← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·17.3.2005

C-522/03

ECLI:EU:C:2005:184

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62003CC0522

SCANIA FINANCE FRANCE

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 17. marca 2005*

I — Úvod 3. V zmysle článku 26 prvého a druhého odseku Dohovoru „rozsudok vydaný v zmluvnom štáte sa uznáva v ostatných zmluvných štátoch bez osobitného konania. Ak je otázka uznania rozsudku predmetom 1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania, sporu, môže zainteresovaný účastník postu­ ktorý podal Oberlandesgericht v Mníchove, pom upraveným v oddieli 2 a 3 tejto hlavy sa týka pojmu riadne doručenie v zmysle navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní roz­ článku 27 bodu 2 Bruselského dohovoru sudku..." [neoficiálny preklad]. z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach. 2

4. Článok 27 bod 2 Bruselského dohovoru stanovuje, že sa neuzná „v prípade, že bol vydaný bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť II — Právny rámec v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu" [neoficiálny preklad].

A — Bruselský dohovor

5. Článok IV protokolu pripojeného k Bruselskému dohovoru stanovuje: 2. Ustanovenia Bruselského dohovoru týka­ júce sa uznávania a výkonu rozhodnutí v zmluvnom štáte, ktoré boli vydané v inom zmluvnom štáte, je možné nájsť v hlave III Dohovoru (články 25 až 49). „Súdne a mimosúdne písomnosti vyhotovené na území zmluvného štátu, ktoré musia byť 1 — Jazyk prednesu: angličtina. doručené osobám nachádzajúcim sa na 2 — Ú. v. ES C 27, 1998, s. 1, Jak') len „Bruselský dohovor". území iného zmluvného štátu, sa zasielajú

I - 8641

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-522/03

spôsobom ustanoveným dohovormi alebo súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právo­ dohodami uzavretými medzi zmluvnými moc, ak si právomoc nemôže založiť na štátmi. ustanoveniach tohto dohovoru.

Ak to prijímajúci štát nenamietne prostred­ Súd preruší konanie dovtedy, kým sa nepreu­ níctvom vyhlásenia urobeného generálnemu káže, že žalovaný mal možnosť prevziať tajomníkovi Rady Európskych spoločenstiev, písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo môžu byť tieto písomnosti tiež odoslané rovnocenná písomnosť, v dostatočnom čase, priamo úradnými osobami štátov, kde sú aby mohol pripraviť svoju obhajobu alebo na písomnosti vyhotovené, úradným osobám tento účel sa prijali všetky potrebné kroky. štátov, na území ktorých sa nachádza adresát písomnosti. V tomto prípade úradná osoba odosielajúceho štátu zašle vyhotovenie písomnosti úradnej osobe prijímajúceho štátu, ktorá je oprávnená odovzdať ju adre­ sátovi. Odovzdanie sa uskutoční formou Č l á n o k 15 H a a g s k e h o d o h o v o r u ustanovenou právnym poriadkom prijímajú­ o doručovaní súdnych a mimosúdnych ceho štátu. Odovzdanie sa potvrdí osvedče­ písomností v cudzine v občianskych ním odoslaným priamo úradnej osobe a obchodných veciach z 15. novembra 1965 odosielajúceho štátu." [neoficiálny preklad] sa uplatní namiesto predchádzajúceho odseku, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo informácia o jej existencii musela doručovať podľa tohto dohovoru." [neoficiálny preklad] 6. Článok 65 Bruselského dohovoru stano­ vuje, že protokol pripojený k Dohovoru tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť.

B — Haagsky dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine 7. Posledným relevantným ustanovením je v občianskych a obchodných veciach článok 20 Bruselského dohovoru, ktorý je z 15. novembra 1965 (ďalej len „Haagsky zaradený do hlavy II s názvom „Právomoc" 3 dohovor") (Oddiel 7 Skúmanie právomoci a prípustnosti). Tento článok stanovuje:

8. Haagsky dohovor o doručovaní písom­ ností v cudzine, podpísaný 15. novembra „Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, žalovaná na súde iného zmluvného štátu a nedostaví sa na tento súd, 3 — Cmnd 3986; TS 50 (1969, ďalej len „Haagsky dohovor").

