C-512/03

A — Právo Spoločenstiev 1 — Jazyk prednesú: nemčina. 2 — Pozri predovšetkým návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer 26. októbra 2004 v prejednávanej veci C-376/03 (D.); pozri ďalej prejednávané veci Ritter-Coulais, C-152/03, s návrhmi, ktoré predniesol generálny advokát Léger 1. marca 2005¡ Schompp, C-403/03, s návrhmi, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed 27. januára 2005; Marks & Spencer, C-44G/03, s návrhmi, 3. Podľa článku 56 ES (predtým článok 73b ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro 7. apríla Zmluvy ES) platí zákaz obmedzenia pohybu 2005; van Hillen — van der Heijden, C-513/03, a Bujura, C-8/04. Predmetom už citovanej veci C-8/04 je aj zdanenie kapitálu a platieb medzi členskými štátmi príjmov z úspor a investícií cudzích štátnych príslušníkov v Holandsku, pričom — inak ako v prejednávanej veci — je a takisto medzi členskými štátmi a tretími otázne, či z práva Európskych spoločenstiev vyplýva pre členský štát záväzok nerozlišovať medzi rôznymi cudzími krajinami; tým však nie sú dotknuté platné štátnymi príslušníkmi v porovnateľnej situácii z dôvodu daňové predpisy členských štátov, ktoré existencie dohody o zamedzení dvojitého zdanenia. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger 14. apríla zaobchádzajú rozdielne s daňovníkmi 2005 vo veci CLT-UFA, C-257/03 (rozsudok ešte nebol vyhlásený), ako aj prejednávané veci týkajúce sa slobody s rôznymi miestami bydliska alebo pohybu kapitálu Bouanich, C-265/04; Meilicke a i„ C-292/04 s rôznymi miestami, kde investovali kapitál a Conijn, C-346/04. Nakoniec pozri súvislosti so slobodou poskytovania služieb prejednávanú vec FKP Scorpio Konzert­ [článok 58 ods. 1 pism. a) ES (predtým produktionen, C-290/04. článok 73d Zmluvy ES)]. Táto výhrada však

8. Daňovník rezident je považovaný v zásade za poistenca a osobu podliehajúcu odvodovej povinnosti voči holandskému sociálnemu 6. Článok 2.3 der Wet IB 2001 predpokladá, poisteniu. To isté platí pre daňovníkov že dani z príjmu podliehajú nasledujúce nerezidentov, ktorí v Holandsku podliehajú príjmy dosiahnuté daňovníkom v danom dani z príjmov z dôvodu tam vykonávanej kalendárnom roku: závislej činnosti. Podľa článku 6 Wet fínan-

I - 7688

BLANCKAERT

ciering volksverzekeringen (zákon súčasťou štandardného daňového dobropisu, o financovaní sociálneho zabezpečenia, ďalej pričom je k štandartnému daňovému dobro­ len „WFV") podlieha poistenec v zásade pisu v rovnakom vzťahu, ako prvá progre­ odvodovej povinnosti. Výška odvodov sociál­ sívna daňová sadzba. Daňové dobropisy pri neho zabezpečenia sa vypočíta zo zodpove­ sociálnom poistení sú tou súčasťou štan­ dajúcich príjmov z pracovnej činnosti alebo dardného daňového dobropisu, ktoré sú nehnuteľného domového majetku poistenca. k štandardnému daňovému dobropisu Konečná výška odvodov je znížená o určité v rovnakom vzťahu ako odvodové sadzby úľavy zo sociálneho zabezpečenia. sociálneho zabezpečenia stanovené predpi­ som WFV ku kombinovanej daňovej sadzbe (článok 8.4, 8.5 a 8.6 Wet IB 2001 v spojení s článkom 10 ods. 2 a článkom 11 WFV).

I - 7689

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-512/03

vého majetku, ale má iba príjmy z úspor Pokiaľ si túto možnosť vyberie zahraničný a investícií, má nárok nielen na daňový daňovník, získava v zásade nárok na nezda­ dobropis pre daň z príjmov, ale aj na daňové nený majetok a všetky daňové dobropisy pri dobropisy pre sociálne poistenie. splnení stanovených podmienok.

