C-551/03

I - 3177

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-551/03 P

dého podniku, ktorý sa zúčastnil porušenia“, III — Skutkový stav a konanie a pre jej výpočet sa musí posudzovať „jednak závažnosť porušenia a tiež jeho trvanie“.

A — Skutkový stav v okamihu začatia sporu

6. V napadnutom rozsudku je skutkový stav, ktorý nastal v okamihu začatia sporu, opí­ saný takto: 4. Komisia na zabezpečenie transparentnosti a objektívnosti pri ukladaní pokút vydala v roku 1998 usmernenia v tejto oblasti (ďalej len „usmernenia“) 5, podľa ktorých sa výška pokuty v zásade určí vo viacerých po sebe nasledujúcich fázach. „2 Opel Nederland [100% kontrolovaný spoločnosťou General Motors Neder­ land] je jediná vnútroštátna spoločnosť, ktorá predáva značku „Opel“ v Holandsku... Opel Nederland uzavrela dohody o predaji a asistencii asi so 150 koncesionármi, ktorí sa podľa týchto dohôd považujú za autorizovaných predajcov distribučnej siete Opel Europe...

5. Na účely tejto veci stačí spomenúť, že usmernenia okrem iného upravujú možnosť Komisie znížiť výšku pokuty s ohľadom na prípadné poľahčujúce okolnosti, ako naprí­ klad nerealizovanie v praxi porušujúcich 5 [Ako odpoveď na náznaky] vývozu vo dohôd a praktík, ukončenie porušovania, veľkom rozsahu, ktoré uskutočnili títo akonáhle zasiahne Komisia, existencia pri­ jej koncesionári, Opel Nederland pre­ meraných pochybností zo strany podniku študoval a prijal niekoľko opatrení od o tom, či reštriktívne konanie naozaj pred­ druhej polovice roku 1996. stavuje porušenie, a nezámerná povaha porušenia. 6

Opel. Z nášho pohľadu sú tieto množ­ stvá značné preto, že máme silné po­ dozrenie, že tieto predaje sú v rozpore so znením a duchom súčasnej alebo budúcej koncesionárskej zmluvy Opel. ... Máme v úmysle porovnať vašu odpoveď s údajmi uvedenými vo vašom 3. Vedúci oblasti predajných služieb účtovníctve. Budeme vás informovať v nasledujúcich dvoch týždňoch o ďalšom postupe. Vyššie uvedené prediskutujú činnosti týkajúce sa nemení nič na skutočnosti, že ste hlavne vývozu s vyvážajúcimi koncesio­ povinní dosahovať dobré obchodné nármi. Koncesionári budú informo­ výsledky vo vašej konkrétnej oblasti vaní, že z dôvodu problémov pôsobnosti...' dostupnosti výrobkov budú dostávať (až do odvolania) len také množstvo výrobkov, ktoré určí ich norma hodnotenia predaja. Budú vyzvaní, aby vedúcemu oblasti oznámili, ktoré z objednaných výrobkov si 7 Na schôdzi konanej 26. septembra 1996 skutočne želajú dostať. Je na samot­ sa vedenie Opel Nederland rozhodlo ných koncesionároch, aby vyriešili prijať určité opatrenia týkajúce sa problémy, ktoré by mohli vzniknúť vývozu z Holandska. Zápisnica z tohto vo vzťahu k ich kupujúcim. stretnutia opisuje tieto opatrenia takto:

,… Prijaté rozhodnutia:

4. Koncesionári, ktorí oznámia vedú­ cemu oblasti, že neplánujú prestať s vývozom vozidiel vo veľkom roz­ 1. Opel Nederland vykoná audit sahu, budú pozvaní na stretnutie u všetkých koncesionárov (20), s pánom De Leeuwom [generálny o ktorých sa vie, že uskutočňujú riaditeľ] a pánom De Heerom vývozy. … 22. októbra 1996.

