C-537/03
ECLI:EU:C:2005:160
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0537
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
CANDOLIN A I.
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 10. marca 2005 1
I — Úvod vedieť, že vodič motorového vozidla v okamihu nehody bol pod vplyvom alko holu, môže byť úplne alebo čiastočne na základe vnútroštátneho právneho predpisu vyňatý spod právnej ochrany, ktorá pre neho 1. V tejto veci položil Korkein oikeus vyplýva zo smerníc Spoločenstva o poistení (kasačný súd) Súdnemu dvoru niekoľko zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádz prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu kou motorových vozidiel. smernice 72/166/EHS z 24. apríla 1972 2 (ďalej len „prvá smernica"), smernice 84/5/EHS z 30. decembra 1983 3(ďalej len „druhá smernica") a smernice 90/232/EHS zo 14. mája 1990 4(ďalej len „tretia smer nica") o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádz II — Právo Spoločenstva kou motorových vozidiel.
3. Už od roku 1972 mal zákonodarca Spoločenstva v úmysle prostredníctvom 2. Týmito prejudiciálnymi otázkami sa vnú smerníc zosúladiť právne predpisy členských troštátny sudca v podstate pýta, či cestujúci, štátov týkajúce sa poistenia zodpovednosti za ktorý bol poškodený a ktorý vedel, alebo mal škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.
1 — Jazyk prednesú: holandčina. 2 — Smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 10). 3 — Druhá smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich 4. Prvá smernica upravuje zrušenie hranič sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Ú. v. ES L 8, 1984, s. 17; Mim. vyd. ných kontrol zelených kariet a zavedenie 06/007, s. 3). povinného poistenia zodpovednosti za škodu 4 — Tretia smernica Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov tykajúcich spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Ú. v. ES L 129, s. 33; Mim. vyd. 06/001, ktoré pokryje škodu spôsobenú na území s. 249). Spoločenstva.
I - 5747
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED — VEC C-537/03
5. Na základe zásady, podľa ktorej poškodení „1. Poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 z nehôd na cestách majú v prípade, ak je smernice 72/166/EHS, povinne pokrýva zistená zodpovednosť, právo na náhradu škodu na majetku, ako aj ujmy na zdraví. škody, článok 3 ods. 1 prvej smernice stanovuje:
2. Bez toho, aby boli dotknuté vyššie záruky, ktoré môžu byť stanovené členskými štátmi, každý členský štát požaduje, aby pre povinné poistenie najmenej: „Každý členský štát prijme v súlade s článkom 4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe — 350 000 ECU v prípade osobnej ujmy, týchto opatrení." ak je iba jeden poškodený; ak je pri jednej poistnej udalosti viac ako jeden poškodený, táto suma sa vynásobí počtom poškodených,
6. Prijatím druhej smernice mal zákono darca Spoločenstva v úmysle zosúladiť rôzne zložky tohto povinného poistenia, aby zabez — 100 000 ECU v prípade škody na pečil minimálnu úroveň ochrany poškode majetku na poistnú udalosť bez ohľadu ných z dopravných nehôd a znížil rozdiely, na počet poškodených. existujúce v rámci Spoločenstva, pokiaľ ide o rozsah tohto poistenia.
Členské štáty môžu namiesto vyššie uvede ných minimálnych súm zaviesť minimálnu sumu 500 000 ECU pre ujmu na zdraví v prípade, keď jedna poistná udalosť zahŕňa 7. Druhá smernica sa týka rozsahu alebo viac ako jedného poškodeného alebo veľkosti krytia, ktoré sa poskytuje týmto v prípade ujmy na zdraví a škody na majetku povinným poistením, pre ktoré stanovuje minimálnu celkovú sumu 600 000 ECU na minimálne čiastky. Článok 1 ods. 1 a 2 jednu poistnú udalosť bez ohľadu na počet druhej smernice znie: poškodených alebo charakter škody."
I - 5748
CANDOLIN A I.
8. V zmysle článku 2 ods. 1 prvého pod¬ osobám, ktoré dobrovoľne vstúpili do odseku druhej smernice „každý členský štát vozidla, ktoré spôsobilo škodu alebo ujmu, prijme vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, v prípade keď poisťovateľ môže preukázať, že že všetky právne predpisy alebo zmluvné vedeli, že vozidlo bolo odcudzené. ustanovenia obsiahnuté v poistnej zmluve vydanej v súlade s článkom 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS, ktorá vylučuje z poistenia pou žívanie alebo riadenie vozidla:
10. Tretia smernica bola prijatá na účel výkladu niektorých ustanovení týkajúcich sa povinného poistenia, keďže ešte existovali — osobami, ktoré nie sú výslovne alebo značné rozdiely v rozsahu krytia, ktoré nevýslovné oprávnené, alebo poskytovalo poistenie.