I - 8642

SCANIA FINANCE FRANCE

1965, zahŕňa medzi svoje zmluvné strany S výnimkou prípadu uvedeného v odseku 1 všetky zmluvné štáty Bruselského dohovoru písm. b) je vždy prípustné doručenie prosté, s výnimkou Rakúska. Použije sa pre všetky ak adresát písomnosti je ochotný je dobro­ občianske a obchodné veci, pri ktorých je voľne prijať. potrebné zaslať súdnu alebo mimosúdnu písomnosť do cudziny, aby tam bola doru­ čená. 4 Tento dohovor stanovil základný spôsob zasielania, keď orgán alebo úradná osoba podľa práva odosielajúceho štátu zašle písomnosť „ústrednému orgánu" prijímajú­ ceho štátu. Článok 5 stanovuje: Ak sa má písomnosť doručiť podľa odseku 1, ústredný orgán môže požadovať, aby bola spísaná v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov dožiadaného štátu, alebo aby sa do takého jazyka preložila.

„Ústredný orgán dožiadaného štátu doručí písomnosť, alebo zariadi jej doručenie Časť žiadosti obsahujúca základné údaje o doručovanej písomnosti podľa vzoru pri­ pojeného k tomuto Dohovoru sa doručí s písomnosťou adresátovi."

a) buď spôsobom ustanoveným právnym poriadkom dožiadaného štátu pre doru­ 9. Dohovor stanovuje viacero alternatívnych čovanie písomností vyhotovených spôsobov zasielania ako napríklad prostred­ v tomto štáte a určeným osobám, ktoré níctvom konzulárnych a diplomatických sty­ sú na jeho území; alebo kov, pošty alebo prostredníctvom úradných osôb, úradníkov alebo iných oprávnených osôb v štáte určenia. 5Dohovor takisto dáva právo štátu namietať použitie niektorého z týchto alternatívnych spôsobov zasielania. 6

5 — Haagsky dohovor, články 8 až 10. 6 — Pri ratifikácii dohovoru nemecká vláda deklarovala, že spôsoby b) osobitnou formou požadovanou žiada­ doručovania uvedene v článku 10 nie sú možné na území Nemecka, konkrétne, zasielanie súdnych písomností prostred­ teľom, pokiaľ nie je v rozpore s právnym níctvom pošty priamo osobám nachádzajúcim sa v zahraničí! poriadkom dožiadaného štátu. doručovanie súdnych písomností priamo úradnými osobami, úradníkmi alebo inými oprávnenými osobami v odosielajúcom štáte prostredníctvom úradných osôb, úradníkov alebo iných oprávnených osôb v štáte určenia, a doručovanie súdnych písomností osobou, ktorá má záujem na výsledku konania priamo prostredníctvom úradných osôb, úradníkov alebo 4 — Článok 1 prvý odsek Haagskeho dohovoru. iných oprávnených osôb v štáte určenia.

I - 8643

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-522/03

10. Ďalej, na účely vyváženia záujmov a práv a že v každom z týchto prípadov sa doručenie žalobcu a žalovaného je zmyslom článkov 15 alebo odovzdanie uskutočnilo včas tak, aby a 16 Haagskeho dohovoru ochrániť žalova­ sa odporca mohol hájiť. ného na začiatku konania a keď bol vydaný

rozsudok

pre zmeškanie. Tento článok 15, na ktorý odkazuje článok 20 tretí odsek Brusel­ ského dohovoru, stanovuje: Každý zmluvný štát môže vyhlásiť, že jeho súdy môžu bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 tohto článku vydať rozhodnutie, aj keď žiadne osvedčenie o doručení alebo odovzdaní nedostali, ak sa splnili všetky tieto podmienky:

„Ak sa do cudziny malo zaslať predvolanie alebo iná písomnosť rovnakej platnosti za a) písomnosť sa zaslala jedným zo spôso­ účelom doručení podľa ustanovení tohto bov ustanovených týmto Dohovorom; Dohovoru a odporca sa nedostavil, nemôže sa vydať rozhodnutie, dokiaľ sa nezistí, že písomnosť:

b) uplynula lehota, ktorú súd považuje za primeranú, najmenej však šesť mesiacov odo dňa odoslania písomnosti;

a) bola doručená spôsobom predpísaným c) napriek všetkému vynaloženému úsiliu právnym poriadkom dožiadaného štátu nebolo možno od príslušných orgánov pre doručovanie písomností vyhotove­ dožiadaného štátu osvedčenie dostať. ných v tomto štáte a určeným osobám, ktoré sú na jeho území;

