C-539/03

R O C H E NEDERLAND A I.

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 8. decembra 2005 1

1. Je majiteľ európskeho patentu oprávnený usadených v Holandsku, v ďalších európ­ na základe článku 6 bodu 1 Dohovoru skych krajinách, ako aj v Spojených štátoch, z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a to následne po tom, ako tieto spoločnosti a výkone rozhodnutí v občianskych mali uviesť na trh určité tovary porušujúce a obchodných veciach 2 podať žalobu pre práva majiteľov uvedeného patentu. porušenie patentu proti viacerým spoločno­ stiam usadeným v rôznych zmluvných štá­ toch, ktoré patria do tej istej skupiny, na jednom a tom istom súde, teda na súde, v ktorého obvode je usadená niektorá zo spoločností?

I - 6537

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-539/03

4. Na druhej strane je na Súdnom dvore EHS (zmenený na článok 220 Zmluvy ES, stále vedené konanie o prejudiciálnej otázke teraz článok 293 ES) je podľa jeho preambuły nemeckého súdu, ktorá, hoci citeľne odlišná, „posilniť v rámci Spoločenstva právnu má s týmto konaním istú spojitosť. 5Síce sa ochranu osôb, ktoré sa v ňom usadili" táto predchádzajúca otázka vzťahuje na [neoficiálny preklad]. vnútroštátny, a nie európsky patent, a vzhľadom na neexistenciu plurality žalova­ ných sa netýka podmienok uplatnenia článku 6 bodu 1 Bruselského dohovoru, ale len pôsobnosti ustanovení článku 16 bodu 4 tohto dohovoru o určovaní výlučnej právo­ moci vo veci zápisu a platnosti patentov, predsa len môže mať pre posúdenie pred­ loženej prejudiciálnej otázky svoj význam. 6. Ide o „dvojaký" dohovor v tom zmysle, že Často sa totiž stáva, že v rámci sporu obsahuje nielen ustanovenia o uznávaní a výkone rozhodnutí, ale aj ustanovenia o porušenie patentu sa namieta jeho neplat­ o priamej p r á v o m o c i u p l a t n i t e ľ n é nosť (žalovaným v konaní o porušenie práv v pôvodnom zmluvnom štáte, t. j . od z patentu alebo žalobcom v tzv. konaní vynesenia súdneho rozhodnutia, ktoré by „o neporušovaní patentu"), takže je azda mohlo byť premetom uznania a výkonu vhodné skúmať vzťah uvedeného článku 16 v inom zmluvnom štáte. bodu 4 k ostatným ustanoveniam o súdnej právomoci Bruselského dohovoru, akými sú aj ustanovenia článku 6 bodu 1.

7. Čo sa týka ustanovení o priamej právo­ moci, tie sa odvíjajú od zásady zakotvenej I — Právny rámec v článku 2 prvom odseku Bruselského dohovoru, podľa ktorého „ak nie je v tomto dohovore uvedené inak, osoby s bydliskom na území zmluvného štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu" [neoficiálny preklad]. Ak teda má A — Bruselský dohovor žalovaný bydlisko v zmluvnom štáte, právo­ moc v zásade majú súdy tohto štátu.

13. Po v s t u p e do p l a t n o s t i d o h o v o r u o udeľovaní európskych patentov podpísa­ ného v Mníchove 5. októbra 1973 7 bol článok 16 bod 4 Bruselského dohovoru 11. Je tomu tak najmä v prípade ustanovenia doplnený o druhý odsek, podľa ktorého o osobitnej právomoci zakotveného v článku „bez toho, aby bola dotknutá právomoc 6 bode 1 Bruselského dohovoru, podľa Európskeho patentového úradu podľa [Mní­ ktorého „tú istú osobu [ktorá má bydlisko chovského] dohovoru, majú súdy každého na území členského štátu a ktorá by v súlade zmluvného štátu bez ohľadu na bydlisko s článkom 2 mala byť v zásade žalovaná na výlučnú právomoc v konaniach týkajúcich sa súde tohto štátu] možno tiež žalovať, ak ide registrácie alebo platnosti e u r ó p s k e h o o jedného z viacerých žalovaných, na súde patentu udeleného pre tento štát..." [neofi­ podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných" ciálny preklad] 8 . [neoficiálny preklad].

7 — Týmto dohovorom sa budem zaoberať neskôr (ďalej len 6 — Naproti tomu článok 4 prvý pododsek Bruselského dohovoru „Mníchovský dohovor"). stanovuje, že „ak žalovaný nemá bydlisko na území niektorého 8 — Tieto ustanovenia boli do Bruselského dohovoru vložené zmluvného štátu, určuje sa právomoc súdu každého zmluv­ článkom Vd protokolu pripojeného k Bruselskému dohovoru ného štátu podľa jeho vlastných právnych predpisov z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska s výhradou uplatnenia článku 16" [neoficiálny prektad\. a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

I - 6539

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-539/03

16. V tomto smere článok 21 Bruselského dohovoru, ktorý prekážku začatého konania 18. V kontexte všetkých týchto ustanovení upravuje, stanovuje, že keď sú na súdoch o súdnej právomoci alebo výkone tejto rôznych zmluvných štátov podané žaloby právomoci sa v rámci hlavy III Bruselského majúce rovnaký právny a skutkový základ dohovoru, zaviedol zjednodušený mechaniz­ a predmet a týkajú sa tých istých účastníkov mus uznávania a výkonu súdnych rozhod­ konania, je súd, na ktorý bol návrh na začatie nutí. Tento mechanizmus, ktorý sa uplatňuje konania podaný neskôr, povinný prerušiť na rozhodnutia vydané súdmi v jednom konanie až do doby, kým sa nepreukáže zmluvnom štáte pri ich uznávaní a výkone právomoc súdu, na ktorý bol návrh na v inom zmluvnom štáte, sa vyznačuje najmä začatie konania podaný skôr, a následne, ak obmedzením dôvodov, na základe ktorých je tomu tak, konania sa v prospech tohto možno uznanie odmietnuť a ktoré sú v tomto súdu vzdať. dohovore vypočítané taxatívne. Medzi týmito dôvodmi je aj dôvod uvedený v článku 27 bode 3 pre prípad, ak je vydané rozhodnutie v štáte pôvodu „nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v spore medzi rovnakými účast­ níkmi v štáte, v ktorom sa žiada o uznanie" 17. Pokiaľ ide o spojenie vecí, článok 22 prvý [neoficiálny preklad], ako aj dôvod uvedený a druhý odsek uvedeného dohovoru stano­ v článku 28 ods. 1 pre prípad, že by súd

I - 6540

R O C H E NEDERLAND A I.

pôvodného štátu porušil ustanovenia článku pilo, je však otázkou, či tak neurobí v rámci 16 o výlučnej právomoci. návrhu na zavedenie patentu Spoločenstva.