— osobami, ktoré nevlastnia preukaz umožňujúci im viesť príslušné vozidlo, 11. V zmysle piateho odôvodnenia tretej alebo smernice v niektorých členských štátoch existujú predovšetkým medzery v oblasti povinného poistného krytia cestujúcich motorových vozidiel. Aby sa chránila táto zvlášť zraniteľná kategória potenciálnych obetí, je potrebné tieto medzery vyplniť. — osobami, ktoré nespĺňajú zákonné tech nické požiadavky týkajúce sa stavu a bezpečnosti príslušného vozidla,
12. Napokon článok 1 tretej smernice sta sa považujú... za neplatné, pokiaľ ide novuje: o nároky tretích osôb poškodených neho dou."
„Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek 9. Podľa druhého pododseku odseku 1 článku 2 ods. 1 smernice 84/5/EHS, poistenie právne predpisy alebo ustanovenia uvedené uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 72/166/ v prvej zarážke sa však môžu uplatniť voči EHS bude pokrývať zodpovednosť za ujmu
I - 5749
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-537/03
na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim k nehode. Ak táto osoba spôsobila ujmu na okrem vodiča vyplývajúce z prevádzky zdraví, ktorú utrpela, úmyselne alebo vozidla". z nedbanlivosti, bude jej poskytnutá náhrada škody iba do tej miery, do akej iné okolnosti prispeli k vzniku ujmy."
III — Príslušné vnútroštátne právo
15. Paragraf 7 ods. 3 zákona o poistení motorových vozidiel obsahuje osobitné pra vidlo týkajúce sa práva cestujúceho na 13. Všeobecné právne predpisy o povinnom náhradu škody zo strany poist'ovateľa poistení motorových vozidiel sú obsiahnuté v prípade, ak bol vodič pod vplyvom v Liikennevakuutuslaki (ďalej len „zákon omamných látok: o poistení motorových vozidiel"). Škody na zdraví osôb a majetku spôsobené prevádzkou motorových vozidiel sa hradia z poistenia podľa toho, čo stanovuje uvedený zákon.
14. Paragraf 7 ods. 1 zákona o poistení „Ak si osoba spôsobila ujmu na zdraví, ktorú motorových vozidiel upravuje prípad spolu- utrpela, riadením motorového vozidla tak, že zavinenia poškodeného takto: v čase riadenia alebo potom dosiahol alkohol v jej krvi aspoň 1,2 promile alebo pri nafúkaní vzduch obsahoval aspoň 0,6 mili gramov alkoholu na liter vydýchnutého vzduchu, alebo ak spôsobila nehodu pod vplyvom alkoholu a/alebo inej omamnej látky, ktorá značne oslabila jej schopnosť konať bez toho, aby sa dopustila chyby, „Ak ten, kto utrpel ujmu pri dopravnej poistka pokrýva odškodnenie iba vtedy, ak nehode, sám prispel k jej vzniku, odškod na to existuje osobitný dôvod. Vyššie uve nenie utrpenej ujmy inej ako na zdraví môže dené ustanovenia o práve na odškodnenie byť vylúčené alebo znížené podľa druhu vodiča sa tiež použijú na spolujazdca, ktorý zavinenia, spôsobu riadenia motorového sa nachádzal vo vozidle v čase nehody, ak vozidla a iných okolností, ktoré viedli poznal alebo mal poznať stav vodiča."
I - 5750
CANDOLIN A I.
IV — Skutkový stav a priebeh konania s následkom smrti a z ublíženia na zdraví s ťažkými následkami a odsúdil ho na trest odňatia slobody. Okrem toho Käräjäoikeus vyhlásil pána Paananena za vinného za to, že zveril vedenie vozidla osobe, ktorá bola pod vplyvom omamných látok. Vzhľadom na 16. Dňa 21. apríla 1997 cestovala Tanja vážne zranenia, ktoré utrpel, mu neuložil Candolin, matka Katji Candolin, Jari-Antero žiadny trest. Viljaniemi a Veli-Matti Paananen autom, ktorého vlastníkom je pán Paananen a ktoré viedol Jarno Kalervo Ruokoranta. Pán Ruokoranta viedol vozidlo rýchlosťou 180 km za hodinu v oblasti, kde bola rýchlosť obmedzená najskôr na 80 km za hodinu, potom na 60 km za hodinu. Vodič stratil kontrolu nad vozidlom, ktoré zišlo z cesty. V čase skutku bola hladina alkoholu v krvi pána Ruokoranta na úrovni 2,08 promile. Aj ostatní cestujúci boli v stave opitosti. 20. Vo svojom rozsudku zaviazal sudca prvého stupňa pána Ruokorantu, aby Katji Candolin nahradil pohrebné trovy a mesačný dôchodok na výživu až do 2. septembra 2000. Okrem toho uvedený sudca zaviazal pána Ruokorantu, aby pánovi Viljaniemimu nahradil trovy nemocenského, nahradil 17. Po nehode Tanja Candolin zomrela, škody na majetku a nemajetkovú ujmu. zatiaľ čo pán Viljaniemi utrpel vykĺbenie Sudca prvého stupňa zaviazal pána Ruoko bedrového klbu a pán Paananen poškodenie rantu, aby pánovi Paananenovi nahradil trovy mozgu a úplné poškodenie miechy, ošetrenia a trovy liečenia a nemocenského, v dôsledku čoho mu ochrnuli dolné konča nemajetkovú ujmu, trvalú invaliditu tiny. Šaty pána Viljaniemiho boli poškodené. a nepohodlie, ako aj stratu na zárobku, prostredníctvom mesačného dôchodku v trvaní 24 rokov. Käräjäoikeus sa domnieval, že na základe zavinenia a ťažkého následku správania pána Ruokorantu nie je spravo dlivé znížiť výšku náhrady škody. 18. Auto bolo poistené proti občianskopráv nej zodpovednosti u poisťovacej spoločnosti Pohjola.
19. Súd prvého stupňa — Porin käräjäoikeus 21. Pokiaľ ide o otázku, či náhrady, ku — vyhlásil pána Ruokorantu za vinného ktorým bol zaviazaný pán Ruokoranta, mali z vedenia vozidla pod vplyvom omamných byť na ťarchu poisťovateľa auta, ktoré viedol, látok, ublíženia na zdraví z nedbanlivosti sa Käräjäoikeus domnieval, že skupina bola
I - 5751
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-537/03
spolu hodiny a pili alkoholické nápoje mických podmienok alebo na základe sku a potom dobrovoľne nastúpili do auta, ktoré točnosti, že cestujúci sa podieľali na zavinení viedol pán Ruokoranta. Každý z dotknutých škody, ktorú utrpeli. Vzhľadom na povinnosť si mal všimnúť stav opitosti pána Ruoko poisťovateľa motorového vozidla nahradiť ranta, V zmysle § 7 ods. 3 zákona o poistení škodu, zmenil Hovioikeus rozsudok Käräjäo motorových vozidiel, nemal žiadny z nich ikeus v zmysle, že poisťovacia spoločnosť právo žiadať náhradu škody od poisťovacej nebola ani povinná zaplatiť pánovi Paanane spoločnosti, okrem prípadu existencie oso novi náhradu škody. bitného dôvodu, ako sa uvádza v uvedenom ustanovení.
24. V konaní o dovolaní na Korkein oikeus navrhla Katja Candolin, páni Viljaniemi 22. Pokiaľ ide o pána Paananena, Käräjäo a Paananen, aby bola náhrada škody zapla ikeus vyhlásil, že s prihliadnutím na závaž tená poisťovacou spoločnosťou. Uznesením nosť a trvalosť poškodení, ktoré utrpel, a na z 19. decembra 2003 položil Korkein oikeus ekonomické podmienky pána Ruokorantu, Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: bolo by nespravodlivé neuhradenie náhrady škody a určil, že náhradu škody mal pánovi Paananenovi zaplatiť poisťovateľ motorového vozidla, ktoré viedol pán Ruokorantu. Pokiaľ ide o Katju Candolin a pána Viljaniemiho, podľa názoru Käräjäoikeus neexistovali oso bitné dôvody na to, aby bola poisťovacej spoločnosti uložená povinnosť nahradiť škody.
„1. Obmedzuje článok 1 tretej smernice..., podľa ktorého poistenie pokrýva zodpo vednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča, vyplývajúcu z prevádzky vozidla, alebo iný akt alebo zásada Spoločenstva mož nosť zohľadniť vo vnútroštátnom práve dôsledky účasti spolujazdca na vzniku 23. V odvolaní Turun Hovioikeus vyhlásil, ujmy, ktorú utrpel, pri posudzovaní jeho že náhrada škody, na ktorú bol zaviazaný pán práva na odškodnenie vyplývajúce Ruokoranta, vzhľadom na stupeň ich zavine z povinného poistenia motorového nia, nemala byť znížená na základe ekono vozidla?
I - 5752
CANDOLIN A I.
2. Je v súlade s právom Spoločenstva predložili fínska vláda, Komisia a pán Paa v prípade odlišnom od prípadu, ktorý nanen. Keďže fínska, švédska, rakúska, upravuje článok 2 ods. 1 druhý pod- nemecká a nórska vláda a poisťovacia spo odsek druhej smernice..., na základe ločnosť Pohjola až na nejakú výnimku pred správania sa spolujazdca vylúčili alebo niesli viac-menej obdobné tvrdenia, obmedziť jeho práva na odškodnenie zahrniem tieto tvrdenia do môjho závereč prostredníctvom povinného poistenia ného zhrnutia hlavných predpokladov, ktoré ujmy, ktorú utrpel pri nehode? Môže uviedla fínska vláda. to tak byť napríklad v prípade, že osoba nastúpila do vozidla, aj keď si mohla všimnúť, že riziko nehody a ujmy je vyššie ako obvykle?
3. Odporuje právu Spoločenstva zohľadniť stav opitosti vodiča ako prvok, ktorý má vplyv na jeho schopnosť bezpečne riadiť motorové vozidlo?
26. Fínska vláda sa domnieva, že právo 4. Odporuje právu Spoločenstva posudzo Spoločenstva nemá za cieľ zosúladiť systémy vať právo na odškodnenie prostredníc občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. tvom povinného poistenia utrpenej To vyplýva z rozsudku Mendes Ferreira ujmy na zdraví majiteľom vozidla, ktorý a Delgado Corriera Ferreira 5, v ktorom povolil opitej osobe riadiť jeho vozidlo, Súdny dvor určil, že právo Spoločenstva prísnejšie ako právo ostatných spolu nemá žiadny vplyv na druh občianskoprávnej jazdcov?" zodpovednosti za škodu — objektívnej alebo zo zavinenia — ktorá musí byť pokrytá poistením. Smernice ukladajú iba povinnosť zabezpečiť, aby bola občianskoprávna zod povednosť za škodu, ktorá sa vzťahuje na prevádzku motorových vozidiel, pokrytá poistením. Preto si členské štáty zachovali právomoc stanoviť systém občianskoprávnej V — Pripomienky účastníkov konania zodpovednosti za škodu, ktorá sa vzťahuje na nehody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel.
25. V rámci prejednania pripomienok pre 5 - Rozsudok zo 14. septembra 2000, C-348/98, Zb. s. I-6711, skúmam predovšetkým pripomienky, ktoré body 23, 28 a 29.
I - 5753
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-537/03
27. Právo Spoločenstva neukladá v jednotli 29. Podľa názoru nemeckej vlády sa smer vých prípadoch obmedzenia pre posúdenie nice týkajú iba právneho vzťahu medzi významu účasti obete na spôsobenej škode. poisťovateľom motorových vozidiel V rámci vnútroštátneho práva v oblasti a vlastníkom vozidla. Smernica neupravuje občianskoprávnej zodpovednosti platí pra právny vzťah, ktorý existuje medzi osobou vidlo, že poškodený, ktorý prispel k spôso zodpovednou za nehodu a poškodenými. benej škode, nedostane žiadnu náhradu Toto upravujú vnútroštátne právne predpisy škody, alebo ju dostane pomerne. Do právo v oblasti náhrady škody a zodpovednosti za moci vnútroštátneho sudcu patrí určiť, do škodu. akých hraníc sa na jednotlivé prípady musia uplatniť všeobecné ustanovenia v oblasti zodpovednosti.
30. Švédska a nemecká vláda uvádzajú ešte jeden dodatočný názor. Švédska vláda tvrdí, že obmedzenie náhrady škody nemôže mať za následok úplné vylúčenie práva na náhradu škody pre určitú kategóriu osôb alebo pre určitý typ škôd. Rakúska vláda sa 28. Náhrada škody môže byť znížená alebo domnieva, že zmluva, ktorej predmetom je vylúčená v prípade, ak poškodený vedome povinné poistenie, nemôže stanoviť, že prijme väčšie riziko nehody. V zmysle plat poisťovateľ môže obmedziť alebo vylúčiť ných všeobecných zásad, ktoré sa týkajú vlastnú povinnosť nahradiť škodu voči cestu občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, júcim v prípade, keby bol vodič vozidla opitý. môže sudca obmedziť alebo vylúčiť náhradu škody, ak osoba nastúpi do vozidla, aj keď vie, že počas prevádzky budú značne prekročené bežné hranice rizika vzniku škody. Právu Spoločenstva neodporuje to, aby sa stav opitosti vodiča bral do úvahy pri posudzo vaní, či existuje dôvod na obmedzenie náhrady škody. Okrem toho neodporuje mu ani to, aby bola skutočnosť, že vlastník motorového vozidla, ktoré viedla osoba pod vplyvom alkoholu, bol medzi cestujúcimi v tomto vozidle, posudzovaná voči nemu 31. Podľa Komisie sa prejudiciálne otázky prísnejšie. Rakúska vláda ešte pripomína, že týkajú vzťahu medzi poisťovateľom a osobou, držiteľ motorového vozidla nie je poškodená ktorá utrpela škodu. Otázka zodpovednosti tretia osoba, ale má s poisťovateľom zmluvný osoby, ktorá utrpela škodu, a prípadnej vzťah, a preto v takomto prípade môže byť povinnosti nahradiť s tým súvisiacu škodu vlastník vozidla posudzovaný prísnejšie musí byť zodpovedaná podľa vnútroštátneho oproti ostatným cestujúcim. práva.