13. Na rozdiel od daňovníkov rezidentov, daňovníci nerezidenti nemajú pri výpočte C — O dohovore o zamedzení dvojitého svojich zdaniteľných príjmov z úspor zdanenia uzavretej medzi Belgickom a investícií podľa kapitoly 7 Wet IB 2001 a Holandskom žiaden nárok na nezdanený majetok v zmysle článku 5.5 Wet IB 2001. Podľa kapitoly 7 Wet IB 2001 nemajú daňovníci nerezidenti takisto žiaden nárok na štandardný daňový dobropis v zmysle článku 8.2 Wet IB 2001. 16. Podľa tejto bilaterálnej zmluvy z 19. októbra 1970 3sa nehnuteľný majetok zdaňuje v tom štáte, v ktorom sa nachádza (článok 23 ods. 1 DBA).

14. Daňovníci nerezidenti majú nárok na daňové dobropisy pre sociálne poistenie iba vtedy, ak sú poistencami holandského systému sociálneho zabezpečenia, čo ďalej 17. Podľa článku 25 ods. 3 DBA náležia predpokladá, že dosahujú v Holandsku „fyzickým osobám s trvalým pobytom príjmy z pracovnej činnosti, z ktorých odvá­ v jednom z oboch štátov... v druhom štáte dzajú odvody sociálneho zabezpečenia. tie úľavy, oslobodenia a zníženia, ktoré poskytuje tento štát vlastným obyvateľom v dôsledku ich osobnej situácie alebo zaťa­ ženia".

3 — Overeenkomst tussen de regering van het Koninkrijk der Nederlanden en de regering van het Koninkrijk België tot het vermijden van dubbele belasting op het gebied van belastingen naar het inkomen en naar het vermogen en tot het vaststellen 15. Podľa článku 2.5 Wet IB 2001 si môžu van enige andere regelen verband houdende met de bela­ stingheffing, Trb. 1970, 192 (Dohovor medzi vládou Holand­ daňovníci nerezidenti za určitých okolností ského kráľovstva a vládou Belgického kráľovstva o zamedzení zvoliť použitie právnej úpravy Wet IB 2001 dvojitého zdanenia v oblasti dane z príjmov a datle z majetku a o určení niektorých ďalších pravidiel v súvislosti týkajúcej sa vnútroštátnych daňovníkov. s vymeriavaním daní) (ďalej len „DBA").

20. Pán Blanckaert nie je poistencom v holandskom systéme sociálneho zabezpe­ čenia, v dôsledku čoho ani nespadá pod 24. Pán Blanckaert vzniesol námietku proti odvodovú povinnosť v Holandsku. zodpovedajúcemu daňovému výmeru, ten však ponechal príslušný Inspecteur v platnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal 4 - Č. CPP 2001/2745, BNB 2002/164. žalobu na Gerechtshof te 's-Hertogenbosch.

I - 7691

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. SIK-HACK!. — VEC C-512/03

25. Uznesením zo 4. decembra 2003 2. Je v rámci odpovede na prvú otázku Gerechtshof rozhodol, že sa konanie pre­ relevantné, že daňovník nerezident rušuje a súčasne sa vec predkladá Európ­ poberá v Holandsku menej ako 90 % skemu súdnemu dvoru na rozhodnutie príjmov domácnosti? Konkrétnejšie: o prejudiciálnej otázke, pričom súdu pred­ ložil nasledujúce otázky:"

I - 7692

BLANCKAERT

V prípade kladnej odpovede na túto Schumacker 5, aby zistil, do akej miery sa otázku, poskytuje tento režim tiež daňovníci nerezidenti a daňovníci rezidenti dostatočnú formu nápravy, ak dotknutá nachádzajú v porovnateľnej situácii. Tretia osoba poberá príjmy pochádzajúce prejudiciálna otázka sa týka opcie vo vnú­ výlučne z jej úspor a investícií tak, že... troštátnom práve, ktorá umožňuje zvoliť si nemôže požívať výhody z režimu opcie? pôsobnosť daňových predpisov, ako platia pre daňovníkov rezidentov.

