← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·24.2.2005

C-543/03

ECLI:EU:C:2005:112

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62003CC0543

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-543/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 24. februára 2005 1

I - Úvod II — Príslušné ustanovenia

2. Príslušné ustanovenia práva Spoločenstva sú: 1. V prejednávanej veci vzniká otázka výkladu a uplatnenia kolíznych noriem obsiahnutých v nariadeniach č. 1408/71 a č. 574/72, 2 ktoré sa týkajú rozdelenia príslušnosti medzi členský štát zamestnania Článok 13 nariadenia č. 1408/71 a členský štát bydliska pri poskytovaní rodinných dávok v situácii, keď je osoba zamestnaná v jednom členskom štáte (Rakú­ sko), ale býva spolu so svojím manželom alebo druhom a deťmi v inom členskom štáte (Nemecko), v ktorom je zamestnaný jej „1. Pokiaľ v článkoch 14c a 14f nie je manžel alebo druh. Rovnaká otázka je aj ustanovené inak, osoby, na ktoré sa vzťahuje predmetom sporu vo veci Weide, C-153/03, 3 toto nariadenie, podliehajú právnym pred­ ktorá sa týka podobného sporu o príslušnosť pisom len jedného členského štátu. Tieto medzi Luxemburskom ako členským štátom právne predpisy sa určia v súlade zamestnania a opäť Nemeckom ako člen­ s ustanoveniami tejto hlavy; ským štátom bydliska. Generálna advokátka Kokott predniesla svoje návrhy v tejto veci 15. júla 2004. 4

2. Pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú 1 — Jazyk prednesú: angličtina. inak: 2 — Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamest­ nancov, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (U. v. ES L 149, s. 2; Mím. vyd. 05/001, s. 35) v znení zmien a aktualizácií vykonaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1386/2001 z 5. júna 2001 (Ú. v. ES L 187, s. 1; Mim. vyd. 05/004, s. 129) (ďalej len „nariadenie č. 1408/71") a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972 ktorým sa stanovuje a) na osobu zamestnanú na území jedného postup na vykonávanie nariadenia č. 1408/71 (Ú. v. ES L 62, s. 17; Mím. vyd. 05/001, s. 83), v znení zmien a aktualizácií členského štátu sa vzťahujú právne vykonaných nariadením č. 1386/2001 (ďalej len „nariadenie č. 574/72"). predpisy tohto štátu dokonca aj vtedy, 3 — Rozsudok v tejto veci nebol zatiaľ vyhlásený. ak má bydlisko na území iného člen­ 4 — Návrhy možno nájsť na www.curia.eu.int ského štátu alebo ak sa sídlo alebo

I - 5052

DODL A OBERHOLLENZER

miesto podnikania podniku alebo fyzic­ úvahy podľa článkov 73 alebo 74, budú kej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachá­ pozastavené do výšky, ktorú priznávajú dza na území iného členského štátu; právne predpisy prvého členského štátu.

II

II

Článok 73 nariadenia č. 1408/71

Článok 10 nariadenia č. 574/72

„Zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá podlieha právnym pred­ pisom členského štátu, má nárok ohľadom jeho rodinných príslušníkov, ktorí majú „1. a) Nárok na dávky alebo rodinné bydlisko na území iného členského štátu, prídavky splatné podľa právnych na rodinné dávky ustanovené právnymi predpisov členského štátu, podľa predpismi prvého štátu, ako keby mali ktorých nadobudnutie nároku na bydlisko v tomto štáte, podľa ustanovení tieto dávky alebo prídavky nepo­ prílohy VI." dlieha podmienkam poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, sa pozastaví, ak sú počas rovnakého obdobia a na toho istého rodinného prísluš­ níka splatné dávky buď len podľa Článok 76 nariadenia č. 1408/71 vnútroštátnych právnych predpisov druhého členského štátu, alebo pri uplatňovaní článku 73, 74, 77, alebo 78 nariadenia, a to do výšky týchto dávok.

„1. Keď počas rovnakého obdobia tým istým rodinným príslušníkom z dôvodu vykonáva­ nia povolania právne predpisy členského štátu, na území ktorého majú rodinní príslušníci bydlisko, priznajú nárok na rodinné dávky, nárok na rodinné dávky, b) Ak je však zárobková činnosť vyko­ ktoré náležia podľa právnych predpisov návaná na území prvého členského iného členského štátu, ak to prichádza do štátu:

