C-513/03

VAN HILTEN-VAN DER HEIJDEN

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 30. júna 2005 1

1 Cieľom tohto prejudiciálneho konania je Belgicka a potom od roku 1991 do Švajčiar umožniť vnútroštátnemu súdu posúdiť zlu ska, kde bola od tohto dátumu považovaná čiteľnosť ustanovení dedičského práva za osobu, ktorá tam má svoj daňový domicil. Holandského kráľovstva, ktoré stanovuje, že holandský štátny príslušník, ktorý presunul svoje bydlisko mimo tohto členského štátu, sa na účely zdanenia jeho dedičstva naďalej považuje za tam bývajúceho, ak zomrie skôr ako desať rokov po tom, čo opustil Holand sko, s pravidlami Zmluvy ES týkajúcimi sa voľného pohybu kapitálu. 4 Pani Van Hilten zomrela 22. novembra 1997, čo je menej ako desať rokov po tom, ako opustila Holandsko. Podľa domnienky bydliska stanovenej holandským daňovým právom sa považovala za bývajúcu v Holandsku v okamihu svojej smrti a jej štyrom dedičom bola holandským daňovým úradom vyrubená daň z celkového dedičstva, 2 Toto konanie vychádza zo sporu medzi ktoré nadobudli na základe dedičského práva dedičmi po pani Van Hilten-van der Heij tohto členského štátu. den 2 a holandským daňovým úradom týka júceho dani z dedičstva po zosnulej, ktorej zaplatenie tento úrad požaduje.

5 Títo dedičia podali na Gerechtshof te ’s-Hertogenbosch (Holandsko) žalobu proti zamietnutiu ich sťažnosti daňovým úradom. 3 Pani Van Hilten, ktorá mala holandskú Tento súd sa domnieva, že domnienka štátnu príslušnosť a žila v Holandsku do roku bydliska stanovená holandským právom 1988, presunula svoje bydlisko najskôr do predstavuje prekážku voľného pohybu kapi tálu. Dáva preto Súdnemu dvoru dve pre judiciálne otázky s cieľom umožniť mu 1 — Jazyk prednesu: francúzština. posúdiť, či túto vnútroštátnu právu úpravu 2 — Ďalej len „Pani Van Hilten“. možno odôvodniť článkami Zmluvy, ktoré

I - 1960

VAN HILTEN-VAN DER HEIJDEN

slobôd pohybu. Odsek 1 tohto článku znie 13 Čo sa týka článku 73d Zmluvy, ten takto: umožňuje členským štátom uplatňovať alebo zavádzať niektoré opatrenia obmedzujúce všetky pohyby kapitálu medzi členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Znie takto:

„V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zaká zané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami.“

„1. Ustanovenia článku 73b sa majú uplat ňovať [neoficiálny preklad] bez toho, aby boli dotknuté práva členských štátov: 11 Zmluva však vo svojich článkoch 73c a 73d prináša výnimky z tejto zásady, ktorých výkladu sa v podstate týkajú prejudiciálne otázky položené vnútroštátnym súdom.

a) uplatňovať príslušné ustanovenia ich 12 Článok 73c Zmluvy tak povoľuje člen daňových zákonov, ktoré rozlišujú ským štátom, aby zachovali obmedzenia daňových poplatníkov podľa miesta niektorých pohybov kapitálu medzi člen bydliska alebo podľa miesta, kde inves skými štátmi a tretími krajinami. Odsek 1 tovali kapitál; tohto článku znie takto:

14 Vymedzenie rozsahu výnimky obsiahnu tej v článku 73d Zmluvy je predmetom 16 Ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na pre vyhlásenia zástupcov vlád členských štátov 6, jednávanú vec, sú obsiahnuté v zákone ktoré znie takto: z roku 1956 o dedičstve (Successiewet 1956) 7. Podľa článku 1 SW dane, ktoré sa musia uhrádzať z dôvodu dedenia, sa vypo čítavajú z hodnoty celého dedičstva na dobudnutého na základe holandského dedič ského práva v dôsledku smrti osoby, ktorá „Konferencia potvrdzuje, že právo členských mala v okamihu svojej smrti bydlisko štátov použiť do príslušných ustanovení v Holandsku. svojich daňových zákonov uvedených v článku 73d odseku 1 tejto zmluvy sa vzťahuje len na príslušné ustanovenia, ktoré platia od konca roku 1993 [Konferencia potvrdzuje, že právo členských štátov uplat niť relevantné ustanovenie svojej daňovej 17 Článok 3 ods. 1 SW stanovuje: právnej úpravy, na ktoré sa vzťahuje článok 73d ods. 1 písm. a) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, sa týka výlučne ustanovení, ktoré platili na konci roku 1993 — neoficiálny preklad]. Toto vyhlásenie sa však vzťahuje len na pohyb kapitálu „Na holandského štátneho príslušníka, ktorý a platobný styk medzi členskými štátmi.“ mal bydlisko v [Holandskom] kráľovstve a ktorý zomrel alebo dal dar v priebehu