IV — O prejudiciálnych otázkach A — Podstata návrhov zúčastnených strán

daňovníka nerezidenta dosahujúceho iba 31. Pán Blanckaert na ústnom pojednávaní príjmy z úspor a investícií — ako napríklad naopak zdôraznil, že v dôsledku spornej pán Blanckaert —, ktorý nie je poistencom národnej právnej úpravy vzniká neodôvod­ holandského systému sociálneho zabezpeče­ nené odlišné zaobchádzanie s rezidentini nia, v dôsledku čoho nepodlieha odvodovej a nerezidentmi, pretože pokiaľ dosahujú iba povinnosti, a situácii daňovníka rezidenta, príjmy z úspor a investícií v Holandsku, iba ktorý dosahuje príjmy výlučne z úspor rezident — ako poistenec systému sociálneho a investícií, ktorý je poistencom holandského zabezpečenia — má nárok na dobropisy pre systému sociálneho zabezpečenia, čím mu sociálne poistenie. v zásade vzniká odvodová povinnosť. Tieto rozdielne východiskové situácie odôvodňujú rozdielne zaobchádzanie.

I - 7694

BLANCKAERT

34. V súvislosti s treťou prejudiciálnou vnútroštátny súd vymenovať predpisy práva otázkou dáva holandská a nemecká vláda Spoločenstva, ktorých výklad žiada 7. na zváženie skutočnosť, že pán Blanckaert nevyužil zákonnú opciu, na základe ktorej by získal postavenie rezidenta, takže táto otázka má hypotetický charakter.

37. Na druhej strane sa však tieto požia­ davky nemôžu absolutizovať; rozhodujúce je skôr to, či vnútroštátny súd umožní Európ­ B — Právne posúdenie skemu súdnemu dvoru poskytnúť užitočnú odpoveď8. Podľa ustálenej judikatúry je totiž „v rámci spolupráce stanovenej článkom 234 ES m e d z i Súdnym d v o r o m a národnými súdmi výlučne záležitosťou 35. Najprv je potrebné preskúmať, či vnú­ národného súdu..., ktorý vec prejednáva troštátny súd dostatočne špecifikoval usta­ a rozhoduje, posúdiť so zreteľom na kon­ novenia práva Spoločenstva, ktorých výklad krétny prípad tak potrebu rozhodnutia požaduje. Potom bude potrebné sa zaoberať o prejudiciálnej otázke pre vyhlásenie svojho hlavnou otázkou predmetného konania, to rozsudku, ako aj závažnosť otázok pred­ znamená, do akej miery je diferencované kladaných Súdnemu dvoru. Pokiaľ sa teda zaobchádzanie s poistencami sociálneho predložené otázky týkajú výkladu práva zabezpečenia a ostatných osôb na účely Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade poskytovania daňových úľav v rozpore so povinný o nich rozhodnúť" 9 . slobodným pohybom kapitálu zakotveným v práve Spoločenstva.

1. O prípustnosti návrhu na začatie prejudi- 38. Navyše platí, že Európsky súdny dvor ciálneho konania a o uplatniteľnom práve môže z vlastnej iniciatívy zohľadniť „predpisy Spoločenstva práva Spoločenstva, ktoré vnútroštátny súd vo svojom návrhu neuviedol,... aby mohol...