Ustanovenia tohto článku neprekážajú súdu, aby v naliehavom prípade nariadil akékoľvek dočasné alebo zabezpečovacie opatrenie."

b) bola skutočne odovzdaná odporcovi 11. Okrem toho v prípadoch, keď musí byť alebo doručená do jeho bydliska iným písomnosť, ktorou sa začína konanie, alebo spôsobom ustanoveným týmto Doho­ rovnocenná písomnosť zaslaná do cudziny vorom; na účely doručenia, článok 16 Dohovoru

I-8644

SCANIA FINANCE FRANCE

požaduje, aby zmluvné strany pozmenili v skutočnosti dostala do rúk adresáta svoje pravidlá týkajúce sa lehôt na podanie v cudzine. 7 odvolania alebo námietok tak, aby predišli možnosti, že sa žalovaný dozvie o konaní až po vydaní rozsudku.

III — Skutkové okolnosti

C — Vnútroštátna právna úprava

14. Rozsudkom z 8. septembra 2000 Odvo­ 12. Vo francúzskom práve sú písomnosti lací súd v Amiens zaviazal Rockinger Spe- určené osobám s bydliskom v cudzine doru­ zialfabrik für Anhängerkupplungen GmbH čené francúzskemu parquet (oddelenie verej­ & Co., so sídlom v Mníchove (Nemecko) ného prokurátora) prostredníctvom formál­ (ďalej len „Rockinger"), zaplatiť Scania neho spôsobu doručenia nazvaného signifi­ Finance France (ďalej len „Scania"), so cation (články 683 a 684· nového občianskeho sídlom v Angers (Francúzsko), sumu súdneho poriadku), aj keď iné spôsoby 615 566,72 FRF. Na návrh spoločnosti Scania doručenia stanovené v zmluvách takisto nie Landgericht Mníchov uznal vykonateľnosť sú vylúčené. tohto rozsudku, ktorý bol riadne doručený spoločnosti Rockinger 15. apríla 2002.

13. Signification sa vykonáva odovzdaním dvoch vyhotovení písomnosti prostredníc­ tvom súdneho doručovateľa francúzskemu 15. V máji 2002 sa Rockinger odvolal verejnému prokurátorovi, ktorý potvrdí ori­ k Oberlandesgericht v Mníchove so žiado­ ginál a zašle kópie písomností ministerstvu sťou o zrušenie uznania vykonateľnosti roz­ spravodlivosti na účely zaslania (článok 685). sudku, keďže pôvodná žaloba v konaní vo Súdny doručovateľ je povinný odoslať ove­ Francúzsku mu nebola riadne doručená, a na renú kópiu písomnosti adresátovi doporuče­ jej základe bol vydaný rozsudok pre zme­ nou zásielkou s doručenkou v ten istý deň škanie. Doručenie bolo vykonané prostred­ alebo najneskôr v prvý nasledujúci pracovný níctvom francúzskej metódy remise au par­ deň (článok 686). Tento spôsob doručenia sa quet, ktorá bola opísaná v bode 13 vyššie. Aj nazýva remise au parquet a predstavuje keď nemecký súdny úradník zaslal žalobu takzvané signification interne fictive (vnú­ spoločnosti Rockinger, Rockinger ju tornú domnienku doručenia), pretože sa má za to, že doručenie bolo vykonané hneď ako súdny doručovateľ odovzdal kópie písom­ nosti francúzskemu verejnému prokuráto­ 7 — Komisia vo svojom podaní poukázala na tú skutočnosť, že oznámenie prostredníctvom „remise au parquet" je takisto rovi bez ohľadu na to, či sa písomnosť upraveno v belgickom, holandskom a luxemburskom práve.

I - 8645

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-522/03

odmietla prevziať z dôvodu, že táto písom­ a rakúskou vládou, ako aj Komisiou Európ­ nosť nebola preložená do nemčiny. Spoloč­ skych spoločenstiev. nosť Rockinger následne dostala žalobu poštou, takisto bez prekladu.

