Súdny dvor Európskej únie·7.4.2005

C-544/03

ECLI:EU:C:2005:203

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62003CC0544
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — SPOJENÉ VECI C-544/03 A C-545/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 7. apríla 2005 1

1. V týchto veciach žiada Conseil d'État antény, sa stanovuje na 100 000 BEF (t. j . (Belgicko) Súdny dvor o výklad článku 49 2 478,94 eur) za reléové GSM antény a 5 000 ES a článku 3c smernice Komisie 90/388/ BEF (t. j. 123,95 eur) za parabolické antény. EHS z 28. júna 1990 o sút'aži na trhoch pre telekomunikačné služby 2 , zmenenej a doplnenej smernicou 96/2/ES3 (ďalej len „smernica"). Pýta sa, či tieto ustanovenia odporujú právnej úprave obce, ktorou sa zavádza ročný poplatok za antény, stožiare a stĺpy na šírenie GSM („Global system for mobile communications").

3. Druhé nariadenie prijala obecná rada Fléron 27. januára 1998. Toto nariadenie zavádza od 1. januára 1998 na obdobie troch rokov ročný poplatok za antény, stožiare a stĺpy na šírenie GSM. Výška poplatku, I — Predmetná vnútroštátna právna ktorý má aj v tomto prípade povinnosť úprava a konanie vo veci samej uhradiť majiteľ antény, je tiež 100 000 BEF (t. j . 2 478,94 eur) za anténu.

2. Predmetom sporov vo veci samej sú dve nariadenia. Prvé nariadenie prijala obecná rada Schaerbeek na svojom zasadnutí 8. októ bra 1997. Toto nariadenie stanovuje na daňové roky 1997 až 1999 ročný poplatok za „vonkajšie antény", t. j . za parabolické antény a reléové GSM antény. Výška 4. Proti týmto dvom nariadeniam podali na poplatku, ktorý má povinnosť uhradiť majiteľ Conseil d'État žaloby mobilní telekomuni kační operátori usadení v Belgicku, a to spoločnosť Mobistar SA (ďalej len „Mobi- 1 — Jazyk prednesú: francúzština. star") a spoločnosť Belgacom Mobile SA 2 — Ú. v. ES L 192, s. 10. (ďalej len „Belgacom Mobile"). Títo dvaja 3 — Smernica Komisie zo 16. januára 1996, ktorá mení a dopĺňa operátori navrhujú zrušenie sporných smernicu 90/388, pokiaľ ide o mobilné a osobné komunikácie [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 20, s. 59). poplatkov, pričom predovšetkým tvrdia, že

I - 7726

MOBISTAR A BELGACOM MOBILE

sú v rozpore s článkami 49 ES a 3c smernice, a prevádzkovania sietí nevyhnutných na pretože predstavujú protiprávne obmedzenia poskytovanie týchto služieb 6 . zdokonaľovania ich telekomunikačnej siete a slobodného poskytovania služieb mobilnej komunikácie poskytovať služby mobilných telefónov.