a) O vzťahu slobodného pohybu kapitálu a iných základných slobôd

40. Vnútroštátnym súdom uvádzaný slo­ 42. Slobodný pohyb kapitálu (článok 56 ES bodný pohyb kapitálu sa zdá byť aj príslušný. a nasl.) sa aspoň vo svojej formulácii odlišuje K tomu stačí konštatovať, že investícia od ostatných základných slobôd, znenie nerezidenta do nehnuteľného majetku je článku 56 ES totiž obsahuje všeobecný zákaz uvedená v prílohe I časti II písm. A smernice obmedzení. Tento zákaz je však relativizo- 88/361/EHS 11. Táto smernica síce nie je vaný predovšetkým článkom 58 ods. 1 uplatniteľná na konanie vo veci samej z dôvodu jej časovej pôsobnosti; jej príloha 12 — Pozri rozsudok zo 16. marca 1999, Trümmer a Mayer (C-222/97, Zb. s. 1-1661, bod 21): „Keďže... článok 73b Zmluvy o založení ES [teraz článok 56 ES] v podstate prevzal obsah článku 1 smernice 88/361 a nezávisle od toho, že sa 10 — Porovnaj najmä rozsudky z 20. marca 1986, Tissier, 35/85, táto smernica opiera o článok 69 a článok 70 ods. 1 Zmluvy Zb. s. 1207, bod 9; z 27. marca 1990, Bagli Pennacchiotti, o založení EHS, ktoré v súčasnosti nahradil článok 73b a nasl. C-315/88, Zb. s. I-1323, bod 10; z 18. novembra 1999, Teckal, Zmluvy o založení ES, ponecháva si nomenklatúra vo vzťahu C-107/98, Zb. s. 1-8121, bod 39, a zo 7. novembra 2002, k pohybu kapitálu v prílohe tejto smernice povahu odkazu, spojené veci Bourrasse a Perchicot, C-228/01 a C-289/01, Zb. pokial ide o pojem pohybu kapitálu, ktorý mala už pred s. I-10213, bod 33. účinnosťou posledného spomenutého článku, pričom v nej 11 — Smernica Rady z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 obsiahnutý výpočet nie je vyčerpávajúci, ako to vyplýva aj z jej Zmluvy (Ú. v. ES L 178, s. 5; Mim. vyd. 10/001, s. 10). úvodu,"

44. Zo všetkého uvedeného vyplýva, že ustanovenia článku 56 ES v zásade neza­ kazujú obmedzenia slobodného pohybu kapitálu, ale tie sa majú posudzovať podľa zákazu diskriminácie stanoveného v článku 58 ES, pričom môže byť prípadne odôvod­ nená diskriminácia — pri zohľadnení zásady primeranosti — z dôležitých dôvodov všeo­ 43. Súdny dvor však mal až v rozsudku becného záujmu. Manninen zo 7. septembra 2004 15 príležitosť preveriť vzťah kompetencií členských štátov v oblasti priamych daní k ustanoveniam článkov 56 ES a 58 ES. K jadru argumentácie tohto rozsudku patrí názor súdu, podľa ktorého ustanovenie článku 58 ES pripúšťa právnu úpravu v daňových veciach, ktorá rozlišuje medzi daňovníkmi podľa miesta ich pobytu alebo miesta investovaného kapitálu iba vtedy, keď týmto právnym prepisom 45. Pri dogmatickom pohľade sa však slo­ zakotvené rozlišovanie už iba zohľadňuje boda pohybu kapitálu odlišuje od iných fakticky existujúce rozdiely alebo keď sa zdá základných práv a slobôd iba na prvý pohľad, byť diferenciácia medzi porovnateľnými situ­ takže sa zdá, že je vhodné preniesť judikatúru týkajúcu sa týchto ostatných základných slobôd v oblasti priamych daní 18. Preto je potrebné sa s touto judikatúrou ďalej zaobe­ 13 — Článok 58 ods. 1 pism. b) HS obsahuje porovnateľnú rať. podmienku, pokiaľ ide o právomoci na postihovanie pred­ ovšetkým porušení daňových predpisov, na ochranu verej­ ného poriadku alebo bezpečnosti a na získavanie informácií o pohybe kapitálu. 14 — Toto pripomína Súdny dvoj — aj keď v súvislosti s predtým platným ustanovením článku 73d ods. 3 Zmluvy KS — 16 — Tamže, body 28 a nasi. v rozsudku zo fi. júna 2000, Verkooijcn (C-35/98, Zb. 17 — Tamže, bod 29. s. 1-4071, bod 44). 18 — K tomuto záveru prichádza aj generálny advokát Ruiz-Jarabo 15 — Rozsudok zo 7. septembra 2001, Manninen, C-319/02, Zb. Colomer vo svojich návrhoch už citovaných v poznámke pod s. 1-7477. čiarou 2, body 53 a nas!.