6 — Zmluva o Európskej únii — Vyhlásenie o článku 73d Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pripojená k záverečnému aktu Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 191, 1992, s. 99). 7 — Stbl. 1956, s. 362, ďalej len „SW“.

I - 1962

VAN HILTEN-VAN DER HEIJDEN

18 Okrem toho, ako implicitne vyplýva z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom a ako to presne vyjadruje holandská vláda, ako aj Komisia Európskych spoločen stiev, Holandské kráľovstvo uzavrelo s viacerými štátmi bilaterálne zmluvy s cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu II — Prejudiciálne otázky v oblasti dedenia, a predovšetkým zmluvu z roku 1951 so Švajčiarskou konfederáciou 8. Táto zmluva obsahuje v protokole, ktorý je k nej pripojený, vyhlásenie, podľa ktorého „štát, ktorého bol poručiteľ štátnym prísluš níkom v čase jeho smrti, môže vyrubiť daň z dedičstva, ako by poručiteľ mal v tomto 20 Vnútroštátny súd vychádza z predpo čase svoje bydlisko tiež v tomto štáte, za kladu, že konanie vo veci samej, ako to podmienky, že poručiteľ tam mal skutočne vyplýva z odkazu na „dedičstvá a odkazy“ bydlisko v priebehu 10 rokov predchádzajú uvedeného v bode XI prílohy I smernice cich smrti a že mal jeho štátnu príslušnosť 88/361, sa týka kapitálových pohybov medzi v čase, keď opustil svoje bydlisko, v takom tretími krajinami a členskými štátmi. prípade časť dane, ktorú by tento štát nevyrubil, pokiaľ by poručiteľ nemal štátnu príslušnosť predmetného štátu v čase opus tenia svojho bydliska alebo v čase svojej smrti, bude znížená o daň splatnú v inom štáte z dôvodu jeho bydliska“.

21 Napriek tomu však uvádza, že má isté 8 — Zmluva medzi Švajčiarskou konfederáciou a Holandským pochybnosti v súvislosti s tým, či sa na kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní právnu úpravu, akou je článok 3 SW, môže z dedičstva, podpísaná v Haagu 12. novembra 1951, a protokol k nej (Trb. 1951, 149, a 1952, 34). vzťahovať výnimka stanovená v článku 73c

23 Vnútroštátny súd v tomto ohľade uvádza, že v rozhodnutí vydanom 12. decembra 2002 už rozhodol, že domnienka bydliska stano vená v článku 3 SW bráni voľnému pohybu kapitálu alebo ho robí menej príťažlivým. Táto domnienka by totiž bránila „odchodu“, keďže by v prípade presunu „súhrnu majetku“ do iného členského štátu mala za následok znevýhodnenie v prípade nadobud 25 Vnútroštátny súd spresnil, že podľa nutia majetku dedičmi v lehote do desiatich judikatúry Súdneho dvora sa zakazujú opat rokov po emigrácii. Holandské kráľovstvo renia, ktoré by mohli spôsobiť, že osoba preto vyberá daň v priebehu desiatich rokov opúšťajúca svoj členský štát ponesie väčšiu nasledujúcich po emigrácii holandských záťaž ako osoby, ktoré v tomto štáte zostanú. štátnych príslušníkov, pokiaľ sú dane Tento zákaz prekážok odchodu v podobe z dedičstva alebo darovania v zahraničí daní bol uznaný pre všetky slobody pohybu, nižšie, napriek tomu, že neposkytuje žiadnu a čo sa týka voľného pohybu kapitálu, náhradu ani započítanie prevyšujúceho v rozsudku zo 6. júna 2000, Verkooijen 10.

9 — C-163/94, C-165/94 a C-250/94, Zb. s. I-4821, bod 44. 10 — C-35/98, Zb. s. I-4071.