I - 3179

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-551/03 P

7. Pán Aukema [vedúci distribúcie tovaru] vypustí mená vyvážajúcich koncesionárov zo zoznamov vytvo­ rených na účely propagačných akcií. 7. Po získaní informácií, podľa ktorých Opel Ich ďalšia účasť bude závisieť od Nederland sledoval stratégiu spočívajúcu výsledkov auditov. v systematickom sťažovaní vývozu nových vozidiel z Holandska do iných členských štátov, Komisia nariadila vykonať adminis­ tratívne vyšetrovanie, aby zistila prípadné porušovanie práva hospodárskej súťaže. V rámci tohto vyšetrovania vykonali služby Komisie 11. a 12. decembra 1996 inšpekciu 8. Pán Aelen [riaditeľ finančného v sídle Opel Nederland a jedného jeho oddelenia] napíše koncesionárom koncesionára. list, v ktorom ich informuje, že Opel Nederland bude od 1. októbra 1996 účtovať 150 NLG za poskytnutie úradných dovozných vyhlásení na požiadanie, ako je typové schválenie vozidla, ako aj za prípravu colných dokumentov, pre niektoré vozidlá 8. Práve v tento posledný deň „Opel Neder­ oslobodené od dane (určené naprík­ land rozposlal koncesionárom usmernenia lad pre diplomatov).‘ o predaji nových vozidiel predajcom

I - 3180

GENERAL MOTORS/KOMISIA

a sprostredkovateľom“. Následne „obežní­ — uložila spoločnosti Opel Nederland kom z 20. januára 1998 Opel Nederland povinnosť „bez zbytočného odkladu informoval svojich koncesionárov, že vylú­ prestať s porušovaním uvedeným čenie vyplácania prémií v prípade predaja na v článku 1, ak sa tak ešte nestalo“ vývoz bolo so spätnou účinnosťou zrušené“ 7. [neoficiálny preklad] (článok 2),

— uložila spoločnostiam Opel Nederland a General Motors Nederland pokutu vo B — Napadnuté rozhodnutie výške 43 miliónov eur (článok 3).

b) platenia prémií: „politika prémií prijatá vo 12. Po zistení obmedzujúcej politiky vzťahu k rôznym programom podpory pre­ v oblasti vývozu Komisia uviedla, že táto daja bola štruktúrovaná tak, že predaj politika sa vykonávala pomocou viacerých zahraničným konečným užívateľom bol individuálnych opatrení, ktoré sa uskutočňo­ z nej výlučný“ [neoficiálny preklad] 12; vali po spoločnej dohode s koncesionármi v rámci plnenia koncesionárskych zmlúv. V rozpore s tým, čo tvrdili spoločnosti, ktoré boli predmetom šetrenia, nešlo o jednostranný úkon spoločnosti Opel Nederland, ale o opatrenia, ktoré v rámci už existujúcich zmluvných vzťahov medzi c) zákazu priamych obmedzení vývozu: automobilovou spoločnosťou a jej predaj­ „koncesionári boli opakovane a naliehavo cami tvorili dohody v zmysle článku 81 ES 10. vyzývaní, aby všetok vývoz ukončili. Mnohí koncesionári sa výslovne zaviazali spoloč­ nosti Opel Nederland BV, že túto činnosť v budúcnosti ukončia“ 13.

13. Pokiaľ ide o obsah týchto dohôd, napad­ nuté rozhodnutie upresňuje, že sa týkali: 14. Pokiaľ ide o posledné podstatné hľadisko na účely rozboru tohto podania, a teda o určenie výšky pokuty, Komisia predovšet­ kým kvalifikovala porušenie ako veľmi vážne, pretože Opel Nederland úmyselne bránil alebo vytváral prekážky vývozom, a teda bránil uskutočneniu cieľa jednotného trhu. a) zásobovania koncesionárov: „zásobovanie Keď sa potom pristúpi k dĺžke porušenia, koncesionárov dovozcom bolo podmienené Komisia konštatovala, že trvalo 17 mesiacov tým, že sa dodávajú iba automobily potrebné (od konca augusta 1996 — začiatku septem- na predaj zákazníkom na zmluvnom území