19 — Rozsudky z 8. mája 1990, Biehl, C-175/88, Zb. s. 1-1779; z 26. októbra 1995, Komisia/Luxembursko, C-151/94, Zb. s. 1-3685; z 11. augusta 1995, Wielockx, C-80/94, Zb. 50. Pokiaľ ide o možnú diferenciáciu medzi s. 1-2493; z 27. júna 1996, Asscher, C-107/94, Zb. s. 1-3089; zo 14. septembra 1999, Gschwind, C-391/97, Zb. s. 1-5451; zo rezidentmi a nerezidentmi vo vnútroštátnom 16. mája 2000, Zurstrassen, C-87/99, Zb. s. 1-3337; z 12. júna daňovom práve, Súdny dvor zdôraznil, že tu 2003, Gerritse, C-234/01, Zb. s. 1-5933; z 13. novembra 2003, Schilling a Fleck-Schiiling, C-209/01, Zb. s. 1-13389, existuje hrozba, že právne predpisy člen­ a z 1. júla 2004, Wallentin, C-169/03, Zb. s. 1-6443. 20 — Rozsudok Verkooijen, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, ského štátu poskytujúce daňovníkovi rezi- ako aj rozsudky z 26. júna 2003, Skandia a Ramstedt, dentovi daňové úľavy bude viesť C-422/01, Zb. s. 1-6817; z 13. novembra 2003, Lindman, C-42/02, Zb. s. 1-13519; zo 4. marca 2004, Komisia/ k znevýhodňovaniu predovšetkým štátnych Francúzsko, C-334/02, Zb. s. I-2229; z 15. júla 2004, Lenz, C-315/02, Zb. s. 1-7063, a Weidert a Paulus, C-242/03, Zb. s. 1-7379. 21 — Pozri napríklad rozsudok C-279/93, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, ako aj rozsudky Wielockx, Asscher, Gschwind, 24 — Porovnaj rozsudky zo 4. októbra 1991, Komisia/Spojené Zurstrassen, Schilling a Fleck-Schilling, Wallentin, už cito­ kráľovstvo, C-246/89, Zb. s. 1-4585, bod 12, a Schilling vané v poznámke pod čiarou 19. a Fleck-Schilling, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, 22 — Pozri napríklad rozsudok z 13. apríla 2000, Baars, C-251/98, bod 22. Zb. s. 1-2787. 25 — Porovnaj najmä rozsudky z 12. februára 1974, Sotgiu, 152/73, 23 — Pozri napríklad rozsudky Gerritse, už citovaný v poznámke Zb. s. 153, bod 11, a z 21. novembra 1991, Le Manoir, pod čiarou 19, Skandia a Ramstedt, už citovaný v poznámke C-27/91, Zb. s. 1-5531, bod 10. pod čiarou 20, ako aj rozsudok Lindman, už citovaný 26 — Pozri iba rozsudok Schumacker, už citovaný v bode 5, v poznámke pod čiarou 20. bod 30.

54. Ináč to vyzerá v prípadoch, v ktorých zdaniteľné príjmy nie sú vo svojej podstatnej časti dosahované v štáte zamestnania. V tejto súvislosti Súdny dvor nedávno poukázal na 52. V tejto súvislosti je rozhodujúce, či môžu to, že „vo veci priamych daní situácia osôb byť pri vymeriavaní dane z príjmov v štáte s trvalým bydliskom a situácia osôb bez zamestnania zohľadnené subjektívne znaky trvalého bydliska v jednom štáte nie sú vo vo vzťahu k dani z príjmu, ako napríklad všeobecnosti porovnateľné, keďže príjem osobné vzťahy a osobný stav daňovníka dosahovaný na území jedného štátu osobou v štáte pobytu alebo v štáte zamestnania, bez trvalého bydliska tvorí najčastejšie iba pokiaľ medzi nimi existujú podstatné roz­ jednu časť jeho celkového príjmu sústrede­ diely. ného do miesta jeho trvalého bydliska a osobná schopnosť osoby bez trvalého bydliska platiť dane vychádzajúca z celkovej výšky jeho príjmov a jeho osobných a rodinných pomerov môže byť najľahšie posúdená v mieste, kde má sústredené svoje osobné a rodinné záujmy, čomu vo všeobec­ 53. V rozsudku Schumacker Súdny dvor nosti zodpovedá miesto jeho obvyklého rozhodol, že daňovník rezident a daňovník 29 trvalého bydliska" . V dôsledku toho situá­ nerezident sa nenachádzajú v objektívne roz­ cia, keď „členský štát nepriznáva určité daňové zvýhodnenia osobám bez trvalého bydliska, ako ich priznáva osobám s trvalým bydliskom, nie je vo všeobecnosti diskrimi- 27 — Porovnaj okrem inélio rozsudky Schumacker, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 28; Asschcr, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 38, a Zurstrasscn, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 19 a 20. 28 — Rozsudok Schumacker, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, body 31 a nasi.; pozri aj rozsudok z 12. decembra 2002, de 29 — Porovnaj okrem inćho rozsudok C-169/03, už citovaný Groot, C-385/00, Zb. s. I-11819, body 90 a nasl. v poznámke pod čiarou 19, bod 15 a tam citovanú judikatúru.