22. Spoločné ustanovenia o udeľovaní paten­ tov majú tak hmotnoprávnu povahu (najmä pokiaľ ide o vymedzenie patentovateľných vynálezov), ako aj procesnoprávnu povahu, 20. Mníchovský dohovor nadobudol plat­ pretože upravujú konanie o udelenie týchto nosť 7. októbra 1977. K dnešnému dňu patentov zo strany EPÚ, ako aj prípadné k nemu pristúpilo 31 štátov vrátane všetkých konanie, ktoré možno neskôr podaním štátov, ktoré boli k rozhodnému dňu pre spor námietok proti takémuto udeleniu začať pred vo veci samej viazané Bruselským dohovo­ inými orgánmi tej istej organizácie. Takýto rom. 9 Spoločenstvo síce k nemu nepristú­ opravný prostriedok, ktorý možno podať len v určitej lehote po udelení predmetného patentu a ktorý možno podložiť len určitými, v Mníchovskom dohovore taxatívne uvede­ 9 — K dnešnému dňu pristúpili k Mníchovskému dohovoru tieto štáty: Belgické kráľovstvo, Francúzska republika, Luxemburské nými dôvodmi, môže viesť k zrušeniu tohto veľkovojvodstvo, Holandské kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného patentu alebo k jeho zachovaniu írska, Švajčiarska konfederácia, Švédske kráľovstvo, Talianska s prihliadnutím na zmeny, ktoré majiteľ republika, Rakúska republika, Lichtenštajnské kniežatstvo, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Monacké kniežatstvo, Portugalská republika, Írsko, Fínska republika, Cyperská republika, Turecká republika, Bulharská republika, Estónska republika, Slovenská republika. Česká republika, Slovinská republika. Maďarská republika, Rumun­ 10 — Článok 3 Mníchovského dohovoru hovorí, že „udelenie ská republika, Poľská republika, Islandská republika, Litovská európskeho patentu je možné požadovať pre jeden alebo republika a Lotyšská republika. viacero zmluvných štátov".

24. V tejto súvislosti podľa článku 2 ods. 2 Mníchovského dohovoru „európsky patent má v každom zmluvnom štáte, pre ktorý bol 26. Európsky patent, ktorý je takto posta­ vený na rovnakú úroveň ako národný patent, 11 — Článok 99 ods. 1 Mníchovského dohovoru stanovuje, že v lehote deviatich mesiacov odo dňa zverejnenia oznámenia tak nielenže podlieha právnym predpisom, o udelení európskeho patentu môže každý podať na EPÚ ktoré sa uplatňujú na národný patent, čo sa námietky proti udelenému európskemu patentu.. V článku 105 ods. 1 tohto dohovoru sa uvádza, že ak boli podané týka jeho ochrany v každom zmluvnom štáte, námietky proti európskemu patentu, môže každý, kto preukáže, že proti nemu bolo začaté konanie vo veci pre ktorý bol tento európsky patent udelený, porušenia tohto patentu, po uplynutí lehoty na podanie ale v zásade (s výnimkou námietok podaných námietok pristúpiť do konania o námietkach, ak podá oznámenie o svojom pristúpení do konania do troch na EPÚ) preň rovnako platí, že spory s ním mesiacov odo dňa, keď bolo konanie o porušenie patentu súvisiace spadajú do právomoci vnútroštát­ začaté. V zmysle toho istého článku sa to vzťahuje aj na každého, kto preukáže, že ho majiteľ patentu vyzval, aby nych súdov každého dotknutého zmluvného upustil od údajného porušovania patentu, a že začal proti tomuto majiteľovi súdne konanie vo veci určenia, že štátu. neporušuje jeho patent. Veľký sťažnostný senát EPÚ konkretizoval účel tohto mechanizmu vo svojom rozhodnutí z 11. mája 1994 vo veci Allied Colloids (G-1/94, Ú. v. EPÚ 1994, 787, bod 7) takto: „... by relying on the centralised procedure before the EPO in cases where infringement and revocation proceedings otherwise would have to be simulta­ 13 — V rozhodnutí z 11. decembra 1989 vo veci Mobil Oil III neously pursued before national courts, an unnecessary (G-2/88, Ú. v. EPÚ 1990, 93, bod 3.3, kurzívou zvýraznil duplication of work can be avoided, reducing also the risk of generálny advokát) objasnil veľký sťažnostný senát EPÚ conflicting decisions on the validity of the same patent...". zmysel tohto ustanovenia nasledujúcimi slovami: „... [t]he rights confered on the proprietor of a European patent 12 — Tento výraz, obvykle používaný na označenie osobitnej (Article 64(1) EPC) are the legal rights which the law of povahy európskeho patentu, bol zavedený sťažnostnými a designated Contracting State may confer upon the orgánmi EPU. Pozri najmä rozhodnutie veľkého sťažnost- proprietor, for example, as regards what acts of third parties ného senátu EPÚ z 3. novembra 1992 vo veci Spanset constitute infringement of the patent, and as regards the (G-4/91, Ú. v. EPÚ 1993, 707, bod 1). remedies which are available in respect of any infringement".

28. V sporoch o porušenie európskeho patentu a v sporoch, v ktorých ide o jeho platnosť, môže vzniknúť otázka, aký je presný hmotnoprávny rozsah ochrany, ktorú je potrebné takémuto patentu poskytnúť, resp. aký je presne technický predmet titulu 15 — Táto otázka umožňuje určiť dosah práv majiteľa európskeho patentu vo vzťahu k údajným porušiteľom.

(Article 64(3) EPC). Infringement proceedings may be jeden rok po tom, ako nadobudol platnosť Mníchovský commenced by the patent proprietor in any Contracting dohovor), obsahuje nasledujúce ustanovenia: State for which the patent was granted, at any time after „Ustanovenie článku 69 by sa nemalo vykladať v tom zmysle, grant of the patent že rozsah ochrany vyplývajúci z európskeho patentu sa má Part V of the EPC (Articles 99 to 105) sets out an ,opposition chápať ako určený presne vymedzeným a doslovným význa procedure', under which any person may file an opposition to mom znenia nárokov, opisov a nákresov, ktoré sú použité len a granted European patent at the EPO within nine months of na účel vyriešenia nejednoznačností v patentových nárokoch. its grant, and may thereby contend in centralised opposition Ustanovenie článku 69 by sa taktiež nemalo vykladať v tom proceedings before an Opposition Division of the EPO that zmysle, že nároky slúžia len ako návod a že skutočný rozsah the patent should be revoked, on one or more stated grounds. ochrany vyplývajúci z európskeho patentu by sa mohol na The effect of revocation is set out in Article 68 EPC základe posúdenia opisu a nákresov odborným referentom Opposition proceedings therefore constitute an exception to rozšíriť na to, čo mal majiteľ patentu v úmysle.

I - 6543

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER - VEC C-539/03

II — Skutkový stav a konanie vo veci držiteľom výlučnej licencie na tento samej patent) na Rechtbank te 's-Gravenhage (prvostupňový súd v Haagu) návrh na začatie konania o nariadení predbežného opatre­ 19 nia proti spoločnosti Roche Nederland BV usadenej v Holandsku a ôsmim spoločno­ stiam skupiny Roche usadeným v Spojených štátoch, Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku, Rakúsku 29. Frederick Primus a Milton Goldenberg, a Švédsku. V žalobe o upustenie od porušo­ obaja s bydliskom v Spojených štátoch, sú vania patentu týmto spoločnostiam vytkli, že spolumajiteľmi európskeho patentu, ktorý im porušili ich práva vyplývajúce pre nich bol udelený v roku 1992 pre desať zmluvných z európskeho patentu, ktorého sú majiteľmi, štátov, konkrétne Rakúsku republiku, Bel­ tým, že na trh uvádzali súpravy CEA pod gické kráľovstvo, Švajčiarsku konfederáciu, názvom Cobas Core CEA EIA. Spolkovú republiku Nemecko, Francúzsku republiku, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Lichtenštajnské kniežat­ stvo, Luxemburské veľkovojvodstvo, Holand­ ské kráľovstvo a Švédske kráľovstvo.

32. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že týchto osem spoločností usadených mimo územia Holandska podalo námietku nedostatku právomoci súdu, na ktorý bol návrh podaný, a v merite veci popreli akékoľvek porušovanie práv z patentu a zároveň napadli platnosť pred­ 30. Predmetom patentu je jednak imunome- metného európskeho patentu 20. trická metóda vyšetrenia na zisťovanie prí­ tomnosti karcinoembryonálnych antigénov (tzv. „CEA") vo vzorke séra alebo plazmy a jednak vybavenie používané na dávkovanie týchto antigénov nazývané „imunologická dávkovacia súprava" alebo „súprava CEA". Predmetný vynález má podľa všetkého 33. Na podporu námietky nedostatku prá­ značný význam pre depistáž a dokonca aj vomoci tieto spoločnosti s poukazom na liečbu niektorých foriem rakoviny.

rozsudok

Súdneho dvora z 27. septembra 36. Čo sa týka článku 6 bodu 1 Bruselského 1988, Kalfelis , uviedli, že riadny výkon dohovoru, Rechtbank te 's-Gravenhage spravodlivosti si v prejednávanej veci nevy­ odmietol tvrdenie žalovaných, že pre každú žaduje spoločné prejednanie a rozhodnutie z dotknutých krajín existuje odlišný patent, vo veci, aby sa zamedzilo vydaniu navzájom pretože európsky patent sa má v súlade nezlučiteľných rozhodnutí. Podľa nich pre s článkom 69 Mníchovského dohovoru každú z dotknutých krajín existuje odlišný vykladať vo všetkých týchto krajinách rovna­ patent, a preto nezlučiteľnosť rozhodnutí kým spôsobom, a preto je podľa neho nehrozí. vylúčené, že by v jednej krajine bolo porušenie patentu vyslovené, a v iných kra­ jinách nie. Tento súd dodal, že všetky dotknuté spoločnosti patria do tej istej skupiny, takže v súlade s požiadavkou for­ mulovanou v už citovanom rozsudku Kalfelis existuje medzi žalobami spojitosť. Nakoniec 34. Rozsudkom z 1. októbra 1997 síce zdôraznil, že Súdny dvor v rozsudku zo Rechtbank te 's-Gravenhage túto námietku 6. decembra 1994, Tatry 23, použil pri pojme nedostatku právomoci neuznal, žalobu však „súvisiacich žalôb" v zmysle článku 22 zároveň meritórne zamietol. tretieho odseku Bruselského dohovoru široký výklad tým, že doň zahrnul „všetky prípady, kedy existuje nebezpečenstvo odporujúcich si rozhodnutí, hoci tieto rozhodnutia možno vykonať samostatne a ich právne následky sa navzájom nevylučujú" 24. Tak tomu má byť i v tejto veci, pretože žaloby sa síce týkajú 35. Tento súd konkrétne rozhodol, že na údajného porušenia rôznych patentov, avšak základe článku 6 bodu 1 Bruselského doho­ s tým istým obsahom. voru má p r á v o m o c na r o z h o d o v a n i e o žalobách podaných proti spoločnostiam usadeným v iných zmluvných štátoch než v Holandsku. Pokiaľ ide o žaloby proti spoločnostiam usadeným vo Švajčiarsku a v Spojených štátoch, dospel k záveru, že mal tiež právomoc o nich rozhodnúť, a to na základe článku 6 bodu 1 dohovoru zo 16. septembra 1988 o súdnej právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach 22, respektíve na základe vnútroštátnych právnych predpisov v súlade s článkom 4 prvým odsekom 37. Žalobcovia podali proti tomuto roz­ Bruselského dohovoru. sudku odvolanie a zároveň rozšírili žalobu v tom smere, aby sa žalovaným nariadilo predložiť určité informácie, stiahnutie všet­ kých sporných výrobkov od odberateľov, 21 — 189/87, Zb. s. 5565. zničenie prípravkov na sklade i prípravkov 22 — Ú. v. ES L 319, s. 9, ďalej len „Luganský dohovor". Predstavuje tzv. paralelný dohovor k Bruselskému dohovoru, kedže po obsahovej stránke je takmer totožný. Jeho článok 6 bod 1 tak presne zodpovedá článku 6 bodu l Bruselského dohovoru. Luganský dohovor zaväzuje všetky štáty, ktoré pristúpili k Bruselskému dohovoru, ako aj Islandskú republiku, Nórske 23 — C-406/92, Zb. s. I-5439. kráľovstvo, Švajčiarsku konfederáciu a Poľskú republiku. 24 — Tamže, bod 53.

39. Konkrétne v merite veci tento odvolací súd zakázal žalovaným pod hrozbou pokuty porušovať európsky patent vo všetkých dotknutých krajinách, uložil im povinnosť poskytnúť žalobcom rôzne podklady na „1. Existuje medzi žalobami týkajúcimi sa určenie rozsahu predmetných porušení porušenia patentu, ktoré podal majiteľ (množstvá sporných výrobkov a totožnosť európskeho patentu proti žalovanému odberateľov) a uložil žalovaným nahradiť usadenému v štáte súdu, na ktorý bola žalobcom škodu, ktorá sa mala vyčísliť podaná žaloba, na jednej strane a proti neskôr. rozličným žalovaným usadeným v iných zmluvných štátoch, ako je štát súdu, na ktorý bola podaná žaloba, na druhej strane, vo vzťahu ku ktorým majiteľ patentu tvrdí, že porušujú tento patent v jednom alebo viacerých zmluvných štátoch, taká súvislosť, aká sa vyžaduje na použitie článku 6 initio a článku 6 40. Tento rozsudok bol vyhlásený za pred­ bodu 1 Bruselského dohovoru? bežne vykonateľný proti zloženiu záruky vo výške dvoch miliónov eur zo strany žalob­ 26 cov. 27 — Pre ľahšie pochopenie situácie účastníkov konania v spore vo veci samej budem naďalej označovať žalované spoločnosti zo skupiny Roche pojmom „žalovaní", hoci v konaní o kasačnom opravnom prostriedku majú postavenie navrhovateľov. 28 — Rovnako budem naďalej označovať majiteľov predmetného 25 — Pozri s. 2 a 3 návrhu na začatie prejudiciálneho konania. patentu ako „žalobcov", hoci v konaní o vzájomnom odvolaní 26 — Pozri s. 3 a 4 návrhu na začatie prejudiciálneho konania. majú postavenie odporcov.

I - 6546

ROCHE NEDERLAND A I.

— že u žalovaných ide o konanie 44. Ako už zdôraznil vnútroštátny súd 29, v zhode založené na spoločnej jeho otázka sa vzťahuje na spoločnosti politike, a v prípade, ak je táto usadené vo viacerých zmluvných štátoch, okolnosť dôležitá, má význam mie­ ktoré pristúpili k Bruselskému dohovoru, sto, kde bola táto spoločná politika s výnimkou spoločnosti usadenej vypracovaná? v Holandsku (t. j . spoločnosti usadené v Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Rakúsku a Švédsku), a nepriamo aj spoločnosti usadenej vo Švajčiarsku, zmluvného štátu Luganského dohovoru. Ako som už totiž vyššie spomínal, Luganský — že tvrdené porušenia, ktorých sa dohovor rozširuje uplatnenie takmer všet­ dopustili rozliční žalovaní, sú rov­ kých ustanovení obsiahnutých v Bruselskom naké alebo takmer rovnaké?" dohovore (najmä v článku 6 bode 1) i na iné štáty než len tie, ktoré sú viazané Bruselským dohovorom, takže výklad uvedeného článku uskutočnený Súdnym dvorom možno použiť aj na výklad príslušného článku obsiahnu­ tého v Luganskom dohovore.