I - 5053

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÄTA - L. A.. GEELHOED - VEC C-543/03

i) v prípade dávok splatných buď roky (v prípade pani Oberhollenzer). Počas len podľa vnútroštátnych práv­ tejto doby ich pracovnoprávny vzťah spočí­ nych predpisov druhého člen­ val. ského štátu, alebo podľa článku 73 alebo 74 nariadenia osobe, ktorá má nárok na rodinné dávky, alebo osobe, ktorej majú byť tieto prídavky vyplatené, nárok na rodinné dávky splatné buď len podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto dru­ hého členského štátu alebo podľa 4. Obe žalobkyne požiadali v Nemecku týchto článkov sa pozastaví do o príspevok na výchovu dieťaťa (Bundeser­ výšky rodinných prídavkov ziehungsgeld). Nemecké orgány ich žiadosti poskytovaných podľa právnych zamietli z dôvodu, že podľa ich názoru bol predpisov členského štátu, na príslušným členským štátom, pokiaľ ide území ktorého má rodinný prí­ o tieto dávky, Rakúsko ako členský štát slušník bydlisko. Náklady na zamestnania. V prípade pani Dodi bola dávky vyplácané členským štá­ okrem toho prekročená hranica príjmu tom, na území ktorého má použiteľná podľa nemeckej právnej úpravy rodinný príslušník bydlisko, na vznik nároku na túto dávku. Následne sa znáša tento členský štát; žalobkyne pokúsili získať príspevok na staro­ stlivosť o dieťa (Kinderbetreuungsgeld) v Rakúsku. Aj tieto žiadosti však boli zamietnuté. Príslušný orgán, Tiroler Gebiet­ skrankenkasse, dospel pri uplatnení článkov 73, 75 a 76 nariadenia č. 1408/71 v spojení ii) ..." s článkom 10 ods. 1 pism. b) nariadenia č. 574/72 k záveru, že uvedené dávky mal poskytnúť prednostne členský štát bydľiska.

III — Skutkový stav, konanie a préjudiciáble otázky

5. Žalobkyne napadli tieto rozhodnutia na Landesgericht Innsbruck. Tento súd sa 3. Pani Dodi a pani Oberhollenzer (ďalej len domnieval, že v situácii, keď rodičia dieťaťa „žalobkyne") sú rakúskej národnosti pracujú v rôznych členských štátoch, by mal a pracujú v Rakúsku, ale bývajú v Nemecku rodinné dávky poskytovať členský štát prí­ so svojimi partnermi, manželom, resp. dru­ slušný podľa miesta trvalého bydliska dieťaťa, hom, ktorí sú obaja nemeckej národnosti. Po a preto žaloby podané žalobkyňami zamietol. narodení synov čerpali žalobkyne neplatenú V Rakúsku mali žalobkyne nárok iba na rodičovskú dovolenku, ktorá trvala tri a pol rozdiel medzi rakúskymi a nemeckými dáv­ mesiaca (v prípade pani Dodl) a takmer dva kami v prípade, ak by boli nemecké dávky

I - 5054

DODL A OBERHOLLENZER

nižšie. Žalobkyne podali proti rozsudku 2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná: odvolanie na Oberlandesgericht Innsbruck tvrdiac, že keďže mali uvedené dávky zabez­ pečiť príjem rodičom, ktorý pozastavili výkon zárobkovej činnosti s cieľom umožniť im výchovu detí, je za poskytovanie týchto rodinných dávok zodpovedný členský štát zamestnania. Je v takom prípade štát zamestnania príslušný na vyplácanie dávky, aj keď zamestnanec a členovia jeho rodiny, za ktorých mu môže patriť rodinná dávka, akou je rakúsky príspevok na staro­ stlivosť o dieťa, nebývali v štáte zamest­ nania počas doby spočívania pracovného pomeru?"

6. Oberlandesgericht Innsbruck rozhodol prerušiť konanie a predložiť na rozhodnutie v prejudiciálnom konaní podľa článku 234 ES tieto dve otázky:

7. Písomné pripomienky predložili Tiroler Gebietskrankenkasse (žalovaná strana v konaní vo veci samej), rakúska, nemecká a fínska vláda a Komisia. Rakúska a nemecká vláda a Komisia predniesli ďalšie pripo­ mienky na ústnom pojednávaní 14. decembra 2004.

„1. Má sa článok 73 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samo­ statne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín, ktorí sa pohybujú v rámci 8. Pred pojednávaním vyzval Súdny dvor spoločenstva, v spojení s článkom 13 nemeckú vládu, aby vysvetlila podstatu tohto nariadenia v znení neskorších rodinných prídavkov {Kindergeld) zodpove­ zmien a doplnení, vykladať v tom zmy­ dajúcich rakúskym rodinným dávkam sle, že sa uplatňuje na zamestnancov, a poberaných manželom a druhom žalobkýň ktorých pracovný pomer síce naďalej a vysvetlila, v čom sa odlišujú od nemeckého trvá, ale nezakladá povinnosť vykonávať príspevku na výchovu dieťaťa (Bundeserzie­ prácu a vyplácať odmenu (spočíva) hungsgeld). Vyžiadaná informácia bola doru­ a podľa vnútroštátneho práva nezakladá čená Súdnemu dvoru 5. novembra 2004. Vo povinné sociálne poistenie? svojej odpovedi nemecká vláda vysvetľuje, že

I - 5055

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-543/03

Kindergeld a Bundeserziehungsgeld sa líšia 10. Vedľajší účastníci konania sa zhodujú na v spôsobe platby, v účele a v podmienkach, tom, že na túto otázku je potrebné odpove­ za ktorých sa poskytujú. Na účely tohto dať kladne. konania je nepochybné, a ani jeden z vedľajších účastníkov konania to nespo­ chybňuje, že obe tieto dávky, ako aj rakúske Kinderbetreuunngsgeld sú rodinnými dáv­ kami v zmysle článku 4 ods. 1 pism. h) nariadenia č. 1408/71 tak, ako ho vykladá Súdny dvor. 5 11. Pri zodpovedaní tejto otázky je potrebné predovšetkým poukázať na to, že podľa článku 2 nariadenia č. 1408/71 sa ustanove­ nia tohto nariadenia uplatnia okrem iného na zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov a ktorí sú štát­ nymi príslušníkmi členského štátu. Pojem zamestnanec je definovaný v článku 1 IV — Odpovede na préjudiciable otázky písm. a) nariadenia č. 1408/71 a označuje každú osobu poistenú pre prípad nepredví­ daných udalostí v rámci jedného zo systémov sociálneho zabezpečenia a za podmienok uvedených v tomto ustanovení.6 Ako už Súdny dvor rozhodol, z uvedeného vyplýva, že určitá osoba má postavenie zamestnanca A — Prvá prejudiáálna otázka v zmysle nariadenia č. 1408/71 v prípade, ak sa na ňu vzťahuje či už na povinnom, alebo dobrovoľnom základe všeobecný alebo špe­ ciálny systém sociálneho zabezpečenia uve­ dený v článku 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71, a to dokonca aj v prípade, ak ide o jediné riziko a bez ohľadu na existenciu 9. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pracovnoprávneho vzťahu.7 v podstate pýta, či si pracovník, ktorý čerpá po určitú dobu neplatenú rodičovskú dovo­ lenku, ale ktorého pracovnoprávny vzťah zostáva zachovaný, hoci v ňom dočasne neexistujú vzájomne povinnosti vykonávania práce a poskytovania odmeny, a ktorý nemá žiadnu z povinností sociálneho zabezpečenia podľa vnútroštátneho práva, zachováva 12. S prihliadnutím na túto judikatúru postavenie pracovníka na účely uplatnenia možno uviesť, že to nie je ani tak pracovno- článku 73 nariadenia č. 1408/71.

6 — Rozsudky z 3. mája 1990, Kits van Heijiningen, C-2/89, Zb. s. 1-1755, bod 9, a z 30. januára 1997, Stöber a Piosa Pereira, 5 — Pozri napríklad rozsudky z 10. októbra 1996, Hoever spojené veci C-4/95 a C-5/95, Zb. s. I-511, bod 27. a Zachów, spojené veci C-245/94 a C-312/94, Zb. s. I-4895, 7 — Rozsudky z 12. mája 1998, Martínez Sala, C-85/96, Zb. body 23 až 27, a Humer, z 5. februára 2002, C-255/99, Zb. s. 1-2691, bod 36, a z 11. júna 1998, Kuusijärvi, C-275/96, Zb. s. I-1205, body 31 až 32. s. I-3419, bod 21.

I - 5056

DODL A OBERHOLLENZER

právny vzťah, ktorý určuje, či osoba naďalej nosti, určený výlučne s odkazom na posta­ patrí do pôsobnosti ratione personae naria­ venie dotknutej osoby ako pracovníka alebo denia č. 1408/71 alebo nie, ale poistenie proti možno prihliadať aj na jeho rodinné pomery? rizikám v rámci systému sociálneho zabez­ Pri riešení tohto problému sa možno pridr­ pečenia uvedeného v článku 1 písm. a) tohto žiavať rozličných prístupov, ako je to zrejmé nariadenia. Z uvedeného vyplýva, že samotné aj z nasledujúceho súhrnu návrhov účastní­ spočívanie hlavných povinností vyplývajú­ kov konania. cich z pracovnoprávneho vzťahu po určitú dobu nemôže zbaviť osobu jej postavenia zamestnanca v zmysle článku 73 nariadenia č. 1408/71.

1. Pripomienky vedľajších účastníkov kona­ nia

13. Odpoveď na prvú otázku znie z tohto dôvodu tak, že článok 73 nariadenia č. 1408/71 v spojení s článkom 13 tohto nariadenia sa vzťahuje aj na zamestnancov, 15. Tiroler Gebietskrankenkasse a rakúska ktorých pracovnoprávny vzťah stále trvá, ale vláda sa domnievajú, že v situácii, keď obaja v ktorom v dôsledku čerpania neplatenej rodičia pracujú v rôznych členských štátoch rodičovskej dovolenky dočasne neexistuje a majú nárok na rodinné dávky v oboch povinnosť vykonávať prácu alebo poskytovať týchto štátoch, by malo byť pri určení odmenu, ako ani žiadna z povinností sociál­ členského štátu, ktorý je v prednostne zod­ neho zabezpečenia podľa vnútroštátneho povedný za poskytovanie rodinných dávok, práva. rozhodujúce miesto hlavného strediska záuj­ mov rodiny. V tejto súvislosti odkazujú na

rozsudok

Súdneho dvora vo veci Hoever a Zachow, 8v ktorom Súdny dvor rozhodol, že v tomto kontexte by sa malo prihliadať na situáciu rodiny ako celku. Hoci uznávajú, že žalobcovia sú pracovníkmi v zmysle článku 73 nariadenia č. 1408/71 a že by sa z tohto B — Druhá prejudiciálna otázka dôvodu mohlo zdať, že je zodpovedný členský štát zamestnania, poukazujú na to, že nie je správne brať do úvahy len ich vlastnú situáciu. V súlade so zásadou jedno­ značnosti je potrebné vyhnúť sa kumulácii 14. Druhá otázka, ktorú Súdnemu dvoru dávok v prípadoch, v ktorých existuje právo predložil Oberlandesgericht Innsbruck, sa na jedinú náhradu rodinných výdavkov na týka rozdelenia príslušnosti v oblasti posky­ dieťa. V tejto súvislosti článok 76 nariadenia tovania rodinných dávok medzi členské štáty č. 1408/71 a článok 10 nariadenia č. 574/72 v situácii, keď je pracovník Spoločenstva stanovujú, že v prípade, ak je zárobková zamestnaný v jednom členskom štáte, ale býva so svojím druhom a dieťaťom alebo deťmi v inom členskom štáte. Má byť členský 8 — Rozsudok Hoever a Zachów, už citovaný v poznámke pod štát, ktorý je zodpovedný podľa práva pred­ čiarou 5, bod 37.

I - 5057

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-543/03

činnosť vykonávaná v členskom štáte bydli­ v tomto rozsudku sa použije len vtedy, keď ska, sú dávky poskytované členským štátom dotknuté osoby nemajú v dôsledku výkonu zamestnania pozastavené do výšky dávok svojho práva na voľný pohyb nárok na poskytovaných prvým členským štátom. Ak rodinné dávky v členskom štáte zamestnania. sú však tieto dávky nižšie ako dávky posky­ Okrem toho sa článok 76 nariadenia tované členským štátom zamestnania, je č. 1408/71 v prejednávanej veci neuplatní, tento členský štát povinný vyplácať rozdiel pretože partneri žalobkýň nespĺňajú pod­ až do výšky dávok, ktoré sám poskytuje. Toto mienky na poskytovanie týchto dávok podľa riešenie je v najlepšom záujme dotknutých nemeckého práva. Fínska vláda súhlasí s tým, osôb, pretože im zaručuje najvyššiu úroveň že v prejednávanej veci je zodpovedný dávok, a tak prispieva k dosiahnutiu cieľa členský štát zamestnania. Členský štát bydli­ nariadení, ktorým je umožniť pohyb pracov­ ska je zodpovedný len v prípade, ak nie je níkov. Z tohto dôvodu je podľa ich názoru za možné použiť právo členského štátu zamest­ poskytovanie uvedených rodinných dávok nania. Dodáva, že hoci v tomto prípade zodpovedné predovšetkým Nemecko ako neexistuje kumulácia nárokov, musí byť členský štát bydliska. zodpovedný štát určený na základe článku 10 ods. 1 pism. b) bodu i) nariadenia č. 574/72.

17. Komisia v skutočnosti presadzovala obe tieto hľadiská. Vo svojich písomných pripo­ mienkach v prejednávanej veci poukazuje Komisia na skutočnosť, že vo veci Weide tvrdila, že pri rozdelení príslušnosti na účely poskytovania rodinných dávok podľa článku 10 ods. 1 nariadenia č. 574/72 by mal byť 16. Nemecká vláda na druhej strane trvá na skôr zvolený „rodinný prístup", ktorý Súdny tom, že z článkov 13 a 73 nariadenia dvor uplatnil vo veci Hoever a Zachów ako č. 1408/71 vyplýva, že z dôvodu, že sú „individuálny prístup". Za okolností tejto žalobkyne zamestnané v Rakúsku, majú veci, ktoré sú rovnaké ako okolnosti pre­ nárok na rodinné dávky v tomto členskom jednávanej veci, by to znamenalo, že zodpo­ štáte. Tieto dávky majú poskytnúť rodičovi vedný podľa práva prednosti je členský štát príjem počas obdobia dočasného nevykoná- bydliska. V prejednávanej veci Komisia vania zárobkovej činnosti z dôvodu staro­ naopak najprv uvádza, že využíva príležitosť stlivosti o dieťa. Nariadenie č. 1408/71 znovu preskúmať „rodinný prístup", ktorý neumožňuje zobrať do úvahy rodinné pomery. Nemecká vláda poznamenáva, že

rozsudok

vo veci Hoever a Zachów sa týka špecifickej situácie a že pravidlo obsiahnuté 9 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 3.