C — Konanie na Súde prvého stupňa 19. V tejto súvislosti Súd prvého stupňa a napadnutý rozsudok v prvom rade uviedol, že tvrdenia Komisie o prijatí takejto stratégie „sa opiera[li] o zápisnicu zo schôdze vedenia z 26. septembra 1996, ktorá je konečným dokumentom týkajúcim sa opatrení prijatých najvyšším vedením Opel Nederland“ 15. 15. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. novembra 2000 podali General Motors Nederland a Opel Neder­ land žalobu, ktorou sa domáhali, aby Súd prvého stupňa zrušil napadnuté rozhodnutie, a subsidiárne, aby zrušil alebo znížil pokutu uloženú napadnutým rozhodnutím. 20. Keď sa potom pristúpi k „posúdeniu, či dotknuté rozhodnutie z 26. septembra 1996, ako to tvrdí Komisia, odráža existenciu všeobecnej stratégie spoločnosti Opel Neder­ land s cieľom zabrániť alebo obmedziť vývoz v celom rozsahu, alebo skôr tak, ako to tvrdia žalobcovia, odráža existenciu dovolenej stra­ 16. Na podporu svojej žaloby vzniesli žalu­ tégie s cieľom obmedziť predaj, ktorý je júce spoločnosti päť žalobných dôvodov, na v rozpore s pravidlami“, Súd prvého stupňa ktoré napadnutý rozsudok analyticky reago­ zdôraznil, že „v znení zápisnice ne[bol] val. uvedený žiadny rozdiel medzi vývozmi

14 — Napadnuté rozhodnutie, body 173 až 202. 15 — Napadnutý rozsudok, bod 45.

I - 3183

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-551/03 P

v súlade koncesionárskymi zmluvami a tými, vedieť, či „vyvážajúci“ koncesionári skutočne ktoré sú s nimi v rozpore. Podľa tohto znenia umožnili predaj neautorizovaným predaj­ sa prijaté opatrenia týkajú všetkých vývozov. com“ 18. Tvrdenie žalobcov, podľa ktorého sa Opel Nederland snažil iba obmedziť vývozy, ktoré nie sú v súlade s koncesionárskymi zmlu­ vami, sa vôbec neodrá[žalo] v znení zápis­ nice“ 16.

I - 3184

GENERAL MOTORS/KOMISIA

sionára…, bolo však otázne, či toto opatrenie land zaviedol obmedzujúci systém prémií obsahovalo dohodu v zmysle článku 81 v maloobchode, čím sa porušil článok 81 ES. ods. 1 ES. Jednostranné správanie podniku [totiž] nespadá do pôsobnosti tohto ustano venia“ 20.

26. Podľa Súdu prvého stupňa teda na 29. V prvom rade Súd prvého stupňa rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, neuznal tvrdenia žalobcov, podľa ktorých „v napadnutom rozhodnutí nie je žiadny nič nepreukazovalo, že koncesionári prijali priamy dôkaz o oznámení opatrenia, o ktoré obmedzenie dovoleného predaja na vývoz ide, koncesionárom“ a „ani ostatné doku­ ako odpoveď na novú politiku v oblasti menty v spise nedovoľujú dospieť k záveru, prémií. Podľa jeho názoru naopak, „ako že opatrenie, o ktoré ide, sa skutočne zdôraznila Komisia vo svojich písomných uplatnilo alebo vykonalo“ 21. pripomienkach, od 1. októbra 1996 sa žiadosti o prémie posudzovali podľa v tom čase uplatniteľných podmienok, ktoré vylu­ čovali predaj na vývoz z pôsobnosti systému prémií“ 23. Tieto podmienky sa teda „stali integrálnou súčasťou koncesionárskych 27. Pri neexistencii týchto prvkov sa Súd zmlúv medzi Opel Nederland a jeho konce­ prvého stupňa domnieval, že „sa dostatočne sionármi a začlenili sa do celku pokračujú­ z právneho hľadiska nepreukázalo, že opat­ cich obchodných vzťahov upravených vše­ renie obmedzenia zásobovania bolo ozná­ obecnou dohodou, ktorá bola uzavretá mené koncesionárom, a ešte menej sa v minulosti. Opatrenie, o ktoré ide, teda preukázalo, že toto opatrenie sa stalo súčas­ nepredstavuje jednostranný úkon, ale ťou zmluvných vzťahov medzi Opel Neder­ dohodu v zmysle článku 81 ods. 1 ES“ 24. land a jeho koncesionármi“ 22, a preto vyho­ vel skúmanému žalobnému dôvodu a zrušil príslušnú časť napadnutého rozhodnutia.

