C-519/03

1 — Jazyk prednesú: taliančina. 2 — U. v. ES L 145, s. 4; Mim. vyd. 05/002, s. 285. 3 — Znenie tejto dohody tvorí prílohu smernice.

I - 3070

KOMISIA/LUXEMBURSKO

rodičovskú dovolenku z dôvodov narodenia 7. Článok 7 ods. 2 tohto zákona stanovuje, alebo adopcie dieťaťa, aby im bolo umožnené že y prípade tehotenstva (alebo osvojenia starať sa o toto dieťa počas obdobia najmenej dieťaťa), ktoré zakladá právo na materskú troch mesiacov až do veku, ktorý určia dovolenku (alebo dovolenku z dôvodu osvo­ členské štáty a/alebo sociálni partneri, naj­ jenia), táto dovolenka nahrádza rodičovskú viac však do veku 8 rokov". dovolenku, ktorá sa končí.

8. Článok 19 piaty odsek stanovuje, že ustanovenia o rodičovskej dovolenke sa B — Vnútroštátna právna úprava uplatňujú len na rodičov detí, ktoré sa narodili po 31. decembri 1998, alebo konanie o osvojení ktorých bolo zahájené pred príslušným súdom po tomto dátume.

14. Dňa 23. októbra 2001 Komisia dodatoč­ nou výzvou oznámila Luxembursku, že za rozporný s právom Spoločenstva považuje aj článok 3 ods. 6 zákona z 12. februára 1999, 11. Luxembursko sa v listoch na svoju ktorý stanovuje, že ak o rodičovskú dovo­ obranu odvoláva tiež na návrh zákona lenku požiadajú obidvaja rodičia, matka musí z roku 2003, ktorý smeruje k zavedeniu mať prednosť. ďalších zmien do relevantnej právnej úpravy, avšak ktoré vzhľadom na ich zrejmú bez­ významnosť ratione temporis pre predmetnú vec nepovažujem za potrebné spomenúť.

15. Luxembursko 8. januára 2002 odpove­ dalo, že uvedené ustanovenie bude zmenené v tom zmysle, že prvenstvo medzi rodičmi sa stanoví podľa abecedného poriadku prísluš­ ných priezvísk. Táto zmena bola 21. januára II — Skutkový stav a konanie 2002 skutočne zavedená do zákona.

12. Komisia zaslala 16. mája 2001 luxem­ burskej vláde výzvu, v ktorej jej oznámila, že podľa jej názoru článok 7 ods. 2 a článok 19 16. Nasledujúceho 15. novembra Komisia zaslala v zmysle článku 226 ods. 1 ES Luxembursku odôvodnené stanovisko, v ktorom namietla, že prijatím článku 3 5 — Memorial A, č. 135, z 10. decembra 2002, s. 3098. 6 — Neoficiálny preklad. ods. 6, článku 7 ods. 2 a článku 19 zákona

I - 3072

KOMISIA/LUXEMBURSKO

III — Právna analýza 18. Ako odpoveď na odôvodnené stanovisko Luxembursko zaslalo 19. mája 2003 Komisii list, v ktorom ju informovalo o zmenách, ktoré do vytýkaného zákona z r. 1999 A — O prípustnosti zaviedol zákon z 21. novembra 2002. Aj keď táto odpoveď bola zaslaná pred podaním žaloby, ktorou bola začaté predmetné kona­ 22. Luxembursko predovšetkým namieta nie (12. decembra 2003), nebola k tomuto neprípustnosť žaloby, uvádzajúc, že žaloba dátumu z dôvodu interných chýb v Komisii je bezpredmetná, pretože prípadné nesplne­ doručená jej právnemu servisu. nie povinnosti bolo odstránené zmenami,

I - 3073

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-519/03

ktoré boli do vytýkanej vnútroštátnej právnej 25. Mne sa však zdá, že Komisia proti týmto úpravy zavedené zákonom z 21. novembra výhradám oprávnene namieta na základe 2002. Tieto zmeny, aj keď boli Komisii ustálenej judikatúry Súdneho dvora. oznámené oneskorene, boli totiž zavedené pred uplynutím lehoty (15. januárom 2003), ktorá bola Luxembursku stanovená v odôvodnenom stanovisku pre zosúladenie sa so smernicou.