55. Pokiaľ je teda situácia daňovníkov nere- zidentov a daňovníkov rezidentov porovna­ teľná, vynára sa otázka, do akej miery môže byť rozdielne zaobchádzanie s daňovníkmi rezidentini a daňovníkmi nerezidentmi vecne 57. Sporná vnútroštátna právna úprava sa odôvodnené, keďže by takáto odlišná úprava každopádne neviaže bezprostredne na bydli­ mohla predstavovať nepriamu diskrimináciu sko daňovníka. Možnosť zníženia dane z dôvodu štátnej príslušnosti — ak vychá­ z príjmov pri splnení podmienok článku dzame z premisy, že v prípade štátnych 2.7. ods. 2 Wet IB 2001 — tzn. v tých príslušníkoch členského štátu ide spravidla prípadoch, keď nemohlo dôjsť k započítaniu o daňovníkov rezidentov. daňových dobropisov pre sociálne poistenie voči príspevkom na sociálne zabezpečenie v plnom rozsahu, — závisí podľa znenia tohto ustanovenia konkrétne od toho, či je daňovník súčasne osobou povinnou platiť odvody sociálneho zabezpečenia. Toto na druhej strane závisí od toho, či má svoje bydlisko v Holandsku, alebo dosahuje svoje c) O existencii nepriamej diskriminácie príjmy z pracovnej činnosti na holandskom žalobcu vo veci samej

58. Predmetné daňové dobropisy teda neboli pánovi Blanckaertovi odoprené z dôvodu, že 61. V tejto súvislosti je okrem toho bol daňovníkom nerezidentam, ale z dôvodu, významné, že ani daňovníci rezidenti nepo­ že — vzhľadom na neexistenciu príjmov žívajú vždy výhody sporných daňových z pracovnej činnosti v Holandsku — nemal dobropisov. Holandská vláda v tejto súvislo­ ako daňovník nerezident odvodovú povin­ sti uviedla, že ani daňovník rezident, ktorý nosť vo vzťahu k sociálnemu poisteniu. nie je poistencom určitého druhu poistenia, nemá nárok na predmetný daňový dobropis. Podľa vyjadrenia holandskej vlády ide naprí­ klad o osobu, ktorá dosiahla vek 65 rokov, čím prestáva byť poistencom dôchodkového poistenia a v dôsledku toho nemá nárok na daňový dobropis pre toto poistenie. So zreteľom na jej ciele — konkrétne zabezpe­ čenie existenčného minima 33 — sa zdá byť 59. Síce by tu bolo možné namietať, že sporná právna úprava koherentnou. sporná právna úprava sa nepriamo viaže na bydlisko, keďže daňovníci nerezidenti s príjmami výlučne z úspor a investícií nepodliehajú odvodovej povinnosti sociál­ neho zabezpečenia, kým daňovníci rezidenti spadajú pod odvodovú povinnosť do holand­ ského systému sociálneho zabezpečenia aj v rovnakej situácii. Na to je však potrebné 62. So zreteľom na koherentnosť národnej odpovedať, že napriek tomu tu nedochádza právnej úpravy je potrebné okrem toho k diferenciácii podľa bydliska, keďže poznamenať, že pánom Blanckaertom poža- v dôsledku d o s a h o v a n i a príjmov z pracovnej činnosti tu vzniká odvodová povinnosť do systému sociálneho zabezpeče­ 33 — Zodpovedajúco vyjadreniam splnomocnených zástupcov nia práve aj pre daňovníkov nerezidentov. holandskej vlády na pojednávaní.

