C-408/03

proti

Belgickému kráľovstvu, v zastúpení: E. Dominkovits, splnomocnená zástupkyňa,

žalovanému,

* Jazyk konania: francúzština.

I - 2663

ROZSUDOK

Z 23. 3. 2006 — VEC C-408/03

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. septembra 2005,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. októbra 2005, I - 2664

KOMISIA/BELGICKO

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Komisia Európskych spoločenstiev vo svojej žalobe navrhuje, aby Súdny dvor určil, že:

2 Článok 1 ods. 1 prvý pododsek smernice 90/364 stanovuje:

„Členské štáty udelia právo pobytu štátnym príslušníkom členských štátov, ktorým nevzniklo toto právo na základe iných ustanovení právnych predpisov spoločenstva, ako aj ich rodinným príslušníkom, ako je definované v odseku 2 pod podmienkou, že majú pre seba i pre svojich rodinných príslušníkov uzavreté nemocenské poistenie voči všetkým rizikám v hostiteľskom členskom štáte a majú dostatočné finančné prostriedky, aby sa v priebehu svojho pobytu nestali záťažou pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu."

3 Článok 2 ods. 1 tejto smernice uvádza:

„Právo pobytu sa doloží vydaním dokladu označovaného ako ,povolenie k pobytu [povolenie na pobyt — neoficiálny preklad] pre štátneho príslušníka členského štátu EHS', ktorého platnosť môže byť obmedzená na dobu piatich rokov s možnosťou predĺženia. Členský štát však môže, ak to považuje za potrebné, požiadať o obnovenie platnosti povolenia na konci prvých dvoch rokov pobytu. Ak rodinný príslušník nemá štátnu príslušnosť niektorého členského štátu, je mu vydaný doklad o pobyte s rovnakou platnosťou, akú má doklad vydaný štátnemu príslušníkovi, od ktorého je závislý.

I - 2666

KOMISIA/BELGICKO

I - 2667

ROZSUDOK

Z 23. 3. 2006 — VEC C-408/03

6 Článok 4 ods. 1 prvý a druhý pododsek smernice 73/148 znie:

„Každý členský štát poskytne právo na trvalý pobyt štátnym príslušníkom iných členských štátov, ktorí sa usadili na jeho území na účely pokračovania v činnosti ako samostatne zárobkovo činné osoby po zrušení obmedzenia týchto činností vzhľadom na zmluvu.

Ako dôkaz práva na pobyt bude vydaný dokument nazvaný ,povolenie na pobyt pre štátnych príslušníkov členského štátu Európskych spoločenstiev'. ..."

7 Článok 6 tej istej smernice uvádza:

„Na účely určenia podmienok umožňujúcich výkon práva na pobyt a s cieľom zabezpečenia prístupu k odbornému vzdelaniu na nediskriminačnom základe pre štátnych príslušníkov členského štátu, ktorí boli prijatí na absolvovanie kurzu odborného vzdelávania v inom členskom štáte, členské štáty priznajú právo na pobyt každému študentovi, ktorý je štátnym príslušníkom jedného z členských štátov a ktorý nie je užívateľom tohto práva na základe iných ustanovení práva spoločenstva, ako aj manželovi/manželke tohto študenta a ich nezaopatreným deťom, pričom študent predloží prostredníctvom vyhlásenia alebo podľa svojho uváženia inými prinajmenšom rovnocennými prostriedkami príslušnému vnútro­ štátnemu orgánu dôkaz, že má dostatok prostriedkov, a teda jeho rodina nebude počas pobytu s ním záťažou pre systém sociálnej pomoci daného hostiteľského štátu, a to za predpokladu, že sa študent zapísal na uznanú vzdelávaciu inštitúciu s hlavným cieľom absolvovať na nej kurz odborného vzdelania, a že má uzavreté nemocenské poistenie voči všetkým rizikám v hostiteľskej krajine."

9 Podľa článku 2 ods. 1 druhého a tretieho pododseku uvedenej smernice:

„Právo na pobyt bude potvrdené vydaním dokladu označovaného ako .povolenie na pobyt pre štátneho príslušníka členského štátu spoločenstva'...