I - 3074

KOMISIA/LUXEMBURSKO

28. Je pravda, že v prejednávanom prípade sa dziť na konštatovanie, že táto námietka bola situácia javí komplikovanejšia kvôli onesko­ vznesená až v duplikę, a teda z dôvodu jej reniam a chybám pri doručení odpovede neskorého vznesenia by nemala byť zohľad­ Luxemburska na odôvodnené stanovisko. nená. Ako však pripomína Komisia, Súdny dvor mal príležitosť vysvetliť, že na účel námietky neprípustnosti žaloby o nesplnení povinnosti nie je nezohľadnenie odpovede na odôvod­ nené stanovisko relevantné9. V rozsudku Komisia/Holandsko je totiž uvedené, že „aj v prípade začatia súdneho konania na základe žaloby Komisie bez zohľadnenia prípadných nových skutkových alebo práv­ nych okolností, ktoré dotknutý členský štát 31. V tomto smere však musím poznamenať, uviedol v odpovedi na odôvodnené stanovi­ keďže Zmluva sa touto otázkou nezaoberá, že sko, práva tohto štátu na obhajobu ani je to práve lehota dvoch mesiacov, ktorú v takom prípade nie sú porušené. Tento Komisia najčastejšie udeľuje členským štá­ totiž môže uvedené skutočnosti plne uplatniť tom v odôvodnenom stanovisku 1 1. Aj keď sa v rámci predsporovej fázy konania už táto lehota ako taká môže javiť neprimeraná, vo svojom prvom vyjadrení na svoju obranu. je potrebné pripomenúť, že „umožniť člen­ Súdny dvor je príslušný preskúmať ich skému štátu aby... zabezpečil súlad s právom význam pre rozhodnutie o žalobe Spoločenstva ešte pred podaním žaloby na o nesplnení povinnosti" 10. Súdny dvor" je cieľom celej predsporovej fázy konania, nielen odôvodneného stanoviska . Toto totiž predstavuje iba záverečný akt konania, ktoré, ako je známe, trvá dostatočne dlho na to, aby sa členský štát mohol zosúladiť s požiadavkami Komisie.

33. Na základe vyššie uvedeného preto navrhujem, aby bola žaloba vyhlásená za prípustnú.

37. Materská dovolenka ochraňuje naopak „biologický stav ženy a ... osobitné vzťahy medzi matkou a dieťaťom v priebehu obdo­ B — O prvom zalobnom dôvode bia, ktoré nasleduje po tehotenstve a pôrode, a zabraňuje narušeniu týchto vzťahov kumu- lovaním povinností vyplývajúcich zo súčas­ ného výkonu profesijnej činnosti" 13.

34. Svojou prvou výhradou Komisia vytýka, že článok 7 ods. 2 zákona z 12. februára 1999, podľa ktorého ak tehotenstvo (alebo osvoje­ nie dieťaťa) zakladajúce právo na materskú dovolenku (alebo dovolenku z dôvodu osvo­ jenia), nastane počas obdobia rodičovskej dovolenky, táto dovolenka sa končí a je nahradená materskou dovolenkou (alebo dovolenkou z dôvodu osvojenia), nie je 38. Komisia ďalej uvádza, že keďže tieto v súlade so smernicou. dovolenky zohľadňujú odlišné potreby, luxemburská právna úprava nesprávne sta­ novuje, že poskytnutie materskej dovolenky ukončuje rodičovskú dovolenku. A to z dôvodu, že žena, ktorej rodičovská dovo­ lenka je prerušená začatím materskej dovo­ lenky (pred pôrodom) z dôvodu ďalšieho 35. Podľa názoru Komisie je toto ustano­ tehotenstva, by mala mať možnosť vybrať si venie predovšetkým v rozpore so zásadou neskôr časť rodičovskej dovolenky, ktorú ešte uvedenou v bode 9 Všeobecných úvah nevyčerpala. rámcovej dohody, prijatej smernicou (pozri vyššie, body 3 a 4), podľa ktorého sa rodičovská dovolenka odlišuje od materskej 13 — Rozsudok z 29. novembra 2001, Griesmar, C-366/99, Zb. dovolenky. s. 1-9383, bod 43 a citovaná judikatúra.

