C-276/03

ROZSUDOK

ZO 6. 10. 2005 - VEC C-276/03

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora) zo 6. októbra 2005 *

Vo veci C-276/03 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 24. júna 2003,

Scott SA, so sídlom v Saint-Cloud (Francúzsko) v zastúpení: J. Lever, QC, G. Peretz, barrister, A. Nourry, R. Griffith a M. Papadakis, solicitors, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobca,

Francúzska republika,

vedľajší účastník v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia N. Colneric, K. Schiemann, E. Juhász a E. Levits,

generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. februára 2005,

žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie 2002/14/ES z 12. júla 2000 týkajúceho sa štátnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/ Kimberley-Clark (Ú, v. ES L 12, s. 1, ďalej len „napadnuté rozhodnutie"), v rozsahu, v akom sa táto žaloba zakladala na porušení článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mím. vyd. 08/001, s. 339), Komisiou Európskych spoločenstiev.

Právny rámec

2 Článok 15 nariadenia č. 659/1999 stanovuje:

„1. Právomoci Komisie vymáhať pomoc budú predmetom vymedzeného obdobia [premlčacej doby - neoficiálny preklad] desiatich rokov.

2. Vymedzené obdobie [Premlčacia doba — neoficiálny preklad] začína dňom, kedy sa protiprávna pomoc udelila príjemcovi buď ako individuálna pomoc alebo ako pomoc podľa schémy pre pomoc. Akýkoľvek akt [úkon — neoficiálny preklad] vykonaný Komisiou alebo členským štátom, konajúcim na žiadosť Komisie v súvislosti s protiprávnou pomocou preruší vymedzené obdobie [premlčaciu dobu — neoficiálny preklad]. Po každom prerušení sa začne čas počítať od začiatku. Vymedzené obdobie sa pozastaví na [Premlčacia doba prestáva plynúť — neoficiálny preklad] také dlhé obdobie, na aké je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev.

I - 8466

6 Dňa 31. augusta 1987 mesto Orléans a predmetný departement poskytli Bouton Brochard Scott určité výhody. Na jednej strane jej tieto subjekty predali za zvýhodnených podmienok pozemok s rozlohou 48 hektárov v predmetnej priemyselnej zóne. Na druhej strane sa zaviazali vypočítať asanačný poplatok podľa preferenčnej sadzby.

I - 8467

ROZSUDOK

ZO 6. 10. 2005 — VEC C-276/03

7 Bouton Brochard Scott sa v novembri 1987 premenovala na Scott.

8 V januári 1996 akcie tejto spoločnosti nadobudla Kimberly-Clark Corporation.

9 V januári 1998 táto spoločnosť oznámila zatvorenie predmetného závodu, ktorého aktíva, teda pozemok a papiereň, nadobudol Procter & Gamble v júni 1998.

Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok

14 Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. novembra 2000 Scott podal žalobu proti napadnutému rozhodnutiu smerujúcu k jeho čiastočnému zrušeniu.

15 Francúzska republika vstúpila do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Scott.

16 Na návrh tejto spoločnosti sa Súd prvého stupňa rozhodol vysloviť sa k žalobnému dôvodu založenému na porušení článku 15 nariadenia č. 659/1999 pred skúmaním ostatných dôvodov žaloby.

17 V tomto ohľade bol žalobný dôvod Scott rozdelený do dvoch častí založených na:

— porušení predmetného článku 15 Komisiou tým, že sa domnievala, že premlčacia doba mohla byť prerušená úkonom, ktorý nebol oznámený príjemcovi protiprávnej pomoci, v danom prípade žiadosťou o informácie zo 17. januára 1997, alebo alternatívne

20 Scott navrhuje, aby Súdny dvor:

— zrušil napadnutý rozsudok,

— zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pomoci vo forme preferenčnej ceny za pozemok, a

— zaviazal Komisiu na náhradu trov konania v prvostupňovom a odvolacom konaní.

I - 8470

SCOTT/KOMISIA

22 Na podporu svojho odvolania Scott uvádza v podstate jediný odvolací dôvod založený na chybnom výklade článku 15 nariadenia č. 659/1999 Súdom prvého stupňa, ktorý rozhodol, že premlčacia doba mohla byť prerušená úkonom, ktorý nebol oznámený príjemcovi pomoci, v danom prípade žiadosťou o informácie zo 17. januára 1997.

23 V bodoch 58 až 60 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa prijal záver, že samotná skutočnosť, že príjemca pomoci nevedel o existencii žiadostí o informácie

I - 8471

ROZSUDOK

ZO 6. 10. 2005 - VEC C-276/03

podaných Komisiou dotknutému členskému štátu nemá za následok zbavenie týchto žiadostí účinku, čo sa týka premlčacej doby uvedenej v článku 15 nariadenia č. 659/1999. Tento článok zaviedol jedinú premlčaciu dobu, ktorá sa uplatňuje rovnakým spôsobom na dotknutý členský štát a na tretie osoby. Okrem toho,v konanie stanovené v článku 93 ods. 2 Zmluvy je vedené najmä medzi Komisiou a dotknutým členským štátom, pričom tretie zainteresované osoby, medzi nimi príjemca pomoci, majú právo byť informovaní a mať možnosť uplatňovať svoje tvrdenia, keďže majú v tomto konaní najmä úlohu „zdroja informácií" Komisie. Predsa však, Komisia nie je povinná oznámiť potenciálne zainteresovaným osobám vrátane príjemcu pomoci úkony, ktoré uskutočňuje vo vzťahu k protiprávnej pomoci pred začatím konania podľa článku 93 ods. 2 zmluvy.

24 V bode 61 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa dodal, že príjemca neoznámenej pomoci, ako je pomoc v danom prípade, nemôže mať legitímnu dôveru v zákonnosť pomoci. Navyše Súd prvého stupňa v bode 62 toho istého rozsudku konštatoval, že pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 659/1999 príjemca takejto pomoci nemohol uplatňovať žiadnu právnu istotu vo vzťahu k premlčaniu práva na vymáhanie pomoci, a preto prerušenie premlčacej lehoty pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia nemalo za následok zbavenie ho tejto právnej istoty.

27 Hoci toto ustanovenie obsahuje v skutočnosti dvojitý odkaz na „akt [úkon — neoficiálny preklad] vykonaný Komisiou" a „žiadosť Komisie", toto nemôže napriek tomu znamenať, že žiadosť o informácie adresovaná touto inštitúciou dotknutému členskému štátu môže predstavovať „akt [úkon — neoficiálny preklad] vykonaný Komisiou" iba pod podmienkou, že bola oznámená príjemcovi pomoci. Ako uvádza generálny advokát v bodoch 87 až 90 svojich návrhov, dvojitý odkaz sa môže vysvetľovať na jednej strane nedbalosťou zákonodarcu, ktorý, ako sa zdá, prevzal bez postrehnutia procesných rozdielov formuláciu použitú v článku 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlčacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej súťaže Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61). Na druhej strane nemožno vylúčiť, že existujú určité situácie, v ktorých „žiadosť Komisie" nepredstavuje automaticky a súčasne „akt [úkon — neoficiálny preklad] vykonaný Komisiou". Nakoniec, ako to poznamenal generálny advokát v bode 91 svojich návrhov, nariadenie č. 659/1999 pripúšťa eventuálnu existenciu viacerých (postup­ ných) prerušujúcich úkonov, pretože sa v jeho článku 15 uvádza, že po každom prerušení začne premlčacia doba plynúť odznova.

28 Znenie článku 15 nariadenia č. 659/1999 teda neposkytuje žiadnu informáciu o existencii prípadnej podmienky oznámenia úkonu príjemcovi pomoci pre to, aby nastalo prerušenie premlčacej doby.

I - 8473

ROZSUDOK

ZO 6. 10. 2005 — VEC C-276/03

29 N a p r i e k t o m u je p o t r e b n é overiť, či takáto p o d m i e n k a nevyplýva z cieľa s l e d o v a n é h o predmetným článkom 15.

35 Teda aj za predpokladu, že by postavenie účastníka konania mohlo odôvodňovať podmienku oznámenia, postačuje konštatovať, že príjemca pomoci nemá toto postavenie.

36 S ohľadom na vyššie uvedené Súd prvého stupňa nevykladal článok 15 nariadenia č. 659/1999 nesprávne, keď prijal záver, že premlčacia doba mohla byť prerušená úkonom, ktorý nebol oznámený príjemcovi pomoci, v danom prípade žiadosťou o informácie zo 17. januára 1997.

37 Je pravdou, že ani skutočnosť, že príjemca nemohol mať legitímnu dôveru v zákonnosť pomoci, ani skutočnosť, že desať rokov po poskytnutí pomoci nariadenie č. 659/1999 ešte nebolo účinné, nepredstavujú nevyhnutné etapy pre to, aby bolo možné dospieť k tomuto výkladu. Tieto konštatovania však nemajú vplyv na dôvodnosť tohto výkladu.

38 Odvolací dôvod preto musí byť zamietnutý ako nedôvodný. Je teda potrebné odvolanie zamietnuť.

I - 8475

ROZSUDOK

ZO 6. 10. 2005 - VEC C-276/03

I - 8476