32. Pokiaľ ide o účel skúmaného opatrenia, Súd prvého stupňa podotkol toto:

102 S ohľadom tak na povahu opatrenia, ako aj ním sledované ciele a vo svetle ekonomických súvislostí, v rámci kto­ rých sa malo uplatňovať, je potrebné sa domnievať, že podľa ustálenej judikatúry „100 V tejto súvislosti Komisia oprávnene predstavuje toto opatrenie dohodu, kto­ tvrdí, že vzhľadom na to, že ak sa rej cieľom je obmedzovanie hospodár­ prémie za predaj na vývoz už nepo­ skej súťaže [pozri v tomto zmysle skytovali, ekonomický manévrovací rozsudky Súdneho dvora z 1. februára priestor koncesionárov pri vykonávaní 1978, Miller/Komisia, 19/77, Zb. s. 131, takého predaja sa v porovnaní bod 7; z 8. novembra 1983, IAZ a i./­ s manévrovacím priestorom, ktorý mali Komisia, 96/82 až 102/82, 104/82, k dispozícii pri vnútroštátnom predaji, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, zmenšil. Koncesionári sú totiž nútení body 23 až 25, a (z 28. marca 1984,) buď uplatňovať voči zahraničným CRAM a Rheinzink/Komisia (29/83 zákazníkom nevýhodnejšie podmienky a 30/83, Zb. s. 1679), bod 26]“. ako voči domácim zákazníkom, alebo sa uspokojiť v prípade predajov na vývoz s nižším ziskom. Zrušením pré­ mií za predaj na vývoz sa tento predaj stal menej zaujímavým pre zahranič­ ných zákazníkov alebo pre koncesioná­ rov. Toto opatrenie mohlo samo osebe 33. Po tomto konštatovaní Súd prvého stupňa pripomenul, že „podľa ustálenej 26 — Napadnutý rozsudok, bod 94. judikatúry nie je potrebné prihliadať na

I - 3186

GENERAL MOTORS/KOMISIA

38. V tejto súvislosti Súd prvého stupňa v podstate súhlasil so spôsobom, podľa ktorého Komisia vypočítala základnú výšku 35. d) Štvrtým žalobným dôvodom žalujúce pokuty na základe závažnosti a dĺžky trvania spoločnosti poukázali na skutkový a právny porušenia. 31 Okrem toho podčiarkol, že omyl, keď Komisia tvrdila, že Opel Neder­ „v tomto prípade neexistoval predpoklad land priamo zakázal vývoz v rozpore neúčinného uplatňovania dohôd, na ktorý z článkom 81 ES.

29 — Napadnutý rozsudok, bod 146. 27 — Napadnutý rozsudok, bod 104. 30 — Napadnutý rozsudok, bod 147. 28 — Napadnutý rozsudok, bod 105. 31 — Napadnutý rozsudok, body 191 až 199 a 201 až 203.

I - 3187

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-551/03 P

prihliadal Súd prvého stupňa, ukončenia D — Konanie pred Súdnym dvorom porušovania od prvých zásahov Komisie alebo neúmyselné porušenie“, a teda poľah­ čujúce okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zníženie pokuty. 32 41. Odvolaním podaným 29. decembra 2003 General Motors Nederland a Opel Neder­ land navrhli, aby Súdny dvor:

— zrušil i) napadnutý rozsudok v rozsahu, 39. Súd prvého stupňa však aj tak znížil v akom sa týka stratégie obmedzujúcej výšku pokuty, aby prihliadol na prijatie vývoz, ako aj politiky prémií, druhého žalobného dôvodu 33. a v rozsahu, v akom potvrdzuje pokutu v týchto bodoch; ii) ako aj rozhodnutie napadnuté na prvom stupni s odkazom na rovnaké body,

47. Podľa názoru odvolateľov je toto posú­ IV — Právny rozbor denie postihnuté nasledujúcimi vadami:

44. Odvolacie dôvody, ktoré odvolatelia uviedli proti rozsudku Súdu prvého stupňa, — skreslenie dôkazov týkajúcich sa údaj­ sa v podstate týkajú právnych omylov, ného prijatia tejto stratégie, najmä ktorých sa dopustil prvostupňový súd: i) pri znenia zápisnice zo schôdze potvrdení konštatovaní Komisie, podľa kto­ z 26. septembra 1996 (pozri bod 6 rých Opel Nederland uplatnil všeobecnú vyššie). Z tejto zápisnice totiž vyplýva, obmedzujúcu stratégiu na všetky vývozy, že Opel Nederland sa obmedzil na a ii) zaviedol obmedzujúci systém prémií prijatie osobitných a individuálnych v maloobchode, iii) ako aj pri obmedzení sa opatrení, ktoré nemožno zamieňať za na iba čiastočné zníženie výšky pokuty. stratégiu obmedzujúcu vývozy. Okrem toho, keďže predmetom rozhodnutí prijatých v priebehu tejto schôdze (ďalej len „rozhodnutia z 26. septembra 1996“) nebolo obmedzenie vývozov, konštato­ vanie Súdu prvého stupňa o neexistencii

