← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·16.12.2004

C-536/03

ECLI:EU:C:2004:828

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62003CC0536

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-536/03

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 16. decembra 2004 1

I — Úvodné poznámky II — Právny rámec

A — Právo Spoločenstva

2. Článok 17 ods. 5 šiestej smernice uvádza 1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho k vzniku a rozsahu práva na odpočet: konania sa týka výkladu šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: 2 jednotný základ jej stanovenia (ďalej len „šiesta smernica"), a síce odpočtu dane zaplatenej na vstupe. Prejudiciálne otázky sa konkrétne týkajú zohľadnenia ešte neukončených a ešte neumiestnených prác „5. V prípade tovarov a služieb pre potreby na trhu, ktoré ešte okrem toho neboli daňovníka [platiteľa dane — neoficiálny zaplatené. preklad] obe plnenia zahrnuté v odsekoch 2 a 3, kde ide o odpočítateľnú daň z pridanej hodnoty a pri plneniach, kde daň z pridanej hodnoty nie je odpočítateľná, je povolené 1 — Jazyk prednesu: nemčina odrátať iba tú časť dane z pridanej hodnoty, 2 — Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23, medzičasom niekoľkokrát zmenená a doplnená. ktorá sa týka prvých plnení.

I - 4466

ANTÓNIO JORGE

Táto časť sa určí v súlade s článkom 19 za e) v prípade, keď ide o daň z pridanej všetky plnenia realizované daňovníkom [pla­ hodnoty, ktorá sa daňovníkovi [platite­ titeľom dane — neoficiálny preklad]. ľovi dane — neoficiálny preklad] neod- počíta, táto je nesignifikantná a treba ju považovať za nulu."

Členské štáty však majú právo: 3. Článok 19 šiestej smernice stanovuje:

a) splnomocniť daňovníka [platiteľa dane — neoficiálny preklad], aby určil „Výpočet odpočítateľnej čiastky [Výpočet pomernú časť za každú oblasť svojej pomerného odpočítania dane — neoficiálny podnikateľskej činnosti s tým, že za preklad] každý sektor bude vedený samostatný účet,

1. Čiastka odpočítateľná [Pomerná výška odpočítateľnej dane — neoficiálny preklad] b) nútiť daňovníka [platiteľa dane — neofi­ podľa prvého pododseku článku 17 (5) sa ciálny preklad], aby určil časť za každý vypočíta podľa vzorca, kde: sektor svojej podnikateľskej činnosti a viedol samostatné účty za každý sektor,

— ako čitateľ sa uvádza celková suma obratu bez dane z pridanej hodnoty za rok za plnenia, pri ktorých možno daň z pridanej hodnoty znížiť [odpočítať — c) splnomocniť alebo nútiť daňovníka [pla­ neoficiálny preklad] podľa článku 17 (2) titeľa dane — neoficiálny preklad], aby a (3), robil odpočet dane z pridanej hodnoty na základe použitia všetkého alebo Časti tovarov a služieb,

— ako menovateľ sa uvádza celková suma obratu, bez dane z pridanej hodnoty, za rok za plnenia zahrnuté do čitateľa a za d) splnomocniť alebo nútiť daňovníka [pla­ plnenia, kde sa daň z pridanej hodnoty titeľa dane — neoficiálny preklad], aby neznižuje [pri ktorých nie je daň odpo­ robil odpočet podľa pravidla uvedeného čítateľná — neoficiálny preklad]. Člen­ v prvom pododseku v súvislosti ské štáty môžu do menovateľa zahrnúť s tovarmi a službami použitými pri tu aj sumu podpory (subvencie), ktorá nie definovaných plneniach, je uvedená v článku 11 A (1) a).

I-4467

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-536/03

Táto časť sa určí z ročného základu ako čiastky [konečnej pomerne odpočítateľnej percento so zaokrúhlením na číslicu nepre­ dane — neoficiálny preklad] v priebehu vyšujúcu ďalšiu jednotku. budúceho roka."