Na účely vydania povolenia alebo dokladu k pobytu [na pobyt — neoficiálny preklad] môže členský štát vyžadovať od žiadateľa len platný preukaz totožnosti alebo pas a poskytnutie dôkazu o tom, že žiadateľ spĺňa podmienky stanovené v článku 1."

I - 2669

ROZSUDOK

Z 23. 3. 2006 — VEC C-408/03

12 Podmienky pobytu štátnych príslušníkov Únie v Belgicku upravujú ustanovenia kráľovského nariadenia z 8. októbra 1981 o vstupe na územie, pobyte, usadení I - 2670

KOMISIA/BELGICKO

a vyhostení cudzincov (Moniteur belge z 27. októbra 1981, s. 1), ktoré bolo zmenené a doplnené kráľovským nariadením z 12. júna 1998 (Moniteur belge z 21. augusta 1998, s. 26854, ďalej len „kráľovské nariadenie").

13 Pokiaľ ide o právo na pobyt štátnych príslušníkov členských štátov zakotvené v smernici 90/364, článok 53 kráľovského nariadenia stanovuje:

„1. Cudzinec z ES... je oprávnený usadiť sa v Kráľovstve za predpokladu, že má uzavreté nemocenské poistenie voči rizikám v Belgicku a že má dostatočné finančné prostriedky, aby nezaťažoval verejné inštitúcie.

2. ...

15 Pokiaľ ide o právo pobytu zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, článok 45 kráľovského nariadenia stanovuje:

„1. Cudzinec z ES, ktorý pricestuje do Belgicka, aby tu vykonával zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť..., je... zapísaný do evidencie cudzincov a je mu vydané potvrdenie o prihlásení, ktoré je platné... päť mesiacov od dátumu vydania.

I - 2672

KOMISIA/BELGICKO

Pred uplynutím piateho mesiaca nasledujúceho od podania žiadosti o povolenie usadiť je cudzinec ES povinný predložiť potvrdenie o zamestnaní..., ak vykonáva alebo plánuje vykonávať zamestnanie, alebo doklady požadované pre výkon povolania, ak vykonáva alebo plánuje vykonávať samostatne zárobkovú činnosť.

3. Minister alebo ním poverená osoba zamietne žiadosť o povolenie usadiť sa, ak nie sú splnené podmienky stanovené pre usadenie. Starosta alebo ním poverená osoba zamietne žiadosť o povolenie usadiť sa, ak požadované dokumenty neboli predložené v lehote stanovenej v [odseku] 1 pododseku 3.

sa spolu s príkazom na opustenie územia, ak požadované dokumenty neboli predložené pred koncom piateho mesiaca nasledujúceho od podania žiadosti o povolenie usadiť sa. Príkaz na opustenie územia je vykonateľný pätnásť dní po uplynutí platnosti potvrdenia o prihlásení.

17 Pokiaľ ide o právo na pobyt študentov, článok 55 kráľovského nariadenia stanovuje, že ak štátny príslušník členského štátu v lehote troch mesiacov od podania žiadosti o pobyt nepredloží žiaden doklad preukazujúci splnenie podmienok pobytu, obecný správny orgán mu oznámi rozhodnutie o ukončení jeho pobytu spolu s príkazom na opustenie územia.

Konanie pred podaním žaloby

18 Zo spisu vyplýva, že Komisia dostala rôzne sťažnosti na belgickú právnu úpravu a správnu prax, ktoré sa týkali jednak podmienok udeľovania povolení na pobyt podľa smernice 90/364 a jednak príkazu na opustenie štátneho územia vydaného občanom Únie.

19 Komisia uvádza, že ju zaujal predovšetkým prípad pani De Figueiredo, portugalskej štátnej príslušníčky, ktorá v auguste 1999 prišla do Belgicka spoločne so svojimi troma dcérami za svojím dlhoročným partnerom, ktorý bol belgickým štátnym príslušníkom. Z vyhlásenia o príchode spísaného 30. augusta 1999 vyplýva, že pobyt bol povolený do 29. októbra 1999. Partner pani De Figueiredo súčasne predložil doklad o finančnej podpore.