45. Teraz pristúpim k postupnému posúde­ niu týchto odvolacích dôvodov. 34 — Napadnutý rozsudok, bod 56.

I - 3189

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-551/03 P

— logický omyl vyplývajúci z úvah „v kruhu“ týkajúcich sa politiky prémií. Súd prvého stupňa sa totiž najskôr na túto politiku odvoláva na podporu obmedzujúcej povahy stratégie prijatej rozhodnutím z 26. septembra 1996 a potom sa odvoláva na existenciu takejto stratégie, aby preukázal, že účel systému prémií bol tiež obmedzujúci, 49. Skôr ako pristúpim k rozboru tohto odvolacieho dôvodu, zdá sa mi vhodné pripomenúť, že podľa článku 225 ES a článku 51 Štatútu Súdneho dvoru sa proti rozsudkom vydaným Súdom prvého stupňa možno odvolať „len v právnych otázkach“. — logický omyl vyplývajúci z „nezmysel­ Z toho podľa ustálenej judikatúry vyplýva, že ného“ odkazu na dátum prijatia roz­ „Súdny dvor preto nie je oprávnený zisťovať hodnutí z 26. septembra 1996 na skutkový stav a v zásade ani preskúmavať potvrdenie, že sledovali obmedzenia dôkazy, o ktoré Súd prvého stupňa opiera všetkých vývozov a nielen tých, ktoré vlastné zistenie skutkového stavu. Ak sú totiž neboli v súlade s koncesionárskymi tieto dôkazy vykonané riadne a boli dodržané zmluvami. Podľa názoru odvolateľov všeobecné právne zásady a procesné predpisy neposkytol Súd prvého stupňa žiadne týkajúce sa dôkazného bremena a zhromaž-

I - 3190

GENERAL MOTORS/KOMISIA

ďovania dôkazov, patrí výlučne do právomoci Súdom prvého stupňa, ktoré je napokon Súdu prvého stupňa hodnotiť dôkazy, ktoré výsledkom pozorného preskúmania doku­ boli pred ním vykonané… Toto hodnotenie mentov a iných prvkov, na ktoré sa Komisia preto nie je právnou otázkou, ktorá ako taká a odvolatelia odvolávali. 36 podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom, okrem prípadu skreslenia týchto dôkazov“ 35.

54. Po tomto objasnení myslím, že Súd 52. Tvrdenia odvolateľov, ktoré sú teda prvého stupňa mohol dôvodne dospieť vzdialené od preukázania, že Súd prvého k záveru, že obmedzujúca stratégia prijatá stupňa skreslil údaje o skutkovom stave 26. septembra 1996 sa mala týkať všetkých alebo dôkazy, v skutočnosti spochybňujú vývozov a nielen tých, ktoré neboli v súlade posúdenie skutkového stavu vykonané s koncesionárskymi zmluvami. Zo znenia zápisnice totiž nevyplýva žiadny druh roz­ líšenia medzi dovolenými a nedovolenými 35 — Rozsudok z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, vývozmi. Zb. s. I-3111, body 21 a 22. Pozri tiež v tom istom zmysle okrem iného rozsudky z 21. júna 2001, Moccia Irme a i./­ Komisia, C-280/99 P až C-282/99 P, Zb. s. I-4717, bod 78; z 8. mája 2003, T. Port/Komisia, C-122/01 P, Zb. s. I-4261, bod 27; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P 36 — Pozri najmä body 44, 48, 54 a 55 napadnutého rozsudku. a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 47 až 49, a uznesenie z 9. júla 37 — Pozri body 33 až 35 napadnutého rozsudku, ktoré správne 2004, Fichtner/Komisia, C-116/03 P, neuverejnené v Zbierke, zhrnujú tvrdenia uvedené v žalobe podanej na súd prvého bod 33. stupňa (body 19, 26, 33 a 34).