I - 5754
CANDOLIN A I.
32. Domnieva sa však, že povinné poistenie výnimočných prípadoch. Pán Paananen pod nemôže stanoviť, že najmä v prípade, ak bol čiarkuje, že náhrada škody musí byť pravid vodič vozidla v stave opitosti, nebude zapla lom, keďže je nemožné, aby cestujúci pre tená náhrada škody pre škody na zdraví osôb ukázali, že nepoznali stav opitosti vodiča. a na majetku, ktoré utrpeli cestujúci poiste 6 ného vozidla. Na podporu svojho pred pokladu odkazuje Komisia najmä na roz sudok Ruiz Bernaldez7,z ktorého vyplýva, že Súdny dvor prihliada na situáciu, ktorú spôsobil sám poškodený, ale len v prípadoch uvedených v článku 2 ods. 1 prvom pododseku druhej smernice, v ktorom sú vymenované osobitné okolnosti, na základe ktorých je poistenie vylúčené.
VI — Posúdenie
33. Okrem toho právu Spoločenstva odpo ruje prísnejšie posúdenie vlastníka motoro vého vozidla, ktorý sa nachádza vo vozidle 35. Navrhnutými otázkami sa vnútroštátny v postavení cestujúceho, keďže článok 1 sudca v podstate pýta, či členské štáty môžu tretej smernice o náhrade škody rozlišuje do svojej vnútroštátnej právnej úpravy vložiť iba medzi vodičom a cestujúcimi. iné dôvody vylúčenia práva cestujúceho na náhradu škody na základe povinného poiste nia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ako tie, ktoré sú uvedené v smerniciach. Ak členské štáty nemôžu stanoviť iné dôvody vylúčenia ako tie, ktoré sú uvedené v smerniciach, je potrebné určiť, či môže byť jeho právo na náhradu škody cestujúceho, ktorý utrpel škody, a ktorý vedel 34. Pán Paananen sa domnieva, že zo alebo mal vedieť, že vodič v okamihu nehody smerníc vyplýva, že poistenie motorových viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, čia vozidiel musí pokrývať náhradu škôd všet stočne alebo úplne vylúčené vnútroštátnym kých cestujúcich s výnimkou vodiča. Táto právnym predpisom. Napokon vyvstáva náhrada škody môže byť odmietnutá iba vo otázka, či sa môže vlastník motorového vozidla, ktorý sa nachádza v tomto vozidle v postavení cestujúceho, posudzovať prísnej 6 — Pozri rozsudok z 28. marca 1996, Ruiz Bernáldez, C-129/94, šie ako ostatní cestujúci z dôvodu, že nechal Zb. s. I-1829, siedmu vetu druhého odseku výroku v spojení s článkom 1 tretej smernice. viesť vozidlo osobe, ktorá bola pod vplyvom 7 — Tamže, pozri body 18 až 21. alkoholu.
I - 5755
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-537/03
A — Predbežné pripomienky všetkých ostatných členských štátoch. 10 Takéto zosúladenie krytia na európskej úrovni zaručuje poškodeným dostatočnú náhradu škody bez ohľadu na to, v ktorom z členských štátov došlo k nehode. 11
36. Tieto tri smernice obsahujú minimálne spoločné pravidlá pre poistenie občiansko právnej zodpovednosti pre motorové vozidlá. Prvá smernica stanovuje vo všetkých člen ských štátoch zavedenie povinného poistenia občianskoprávnej zodpovednosti, ktorá pokrýva škody spôsobené na území Spolo 38. Systém smerníc smeruje na jednej strane čenstva. Spočiatku bola členským štátom k zabezpečeniu voľného pohybu tak vozidiel ponechaná voľnosť pri ustanovení krytia bežne nachádzajúcich sa na území Spoločen škody a spôsobov povinného poistenia. Roku stva, ako aj osôb na ich palube, a na druhej 1984 sa prijatím druhej smernice určili strane k zabezpečeniu porovnateľného zaob minimálne pravidlá pre povinné krytie škôd chádzania s obeťami nehôd spôsobených na majetku a na zdraví osôb, ktorými sa motorovými vozidlami bez ohľadu na to, objektivizuje riziko účastníkov premávky kde presne na území Spoločenstva došlo v rámci Európskeho spoločenstva. Následne k nehode. 12 tretia smernica rozšírila pôsobnosť ratione personae na cestujúcich motorových vozidiel okrem vodiča.
39. Ochrana obetí nehôd zohráva v týchto 37. V zmysle týchto troch smerníc sú člen troch smerniciach dôležitú úlohu. Hoci už ské štáty povinné zabezpečiť, aby každý mala zásadný význam v zmysle prvej smer vlastník alebo držiteľ motorového vozidla nice, právne postavenie potenciálnych obetí zmluvne previedol na poisťovaciu spoločnosť bolo druhou a treťou smernicou ešte zlep svoju občianskoprávnu zodpovednosť týka šené a rozšírené. Neskoršie smernice sme júcu sa tohto vozidla. 8Okrem toho všetky rujú k zabráneniu medzerám v systéme, zmluvy povinného poistenia občianskopráv ktoré sa čiastočne prejavili v priebehu času. nej zodpovednosti za škody spôsobené pre Na zlepšenie postavenia poškodených druhá vádzkou vozidla musia pokrývať celé územie smernica stanovuje, že určité ustanovenia Spoločenstva 9a jediné poistné musí zaručiť o vylúčení odškodnenia sa na nich nevzťa- aspoň krytie, ktoré vyžadujú zákony vo
10 — Článok 2 tretej smernice. 11 — Piate odôvodnenie druhej smernice. 8 — Článok 3 ods. 1 prvej smernice. 12 — Pozri rozsudok Ruiz Bernáldez, už citovaný v poznámke pod 9 — Článok 3 ods. 2 druhej smernice. čiarou 6, bod 13.
I - 5756
CANDOLIN A I.
hujú. Okrem toho článok 1 ods. 4 druhej iba v prípade, ak na to existuje osobitný smernice výslovne umožňuje „akýkoľvek iný dôvod. Aj škoda, ktorú utrpeli cestujúci postup, ktorý je výhodnejší pre poškode nachádzajúci sa vo vozidle v čase nehody ného". 1 3 V tretej smernici sa rozširuje okruh a ktorí poznali alebo mali poznať stav vodiča, poškodených na účel ochrany „zvlášť zrani- sa nahrádza, iba ak existuje na tento účel teľn[ej] kategóri[e] potenciálnych obetí", čiže osobitný dôvod. cestujúcich.
41. Článok 2 ods. 1 druhej smernice stano vuje niektoré dôvody vylúčenia, ktoré sa považujú za prípustné, ktoré platia iba v rámci zmluvných vzťahov medzi poisteným a poisťovateľom, ale ktoré nemôžu byť B — Môžu členské štáty do svojej vnútro uplatnené voči tretím osobám, poškodeným štátnej právnej úpravy vložiť iné dôvody nehodou. Druhý pododsek odseku 1 obsa vylúčenia práva cestujúcich na náhradu huje výnimku: v prípade keď poisťovateľ škody na základe povinného poistenia môže preukázať, že osoby ktoré dobrovoľne občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vstúpili do vozidla, ktoré spôsobilo škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, alebo ujmu, vedeli, že vozidlo bolo odcu než tie, ktoré sú uvedené v smerniciach? dzené, môže na nich poisťovateľ uplatniť dôvody vylúčenia.
40. Vzhľadom na právo cestujúceho na 42. Týmto posledným ustanovením chcel náhradu škody na zdraví osôb od poisťova- zákonodarca Spoločenstva stanoviť výnimku teľa motorových vozidiel prijal fínsky záko z pravidla, podľa ktorého sa žiadne zákonné nodarca osobitné pravidlo pre prípady, ustanovenie alebo zmluvné ustanovenie v ktorých bol vodič po vplyvom omamných obsiahnuté v poistke nemôže uplatňovať na látok (§ 7 ods. 3 zákona o poistení motoro cestujúcich a na tretie osoby poškodené vých vozidiel). Toto ustanovenie, ktoré nehodou. Táto výnimka sa musí vykladať platilo v čase, keď sa skutok stal, stanovuje, restriktivne a taxatívne, keďže ide o výnimku 14 že škodu, ktorú spôsobil vodič pod vplyvom zo všeobecného pravidla. Akýkoľvek iný omamných látok, musí poisťovateľ nahradiť výklad by umožnil členským štátom obme-
13 — Pozri návrhy, ktoró predniesol generálny advokát Lenz vo 14 — Pozri tiež rozsudok Súdneho dvora EZVO zo 17. novembra veci Uuiz Bernaldez, už citovanej v poznámke pod čiarou 6, 1999, EVA-Hof, Storebrand a Finangcr, Správa Súdneho bod 23. dvora EZVO, s. 119, bod 25.
I - 5757
NÁVKHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-537/03
dziť odškodnenie cestujúcich, poškodených pododsek druhej smernice obsahuje taxa dopravnými nehodami, na určité druhy škôd. tívny výpočet prípadov, v ktorých môže To by stanovilo nerovnosť v zaobchádzaní poisťovateľ uplatniť na cestujúceho zákonné s obeťami podľa miesta, kde sa stala nehoda, ustanovenia alebo zmluvné ustanovenia čo je práve okolnosť, ktorej sa smernice obsiahnuté v poistnej zmluve. Preto nie je snažia vyhnúť. 15 členským štátom dovolené, aby do svojej vnútroštátnej právnej úpravy vložili iné dôvody vylúčenia práva cestujúcich na náhradu škody na základe povinného poiste nia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, než tie, ktoré sú uvedené v smerniciach.
43. Tento výklad článku 2 druhej smernice je posilnený článkom 1 tretej smernice, v ktorom sa okruh poškodených rozširuje na cestujúcich na účel ochrany tejto zvlášť zraniteľnej kategórie potenciálnych obetí. Týmto opatrením chcel zákonodarca Spolo čenstva rozšíriť rozsah uplatňovania ratione personae ochrany dohodnutej smernicami. S prihliadnutím na cieľ, ktorý smernica 45. V tejto súvislosti ešte pripomínam, že sleduje, čiže ochranu poškodených, sa dom poisťovateľ sa nemôže odvolávať na ustano nievam, že vnútroštátne ustanovenie, ktoré venia vnútroštátnych právnych predpisov automaticky a priori vylučuje každé krytie, je alebo ustanovenia Zmluvy, aby odmietol s týmito troma smernicami nezlučiteľné. nahradiť cestujúcim, poškodeným nehodou, škodu spôsobenú poisteným vozidlom. V opačnom prípade by boli totiž práva priznané cestujúcemu treťou smernicou ilu zórne.
44. Paragraf 7 ods. 3 fínskeho zákona o poistení motorových vozidiel celkom vylučuje niektoré kategórie poistených z náhrady škody, na základe určitých prvkov ich správania. Toto ustanovenie predpo kladá, že škoda bola spôsobená aj zavinením 46. Preto moja odpoveď na otázku uvedenú poškodeného v prípade, keď nastúpil do auta, v bode 35 je v tom zmysle, že právu ktoré viedol opitý vodič. V bode 42 som Spoločenstva odporuje to, aby sa na cestujú dospel k záveru, že článok 2 ods. 1 druhý cich mohli uplatniť iné dôvody vylúčenia krytia z povinného poistenia občianskopráv nej zodpovednosti za škodu spôsobenú pre vádzkou motorových vozidiel, ako sú dôvody 15 — Pozri tiež rozsudok Ruiz Bernaldez, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 19, ako aj rozsudok EVA-Hof, už citovaný uvedené v článku 2 ods. 1 druhom pod- v poznámke pod čiarou 14, bod 24. odseku druhej smernice.
I - 5758
CANDOLIN A I.
C — Môže vnútroštátne právo celkom alebo s odvolaním sa na vnútroštátnu právnu čiastočne vylúčiť právo na náhradu škody úpravu, obmedziť alebo vylúčiť náhradu cestujúceho, ktorý utrpel škody a ktorý vedel škody. Určiť rozsah náhrady škody alebo mal vedieť, že vodič motorového a prípadne ho obmedziť patrí do právomoci vozidla v okamihu nehody viedol vozidlo vnútroštátneho sudcu, pričom v každom pod vplyvom alkoholu? jednotlivom prípade rozhoduje na základe okolností podľa všeobecných zásad týkajú cich sa občianskoprávnej zodpovednosti.
47. Smernice vo veci volby určitého druhu zodpovednosti neobsahujú osobitné ustano venia. Ako vyplýva z rozsudku Mendes Ferreira a Delgado Corriera Ferreira, rozsah zodpovednosti cestujúceho je v zásade 49. Účinkom uplatňovania vnútroštátneho určený vnútroštátnym právom. 16 V tomto práva v oblasti občianskoprávnej zodpoved rozsudku Súdny dvor vyhlásil, že „podľa nosti za škodu však nemôže byť vyprázd súčasného práva Spoločenstva členské štáty nenie obsahu podstatných ustanovení smer môžu voľne upraviť zodpovednosť za škodu nice. uplatniteľnú na nehody vyplývajúce z prevádzky motorových vozidiel, ale sú povinní zaručiť, že uplatniteľná občiansko právna zodpovednosť v zmysle ich vnútro štátneho práva je pokrytá poistením v súlade s ustanoveniami smerníc".
50. Spravidla je zriedkavé, aby bolo možné cestujúcemu, ktorý je iba pasívnym účastní kom premávky, pripočítať v dôsledku nehody zavinenie. Kto však nastúpi do vozidla s vedomím, že počas jazdy budú značne 48. Posúdenie rozsahu povinnosti náhrady prekročené bežné hranice nebezpečenstva škody je v jednotlivých prípadoch, aspoň vzniku škody, prijíma skutočnosť, že je čiastočne, ponechaná na voľnú úvahu člen vystavený väčšiemu riziku nehody. Toto ských štátov. Podstatnosť prípadného spolu- možno považovať za určitú formu spolu- zavinenia poškodeného a jeho dôsledky pre zavinenia, s ktorou sa však automaticky práva poškodeného na náhradu škody sú nemôže spájať dôsledok, že na základe v zásade stanovené vo vnútroštátnom práve. definície sa vylučuje akékoľvek právo na Pokiaľ je na základe vnútroštátneho práva náhradu škody. zistená zodpovednosť vodiča a existencia práva poškodených na náhradu škody, je poisťovateľ povinný zaplatiť v súlade so smernicami. Okrem toho týmto smerniciam odporuje to, aby mohol poisťovateľ, hoci aj
51. Rozsah náhrady škody poškodeného 16 — Už citovaní v poznámke pod čiarou 5, bod 29. môže byť obmedzený iba vo výnimočných
I - 5759
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA - L. A. GEELHOED - VEC C-537/03
prípadoch na základe konkrétneho posúde lišuje iba medzi vodičom a cestujúcimi. nia. 17 Či k tomu má v predmetnom prípade Článok 1 tretej smernice stanovuje, že skutočne dôjsť, závisí na okolnostiach poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú a najmä na otázke, či správanie poškodeného prevádzkou motorového vozidla bude pokrý v konkrétnej situácii spôsobilo vážne nebez vať zodpovednosť za ujmu na zdraví spôso pečenstvo a či si bol, ako cestujúci, vedomý benú všetkým cestujúcim okrem vodiča. takéhoto nebezpečenstva. Vykonať toto V siedmom odôvodnení druhej smernice sa posúdenie patrí do právomoci vnútroštát uvádza, že je v záujme poškodených, aby boli neho sudcu. účinky určitých výnimiek obmedzené na vzťah medzi poisťovateľom a osobou zodpo vednou za nehodu.
52. Moja odpoveď na druhú otázku je preto v zmysle, že právu Spoločenstva neodporuje to, aby vnútroštátny zákon čiastočne obme dzil právo na náhradu škody cestujúceho, ktorý utrpel škodu na zdraví a ktorý vedel, alebo mal vedieť, že vodič motorového vozidla v okamihu nehody viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, vzhľadom na spolu- 54. Z toho vyplýva, že v prípade, ak vodič, zavinenie dotknutej osoby. Vykonať toto iný ako držiteľ alebo majiteľ motorového posúdenie patrí do právomoci vnútroštát vozidla, spôsobí nehodu, a cestujúci je ten, neho sudcu, a to na základe posúdenia ktorý uzavrel pre toto vozidlo poistenie, jednotlivého prípadu a s prihliadnutím na existujúci právny vzťah medzi poisteným okolnosti. a poisťovateľom sa prenesie na ťarchu toho, kto spôsobil škodu. V takej situácii má stále p ô v o d n ý p o i s t e n ý p r á v n y vzťah s poisťovateľom výlučne ako poškodený. Ako je podčiarknuté v predchádzajúcom bode 39, ochrana poškodeného zastáva v týchto troch smerniciach dôležité miesto. D — Môže byť vlastník motorového vozidla, ktorý sa nachádza vo vozidle ako cestujúci, posudzovaný prísnejšie ako ostatní cestujúci z dôvodu, že nechal viesť svoje motorové vozidlo osobou, ktorá bola pod vplyvom alkoholu?
53. Ako správne pripomenula Komisia, 55. Preto vlastník motorového vozidla, ktorý pokiaľ ide o náhradu škody smernica roz sa nachádza vo vozidle ako cestujúci, nemôže byť posudzovaný prísnejšie ako ostatní cestujúci z dôvodu, že nechal viesť svoje motorové vozidlo osobou, ktorá bola pod 17 — Pozri rozsudok EVA-Hof, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 26. vplyvom alkoholu.
I - 5760
CANDOLIN A I.
VII — Návrh
56. So zreteľom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Korkein oikeus takto:
„1. Právu Spoločenstva odporuje to, aby poisťovateľ mohol uplatniť na cestujúcich iné dôvody vylúčenia krytia povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ako sú dôvody uvedené v článku 2 ods. 1 druhom pododseku druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.
2. Smernici Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpoved nosti, druhej smernici 84/5 a tretej smernici Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel neodpo ruje to, aby vnútroštátny zákon čiastočne obmedzil právo na náhradu škody cestujúceho, ktorý utrpel škodu na zdraví a ktorý vedel, alebo mal vedieť, že vodič vozidla v okamihu nehody viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, vzhľadom na spoluzavinenie dotknutej osoby. Vykonať toto posúdenie patrí do právomoci vnútroštátneho sudcu, a to na základe posúdenia jednotlivého prípadu a s prihliadnutím na okolnosti.
3. Smernici 72/166, druhej smernici 84/5 a tretej smernici 90/232 odporuje to, aby bol vlastník motorového vozidla, ktorý sa nachádza vo vozidle ako cestujúci, posudzovaný prísnejšie ako ostatní cestujúci z dôvodu, že nechal viesť svoje motorové vozidlo osobou, ktorá bola pod vplyvom alkoholu."
I - 5761