2. Odchylne od ustanovenia odseku 1 budú z výpočtu odpočítateľnej čiastky [pomerného odpočítania dane — neoficiálny preklad] B — Vnútroštátne právo vylúčené sumy obratu pri dodávkach inve­ stičných tovarov používaných zdaniteľnou osobou [platiteľom dane — neoficiálny pre­ klad] v rámci jeho podnikateľskej činnosti. 4. Príslušným právnym predpisom je portu­ Sumy obratov súvisiacich s plneniami, ktoré galský zákon o dani z pridanej hodnoty definuje článok 13 B d), pokiaľ ide o náhodilé (ďalej len „CIVA"), najmä jeho článok 23, [príležitostné — neoficiálny preklad] plnenia ktorý upravuje odpočet dane. V súvislosti a taktiež náhodilé [príležitostné — neofi­ s nehnuteľnosťami bol režim doplnený člán­ ciálny preklad] plnenia s nehnuteľnosťami kom 5 neskoršieho zákonného dekrétu. Až a finančné plnenia, tieto budú vylúčené. Ak z podaní vyplýva, že aj iný právny predpis 5 členské štáty využívajú možnosť vol'by defi­ má vplyv na článok 23 CIVA. novanej v odseku 20 (5), ktorý nevyžaduje úpravu [opravu — neoficiálny preklad] pokiaľ ide o investičné tovary, môžu zahrnúť manipuláciu s kapitálovými tovarmi do výpočtu odpočítateľnej čiastky [výnos pre­ 5. Podľa portugalského práva, ako ho uplat­ vodu týchto tovarov do výpočtu pomerného ňujú príslušné daňové úrady, je potrebné odpočítania dane — neoficiálny preklad], zahrnúť do menovateľa zlomku určujúceho sadzbu pomerného odpočítania aj hodnotu prác, ktoré ešte ku koncu roka neboli ukončené. 3. Predbežná čiastka [Predbežná pomerené odpočítateľná daň — neoficiálny preklad] za rok bude vypočítaná na základe plnení za predchádzajúci rok, ak žiadne plnenia za predchádzajúci rok neexistujú, alebo ak ide a [o — neoficiálny preklad] zanedbateľnú III — Skutkový stav, konanie vo veci samej čiastku, v takom prípade odpočítateľnú a prejudiciálne otázky čiastku [pomerené odpočítateľnú daň — neoficiálny preklad] musí pod dozorom daňového úradu čiastočne odhadnúť sám daňovník [platiteľ dane — neoficiálny pre­ 6. António Jorge Ld a (ďalej len „Jorge L da ) je klad]. Členské štáty však môžu ponechať podnik, ktorý je činný v stavebníctve, pričom v platnosti súčasné pravidlá.

3 — Zákonný dekrét č. 394-B/84 z 26. decembra 1984 (DR, séria 1, Odpočítané čiastky na takomto základe č. 297). 4 — Zákonný dekrét č. 241/86 z 20. augusta 1986 (DR, séria 1, predbežných súm treba vyrovnať [opraviť — č. 190). neoficiálny preklad] pri stanovení konečnej 5 — Zákonný dekrét č. 195/89 z 20. júla 1989.

I - 4468

ANTONIO JORGE

predmet podnikania zahŕňa preberanie/ — nadobudnutie nehnutelností patrí do výkon verejných a súkromných stavebných oblasti podliehajúcej dani (odpočítateľ­ zákaziek na základe zmluvy o dielo, ako aj nej), pričom časť hodnoty odpisov da nákup a predaj budov a pozemkov. Jorge L týchto nehnuteľností bola na konci podlieha dani z pridanej hodnoty, pričom obchodného roka rozdelená alebo pri­ s ohľadom na predaj nehnuteľností je od radená oblasti daňovo oslobodených dane z pridanej nodnoty oslobodený, ale nie činností. s ohľadom na stavebné práce.

7. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho 9. Zatiaľ čo Jorge L da vykonal odpočet celej konania poskytoval Jorge L da v priebehu sumy režijných nákladov, vyžiadala si daňová rokov 1994 až 1997 služby (prevzatie záka­ správa dodatočné zaplatenie časti, ktorá ziek na základe zmluvy o dielo), ktoré ho nepodliehala odpočtu, plus úroky oprávňovali odpočítať si daň z pridanej z omeškania. hodnoty zaplatenej pri určitých nákupoch a obratoch (vybudovanie stavieb určených na predaj), pri ktorých takýto odpočet nebol prípustný. Počas týchto rokov približne 50 % obratu tvorili stavebné zákazky týkajúce sa nehnuteľností, pri ktorých bola zaplatená daň z pridanej hodnoty vo výške 5 % a vo výške 16 %, resp. 17 % bola zrazená/odpočítaná. 10. Proti týmto daňovým výmerom podal Zvyšok sa týkal obratov oslobodených od Jorge L da žalobu. dane z pridanej hodnoty, ktoré neoprávňo­ vali k odpočtu.

11. Spor sa v podstate týka výkladu pojmu 8. V priebehu daňovej kontroly zistilo prí­ „plnenie" v zmysle šiestej smernice, a síce slušné oddelenie okrem iného toto: otázky, či daňová správa mala zohľadniť aj hodnotu ešte neukončených a ešte nezapla­ tených prác.