I - 3191

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-551/03 P

55. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa 58. a) Podľa odvolateľov je kvalifikácia teda domnievam, že prvý odvolací dôvod je systému prémií ako dohody, ktorej cieľ je čiastočne neprípustný a čiastočne nedô­ v rozpore s hospodárskou súťažou a najmä vodný. pojem obmedzujúci „cieľ“, príliš rozširujúcim uplatňovaním článku 81 ES. Podľa ich názoru je totiž možné zistiť existenciu porušenia článku 81 ES výlučne z dôvodu cieľa dohody iba vtedy, ak je jej jediným cieľom a je zrejmým dôsledkom citeľného obmedzenia hospodárskej súťaže. Systém prémií, ktorý je predmetom tejto veci, ii) O systéme prémií naopak sleduje úplne legitímne ciele obchod­ nej politiky (podpora predaja modelov OPEL v Holandsku) a stimuluje hospodársku súťaž medzi rôznymi automobilovými spoločnos­ ťami, ktoré pôsobia na holandskom trhu.

61. d) V tejto súvislosti je nepodstatné aj porovnanie uvedené v bode 100 napadnu­ tého rozsudku medzi zaobchádzaním vyhra­ deným podľa politiky prémií pre predaj automobilov v Holandsku a zaobchádzaním vyhradeným pre predaj automobilov na vývoz, podľa ktorého Súd prvého stupňa vyvodil, že tým, že predmetné opatrenie vedie k tomu, že druhé uvedené predaje sú „menej zaujímavé pre zahraničných zákazní­ kov alebo pre koncesionárov“ 42, sleduje obmedzujúci cieľ.

v prípade predajov do cudziny s nižším 67. a) V prvom rade pripomínam, že na ziskom“ 43. rozdiel od toho, čo tvrdia odvolatelia, zo Zmluvy alebo z judikatúry vôbec nevyplýva, že na to, aby bolo možné zistiť existenciu porušenia článku 81 ES výlučne z dôvodu cieľa dohody, je nevyhnutné, aby jej jediným cieľom bolo obmedzenie hospodárskej 64. e) Pri posúdení predmetu systému pré­ súťaže. mií potom nemal podľa názoru odvolateľov Súd prvého stupňa prihliadať na predpokla­ dané úmysly účastníkov, ktoré vyplývajú z prijatia rozhodnutia z 26. septembra 1996. Na účely uplatňovania článku 81 ES by sa totiž predmet dohody mal vždy posudzovať objektívne, bez poukazu na subjektívne úmysly účastníkov. 68. Zdá sa mi totiž, že tento predpoklad vychádza z prevrátenej logiky oproti logike, z ktorej vychádza toto ustanovenie tak, ako to vykladá judikatúra Spoločenstva. Naopak, práve skutočnosť, že dohoda má zjavne cieľ, ktorý je v rozpore s hospodárskou súťažou, 65. Odvolatelia napokon s odkazom na to, spôsobuje, že okolnosť, že sleduje aj iné ciele, čo už bolo uvedené v rámci prvej polovice sa stáva nepodstatnou a bezvýznamnou. odvolania, uvádzajú, že Súd prvého stupňa Súdny dvor už totiž kvalifikoval ako dohody v tejto súvislosti sledoval úvahu v kruhu tým, v rozpore s článkom 81 ES také dohody, že odkázal na rozhodnutia z 26. septembra ktoré majú obmedzujúci cieľ a ktoré zároveň 1996 na potvrdenie obmedzujúceho cieľa sledovali aj dosiahnutie iných úplne legitím­ politiky prémií, aby sa na ňu potom odvolá­ nych cieľov. 44 val na podporu tiež obmedzujúcej povahy uvedeného rozhodnutia (bod 47 vyššie).

70. c) Keď pristúpim ku kritike, ktorú vyslovili odvolatelia, pokiaľ ide o spôsob, akým Súd prvého stupňa posúdil cieľ pred­ metného opatrenia, v prvom rade sa mi nezdá, že judikatúra, na ktorú sa v tejto súvislosti odvoláva napadnutý rozsudok, je nepodstatná.

72. Zdá sa mi teda jasné, že tento cieľ sa môže dosiahnuť nielen pomocou priamych obmedzení vývozu, ale aj pomocou nepria­ mych opatrení zameraných na odradenie 71. V rozpore s tým, ako uvádzajú odvola­ distribútora od vykonávania predaja do telia, sa mi totiž nezdá, že sa rozsah roz­ zahraničia pôsobením najmä na hospodárske sudkov, ktoré citoval Súd prvého stupňa, a finančné podmienky týchto činností. Súdny obmedzuje na prípady opatrení, ktoré zaka­ dvor tak považoval také opatrenia za obme­ zujú alebo úplne zabraňujú distribútorovi dzujúce hospodársku súťaž, ktoré na základe vykonávať predaj na vývoz alebo akokoľvek svojej povahy, rovnako ako opatrenia, kto­ tieto činnosti znevýhodňujú. Z judikatúry rými sa teraz zaoberáme, „sťažovali súbežné naopak, okrem osobitostí každého jednotli- dovozy“ 46 tým, že ich podmieňovali uplat­ ňovaním menej priaznivého zaobchádzania oproti tomu, aké bolo vyhradené pre ofi­ ciálny dovoz, alebo „obmedzovali slobodu 45 — Pozri spomedzi mnohých rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, najmä s. 496; z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 122, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C 250/99 P až C-252/99 P 46 — Rozsudok IAZ International Belgium a i./Komisia, už a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 491. citovaný, bod 6.

48 — Tieto zásady sa uvádzajú aj v právnych predpisoch Spoločen­ predajov na vývoz s nižším ziskom. Zrušením stva, ktoré upravujú uplatňovanie článku 81 ES na distri­ prémií za predaj na vývoz [by] sa tento predaj bučné dohody. Článok 4 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2790/1999 stal menej zaujímavým pre zahraničných z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov zákazníkov alebo pre koncesionárov“ 50. (Ú. v. ES L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364) totiž ustanovuje, že výnimka zákazu uvedeného v článku 81 ods. 1 ES „neplatí pre vertikálne dohody, ktoré priamo alebo nepriamo, samostatne alebo v kombinácii s inými faktormi pod kontrolou strán, majú za cieľ... obmedzenie predaja..." (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Okrem toho výkladové oznámenie, ktoré prijala Komisia — Usmernenia k vertikálnym obmedzeniam [neoficiálny pre­ klad] (2000/C 291/01) (Ú. v. ES C 291, 2000, s. 1) - upravuje výslovne druh opatrení, ktorým sa teraz zaoberáme, pričom upresňuje: „Závažné obmedzenie uvedené v článku 4... nariadenia o výnimkách pre kategórie sa týka zosúladených dohôd alebo praktík, ktorých priamym alebo nepriamym 76. Inými slovami, keby neboli predaje na cieľom je obmedzenie predaja zo strany kupujúceho s odkazom na územie alebo na zákazníkov, ktorým môže vývoz výslovne vylúčené z prémií, holandskí nadobúdateľ predať tovar alebo poskytnúť služby, ktoré sú predmetom zmluvy. Toto závažné obmedzenie sa týka rozdelenia trhu podľa územia alebo podľa zákazníkov. To môže vyplývať z priamych záväzkov, akým je záväzok distribútora nepredávať určitým zákazníkom alebo zákazní­ kom na určitých územiach... Rovnaký výsledok sa môže 49 — Rozsudok z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 dosiahnuť pomocou nepriamych opatrení, ktoré vedú distri­ a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 33; kurzívou zvýraznil generálny bútora k tomu, aby nevykonával predaj takýmto zákazníkom advokát. Pozri tiež rozsudky Deere/Komisia, už citovaný, bod akými sú odmietnutia alebo zníženia zliav alebo prémií..." 76, a z 28. mája 1998, New Holland Ford/Komisia, C-8/95 P, [neoficiálny preklad] (bod 49) (kurzívou zvýraznil generálny Zb. s. I-3175, bod 90. advokát). 50 — Napadnutý rozsudok, bod 100.

77. e) Tvrdenie odvolateľov, podľa ktorého sa nemalo prihliadať na predpokladané úmysly účastníkov na určenie cieľa dohody, sa mi 79. Zdá sa mi preto, že sa Súd prvého stupňa napokon zdá byť úplne nedôvodné. Je po preskúmaní znenia dohody a vlastností pravdou, že podľa Súdneho dvora „je nepod­ dotknutého opatrenia mohol oprávnene statné..., či si [podnik] [je] alebo nie je opierať aj o ciele sledované odvolávajúcimi vedomý porušovania zákazu uvedeného sa spoločnosťami, ktoré vyvodil najmä v článku [81 ods. 1 ES]“ 51. Inými slovami, z prijatia všeobecnej stratégie obmedzujúcej dôkaz úmyslu účastníkov obmedziť hospo­ dársku súťaž nie je nevyhnutnou náležitosťou na účely určenia obmedzujúceho cieľa 52 — Skutočnosť, že sledovaný cieľ sa nedosiahol a že teda dohoda dohody. To iba znamená, že dohoda, ktorou nevyvolala obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, je, ako bolo uvedené vyššie, nepodstatné na účely zistenia porušenia účastníci sledujú cieľ, ktorý vedie článku 81 ES (bod 69 vyššie). 53 — Rozsudok IAZ International Belgium a i./Komisia, už citovaný, body 23 a 25. Pozri tiež v tomto zmysle napríklad rozsudky z 30. júna 1966, Société technique minière, 56/65, Zb. s. 337, a CRAM a Rheinzink/Komisia, už citovaný, 51 — Rozsudok Miller/Komisia, už citovaný, bod 18. bod 26.

I - 3197

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-551/03 P

vývoz na to, aby potvrdil záver, ku ktorému výšku pokuty v dôsledku čiastočného uzna­ dospel, pokiaľ ide o protisúťažný cieľ nia žaloby na prvom stupni, aj tak sa dopustil dohody. 54 právneho omylu z dôvodu, že vo zvyšku potvrdil výpočet, ktorý vykonala Komisia.

54 — Napadnutý rozsudok, body 101 a 102. 55 — Napadnutý rozsudok, bod 204.

I - 3198

GENERAL MOTORS/KOMISIA

86. Napokon na účely použitia poľahčujú­ v prípade ukončenia „porušovania, akonáhle cich okolností ustanovených v usmerneniach zasiahne Komisia (konkrétne v prípade kon­ Súd prvého stupňa nemusel prihliadať na trol)“, 56 malo z dôvodu poľahčujúcich okol­ dátum (ktorý nasledoval po práve uvedených ností uplatniť zníženie upravené dátumoch), keď sa zrušil systém prémií. v usmerneniach. Keďže totiž išlo o dovolené opatrenie, jeho dĺžka uplatňovania by nemala žiaden význam na účely určenia výšky pokuty.

87. Pokiaľ ide o mňa, hneď poviem, že 90. Zo spisu totiž vyplýva a v tomto bode tvrdenia, ktoré uviedli odvolatelia, úzko odvolatelia nenamietali proti rozsudku súvisia s tvrdeniami, ktoré boli uvedené vyhlásenému na prvom stupni, že hneď po v rámci iných odvolacích dôvodov. Skúmaný inšpekcii vykonanej službami Komisie ukon­ odvolací dôvod sa totiž opiera o predpoklad, čil Opel Nederland iba priame zákazy preda­ že systém prémií nie je porušením článku 81 ja na vývoz a naopak, sporný systém prémií ES. ponechal v platnosti až do 20. januára 1998. Inými slovami, iba tento posledný dátum, a teda viac ako rok po „po prvých úkonoch Komisie“, 57 sa úplne ukončilo porušovania.

88. Ako som sa však už skôr snažil pre­ ukázať, tento predpoklad nie je dôvodný. Ak sa teda považuje opatrenie v oblasti prémií za opatrenie, ktoré je porušením práva hospo­ dárskej súťaže, z toho zjavne vyplýva, že nie je možné vyčítať Komisii, že prihliadala na toto porušenie pri výpočte pokuty, a Súdu 91. Zdá sa mi teda, že Súd prvého stupňa prvého stupňa, že súhlasil s týmto prístu­ správne posúdil, že v tomto prípade nie je pom. zníženie výšky pokuty ako odmena za účinnú ľútosť podniku, ktorý sa dopustil porušenia, dôvodné.

95. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery navrhujem, aby Súdny dvor:

1. odvolanie zamietol;

2. zaviazal General Motors Nederland a Opel Nederland na náhradu trov konania.

I - 3200