IV — Zmysel a dosah prejudiciálnych otá­ zok

45. Ako už tiež uviedol vnútroštátny súd, toto prejudiciálne konanie sa teda nevzťahuje 43. Týmito dvomi otázkami, ktorými je vhodné zaoberať sa spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 bod 1 Bruselského dohovoru vykladať v tom zmys­ 29 — Body 4.3.5 a 4.4 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

I - 6547

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — P. LÉGER — VEC C-539/03

na spoločnosť usadenú v Spojených štátoch, a zabezpečovacích opatrení, takže nie je t. j . v treťom štáte (vo vzťahu tak namieste uplatňovať uvedený článok 24. 31 k Bruselskému, ako i Luganskému doho­ Vnútroštátny súd sa teda svojimi prejudi- voru). Na základe článku 4 prvého odseku ciálnymi otázkami v skutočnosti pýta, či sú Bruselského dohovoru sa totiž na túto holandské súdy príslušné na rozhodovanie spoločnosť v zásade vzťahujú ustanovenia o celom spore vo veci samej v každom štádiu 0 súdnej právomoci účinné v Holandskom konania, to znamená tak z pozície súdu, kráľovstve, to znamená v zmluvnom štáte k t o r ý má p r á v o m o c rozhodovať súdu, na ktorom bola žaloba podaná. o predbežných opatreniach, ako aj z pozície súdu rozhodujúceho v merite veci.

30 — V rozsudku z 26. marca 1992, Reichert a Kockler (C-261/90, Zb. s. I-2149, bod 34), Súdny dvor spresnil, že ide o „opatrenia, ktoré vo veciach spadajúcich do rámca 4 8 . S ú d n y dvor síce v r o z s u d k u dohovoru smerujú k zachovaniu skutkového alebo právneho z 15. novembra 1983, Duijnstee, tieto usta­ stavu, a tým k ochrane práv, ktorých uznanie sa vyžaduje na súde rozhodujúcom v merite veci". Opatrenia nariadené novenia vyložil restriktivne, keď uplatnenie v rozsudku, ktoré boli na Hoge Raad napadnuté, alebo tam uvedeného pravidla o výlučnej právo­ prinajmenšom niektoré z nich, pod túto definíciu podla všetkého spadaiú. je tomu tak najmä v prípade opatrení, moci obmedzil len na spory týkajúce sa ktorými sa zakazuje dopúšťať sa akéhokoľvek priameho porušovania predmetného európskeho patentu v každej platnosti, existencie alebo skončenia plat­ z určených krajín, keďže sa zdá, že toto opatrenie má za cieľ zachovať faktickú alebo právnu situáciu na účel ochrany nosti patentu alebo na spory týkajúce sa práv majiteľa uvedeného patentu vo vzťahu k tretím osobám dovtedy, kým tieto práva neuzná súd v konaní vo veci samej. Výzva zaslaná žalovaným, aby poskytli žalobcom dôkazy, ktorá je blízka opatreniu na vykonanie dôkazov, je vyvážená povinnosťou žalobcov zložiť záruku vo výške dvoch miliónov eur, aby sa tak zachovala dočasná povaha týchto opatrení. 31 — Pozri najmä rozsudky Van Uden, už citovaný, bod 19, a Mietz, už citovaný, bod 40.

I - 6548

R O C H E N E D E R L A N D A I.

uplatnenia práva prednosti z dôvodu skor­ 52. Čiže za p r e d p o k l a d u , že by boli šieho podania prihlášky, vylúčiac tak ostatné v takýchto sporoch uplatniteľné ustanovenia spory vrátane sporov o porušenie patentu. 32 o výlučnej právomoci zakotvené v článku 16 bode 4 Bruselského dohovoru, potom by sa uplatnili iba a jedine tieto ustanovenia, a teda nie ostatné ustanovenia o súdnej právomoci obsiahnuté v tomto dohovore, vrátane usta­ novení článku 6 bodu 1 tohto dohovoru.

5 1 . Aby b o l o v ô b e c m o ž n é h o v o r i ť o porušení práv majiteľa patentu, musí byť tento patent platný. Preto väčšina žalovaných v konaní o porušenie patentu napadá plat­ nosť tohto patentu. A práve tak je tomu aj v spore vo veci samej. 3 3Z toho vyplýva, že 55. Ako som už uviedol, Súdny dvor pri riešení sporu o porušenie patentu sa musí v súčasnosti stále koná o tejto predbežnej súd, ktorý o ňom rozhoduje, najčastejšie otázke v už citovanej veci GAT. 3 4 Úlohou vyslovovať vo veci platnosti daného patentu. Súdneho dvora je teda vysloviť sa k tejto otázke skôr, než pristúpi k posúdeniu otázky, ktorá je predmetom tohto prejudiciálneho 32 — 288/82, Zb. s. 3663, body 23 až. 25. konania. 33 — Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že oných osem spoločností usadených mimo územia Holandska, ktorým sa vytýka porušenie patentu, spochybnili práve platnosť predmetného európskeho patentu. Pozri bod 32 týchto návrhov. 34 — Pozri bod 4 týchto návrhov.

I - 6549

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-539/03

58. Holandské súdy najprv začiatkom 90. rokov vykladali článok 6 bod 1 Brusel­ ského dohovoru natoľko široko, že ho uplatňovali na všetky spory o porušenie V — Posúdenie európskych patentov, v ktorých sa viacerým žalovaným (s bydliskom v Holandsku a ostatných zmluvných štátoch) vytýkalo, že sa na území každého z týchto štátov dopustili rovnakých alebo podobných skutkov.

61. K fenoménu porušovania patentu vyslo­ vím najprv niekoľko úvodných poznámok 35 — Pozri pripomienky žalobcov (body 18 až 20), žalovaných a potom prejdem k vlastnému posúdeniu (body 50 až 56), holandskej vlády (bod 12) a vlády Spojeného kráľovstva (body 34 až 37). prejudiciálnej otázky.

I - 6550

R O C H E NEDERLAND A I.

A — Úvodné poznámky k fenoménu porušo­ hospodárskej súťaže, ktorý neoprávnene ťaží vania patentu z úsilia vyvíjaného vynálezcami napriek tomu, že sú ich práva chránené patentom.

62. Ochrana práv duševného vlastníctva má 65. Hoci proces zbližovania vnútroštátnych už sama osebe medzinárodný rozmer, čo právnych úprav začal už pred niekoľkými okrem iného odôvodnilo prijatie viacerých rokmi, v úrovni ochrany patentov na vyná­ medzinárodných zmlúv a niektorých aktov lezy naďalej pretrvávajú značné rozdiely. sekundárneho práva Spoločenstva. To platí Táto skutočnosť neunikla ani pozornosti najmä tým viac, ako porušovanie patentu porušovateľov, ktorí jej neváhajú prispôsobo­ naberá celosvetový rozmer. vať svoje správanie a svoje aktivity sústreďo­ vať do niektorých krajín radšej než do iných.