I - 1964

VAN HILTEN-VAN DER HEIJDEN

26 Vnútroštátny súd si okrem iného kladie 2. Je článok 3 ods. 1 SW zakázaným otázku, aké dôsledky je potrebné vyvodiť zo prostriedkom svojvoľnej diskriminácie skutočnosti, že poručiteľka bola občiankou alebo skrytým obmedzením voľného Európskej únie a že Zmluva zakazuje akú pohybu kapitálu uvedeného v článku koľvek diskrimináciu založenú na štátnej 58 ods. 3 ES, pokiaľ sa uplatňuje na príslušnosti. V prejednávanej veci by pritom pohyb kapitálu medzi členským štátom išlo práve o takú diskrimináciu, keďže dedič a tretími krajinami, s ohľadom aj na stvo holandského štátneho príslušníka by sa vyhlásenie týkajúce sa článku 58 (pred vždy zdaňovalo viac ako dedičstvo štátneho tým článku 73d) Zmluvy o založení príslušníka iného členského štátu. Európskeho spoločenstva, prijaté pri podpise Záverečného aktu a vyhlásení konferencií zástupcov vlád o Európskej únii zo 7. februára 1992?“

30 Aj keď podľa ustálenej judikatúry priná podľa ktorého sa štátny príslušník tohto leží vnútroštátnemu sudcovi posúdiť vzhľa členského štátu, ktorý opustí svoje bydlisko, dom na osobitosti veci, o ktorej má roz ktoré mal na území tohto štátu, aby sa usadil hodnúť, tak nevyhnutnosť položenia preju v inom členskom štáte alebo tretej krajine, diciálnej otázky, ako aj relevantnosť otázok, a ktorý zomrie do desiatich rokov po tom, ktoré predkladá Súdnemu dvoru, nič to ako opustil svoje bydlisko, na účely zdanenia nemení na tom, že je úlohou Súdneho dvora jeho dedičstva považuje za štátneho prísluš vykladať všetky ustanovenia práva Spoločen níka, ktorý si ponechal svoje bydlisko stva, ktoré sa mu zdajú byť nevyhnutné na v Holandsku. vyriešenie sporu vo veci samej 12.

I - 1966

VAN HILTEN-VAN DER HEIJDEN

nenie domnienky bydliska obsiahnutej V každom prípade, aj keby sa mala posúdiť v článku 3 SW v spojení s týmito ustanove ako nepriama daň v zmysle článku 99 niami má za následok, že dedičstvo holand Zmluvy ES 16, je potrebné poznamenať, že ského štátneho príslušníka, ktorý presunul nepredstavuje predmet harmonizačných svoje bydlisko do iného štátu, sa v Holandsku opatrení podľa tohto ustanovenia. Do právo nezdaňuje vo vyššej miere, ako keby si moci členských štátov preto patrí, aby ponechal svoje bydlisko v tomto členskom stanovili podmienky, ako aj sadzbu tejto štáte. dane, a prijali nevyhnutné právne predpisy, v prípade potreby za pomoci vzájomných rokovaní, s cieľom vyhnúť sa dvojitému zdaňovaniu svojich štátnych príslušníkov. Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že členské štáty musia svoje právomoci v oblasti priamych daní vrátane prípadov, keď uzatvárajú zmluvy zamedzujúce dvoji tému zdaneniu, vykonávať v súlade s právom Spoločenstva a osobitne so slobodami 35 Takáto právna úprava má však za násle pohybu, ktoré prispievajú k vytvoreniu vnú dok, že tento holandský štátny príslušník sa torného trhu 17. v priebehu desiatich rokov od presunu svojho bydliska do iného štátu zbavuje možnosti využiť prípadne výhodnejšie zda nenie celého dedičstva prostredníctvom uplatnenia právnej úpravy platnej v štáte, kde má svoje nové bydlisko, a v štátoch, ktoré zdaňujú majetok nachádzajúci sa na ich území. V prejednávanej veci má teda sporná právna úprava za následok, že holandská správa požaduje od štyroch dedičov poruči teľky po odpočítaní dedičskej dane, ktorej platiteľmi sú vo Švajčiarsku, sumu 79 624 holandských guldenov (NLG).

39 Je preto veľmi logické, že Gerechtshof te 42 Na odôvodnenie svojho stanoviska naj ’s-Hertogenbosch sa vo svojom návrhu na skôr spresním povahu pohybu kapitálu, začatie prejudiciálneho konania zameriava ktorého sa týka sporná právna úprava, len na ustanovenia Zmluvy týkajúce sa tejto a následne uvediem dôvody, pre ktoré podľa slobody. mňa nepredstavuje obmedzenie tohto pohybu.

