C-472/03
ECLI:EU:C:2005:135
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CJ0472
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
ARTHUR ANDERSEN
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 3. marca 2005 *
Vo veci C-472/03,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) zo 7. novembra 2003 a doručený Súdnemu dvoru 12. novembra 2003, ktorý súvisí s konaním:
Staatssecretaris van Financiën
proti
Arthur Andersen & Co. Accountants c.s.,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts (spravodajca), N. Colneric, K. Schiemann a E. Juhász,
* Jazyk konania: holandčina.
I - 1735
ROZSUDOK
Z 3. 3. 2005 — VEC C-472/03
generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. novembra 2004,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
— Arthur Andersen & Co. Accountants cs., v zastúpení: R. Vos a P. J. B. G. Schrijver, advocaten,
— holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster a N. A. J. Bel, splnomocnení zástupcovia,
— Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: R. Lyal a A. Weimar, ako aj L. Ström-van Lier, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. januára 2005,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 B písm. a) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov
I - 1736
ARTHUR ANDERSEN
členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23, ďalej len „šiesta smernica").
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorý vznikol v dôsledku toho, že Staatssecretaris van Financiën (holandský štátny tajomník financií) odmietol oslobodiť od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") činnosti nazývané „back office" vykonávané spoločnosťou Arthur Andersen & Co. Accountants cs. (ďalej len „odporkyňa") v oblasti životného poistenia.
Právny rámec
Právna úprava Spoločenstva
3 Podľa článku 4 ods. 1 šiestej smernice sa za platiteľa dane považuje osoba, ktorá nezávisle na ľubovoľnom mieste vykonáva hospodársku činnosť bližšie určenú v odseku 2 toho istého článku, odhliadnuc od účelu a výsledkov tejto činnosti.
4 Odsek 4 tohto článku stanovuje, že použitie výrazu „nezávisle" v odseku 1 vylučuje z daňovej povinnosti zamestnané a iné osoby, ak sú voči zamestnávateľovi viazané pracovnou zmluvou alebo iným právnym vzťahom vytvárajúcim vzťah zamestnáva teľa a zamestnanca z pohľadu pracovných podmienok, odmeňovania a záväzkov zamestnávateľa.
I - 1737
ROZSUDOK
Z 3. 3. 2005 - VEC C-472/03
5 Článok 13 B šiestej smernice znie:
„Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spoločenstva, platí, že členské štáty oslobodia od dane nasledujúce položky za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a jednoznačnej aplikácie oslobodení od dane a na účely ochrany pred možnými daňovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneužívaním:
a) poistné plnenia a plnenia poisťovania poisťujúcich [poisťovacie a zaisťovacie činnosti — neoficiálny preklad] vrátane s nimi súvisiacich služieb poskytova ných poisťovacími maklérmi a poisťovacími agentmi,
..."
6 Článok 2 smernice Rady 77/92/EHS z 13. decembra 1976 o opatreniach, ktorými sa má uľahčiť účinné uplatňovanie slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, pokiaľ ide o činnosť poisťovacích agentov a sprostredkovateľov (ex skupina ISIC 630), najmä o dočasných opatreniach týkajúcich sa týchto činností (Ü. v. ES L 26, 1977, s. 14; Mim. vyd. 06/001, s. 46) v znení účinnom v čase skutkového stavu, stanovoval:
„1. Táto smernica platí pre nasledovné činnosti, ktoré patria do ISIC skupiny 630 v prílohe III k všeobecnému programu odstránenia prekážok v práve na podnikanie [slobody usadiť sa — neoficiálny preklad]:
a) zárobkové činnosti osôb, ktoré konajúc úplne slobodne, pokiaľ ide o výber spoločnosti, v súvislosti s poistením alebo zaistením rizík sprostredkujú kontakt
I - 1738
ARTHUR ANDERSEN
medzi osobami, ktoré majú záujem o poistenie alebo zaistenie, a poisťovňami alebo zaisťovňami, vykonávajú prípravnú prácu na uzatváranie poistných alebo zaisťovacích zmlúv a tam, kde je to primerané, pomáhajú pri vybavovaní a plnení takýchto zmlúv predovšetkým v prípade poistnej udalosti;
b) zárobkové činnosti osôb, ktoré na základe jednej alebo viacerých zmlúv alebo plných moci sú poverené tým, aby v mene a na účet alebo iba na účet jednej alebo viacerých poisťovacích spoločností ponúkali, navrhovali a pripravovali alebo uzatvárali poistné zmluvy, alebo aby pomáhali pri vybavovaní a plnení takýchto zmlúv, predovšetkým v prípade poistnej udalosti;
2. Táto smernica sa vzťahuje na činnosti, ktoré sú v členských štátoch obvykle opísané nasledovne:
b) činnosti uvedené v ods. 1 pism. b):
— v Holandsku:
— Gevolmachtigd agent,
— Verzekeringsagent
..."
I - 1739
ROZSUDOK
Z 3. 3. 2005 — VEC C-472/03
Vnútroštátna právna úprava
7 Článok 11 Wet op de omzetbelasting 1968 (zákon z roku 1968 o dani z obratu) stanovuje:
„1. Od dane sú oslobodené za podmienok, ktoré upraví všeobecne záväzné správne opatrenie:
k) poistenie a služby poskytované poisťovacími agentmi."
Skutkové okolnosti a prejudiciálna otázka
8 V čase rozhodnom vo veci samej patrila ku odporkyni usadenej v Rotterdame (Holandsko) spoločnosť založená podľa holandského súkromného práva s obchodným menom Andersen Consulting Management Consultants (ďalej len „ACMC").
9 Royal Nederland Verzekeringsgroep NV, Universal Leven NV (ďalej len „UL"), spoločnosť podnikajúca na trhu so životným poistením prostredníctvom poisťova-
I - 1740
ARTHUR ANDERSEN
cích agentov, a ACMC uzavreli 26. mája 1997 zmluvu o spolupráci, ktorá stanovovala, že ACMC vykoná na účet UL rozličné činnosti označené v tejto zmluve ako činnosti „back office". ACMC zverila vykonanie týchto činností svojmu oddeleniu Accenture Insurance Services (ďalej len „AIS") nachádzajúcemu sa v tej istej budove ako UL.
10 Uvedené činnosti „back office" sú v uznesení vnútroštátneho súdu opísané takto: prijímanie žiadostí o poistenie, spracovávanie zmluvných a tarifných zmien, vydávanie, správa a zrušovanie poistiek, vybavovanie poistných udalostí, určovanie a výplata provízií poisťovacím agentom, organizácia a správa informačných technológií, poskytovanie informácií UL a poisťovacím agentom, vypracovanie správ určených poistníkom a tretím osobám, ako napríklad Fiscale Inlichtingen- en Opsporingsdienst (daňové oddelenie kontroly a dozoru). Ak z údajov uvedených žiadateľom o uzavretie poistnej zmluvy vyplýva potreba lekárskej prehliadky, rozhodnutie o schválení poistného rizika prináleží UL, zatiaľ čo v prípade, že sa potreba lekárskej prehliadky nepreukáže, rozhodnutie o poistnom riziku schvaľuje ACMC a toto rozhodnutie je pre UL záväzné. AIS zabezpečuje takmer všetky kontakty s poisťovacími agentmi.
1 1 UL má k dispozícii počet zamestnancov zodpovedajúci 2,9 jednotkám zamestnancov na plný úväzok (ďalej len „JPÚ"), zatiaľ čo AIS vyhradila na činnosti „back office" 17 JPU. Zamestnanci AIS absolvovali špeciálne školenie o životnom poistení.
12 Zmluva o spolupráci predpokladá vytvorenie dvoch výborov — „Review Committee" a „Operating Committee" — zložených z predstaviteľov UL a ACMC a poverených vyhodnocovaním spolupráce medzi UL a AIS, zabezpečením dodržiavania podmienok spolupráce, plánovaním činností „back office", rokovaním o vývoji poistenia a jeho dopade na tieto činnosti, ako aj riešením prípadných sporov vyplývajúcich z tejto zmluvy. Táto zmluva predpokladá vymenovanie „Service
I - 1741
ROZSUDOK
Z 3. 3. 2005 — VEC C-472/03
manager" a „Operational manager" poverených zabezpečením každodennej spolu práce medzi UL a AIS na zabezpečenie efektivity činností „back office". Obsahuje aj doložku o výhradnosti, ktorá zakazuje ACMC vykonávať pre tretie osoby činnosti „back office" porovnateľné s činnosťami vykonávanými v prospech UL. Za tieto činnosti „back office" upravuje zmluva odmenu vypočítanú v závislosti od počtu poistných zmlúv a prijatého poistného, ako aj minimálnu odmenu.
13 Vo svojom priznaní za september 1998 odporkyňa uviedla, že zaplatila daň z obratu vo výške 10 000 NLG. Táto suma predstavuje rozdiel medzi na jednej strane daňou z obratu, vypočítanou z odmien fakturovaných UL za vykonané činnosti „back office" za toto obdobie, a na druhej strane daňou z obratu odpočítanou na túto položku.
1 4 Keďže sa odporkyňa domnievala, že činnosti „back office" vykonané pre UL sú oslobodené od dane z obratu, požiadala príslušného daňového kontrolóra o vrátenie sumy 10 000 NLG, čo tento kontrolór zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok na Gerechtshof te 's-Gravenhage (Holandsko), ktorý mu vyhovel rozsudkom z 23. októbra 2001. Tento súd dospel k záveru, že svojou spoluprácou chceli UL a ACMC spojiť svoje odborné znalosti na rovnaký účel, a to spoločné prevádzkovanie poisťovacieho podniku. Podľa tohto súdu tak činnosti vykonávané ACMC pre UL nemožno považovať za poskytovanie hospodárskych služieb podliehajúcich dani z obratu.
I - 1742
ARTHUR ANDERSEN
15 Holandský štátny tajomník financií podal mimoriadny opravný prostriedok proti rozsudku Gerechtshof te 's-Gravenhage na Hoge Raad der Nederlanden. Odporkyňa podala vzájomný mimoriadny opravný prostriedok.
16 Hoge Raad der Nederlanden sa domnieva, že predmetné činnosti nemôžu byť oslobodené od DPH ako keby išlo o poisťovacie činnosti. V tejto súvislosti zdôrazňuje na jednej strane, že zo spisového materiálu a zo zistení Gerechtshof te's- Gravenhage vyplýva, že UL sama znáša riziká vyplývajúce z výkonu poisťovacích činností, a na druhej strane, že poistné zmluvy sa uzatvárajú v mene UL, a nie ACMC.
17 Naopak, pýta sa na pojem ,,služ[by] poskytovan[é] poisťovacími agentmi" v zmysle článku 13 B písm. a) šiestej smernice. Zdôrazňuje, že niektoré charakteristické znaky tohto pojmu, ako napríklad nevyhnutnosť priameho vzťahu medzi platiteľom dane a poistenými, v prejednávanej veci skutočne chýbajú. Dodáva však, že predmetné činnosti sú službami súvisiacimi s poisťovacími činnosťami, pri ktorých ACMC do značnej miery vystupuje ako sprostredkovateľ. Podľa tohto súdu ACMC vystupuje ako sprostredkovateľ v prvom rade medzi poisťovacími agentmi a UL, keďže spracováva žiadosti o uzatvorenie poistných zmlúv, ktoré dostáva od poisťovacích agentov, a často ich dopracováva do konečnej podoby v mene UL, a ďalej medzi UL a poistníkmi, keďže koná v mene UL vo vzťahu k týmto poistníkom v priebehu účinnosti poistnej zmluvy a v prípade jej výpovede.
18 Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Ak platiteľ dane uzatvorí s poisťovacou spoločnosťou (poskytujúcou životné poistenie) zmluvu, akou je zmluva medzi ACMC a UL, ktorá okrem iného stanovuje,
I - 1743
ROZSUDOK
Z 3, 3. 2005 — VEC C-472/03
že tento platiteľ dane bude vykonávať veľkú časť činností v skutočnosti súvisiacich s poisťovacími činnosťami — vrátane, vo všeobecnosti, prijímania rozhodnutí záväzných pre poisťovaciu spoločnosť pokiaľ ide o uzatváranie poistných zmlúv a udržiavanie kontaktov s agentmi a prípadne aj s poistenými — za určitú odmenu a prostredníctvom zamestnancov, ktorí majú príslušné odborné vzdelanie a skúsenosti v oblasti poistenia, a zatiaľ čo sú poistné zmluvy uzatvárané v mene poisťovacej spoločnosti a výlučne táto spoločnosť znáša riziko, majú byť činnosti vykonávané týmto platiteľom dane pri plnení zmluvy považované za ,súvisiac[e] slúž [by] poskytovanie] poisťovacími maklérmi a poisťovacími agentmi' uvedené v článku 13 B písm. a) šiestej smernice?"
19 Listom z 5. januára 2001 sa vnútroštátny súd opýtal účastníkov konania, či podľa nich vyhlásenie rozsudku Súdneho dvora z 20. novembra 2003, Taksatorringen (C-8/01, Zb. s. I-13711) odôvodňuje späťvzatie návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Listom z 11. februára 2004, potom ako sa vnútroštátny súd oboznámil so stanoviskami účastníkov konania, informoval Súdny dvor, že trvá na svojom návrhu.
O prejudiciálnej otázke
20 Na úvod je potrebné odmietnuť tvrdenie obsiahnuté v písomných pripomienkach odporkyne, podľa ktorej vzťah ACMC a UL charakterizuje podriadenosť, ktorá podľa článku 4 ods. 4 šiestej smernice vylučuje predmetné činnosti z pôsobnosti DPH.
21 Použitie slov ako „zamestnanec" a „zamestnávateľ" v tomto ustanovení totiž potvrdzuje, že výnimka z daňovej povinnosti, ktorá je v tomto ustanovení upravená, predpokladá existenciu pracovnoprávneho vzťahu, ktorý zjavne neexistuje medzi ACMC a UL.
I - 1744
ARTHUR ANDERSEN
22 Okrem toho, ako je uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdu bez toho, aby to odporkyňa spochybnila, A C M C nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s poistníkmi, keďže poistné zmluvy sa uzatvárajú v mene UL. Vnútroštátny súd teda správne usudzuje, že činnosti A C M C nie sú poisťovacími činnosťami v zmysle článku 13 B písm. a) šiestej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2001, Skandia, C-240/99, Zb. s. I-1951, body 41 a 43).
23 V dôsledku toho je Súdny dvor v prejednávanej veci požiadaný o to, aby vyložil výlučne pojem ,,súvisiac[e] služ[by] poskytovan[é] poisťovacími m a k l é r m i a poisťovacími agentmi" v zmysle článku 13 B písm. a) šiestej smernice a aby upresnil, či sa tento pojem, ktorý nie je v uvedenej smernici definovaný, týka činností, akými sú tie, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej.
24 Je p o t r e b n é pripomenúť, že slová použité n a označenie oslobodení podľa článku 13 šiestej smernice musia byť vykladané doslovne, keďže tieto oslobodenia predstavujú výnimky zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa D P H vyberá z každého poskytnutia služieb platiteľom d a n e za odplatu (už citované rozsudky Skandia, b o d 32, a Taksatorringen, b o d 36).
25 Ustálenou judikatúrou je aj to, že uvedené oslobodenia predstavujú autonómne pojmy práva Spoločenstva, ktorých účelom je vyhnúť sa rozdielnemu uplatňovaniu režimu D P H v jednotlivých členských štátoch a ktoré musia byť zasadené do všeobecného kontextu jednotnej úpravy D P H (rozsudok Skandia, už citovaný, bod 23).
I - 1745
ROZSUDOK
Z 3. 3. 2005 — VEC C-472/03
26 V tejto veci odporkyňa prízvukuje skutočnosť, že zamestnanci AIS, ktorým ACMC zverila predmetné činnosti, majú skúsenosti v oblasti životného poistenia a že uvedené činnosti súvisia s poisťovacími činnosťami.
27 Ako to však odporkyňa s i a a pripustila na pojednávaní, tieto dve skutočnosti nepostačujú na to, aby bola: ACMC považovaná za poisťovacieho agenta. Je totiž potrebné preskúmať aj to, či predmetné činnosti zodpovedajú činnostiam poisťovacieho agenta.
28 Odporkyňa tvrdí, že áno. Dodáva, že ACMC udržiava vzťahy tak s poisťovateľom, teda UL, ako aj s poistníkmi a poistenými.
29 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa údajov uvedených v rozhodnutí vnútroštátneho súdu je ACMC pri vykonávaní svojich činností viazaná doložkou o výhradnosti v prospech UL (pozri bod 12 tohto rozsudku). Nemôže si teda slobodne zvoliť poisťovateľa, čo predstavuje základný znak zárobkovej činnosti opísanej v článku 2 ods. 1 pism. á) smernice 77/92, ktorá zodpovedá práci poisťovacieho makléra.
30 Odporkyňa tvrdí, že činnosti ACMC sa zhodujú s činnosťami „gevolmachtigd agent" (splnomocnený agent) uvedeného v článku 2 ods. 2 pism. b) smernice 77/92, tieto činnosti sú opísané v tom istom článku ods. 1 pism. b). Na pojednávaní odporkyňa trvala na skutočnosti, že ACMC má tak pri podpise poistnej zmluvy, ako aj v priebehu jej plnenia právomoc zaväzovať UL vo vzťahu k poistníkom a poisteným.
I - 1746
ARTHUR ANDERSEN
31 K tomuto bodu je potrebné pripomenúť, že už bolo rozhodnuté, že v kontexte šiestej smernice zárobková činnosť opísaná v článku 2 ods. 1 pism. b) smernice 77/92 „zahŕňa právomoc zaviazať poisťovateľa voči poistenému, ktorému vznikla škoda" (rozsudok Taksatorringen, už citovaný, bod 45).
32 Ako však zdôraznil generálny advokát v bode 31 svojich návrhov, z tejto judikatúry nemožno logicky vyvodiť, že existencia právomoci zaväzovať poisťovateľa je určujúcim kritériom pre priznanie postavenia poisťovacieho agenta v zmysle článku 13 B písm. a) šiestej smernice. Priznanie tohto postavenia predpokladá totiž preskúmanie obsahu predmetných činností.
33 V tejto súvislosti nezávisle od otázky, či je pri svojej činnosti ACMC vo vzťahu zároveň k poisťovateľovi a k poistníkom tak, ako to vyžaduje judikatúra pre priznanie postavenia poisťovacieho agenta (rozsudok Taksatorringen, už citovaný, bod 44), z údajov uvedených v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, doplnených upresneniami odporkyne v jej písomných pripomienkach vyplýva, že činnosti ACMC spočívali v spracovaní žiadostí o poistenie, vyhodnotení poistného rizika, posúdení nevyhnutnosti lekárskej prehliadky, schválení rizika, ak sa takáto prehliadka nejaví ako nevyhnutná, vydávaní, správe a zrušovaní poistiek, spracovávaní zmluvných a tarifných zmien, výbere poistného, vybavovaní poistných udalostí, určovaní a výplatách provízií poisťovacím agentom a zabezpečení udržiavania kontaktov s agentmi, správe aspektov týkajúcich sa zaistenia a poskytovaní informácií poistníkom, ako aj poisťovacím agentom a iným dotknutým subjektom, akými sú napríklad daňové úrady.
I - 1747
ROZSUDOK
Z 3. 3. 2005 — VEC C-472/03
34 So zreteľom na tieto údaje je nevyhnutné skonštatovať, že aj keď služby poskytnuté ACMC v prospech UL prispievajú k podstate činnosti poisťovacej spoločnosti, tieto služby nepredstavujú ani poisťovacie činnosti v zmysle článku 13 B písm. a) šiestej smernice (pozri bod 22 tohto rozsudku) a ani osobitné služby poisťovacieho agenta.
35 Tieto služby majú totiž isté zvláštnosti, ako napríklad určovanie a výplatu provízií poisťovacích agentov, udržiavanie kontaktov s agentmi, správu aspektov týkajúcich sa zaistenia, ako aj poskytovanie informácií poisťovacím agentom a daňovým úradom, ktoré jednoznačne nepatria k činnostiam vykonávaným poisťovacím agentom.
36 Navyše, ako to zdôraznila Komisia Európskych spoločenstiev vo svojich písomných pripomienkach a ako to zdôraznil generálny advokát v bode 32 svojich návrhov, základné aspekty činnosti poisťovacieho agenta, ako napríklad hľadanie klientov a ich spojenie s poisťovateľom, v prejednávanej veci zjavne chýbajú. Z uznesenia vnútroštátneho súdu totiž vyplýva, bez toho, aby to odporkyňa spochybnila, že účasť ACMC sa začína až spracovávaním žiadostí o poistenie poslaných poisťovacími agentmi, prostredníctvom ktorých UL podniká na holandskom trhu so životným poistením.
37 Tak ako to tvrdila Komisia vo svojich písomných pripomienkach a na pojednávaní, zmluva o spolupráci uzatvorená medzi ACMC a UL musí byť skúmaná ako zmluva o subdodávke, podľa ktorej ACMC dáva UL k dispozícii svoje personálne a správne kapacity, ktoré UL chýbajú, a poskytuje jej niekoľko pomocných služieb k úlohám
I - 1748
ARTHUR ANDERSEN
súvisiacim s jej činnosťou ako poisťovateľa. V tejto súvislosti je podstatné zdôrazniť, po prečítaní upresnení poskytnutých vnútroštátnym súdom, že zamestnanci UL zodpovedajú iba 2,9 JPÚ, zatiaľ čo AIS použila 17 JPÚ na činnosti „back office", a že zamestnanci AIS a UL sú umiestnení v tej istej budove.
38 Služby poskytované ACMC v prospech UL teda musia byť skúmané ako druh spolupráce spočívajúcej v poskytovaní odplatnej pomoci UL pri výkone jej obvyklých činností bez udržiavania zmluvných vzťahov s poistenými. Takéto činnosti predstavujú rozdelenie činností UL, ale nie poskytovanie služieb poisťovacím agentom (pozri analogicky rozsudok z 13. decembra 2001, CSC Financial Services, C-235/00, Zb. s. I-10237, bod 40).
39 So zreteľom na vyššie uvedené je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, že článok 13 B písm. a) šiestej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že činnosti „back office" spočívajúce v poskytovaní odplatných služieb poisťovaciemu podniku nepredstavujú poskytovanie služieb súvisiacich s poisťovacími činnosťami poisťova cími maklérmi alebo poisťovacími agentmi v zmysle tohto ustanovenia.
O trovách
40 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
I - 1749
ROZSUDOK
Z 3. 3. 2005 — VEC C-472/03
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Článok 13 B písm. a) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný záldad jej stanovenia, sa má vykladať v tom zmysle, že činnosti „back office" spočívajúce v poskytovaní odplatných služieb poisťovaciemu podniku nepredstavujú poskytovanie služieb súvisiacich s poisťovacími činnosťami poisťovacími maklérmi alebo poisťova cími agentmi v zmysle tohto ustanovenia.
Podpisy
I - 1750