IV — Analýza

16. Oberlandesgericht v Mníchove rozhodol A — Prípustnosť položiť Súdnemu dvoru dve otázky prostred­ níctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania z 31. októbra 2003. 18. Spoločnosť Rockinger uvádza, že návrh na začatie prejudiciálneho konania v tomto prípade nie je účelný a je z viacerých dôvodov zbytočný. Tvrdí predovšetkým, že francúzske právo nedovoľuje spoluexistenciu spôsobu doručovania podľa článku 683 nového francúzskeho občianskeho súdneho Prvú, či sa má článok 27 bod 2 Bruselského poriadku na jednej strane a podľa spôsobov, dohovoru a článok IV prvý odsek protokolu ktoré sú stanovené v Haagskom dohovore na k tomuto Dohovoru vykladať tak, že doru­ strane druhej. Podľa názoru spoločnosti čenie písomnosti žalovanému, ktorý má Rockinger uprednostňuje francúzske právo bydlisko na území iného členského štátu, spôsoby stanovené v Haagskom dohovore. ako je štát, v ktorom bol vydaný rozsudok, sa Keďže žalobca vo veci samej nevyhovel môže vykonať iba podľa dohovorov a dohôd požiadavkám Haagskeho dohovoru týkajú­ uzavretých zmluvnými štátmi. cich sa doručovania, žiadosť o uznanie vyko­ nateľnosti rozhodnutia by mala byť zamiet­ nutá nemeckým súdom len na základe tohto dôvodu.

Druhú, či v prípade zápornej odpovede na prvú otázku sa má článok 12 ES vykladať tak, 19. Tieto tvrdenia ma nepresvedčili. Ako je že vnútroštátna právna úprava, akou je všeobecne platné, pri návrhu na začatie francúzske pravidlo remise au parquet, je prejudiciálneho konania nie je úlohou Súd­ v rozpore s právom Európskeho spoločen­ neho dvora hodnotiť skutkové okolnosti stva. v hlavnom konaní alebo preverovať dôvody, ktoré viedli vnútroštátny súd k podaniu 8 návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Úloha uplatnenia vnútroštátneho práva musí byť ponechaná vnútroštátnemu súdu. Z tohto dôvodu musí byť návrh na začatie prejudiciálneho konania prijatý. 17. V súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora boli písomné pripomienky predložené v tomto konaní spoločnosťami Scania 8 — Pozri najmä rozsudok z 15. decembra 1976, Simmenthal, a Rockinger, nemeckou, francúzskou 35/76, Zb. s. 1871.

I - 8646

SCANIA FINANCE FRANCE

B — O prvej préjudiciable; otázke nych a m i m o s ú d n y c h p í s o m n o s t í v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch sa v prejednávanej veci neuplatnia, pretože všetky skutočnosti vo veci samej sa stali pred účinnosťou týchto nariadení.

20. Svojou prvou otázkou sa Oberlandesge­ richt pýta, či článok 27 bod 2 Bruselského dohovoru a článok IV prvý odsek jeho protokolu znamenajú, že doručenie písom­ nosti žalovanému s bydliskom v cudzine môže byť vykonané iba podľa dohovorov a dohôd uzavretých medzi zmluvnými štátmi.

23. Pri zodpovedaní prvej otázky Oberlan- desgericht-u je potrebné sa predovšetkým zamerať na znenie dotknutých článkov. Keďže článok 27 bod 2 neobsahuje žiadnu definíciu pojmu „riadne doručenie", znenie 21. Ako už bolo uvedené, článok 27 bod 2 článku IV prvého odseku protokolu Doho­ stanovuje, že rozsudok nemôže byť uznaný voru je v tomto smere veľmi dôležité: v inom zmluvnom štáte ak bol vydaný bez „písomnosti... sa zasielajú spôsobom usta­ účasti žalovaného na konaní, ak sa mu noveným dohovormi alebo dohodami uza­ nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo vretými medzi zmluvnými štátmi..." 1 1 . konanie alebo rovnocenná písomnosť Doslovný výklad nabáda, aby odpoveď na v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby prvú otázku vnútroštátneho súdu bola zod­ si mohol zabezpečiť obhajobu. Táto otázka sa povedaná kladne. Pri jednoduchom prečítaní týka správneho výkladu pojmu „riadne doru­ sa nezdá, že by toto ustanovenie mohlo byť čenie", ako je špecifikovaný v článku IV vykladané tak, aby umožnilo doručovanie protokolu Dohovoru. písomností odoslaním do cudziny inými spôsobmi ako tými, ktoré sú stanovené dohovormi a dohodami uzavretými medzi zmluvnými štátmi.