40 Otázkou preto je, či takáto právna úprava predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu v zmysle článku 73b ods. 1 Zmluvy. Inak povedané, je potrebné skúmať, či sa 1 O predmetnom pohybe kapitálu tento článok 73b ods. 1 Zmluvy má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, na základe ktorej dedičstvo

18 — Ú. v. ES L 114, 2002, s. 6. Táto dohoda bola uzavretá 21. júna 43 Článok 73b ods. 1 Zmluvy zakazuje 1999 a účinnosť nadobudla 1. júna 2002. Jej cieľom je obmedzenia pohybu kapitálu medzi člen uskutočňovanie voľného pohybu osôb medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou skými štátmi navzájom a medzi členskými konfederáciou na druhej strane na základe ustanovení štátmi a tretími krajinami. Je preto potrebné uplatňovaných v Európskom spoločenstve. 19 — V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že ustanovenia určiť, na aký pohyb kapitálu sa vzťahuje článku 73b ods. 1 Zmluvy majú priamy účinok, vrátane sporná právna úprava. Táto otázka má ustanovení týkajúcich sa vzťahov s tretími krajinami (roz sudok Sanz de Lera a i., už citovaný, bod 48). značnú dôležitosť, keďže od nej závisí otázka,

I - 1968

VAN HILTEN-VAN DER HEIJDEN

I - 1969

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-513/03

zahraničia a ktorí zomreli v lehote do pre vymedzenie pojmu pohybu kapitálu desiatich rokov po tomto odchode. Na upraveného touto smernicou len informa druhej strane si však rovnako ako vyššie tívnu hodnotu a musí sa zohľadniť v rámci uvedení vedľajší účastníci konania nemyslím, výkladu článku 73b ods. 1 Zmluvy 22. že presun bydliska do zahraničia sa môže považovať za skutočnosť, ktorá ako taká predstavuje pohyb kapitálu. Táto analýza je založená na týchto úvahách.

I - 1970

VAN HILTEN-VAN DER HEIJDEN

tento zoznam zahŕňa tiež transakcie usku právna úprava sleduje. Z písomných pripo točnené medzi dvomi stranami, ako aj mienok holandskej vlády totiž vyplýva, že jednou osobou na svoj vlastný účet. Obsa cieľom tejto právnej úpravy je bojovať proti huje aj operácie zamerané na likvidáciu alebo forme daňového úniku spočívajúceho v tom, prevod vytvorených aktív. že štátny príslušník jedného štátu v očakávaní svojej smrti presunie svoje bydlisko do iného štátu.

23 — C-364/01, Zb. s. I-15013, bod 58. 24 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

I - 1971

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-513/03

vycestovaní, domnievam sa, že takáto právna v tomto členskom štáte, alebo v Belgicku, či úprava by mohla patriť do pôsobnosti článku Švajčiarsku, investície do cenných papierov 73b ods. 1 Zmluvy. registrovaných na burzách v Holandsku, Nemecku, Švajčiarsku a Spojených štátoch amerických, ako aj bankové účty otvorené v holandských a belgických pobočkách peňažných ústavov so sídlom v Európskom spoločenstve 25. Tvrdenie, že tento majetok sa previedol do Švajčiarska v tom istom čase, ako poručiteľka presunula svoje bydlisko do tohto štátu, sa mi zdá nepresné. Zloženie 57 Na druhej strane si nemyslím, že tohto majetku, čo sa týka miest, kde sa samotný presun bydliska možno chápať ako nachádzajú nehnuteľnosti, ako aj zloženie pohyb kapitálu alebo skutočnosť spojenú so portfólia cenných papierov a umiestnenie súčasným pohybom kapitálu v zmysle článku účtov v rôznych peňažných ústavoch sa 73b ods. 1 Zmluvy. Rozbor vnútroštátneho nezmenilo výlučne z dôvodu zmeny bydliska. súdu, podľa ktorého sporná právna úprava V tomto štádiu nedošlo ani k prevodu vytvára prekážku „odchodu“ súhrnu majetku, vlastníctva k majetku. Z toho vyplýva, že ktorý má patriť do dedičstva, keď holandský v čase, keď poručiteľka presunula svoje štátny príslušník presunie svoje bydlisko do bydlisko do Belgicka a potom do Švajčiarska, zahraničia, zdá sa, vedie k úvahe, že vyces nedošlo výlučne z dôvodu tohto presunu tovanie tohto štátneho príslušníka do zahra bydliska k pohybu kapitálu. ničia spôsobuje automatický prevod jeho majetku do štátu, do ktorého si presunul svoje nové bydlisko. Inými slovami, pre miestnenie vlastníka majetku spôsobuje súčasný pohyb celého jeho majetku. Nemys lím si však, že tento rozbor možno prijať.