— ťažkosti týkajúce sa režijných nákladov, ktoré si Jorge L da odpočítal, hoci ich obstarania boli určené pre oblasť oslo­ bodenú od dane a pre oblasť podlieha­ 12. Pre objasnenie právneho problému, júcu dani, ktorý súvisí s výkladom šiestej smernice,

I - 4469

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-536/03

predložil Supremo Tribunal Administrativo IV — O prejudiciálnych otázkach Súdnemu dvoru nasledujúce otázky:

13. Vzhľadom na obsah a formuláciu troch prejudiciálnych otázok je vhodné, aby sa preskúmala ich prípustnosť.

„1. Ako treba vykladať článok 19 šiestej smernice Rady zo 17. mája 1977 (77/388/EHS)?

14. Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre rozhodol, že rozhodnutie o prejudiciálnej otázke vnútroštátneho súdu môže odmietnuť vtedy, keď vyžiadaný výklad práva Spoločen­ stva nemá zjavne žiadnu súvislosť s realitou alebo predmetom konania vo veci samej, keď 2. Je článok 23 ods. 4 GIVA v súlade je problém hypotetickej povahy alebo keď s uvedeným ustanovením, ak je vykla­ Súdny dvor nemá k dispozícii vecné alebo daný takým spôsobom, že ak platiteľom právne údaje, ktoré sú potrebné pre užitočné dane je podnik, ktorý sa venuje činnosti zodpovedanie otázok, ktoré mu boli pred­ v oblasti nehnuteľností a v jej rámci ložené. 6 uskutočňuje činnosť v dvoch oblastiach, a to po prvé vo výstavbe nehnuteľností na účely predaja (oslobodenej od DPH) a po druhé v stavebných prácach (pod­ liehajúcich DPH), musí pri výpočte percentuálneho pomeru odpočtu DPH 15. Prvá prejudiciálna otázka síce obsahuje alebo pomerného odpočítania dane žiadosť o výklad ustanovenia práva Spolo­ týmto platiteľom dane pri nadobudnutí čenstva, avšak je formulovaná natoľko všeo­ príslušných tovarov a služieb jednej becne, že nie je možné jej osobitné zodpove­ alebo druhej činnosti zahrnúť do meno­ danie. vateľa vzorca nielen ročný obrat, ale aj hodnotu prác, ktoré nie sú na konci každého roka ešte ukončené a ktorých hodnota celkom alebo sčasti nebola zaplatená?

16. Druhá prejudiciálna otázka naproti tomu otvára problém, na ktorý Súdny dvor opako-

6 — Pozri k tomu rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 39i z 22. januára 2002, Canal Satélite Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 19; z 27. februára 2003, Adolf Truley, C-373/00, Zb. s. I-1931, bod 22 a nasi., 3. Alebo ho treba vykladať tak, že daný a z 5. februára 2004, Schneider, C-380/01, Zb. s. I-1389, menovateľ zahŕňa výlučne obraty?" bod 22.

I - 4470

ANTÓNIO JORGE

vane poukazuje. Predmetom tejto prejudi- 20. Ďalšie kritérium pre určenie prípustnosti ciálnej otázky je určenie zlučiteľnosti vnú­ prejudiciálnych otázok predstavuje požia­ troštátneho práva, a síce článku 23 ods. 4 davka, aby údaje v r o z h o d n u t í CIVA, s ustanovením smernice. Otázky o prejudiciálnych otázkach nielen umožňo­ o zlučiteľnosti vnútroštátneho práva vali, aby Súdny dvor mohol na ne užitočne s právom Spoločenstva však nie sú prípustné odpovedať, ale aj aby umožnil vládam témy prejudiciálneho konania. členských štátov a ostatným zúčastneným stranám, v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora, predložiť pripomienky. Súdny dvor musí totiž dbať na to, aby táto možnosť bola vzhľadom na skutočnosť, že zúčastneným stranám sa podľa tohto pred­ 17. Navyše návrh na začatie prejudiciálneho pisu d o r u č u j ú iba r o z h o d n u t i a konania obsahuje iba nedostačujúce údaje o prejudiciálnych otázkach, poskytnutá. 8 o vnútroštátnom práve, najmä pokiaľ ide o znenie článku 23 CIVA.

18. Tým je sporné, či návrh na začatie prejudiciálneho konania spĺňa požiadavky judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorých 21. Treba poukázať na to, že v dotknutom treba na užitočnú odpoveď prezentovať konaní napriek významu podstatnej právnej vnútroštátny právny rámec dostatočným otázky sa nevyjadril žiadny iný než dotknutý spôsobom. členský štát. To poukazuje na to, že návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bol zaslaný ostatným členským krajinám, neob­ sahuje dostatok údajov.

