C-491/03

Stadt Frankfurt am Main,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts (spravodajca), N. Colneric, K. Schiemann a E. Juhász, * Jazyk konania: nemčina.

I - 2043

ROZSUDOK

Z 10. 3. 2005 — VEC C-491/03

generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka,

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 2 a 3 smernice Rady č. 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov (Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179).

I-2044

HERMANN

2 Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi O. Hermann, správcom konkurznej podstaty Volkswirt Weinschänken GmbH, a Stadt Frankfurt am Main (mesto Frankfurt nad Mohanom) v súvislosti so zákonnosťou dane z alkoholických nápojov uložených mestom Frankfurt.

Právny rámec

I - 2045

ROZSUDOK

Z 10. 3. 2005 — VEC C-491/03

— alkohol a alkoholické nápoje,

— tabakové výrobky.

2. Výrobky uvedené v odseku 1 môžu podliehať iným nepriamym daniam na špecifické účely za predpokladu, že tieto dane sú v súlade s daňovými pravidlami aplikovateľnými na spotrebnú daň a účely DPH, pokiaľ sa týka stanovenia daňového základu, výpočtu dane, určovania [vzniku daňovej povinnosti — neoficiálny preklad] a monitorovania daní.

3. Členské štáty si vyhradzujú právo zaviesť alebo zachovať dane, ktoré sú vyberané za výrobky iné než sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 za predpokladu, že tieto dane nespôsobia zvýšenie formalít pri prechode hranicami v obchode medzi členskými štátmi.

6 Paragraf 2 GetrStS stanovuje:

„(1) Daň je uložená za odplatné dodanie alkoholických nápojov určených na ich okamžitú konzumáciu obchodníkom, s výnimkou muštu.

(2) Konzumáciu nápojov samotným daňovníkom, vrátane dodania nápojov zamestnancom jeho podniku, sa považuje za odplatné dodanie, ak hodnota tejto konzumácie presahuje 5 % z obratu týchto nápojov.

(3) Každé dodanie určené na konzumáciu na mieste sa považuje za dodanie určené na okamžitú konzumáciu..."

7 Paragraf 4 GetrStS určuje daň vo výške 10 % z predajnej ceny nápojov uvedených v § 2. Toto ustanovenie tiež upresňuje, že „predajná cena je cena skutočne zaplatená konečným spotrebiteľom, bez dane z nápojov".

I - 2047

10 Podnik Volkswirt Weinschänken GmbH prevádzkoval v čase skutkového stavu sporu pred vnútroštátnym súdom reštauráciu na území mesta Frankfurt nad Mohanom. V treťom štvrťroku roku 1995 mu vznikla daňová povinnosť vo výške 9 135,35 DEM (približne 4 670 eur) z dane z nápojov stanovenou GetrStS.

n Domnievajúc sa, že táto daň porušovala, medzi inými, ustanovenia smernice 92/12, táto spoločnosť spochybnila pred Verwaltungsgericht der Frankfurt am Main platobný výmer zo 7. novembra 1995.

I - 2048

HERMANN

12 Vo svojom rozsudku zo 14. mája 2002 tento súd vyššie uvedený výmer zrušil.

13 Stadt Frankfurt am Main podalo odvolanie proti rozsudku na Hessischer Verwaltungsgerichtshof. V tomto konaní upresnilo, že GetrStS stanovuje, že dani nepodlieha dodanie tovaru, ale výkon poskytovania služieb. Podľa článku 3 ods. 3 druhého pododseku smernice 92/12 však členské štáty majú právo na vyberanie daní, akými je daň z nápojov.

,z hľadiska toho istého opatrenia [pri splnení toho istého predpokladu — neoficiálny preklad]' obsiahnutá v článku 3 ods. 3 druhom pododseku smernice 92/12 sa vzťahuje výlučne na podmienku obsiahnutú v článku 3 ods. 3 prvom pododseku uvedenej smernice ,za predpokladu; že tieto dane nespôsobia zvýšenie formalít pri prechode hranicami v obchode medzi členskými štátmi', alebo daň musí v takom prípade rovnako sledovať špecifické účely', ktoré sa požadujú v článku 3 ods. 2 uvedenej smernice?"

O prvej otázke

15 Prvou otázkou sa vnútroštátny súd chce dozvedieť, či taká daň, ako bola uložená GetrStS, predstavuje ďalšiu nepriamu daň z výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani v zmysle článku 3 ods. 2 smernice 92/12, alebo daň postihujúcu poskytovanie služieb vo vzťahu k výrobkom podliehajúcim spotrebnej dani v zmysle článku 3 ods. 3 druhého pododseku tejto smernice.

16 Na úvod je dôležité poznamenať, že článok 3 ods. 2 smernice 92/12 určuje presné podmienky pre nepriame dane uložené členskými štátmi vo vzťahu k výrobkom podliehajúcim spotrebným daniam, akými sú alkoholické nápoje. Toto ustanovenie určuje, že nepriame dane, iné ako spotrebné, musia sledovať „špecifické účely", teda účely iné ako výlučne rozpočtové (rozsudky z 24. februára 2000, Komisia/ Francúzsko, C-434/97, Zb. s. I-1129, bod 19, a z 9. marca 2000, EKW a Wein & Co., C-437/97, Zb. s. I-1157, bod 31), a ktoré musia okrem toho byť v súlade s „daňovými pravidlami aplikovateľnými na spotrebnú daň a účely DPH, pokiaľ sa týka stanovenia daňového základu, výpočtu dane, určovania [vzniku daňovej povinnosti — neoficiálny preklad] a monitorovania daní".

19 Komisia Európskych spoločenstiev upozorňuje, že pri určovaní, či činnosť predstavuje dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb, treba zobrať do úvahy podstatné vlastnosti tejto činnosti. V tomto ohľade odkazuje na rozsudok z 2. mája 1996, Faaborg-Gelting Linien (C-231/94, Zb. s. I-2395, body 12 až 14). Čo sa týka predaja alkoholických nápojov v kaviarňach, čajovniach a reštauráciách, služby, ktoré poskytuje prevádzkovateľ kaviarne alebo reštaurácie v rámci obchodných činností ako celku, tvoria menšiu časť. Tieto služby pozostávajú hlavne z predloženia nápoja zákazníkovi vo vhodnej nádobe a primeraným spôsobom. Na rozdiel od predaja jedla, pri ktorom je hlavne určujúcou cena poskytovaných služieb, v prípade predaja nápojov má rozhodujúce miesto nákupná cena výrobku. Podľa Komisie daň uložená GetrStS tak predstavuje daň z dodania výrobku podliehajúceho spotrebnej dani v zmysle článku 3 ods. 2 smernice 92/12 (pozri už citovaný rozsudok EKW a Wein & Co).

I - 2051

ROZSUDOK

Z 10. 3. 2005 — VEC C-491/03

20 V tomto ohľade treba najmä pripomenúť, že podľa článku 2 GetrStS skutočnosťou, ktorou vzniká daňová povinnosť, je odplatné dodanie alkoholických nápojov určených na ich okamžitú konzumáciu na mieste. Naopak v už citovanej veci ukončenej rozsudkom EKW a Wein & Co, v ktorej vnútroštátny súd žiadal Súdny dvor o výklad článku 3 ods. 2 a 3 smernice 92/12 vo vzťahu k dani vyberanej z odplatného dodania alkoholických nápojov (bod 18), skutočnosť tvoriacu daň vo veci samej sa netýka jednoduchého dodania takých nápojov, ale odkazuje naopak na obchod zahrňujúci poskytovanie služieb.

24 Pre každú zdaniteľnú činnosť je potrebné určiť, aký je jej rozhodujúci prvok.

25 Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu teda vyplýva, že Volkswirt Weinschänken G m b H prevádzkuje reštauráciu, v rámci ktorej poskytuje pripravené jedlá a nápoje.

26 Dodávka alkoholických nápojov zákazníkom v rámci reštauračných aktivít je sprevádzaná sériou služieb odlišných od výkonov, ktoré sú nevyhnutne spojené s uvádzaním týchto výrobkov na trh. Ide o usporiadanie zariadenia skladajúceho sa z reštauračnej miestnosti s nábytkom a príslušenstvom (šatňa, toalety, atď.), o podávanie rád a vysvetlení zákazníkom o ponúkaných nápojov, o ich podanie vo vhodných nádobách, o obsluhu stola a nakoniec o upratanie stolov a očistenie po konzumácii (pozri v t o m t o zmysle už citovaný rozsudok Faaborg-Gelting Linien, bod 13).

27 Dodanie alkoholických nápojov v rámci prevádzkovania reštaurácie je charakteri­ stické s ú h r n o m prvkov a konaní, z ktorých je dodanie samotného tovaru len jednou súčasťou a medzi ktorými prevládajú služby.

I - 2053

ROZSUDOK

Z 10. 3. 2005 — VEC C-491/03

32 V t o h t o ohľade treba pripomenúť, že v súlade s článkom 3 ods. 3 prvým p o d o d s e k o m smernice 92/12 si členské štáty vyhradzujú právo zaviesť alebo zachovať nepriame dane, ktoré sú vyberané za výrobky nepodliehajúce spotrebnej dani, „za pred­ pokladu, že tieto d a n e nespôsobia zvýšenie formalít p r i prechode hranicami v o b c h o d e medzi členskými štátmi". D r u h ý pododsek t o h t o odseku stanovuje, že „z hľadiska toho istého opatrenia [pri splnení toho istého predpokladu — neoficiálny preklad]" si členské štáty tiež vyhradzujú právo vyberať d a n e „za poskytovanie služieb, ktoré n e m ô ž u byť charakterizované ako obrat daní [dane z obratu — neoficiálny preklad], vrátane tých, ktoré sa vzťahujú n a s p o t r e b n ú d a ň [na výrobky podliehajúce spotrebnej dani — neoficiálny preklad]".

33 Právo, n a ktoré sa vzťahuje druhý pododsek článku 3 ods. 3 smernice 92/12, je p o d m i e n e n é len j e d n o u p o d m i e n k o u vyjadrenou v p r v o m pododseku tohto odseku, teda že „tieto dane nespôsobia zvýšenie formalít pri p r e c h o d e hranicami v obchode medzi členskými štátmi". Vyššie uvedená smernica teda nevyžaduje, aby dane zahrnuté v rozsahu pôsobnosti jej článku 3 ods. 3 spĺňali p o d m i e n k u vyjadrenú v d r u h o m odseku tohto článku, teda že sú odôvodnené špecifickým účelom.

34 N a d r u h ú otázku je teda n a mieste odpovedať, že „ten istý predpoklad", ktorý sa vzťahuje na dane zahrnuté v rozsahu pôsobnosti článku 3 ods. 3 d r u h é h o pododseku smernice 92/12, sa vzťahuje n a jediný predpoklad obsiahnutý v prvom pododseku t o h t o odseku, teda že „tieto d a n e nespôsobia zvýšenie formalít pri prechode hranicami v obchode medzi členskými štátmi".

2) „Ten istý predpoklad", ktorému podliehajú dane zahrnuté v rozsahu pôsobnosti článku 3 ods. 3 druhého pododseku smernice 92/12, sa vzťahuje na jediný predpoklad obsiahnutý v prvom pododseku tohto odseku, teda že „tieto dane nespôsobia zvýšenie formalít pri prechode hranicami v obchode medzi členskými štátmi".

Podpisy

I - 2056