C-499/03

4. Tieto dve právne veci, ktorých účastníkmi 2. Vec T-309/01 sa týkala rozhodnutia sú dvaja hlavní dovozcovia hydinového mäsa Komisie K(2001)2533, ktorým sa rozhodlo do Nemecka, majú nasledujúci kontext. Dňa tak, že možno vykonať dodatočné zapísanie 1. júla 1995 nemecká právna úprava týkajúca do účtovnej evidencie dovozných ciel, ktoré sa dovozu hydinového mäsa zaviedla neboli vyrubené spoločnosti Biegi v súvislosti dovozné clo s nulovou sadzbou na dovozy s dovozom hydinového mäsa z Thajska počas hydinového mäsa bez toho, aby vyplývalo období od 13. do 18. júla 1995 a od 4. do z tejto právnej úpravy, že pre využitie nulovej 22. septembra 1995. V tejto súvislosti pozna­ sadzby je nutné predložiť dovozný certifikát. menávam, že dodatočné vyberanie za sep­ Táto medzera vnútroštátnej právnej úpravy bola založená na chybnom výklade pravidiel práva Spoločenstva v colnej oblasti. Biegi 1 — Jazyk prednesú: holandčina. a Commonfood následne deklarovali dovoz

I - 1754

BIEGI NAHRUNGSMITTEL A COMMONFOOD/KOMISIA

rôznych zásielok mäsa z hydiny pochádzajú­ b) sa suma cla dlžná podľa zákona neza­ ceho z Thajska a príslušný nemecký colný písala do účtovných dokladov úrad schválil oslobodenie od cla. Dňa v dôsledku chyby na strane colných 22. augusta 1995 dotknutá vnútroštátna orgánov, ktorú osoba zodpovedná za právna úprava bola zmenená zaplatenie cla nemohla zistiť, pričom na s retroaktívnym účinkom v tom zmysle, že svojej strane konala v dobrej viere pre uplatnenie nulovej sadzby sa vyžadovalo a dodržala všetky ustanovenia vyplýva­ predloženie dovozného certifikátu. Teda sa júce z platných právnych predpisov rozhodlo o dodatočnom vyberaní cla. týkajúcich sa colného vyhlásenia;

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-499/03 P

Súd prvého stupňa sa napádajú zamietavé úpravy (bod 62 rozsudku). V bodoch 63 a 67 rozhodnutia, ktoré Komisia prijala na svojho rozsudku Súd prvého stupňa vysve­ základe týchto žiadostí. tľuje, že predmetná právna úprava nebola taká zložitá. Nech je tomu akokoľvek, odvolateľky boli skúsenými profesionálnymi hospodárskymi subjektai, pre ktoré možno opodstatnene predpokladať, že poznali dôle­ žitosť dovozného certifikátu preto, aby mohli mať výhody z colnej kvóty. Efektívne tiež preukázali vzťah medzi certifikátom III — Rozsudok Súdu prvého stupňa a kvótou, priblížili sa tým k stanovisku nemeckých úradov, čím rozptýlili ich pochybnosti (body 69 až 72 rozsudku). V bode 73 sa Súd prvého stupňa vyslovil takto: „Pokiaľ ide o starostlivosť dotknutého 7. V bodoch 55 až 84 svojho rozsudku Súd hospodárskeho subjektu, z judikatúry prvého stupňa skúma prvý dôvod uvádzaný vyplýva, že akonáhle má on sám pochybnosti žalobkyňami: porušenie článku 220 ods. 2 o nevyhnutnosti predložiť dovozný certifikát pism. b) CKS. Odmieta tento dôvod, pretože preto, aby mal výhody preferenčnej colnej podmienka vyplývajúca z ustálenej judika- kvóty, je jeho povinnosťou sa informovať túry, ktorá umožňuje príslušným úradom a vyhľadávať všetky možné objasnenia preto, nevykonať dodatočné zapísanie dovozných aby overil, či sú jeho pochybnosti opodstat­ ciel do účtovnej evidencie, nie je splnená: nené". omyl, ktorého sa dopustili príslušné úrady musí mať taký charakter, že nemohol byť rozumne zistiteľný osobou zodpovednou za zaplatenie cla konajúcou v dobrej viere (bod 55 rozsudku).

A — Dôvody a tvrdenia

11. Vo svojom odvolaní odvolatel'ky uvá­ dzajú ako prvý dôvod to, že Súd prvého stupňa porušil právo Spoločenstva nespráv­ nym uplatnením článku 220 ods, 2 pism. b) CKS. Podľa nich Súd prvého stupňa nesprávne vychádzal vo svojom rozsudku zo skutočnosti, že mohli zistiť pochybenie, ktorého sa dopustili príslušné colné úrady. 13. Omyl úradov nemohol byť zistiteľný Tvrdia, že Súd prvého stupňa kládol príliš hospodárskymi subjektini, dokonca aj skúse­ veľké nároky na povinnosť starostlivosti, nými. Odvolateľky tvrdia, že sa snažili ktorou sú dotknuté hospodárske subjekty dodržiavať zásadu starostlivosti, vyžadovanú viazané. Okrem toho Súd prvého stupňa judikatúrou tým, že sa viackrát informovali nemal brať do úvahy zložitosť uplatnitel'nej u úradov o dovoznom certifikáte, čo umož­ právnej úpravy. nilo úradom napraviť ich omyl.

4 — Pozri rozsudok zo 14. novembra 2002, Ilumitrónica, C-251/00, Zb. s. 1-10433, bod 39. 5 — Nariadenie Komisie (ES) ć. 1359/95 z 13. júna 1995, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I a II nariadenia Rady (EHS) 12. Odvolateľky uvádzajú, že dotknuté usta­ č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 802/80 novenie je zamerané na ochranu legitímnej (Ú. v. ES L 142, s. 1; Mim. vyd. 02/005, s. 416).

I - 1757

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-499/03 P

14. Komisia sa domnieva, že odvolanie — nezdieľam názor Komisie, podľa ktorého a teda rovnako prvý dôvod — je neprípustné, predmetom odvolania je posudzovanie skut­ keďže odvolateľky len opakujú dôvody kových okolností. V podstate sa týka upres­ a tvrdenia, ktoré už uviedli v konaní pred nenia výkladu, ktorý judikatúra dáva článku Súdom prvého stupňa. Okrem toho pred­ 220 ods. 2 pism. b) CKS. metom odvolania je posudzovanie skutko­ vých okolností, napríklad zložitosti právnej úpravy alebo dĺžky omylu.

21. Čo sa týka povahy omylu, v judikatúre Súdny dvor berie do úvahy stupeň zložitosti právnej úpravy. V danom prípade odvola- teľky poukazujú v podstate na nedostatok jednoznačnosti právnej úpravy Spoločenstva. Vôbec sa nemýlia. Ak čítame nariadenie č. 1359/95 mimo kontextu, mohli by sme naozaj dospieť k záveru, že dovozný certifikát 19. Vzhľadom na súvislosti, za ktorých nie je nutný. Nariadenie neodkazuje na iné dovozné clá a kvóty sú stanovené ustanovenie práva Spoločenstva, ktoré by a uskutočňované, je tiež nevyhnutné, aby ukladali povinnosť týkajúcu sa dovozného omyly, ktorých sa dopustili úrady, mohli byť certifikátu, čo vyvoláva dojem, že takýto v zásade pripísané dotknutému hospodár­ certifikát nemusí byť predložený. Na základe skemu subjektu alebo inak povedané, že tieto nariadenia nemožno zistiť, aké iné ustanove­ hospodárske subjekty nemôžu mať príliš nia práva Spoločenstva sú uplatniteľné na ľahko úžitok z chybného uplatňovania pre- dovozy s preferenčnou sadzbou. ferenčných sadzieb: colné kvóty, ktoré sú všeobecne stanovené v rámci Svetovej obchodnej organizácie majú obmedzený obsah. Po druhé treba mať na zreteli finančné záujmy Spoločenstva. Ide o vlastné zdroje Spoločenstva, ktoré utrpia značnú ujmu. Ak by chyby, ktoré nemôžu byť napravené, boli urobené vo veľkom rozsahu v členských štátoch, rozpočet Spoločenstva 22. Možno si teda klásť otázku, či právna by mohol utrpieť škodu. Po tretie ide úprava zodpovedala požiadavkám uvedeným všeobecne o profesionálnych dovozcov, od ktorých možno očakávať, že poznajú a skúmajú právnu úpravu Spoločenstva, ktorá je v ich prípade uplatniteľná. 7 — Pozri napríklad rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deuts­ chland, C-24/95, Zb. s. I-1591.

23. Predchádzajúce úvahy však nezname­ najú, že dotknutá právna úprava by nemohla byť použiteľná voči jednotlivcovi, ktorý patrí 25. Súd prvého stupňa cituje tieto rozsudky do právomoci súdov. Vyššie citované pra­ a contrario na podporu svojej úvahy, podľa vidlá Spoločenstva nie sú záväzné. Naopak ktorej problém tohto prípadu nebol tak najdôležitejším prvkom je to, že predmetná zložitý. Problém uvádzaný odvolatel'kami právna úprava sa obracia na skúsených totiž možno relatívne ľahko vyriešiť. Okrem odborníkov, ktorí sú, ako som už povedal, toho Súd prvého stupňa prisudzuje dôleži­ viazaní povinnosťou hľadania a skúmania. tosť skutočnosti, že dotknuté podniky boli Nemôžu sa jednoducho spoliehať na izolo­ zjavne bezradné a žiadali telefonicky vaný text. o objasnenia nemecké colné orgány. Súhla­ sím s výsledkom tejto úvahy, ale nie so samotnou úvahou. Najskôr sa mi nezdá správne namietať voči hospodárskym sub­ jektom, že sa musia obrátiť na správne orgány v prípade pochybnosti o správnom výklade pravidla Spoločenstva. Ďalej tvrdenie úradov o praxi — ktoré sa následne ukazuje ako nesprávne — môže presne zakladať 24. V určitom počte prípadov Súdny dvor predpoklad, ktorý sa musí potvrdiť, o súlade vyvodil z pretrvávajúceho charakteru omylu záver, že problém, ktorý treba vyriešiť, je zložitý a hospodársky subjekt nebol staro­ 9 — Rozsudok zo 16. júla 1992, C-187/91, Zb. s. I-4937, bod 18. 10 — Rozsudok zo 14. mája 1996, C-153/94 a C-204/94, Zb. s. I-2465, body 7 a 104. 11 — Pozri bod 58 a nasl, rozsudku už citovaného v poznámke pod 8 - Ú. v. ES C 73, 1999, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 39. čiarou 4.

28. Od skúseného dovozcu sa očakáva vysoký stupeň starostlivosti. Podľa toho, ako

rozsudok

Súdu prvého stupňa správne pove­ 26. Podľa mňa treba sledovať inú úvahu. To, dal, takýto dovozca sa nemôže iba spoliehať čo je rozhodujúce, je text právneho predpisu na aplikačné vnútroštátne pravidlá, pretože Spoločenstva a nie jeho výklad, ktorý je daný právne predpisy Spoločenstva majú priamy úradom. Len úplne výnimočne subjekt, ktorý účinok. Od skúseného dovozcu možno je v právomoci súdov, môže vyvodiť z tohto očakávať, že založí svoju činnosť na právnej výkladu, ktorý je v rozpore s textom ustano­ úprave Spoločenstva a že tiež študuje staro­ venia, dôveru, ktorej sudca musí poskytnúť stlivo tieto právne predpisy. Vzhľadom na ochranu tak, že tento text nemôže byť voči dôležitosť, ktorú má pre dovozcu schopnosť nemu uplatnený. Rovnaká výnimka môže rýchlo reagovať na zmeny sadzieb, táto existovať v prípade systematického potvrdzo­ požiadavka, ktorú dovozca bude plniť zvy­ vania, počas viacerých rokov, nesprávneho čajne tiež vo svojom záujme, nie je v ničom legálneho výkladu, na základe ktorého sub­ neprimeraná. Aplikačná vnútroštátna právna jekt, ktorý je v právomocí súdov, prispôsobí úprava bude mať pre neho len informačnú následne trvalo svoje správanie. Stručne hodnotu. povedané, právna úprava Spoločenstva musí byť nielen zložitá, ale musí byť tiež systema­ tický vykladaná nesprávne. To však nie je tento prípad.

29. Ďalej má dovozca možnosť obrátiť sa na vnútroštátne úrady. Ako som už povedal — a v rozpore s názorom Súdu prvého stupňa — nie som presvedčený o tom, že tak musí 27. Druhá podmienka, ktorú Súdny dvor urobiť písomne, ale zdá sa mi dôležité, aby aplikuje, je odborná skúsenosť dotknutého colný úrad mal k dispozícii určitý čas na subjektu. Jeho dovolávanie sa článku 220 odpoveď a aby sa skúsený dovozca nemohol

13 — Rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. 1-8417, bod 77. Nemecké znenie tohto ustanovenia je menej presné ako holandské a francúzske znenie. Tieto znenia sú sformulované takto: „Die Zeugen werden aufgrund eines Beschlusses des Gerichts geladen"; „De getuigen wier verhoor noodzakelijk wordt geacht, 32. Druhým dôvodom je údajná protipráv­ worden opgeroepen krachtens een beschikking"; „Les témoins dont l'audition est reconnue nécessaire sont cités nosť konania v tom zmysle, že Súd prvého en vertu d'une ordonnance". Napriek týmto rozdielom medzi rôznymi jazykovými zneniami Súdny dvor výslovne potvrdil vo vyššie citovanej judikatúre, že Súd prvého stupňa nie je povinný vypočuť svedkov. 14 — Pozri obzvlášť rozsudok z 10. júla 2001, Ismeri Europa/Dvor 12 — Už citované, bod 3. audítorov, C-315/99 P, Zb. s. I-5281, bod 19.

I - 1762

BIEGI NAHRUNGSMITTEL A COMMONFOOD/KOMISIA

34. Odvolateľky neuviedli tvrdenia, ktoré rozhovorov, ktoré prebehli medzi odvolateľ- vzhľadom na už zmienenú judikatúru musia kami a nemeckými úradmi. viesť Súdny dvor k posúdeniu veci samej a ktoré môžu viesť k zrušeniu rozsudku Súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti tiež pozna­ menávam, že odmietnutie prvého dôvodu je v zásade založené na rozsahu povinnosti hľadať a skúmať, ktorá zaväzuje odvolateľky 35. Stručne povedané druhý dôvod nie je a nie na posúdení obsahu (telefonických) tiež dôvodný.

VI — Návrh

36. Vzhľadom na predchádzajúce navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol tak, že odvolanie podané Peter Biegi Nahrungsmittel GmbH a Commonfood Handelsge­ sellschaft für Agrar-Produkte mbH proti rozsudku Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2003, Peter Biegi Nahrungsmittel G a Commonfood/Komisia, je nedôvodné.