I - 5058

DODL A OBERHOLLENZER

podporila vo veci Weide. Vo svojich písom­ 2. Posúdenie ných návrhoch uvádza, že tento prístup by sa nemal uplatňovať paušálne, ale jeho uplat­ nenie by sa malo obmedzovať na také situácie aká existovala vo veci Hoever a Zachów, v ktorej dotknutým osobám hrozila strata ich práva na rodinné dávky v dôsledku výkonu práva na voľný pohyb. 18. Z návrhov vedľajších účastníkov konania Základnou zásadou nariadení č. 1408/71 je zrejmé, že existuje množstvo rozporov, a č. 574/72 je zásada príslušnosti členského pokiaľ ide o správny výklad a uplatnenie štátu zamestnania, ktorý by mal mať pred­ ustanovení o rozdelení príslušnosti medzi nosť s výnimkou prípadu, ak by uplatnenie členský štát zamestnania a členský štát tejto zásady viedlo k neprijateľným dôsled­ bydliska pri poskytovaní rodinných dávok kom. Na ústnom pojednávaní však Komisia obsiahnutých v nariadeniach týkajúcich sa opäť zmenila svoje stanovisko. Poukazujúc sociálneho zabezpečenia za podmienok, že na rozsudky Súdneho dvora vo veciach rodičia dieťaťa pracujú v dvoch rozličných McMenamin, 10 Hoever a Zachów a na členských štátoch, ale bývajú spolu v jednom návrhy generálnej advokátky Kokott vo veci z týchto členských štátov. Výrazom tejto Weide, Komisia tvrdí, že po ďalšej podrobnej skutočnosti nie sú len diametrálne odlišné vnútornej diskusii sa domnieva, že pri určení výklady týchto ustanovení oboma dotknu­ členského štátu, ktorý má prednosť pri tými členskými štátmi, ale aj nestálosť poskytovaní rodinných dávok, by sa mal stanoviska, ktoré v tejto veci zaujala Komisia. uplatniť „rodinný prístup". Vo veci, ako je táto, v ktorej jeden manžel pracuje v členskom štáte bydliska a rodinné väzby sú v tomto štáte očividne silnejšie, je tento štát v súlade s článkom 10 ods. 1 pism. b) bodom i) nariadenia č. 574/72 prednostne príslušný na poskytovanie dotknutých rodin­ ných dávok. 19. Žalobkyne v prejednávanej veci sú obe­ ťami negatívneho sporu o príslušnosť medzi dotknutými členskými štátmi. Na jednej strane členský štát bydliska (Nemecko) uplatňuje pri výklade týchto ustanovení „individuálny prístup", ktorý vedie k záveru o príslušnosti členského štátu zamestnania. Na druhej strane členský štát príslušný podľa miesta zamestnania žalobkýň (Rakúsko) uplatňuje „rodinný prístup", v dôsledku kto­ rého je príslušným členský štát bydliska. Za tejto situácie nepochybne existuje potreba spoločného a jednotného prístupu k výkladu týchto ustanovení s cieľom zabrániť vzniku takýchto situácií. V prípade, keď sa na prvý pohľad javia oba prístupy ako obhájiteľné, sa domnievam, že by mal byť zvolený prístup, ktorý je najvhodnejší so zreteľom na okol­ 10 — Rozsudok z 9. decembra 1992, McMenamin, C-119/91, Zb. s. 1-6393. nosti, ako sú tie v prejednávanej veci.

I - 5059

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-543/03

20. Predovšetkým je potrebné vysvetliť pod­ dávky prednostne, aby sa tak zabránilo statu hlavných ustanovení s cieľom identifi­ súbehu poberaných dávok. kovať v nich obsiahnutý právny problém. Hoci tieto ustanovenia výslovne neodkazujú na členský štát zamestnania a pobytu, ja tak na účely zjednodušenia výkladu urobím.

23. Prvá z týchto situácií je upravená v článku 76 nariadenia č. 1408/71. Toto ustanovenie sa týka situácie, v ktorej sú 21. Základné pravidlo určenia príslušnosti, „z dôvodu vykonávania povolania" rodinné pokiaľ ide o dávky sociálneho zabezpečenia, dávky ustanovené právnou úpravou člen­ je ustanovené v článku 13 nariadenia ského štátu bydliska. V tomto prípade č. 1408/71, ktorý, stručne povedané, vo nemožno uplatniť nárok na rodinné dávky svojom prvom odseku ustanovuje, že na poskytované podľa právnej úpravy členského pracovníkov Spoločenstva 11 sa vzťahuje štátu zamestnania až do výšky dávok posky­ právna úprava len jedného členského štátu, tovaných členským štátom bydliska. a v druhom odseku ustanovuje, že týmto Z uvedeného zároveň vyplýva, že členský štátom má byť členský štát zamestnania, štát zamestnania je v takomto prípade dokonca aj v prípade, keď pracovník býva na povinný poskytnúť rozdiel medzi dávkami, území iného členského štátu. Článok 73 ktoré poskytuje sám, a dávkami, na ktoré nariadenia č. 1408/71 rozširuje pôsobnosť vzniká nárok v členskom štáte bydliska tohto pravidla aj na poberanie rodinných v prípadoch, ak sú tieto nižšie. V tejto situácii dávok týkajúcich sa rodinných príslušníkov, je z tohto dôvodu prednostne príslušný ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte. členský štát bydliska. S týmito rodinnými príslušníkmi sa má zaobchádzať rovnako, ako keby mali bydlisko v členskom štáte zamestnania.

24. Druhú situáciu charakterizuje skutoč­ 22. Nariadenia č. 1408/71 a č. 574/72 obsa­ nosť, že nárok na r o d i n n é dávky hujú ďalej ustanovenia upravujúce rozličné v členskom štáte bydliska nezávisí od pod­ situácie, za ktorých vzniká nárok na rodinné mienky poistenia alebo zamestnania, čo ju dávky týkajúce sa toho istého rodinného odlišuje od situácie predvídanej v článku 76 príslušníka v členskom štáte zamestnania, aj nariadenia č. 1408/71. V tomto prípade sa v členskom štáte bydliska. Cieľom týchto predpokladá, že v členskom štáte bydliska ustanovení je určiť, ktorý z týchto dvoch neexistuje pracovnoprávny vzťah. Za týchto členských štátov musí poskytovať dotknuté okolností je podľa článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72 právo na dávky posky­ tované členským štátom bydliska pozasta­ vené v prospech rodinných dávok poskyto­ 11 — Pojem použitý v tomto prípade na označenie „zamestnanca" vaných pre tých istých rodinných príslušní­ tak, ako je definovaný v článku 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71. kov členským štátom zamestnania, a to

I - 5060

DODL A OBERHOLLENZER

znovu do výšku týchto dávok. V tomto dôvodov v prejednávanej veci bez akéhokoľ- prípade má prednosť členský štát zamestná- vek významu. nia.

27. Skôr ako budem pokračovať v rozbore, je potrebné na základe skutkového stavu uve­ deného v návrhu na začatie konania o prejudiciálnej otázke určiť, ktoré z týchto ustanovení sa uplatnia v prejednávanej veci. 25. Aj v tretej situácii poskytuje členský štát V druhej otázke Oberlandesgericht Inns­ bydliska dávky nezávisle od podmienky bruck nekonkretizuje, ktoré z vyššie uvede­ poistenia alebo zamestnania. Na rozdiel od ných ustanovení považuje za uplatniteľné, druhej situácie je však v tomto prípade hoci prvá prejudiciálna otázka sa týka článku „zárobková činnosť" vykonávaná v členskom 73 nariadenia č. 1408/71. Z dôvodu, že štáte bydliska osobou, 12 ktorá má nárok na manžel a druh žalobkýň sú zamestnaní rodinné dávky alebo ktorej majú byť tieto v členskom štáte bydliska, v Nemecku, zatiaľ dávky vyplácané. Podľa článku 10 ods. 1 čo samotné žalobkyne sú zamestnané pism. b) bodu i) nariadenia č. 574/72 účinok v Rakúsku, a to aj počas rodičovskej dovo­ tejto hospodárskej činnosti v členskom štáte lenky, je však jasné, že použiteľným ustano­ bydliska opäť obráti poradie medzi dotknu­ vením je článok 10 ods. 1 pism. b) bod i) tými členskými štátmi: rodinné dávky posky­ nariadenia č. 574/72. Otázka, na ktorú tované členským štátom zamestnania sú zostáva odpovedať, je, či na účely určenia pozastavené do výšky dávok poskytovaných prednosti medzi dotknutými členskými členským štátom bydliska. štátmi, pokiaľ ide o vyplácanie rodinných dávok, musí zárobkovú činnosť vykonávať v členskom štáte bydliska samotný pracovník alebo či ju môže vykonávať aj jeho manžel alebo druh.