19. Okrem toho, Súdny dvor v inej právnej veci, ktorá sa týkala portugalskej dane z pridanej hodnoty, 7 vyhlásil návrh na začatie prejudiciálneho konania za neprí­ pustný okrem iného pre nedostatočnú pre­ zentáciu vnútroštátneho práva, hoci boli predpisy vnútroštátneho práva pripojené v prílohe. V dotknutom konaní však návrh 22. K tretej prejudiciálnej otázke treba na začatie prejucidiálneho konania neobsa­ uviesť, že jej predmetom je zjavne výklad huje ani znenie pôvodného textu ustanovení, článku 23 CIVA, teda vnútroštátneho práva. ani znenie neskôr zmeneného textu.

8-Rozsudok z 1. apríla 1982, Holdijk a i., 141/81, 142/81 a 143/81, Zb. s. 1299, bod 6; ako aj uznesenia z 23. marca 1995, 7 — Uznesenie z 11. júla 2001, Caves Cosia Verde, C-154/01, Saddik, C-458/93, Zb. s. I-511, bod 13, a z 28. júna 2000, neuverejnení v Zbierke, Ú. v. ES C 289, s. 8. Laguillaumie, C-116/00, Zb. s. I-4979, bod 24.

I - 4471

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-536/03

Takáto žiadosť je už podľa znenia článku 234 234 ES, ktorý spočíva na jasnom oddelení ES neprípustná. úloh vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora, je pre každé posúdenie skutkového stavu príslušný súd, ktorý vec predkladá.

23. Sporné je, či by nemohla byť prejudi- ciálna otázka preformulovaná takým spôso­ bom, aby sa stala prípustnou. Bolo by mysliteľné ju preformulovať do tej miery, 26. Súdny dvor teda nie je oprávnený, aby aby sa v nej požadoval výklad článku 19 rozhodoval o skutkovej podstate konania vo šiestej smernice, najmä pojem „plnenie". veci samej alebo aby použil predpisy Spolo­ čenstva, ktorých výklad podáva na vnútro­ štátne opatrenia alebo danosti v konkrétnom prejednávanom prípade, pretože na to je príslušný výlučne súd, ktorý vec predkladá. Jednotlivé postupy Jorge L da z hľadiska dane z pridanej hodnoty si preto vyžadujú právne posúdenie skutočností, ktoré prináleží vnú­ troštátnemu sudcovi. 11 24. V tomto ohľade vzniká otázka, či by nešlo o žiadosť o vydanie všeobecného stanoviska. Takéto stanovisko nie je podľa ustálenej judikatúry prípustným predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES. 9

27. Vo svetle — nepochybne — prísneho výkladu predpokladov pre prípustnosť pre- judiciálnych otázok Súdnym dvorom je možné určiť v konkrétnom konaní — pod­ obne ako už pri príležitosti skorších návrhov 25. Pokiaľ sa však predbežnými otázkami na začatie prejudiciálneho konania toho malo dosiahnuť vyriešenie konkrétneho istého vnútroštátneho súdu 12 — že žiadna sporu, ktorý bol súdne prejednávaný pred z prejudiciálnych otázok nie je prípustná. vnútroštátnym sudcom, tak je neprípustný aj takýto návrh, pretože podľa ustálenej judika­ túry Súdneho dvora v konaní podľa článku 10 — Rozsudky z 15. novembra 1979, Denkavit, 36/79 Zb. s. 3439, bod 12; z 5. októbra 1999, Lirussi a Bizzaro, C-175/98 a C-177/98, Zb. s. I-6881, bod 37; z 22. júna 2000, Fornasar a i., C-318/98, Zb. s. I-4785, bod 31, a zo 16. októbra 2003, Traunfellner, C-421/01, Zb. s. I-11941, bod 21 a nasi. 9 —.Rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. 11 — Rozsudok zo 4. decembra 2003, EVN, C-448/01, Zb. s. 1-4921, bod 60; z 10. decembra 2002, Der Weduwe, C-153/00, Zb. s. I-11319, bod 32; z 21. januára 2003, s. 1-4527, bod 59. Bacardi-Martini a Cellier des Dauphins, C-318/00, Zb. 12 — O neprípustnosti pozri aj uznesenie z 22. novembra 2001, s. 1-905, bod 42, a z 12. júna 2003, Schmidberger, C-112/00, Partex, C-223/00, neuverejnené v Zbierke (Ú. v. ES C 84, Zb. s. I-5659, bod 32. s. 32).

I - 4472

ANTÓNIO JORGE

V - Návrh

28. Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil návrh na začatie prejudiciálneho konania za neprípustný.

I - 4473

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-536/03 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik