C-511/03

A — Právo Spoločenstva 2. Členské štáty, ktoré zavedú systém umož­ ňujúci rozlíšenie medzi bielkovinami pochá­ dzajúcimi z prežúvavcov a bielkovinami pochádzajúcimi z iných druhov zvierat ako prežúvavcov sú Komisiou oprávnené povoliť 2. Ako opatrenie v boji proti BSE Komisia kŕmenie prežúvavcov bielkovinami pochá­ prijala rozhodnutie 94/381/ES z 27. júna dzajúcimi z iných druhov zvierat ako pre­ 1994 o ochranných opatreniach pred bovin- žúvavcov na základe postupu podľa nou spongiformnou encefalopatiou hovä­ článku 17 smernice 90/425/EHS."

1 — Jazyk prednesú: nemčina. 2 — Ú. v. ES L 172, s. 23.

I - 8982

TEN KATE HOLDING MUSSELKANAAL A I.

[neoficiálny preklad] 2. Zástupca Komisie predkladá výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor vydáva stanovisko k nemu v priebehu dvoch dní[ 6 ]. V prípade rozhodnutia, ktoré má Rada prijať na návrh Komisie, sa vyžaduje prijatie stanoviska na základe väčšiny stanovenej 3. Článok 17 smernice 90/425/EHS 3 znie: v článku 148 odseku 2 zmluvy. Vážnosť hlasov zástupcov členských štátov vo výbore sa posudzuje spôsobom stanoveným v uvedenom článku. Predseda nehlasuje.

„Tam, kde sa odkazuje na postup definovaný v tomto článku, Stály veterinárny výbor ustanovený rozhodnutím 68/361/EHS prijme rozhodnutie v súlade s predpismi určenými v článku 17 smernice 89/662/EHS." 3. Komisia prijme plánované opatrenia, ak sú v súlade so stanoviskom výboru.

Komisia prijme navrhované opatrenia, 7. Protokol tvoril prílohu I Verordening Vvr s výnimkou toho, keď sa Rada proti tomuto regeling verwerking dierlijke produkten in opatreniu vyslovila väčšinou." diervoeders (nariadenie o spracovaní živo­ číšnych produktov na krmivo pre zvieratá) z 9. novembra 1994 (ďalej len „nariadenie z roku 1994"). Podľa tohto nariadenia výrobcovia krmív nesmú do krmiva urče­ ného pre prežúvavcov zapracovávat'žiadne živočíšne produkty. Tento zákaz neplatí pre živočíšne produkty, ktoré výlučne pochá­ dzajú z iných zvierat ako prežúvavcov, ak 5. Rozhodnutie Komisie 96/449/ES z 18. júla Productschap výrobcu uznal na základe 1996 o schválení alternatívnych systémov tohto nariadenia a príslušná časť produktov tepelnej úpravy pre spracovanie živočíšnych je náležité označená. Productschap uzná odpadov v súvislosti s inaktiváciou faktorov výrobcu živočíšnych produktov, ak svoju spongiformnej encefalopatie 7[neoficiálny činnosť vykonáva v súlade s protokolom prekladi, zásadne zakázalo spracovanie živo­ prílohy I. číšneho odpadu z cicavcov a povolilo len určité postupy. Aby dotknuté podniky mohli prispôsobiť svoje zariadenia, účinnosť bola stanovená od 1. apríla 1997.

8. Protokol však z dôvodu neodsúhlasenia príslušným ministrom nikdy nenadobudol účinnosť.

B — Vnútroštátne právo

9. Listom z 29. novembra 1994 štát požiadal Komisiu, aby dostal oprávnenie na uplatne­ nie protokolu o triedení bielkovín podľa 6. Productschap voor veevoeder (verejno­ rozhodnutia 94/381/ES. Nariadenie z roku právne združenie pre predaj krmiva pre 1994 nebolo odsúhlasené. zvieratá) (ďalej len „Productschap") stanovilo v návrhu protokolu (ďalej len „protokol") výrobný a kontrolný systém, ktorý môže rozlišovať bielkoviny prežúvavcov od bielko­ vín získavaných z iných druhov zvierat, napr. ošípaných. 10. Štát dal v decembri 1995 podnet na Komisiu, aby sa postup o oprávnenie roz­ 7 — Ú. v. ES L 184, s. 43. behol. V júni 1997 dôrazne žiadal Komisiu

8 — Stcrt., s. 61. 9 — Stcrt., s. 141. 10 — Verordeningenblad Bedrijfs-organisatie 1998, č. 44.

I - 8985

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-511/03

Visserij (minister pre poľnohospodárstvo, 18. Dňa 24. februára 1998 podala Ten Kate ochranu prírody a rybolov) Regeling verbod žalobu proti štátu na Rechtbank Den Haag diermeien in diervoeders (úprava o zákaze na určenie zodpovednosti štátu za škodu, živočíšnej múčky v krmivách)11,ktorá nad­ vzniknutú zákazom výroby a predaja bielko­ obudla účinnosť 1. marca 1999. Tým bolo vín na zhodnotenie mlieka pre telata plat­ bez ďalšieho zakázané používanie živočíš­ ného od 30. júla 1997, a na náhradu škody. nych bielkovín v krmivách určených pre prežúvavcov (bez ohľadu na jednotlivé výnimky, ktoré tu nie sú relevantné).

19. Škoda vznikla v dôsledku opatrení, ktoré štát prijal na základe rozhodnutí 94/381 a 96/449. Štát nekonal pri prijímaní opatrení na zabezpečenie toho, aby Komisia udelila požadované oprávnenie. III — Skutkový stav a spor vo veci samej

16. Ten Kate Musselkanaal B.V. je mater­ skou spoločnosťou Ten Kate Europrodukten 20. V novembri 1994 totiž štát podal žiadosť B.V. a Ten Kate Produktie Maatschappij B.V. na Komisiu, aby mu udelila oprávnenie podľa (ďalej len „Ten Kate"), ktoré okrem iného rozhodnutia 94/381 o uplatnení výrobného vyrábajú a predávajú určité bielkoviny na a kontrolného systému na triedenie bielko­ zhodnotenie mlieka pre telata. Táto bielko­ vín, ktorý vyvinuli holandské orgány. vina vzniká ako finálny produkt pri spraco­ vaní tuku ošípaných.

1. Má sa na otázku, či štát, v prípade ako je tento, je povinný voči občanovi, ktorý má na veci záujem ako Ten Kate, využiť 3. Má sa článok 1 ods. 2 rozhodnutia svoje možnosti na podanie žaloby na 94/381/ES v prípade potreby v spojení základe článku 175 Zmluvy ES (teraz s článkom 17 smernice 90/425/EHS článok 232 ES) a článku 173 Zmluvy ES a článkom 17 smernice 89/662/EHS (zmenený, teraz článok 230 ES) vykladať v tom zmysle, že z neho a v prípade nesplnenia si tejto povin­ vyplýva povinnosť Komisie alebo Rady nosti je povinný občanovi nahradiť udeliť dané oprávnenie, keď systém, v dôsledku toho vzniknutú škodu, ktorý žiadajúci štát používa alebo mieni odpovedať na základe predpisov vnú­ používať, je skutočne schopný rozlišovať troštátneho holandského práva, alebo bielkoviny pochádzajúce z prežúvavcov práva Spoločenstva? od bielkovín neprežúvavcov?

I - 8987

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL - VEC C-511/03

4. V akom rozsahu odpoveď na tretiu 27. Ako možný právny základ vnútroštátny otázku spôsobuje obmedzenie práva súd uvádza aj holandské právo. Tým je prvá alebo povinnosti štátu uvedenej v prvej prejudiciálna otázka v každom prípade otázke napadnúť podľa článku 175 zameraná aj na výklad vnútroštátneho práva. Zmluvy ES (teraz článok 232 ES) nečinnosť vo veci neudelenia oprávne­ nia, ako je to v tomto prípade a podľa článku 173 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 230 ES) napadnúť odmietnutie udeliť takéto oprávnenie?

28. Podľa článku 234 ES, ktorý stanovuje právomoc Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní, výklad vnútroštátneho práva nepatrí medzi úlohy Súdneho dvora. V tomto roz­ 25. Tretia prejudiciálna otázka má význam aj sahu je prvá otázka teda neprípustná. v tom prípade, keď prvú prejudiciálnu otázku treba posúdiť podľa vnútroštátneho holand­ ského práva, ako aj vtedy, keď sa bude posudzovať podľa práva Spoločenstva, s výnimkou zápornej odpovede na prejudi­ ciálnu otázku 2. a). Štvrtá prejudiciálna otázka má význam iba v súvislosti s prejudiciálnou otázkou 2. b).

31. Už analýza jasného znenia článkov 230 ES a 232 ES vo všetkých jazykových 35. Proti povinnosti podať žalobu verziách jednoznačne ukazuje, že tieto usta­ o neplatnosť alebo žalobu na nečinnosť novenia poskytujú členským štátom opráv­ hovorí ďalej porovnanie so žalobou nenie na podanie takýchto žalôb. o neplatnosť podľa článku 226 ES, ktoré uviedla francúzska vláda. Z tohto hľadiska Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre konštatoval, že Komisia nie je povinná podať žalobu. Ak teda Komisia ako strážca zmlúv nie je povinná podať žalobu podľa článku 226 ES, o to menej sú členské štáty povinné 32. Ani z formulácie oboch ustanovení, ani vykonávať oprávnenia, ktoré im boli udelené zo systematiky právnej ochrany Spoločenstva na kontrolu dodržiavania práva Spoločen­ sa nedá odvodiť povinnosť v tomto význame. stva. Povinnosť podať žalobu je príslušným usta­ noveniam primárneho práva cudzia. Ani stanovenie cieľa právnej ochrany členských štátov neuznáva povinnosť na podanie žaloby o neplatnosť alebo žaloby na nečinnosť. Naopak, členské štáty, ktoré sú okrem iného aj vysokými zmluvnými stranami, teda nor- motvorcami primárneho práva, si chcú pro­ stredníctvom aktívnej legitimácie udelenej členským štátom ponechať rozhodovanie, či 36. Ani z povinnosti lojálnosti členských využijú svoje oprávnenie podať žalobu alebo štátov v zmysle článku 10 ES sa nedá vyvodiť nie. Členským štátom je teda v tejto veci žiadna povinnosť na podanie žaloby. Toto ponechané právo na slobodné rozhodovanie. ustanovenie primárneho práva síce zakotvuje povinnosti členských štátov konať, ale pritom ide o „opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z opatrení prijatých orgánmi Spoločenstva". To znamená, že článok 10 ES nadväzuje na 33. Tým vlastne chýba aj príslušný zámer existenciu povinnosti práva Spoločenstva. To normotvorcu. predpokladá existenciu takejto povinností.

43. Rôzne jazykové verzie tak v podstatných formuláciách uvádzajú „členské štáty budú... 40. Na prvú prejudiciálnu otázku je 12 poverené" alebo „členským štátom sa má... potrebné odpovedať tak, že na otázku, či je vydať oprávnenie (sa musí vydať oprávne­ členský štát, v prípade ako je tento, povinný nie)" 13. voči dotknutému občanovi využiť svoje možnosti na podanie žaloby na základe článku 232 ES, resp. článku 230 ES a pri 12 — Tak je to uvedené v románskych jazykových verziách, ako aj nesplnení tejto povinnosti je povinný dot­ v nemeckej a holandskej verzii. knutému občanovi nahradiť v dôsledku toho 13 — Anglická verzia tu používa „shall".

I - 8990

TEN KATE HOLDING MUSSELKANAAL A I.

44. Tento prvý výsledok výkladu je však za návrh a nemôže byť zamieňané s udelením potrebné preveriť so zreteľom na odkaz oprávnenia. uvedený v článku 1 ods. 2 na článok 17 smernice 90/425, ktorý opäť ďalej odkazuje na postup podľa článku 17 smernice 89/662.

49. K prijatiu rozhodnutia týkajúceho sa 45. Týmito odkazmi sa má zabezpečiť, aby oprávnenia dochádza až po prijatí prvého Komisia svoje rozhodnutie prijala pri rešpek­ rozhodnutia a po prejednaní vo výbore. tovaní určitého komitologického konania. Podľa druhu prípadu rozhodnutie prijíma buď Komisia alebo Rada.

46. Odkazujúce ustanovenie, teda článok 17 smernice 89/662, upravuje určitý postup, ktorý stanovuje zapojenie jedného výboru, a to Stáleho veterinárneho výboru. 50. Povinnosť Komisie sa z dôvodu proce­ durálnej techniky môže vzťahovať len na akty, ktoré môže Komisia sama prijímať. Nevzťahuje sa na akty, ktoré patria do kompetencie Rady alebo Stáleho veterinár­ neho výboru. Od právneho problému pro­ cesného charakteru v tomto prejudiciálnom 47. Článok 17 smernice 89/662 pritom roz­ konaní je potrebné rozlišovať otázku, či Rada lišuje dva prípady podľa toho, či plánované alebo výbor sú z ich strany povinní prijať opatrenia Komisie sú v súlade so stanovi­ určité akty. skom výboru alebo nie (alebo výbor nevydal žiadne stanovisko).

58. V tejto súvislosti je potrebné preskúmať otázku, či článok 17 ods. 2 smernice 89/662 stanovuje lehotu, v rámci ktorej má výbor 54. V prospech toho, aby sa článok 2 ods. 1 vydať stanovisko. rozhodnutia 94/381 v spojení s článkom 17 smernice 90/425 a článkom 17 smernice 89/662 vykladal v tom zmysle, že stanovuje povinnosti Komisie, aj keď existujúce len za určitých podmienok, svedčí ďalej aj porov­ nanie s inými ustanoveniami uvedenej smer­ nice. 59. Táto právna otázka je zložitejšia, pretože existujú dve znenia rozhodujúcej časti článku 17 ods. 2, totiž druhej vety. V prvom uverejnenom znení po prijatí smernice chýbala výslovná lehota. Toto znenie bolo však neskôr opravené, aj keď až uverejnením v júni 1990. Až toto, t. j. druhé 55. Smernica 89/662 vo vzťahu ku Komisii opravené znenie, predpisuje výboru lehotu okrem spomenutých ustanovení pozná aj dvoch dní na vydanie stanoviska. Pritom je výslovné ustanovenia o možnosti konať, ako pozoruhodné, že pôvodné znenie, na rozdiel to dokazuje článok 7 ods. 1 písm. a), článok 8 od typických prípadov opráv, malo vo ods. 1 a článok 9 ods. 3. všetkých vtedy platných jazykových verziách

I - 8992

TEN KATE HOLDING MUSSELKANAAL A I.

rovnakú úpravu, ktorá neuvádzala žiadnu 63. Na tomto mieste treba pripomenúť, že lehotu určenú podľa dní. Z tohto dôvodu boli udelenie oprávnenia nie je možné len činno­ všetky jazykové verzie opravené. sťou samotnej Komisie. S tým je spojená otázka, ktorá inštitúcia zúčastnená na postupe má aké povinnosti.

60. Keďže sa výklad článku 17 ods. 2 druhej 64. V tomto prejudiciálnom konaní je vety smernice 89/662 musí zamerať na v prvom rade potrebné sústrediť sa na opravené znenie, výsledok je jednoznačný: hmotnoprávne podmienky, za ktorých exi­ výbor má vydať svoje stanovisko v lehote stuje povinnosť udeliť oprávnenie. dvoch dní.

68. Článok 1 ods. 2 rozhodnutia 94/381 treba teda chápať v tom zmysle, že inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na postupe podľa článku 17 smernice 89/662, si nielen môžu urobiť obraz o fungovaní systému požadovaného dotknutým členským štátom, ale dokonca sú povinné preskúmať konkrétnu situáciu.

71. K otázke, či Komisia alebo iná inštitúcia mali povinnosť v tomto prípade udeliť Holandsku požadované oprávnenie, je potrebné najskôr poukázať na to, že príslušné inštitúcie Spoločenstva neboli presvedčené o tom, že dotknutý členský štát zaviedol systém, ktorý umožňuje rozlíšenie medzi bielkovinami pochádzajúcimi z prežúvavcov a bielkovinami pochádzajúcimi z iných dru­ hov zvierat ako prežúvavcov. 69. Komisia sa teda musí presvedčiť o vhodnosti systému. Na to má viaceré prostriedky, ako je vykonanie inšpekcií alebo 14 — Rozsudok z 8. januára 2002, Francúzsko/Monsanto požadovanie informácií. Na to je potrebné a Komisia, C-248/99 P, Zb. s. I-1, body 71 a 86 a nasi. dať Komisii potrebný čas. Tomu zodpovedá 15 — Článok 6 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2377/90 z 26. júna 1990, ktorým sa stanovuje postup Spoločenstva na určenie aj režim rozhodnutia 94/381, ktoré pre maximálnych limitov rezíduí veterinárnych liečiv v potravinách živočíšneho pôvodu (Ú. v. ES L 224, s. 1; Komisiu nestanovuje žiadnu lehotu. Mim. vyd. 03/010, s. 111), viackrát novelizovaný.

I - 8994

TEN KATE HOLDING MUSSELKANAAL A I.

72. Či Komisia in concreto porušila svoje začatie prejudiciálneho konania podľa povinnosti, by mohlo v každom prípade byť článku 234 ES. predmetom žaloby na nečinnosť podľa článku 232 ES. Otázka, či by takáto žaloba bola úspešná, by však nemohla byť prípust­ ným predmetom prejudiciálneho konania, ako je toto.

74. Predmet prejudiciálneho konania je určovaný prejudiciálnymi otázkami v spojitosti s inými časťami návrhu na začatie prejudiciálneho konania. To samozrejme tvorí maximálny obsah konania. Predmetom 77. Preto na tretiu prejudiciálnu otázku je prejudiciálneho konania nie sú totiž prejudi- potrebné odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 ciálne otázky, ktoré sú celkom alebo sčasti rozhodnutia 94/381 v spojení s článkom 17 n e p r í p u s t n é . Ako však vyplýva smernice 90/425 a článkom 17 smer­ z prejudiciálnych otázok a z návrhu na nice 89/662 sa má vykladať v tom zmysle, začatie prejudiciálneho konania, otázka že z neho vyplýva povinnosť Komisie pred­ o vhodnosti požadovaného systému nepatrí ložiť Stálemu veterinárnemu výboru, resp. medzi otázky položené vnútroštátnym Rade návrh udeliť členskému štátu príslušné súdom. Rozšírenie predmetu konania je tiež oprávnenie, resp. udeliť oprávnenie, ak je vylúčené. v súlade so stanoviskom výboru, resp. ak Rada po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa postúpenia záležitosti Rade nerozhodne, s výnimkou toho, keď sa Rada proti tomuto vyslovila jednoduchou väčšinou. Povinnosť konať má na základe toho Stály veterinársky výbor, ako aj Rada. Povinnosť udeliť opráv­ 75. Okrem iného, vhodnosť požadovaného nenie predpokladá, že dotknutý členský štát systému nemôže byť preverovaná aj preto, zavedie systém, ktorý umožňuje rozlíšenie lebo pokiaľ sa týka preskúmania súladu medzi bielkovinami pochádzajúcimi vnútroštátnych opatrení s právom Spoločen­ z prežúvavcov a bielkovinami pochádzajú­ stva, toto nemôže byť predmetom návrhu na cimi z iných druhov zvierat ako prežúvavcov.

2. Článok 1 ods. 2 rozhodnutia Komisie 94/381/ES z 27. júna 1994 týkajúceho sa niektorých ochranných opatrení súvisiacich s bovínnou spongiformnou encefalopatiou a s krmivami obsahujúcimi bielkovinu pochádzajúcu z cicavcov v spojení s článkom 17 smernice Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcej sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných

I - 8996

TEN KATE HOLDING MUSSELKANAAL A L

v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu a článkom 17 smernice Rady 89/662/ EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu sa má vykladať v tom zmysle, že z neho vyplývajú povinnosti Komisie

— preskúmať existenciu podmienok stanovených v článku 1 ods. 2 roz­ hodnutia 94/381,

— navrhnúť Stálemu veterinárnemu výboru, resp. Rade udelenie príslušného oprávnenia členskému štátu,