69. Toto riešenie sa síce akiste javí ako neuspokojivé a v konečnom dôsledku uka­ zuje na medze dnešného systému, nateraz je ho však nevyhnutné použiť prinajmenšom ku dňu, keď nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej. 72. Tým, že Súdny dvor šiel nad rámec znenia článku 6 bodu 1 Bruselského doho­ voru, ktorý žiadnu spojitosť medzi žalobami nevyžaduje, mal v úmysle zachovať efektív­ nosť článku 2 uvedeného dohovoru, ktorý predstavuje „základný pilier" systému zave­ deného dohovorom. 38 Preto Súdny dvor vylúčil, aby mal žalobca „možnosť podať jedinú žalobu proti viacerým žalovaným, len aby docielil vyňatie niektorého z týchto žalovaných spod právomoci súdu v štáte, 70. V prospech reštriktívneho výkladu pod­ v ktorom má bydlisko" 3 9 . mienok uplatnenia článku 6 bodu 1 Brusel­ ského dohovoru hovorí niekoľko argumen­ tov. Tie sa zakladajú po prvé na vzťahu súvislosti vyžadovanom na uplatnenie tohto 37 — Bod 12 rozsudku, kurzívou zvýraznil generálny advokát. článku; po druhé na dôsledkoch, ktoré je 38 — Ako spresnil Súdny dvor, význam týchto ustanovení o právomoci sa zakladá na tom, že žalovanému poskytujú z neho pri sporoch o porušenie európskych v zásade možnosť ľahšie sa brániť (pozri najmä rozsudky zo 17. júna 1992, Handte, C-26/91, Zb. s. I-3967, bod 14, patentov nevyhnutné vyvodiť; po tretie a z 13. júla 2000, Group josi, C-412/98, Zb. s. I-5925, bod 35). na dosahu ustanovení článku 16 bodu 4 Prispieva tak k zabezpečeniu riadneho výkonu spravodlivosti. Súdny dvor taktiež spresnil, že sa Bruselský dohovor uvedeného dohovoru na riešenie takýchto prejavuje ako veľmi liberálny čo do uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí práve z dôvodu záruk, ktoré sú sporov a po štvrté na ďalšom smerovaní žalovanému priznané v pôvodnom konaní, pokiaľ ide v danej oblasti. Postupne sa budem zaoberať o dodržiavanie práv obhajoby (pozri najmä rozsudok z 21. mája 1980, Denilauler, 125/79, Zb. s. 1553, bod 13). každým z týchto argumentov. 39 — Rozsudok Kalfelis, už citovaný, bod 9.

75. Súdny dvor z toho vyvodil, že „... článok 22 [Bruselského] dohovoru sa musí vykladať v tom zmysle, že na to, aby medzi žalobou podanou v niektorom zmluvnom štáte urči­ 77. V tejto súvislosti vychádzal Súdny dvor tou skupinou vlastníkov tovaru proti vlastní­ zásadne z myšlienky, že tieto dve ustanovenia kovi lode na náhradu škody vzniknutej na sledujú dva navzájom odlišné ciele. časti prepravovaného, voľne uloženého nákladu na základe samostatných, no rovna­ kých zmlúv, a žalobou na náhradu škody 41 — Rozsudok Tatry, už citovaný, bod 58. podanou v inom zmluvnom štáte proti tomu 42 — Pripomínam, že podľa uvedeného článku 27 sa rozhodnutie vydané v jednom zmluvnom štáte (štáte pôvodu) neuzná v inom zmluvnom štáte (v štáte, v ktorom sa žiada o uznanie), ak je toto rozhodnutie „nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v spore medzi rovnakými účastníkmi v štáte, v ktorom sa 40 — Bod 53 rozsudku, kurzívou zvýraznil generálny advokát. žiada o uznanie". Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

I - 6553

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-539/03

I - 6554

R O C H E NEDERLAND A I.

z právnych predpisov zmluvného štátu venia dohovoru dávajú súdu, na ktorom bola v súlade s článkom 4 toho istého doho­ žaloba podaná neskôr, len možnosť, takže voru. 45 Z toho vyplýva, že mechanizmus tento súd môže rozhodnúť v merite veci bez upravený článkom 22 nemusí mať na uplat­ ohľadu na súčasne prebiehajúce konanie nenie článku 2 žiadny vplyv. začaté skôr v inom zmluvnom štáte. 46

86. Ak má teda súd, na ktorom bola žaloba 84. Platí to o to viac, že ani za predpokladu, podaná neskôr, právomoc na základe článku že by sa právomoc súdu, na ktorom bola 2 Bruselského dohovoru z dôvodu bydliska žaloba podaná neskôr, zakladala na uvede­ žalovaného alebo niektorého zo žalovaných nom článku 2, nebolo by isté, či by použitie v zmluvnom štáte, kde má tento súd sídlo, mechanizmu článku 22 Bruselského doho­ môže sa tento súd na základe článku 22 voru viedlo k vyhláseniu nedostatku právo­ dohovoru buď vzdať výkonu svojej právo­ moci tohto súdu a znamenalo, že dotyčný moci tým, že sa vo veci na návrh niektorého žalovaný bude vyňatý z právomoci súdu z účastníkov konania vyhlási za súd, ktorý zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko. nemá vo veci právomoc, alebo prerušiť konanie až do vynesenia rozhodnutia súdom, na ktorom bola žaloba podaná skôr, alebo rozhodnúť spor rovno bez prerušenia kona­ nia.

85. Článok 22 totiž, pripomínam, stanovuje, že ak sú súvisiace žaloby podané na súdoch v rôznych zmluvných štátoch a o týchto konaniach sa rozhoduje v prvom stupni, 87. Vyňatie žalovaného alebo niektorého zo môže súd, na ktorý bola žaloba podaná žalovaných z právomoci jeho súdu neskôr, konanie prerušiť alebo sa na návrh v zmluvnom štáte, v ktorom má bydlisko, účastníka konania vyhlásiť za súd, ktorý v dôsledku vyhlásenia nedostatku právomoci v danej veci nemá právomoc za podmienky, súdom, na ktorom bola žaloba podaná že podľa jeho právnych predpisov je možné neskôr, na základe článku 22 dohovoru teda súvisiace veci spojiť a že súd, na ktorý bola nie je nijako systematické na rozdiel od žaloba podaná skôr, má právomoc rozhodo­ uplatňovania článku 6 bodu 1 tohto doho­ vať o oboch týchto žalobách. Tieto ustano­ voru tak, ako sme to videli vyššie.