10 - Ú. v. ES 1. 160, s. 37: Mini. vyd. 19/001, s. 227. 11 — Kurzívou zvýraznil generalny advokát. Pozri tiež holandskú 22. Na začiatok by som chcel uviesť, že a francúzsku verziu tohto článku („De gerechtelijke en nariadenie č. 44/2001 o právomoci buitengerechterlijke stukken, opgemaakt op liet grondgebied van een verdragsluitende staat, die medegedeeld of betekend a o uznávaní a výkone rozsudkov moeten worden aan personen die zich op het grondgebied van een andere verdragsluitende staat bevinden, worden v občianskych a obchodných veciach9 ani toegezonden op de wijze al is bepaald in tussen de nariadenie č. 1348/2000 o doručovaní súd­ verdragsluitende stalen gesloten verdragen of overeenkom­ sten": „Les actes judiciaires et extrajudiciaires dressés sur le territoire d'un Etat contractant et qui doivent être notifiés ou signifiés a des personnes se trouvant sur le territoire d'un autre Etat contractant sont transmis selon les modes prévus par les conventions ou accords conclus entre les Etats 9 — Ú. v. ES I. 12, 2001, s. li Mim. vyd. 19/004, s. 42. contractants").

I - 8647

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-522/03

24. Okrem toho tento postup, podľa môjho čase a takým spôsobom, aby umožnilo názoru, zapadá do všeobecného systému žalovanému pripraviť svoju obhajobu.

Dohovoru a je v súlade s cieľom jeho Ako som už spomenul, tento prípad sa týka autorov. správneho výkladu prvej z týchto podmie­ nok.

27. Článok 27 bod 2 odráža v súvislosti s uznaním rozsudkov zodpovedajúce usta­ 25. Jasným cieľom článku 27 bodu 2 je novenia hlavy II Dohovoru týkajúce sa ochrániť právo na obhajobu tým spôsobom, právomoci, konkrétne jeho článok 20. Tento že v prípadoch, kde je vydaný rozsudok pre článok má obdobný účel ako článok 27 bod zmeškanie, žalovaný má príležitosť brániť sa 2, to znamená „zabezpečiť, aby v prípadoch v štáte pôvodu tohto rozsudku. Ako taký je neúčasti na konaní súd rozhodol len vtedy, tento článok dôležitou výnimkou zo všeo­ ak má právomoc a zaistiť tak práva žalova­ becného ducha hlavy III Bruselského doho­ ného v pôvodnom konaní v čo najväčšom voru, ktorá sa podľa slov Jenardovej správy možnom rozsahu". 15 Rovnováha medzi „snaží čo najviac uľahčiť voľný pohyb roz­ týmto cieľom a voľným pohybom rozsudkov sudkov". 1 2Z tohto dôvodu Súdny dvor je, v prípadoch, kde písomnosť, ktorou sa v rozsudku Klomps rozhodol, že článok 27 začína konanie, musí byť zaslaná do cudziny, bod 2 Bruselského dohovoru „má zámer zabezpečená v článku 20 bode 3, ktorý zabezpečiť, aby rozsudok nebol podľa Doho­ obsahuje test opísaný v článku 15 Haagskeho voru uznaný alebo vykonaný, ak žalovaný dohovoru a uvedený vyššie. nemal možnosť sa sám brániť pred súdom, ktorý rozhodoval vo veci ako prvý". 13

28. Zmysel existencie týchto záruk, na jednej strane na úrovni právomoci a na druhej strane na úrovni uznania a výkonu, bol potvrdený Súdnym dvorom v rozsudku Lan- cray. Súdny dvor zdôraznil, že Bruselský dohovor sa nepokúša poskytnúť komplexnú 26. Na účely zabezpečenie práva na obha­ definíciu pojmu „riadne doručenie", ale jobu musí príslušný súd zaistiť splnenie uplatnenie tohto pojmu je určené právom, dvoch podmienok: po prvé, aby žalovanému ktoré má použiť súd odosielajúceho štátu, bolo „riadne" doručené, a po druhé, aby vrátane príslušných medzinárodných doho­ doručenie bolo vykonané v dostatočnom vorov:

12 — Správa o Dohovore z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach 14 — Tamže, bod 15. Øenardova správa), Ú. v. ES C 59, 1979, s. 42. 15 — Jenardova správa, už citovaná v poznámke pod čiarou 12, 13 — Rozsudok zo 16. júna 1981, 166/80, Zb. s. 1593, bod 9. s. 39.

I - 8648

SCANIA FINANCE FRANCE

„... aj keď sa nesnažia o harmonizáciu roz­ sa nachádza príjemca písomnosti (článok IV ličných systémov doručovania súdnych druhý odsek). Slová „tiež môže" v článku IV písomností do cudziny, ktoré platia druhého odseku jasne dokazujú, že tieto dva v členských štátoch, ustanovenia Bruselského spôsoby zasielania sú vyčerpávajúce. dohovoru boli vytvorené s cieľom zaistiť účinnú ochranu práv žalovaného. Preto je kontrola, či bola písomnosť, ktorou sa začalo konanie, riadne doručená, priznaná súdu odosielajúceho štátu, ako aj súdu prijímajú­ ceho štátu. Bruselský dohovor neurčuje, ktoré právo sa na túto kontrolu uplatňuje. Keďže pravidlá upravujúce doručovanie písomností, ktorými sa začalo konanie, tvoria 30. Podľa môjho názoru by bol systém a účel časť konania pred súdom odosielajúceho článku IV spochybnený, ak by sa tento článok štátu, otázka, či doručenie bolo riadne vykladal ako demonštratívne ustanovenie, vykonané, môže byť zodpovedaná len teda tak, aby dovoľoval aj iné spôsoby s odkazom na právo uplatňované týmto doručovania ako sú v ňom stanovené. 1 7 súdom, vrátane príslušných medzinárodných dohovorov." 1 6

31. Mal by som dodať, že to neznamená, že článok IV protokolu Bruselského dohovoru 29. Článok IV protokolu Bruselského doho­ pripúšťa iba spôsoby doručovania výslovne voru vyjadruje myšlienku, že otázka „riad­ stanovené v dohovoroch a dohodách uza­ neho doručenia" sa má rozhodnúť podľa vretých medzi zmluvnými štátmi Brusel­ práva súdu odosielajúceho štátu, a to tým, že ského dohovoru. Podľa môjho názoru je čiastočne upresňuje prijateľné spôsoby zasie­ jasné, že tento článok umožňuje ktorýkoľvek lania v prípadoch keď súdne alebo mimo- zo spôsobov doručovania pripustený týmito súdne písomnosti musia byť doručené oso­ dohovormi alebo dohodami, aj keď postupy bám v inom zmluvnom štáte. Tento článok spôsobov doručovania v nich nie sú výslovne stanovuje dva takéto spôsoby zasielania: po 18 stanovené. To by zahŕňalo napríklad aj prvé, ako už bolo uvedené, v súlade „alternatívne" spôsoby doručovania pripu­ s postupom upraveným v dohovoroch stené článkami 8 až 10 Haagskeho dohovoru. a dohodách uzavretých medzi zmluvnými štátmi (článok IV prvý odsek); a po druhé pri absencii formálnych námietok zo strany štátu, v ktorom sa má doručenie vykonať, 17 — Pozri tiež Philips v Symes [2002] 1 WLR 853, v súvislosti s rozsudkom anglického súdu, ktorý rozhodol, že doručenie priamo medzi vhodnými úradnými osobami musí byť vykonané podľa spôsobov stanovených v článku IV, v štáte pôvodu písomnosti a štátu, v ktorom ked' sa žalobca spolieha na doručenie súdnych písomnosti z jedného zmluvného štátu žalovanému, ktorý sa nachádza v inom zmluvnom štáte. 18 — Pozri tiež Thierry Noirhomme v David Walklater [1992] 1 Lloyd's Rcp v súvislosti s rozsudkom anglického súdu, ktorý rozhodol, že článok IV dovoľuje všetky spôsoby doručovania 16 - Rozsudok z 3. júla 1990, C-305/88, Zb. s. I-2725 body 28 a 29. písomností v cudzine, na ktoré odkazujú dohovory Pozri tiež rozsudok z 15. júla 1982, Pendy Plastic, 228/81, Zb. o doručovaní, nielen tie spôsoby, ktoré sú výslovne upravené s. 2723, bod 13. v týchto dohovoroch.

I-8649

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-522/03

32. Je na Oberlandesgericht, aby stanovil, či C — O druhej prejudiciálnej otázke sa niektorá z možností stanovená v článku IV protokolu Dohovoru uplatní v tomto prí­ pade. Obzvlášť nie je v právomoci tohto Súdu, aby stanovil, či francúzsky systém doručovania formou remise au parquet spĺňa všetky požiadavky Haagskeho dohovoru alebo požiadavky nejakého iného dohovoru, 34. Svojou druhou otázkou sa Oberlandes­ ktorý môže byť uplatniteľný. Právomoc gericht pýta, či sa v prípade zápornej Súdneho dvora v tomto zmysle je výslovne odpovede na prvú otázku má článok 12 ES obmedzená Protokolom o výklade Brusel­ vykladať tak, že vnútroštátne právna úprava, ského dohovoru na výklad samotného Doho­ akou je francúzske pravidlo remise au voru, protokolu pripojeného k tomuto Doho­ parquet, je v rozpore s právom Európskeho voru a protokolu o výklade Dohovoru. 19 spoločenstva.

35. Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je na túto otázku potrebné odpovedať. Chcel by som však poznamenať, že každé občianske alebo obchodné konanie, ktorého účastníkmi sú osoby s bydliskom v rozličným 33. Na prvú otázku by teda bolo vhodné štátoch, svojou povahou prináša možný odpovedať tak, že článok 27 bod 2 Brusel­ konflikt medzi záujmom žalobcu ského dohovoru a článok IV jeho protokolu a žalovaného; všeobecne, napríklad, každý znamenajú, že súdne a mimosúdne písom­ z nich má záujem, aby sa konanie uskutoč­ nosti vyhotovené v jednom zmluvnom štáte, nilo v krajine, ktorej je štátnym príslušníkom. ktoré majú byť doručené žalovanému Pravidlá stanovené Bruselským dohovorom s bydliskom v inom zmluvnom štáte, musia majú za cieľ vo svojej podstate vytvoriť byť zaslané buď v súlade s dohovormi rovnováhu medzi týmito záujmami. a dohodami uzavretými zmluvnými štátmi V prípadoch, keď relevantné ustanovenie tak, ako je stanovené v článku IV prvom Dohovoru objasňuje rovnováhu, ktorú zamý­ odseku protokolu Dohovoru, alebo pri šľali vytvoriť jeho tvorcovia — ako je to absencii formálnych námietok zo strany v prejednávanej veci — narušil by sa účel štátu, v ktorom sa má doručenie vykonať, tohto ustanovenia a cieľ Dohovoru podporo­ priamo medzi vhodnými úradnými osobami vať jednotnosť a právnu istotu, 20 ak by sa v štáte odosielajúcom písomnosti a štátu, toto ustanovenie neuplatnilo, a to aj v ktorom sa nachádza príjemca písomnosti, v prípade, že by uvedená rovnováha mohla ako je to stanovené v článku IV druhom mať v konkrétnom prípade negatívne odseku protokolu Dohovoru. dôsledky pre jednu zo strán.

19 — Protokol o výklade Dohovoru z roku 1968 Súdnym dvorom 20 — Pozri napríklad rozsudok z 11. augusta 1995, SISRO, (úplné znenie), Ú. v. ES C 27, 1998, s. 28. C-432/93, Zb. s. I-2269.

I - 8650

SCANIA FINANCE FRANCE

V — Návrh

36. Domnievam sa preto, že by Súdny dvor mal na otázky položené Oberlandesge- richt-om odpovedať takto:

Článok 27 bod 2 dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach a článok IV jeho protokolu z 27. septembra 1968 sa majú vykladať v tom zmysle, že súdne a mimosúdne písomností vyhotovené v jednom zmluvnom štáte, ktoré majú byť doručené žalovanému s bydliskom v inom zmluvnom štáte, musia byť zaslané:

— v súlade s dohovormi a dohodami uzavretými medzi zmluvnými štátmi Dohovoru tak, ako je stanovené v článku IV prvom odseku protokolu Dohovoru, alebo

— v prípade absencie formálnej námietky zo strany štátu, v ktorom sa má vykonať doručenie, priamo medzi vhodnými úradnými osobami v štáte pôvodu písomnosti a štátu, v ktorom sa nachádza adresát, ako je to stanovené v článku IV druhom odseku protokolu Dohovoru.

I - 8651

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-522/03 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik