C-547/03

AIT/KOMISIA

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 13. septembra 2005 1

I — Úvod II — Právny rámec

3. Článok 111 rokovacieho poriadku plat­ ného v čase relevantnom pre toto konanie uvádza:

1. Toto odvolanie sa týka procesnej otázky dôležitej pre prax Súdu prvého stupňa, konkrétne podmienok, za akých je Súd oprávnený odmietnuť žalobu ako zjavne neprípustnú. Otázka preto spočíva v tom, akým spôsobom by sa mali vykladať procesné „Súd prvého stupňa môže, ak je zjavne pravidlá uvedené v článku 111 Rokovacieho nepríslušný rozhodnúť o návrhu, alebo ak je poriadku Súdu prvého stupňa (ďalej len návrh zjavne neprípustný, alebo ak mu „rokovací poriadok“). zjavne chýba akýkoľvek právny základ, po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť, bez ďalšieho konania, odôvodneným uznese­ ním.“

4. Článok 64 Rokovacieho poriadku medzi iným uvádza: 2. Predmetom tohto konania je preskúmanie uznesenia Súdu prvého stupňa týkajúceho sa žaloby smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia Komisie, na základe ktorého Komisia uza­ tvorila zmluvu s jednou výskumnou organi­ záciou. „1. Účelom opatrení na zabezpečenie prie­ behu konania je zabezpečiť čo najlepšie 1 — Jazyk prednesu: nemčina. podmienky na prípravu a priebeh konania

a) zabezpečenie riadneho priebehu písom­ nej a ústnej časti konania a uľahčenie dokazovania; c) vyžiadanie správ a informácií od účast­ níkov konania alebo tretích osôb;

b) stanovenie bodov, ku ktorým majú účastníci doplniť svoje tvrdenia alebo d) žiadosť o predloženie dokumentov alebo ktoré si vyžadujú vykonanie dokazova­ akejkoľvek inej písomnosti súvisiacej nia; s vecou;

e) predvolanie splnomocnených zástupcov účastníkov konania alebo samotných c) objasnenie významu návrhov na roz­ účastníkov konania. hodnutie, dôvodov a tvrdení účastníkov, ako aj sporných skutočností;

4. Každý účastník konania môže kedykoľvek v priebehu konania navrhnúť prijatie alebo zmenu opatrení na zabezpečenie priebehu d) napomáhanie zmierlivému vyriešeniu konania. Pred nariadením týchto opatrení sa sporu. vypočujú ostatní účastníci konania.

I - 848

AIT/KOMISIA

7. Dňa 19. novembra 2001 predložilo CEERD ponuku podpísanú pánom Thierrym — Vyššie uvedená zmluva bola podpísaná Lefèvrom ako riaditeľom. 22. februára 2002 mnou a pánom

I - 849

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-547/03 P

Eichom z EuropeAid na jednej strane — schválenie zmlúv je výsledkom diskusií a 27. februára 2002 profesorom Thier­ prebiehajúcich v rámci revízneho rym Lefèvrom, riaditeľom Center for výboru, pričom následne musia byť tieto Energy-Environment Research and zmluvy odsúhlasené kontraktačným Development, na druhej strane; orgánom, t. j. Európskou komisiou.“

— celková hodnota projektu predstavuje 68 704,70 [eur], z čoho Európska komi­ sia poskytla 34 352,35 [eur] v prospech IV — Konanie pred Súdom prvého stupňa tohto projektu; a sporné uznesenie

— 80% príspevku Spoločenstva, t. j. 11. Dňa 23. septembra 2002 podal AIT na 27 481,88 [eur] bolo vyplatených for­ Súde prvého stupňa žalobu smerujúcu mou zálohy. Zvyšok, t. j. 6 870,47 [eur] k zrušeniu rozhodnutia Komisie zo 4. júla bude vyplatených po dokončení pro­ 2000 vo veci uzatvorenia zmluvy s pánom jektu; Lefèvrom, riaditeľom CEERD/FIHRD (vec T-287/02). Obdobne podal AIT žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie z 22. februára 2002 vo veci zmluvy s CEERD (vec T-288/02).

14. V rámci konania vo veci T-288/02 vyzval Súd Komisiu, aby predložila určité doku­ menty. Komisia tejto výzve vyhovela 22. júna 2003, na čo Súd vyzval AIT, aby sa vyjadril k námietke neprípustnosti. AIT sa v stanovenej lehote vyjadril. 19. Podľa názoru Súdu je zo súvisiacich dokumentov zrejmé, že Komisia prijala uvedené rozhodnutie pri plnom vedomí skutočnosti, že zmluvný partner je inštitúcia odlišná od AIT a že CEERD a jeho riaditeľ už neboli súčasťou AIT.

15. Uznesením z 25. júna 2003 Súd odmietol podľa článkov 113 a 114 svojho rokovacieho poriadku žalobu vo veci T-287/02 ako neprípustnú. 20. Ponuka z 19. novembra 2001 a osobitne jej časť II explicitne poukazuje na trans­ formáciu CEERD na FIHRD a skutočnosť, že pán Lefèvre už nie je zamestnaný v AIT. Rozhodnutie Komisie preto nebolo založené na omyle ani na úmyselnom zavedení.

16. Uznesením z 15. októbra 2003 Súd odmietol podľa článku 111 svojho rokova­ cieho poriadku žalobu vo veci T-288/02 ako neprípustnú.

21. Uvedené rozhodnutie preto bolo určené CEERD/FIHRD a nie AIT. Zmluva neukla­ dala AIT žiadne povinnosti ani mu nepriz­ návala žiadne práva. Rozhodnutie sa preto netýkalo AIT. AIT preto nemohol tvrdiť, že 17. Tento postup zdôvodnil Súd tým, že mal sporné rozhodnutie predstavovalo akt so dostatok informácií z písomných podaní záväznými právnymi účinkami, ktorý ovplyv­ účastníkov konania, a preto nebolo potrebné ňoval jeho záujmy tým, že podstatne menil otvoriť ústnu časť konania. jeho právnu situáciu.

I - 851

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-547/03 P

1. Tvrdenia účastníkov konania

— v opačnom prípade bola otvorená ústna časť konania; a) AIT

— následne bolo zrušené rozhodnutie Komisie z 22. alebo 27. februára 2002 26. AIT zdôvodňuje svoj návrh na zrušenie o uzatvorení zmluvy o výskume napadnutého uznesenia tromi dôvodmi.

I - 852

AIT/KOMISIA

27. Po prvé, na podporu svojho odvolania 2. Posúdenie AIT uvádza porušenia procesných pravidiel. Súd prvého stupňa odmietol žalobu AIT vo veci T-288/02 ako zjavne neprípustnú podľa článku 111 rokovacieho poriadku. Zjavnú neprípustnosť však možno namietať len na 29. Pri posúdení prvého odvolacieho dôvodu začiatku konania a nemožno ju vyvodiť týkajúceho sa otázky správneho uplatňovania z ďalšieho dokazovania. Ak však na druhej článku 111 rokovacieho poriadku musí prvý strane žaloba nebola zjavne neprípustná a ak krok spočívať vo vyvodení zmyslu tohto sa k záveru o neprípustnosti dospelo až na ustanovenia z jeho znenia. základe vykonania dokazovania, potom sa takáto žaloba mala spravovať článkom 113 rokovacieho poriadku a nie článkom 111. V prípade, že nešlo o zjavnú neprípustnosť, bolo na voľnej úvahe Súdu, aby rozhodol, či sa má uskutočniť ústne pojednávanie, zatiaľ čo článok 111 automaticky vylučoval mož­ 30. Kľúčový význam má v tejto súvislosti nosť ústneho pojednávania. V danom prí­ pojem „zjavný“. Toto bližšie kvalifikovanie pade postupoval Súd tak, že zjavná neprí­ neprípustnosti môže mať dva významy. Na pustnosť závisela od ďalšieho priebehu jednej strane môže jeho formálne chápanie dokazovania, čím zbavil žalobcu práva byť viesť k výkladu, podľa ktorého toto slovo vypočutý. znamená, že ide o neprípustnosť celkom očividnú, možno už na prvý pohľad. Na druhej strane možno pojem „zjavný“ chápať — a v prospech tohto výkladu hovoria niektoré ďalšie jazykové verzie — ako „veľmi silný“ alebo „závažný“. Uvedené ustanovenie tak môže zodpovedať hmotnoprávnej kon­ cepcii v tom zmysle, že zahrnuje jasné, nespochybniteľné prípady.

36. Pôvodný rokovací poriadok ani jeho verzia uplatniteľná na tento prípad nešpeci­ fikujú štádium konania, v ktorom možno „Súdny dvor môže, ak je zjavne nepríslušný prijať rozhodnutie o zjavnej neprípustnosti. rozhodnúť o návrhu podanom podľa článku 38 ods. 1 odôvodneným uznesením, vyhlásiť návrh za neprípustný. Takéto rozhodnutie môže prijať ešte predtým, ako bol návrh doručený účastníkovi konania, proti ktorému smeruje.“ [neoficiálny preklad]

37. Zo znenia a historického pozadia však 2 — Článok 92 ods. 1 základnej verzie z roku 1991 (zmeny možno odvodiť, že účelom možnosti roz­ a dodatky Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 15. mája 1991), Ú. v. ES L 176, 1991, s. 1, znie: hodnutia v skorom štádiu konania formou „Súdny dvor môže, ak je zjavne nepríslušný rozhodnúť uznesenia je zrýchlenie konania. V takýchto o návrhu, alebo ak je návrh zjavne neprípustný, po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť bez ďalšieho konania odô­ prípadoch môže skrátené konanie dostať vodneným uznesením.“ [neoficiálny preklad] prednosť pred neskráteným konaním. 3 — Tie tak nahradili Rokovací poriadok Súdneho dvora Európ­ skych spoločenstiev z roku 1959 (Ú. v. ES 1959, 18, s. 349). V tomto smere však neexistuje žiadna 4 — Ú. v. ES L 238, 1979, s. 1. povinnosť.

I - 854

AIT/KOMISIA

38. Iné podmienky, za akých možno prijať 42. Náznak príklonu Súdneho dvoru rozhodnutie podľa článku 111, však k hmotnoprávnej koncepcii aj v prípade z rokovacieho poriadku odvodiť nemožno. neprípustnosti je zrejmý z prípadu Autosa­ lone Ispra dei Fratelli Rossi.

39. Hoci prípady rozhodnuté Súdnym dvo­ 43. V tomto prípade Súdny dvor neposu­ rom v minulosti neposkytujú žiaden prece­ dzoval moment, v ktorom Súd prvého stupňa dens, možno z nich odvodiť určitý náznak prijal uznesenie podľa článku 111 rokova­ toho, akým spôsobom sa má článok 111 cieho poriadku, ale to, či bola splnená rokovacieho poriadku vykladať. požiadavka o vypočutí generálneho advokáta uvedená v danom článku. 6

41. Zjavnosť sa v uvedenom prípade podľa 45. V konaní pred Súdom prvého stupňa, na názoru Súdneho dvora určila podľa miery ktorom sa zakladalo odvolanie vo veci odchýlenia od predchádzajúcej judikatúry. Infrisa 8, Súd prvého stupňa pred rozhodnu­ Túto základnú myšlienku, hoci v danom tím formou uznesenia podľa článku 111 prípade uplatnenú na nedôvodnú podstatu rokovacieho poriadku takisto položil účast­ návrhu, možno takisto uplatniť vo vzťahu níkom otázku. 9 k neprípustnosti. To by znamenalo, že roz­ hodujúcou okolnosťou by v danom prípade bola miera odchýlky od podmienok stanove­ 6 — Uznesenie z 18. júla 2002, Autosalone Ispra dei Fratelli Rossi/­ ných v práve Spoločenstva. ESAE, C-136/01 P, Zb. s. I-6565, bod 17 a nasl. 7 — Uznesenie zo 17. januára 2001, Autosalone Ispra dei Fratelli Rossi/Komisia, T-124/99, Zb. s. II-53. 8 — Uznesenie zo 14. októbra 1999, Infrissa/Komisia, C-437/98, Zb. s. I-7145. 5 — Rozsudok z 1. júla 1999, Alexopoulou/Komisia, C-155/98 P, 9 — Uznesenie z 15. septembra 1998, Industria del Frio Auxiliar Zb. s. I-4069, bod 13. Conservera/Komisia, T-136/95, Zb. s. II-3301.

I - 855

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-547/03 P

46. Aj v prípade, že sa bude postupovať 50. Článok 64 ods. 2 písm. c) k tomu pridáva podľa formálnej koncepcie, t. j. aj v prípade, ďalší detail, keď uvádza, že účelom opatrení že sa bude klásť dôraz na procesnú situáciu, na zabezpečenie priebehu konania je objas­ však spadá postup, ktorý si v tomto prípade nenie významu návrhov na rozhodnutie, zvolil Súd prvého stupňa, do pôsobnosti dôvodov a tvrdení účastníkov, ako aj spor­ článku 111 rokovacieho poriadku. ných skutočností.

I - 856

AIT/KOMISIA

dotácií v rámci programu „Asia-Invest“ k otázke neprípustnosti. AIT túto možnosť a úplnú ponuku CEERD. využil. AIT tak nielenže mal možnosť vyjadriť svoj postoj, ale túto možnosť aj využil.

54. Keďže časti týchto dokumentov už boli pripojené k návrhu, účelom tejto žiadosti, striktne vzaté, bolo skompletizovať doku­ mentáciu súvisiacu s návrhom. 58. Ak však AIT tvrdí, že Súd mal konať v súlade s článkom 113 rokovacieho poriadku, tak prehliada skutočnosť, že toto ustanovenie takisto nezaručuje právo na ústne pojednávanie. Z článku 114 ods. 3 a 4 rokovacieho poriadku je zrejmé, že Súd môže 55. Otázka, čo z návrhu zjavne vyplýva a či od ústneho pojednávania upustiť. žiadosť Súdu bola presne v tomto rozsahu potrebná, nebude na tomto mieste ďalej skúmaná. Prinajmenšom však nevylučuje uplatnenie článku 111 rokovacieho poriadku.

59. Vzhľadom na to, že Súd bol schopný rozhodnúť už na základe predložených dokumentov, ako aj vzhľadom na to, že ústne 56. Táto žiadosť podľa článku 64 rokova­ pojednávanie by neprinieslo žiadne doda­ cieho poriadku zodpovedá správnemu točné informácie, námietku voči postupu postupu rozhodovacieho orgánu, ktorý Súdu, ktorý rozhodol podľa článku 111 navyše v sebe obsahuje prvok sporového rokovacieho poriadku, nemožno akceptovať. konania.

57. Na námietku AIT, že vo veci sa neus­ kutočnilo ústne pojednávanie, je potrebné 60. Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa sa uviesť, že článok 111 rokovacieho poriadku pri uplatňovaní svojho rokovacieho poriadku nestanovuje povinnosť vytýčenia ústneho nedopustil nesprávneho právneho posúde­ pojednávania. Navyše procesnú zásadu, nia. podľa ktorej majú byť vypočuté obe strany sporu, možno dodržať aj bez uskutočnenia ústneho pojednávania. To je osobitne zrejmé z postupu Súdu v danom prípade, v ktorom bola táto zásada naplnená na základe písom­ ného konania. Súd tak vyzval AIT, aby sa vyjadril k určitým aspektom sporu a osobitne 61. Prvý odvolací dôvod je preto nedôvodný.

64. Komisia tvrdí, že druhý odvolací dôvod je ako nový argument neprípustný, keďže ide o argument, ktorý AIT na Súde prvého stupňa neuviedol. 63. Keďže AIT nebol „adresátom“ rozhod­ nutia o uzatvorení zmluvy, Súd mal použiť test uvedený v rozsudku Plaumann s úľavami, ktoré Súdny dvor zaviedol do judikatúry s cieľom vykladať článok 173 ES (teraz článok 230 štvrtý odsek ES) menej reštriktívne. „CEERD/FIHRD“, s ktorým Komisia uzatvorila zmluvu, bol konkuren­ 65. V každom prípade Komisia tvrdí, že tom a navyše nekalým konkurentom druhý odvolací dôvod je nedôvodný. Skutoč­ „CEERD/AIT“. Udelenie zmluvy „CEERD/­ nosť, že uzatvorenie zmluvy s CEERD/­ FIHRD“ zo strany Komisie, ktoré pripravilo FIHRD malo negatívny dosah na súťažné AIT o súťažné výhody vyplývajúce zo sku­ postavenie AIT, nevymedzovala AIT dosta­ točnosti, že „CEERD/AIT“ tvoril jednu z jeho točným spôsobom v zmysle rozhodnutí organizačných zložiek, malo vysoko nega­ Súdneho dvora. Dôsledky na jeho postavenie tívny dosah na súťažnú pozíciu AIT. Namie­ na trhu nevyplývali z rozhodnutia Komisie, tané rozhodnutie takisto predstavovalo poru­ ale z používania loga bývalým zamestnan­ šenie práva na použitie jeho mena a loga com.

I - 858

AIT/KOMISIA

66. Argument, že zmluva uzatvorená 27. feb­ právneho posúdenia postupu Súdu, sú však ruára 2002 len predlžovala zmluvu uzatvo­ nové zo svojej podstaty vzhľadom na to, že renú s AIT 4. júla 2000, nemá žiadne neexistovala možnosť, ako mohli byť pre­ opodstatnenie, keďže obe zmluvy boli od zentované pred Súdom prvého stupňa. seba navzájom nezávislé. To zjavne vyplývalo z viacerých okolností, ako napríklad z uskutočnenia samostatných výberových konaní a odlišného subjektu druhej výzvy na predkladanie ponúk. 69. Druhý odvolací dôvod je teda prípustný.

v akej v zásade vyjadrujú nasledujúce právne 76. V rámci svojej argumentácie poukazuje pravidlo: AIT v tejto súvislosti na niekoľko rozsudkov Súdu prvého stupňa a Súdneho dvora.

„Právnické alebo fyzické osoby však podľa článku 173 štvrtého odseku Zmluvy môžu napadnúť len akty so záväznými právnymi 77. AIT opiera svoje stanovisko na jednej účinkami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť ich strane o tvrdenie, že v zmysle rozsudku Súdu záujmy tým, že podstatne menia ich právnu prvého stupňa vo veci Metropole télévision situáciu.“ a i. 11 malo byť právne posúdenie súčasného prípadu odlišné. V tomto ohľade je potrebné uviesť, že uvedené konanie sa týkalo tretích strán s určitými procesnými právami v správnom konaní v oblasti súťažného práva. 12 V danom prípade rozhodnutie Komisie ovplyvnilo súťažné postavenie. 73. Takisto je potrebné posúdiť, či je správna právna argumentácia Súdu uvedená v bodoch 28 až 30 predmetného uznesenia. Naopak, nie je potrebné sa v tomto odvola­ com konaní zaoberať skutkovým pozadím rôznych dokumentov.

1. Tvrdenia účastníkov konania 81. Vec Cook 16 uvádzaná AIT sa od tu posudzovaného sporu odlišuje v tom, že sa týka konania o štátnej pomoci, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá o právnom posta­ vení podnikov ako tretích strán. a) AIT

84. Alternatívne AIT vo svojom treťom odvolacom dôvode tvrdí, že bolo porušené 82. Posledný AIT citovaný rozsudok Grou­ jeho právo na účinný opravný prostriedok, pement des agences de voyages 17 rovnako ktoré zaručuje článok 47 Charty základných nesvedčí v prospech argumentu, že Súd práv Európskej únie. AIT takisto tvrdí, že prvého stupňa pri právnom posúdení aktív­ bolo porušené jeho autorské právo zaručené nej legitimácie pochybil. „Groupement“ bola článkom 17 ods. 2 charty. Napokon tvrdí, že upretá aktívna legitimácia práve preto, že na vzhľadom na to, že tretie štáty neboli viazané povinnosťou vytvorenia účinných opravných

16 — Rozsudok z 19. mája 1993, William Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487. 17 — Rozsudok z 28. októbra 1982, Groupement des agences de 18 — Bod 7. voyages/Komisia, C-135/81, Zb. s. 3799. 19 — Bod 13.

I - 861

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-547/03 P

prostriedkov, kľúčový dôvod pre zamietnutie 87. Porušenie týchto práv bolo v predloženej práva na podanie žaloby uvedený v rozsudku veci zdôvodnené porušením charty základ­ vo veci Unión de Pequeños Agricultores 20 sa ných práv. Keďže však charta nie je právne na toto konanie nevzťahoval. záväzná, Súd prvého stupňa ňou nebol viazaný.

AIT/KOMISIA

„Príručky pre žiadateľov“ programu Asia- 93. AIT však navyše nepreukázal, že Komisia Invest, podľa ktorej možno uzatvárať zmluvy opomenula posúdiť, či boli splnené pod­ len s inštitúciami, ktoré majú právnu sub­ mienky na náležité uzatvorenie zmluvy. jektivitu podľa vlastného vnútroštátneho právneho poriadku a ktorých stanovy boli posúdené.

94. Celkovo vzaté, AIT nebol schopný pre­ ukázať, že Komisia porušila zásadu dobrého spravovania. Takéto ďalšie návrhy je preto 91. Podľa názoru Komisie je FIHRD práv­ potrebné zamietnuť ako nedôvodné. nickou osobou. Skutočnosť, že CEERD bola zložkou FIHRD, nijakým spôsobom nemení postavenie zmluvných strán. Išlo o problém, ktorý mali riešiť AIT, FIHRD a pán Lefèvre. Komisia takisto poukazuje na skutočnosť, že súdy Spoločenstva nemohli zabrániť použí­ vaniu loga tým, že by vyhlásili predmetnú zmluvu za neplatnú.

VIII — O trovách

B — Posúdenie 95. V prípade zamietnutia odvolania Súdny dvor rozhoduje o trovách podľa prvého odseku článku 122 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Podľa článku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplat­ niteľného na základe ustanovenia článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci 92. Ako je zrejmé z dokumentov predlože­ nemal úspech, je povinný nahradiť trovy ných Súdu, inštitúcia, s ktorou Komisia konania, ak to bolo v tomto zmysle navrh­ uzatvorila zmluvu, FIHRD, mala potrebnú nuté. Keďže AIT nemal úspech vo svojich právnu subjektivitu. Právny status CEERD dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na ako samostatná kategória je v tejto súvislosti náhradu trov odvolacieho konania v súlade irelevantný. s návrhom Komisie.

I - 864