90. V súlade s ustálenou judikatúrou však Súdny dvor vždy dbal na striktný výklad 92. Je totiž nevyhnutné mať na pamäti, že osobitných ustanovení o právomoci obsiah­ vyhlásenie nedostatku právomoci súdu, na nutých v článkoch 5 a 6 Bruselského ktorom bola žaloba podaná neskôr, na dohovoru, keďže sa tieto ustanovenia odchy­ základe článku 22 Bruselského dohovoru je ľujú od všeobecnej či základnej zásady možnosťou, ktorej využitie spadá pod o určovaní súdnej právomoci podľa miesta výlučnú právomoc uvedeného súdu bydliska žalovaného, zakotvenej v článku 2, a nenáleží žalobcovi, ktorý v tomto smere ktorý, pripomínam, v značnej miere prispieva môže len podať návrh. k zabezpečeniu riadneho výkonu spravodli­ vosti. 47 Ako som už spomínal, Súdny dvor vedený touto snahou šiel v už citovanom

47 — Pozri najmä rozsudky Kalfelis, už citovaný, bod 19; z 19. septembra 1995, Marinari, C-364/93, Zb. s. I-2719, bod 13; z 27. októbra 1998, Réunion européenne a i., 93. Podnetom pre takúto voľbu súdu vyhlá­ C-51/97, Zb. s. I-6511, bod 29, a z 10. júna 2004, Kronhofer, C-168/02, Zb. s. I-6009, body 13 a 14. siť sa za súd, ktorý nemá vo veci právomoc,

I - 6556

R O C H E NEDERLAND A I.

sú určite úvahy o riadnom výkone spravo­ dohovoru k podaniu žaloby na súde podľa dlivosti, či už je účelom voľby zamedziť miesta, kde došlo k skutočnosti zakladajúcej nesúladu medzi súdnymi rozhodnutiami právo na náhradu škody, resp. miesta, kde sa vydanými v rôznych zmluvných štátoch, škoda prejavila, radšej než na súde zmluv­ alebo prípadne ponechať na súde iného ného štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. zmluvného štátu, na ktorom už bola žaloba podaná a ktorého právomoc je daná, aby v spore rozhodol vzhľadom na to, že má na to lepšiu možnosť. 48

97. Spory o porušovanie patentov sú zvlášť 48 — Tak by tomu bolo napríklad za predpokladu, že by v sporoch vo veciach v oblasti nároku na náhradu škody z iného ako terčom praktík dohodovania o súdnej prá­ zmluvného vzťahu rozhodoval nielen súd zmluvného štátu podľa miesta bydliska žalovaného, resp. niektorého zo vomoci („forum shopping") z dôvodu výraz­ žalovaných (na základe článku 2 Bruselského dohovoru), ale ných rozdielov, ktoré v súčasnej dobe pre­ a; súd iného zmluvného štátu, na ktorého území nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, a/alebo trvávajú medzi vnútroštátnymi právnymi kde k tejto škode došlo (na základe článku 5 bodu 3 uvedeného dohovoru). Takýto súd by mal totiž lepšie p r e d p i s m i v danej oblasti, či už ide možnosti než súd zmluvného štátu v mieste bydliska o procesné predpisy (najmä v prípade zaob­ žalovaného, resp. niektorého zo žalovaných pri posudzovaní dôkazov toho, či za daných okolností prípadu boli naplnené starania a zabezpečenia dôkazov, ktoré majú znaky právnej zodpovednosti. V tejto súvislosti pozri roz­ sudok z 30. novembra 1976, Bier, nazývaný „Alsaské draselné v takých sporoch kľúčový význam) alebo bane", 21/76, Zb. s. 1735, body 15 až 17. hmotnoprávne predpisy (protiprávne kona-

I - 6557

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-539/03

99. Síce možno len sotva vytýkať žalobcovi, ktorý podal žalobu pre porušenie patentu, že sa s cieľom lepšej obrany svojich záujmov uchýlil k dohodovaniu o súdnej právomoci, to však nič nemení na skutočnosti, že 98. V rámci sporu vo veci samej možno vzhľadom na podstatné rozdiely medzi predpokladať, že efektivita konania „kort významom článku 6 bodu 1 Bruselského dohovoru a článku 22 tohto dohovoru sa podľa môjho názoru požiadavky na riadny 49 — Práve to zdôrazňuje odôvodnenie č. 7 smernice Európskeho výkon spravodlivosti, ktoré odôvodňujú kon­ parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 centráciu konaní, nepoužijú pri uplatňovaní o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (U. v. EÚ L 157, s. 45; Mim. vyd. 17/002, s. 32): článku 6 bodu 1 v rovnakom rozsahu ako „Z konzultácií... Komisi[e] vyplýva, že v členských štátoch sú napriek dohode TRIPS stále veľké rozdiely, čo sa týka v prípade uplatňovania článku 22. prostriedkov vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Napríklad postupy uplatňovania predbežných opatrení, ktoré sa využívajú najmä na zabezpečenie dôkazov, výpočet škôd alebo spôsoby uplatňovania súdnych konaní na ukončenie porušovania práv duševného vlastníctva sa medzi jednotli­ vými členskými štátmi veľmi odlišujú. V niektorých členských štátoch nie sú žiadne opatrenia, konania a prostriedky právnej nápravy, ako napríklad právo na informácie a stiahnutie tovaru neoprávnene umiestneného na trhu na náklady toho, kto porušuje práva." Táto smernica (ktorú majú členské štáty implementovať do 29. apríla 2006) má síce za cieľ zblížiť vnútroštátne právne úpravy, a tým zabezpečiť zvýšenú úroveň ochrany práv duševného vlastníctva, nepristupuje však k úplnej harmoni­ 100. Za týchto okolností sa prikláňam zácii v danej oblasti, takže hrozí pretrvanie niektorých rozdielností (zvlášť čo sa týka sankcie za neúmyselné k názoru, že, ako to tvrdia aj žalovaní vo porušenie patentu a trestnoprávneho postihu za porušenie patentu). veci samej a vláda Spojeného kráľovstva, 50 — Pravidlo o uplatňovaní lex loci protectionis, ktoré vyplýva z tradičnej zásady teritoriality práv duševného vlastníctva a je obsiahnuté už v rade medzinárodných zmlúv (napr. v Parížskom dohovore na ochranu priemyselného vlastníctva z 20. marca 1883, Publikácia WIPO č. 201), je upravené 51 — Pozri bod 58 týchto návrhov. v článku 8 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 52 — O atraktívnosti holandských súdov v dobe, keď nastali o rozhodnom práve pre nezmluvné záväzky (Rím II) (návrh skutkové okolnosti vo veci samej, pozri VÉRON, P.: „Trente z 22. júla 2003, o ktorom sa práve rokuje, KOM(2003) 427, ans d'application de la Convention de Bruxelles à l'action en konečné znenie], ktoré sa má uplatňovať na porušovanie práv contrefaçon de brevet d'invention", Journal du droit interna- duševného vlastníctva. tional, vydanie juris-classeur, Paríž, 2001, s. 812 a 813.

105. T e n t o n e d á v n y vývoj j u d i k a t ú r y a právnej úpravy ma utvrdzuje 102. Inak je zaujímavé všimnúť si, že ani v presvedčení, že pri uplatňovaní článku 6 Súdny dvor, ani zákonodarca Spoločenstva bodu 1 Bruselského dohovoru je vhodnejšie od tejto formulácie neupustili, či už pri pridŕžať sa definície vzťahu súvislosti vyslo­ uplatňovaní článku 6 bodu 1 Bruselského venej Súdnym dvorom v už citovanom dohovoru, alebo pri uplatňovaní článku 6 rozsudku Kalfelis. bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. d e c e m b r a 2 0 0 0 o p r á v o m o c i a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a o b c h o d n ý c h veciach 54 — Pozri rozsudok Réunion européenne a i-, už citovaný, bod 48. (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 55 — Tamže, bod 50. 56 — Toto nariadenie sa na spor vo veci same; nevzťahuje, keďže 19/004, s. 42), ktoré uvedený dohovor k nemu došlo na základe žaloby podanej pred nadobudnutím nahradilo. účinnosti tohto nariadenia. Článok 6 bod 1 stanovuje, že „osobu s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať, ak ide o jedného z viacerých žalovaných na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných za predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti 53 — Rozsudok Kalfelis, už citovaný, bod 12, kurzívou zvýraznil nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných kona­ generálny advokát. niach".