65. Tak Komisia, ako aj holandská a nemecká vláda vyzdvihli, že sporná právna úprava je súčasťou práva sociálneho zabez­ pečenia — a nie daňového práva -, čo by znamenalo výlučnú zákonodarnú právomoc členských štátov. Zaradenie spornej právnej úpravy do jedného alebo druhého odvetvia sa 63. Nezávisle od otázky porovnateľnosti však zdá bezvýznamné v tom rozsahu, situácií by však mohlo byť otázne, či je vecne v akom musia členské štáty vykonávať svoju odôvodnené diferencovať medzi daňovníkmi zákonodarnú právomoc aj v oblasti práva nerezidentmi a daňovníkmi rezidentmi, sociálneho zabezpečenia pri dodržiavaní keďže iba poslední menovaní sú spravidla príkazov práva Spoločenstva 3 5 . poistencami aj v prípade, keď nedosahujú príjmy z pracovnej činnosti (a preto im nevzniká odvodová povinnosť). 35 - Rozsudky z 28. apríla 1998, Kohll, C-158/96, Zb. s. 1-1931, bod 19, a z 12. júla 2001, Smits a Peerbooms, C-157/99, Zb. s. 1-5473, bod 46. Pozri aj Maydell, V.: „Der Einfluss des europäischen und internationalen Rechts auf das deutsche 34 — Pozri príklad uvedený v bode 61 vyššie. Sozialrecht", http://www.soc.nii.acjp/jassl/profmayaelll.paf

I - 7702

BLANCKAERT

67. So zreteľom na financovanie sociálneho zabezpečenia je zákonodarná právomoc členských štátov zúžená dodatočne koordi­ načnými pravidlami podľa nariadenia 69. Holandsko nemusí podľa môjho názoru č. 1408/71. K týmto koordinačným pravi­ pri rozhodovaní o spôsobe financovania dlám patrí predovšetkým zákaz dvojitého 39 svojho sociálneho systému splniť požiadavky, platenia príspevkov podľa článku 13 ktoré by šli nad rámec zásad upravených v nariadení č. 1408/71. Predovšetkým z práva Spoločenstva nevyplýva žiaden záväzok 36 — Rozsudky zo 7. februára 1984, Duphar, 238/82, Zb. s. 523, zaviazať daňovníkov na platenie odvodov bod 16; zo 17. júna 1997, Sodemare a i., C-70/95, Zb. do systému sociálneho zabezpečenia z ich s. I-3395, bod 27; pozri aj rozsudky Kohíl, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 17, a Smits a Peerbooms, uz príjmov z úspor a investícií41. Z práva citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 44. 37 — Rozsudky z 24. apríla 1980, Coonan, 110/79, Zb. s. 1445, bod Spoločenstva rovnako nevyplýva obrátený 12; zo 4. októbra 1991, Paraschi, C-349/87, Zb. s. I-4501, bod 15; KohlI, u?, citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 18, a Smits a Peerbooms, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 45. 38 — Rozsudky z 30. januára 1997, spojené veci Slöber a Piosa 40 — Pozri článok 13 ods. 2 pism. a) nariadenia č. 1408/71: „Osoba Pereira, C-4/95 a C-5/95, Zb. s. I-511, bod 36, ako aj KohlI, už zamestnaná na územf jedného členského štátu podlieha citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 18, a Smits právnym predpisom tohto štátu aj vtedy, ak má bydlisko na a Peerbooms, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 45. území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto 39 — V rozsudku z 15. februára 2000, Komisia/Francúzsko podnikania podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamest­ (C-169/98, Zb. s. I-1049) považoval Súdny dvor vnútroštátnu náva, nachádza na územf iného členského štátu." právnu úpravu, ktorú považoval dotknutý členský štát za 41 — Keď sa ale členský štát pre to rozhodne, musí rešpektovať daňový predpis, za nezlučiteľnú so zákazom dvojitého zákaz dvojitého odvodového zaťaženia podľa článku 13 odvodového zaťaženia, ktorý je zakotvený v článku 13 nariadenia č. 1408/71, pozri rozsudok Komisia/Francúzsko nariadenia č. 1408/71. (už citovaný v poznámke pod čiarou 39.

I - 7704