62 V už citovanom rozsudku Barbier posky tol Súdny dvor ukazovatele umožňujúce pochopiť, v čom môže vnútroštátna daňová 61 Článok 73b ods. 1 Zmluvy má veľmi právna úprava v oblasti dedičských daní široký rozsah, keďže sa týka, pripomínam, predstavovať prekážku voľného pohybu kapi „všetkých obmedzení“ pohybu kapitálu. Ako tálu. Rozhodol, že aj keď dedičskú daň platia to vyplýva z judikatúry, zakazujú sa nielen dedičia, táto daň predstavuje skutočnosť, na priame obmedzenia, teda vnútroštátne usta ktorú dotknutá osoba prihliada vo svojom novenia, ktoré zakazujú plánovanú investí rozhodnutí uskutočniť investíciu. ciu 26 alebo ju podriaďujú režimu predbež ného schválenia 27, ale aj opatrenia, ktoré by len mohli odradiť osoby, ktoré využívajú 28 — V súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami, ktorými sa slobodu pohybu zavedenú Zmluvou, uplat- vyhradzuje nárok na úrokové zvýhodnenie pôžičky poskyto vanej na účely výstavby alebo prestavby bývania len pre dlžníkov, ktorí uzavreli zmluvu s úverovou inštitúciou schválenou členským štátom, pozri rozsudok zo 14. novembra 1995, Svensson a Gustavsson (C-484/93, Zb. s. I-3955, 26 — V súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami, ktoré zavádzajú bod 10), a vnútroštátnej právnej úpravy členského štátu, verejné pôžičky a vylučujú možnosť osôb s bydliskom na ktorá zavádza kolkové poplatky na pôžičky, ktoré neboli území dotknutého členského štátu požiadať o túto pôžičku, uzavreté v písomnej forme, a to len v prípade, že boli pozri rozsudok z 26. septembra 2000, Komisia/Belgicko uzavreté mimo vnútroštátneho územia, rozsudok zo 14. októ (C-478/98, Zb. s. I-7587, bod 19), a čo sa týka vnútroštátnych bra 1999, Sandoz (C-439/97, Zb. s. I-7041, bod 31). privatizačných opatrení, ktorými sa zakazuje štátnym prí 29 — —Pozri rozsudok Konle, už citovaný (bod 23) v súvislosti slušníkom ostatných štátov nadobúdať akcie s právnymi predpismi členského štátu, ktoré oslobodzujú od v privatizovaných spoločnostiach, keď presiahnu stanovenú povinnosti získať povolenie na nadobudnutie stavebného sumu, rozsudok zo 4. júna 2002, Komisia/Portugalsko pozemku len štátnych príslušníkov tohto štátu, a v tom istom (C-367/98, Zb. s. I-4731, body 40 až 42). zmysle rozsudok z 13. júla 2000, Albore (C-423/98, 27 — V súvislosti s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá pod Zb. s. I-5965, bod 16). Pozri tiež rozsudky Église de robuje priame zahraničné investície režimu predbežného scientologie, už citovaný, bod 14, a Komisia/Portugalsko, už schválenia, pozri rozsudok zo 14. marca 2000, Église de citovaný, body 40 až 42. scientologie (C-54/99, Zb. s. I-1335, bod 14), a nadobúdania 30 — Pozri najmä rozsudky Svensson a Gustavsson, už citovaný, nehnuteľností, rozsudky z 1. júna 1999, Konle (C-302/97, bod 10, Sandoz, už citovaný, bod 19, a Komisia/Belgicko, už Zb. s. I-3099, bod 39), a Reisch a i., už citovaný (bod 32). citovaný, bod 18.