I - 2674

I - 2675

ROZSUDOK

Z 23. 3. 2006 — VEC C-408/03

24 Belgické úrady ďalej uviedli, že považujú za oprávnené prijať opatrenie smerujúce k vyhosteniu občana Únie, ktorý sa zdržiava v Belgicku viac ako tri mesiace bez toho, aby bolo začaté konania o usadení, alebo ktorý nepredloží doklady potrebné v rámci žiadosti o usadenie, ktorú podal.

25 Keďže sa Komisia neuspokojila s dôvodmi, ktoré Belgické kráľovstvo uviedlo v odpovedi na výzvu, 3. apríla 2002 adresovala tomuto členskému štátu odôvodnené stanovisko vyzývajúce ho prijať nevyhnutné opatrenia a vyhovieť tomuto stanovisku v lehote dvoch mesiacov od jeho oznámenia.

26 Keďže Komisiu neuspokojila odpoveď Belgického kráľovstva na odôvodnené stanovisko, podala túto žalobu.

27 Uznesením z 9. marca 2004 predseda Súdneho dvora povolil vstup Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska do konania ako vedľajšieho účastníka podporujúceho v konaní Belgické kráľovstvo.

30 Tieto finančné prostriedky m ô ž u pochádzať alebo byť d o p l n e n é p r o s t r i e d k a m i p r í b u z n é h o alebo tretej osoby, napríklad osoby žijúcej spoločne s o s o b o u s p r á v o m na pobyt alebo osoby, ktorá sa za osobu s právom na pobyt zaručí, ak boli predložené odpovedajúce doklady. Komisia sa domnieva, že rozlišovanie belgickými ú r a d m i , pokiaľ ide o pôvod príjmov v závislosti o d toho, či pochádzajú alebo nepochádzajú od osôb, s ktorými je o b č a n Ú n i e v p r á v n o m vzťahu, je u m e l é a n e m á žiadnu o p o r u v práve Spoločenstva.

31 Komisia dospela k záveru, že tým, že belgické úrady uložili občanovi Ú n i e povinnosť mať dostatočné o s o b n é finančné prostriedky pre seba a svoju rodinu, porušili článok 18 ES a nerešpektovali zásadu proporcionality pri aplikácii p o d m i e n k y týkajúcej sa dostatočných finančných prostriedkov stanovenej smernicou 90/364.

32 Belgické kráľovstvo spočiatku zaujalo konzervatívnejší postoj, ktorý však neskôr vo svojej duplikę zmiernilo, a súhlasilo s tým, aby sa brali do úvahy finančné prostriedky partnera, ale iba ak sa tento partner zmluvne zaviaže občanovi Únie na poskytnutie finančných prostriedkov prostredníctvom dohody uzatvorenej pred notárom a obsahujúcej dodatok o finančnej podpore.

33 Pokiaľ ide o pôvod týchto finančných prostriedkov, Spojené kráľovstvo tvrdí, že žiadateľ o povolenie na pobyt musí mať dostatočné osobné finančné prostriedky, pričom sa v tejto súvislosti nemôže odvolávať na finančné prostriedky rodinného príslušníka.

I - 2677

ROZSUDOK

Z 23. 3. 2006 — VEC C-408/03

I - 2678

KOMISIA/BELGICKO

— Skúmanie prvého žalobného dôvodu

38 Svojím prvým žalobným dôvodom Komisia Belgickému kráľovstvu vytýka, že na účely aplikácie smernice 90/364 zohľadňuje iba osobné finančné prostriedky občana Únie žiadajúceho o udelenie práva na pobyt alebo finančné prostriedky manžela alebo dieťaťa tohto občana a nezohľadňuje finančné prostriedky pochádzajúce od tretej osoby, predovšetkým od partnera, s ktorým nie je v žiadnom právnom vzťahu.

39 Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry aplikácia podmienok a obmedzení stanovených v článku 1 ods. 1 prvom pododseku smernice 90/364 musí rešpektovať obmedzenia uložené právom Spoločenstva a musí byť v súlade s jeho všeobecnými zásadami, predovšetkým so zásadou proporcionality. To znamená, že vnútroštátne opatrenia prijaté v tejto súvislosti musia byť primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú (pozri rozsudok Baumbast a R, už citovaný, bod 91).

40 V bodoch 30 a 31 rozsudku z 19. októbra 2004, Zhu a Chen (C-200/02, Zb. s. I-9925), Súdny dvor konštatoval, že podľa samotného znenia článku 1 ods. 1 prvého pododseku smernice 90/364 postačuje, aby štátni príslušníci členských štátov „mali" potrebné finančné prostriedky bez toho, aby toto ustanovenie obsahovalo čo len minimálnu požiadavku na pôvod týchto prostriedkov. Takýto výklad je nevyhnutný o to viac, že ustanovenia upravujúce základnú zásadu, akou je voľný pohyb osôb, je potrebné vykladať extenzívne.

44 Predmetom tohto skúmania je predovšetkým otázka pôvodu týchto príjmov, pričom úrady hostiteľského členského štátu sú v každom prípade oprávnené vykonať potrebné skúmania, pokiaľ ide o ich existenciu, výšku a ich disponibilitu.

45 Belgické kráľovstvo uznáva, že tieto príjmy môžu byť zohľadnené, ak pochádzajú od osoby, ktorá je v právnom vzťahu s oprávnenou osobou, ktorý ju zaväzuje prispievať na krytie potrieb oprávnenej osoby. Belgické kráľovstvo uvádza, že táto požiadavka je odôvodnená skutočnosťou, že ak by sa zohľadňovali príjmy osoby, ktorej vzťah k občanovi Únie nie je právne definovaný a ktorý preto možno bez väčších ťažkostí ukončiť, vzrástlo by nebezpečenstvo, že tento občan sa po určitom čase stane záťažou pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu.

I - 2680

KOMISIA/BELGICKO

46 S takýmto odôvodnením nie je možné súhlasiť z dôvodu, že požiadavka existencie právneho vzťahu medzi poskytovateľom finančných prostriedkov a oprávnenou osobou, na ktorú sa odvoláva Belgické kráľovstvo, je neprimeraná, keďže ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 90/364, ktorým je ochrana verejných financií hostiteľského členského štátu.

47 Strata dostatočných finančných prostriedkov je vždy latentným nebezpečenstvom, či už ide o osobné prostriedky alebo prostriedky pochádzajúce o d tretej osoby, a t o aj vtedy, ak sa táto osoba zaviaže finančne podporovať o s o b u s p r á v o m na pobyt. Pôvod týchto finančných prostriedkov teda n e m á bezprostredný vplyv n a nebezpečenstvo, že k takejto strate dôjde, keďže toto nebezpečenstvo je p o d m i e n e n é vývojom okolností.

O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa príkazu na opustenie územia oznámeného občanovi Únie, ktorý v stanovenej lehote nepredložil doklady požadované na účely vydania povolenia na pobyt

Argumentácia účastníkov konania

53 Komisia tvrdí, že k vyhosteniu občana Únie môže dôjsť s výnimkou rozhodnutí odôvodnených verejným poriadkom, bezpečnosťou a verejným zdravím iba v prípade, ak nespĺňa podmienky výkonu práva pobytu stanovené právom Spoločenstva alebo tieto podmienky prestal spĺňať.

54 Rozhodnutie o vyhostení oznámené belgickými úradmi občanovi Únie by v skutočnosti sankcionovalo skutočnosť, že občan Únie v stanovenej lehote nepredložil doklady nevyhnutné na to, aby mu bolo vydané povolenie na pobyt. I - 2682

KOMISIA/BELGICKO

55 Komisia sa domnieva, že skutočnosť, že príslušná osoba si nesplnila administratívne povinnosti vyžadované na získanie povolenia na pobyt, nevyhnutne neznamená, že v skutočnosti nespĺňa podmienky na priznanie práva pobytu stanovené právom Spoločenstva. Automatické oznámenie príkazu na opustenie štátneho územia je teda v rozpore s článkom 2 smernice 90/364, článkom 4 smernice 68/360, článkom 4 smernice 73/148, článkom 2 smernice 93/96 a článkom 2 smernice 90/365.

60 Dodáva, že dotknutej osobe nič nebrániť začať nové konanie o vydanie povolenia usadiť sa, v ktorom môže preložiť dôkaz, že spĺňa podmienky na pobyt.

61 Spojené kráľovstvo uvádza, že ak žiadateľ o povolenie na pobyt nepredloží v stanovenej lehote potrebné dôkazy, príslušný vnútroštátny orgán musí byť oprávnený vydať rozhodnutie v neprospech žiadateľa.

Posúdenie Súdnym dvorom

— Úvodné pripomienky

62 Právo štátnych príslušníkov členského štátu vstúpiť na územie iného členského štátu a zdržiavať sa tam je na účely Zmluvy právom, ktoré bezprostredne priznáva Zmluva alebo prípadne jej vykonávacie ustanovenia (pozri rozsudok z 8. apríla 1976, Rover, 48/75, Zb. s. 497, bod 31).

63 Vydanie povolenia na pobyt štátnemu príslušníkovi členského štátu nemožno považovať za konštitutívny právny akt, ale musí byť považovaný za deklaratórny právny akt, ktorým členský štát potvrdzuje osobné postavenie štátneho príslušníka iného členského štátu s ohľadom na ustanovenia práva Spoločenstva (pozri rozsudky Royer, už citovaný, bod 33, a z 25. júla 2002, MRAX, C-459/99, Zb. s. I-6591, bod 74).

67 Komisia však svojím druhým žalobným dôvodom vytýka belgickej právnej úprave skutočnosť, že nepredloženie dokladov nevyhnutných na vydanie povolenia na pobyt štátnym príslušníkom členského štátu v stanovenej lehote má automaticky za následok oznámenie príkazu na vyhostenie. I - 2685

ROZSUDOK

Z 23. 3. 2006 - VEC C-408/03

68 Takéto automatické vyhostenie predstavuje zásah d o samotnej podstaty práva n a pobyt priamo zaručeného právom Spoločenstva. Hoci členský štát môže prípadne prijať opatrenie smerujúce k vyhosteniu, ak štátny príslušník členského štátu nie je schopný v stanovenej lehote predložiť doklady preukazujúce, že spĺňa požadované finančné podmienky, automatická povaha t o h t o opatrenia vyhostenia, tak a k o ju predpokladá belgická právna úprava, vedie k neprimeranosti t o h t o opatrenia.

69 V skutočnosti tieto právne predpisy z dôvodu automatickej povahy príkazu n a vyhostenie neumožňujú zohľadniť dôvody, p r e ktoré dotknutá osoba nepodnikla nevyhnutné administratívne úkony, a k o ani jej prípadnú schopnosť preukázať splnenie podmienok, ktoré právo Spoločenstva stanovuje n a uznanie jej práva n a pobyt.

70 V t o m t o smere je irelevantnou skutočnosť, že v praxi sa príkaz n a vyhostenie nevykonáva automaticky. Belgická právna úprava, predovšetkým články 45, 51 a 53 kráľovského nariadenia, stanovujú lehoty, p o uplynutí ktorých sa vydané príkazy na vyhostenie stávajú vykonateľnými. Údajná relatívna povaha príkazu n a vyhostenie v k a ž d o m prípade nemení nič n a tom, že tieto opatrenia sú neprimerané závažnosti porušenia a že sú spôsobilé odradiť občanov Únie o d výkonu ich práva n a voľný pohyb.

73 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania a Belgické kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania. Členské štáty, ktoré vstúpili do konania, znášajú v súlade s článkom 69 ods. 4 prvým pododsekom toho istého článku svoje vlastné trovy konania. I - 2687

ROZSUDOK

Z 23. 3. 2006 — VEC C-408/03

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:

1. a) Belgické kráľovstvo si tým, že z aplikácie smernice 90/364 na štátnych príslušníkov členského štátu, ktorí chcú vykonávať práva vyplývajúce z tejto smernice, ako aj článku 18 ES vylúčilo príjmy partnera usadeného v hostiteľskom členskom štáte, ak nebola uzatvorená dohoda pred notárom obsahujúca dodatok o podpore, nesplnilo svoje povin­ nosti vyplývajúce z uvedeného článku 18 ES a z predmetnej smernice;

b) Belgické kráľovstvo si tým, že stanovilo možnosť automatického oznámenia príkazu na opustenie štátneho územia občanom Únie, ktorí v stanovenej lehote nepredložili doklady nevyhnutné na získanie povolenia na pobyt, nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 2 smernice 90/364, článku 4 smernice 68/360, článku 4 smernice 73/148, článku 2 smernice 93/96 a z článku 2 smernice 90/365.

2. Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.