44. Luxembursko dodáva, že ešte pred spomenutou legislatívnou zmenou poskytlo príslušným orgánom presné inštrukcie, aby matke, ktorá sa nachádza v situácii pred­ pokladanej Komisiou, bolo uznané dokonče­ nie nevyčerpanej rodičovskej dovolenky tak, 41. Luxembursko však uvádza, že túto mož­ aby sa celkové obdobie tejto dovolenky nosť, aj keď nepravdepodobnú, napravilo nerovnalo minimu troch mesiacov stanove­ práve prijatím zákona z 21. novembra 2002, nému smernicou, ale rovno šiestim mesia-

I - 3077

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-519/03

com stanoveným v článku 2 zákona 48. To znamená, ako priznáva samotné z 12. februára 1999 (dvanástim v prípade Luxembursko, že aj keď len v obmedzenom čiastočnej rodičovskej dovolenky). Okrem počte prípadov, na ktoré sa vzťahuje pred­ toho Luxembursko by v podobných prípa­ metný článok, jeho uplatnenie spôsobuje, že doch vyplatilo príspevok stanovený článkom matka čerpá rodičovskú dovolenku kratšiu 8 uvedeného zákona, hoci to smernica ako šesť mesiacov, ktoré sú normálne stano­ nepožaduje. vené luxemburskou právnou úpravou, ktorá prebrala smernicu.

I - 3078

KOMISIA/LUXEMBURSKO

stva"15.Preto sa smernica môže považovať zverejnené, nemôžu byť považované za za správne prebranú jedine vtedy, ak vnú­ platné plnenie povinností stanovených troštátny zákonodarca pri využití diskrečnej Zmluvou" . 16

právomoci, ktorú mu táto poskytuje, rešpek­ toval aj vyššie uvedenú zásadu.

53. To je objasnené, je potrebné ešte stano­ viť, či Luxembursko následne zaviedlo do namietanej právnej úpravy zmeny spôsobilé ukončiť nesplnenie povinnosti v lehote sta­ novenej odôvodneným stanoviskom (15. január 2003). A to pri zotrvaní v logike už citovaného rozsudku Komisia/Holandsko, 51. Z toho vyplýva, že ak neexistujú objek­ teda pri prijatí toho, že sa zohľadnia opa­ tívne dôvody, ktoré napokon neboli uvedené, trenia prijaté v lehote stanovenej odôvodne­ Luxembursko nemohlo poskytnúť niektorým ným stanoviskom, ale oznámené oneskorene. matkám rodičovskú dovolenku, ktorá, hoci presahovala tri mesiace, bola napriek tomu kratšia ako šesť mesiacov, ktoré zvyčajne poskytuje v týchto prípadoch.

54. Je pravda, že zákon z 21. novembra 2002 zaviedol do zákona z 12. februára 1999 ustanovenie (článok 10 šiesty odsek), ktoré umožňuje matke, ktorej sa rodičovská dovo­ lenka skončila predčasne z dôvodu prekrý­ vania sa s materskou dovolenkou, následne využiť dodatočné obdobie rodičovskej dovo­ lenky, a tým dosiahnuť minimálne obdobie stanovené smernicou. 52. Pokiaľ ide o administratívne inštrukcie, spomenuté vyššie (bod 44), tieto určite majú význam na účely predmetnej veci, ale nemôžu samy osebe predstavovať rozhodu­ júci prvok pre vylúčenie naznačenej diskri­ minácie. A to preto, ako viackrát uviedol Súdny dvor „že jednoduché administratívne 55. Aj za týchto podmienok však luxembur­ praktiky, ktoré sú svojou povahou meniteľné ská právna úprava naďalej nie je úplne správnymi orgánmi a ktoré nie sú náležité v súlade so smernicou a zásadami práva Spoločenstva, keďže rovnako spôsobuje

56. Podľa novej právnej úpravy by totiž 59. Je úplne pravda, že takéto predpokladané šesťmesačnú rodičovskú dovolenku prípady nie sú časté, a platí to ešte viac, keď a príslušný príspevok mohli čerpať otcovia sa vezme do úvahy, že v zmysle článku 3 a matky, ktorých rodičovská dovolenka ods. 4 zákona z 12. februára 1999 si musí nebola predčasne ukončená materskou jeden z rodičov vziať rodičovskú dovolenku dovolenkou z dôvodu ďalšieho tehotenstva. po uplynutí materskej dovolenky. Ak totiž, Naopak matky, ktorých rodičovská dovo­ ako sa najčastejšie stáva, v tomto zmysle lenka bola predčasne prerušená materskou koná matka, k predčasnému ukončeniu jej rodičovskej dovolenky z dôvodu prekrývania dovolenkou z dôvodu ďalšieho tehotenstva, sa s materskou dovolenkou, čerpanou pred by mohli využiť iba kratšie obdobie, ktoré by pôrodom kvôli ďalšiemu tehotenstvu, by nebolo úplne kryté príspevkom. Tieto by došlo len za málo pravdepodobného pred­ totiž mali právo čerpať iba časť nevyužitej pokladu, že toto tehotenstvo sa začalo veľmi rodičovskej dovolenky, ktorá chýba pre skoro po predchádzajúcom pôrode. dosiahnutie minimálneho obdobia troch mesiacov stanoveného smernicou, bez získa­ nia akéhokoľvek príspevku v priebehu tohto obdobia.

60. No okrem skutočnosti, že súlad uvede­ ného ustanovenia so smernicou je pochybný a že toto ustanovenie nie je predmetom tohto konania len preto, že nebolo namiet- 57. Aj keby sme teda chceli zohľadniť novšiu nuté počas predsporovej fázy konania (pozri právnu úpravu, považujem za nevyhnutné vyššie, bod 20), musím konštatovať, že toto konštatovať, vo svetle vyššie vyjadrených všetko by nemalo vplyv na existenciu poru­ úvah o zásade zákazu diskriminácie (body šenia povinnosti uplatneného Komisiou, ale 49 a nasl.), že luxemburská právna úprava len na jeho dosah. neprebrala správne smernicu.

17 — Rozsudok z 27. novembra 1990, Komisia/Taliansko, vo veci 209/88, Zb. s. I-4313, bod 14. Pretože „pre potvrdenie existencie nesplnenia povinnosti členským štátom nie je potrebné konštatovať existenciu škody r. neho vyplývajúcej" (rozsudok z 18. decembra 1997, Komisia/Belgicko, C-263/96, 66. Luxembursko v prvom rade odpovedá, Zb. s. I-7453, bod 30). Na záver, „členský štát nemôže namietnuť, že absencia opatrení preberajúcich smernicu že skutočnosťou, na základe ktorej vzniká nemá žiaden negatívny následok na jej fungovanie" (tamže). právo na rodičovskú dovolenku, nie je vek

I - 3081

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-519/03

dieťaťa, ale práve jeho narodenie, ako podľa členskom štáte vrátane situácie v oblasti neho jasne vyplýva z anglického rodinnej politiky, najmä pokiaľ ide a nemeckého znenia doložky 2 ods. 1 rám­ o podmienky poskytovania rodičovskej dovo­ covej dohody 18. lenky a využívanie práva na rodičovskú dovolenku".

68. V prejednávanej veci bol zámer normo­ tvorcu iný, ako vyplýva z viacerých doslov­ 70. Pokiaľ ide o mňa, uvádzam, že ohľadom ných prvkov rámcovej dohody a smernice, tohto posledného bodu sa nemôžem stotož­ a predovšetkým z jej desiateho odôvodnenia, niť s tvrdením Luxemburska. Ako je totiž podľa ktorého ide o „... rámcovú dohodu, známe, „ťažkosti s uplatňovaním, vzniknuté ktorá by stanovila minimálne požiadavky na pri výkone aktu Spoločenstva, nemôžu člen­ rodičovskú dovolenku a ... ktorá by vyme­ skému štátu umožniť jednostranné oslobo­ dzenie podmienok, za akých by sa rodičovská denie sa od plnenia jeho povinností" 20. Na dovolenka poskytovala, ponechala na členské štáty ..., aby sa zohľadnila situácia v každom 20 — Rozsudok z 9. marca 2004, Komisia/Luxembursko, C-314/03, Zb. s. I-2257, bod 5. Pozri tiež rozsudky zo 7. februára 1979, Komisia/Spojené kráľovstvo, C-128/78, Zb. s. 419, bod 10, 18 — „on the grounds of the birth" a „im Fall 'der Geburt". z 19. februára 1991, Komisia/Belgicko, C-374/89, Zb. s. I-367, 19 — Luxembursko medzi inými uvádza rozsudok z 11. júla 1991, bod 10, a z 23. marca 2000, Komisia/Francúzsko , C-327/98, Zb. s. I-1851, bod 21. Crispoltoni, C-368/89, Zb. s. I-3695, body 17 a 20.

I - 3082

KOMISIA / LUXEMBURSKO

základe toho, aj keby bola uvádzaná zložitosť 73. Ak je to však pravda, vyplýva z toho tiež, zistení potrebných pre výkon smernice že téza Komisie neprisudzuje smernici žia­ reálna (pozri predchádzajúci bod), nemôže den spätný účinok, ale uplatňuje ju spôso­ Luxembursko zbaviť jeho vlastnej zodpoved­ bom, ktorý je úplne v súlade so zásadou, nosti. chránenou známou judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej sa „nová právna norma uplatňuje bezprostredne na budúce následky situácie, ktorá vznikla za účinnosti pred­ chádzajúcej právnej normy" 21 , uplatňuje sa teda „na prebiehajúce situácie" 2 2 , ktorými sú v prejednávanej veci tie určené nízkym vekom dieťaťa, a teda neustálou potrebou starostlivosti oň.

72. Je pravda, ako zdôrazňuje Luxembursko, že znenie rámcovej dohody prijatej smerni­ cou potvrdzuje, že právo na rodičovskú dovolenku sa poskytuje „z dôvodu narode­ nia" dieťaťa. Bolo by napokon zložité pred­ staviť si opak, keďže toto právo existuje za podmienky, že sa dieťa narodilo. To však podľa môjho názoru neznamená, že vznik 75. Luxembursko však vznáša aj iné práva spočíva v samotnom narodení, chápa­ námietky proti žalobe. Predovšetkým sa snaží nom ako určitá presná udalosť. Zdá sa mi odvolať na článok 3 ods. 4 zákona naopak jasné, a vyplýva to napokon jedno­ z 12. februára 1999 (ktorý, pripomínam, nie značne zo samotnej doložky 2 ods. 1 rámco­ je predmetom výhrad v predmetnom konaní: vej dohody prijatej smernicou, že vznik tohto pozri vyššie, body 20 a 60), ktorý stanovuje, práva spočíva v potrebe zabezpečiť staro­ stlivosť maloletým deťom, a teda v zámere umožniť rodičom venovať sa dieťaťu, samo­ zrejme keď sa už narodilo, a počas obdobia, 21 - Rozsudok 7. 29. januára 2002, Pokrzcptowlcz-Mcycr ktoré je na tento účel potrebné. (C-1Í2/00, Zb. s. I-1049, bod 50). 22 — Tamtiež, bod 51.

I - 3083

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-519/03

že o rodičovskú dovolenku musí jeden 78. Nakoniec Luxembursko namieta, že z rodičov požiadať, pod hrozbou straty tohto zavedením článku 10 šiesty odsek do zákona práva, hneď po ukončení materskej dovo­ z 12. februára 1999 (prostredníctvom zákona lenky. z 21. novembra 2002, a teda v lehote stanovenej odôvodneným stanoviskom) ukončilo nesplnenie povinnosti vďaka sku­ točnosti, že toto ustanovenie priznáva rodi­ čom detí narodených pred dátumom pre­ bratia smernice minimálnu rodičovskú dovo­ lenku, ktorú táto stanovuje.

80. Z toho vyplýva, že rodičom detí mladších ako päť rokov, ale narodených pred 31. decembrom 1998, bude priznaná rodi­ čovská dovolenka bez príspevku a len počas obdobia troch mesiacov, zodpovedajúceho minimálnej dobe stanovenej smernicou, zatiaľ čo rodičia detí mladších ako päť rokov, 77. Musím však konštatovať, že následkom ale narodených po tomto dátume, môžu volby uskutočnenej luxemburským zákono­ využiť rodičovskú dovolenku v dĺžke šiestich darcom by rodičovská dovolenka musela byť mesiacov a s príspevkom. zamietnutá aj rodičovi, ktorý o ňu žiada ako druhý, a ktorý by teda o ňu mohol požiadať kedykoľvek, pokým dieťa nedovŕšilo päť rokov. Z toho vyplýva, že aj keby sa odhliadlo od otázneho súladu článku 3 ods. 4 zákona z 12. februára 1999 so smernicou, Luxem­ bursko si prinajmenšom z tohto uhla 81. Platia tu teda rovnaké úvahy ohľadom pohľadu nesplnilo povinnosti, pretože ak sa zásady zákazu diskriminácie, ktoré boli dieťa narodilo pred 31. decembrom 1998 uvedené vyššie vo vzťahu k prvému żałob­ {rectius pred 3. júnom 1998), Luxembursko nemu dôvodu (pozri vyššie, bod 49 a nasi.) neprizná rodičovskú dovolenku ani rodičovi, a ktoré, ako vieme, ma priviedli k záveru ktorý nie je týmto ustanovením viazaný. o nespôsobilosti spomenutého luxembur-

I - 3084

KOMISIA/LUXEMBURSKO

ského ustanovenia správne dokončiť prebra­ IV — O trovách tie smernice (pozri vyššie, bod 57).

84. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho 82. Myslím si preto, že aj druhý žalobný poriadku účastník konania, ktorý vo veci dôvod je dôvodný. nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navr­ hnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Luxemburské veľkovojvodstvo na náhradu trov konania a toto nemalo úspech vo svojich 83. Vo svetle vyššie uvedeného preto navr­ dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na hujem vyhovieť predmetnej žalobe. náhradu trov konania.