63 Táto vec sa týkala ustanovení holand tej právnej úpravy v už citovanej veci Barbier ského práva, ktoré v oblasti dedičskej dane, nestanovuje pre holandských štátnych prís respektíve daní s ňou súvisiacich, upravovalo lušníkov, ktorí presunuli svoje bydliská do odlišné zaobchádzanie s nehnuteľnosťami zahraničia, vo vzťahu k majetku nachádzajú nachádzajúcimi sa v Holandsku v závislosti cemu sa v tomto štáte daňové podmienky od toho, či poručiteľ mal alebo nemal odlišné od tých, ktoré sa uplatňujú na bydlisko v tomto štáte. V súlade s týmito štátnych príslušníkov, ktorí zostali ustanoveniami bolo počas stanovenia hod v Holandsku. Ako som už uviedol, v jej noty dedičstva na účely výpočtu základu dôsledku dochádza k zdaneniu celého dane možné odpočítať hodnotu nehnuteľ majetku tvoriaceho dedičstvo holandského ností, ktorých hospodárske vlastníctvo sa štátneho príslušníka, ktorý presunul svoj previedlo na inú právnickú osobu len daňový domicil do zahraničia v lehote kratšej v prípade, ak mal poručiteľ bydlisko ako desať rokov pred svojou smrťou, akoby si v Holandsku, pričom táto možnosť bola ponechal bydlisko v Holandsku. Nestanovuje vylúčená v prípade, že tam poručiteľ bydlisko ani odlišné podmienky zdaňovania nemal 31. v závislosti od miesta, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti poručiteľa alebo sídlo právnic kých osôb, do ktorých investoval svoj kapitál. Odlišuje sa teda od právnej úpravy, ktorá bola predmetom sporu vo veci, o ktorej sa rozhodlo už citovaným rozsudkom Verkoo ijen, na ktorý odkazuje rozhodnutie vnútro 64 Súdny dvor usúdil, že tieto ustanovenia štátneho súdu, a podľa ktorého sa na predstavujú obmedzenie voľného pohybu oslobodenie od dane z príjmu vyrubenej na kapitálu z týchto dôvodov: na jednej strane dividendy vyplatené fyzickým osobám vzťa môžu odradiť osoby s bydliskom v inom huje podmienka, aby tieto dividendy boli členskom štáte od kúpy nehnuteľností vyplatené spoločnosťami so sídlom nachádzajúcich sa v dotknutom členskom v dotknutom členskom štáte. štáte, ako aj od prevodu hospodárskeho vlastníctva takýchto nehnuteľností na iné osoby, na druhej strane sa v ich dôsledku znižuje hodnota dedičstva osoby s bydliskom v inom členskom štáte, ako je ten, v ktorom sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú.

69 Ak by tomu tak aj bolo, nemyslím si, že by sa sporná právna úprava mohla posudzo vať ako prekážka výkonu práva holandských štátnych príslušníkov vykonávať hospodár sku činnosť v inom členskom štáte ani práva na pobyt v tomto štáte vyplývajúceho z ich postavenia občanov Únie.

68 Čo sa týka existencie „prekážky odchodu“, ako bolo vyššie uvedené, jediný pohyb kapitálu, ktorého sa týka sporná právna úprava, je prevod majetku poruči 70 Ako už bolo uvedené, žalobcovia vo veci teľky na jej dedičov prostredníctvom dede samej a vnútroštátny súd namietajú proti nia. Presun bydliska nepredstavuje ako taký spornej právnej úprave, že v podstate zbavuje pohyb kapitálu. Preto, keby sporná právna holandských štátnych príslušníkov, ktorí úprava predstavovala, ako uvádza vnútro presunú svoje bydlisko do zahraničia štátny súd, „prekážku odchodu“ v čase pre a zomrú v lehote do desiatich rokov po sunu bydliska, táto prekážka by sa netýkala tomto vycestovaní, možnosti využiť prípadne odchodu súhrnu majetku, ktorý má tvoriť výhodnejšie úplné zdanenie ich dedičstva dedičstvo, ale odchodu samotnej osoby. podľa právnej úpravy platnej v štáte, kde V takom prípade, ako vysvetľuje Komisia, majú nové bydlisko, a v štátoch, ktoré nemožno skonštatovať nezlučiteľnosť spornej zdaňujú majetok nachádzajúci sa na ich právnej úpravy s právom Spoločenstva území. Je známe, že dôsledkom tejto právnej vzhľadom na pravidlá Zmluvy týkajúce sa úpravy je rovnaké zaobchádzanie s týmito voľného pohybu kapitálu, ktoré možno v prejednávanej veci ako jediné uplatniť. Nezlučiteľnosť by prichádzala do úvahy len v súvislosti s voľným pohybom osôb, prí- 32 — Zmenený, teraz článok 18 ES.

72 Právo Spoločenstva však vo svojom súčasnom stave nestanovuje členskému štátu pôvodu, aby poskytol svojim štátnym prís lušníkom, ktorí využívajú slobody pohybu a pobytu priznané Zmluvou, zaobchádzanie, 71 Sporná právna úprava je teda v súlade so ktoré je výhodnejšie ako to, ktoré by sa na súčasnými požiadavkami práva Spoločenstva, nich vzťahovalo, keby zostali na vnútroštát ktoré vyplývajú z judikatúry uvedenej vnú nom území 36. V prejednávanej veci Holand troštátnym súdom. Podľa tejto judikatúry ské kráľovstvo tým, že zabezpečilo prostred členské štáty nemôžu uplatňovať na svojich níctvom dvojstranných zmlúv alebo vlastnou štátnych príslušníkov, ktorí využívajú slo právnou úpravou, že zahraničná dedičská body pohybu, ktoré im priznáva právo daň sa odpočítava od dane splatnej Spoločenstva, menej výhodné zaobchádzanie v Holandsku, splnilo podľa môjho názoru ako to, ktoré by sa na nich vzťahovalo, keby svoju povinnosť zabezpečiť, aby jeho štátni tieto slobody nevyužívali. V oblasti daní sa príslušníci, ktorí presunú svoje bydlisko do preto členským štátom zakazuje uplatňovať iného členského štátu v rámci výkonu ich na daňovníkov, ktorí odchádzajú vykonávať slobody pohybu alebo práva zdržiavať sa hospodársku činnosť do iného členského v inom členskom štáte ako občania Únie, štátu, a to buď ako zamestnanci, alebo neboli znevýhodnení oproti tým, ktorí zostali samostatne zárobkovo činné osoby na účely na vnútroštátnom území. poskytovania služieb alebo tiež v rámci slobody usadiť sa, zaobchádzanie, ktoré je znevýhodnené oproti tomu, ktoré by sa na nich vzťahovalo, keby vykonávali svoju čin nosť na vnútroštátnom území 34. Táto judi katúra sa môže uplatniť na postavenie príslušníkov členského štátu, ktorí využívajú 73 V súlade s touto judikatúrou si tiež práva pohybu a pobytu v inom členskom nemyslím, že holandskej právnej úprave možno vyčítať, že neupravuje náhradu pre bytku dedičskej dane, ktorá môže byť splatná v prípade, že výška dane splatnej v zahraničí 33 — Ako už bolo uvedené, uplatnenie článku 3 SW v spojení so zmluvou uzavretou medzi Holandským kráľovstvom prekročí daň, ktorá sa vyžaduje v Holandsku. a Švajčiarskou konfederáciou alebo tiež holandskou právnou V takomto prípade, ak zmena bydliska môže úpravou v oblasti dvojitého zdanenia má za následok, že výška dedičskej dane splatná v Holandskom kráľovstve holandskými štátnymi príslušníkmi je rovnaká ako výška dane, ktorá by sa uplatnila v prípade, keď si títo štátni príslušníci ponechali svoje bydlisko v tomto členskom štáte. 34 — Pozri nedávny príklad prekážky „odchodu“ v daňovej oblasti 35 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Pusa,

rozsudok

z 11. marca 2004, De Lasteyrie du Saillant (C-9/02, C-224/02, Zb. s. I-5763, body 18 až 20, a z 15. júla 2004, Zb. s. I-2409, bod 45), v súvislosti s vnútroštátnou právnou Lindfors, C-365/02, Zb. s. I-7183, bod 35. úpravou, ktorá zavádza pre daňovníkov, ktorí chcú presunúť 36 — Toto tvrdenie nijako nemení povinnosť štátu usadenia alebo svoje bydlisko mimo dotknutého členského štátu, platbu pobytu poskytnúť týmto štátnym príslušníkom rovnaké dane z dosiaľ nerealizovaného zisku z niektorých cenných výhody ako svojim štátnym príslušníkom, ak by sa ocitli papierov. v rovnakom postavení.

74 Skutočnosť, že sa dedičstvo holandských štátnych príslušníkov, ktorí si presunuli svoje bydlisko do zahraničia v lehote kratšej ako desať rokov pred svojou smrťou, zdaňuje v Holandsku tak, ako keby si ponechali bydlisko v tomto štáte, preto nemožno považovať za prekážku ich výkonu slobody 76 Rovnako ako holandská a nemecká vláda, pohybu a pobytu, ktoré sú im priznané a taktiež aj Komisia si nemyslím, že toto Zmluvou. tvrdenie možno prijať. Ako už bolo uvedené, priame dane patria aj naďalej do právomoci členských štátov. Členské štáty si tak pone chávajú právomoc vymedziť kritériá roz delenia právomoci v daňovej oblasti medzi sebou tak, aby sa zabránilo dvojitému zdaňovaniu 39, za podmienky, že dodržujú právo Spoločenstva. Rozhodlo sa, že keď 75 Podľa vnútroštátneho súdu vyplýva neexistujú opatrenia zjednocujúce alebo har diskriminačná povaha spornej právnej monizujúce právomoc členských štátov na úpravy z toho, že táto právna úprava sa účely zabránenia dvojitému zdaňovaniu, vzťahuje len na holandských štátnych prí môže sa ako hraničný ukazovateľ pre oblasť slušníkov. Tí sú tak znevýhodnení oproti daní prijať kritérium štátnej príslušnosti, a to štátnym príslušníkom iných členských štátov, bez toho, aby malo na základe tejto skutoč ktorí tiež mali bydlisko v Holandsku a potom nosti diskriminačnú povahu 40. Táto judika si ho presunuli do zahraničia. Išlo by teda túra je určená na to, aby sa uplatňovala o diskrimináciu založenú na štátnej prísluš- v osobitnom rámci dedičskej dane, ktorá tiež

38 — Zmenený, teraz článok 12 ES. 37 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. mája 1998, Gilly, C-336/96, Zb. s. I-2793, bod 47, a Lindfors, už citovaný, 39 — Rozsudok Gilly, už citovaný, bod 30. bod 34. 40 — Tamže.

78 Nemyslím si, že občianstvo Únie a výklad ním priznaných práv, ako ho urobil Súdny dvor, by mohlo spochybniť túto právomoc členského štátu a hranice, ktoré sú takto 80 Ako už bolo uvedené vyššie, postavenie stanovené. Iste, ako vyplýva z judikatúry občana Únie by nemalo viesť k tomu, aby sa Súdneho dvora, postavenie občana Únie má holandským štátnym príslušníkom, ktorí poslanie byť základným postavením štátnych presunuli svoje bydlisko do iného členského príslušníkov členských štátov a posilňuje zákaz diskriminácie, keďže umožňuje štát nym príslušníkom, ktorí sa nachádzajú v tom 41 — Pozri najmä rozsudky z 20. septembra 2001, Grzelczyk, istom postavení, získať rovnaké právne zaob C-184/99, Zb. s. I-6193, bod 31; z 11. júla 2002, D'Hoop, chádzanie v oblasti pôsobnosti ratione mate C-224/98, Zb. s. I-6191, bod 28; z 2. októbra 2003, Garcia Avello, C-148/02, Zb. s. I-11613, body 22 a 23, a Pusa, už riae Zmluvy bez ohľadu na ich štátnu citovaný, bod 16.

I - 1978

VAN HILTEN-VAN DER HEIJDEN

štátu, priznalo právo, aby boli ich dedičstvá vypracované výborom OECD pre daňové zdanené výlučne podľa, možno výhodnej veci 43. šieho, práva štátu ich nového bydliska.

83 Vzhľadom na tieto úvahy navrhujem odpovedať vnútroštátnemu súdu tak, že článok 73b ods. 1 Zmluvy sa má vykladať 81 Z toho vyplýva, že občianstvo Únie v tom zmysle, že mu neodporuje právna nespochybňuje právomoc Holandského krá úprava členského štátu, podľa ktorej sa ľovstva stanoviť hraničný ukazovateľ na dedičstvo po štátnom príslušníkovi tohto použitie jeho právnych predpisov v oblasti štátu, ktorý presunul svoje bydlisko do dedičskej dane. Okolnosť, že sa sporná zahraničia a mal ho tam kratšie ako desať právna úprava uplatňuje iba na holandských rokov pred svojou smrťou, zdaňuje tak, ako štátnych príslušníkov, ktorí mali bydlisko by tento štátny príslušník naďalej mal v Holandsku, a nie na štátnych príslušníkov bydlisko v tomto členskom štáte. iných členských štátov, ktorí tiež mali bydlisko v Holandsku, teda nepredstavuje diskrimináciu založenú na štátnej prísluš nosti v zmysle článku 6 Zmluvy.

I - 1979

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-513/03

IV — Návrh

85 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na otázky položené Gerechtshof te ’s-Hertogenbosch takto:

Článok 73b ods. 1 Zmluvy ES (teraz článok 56 ods. 1 ES) sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje právna úprava členského štátu, podľa ktorej sa dedičstvo po štátnom príslušníkovi tohto štátu, ktorý presunul svoje bydlisko do zahraničia a mal ho tam kratšie ako desať rokov pred svojou smrťou, zdaňuje tak, ako by tento štátny príslušník naďalej mal bydlisko v tomto členskom štáte.

I - 1980