7. Osobitnejšie, pokiaľ ide o mobilnú komu nikáciu, cieľom prvej zmeny, ku ktorej došlo v roku 1996, bolo umožniť operátorom prevádzkovať a zdokonaľovať svoje telefónne siete na účely vykonávania činností stanove ných v ich licenciách a oprávneniach vrátane II — Právna úprava Spoločenstva slobody volby základnej infrastruktury 7 . Takýto krok sa považoval za nevyhnutný na to, aby bolo možné prekonať existujúce narušenia hospodárskej súťaže, a najmä, aby operátori získali kontrolu nad svojimi nákladmi 8 . Článok 3c smernice, vložený smernicou 96/2, tak vyžadoval: 5. Cieľom smernice je realizovať liberalizáciu v odvetví telekomunikácií. Smernica bola prijatá na základe článku 90 ods. 3 Zmluvy ES (teraz článok 86 ods. 3 ES) a najprv požadovala zrušenie výlučných alebo osobit ných práv na poskytovanie telekomunikač ných služieb iných, ako sú satelitné komuni „Členské štáty zabezpečia odstránenie všet kácie, mobilné komunikácie a telefónna hla kých obmedzení uložených operátorom sová služba. mobilných a osobných komunikačných systémov v oblasti vybudovania ich vlastnej infrastruktury, využívania infrastruktury tre tej strany a zdieľaného užívania infrastruktur, iných zariadení a miest, ak tieto infrastruk túry využívajú na vykonávanie činností sta novených vo svojich licenciách alebo 6. Následne bola niekoľkokrát zmenená oprávneniach." [neoficiálny preklad] a doplnená tak, že do jej pôsobnosti boli v roku 1994 zahrnuté satelitné komuniká cie4,v roku 1996 služby a mobilné a osobné 6 — Smernica Komisie 96/19/ES z 13. marca 1996, pokiaľ ide 5 komunikačné systémy a rovnako v roku o rozvinutie plnej hospodárskej súťaže na telekomunikačnom trhu (Ú. v. ES L 74, s. 13). Smernica 90/388 bola tiež, 1996 potom všetky telefónne hlasové predmetom ďalších zmien a doplnení zavedených smernicou Komisie 95/51/ES z 18. októbra 1995, pokiaľ ide o zrušenie a telekomunikačné služby vrátane zriadenia obmedzení pre využívanie káblových televíznych sietí na poskytovanie už liberalizovaných telekomunikačných služieb (Ú. v. ES I. 256, s. 49), a smernicou Komisie 1999/64/ES z 23. júna 1999, s cieľom zabezpečiť, aby telekomunikačné siete a káblové televízne siete, ktoré vlastní ten istý operátor, boli samostatnými právnymi subjektmi (Ú. v. ES L 175, s. 39). 4 — Smernica Komisie 94/46/ES z 13. októbra 1994 (Ú. v. ES L 268, s. 15; Mim. vyd. 08/003, s. 3). 7 — Prvé odôvodnenie smernice 96/2. 5 — Smernica 96/2. 8 — Tamže.

I - 7727

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - SPOJENÉ VECI C-544/03 A C-545/03

8. Časť normatívneho rámca vytvoreného „udeľovanie licencií naďalej... podlieha tech týmito predpismi bola následne zmenená nickým obmedzeniam, ako napríklad zákazu a doplnená, ako aj nahradená smernicou použitia inej infrastruktúry" (štvrté odôvod Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 nenie). o hospodárskej súťaži na trhoch elektro nických komunikačných sietí a služieb 9. Táto smernica sa však v tomto prípade neuplatní rationne temporis.

11. Conseil d'État zdôrazňuje, že nič však neumožňuje dospieť k záveru, že by obme dzenia, ktoré majú členské štáty odstrániť, boli výlučne technickej povahy, ani že by výpočet technických obmedzení uvedený v preambule smernice 96/2 bol taxatívny: III — Návrhy na začatie prejudiciálneho článok 3c smernice sa totiž výslovne vzťahuje konania na „všetky" obmedzenia infrastruktúry, takže pretrváva dôvodná pochybnosť, pokiaľ ide o to, či sa tento článok môže tiež týkať opatrení daňovej povahy, ktoré sa uplatňujú na infrastruktúry mobilných komunikácií.

9. Conseil d'État, na ktorý boli podané žaloby zo strany Belgacom Mobile a Mobistar, vysvetľuje, že otázka zlučiteľnosti sporných nariadení so smernicou 96/2, ktorá zakazuje obmedzenia týkajúce sa zdokonaľo vania mobilných komunikačných sietí, vyža 12. Conseil d'État dodáva, že sa tiež kladie duje výklad pojmu „obmedzenie". otázka zlučiteľnosti sporných poplatkov s primárnym právom Spoločenstva, v tomto prípade s článkom 49 ES.

10. Conseil d'État uvádza, že aj keď tento pojem nie je definovaný v článku 1 ani 13. Za týchto okolností rozhodol konanie v článku 3c smernice, odôvodnenia uvedené prerušiť a položiť Súdnemu dvoru tieto dve v preambule smernice 96/2 naznačujú, že préjudiciable otázky: uvedené obmedzenia sú iba technickej povahy: hovorí sa tam napríklad o „odstrá není obmedzení slobody operátorov mobil ných sietí prevádzkovať a zdokonaľovať svoje siete" (prvé odôvodnenie) a o tom, že „1. Má sa článok 49... ES vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby právna 9 — Ú. v. ES L 249, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 178. úprava vnútroštátneho orgánu alebo

I - 7728

MOBISTAR A BELGACOM MOBILE

územnosprávneho celku zaviedla popla v oblasti telekomunikačných služieb 10 [neofi tok za infrastruktúru mobilných ciálny preklad], a osobných komunikácií používaných v rámci výkonu činností stanovených v licenciách alebo oprávneniach?

2. Odporuje článok 3c smernice... v rozsahu, v akom je jeho cieľom odstrániť /všetky obmedzenia', tomu, aby právna úprava vnútroštátneho 15. Ako to vyplýva z preambuły tejto smer orgánu alebo územnosprávneho celku nice 11 , táto smernica je súčasťou opatrení zaviedla poplatok za infrastruktúru prijatých zákonodarcom na to, aby sa od mobilných a osobných komunikácií 1. januára 1998 zabezpečila úplná liberalizá používaných v rámci výkonu činností cia telekomunikačných služieb a infrastruk stanovených v licenciách alebo opráv túr. Smernica 97/13 stanovuje na tento účel neniach?" spoločný rámec, ktorý je uplatniteľný na režimy všeobecných oprávnení a individu álnych licencií udelených členskými štátmi v oblasti telekomunikačných služieb: smer nica požaduje, aby na účely výrazného uľahčenia vstupu nových operátorov na trh 12 boli tieto režimy založené na objektív nych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách 13. Z tohto hľadiska smernica 97/13 obsahuje daňové ustanove IV — Rozbor nia, ktoré sú zamerané na podporu hospo dárskej súťaže a obmedzenie finančných povinností, ktoré členské štáty môžu uložiť podnikom v oblasti telekomunikácií.

10 — Ú. v. ES L 117, s. 15. V súlade s článkom 25 smernice 97/13 14. Hoci sa obidve otázky položené zo strany mali členské štáty povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie Conseil d'État výlučne týkajú článkov 49 ES súladu s touto smernicou a uverejniť podmienky a postupy a 3c smernice, domnievam sa, ako bolo súvisiace s oprávneniami „čo najskôr, avšak najneskôr do 31. decembra 1997". Pokiaľ ide o obdobie od 27. mája 1997, zdôraznené na pojednávaní na Súdnom keď táto smernica nadobudla účinnosť, do 31. decembra 1997, keď uplynula lehota stanovená na prebratie tejto dvore, že konanie vo veci samej sa musí smernice, iba pripomínam, že v súlade s judikatúrou sa vyriešiť s ohľadom na ďalší uplatnitel'ný musia členské štáty počas tohto obdobia „zdržať prijatia predpisov, ktoré by mohli vážne ohroziť výsledok stanovený predpis v prejednávanej veci, teda smernicu smernicou" (rozsudok z 18. decembra 1997, Inter-Environ- nement Wallonie, C-129/96, Zb. s. I-7411, bod 45). Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES 11 — Prvé, tretie a piate odôvodnenie. z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre 12 — Piate odôvodnenie. všeobecné oprávnenia a individuálne licencie 13 — Druhé a tretie odôvodnenie.