26. Napokon článok 10 ods. 1 plsm. b) 28. Touto otázkou sa v skutočnosti už Súdny bod ii) nariadenia č. 574/72 sa vzťahuje na dvor zaoberal v rozsudku vo veci McMena- 13 štvrtú situáciu, ktorá sa týka závislých detí min . Táto vec sa týkala podobnej situácie, dôchodcov a sirôt a ktorá je zo zjavných ako je tá, ktorá je základom v konaní pred vnútroštátnym súdom v prejednávanej veci. V tomto prípade cezhraničná pracovníčka, ktorá mala nárok na rodinné dávky vyplá­ 12 — Anglická verzia používa v tomto prípade klamlivo tvar slova „to tlie person", ktorý oddeľuje dotknutú „osobu" od cané členským štátom zamestnania (Spojené „vykonávania zárobkové; činnosti'. Z iných jazykových verzií įe však zrejmí, že sa má na mysli toto slovo v tvare „osobou". Rovnako Súdny dvor používa slovo v tvare „osobou", pozri

rozsudok

McMcnamin, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 19. 13 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 10.

I - 5061

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-543/03

kráľovstvo), mala nárok aj na prídavky vykonáva zárobkovú činnosť, je členský štát vyplácané členským štátom bydliska (Írsko), bydliska prednostne príslušný na poskytova­ na ktorého území pracoval iba jej manžel. nie rodinných dávok. Pri tomto závere Súdny Súdny dvor najprv ustálil, že článok 13 dvor na účely uplatnenia článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 nezabraňuje tomu, pism. b) bodu i) nariadenia č. 574/72 neroz­ aby boli určité dávky upravené konkrétnej­ lišoval medzi cezhraníčným pracovníkom šími pravidlami tohto nariadenia, potom a jeho alebo jej manželom alebo druhom. pokračoval preskúmaním, „či výkon zárob­ Týmto jasne podporil „rodinný prístup" kovej činnosti v členskom štáte bydliska k výkladu a uplatneniu tohto ustanovenia. manželom osoby, ktorá má nárok na rodinné prídavky v zmysle článku 73 nariadenia 1408/71, spôsobuje zánik práva ustanove­ ného v článku 73 napriek tomu, že manžel nie je podľa právnej úpravy štátu bydliska „osobou, ktorá má nárok na rodinné dávky alebo rodinné prídavky, alebo osobou, ktorej sú tieto vyplácané" v zmysle článku 10 ods. 1 pism. b) bodu i) nariadenia č. 574/72. 14 Po rozbore účelu znenia tohto ustanovenia, ktorým je „rozšíriť, nie obmedziť prípady, v ktorých sú pozastavené dávky splatné podľa článku 73 nariadenia č. 1408/71", 15 dospel 30. Súdny dvor vyjadril svoj názor v tomto Súdny dvor k záveru, že „v prípadoch, smere ešte výslovnejšie vo veci Hoever v ktorých osoba starajúca sa o deti vykonáva a Zachów, v ktorej poznamenal, že „rodinné zárobkovú činnosť v členskom štáte bydliska dávky nemôžu byť v dôsledku svojej povahy týchto detí, sú prídavky platené členským považované za dávky vyplácané jednotlivcovi štátom zamestnania v súlade s článkom 73 bez zohľadnenia jeho rodinných pomerov. pozastavené" 16. Z dôvodu, že cieľom poskytovania dávok, ako je napríklad nemecký príspevok na výchovu dieťaťa, je úhrada rodinných výdavkov, je bez akéhokoľvek významu výber rodiča, ktorý má poberať tento príspevok" 17. Hoci nemecká vláda sa usiluje odlíšiť túto vec od prejedná­ vanej veci z dôvodu rozdielov v základných skutkových okolnostiach, je zrejmé, že pri­ pomienky Súdneho dvora vo veci Hoever a Zachów je nevyhnutné považovať za všeobecnejšie usmernenie pri výklade usta­ novení o rozdelení príslušnosti na účely poskytovania rodinných dávok. Potvrdenie tohto záveru možno nájsť v neskoršej judi- 29. Inými slovami, v prípadoch, ak je jeden 18 katúre Súdneho dvora vo veci Humer, z rodičov dieťaťa zamestnaný v členskom v ktorej Súdny dvor túto úvahu zopakoval, štáte bydliska rodiny alebo v tomto štáte inak ale v inom skutkovom kontexte.

14 — Bod 16. 15 — Bod 23. 17 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 37. 16 - Bod 25. 18 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 50.