I - 6559

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — P. LÉGER — VEC C-539/03

106. Aké konkrétne dôsledky je nevyhnutné žalovaných budú voči rôznym žalovaným vyvodiť z povahy vzťahu súvislosti potreb­ vydané rozdielne rozhodnutia (súdmi jedno­ ného na uplatňovanie článku 6 bodu 1 tlivých zmluvných štátov, v ktorých majú v sporoch o porušovanie európskych paten­ žalovaní bydlisko), napríklad vo veci kvalifi­ tov, o akom rozhoduje aj vnútroštátny súd? kácie vytýkaného porušenia patentu, prijatia To je otázka, ktorou sa budem teraz opatrenia na zabezpečenie dôkazov alebo zaoberať. stanovenia výšky náhrady škody spôsobenej žalobcovi.

I - 6560

ROCHE NEDERLAND A L

judikatúrou sa teda článok 6 bod 1 Brusel­ 114. Ako som už uviedol vyššie , popri ského dohovoru v takom prípade neuplatní. spoločných pravidlách stanovených v Mníchovskom dohovore vzťahujúcich sa na udeľovanie európskeho patentu sa takýto patent naďalej riadi vnútroštátnou právnou úpravou každého zmluvného štátu, pre ktorý bol udelený. Okamihom vydania sa európsky patent rozštiepi na „zväzok národných 111. Z môjho pohľadu by tomu tak bolo patentov". v každom p r í p a d e aj vtedy, keby sa v protiklade s mojím posúdením použila na článok 6 bod 1 judikatúra už citovaného rozsudku Tatry týkajúca sa článku 22 doho­ voru.

115. Článok 2 ods. 2 Mníchovského doho­ 112. Zhodne s vládou Spojeného kráľovstva voru hovorí, že „európsky p a t e n t má a s Komisiou sa domnievam, že v spore v každom zmluvnom štáte, pre ktorý bol o porušenie európskeho patentu by bolo udelený, rovnaký účinok a podlieha rovna­ neprimerané hovoriť o nebezpečenstve kým predpisom ako v tomto štáte udelený odporujúcich si rozhodnutí v zmysle už národný patent, pokiaľ t e n t o [dļohovor citovaného rozsudku Tatry. nestanoví inak".

113. Možno si len ťažko predstaviť, že by mohlo byť určité rozhodnutie považované za odporujúce inému len z dôvodu rozdielneho riešenia sporu, čiže výsledku konania. Aby šlo o odporujúce si rozhodnutia, podľa 116. V tom istom zmysle stanovuje článok môjho názoru by bolo ešte nevyhnutné, aby 64 ods. 1 uvedeného dohovoru, že „... takýto rozpor existoval v rovnakej právnej európsky patent poskytuje svojmu majiteľovi i skutkovej situácii. Len vtedy by tak bolo odo dňa zverejnenia oznámenia o jeho ude­ možné hovoriť o odporujúcich si rozhodnu­ lení v každom zmluvnom štáte, pre ktorý bol tiach, keby súdy vyvodili rozporné, či udelený, rovnaké práva, aké by mu poskyto­ dokonca diametrálne odlišné rozhodnutia val národný patent udelený v tomto štáte". z jednej a tej istej právnej a skutkovej Odsek 3 toho istého článku dodáva, že situácie. 57 „porušenie európskeho patentu sa prerokúva podľa vnútroštátneho práva".

117. Zo všetkých týchto ustanovení Mní­ 120. Tento záver nemožno spochybniť exi­ chovského dohovoru jednoznačne vyplýva, stenciou hlavných zásad spoločných štátom, že žaloba pre porušenie európskeho patentu ktoré pristúpili k Mníchovskému dohovoru, p o d a n á proti viacerým žalovaným pokiaľ ide o vymedzenie vecného rozsahu s bydliskom v rôznych zmluvných štátoch ochrany poskytovanej európskym patentom pre konanie, ktorého sa mali dopustiť na v súlade s článkom 69 tohto dohovoru 5 9 . Ani území každého zmluvného štátu, sa musí význam, aký v prípade sporov o porušovanie posudzovať z hľadiska vnútroštátnej právnej európskych patentov môže predstavovať úpravy v danej oblasti, ktorá platí v každom zakotvenie takýchto hlavných zásad prijatím zmluvnom štáte, pre ktorý bol patent ude­ výkladového protokolu k uvedenému článku lený. 69, nič nemení na skutočnosti, že tento protokol sa týka len vecného rozsahu ochrany poskytovanej daným európskym patentom, t. j . technického predmetu titulu priemysel­ ného vlastníctva, ktorý tento patent zosob­ ňuje. Táto otázka sa líši od otázky právneho rozsahu práv poskytovaných majiteľovi európskeho patentu, ktorý sa naďalej riadi jednotlivými vnútroštátnymi právnymi úpra­ 118. Ako som už však uviedol, v Európskej vami. únii v súčasnosti pretrvávajú značné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi problematiku porušovania patentov, či už ide o procesné predpisy (najmä pokiaľ ide o z a o b s t a r a n i e a zabezpečenie dôkazov, ktoré majú v takých sporoch často kľúčový význam) alebo hmotnoprávne predpisy (protiprávne konanie, sankcie, opatrenia na náhradu škody), i keď pripomínam, že hmotnopráv- nym predpisom uplatniteľným na uvedené spory je v zásade lex loci protectionis (t. j . zákon platný v zmluvnom štáte, na ktorého území sa poskytuje a požaduje ochrana práv majiteľa tohto patentu). 121. Z toho vyplýva, ako to podotkla aj francúzska vláda, že ak je taká žaloba podaná na viacerých súdoch rôznych zmluvných štátov, samo osebe nemožno rozdielne roz­ hodnutia, ktoré by mohli z nej vyplynúť, označiť za protichodné. Ak teda nebezpečen­ stvo odporujúcich si rozhodnutí nehrozí, článok 6 bod 1 Bruselského dohovoru by sa 119. Je preto nevyhnutné konštatovať, že s poukazom na už citovaný rozsudok Tatry v takých sporoch o porušenie európskych nemal uplatňovať. patentov, o akom rozhoduje vnútroštátny súd, by prípadné rozdiely medzi rozhodnu­ tiami vydanými v rôznych zmluvných štátoch nespadali do rámca tej istej právnej situácie. 59 — Pozri bod 28 týchto návrhov.

60 — Pozri najmä rozsudky z 13. júla 1993, Mulox IBC, C-125/92, Zb. s. I-4075, bod 11; z 3. júla 1997, Benincasa, C-269/95, Zb. s. I-3767, bod 26; zo 17. septembra 2002, Tacconi, C-334/00, Zb. s. I-7357, bod 20; z 5. februára 2004, DFDS Torline, C-18/02, Zb. s. I-1417, bod 36, ako aj rozsudky Kronholer, už citovaný, bod 20, a Owusu, už citovaný, bod 40. 61 — Pozri najmä rozsudky z 29. júna 1994, Custom Made Commercial, C-288/92, Zb. s. I-2913, bod 15; z 19. februára 125. Posilnenie právnej ochrany osôb usa­ 2002, Besix, C-256/00, Zb. s. I-1699, bod 25, a Owusu, už citovaný, bod 39. dených v Spoločenstve totiž znamená, že 62 — Pozri najmä rozsudky zo 4. marca 1982, Effer, 38/81, spoločné ustanovenia o právomoci, ktoré sú Zb. s. 825, bod 6; Custom Made Commercial, už citovaný, bod 18; z 28. septembra 1999, GIE Groupe Concorde a i., obsiahnuté v Bruselskom dohovore, umožnia C-440/97, Zb. s. I-6307, bod 23; Besix, už citovaný, body 24 aż 26; zo 6. júna 2002, Italian Leather, C-80/00, Zb. s. I-4995, „zároveň žalobcovi ľahko zistiť, na akom súde bod 51, a Owusu, už citovaný, bod 38. má podať žalobu, a žalovanému primerane 63 — Rozsudok Owusu, už citovaný, bod 40 a citovaná judikatúra.

I - 6563

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-539/03

127. Podmieniť uplatnenie článku 6 bodu 1 príčiny vytýkaného porušenia patentu, by Bruselského dohovoru existenciou spätosti bolo podľa môjho názoru v rozpore žalôb s tou istou skutkovou situáciou podľa s požiadavkami predvídateľnosti, resp. práv­ rozličných kritérií uvádzaných vnútroštát­ nej istoty stanovenými Súdnym dvorom pre nym súdom by teda podľa mojej mienky výklad ustanovení o právomoci zavedených nestačilo na zabezpečenie predvídateľnosti predmetným dohovorom. ustanovení o právomoci obsiahnutých v tomto dohovore.

I - 6564

ROCHE NEDERLAND A I.

D — Dosah ustanovení o výlučnej právomoci 16 bodom 4 Bruselského dohovoru) pred uvedených v článku 16 bode 4 Bruselského podaním (v prípade viacerých žalovaných na dohovoru na riešenie sporov o porušovanie súde podľa miesta bydliska niektorého z nich európskych patentov na údajnom základe článku 6 bodu 1 uvedeného dohovoru) žaloby pre porušenie tohto patentu, ku ktorému malo údajne dôjsť na území každého z týchto štátov 65, je teda veľmi pravdepodobné, že pokiaľ by námietka neplatnosti uvedeného patentu bola uplat­ 132. Aj keby Súdny dvor v už citovanej veci nená ako prostriedok obhajoby, súd, na GAT rozhodol, že sa článok 16 bod 4 ktorom bola táto žaloba podaná (pokiaľ by Bruselského dohovoru neuplatní v spore mal na údajnom základe článku 6 bodu 1 o porušenie európskeho patentu, v ktorom právomoc, s čím však nesúhlasím), rozhodne je napadnutá platnosť patentu, tento článok v súlade s článkom 22 toho istého dohovoru by predsa len mal istý dosah na riešenie o prerušení konania (do vynesenia rozhod­ takéhoto sporu. nutí vo veci platnosti uvedeného patentu v každom z týchto zmluvných štátov), resp. sa prípadne vyhlási za súd, ktorý nemá právomoc na prejednanie sporu (ktorý by tak pripadol jednotlivým súdom, na ktorých bolo začaté konanie o neplatnosť uvedeného patentu).

136. Bolo by tomu tak aj v opačnom prípade, účely koncentrácie sporu o porušenie európ­ ak by žaloba pre porušenie európskeho skeho patentu na súde podľa miesta bydliska patentu bola podaná (na súde podľa miesta niektorého zo žalovaných, a tým pádom na bydliska niektorého zo žalovaných na údaj­ účely zamedzenia prieťahom a nákladom nom základe uvedeného článku 6 bodu 1) súvisiacim s rozštiepením takéhoto sporu — pre konanie, ku ktorému malo dôjsť medzi súdy rôznych zmluvných štátov, nijako na území každého z týchto zmluvných štátov, významne nepomohlo. pre ktoré bol patent udelený — pred začatím konania o neplatnosť tohto patentu (na súdoch jednotlivých zmluvných štátov, pre ktoré bol patent udelený, a to v súlade s článkom 16 bodom 4 Bruselského doho­ voru). 139. Tieto jednotlivé prípady jasne ukazujú na medze súčasného systému rozdelenia súdnej právomoci na rozhodovanie v sporoch o porušenie európskych patentov. Táto situácia sa však môže v budúcnosti zmeniť v nadväznosti na rokovania, ktoré prebiehajú v rámci Spoločenstva, ako aj na pôde Európskej patentovej organizácie. 137. V danom prípade je tiež velmi pravde­ podobné, že súd, na ktorom bude žaloba podaná skôr (v spore o porušenie patentu, v rámci ktorého by bola uplatnená námietka neplatnosti predmetného patentu), rozhodne (pokiaľ by mal na údajnom základe článku 6 bodu 1 právomoc, s čím však nesúhlasím) o prerušení konania do vynesenia rozhodnutí E — Ďalšie smerovanie, pokiaľ ide vo veci platnosti tohto patentu, pričom súdy, o ustanovenia o súdnej právomoci týkajúce ktoré budú spory o platnosť uvedeného sa sporov o porušovanie európskych patentov patentu rozhodovať neskôr, sa nebudú môcť na základe článku 22 Bruselského dohovoru vyhlásiť za súdy, ktoré nemajú právomoc na prejednanie takýchto sporov, pretože podľa článku 16 bodu 4 tohto dohovoru majú na rozhodnutie o nich výlučnú právomoc. 140. V súčasnej dobe sa vedú početné rokovania, ktorých snahou je centralizovať súdne spory o patenty.

142. V nadväznosti na tieto rokovania ako i na rokovania, ktoré už prebiehali v rámci Spoločenstva 67,Komisia vypracovala 1. au­ gusta 2000 návrh nariadenia Rady o patente Spoločenstva. 68 Záujmom je zveriť Súdnemu dvoru rozhodovanie o všetkých sporoch o porušovanie a platnosť budúceho patentu 144. Na záver všetkých týchto úvah je podľa Spoločenstva (ktorý by udeľoval EPÚ pre mojej mienky potrebné na prejudiciálne územie všetkých členských štátov Spoločen­ otázky odpovedať tak, že článok 6 bod 1 stva). Návrh rozhodnutia Rady o určení Bruselského dohovoru sa má vykladať v tom právomoci Súdneho dvora na rozhodovanie zmysle, že sa neuplatní v spore o porušenie sporov vo veciach patentu Spoločenstva európskeho patentu, v ktorom sú žalované a návrh nariadenia Rady o zriadení Patento­ viaceré spoločnosti usadené v rôznych vého súdu Spoločenstva a podávaní odvolaní zmluvných štátoch za skutky, ku ktorým na Súd prvého stupňa Európskych spoločen­ malo dôjsť na území jedného alebo viacerých týchto štátov, a to ani za predpokladu, že tieto spoločnosti patriace k tej istej skupine 66 — Tento návrh dohody je prístupný na internetovej stránke konali rovnako alebo podobne v súlade so EPÚ (http://www.european-patent-office.org/epo/epla/ spoločnou politikou, ktorú vypracovala iba index_f.htm). 67 — Členské štáty sa uzniesli na dvoch medzinárodných doho­ jedna z nich. dách, ktoré však nikdy nenadobudli účinnosť. Ide o dohovor 76/76/EHS o európskom patente pre spoločný trh podpísaný 15. decembra 1975 v Luxemburgu (Ú. v. ES L 17, 1976, s. 1) a dohodu 89/695/EHS v oblasti patentov Spoločenstva — v Luxemburgu 15. decembra 1989 (Ú. v. ES L 401, s. 1). 69 — Pozri KOM(2003) 827, konečné znenie, resp. KOM(2003) 68 — Ú. v. ES C 337 E, 2000, s. 278. 828, konečné znenie.