I - 7729

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - SPOJENÉ VECI C-544/03 A C-545/03

16. Z toho vyplýva, že ak sa členské štáty 18. Článok 6 je nazvaný „Poplatky a úhrady, rozhodnú, ako je tomu v danom prípade, ktoré sa uplatnia na postupy udeľovania uložiť mobilným operátorom, ktorí sú drži všeobecných oprávnení". Tento článok sta teľmi oprávnenia alebo individuálnej licen novuje: cie 14, daňové zaťaženie, potom musia dodr žiavať ustanovenia smernice 97/13. Táto smernica je teda relevantná pre riešenie sporov vo veci samej, pretože na jej základe by mohol Conseil d'État dospieť k tomu, že sa má vylúčiť uplatnenie sporných nariadení obcí. V súlade s judikatúrou Súdneho „Bez toho, aby boli dotknuté finančné dvora 1 5teda navrhujem, aby boli Conseil poplatky za poskytovanie univerzálnej služby d'État poskytnuté všetky potrebné výkladové v súlade s prílohou, dbajú členské štáty na to, podklady týkajúce sa tejto smernice. aby jediným cieľom poplatkov uložených podnikom v rámci postupov udeľovania oprávnení bolo pokrytie administratívnych nákladov súvisiacich s udelením, správou, kontrolou a vykonávaním uplatniteľného režimu udeľovania všeobecných oprávnení. Tieto poplatky sa zverejňujú príslušným dostatočne podrobným spôsobom, aby boli informácie ľahko prístupné." [neoficiálny prekladl

A — O smernici 97/13

19. Článok 11 smernice 97/13 je nazvaný „Poplatky a úhrady za individuálne licencie" a znie takto: 17. Príslušné ustanovenia smernice 97/13 sú obsiahnuté v jej článkoch 6 a 11.

14 — Zo spisu vyplýva, že Mobistar a Belgacom Mobile mali oprávnenie zriadiť a prevádzkovať sieť GSM v Belgicku na základe individuálneho oprávnenia vydaného ministrom „1. Členské štáty dbajú na to, aby účelom telekomunikácií 27. novembra 1995 pre Mobistar (pozri poplatkov uložených podnikom v rámci písomné pripomienky Mobistar, bod 3) a 2. júla 1996 pre Belgacom Mobile (pozri písomné pripomienky Belgacom postupov udeľovania oprávnení bolo výlučne Mobile, bod 1, a kráľovské nariadenie z 2, júla 1996 udeľujúce spoločnosti Belgacom Mobile oprávnenie na prevádzku siete pokrytie administratívnych nákladov spoje mobilných telefónov GSM, ktoré tvorí prílohu 1 uvedených ných s udeľovaním, správou, kontrolou pripomienok). 15 — Podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor totiž zastáva názor, že a uplatňovaním príslušných individuálnych ak má dať vnútroštátnemu súdu, ktorý mu položil prejudi- licencií. Poplatky za individuálne licencie sú ciálnu otázku, užitočnú odpoveď, môže zohľadniť predpisy práva Spoločenstva, na ktoré tento súd vo svojej otázke úmerné množstvu vynaloženej práce neodkázai (pozri najmä rozsudky z 20. marca 1986, Tissier, 35/85, Zb. s. 1207, bod 9; z 18. novembra 1999, Teckal, a uverejňujú sa vhodným a dostatočne pod C-107/98, Zb. s. 1-8121, bod 39; z 16. januára 2003, Pansard a i., C-265/01, Zb. s. 1-683, bod 19, a z 22. januára 2004, robným spôsobom, aby boli informácie ľahko COPPI, C-271/01, Zb. s. 1-1029, bod 27). prístupné.

I - 7730

MOBISTAR A BELGACOM MOBILE

2. Bez ohľadu na odsek 1, môžu členské štáty 22. Spoločnosti Albacom a Infostrada, dva v prípade nedostatkových zdrojov splnomoc podniky, ktoré sú držiteľmi individuálnych niť svoje národné regulačné orgány na licencií, napadli sporný poplatok z dôvodu, uloženie úhrad, aby sa zohľadnila potreba že bol podľa nich v rozpore s článkom 11 zabezpečiť optimálne využívanie týchto zdro smernice 97/13. jov. Tieto úhrady sú nediskriminačné a zohľadňujú predovšetkým potrebu podpory rozvoja inovačných služieb a hospodárskej súťaže." [neoficiálny preklad]

23. Po podaní návrhu na začatie prejudiciál- neho konania Súdny dvor konštatoval, že sa na sporný poplatok nevzťahuje žiaden 20. Súdny dvor spresnil obsah a rozsah z prípadov stanovených v článkoch 6 a 11 týchto ustanovení v rozsudku z 18. septembra smernice 97/13: nesmeruje k pokrytiu admi 2003, Albacom a Infostrada 16. nistratívnych nákladov spojených s postu pom udeľovania oprávnení, ani k zabezpeče niu využívania nedostatkových zdrojov a ani k financovaniu univerzálnej služby v zmysle týchto ustanovení 18.

21. V týchto veciach bol napadnutý taliansky zákon17,ktorý zaviedol poplatok za inštalá ciu a poskytovanie telekomunikačných sietí, poskytovanie telefónnych hlasových služieb a poskytovanie mobilných a osobných komu nikácií. Poplatok mali povinnosť uhradiť držitelia koncesií na telekomunikačné služby 24. Talianska vláda tvrdila, že sporný popla alebo individuálnych licencií. Poplatok bol tok nie je napriek tomu zakázaný. Podľa nej, vypočítaný na základe percentuálneho pod ak článok 11 ods. 2 smernice 97/13 splno ielu z obratu vzťahujúceho sa na služby mocňuje členské štáty uložiť dodatočné a výkony poskytnuté v predchádzajúcom zaťaženie v prípade nedostatkových zdrojov, roku, a to 3 % za rok 1999, 2,7 % za rok tak môžu tiež uložiť dodatočné zaťaženie, 2000, 2,5 % za rok 2001, 2 % za rok 2002 ktoré by bolo, ako je tomu v prejednávanej a 1,5 % za rok 2003. veci, určené na investície realizované štátom na účely zabezpečenia liberalizácie v oblasti 19 telekomunikácií .

16 - C-292/01 a C-293/01, Zb. s. 1-9449. 17 — Išlo o ciánok 20 ods. 2 zákona č. 448 z 23. decembra 1998 o opatreniach verejných linancll pre stabilizáciu a rozvoj (finančný zákon na rok 1999) (riadna príloha ku GURI č. 302 18 — Rozsudok Albacom a Infostrada, už citovaný, body 24 až 28. z 29. decembra 1998, s. 5). 19 — Tamže, body 31 a 32.

I - 7731

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - SPOJENÉ VECI C-544/03 A C-545/03

25. Súdny dvor toto tvrdenie zamietol oprávnená zachovať sporný poplatok z dvoch dôvodov. Najskôr skonštatoval, že v platnosti, znamenalo by to opätovné znenie článku 11 smernice 97/13 vyžaduje zavedenie výraznej prekážky procesu libera 20 reštriktívny výklad . Článok 11 ods. 1 totiž lizácie, a bolo by to teda v rozpore s cieľmi výslovne stanovuje, že členské štáty musia smernice 97/13. dbať na to, aby jediným cieľom poplatkov udelených podnikom v rámci postupov udeľovania oprávnení bolo pokrytie adminis tratívnych nákladov spojených s prácou vzniknutou v súvislosti so systémom licencií, a vo vzťahu k tomuto všeobecnému ustano veniu odsek 2 článku 11 zaviedol výhradu, ktorá sa prísne obmedzuje na prípady „nedostatkových zdrojov". 27. Z toho vyplýva, že zoznam finančných zaťažení, ktoré členské štáty môžu uložiť telekomunikačným podnikom v rámci postupu udeľovania oprávnení alebo na základe samotných oprávnení, má taxatívnu povahu: ak teda predmetné zaťaženie nespadá do jednej z kategórií stanovených v smernici 97/13, je zakázané.

26. Súdny dvor následne skonštatoval, že ak by členské štáty mali voľnosť pri určovaní daňového zaťaženia, ktoré sa ukladá teleko munikačným podnikom v rámci postupov udeľovania oprávnení, spoločný rámec sta novený smernicou 97/13 by bol zbavený potrebného účinku 2 1 . Tento rámec má totiž 28. V prejednávanej veci je však nesporné, že za cieľ harmonizovať povahu a rozsah sa na sporné poplatky nevzťahuje žiaden finančného zaťaženia spojeného s postupmi z prípadov výslovne uvedených v článkoch 6 udeľovania oprávnení, ktoré môžu členské a 11 smernice 97/13. štáty uložiť podnikom v tejto oblasti, a to na účely odstránenia prekážok slobodného poskytovania telekomunikačných služieb a výrazného uľahčenia vstupu nových operá torov na trh 22. Súdny dvor teda dospel k názoru, že ak by Talianska republika bola

20 — Tamže, body 33 a 34. 21 — Tamže, bod 38. K tomuto bodu pozri tiež stanovisko 29. Obce Schaerbeek a Fléron vo svojich generálneho advokáta Ruiz-Jarabo Colomer v tejto veci (bod 52). pripomienkach totiž vysvetlili, že napadnuté 22 — Rozsudok Albacom a Infostrada, už citovaný, body 35 až 37. nariadenia sledujú dva ciele rôzneho

I - 7732

MOBISTAR A BELGACOM MOBILE

významu . Prvý a hlavný cieľ má čisto odvodmi zavedenými kráľovským nariade daňovú povahu: ide o to, aby obce získali ním zo 7. marca 1995 o zriadení a prevádzke dostatočné príjmy na pokrytie všetkých sietí mobilných telefónov GSM24,v znení 25 výdajov na svoju činnosť. Obec Fléron zmien a doplnení . Článok 15 ods. 1 tohto zdôraznila, že v tomto ohľade majú sporné predpisu tak stanovuje operátorom, ktorí sú poplatky rovnakú povahu ako akýkoľvek iný držiteľmi oprávnení, povinnosť uhradiť ročný poplatok v tom zmysle, že postihujú daňo poplatok vo výške 10 000 000 BEF (t. j . vého poplatníka na základe samotného 247 893,52 eur) na pokrytie „administratív dôvodu, že vykonáva príslušnú profesiu alebo nych nákladov v súvislosti s udeľovaním činnosť. Druhý a vedľajší cieľ sporných oprávnení" a ročný poplatok vo výške nariadení má ekologickú povahu: obce chcú 1 000 000 BEF (t. j . 24 789,35 eur) na zamedziť šíreniu vonkajších antén na svojich „náklady v súvislosti s poskytnutím frekven územiach a získať náhradu za estetickú ujmu, cií". Článok 15a kráľovského nariadenia ktorá je spôsobená prítomnosťou týchto okrem toho stanovuje, že operátori, ktorí sú antén. držiteľmi oprávnení, majú povinnosť finančne prispievať do Fondu pre univerzálne telekomunikačné služby v súlade s platnými právnymi a správnymi predpismi.

30. Je teda zrejmé, že sporné poplatky nespadajú do žiadnej z troch kategórií stanovených článkami 6 a 11 smernice 97/13: nesmerujú k pokrytiu administratív 32. Z toho vyplýva, že sporné poplatky nych nákladov spojených s postupom udeľo nespadajú do kategórií finančných zaťažení vania oprávnení alebo udeľovania licencií, ani povolených smernicou 97/13. neprispievajú na financovanie univerzálnej služby, ani nesmerujú k zabezpečeniu využí vania „nedostatkových zdrojov" v zmysle článku 11 ods. 2 smernice 97/13.

33. Komisia Európskych spoločenstiev však na pojednávaní potvrdila, že sporné poplatky by sa mohli považovať za poplatky určené na zabezpečenie optimálneho využitia „nedo 31. Zo spisu ďalej vyplýva, že tieto tri statkových zdrojov" v zmysle článku 11 kategórie nákladov sú pokryté inými

24 — Moniteur beige z 8.aprila 1995, ďalej len „kráľovské naria 23 — Pozri písomné pripomienky obce Schaerbcck (s. 14 až 17) denie". a písomné pripomienky obce Fléron (s. 8). 25 — Pozri prílohu 2 písomných pripomienok Belgacom Mobile.

I - 7733

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — SPOJENÉ VECI C-544/03 A C-545/03

ods. 2 tejto smernice, a v tomto prípade by licencie. Podľa Komisie však takýto vzťah týmito zdrojmi boli antény na šírenie GSM. v prejednávanom prípade neexistuje, pretože sporný poplatok nemá povinnosť uhradiť držiteľ licencie, ale majiteľ antény.

34. Podľa môjho názoru toto tvrdenie nemožno prijať. Bez ohľadu na skutočnosť, 36. Rovnako ako Mobistar zastávam názor, že v smernici 97/13 sa pojem „nedostatkové že tieto úvahy sú príliš formalistické. Je totiž zdroje" týka predovšetkým iných položiek, zrejmé, že v praxi sú majitelia antén na ako sú voľné čísla, alebo ako je tomu šírenie GSM tiež držiteľmi licencie alebo v kráľovskom nariadení, rádiovej frekven oprávnenia v zmysle smernice 97/13. Komi cie26,je totiž nesporné, že v prejednávanej sia okrem toho necitovala žiaden príklad, veci neboli sporné poplatky prijaté na to, aby v ktorom by infrastruktúra mobilných komu rôzni mobilní operátori spoločne využívali nikácií bola vo vlastníctve osoby odlišnej od antény na šírenie GSM. Ako už bolo osoby oprávnenej zriadiť.a prevádzkovať sieť uvedené, tieto poplatky boli zavedené hlavne mobilných komunikácií na základe oprávne na účely vyberania daňových príjmov nia alebo licencie. a dodatočne na kompenzovanie nevýhod, ktoré spôsobuje prítomnosť týchto antén z estetického a ekologického hľadiska.

37. Za týchto podmienok sa domnievam, že ustanovenia smernice 97/13 odporujú zacho vaniu sporných poplatkov.

35. Komisia na pojednávaní tiež zdôraznila, že už citovaný rozsudok Albacom a Infostrada nemôže byť v prejednávanej veci použitý. Pripomenula, že články 6 a 11 smernice 97/13 sa uplatňujú iba na poplatky uložené „v rámci postupov udeľovania opráv není" a že v uvedenom rozsudku existuje B — O článku 49 ES a článku 3c smernice priamy vzťah medzi vlastníctvom licencie a sporným príspevkom: predmetný príspe vok bol totiž telekomunikačným podnikom uložený iba z dôvodu, že boli držiteľmi

38. Zo zreteľom na tieto skutočnosti sa 26 — Pozri v tomto zmysle body 29 až 32 návrhov, ktoré predniesol otázky Conseil d'État o výklade článku 49 generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veciach ISIS ES a článku 3c smernice stali bezpredmet Multimedia Net a Firma 02 (C-327/03 a C-328/03 s. I-8877, s. I-8879.), ktoré sú prejednávané na Súdnom dvore. nými.

I - 7734

MOBISTAR A BELGACOM MOBILE

V — Návrh

39. Na základe predchádzajúcich úvah teda navrhujem, aby Súdny dvor takto odpovedal na návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré boli podané zo strany Conseil d'État:

„Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikačných služieb a osobitne článok 11 sa majú vykladať v tom zmysle, že odporujú právnej úprave obce zavádzajúcej ročný poplatok za infrastruktūru mobilných a osobných komunikácií, ak je vlastník infrastruktury držiteľom licencie v zmysle týchto ustanovení."

I - 7735