I - 5062

DODL A OBERHOLLENZER

31. Z hľadiska podstaty rodinných dávok je že rodiny, v ktorých má manžel alebo druh zohľadnenie rodinných pomerov pri určení zamestnaný v členskom štáte bydliska nárok príslušnosti na ich vyplácanie úplne v súlade na výplatu dávok, by poberali dávky dvakrát, s ich povahou a funkciou, ktoré nesúvisia, čo je v rozpore s účelom pravidiel obsiahnu­ aspoň nie bezprostredne, so zamestnaním. tých v nariadeniach č. 1408/71 a č. 574/72, Súdny dvor vysvetlil, že prípady, keď sú ktoré majú zabrániť súbehu dávok. rodinné dávky v súlade s článkom 1 písm. u) bodom i) nariadenia č. 1408/71 definované ako dávky, ktorých cieľom je úhrada nákla­ dov rodiny, je potrebné chápať tak, že tieto dávky sa vzťahujú na „verejný príspevok do rozpočtu rodiny na zmiernenie záťaže spoje­ nej so starostlivosťou o... deti" 19 . Príspevky 33. Napokon, je potrebné zdôrazniť, že na výchovu dieťaťa takto môžu mať za cieľ určenie príslušnosti členského štátu bydliska „umožniť jednému z rodičov, aby sa venoval nijakým spôsobom neovplyvňuje materiálne výchove malého dieťaťa, a konkrétnejšie, záujmy príjemcov rodinných dávok odmeniť službu týkajúcu sa výchovy dieťaťa, v prípadoch, ak sú tieto dávky nižšie ako uhradiť iné náklady spojené so starostlivo­ dávky poskytované členským štátom zamest­ sťou a výchovou a poprípade zmierniť nania. V tomto prípade je totiž členský štát finančnú nevýhodu, ktorú so sebou prináša zamestnania povinný vyplácať rozdiel až do vzdanie sa príjmu zo zamestnania na plný výšky dávok, ktoré poskytuje sám. V každom úväzok".20 Hoci posledný uvedený účel prípade sú zaručené buď dávky na úrovni v sebe zahŕňa prvok náhrady straty alebo členského štátu bydliska, alebo zamestnania príjmu spojený s čerpaním neplatenej rodi­ podľa toho, ktoré sú vyššie. Toto je samo čovskej dovolenky, nepostačuje to podľa osebe vyjadrením všeobecnejšej zásady, môjho názoru na prijatie stanoviska, že tieto v zmysle ktorej by sa s osobami, ktoré dávky zvlášť súvisia so zamestnaním pred­ vykonávajú svoje právo na voľný pohyb, ovšetkým z dôvodu, že možno predpokladať, nemalo v dôsledku tejto skutočnosti zaob­ že neexistuje žiadna súvislosť medzi týmito chádzať menej priaznivo ako v prípade, že by dávkami a výškou predchádzajúceho príjmu, tak neurobili. 21 ktorý dotknutý zamestnanec dosahoval.

34. Z tohto dôvodu znie záver tak, že v situácii, keď je osoba zamestnaná v jednom členskom štáte, ale žije spolu so svojím manželom alebo druhom v inom 32. Poznamenávam, že v prípade, ak by sa členskom štáte, v ktorom tento manžel alebo pri výklade článku 10 ods. 1 písm. b) bodu i) druh vykonáva zárobkovú činnosť, je na nariadenia č. 574/72 zvolil „individuálny poskytovanie rodinných dávok prednostne prístup", mohlo by to teoreticky spôsobiť, príslušný členský štát bydliska.

19 — Rozsudok z 15. marca 2001, Offermanns, C-85/99, Zb. 21 — Pozri rozsudky Hoever a Zachow, už citovaný v poznámke s. I-2261, bod 41. pod čiarou 5, bod 36, a z 11. júla 2002, D'Hoop, C-224/98, 20 — Tamže, bod 39. Zb. s. I-6191, bod 30.

I - 5063

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-543/03

V — Návrh

35. Z tohto dôvodu odporúčam Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky predložené Oberlandesgericht Innsbruck podľa článku 234 ES odpovedal takto:

„1. Článok 73 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v spojení s článkom 13 tohto nariadenia sa vzťahuje aj na zamestnancov, ktorých pracovnoprávny vzťah stále trvá, ale v ktorom v dôsledku čerpania neplatenej rodičovskej dovolenky dočasne neexistuje žiadna povinnosť vykonávať prácu alebo poskytovať odmenu, ani žiadna z povinností sociálneho zabezpečenia podľa vnútroštátneho práva.

2. V situácii, keď je osoba zamestnaná v jednom členskom štáte, ale býva spolu so svojím manželom alebo druhom v inom členskom štáte, v ktorom tento manžel alebo druh vykonáva zárobkovú činnosť, je na poskytovanie rodinných dávok, ako sú napríklad príspevky na výchovu dieťaťa podľa článku 10 ods. 1 pism. b) bodu i) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia č. 1408/71, prednostne príslušný členský štát bydliska."

I - 5064

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-543/03 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik