C-498/03

ROZSUDOK

Z 26. 5. 2005 — VEC C-498/03

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 26. mája 2005 *

Vo veci C-498/03,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím VAT and Duties Tribunal, London (Spojené kráľovstvo) z 10. júna 2003 a doručený Súdnemu dvoru 26. novembra 2003, ktorý súvisí s konaním

Kingscrest Associates Ltd,

Montecello Ltd

KINGSCREST ASSOCIATES A MONTECELLO

generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. januára 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— Kingscrest Associates Ltd a Montecello Ltd, v zastúpení: A. Hitchmough, barrister, ktorého splnomocnila C. Mainprice, solicitor,

— Spojené kráľovstvo, v zastúpení: K. Manji a C. White, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Paines, QC a P. Mantle, barrister,

ROZSUDOK

Z 26. 5. 2005 — VEC C-498/03

predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23, ďalej len „šiesta smernica").

2 Tento návrh bol predložený v rámci sporového konania vedeného spoločnosťami Kingscrest Associates Ltd a Montecello Ltd proti Commissioners of Customs & Excise (ďalej len „Commissioners"), príslušnému orgánu Spojeného kráľovstva vo veciach dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH"), ktorého predmetom je oslobodenie od DPH týkajúce sa služieb poskytovaných združením („partnership") Kingscrest Residential Care Homes (ďalej len „Kingscrest") vytvoreným žalobcami v konaní vo veci samej s cieľom prevádzkovať domovy starostlivosti v Spojenom kráľovstve, z dôvodu, že podľa žalobcov by poskytovanie týchto služieb malo podliehať DPH.

Právny rámec

Právna úprava Spoločenstva

3 Článok 13 A ods. 1 šiestej smernice stanovuje:

4 Článok 13 A ods. 2 šiestej smernice stanovuje:

„2. a) Členské štáty môžu poskytnúť orgánom, ktoré nepodliehajú verejnému právu [organizáciám iným, ako sú organizácie, ktoré sa spravujú verejným právom — neoficiálny preklad], oslobodenie od dane podľa ustanovení uvedených v (1) b), g), h), i), 1), m) a n) tohto článku, pričom každý jednotlivý prípad musí spĺňať jednu alebo viac z nasledujúcich podmienok:

— nesmú byť systematicky zamerané na vytváranie zisku, pričom prípadný vytvorený zisk sa nerozdelí, ale použije sa na ďalšie poskytovanie alebo zdokonalenie služieb,

..."

I - 4445

ROZSUDOK

Z 26. 5. 2005 - VEC C-498/03

KINGSCRBST ASSOCIATES A MONTECELLO

možno neskôr zrušiť, predovšetkým v prípade, ak je žiadateľ uznaný za vinného z porušenia zákonov Care Standards Act 2000, Registered Homes Act 1984 alebo Children Act 1989, alebo v prípade, ak zariadenie nie je prevádzkované v súlade s požiadavkami zákona Care Standards Act 2000 alebo všetkých ostatných relevantných zákonov.

8 National Care Standards Commission je oprávnená kedykoľvek vyžadovať informá­ cie o zariadení, vstupovať do zariadenia a vykonať tam kontrolu, preskúmať alebo vziať so sebou záznamy a so súhlasom personálu a obyvateľov viesť s nimi súkromné rozhovory.

9 Care Standards Act 2000 priznáva vnútroštátnym orgánom právomoc schváliť predpisy upravujúce ďalšie vhodné požiadavky alebo vydať oznámenia o minimálnej štátnej štandardizácii, ktorá sa uplatňuje na tieto zariadenia.

Právna úprava DPH

10 Podľa zákona z roku 1994 o DPH (Value Added Tax Act 1994, ďalej len „zákon o DPH") je poskytovanie sociálnych služieb oslobodené od DPH.

a) ,charity';

b) súkromným sociálnym zariadením regulovaným štátom;

c) organizáciou, ktorá sa spravuje verejným právom."

1 4 Podľa poznámky č. 6 týkajúcej sa skupiny 7 v zákone o DPH v znení zmien a doplnení, sú sociálne služby, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie, definované ako

I - 4448

KINGSCREST ASSOCIATES A MONTECELLO

ROZSUDOK

Z 26. 5. 2005 — VEC C-498/03

18 Žalobcovia vo veci samej podali proti tomuto rozhodnutiu žalobu z dôvodu, že príloha 9 skupina 7 bod 9 zákona o DPH v znení zmien a doplnení nie je v súlade s článkom 13 A ods. 1 pism. g) a h) šiestej smernice. Zavedením pojmu „súkromné sociálne zariadenie regulované štátom" prekročila vnútroštátna právna úprava rámec toho, čo povoľuje šiesta smernica.

19 Commissioners odpovedali v tom zmysle, že výraz „charitable" uvedený v článku 13 A ods. 1 pism. g) a h) šiestej smernice odkazuje na pojem práva Spoločenstva, ktorý nemá rovnaký význam ako pojem „charitable" vo vnútroštátnom práve. „Organi­ záciami uznanými príslušnými členskými štátmi za charitatívne" (.recognized as charitable') v zmysle tohto ustanovenia možno rozumieť organizácie registrované podľa zákonov Registered Homes Act 1984, Children Act 1989 alebo Care Standards Act 2000.

20 Za týchto podmienok VAT and Duties Tribunal v Londýne rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Je možné odvolať sa na iné jazykové verzie šiestej smernice... pri určovaní významu pojmu ,charitable' uvedeného v [anglickej verzii] článku 13 A ods. 1 pism. g) a h) alebo má mať tento pojem rovnaký význam ako vo vnútroštátnom práve?

2. Ak sa má článok 13 A ods. 1 pism. g) a h) [šiestej smernice] vykladať tak, že sa uplatňuje na organizáciu uznanú za charitatívnu, je potrebné ho vykladať tak, že sa uplatňuje na subjekt sledujúci vytváranie zisku, akým je partnership' [Kingscrest]?

22 V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry predstavujú oslobodenia upravené v článku 13 šiestej smernice samostatné pojmy práva Spoločenstva a podľa neho musia byť aj definované (pozri rozsudky z 12. septembra 2000, Komisia/Írsko, C-358/97, Zb. s. I-6301, bod 51; z 12. júna 2003, Sinclair Collis, C-275/01, Zb. s. I-5965, bod 22, a z 18. novembra 2004, Temco Europe, C-284/03, Zb. s. I-11237, bod 16).

I - 4451

ROZSUDOK

Z 26. 5. 2005 - VEC C-498/03

23 Uvedené platí aj pre špecifické podmienky, ktoré sa vyžadujú na uplatnenie týchto oslobodení, predovšetkým týkajúce sa postavenia alebo totožnosti hospodárskeho subjektu poskytujúceho služby, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie (rozsudok z 11. augusta 1995, Bulthuis Griffioen, C-453/93, Zb. s. I-2341, bod 18).

24 Súdny dvor už rozhodol, že hoci na základe úvodnej vety článku 13 A ods. 1 šiestej smernice členské štáty určujú podmienky oslobodenia s cieľom zabezpečiť ich správne a jednoznačné uplatnenie a s cieľom zabrániť akémukoľvek možnému podvodu, daňovému úniku a zneužitiam, nemôžu sa tieto podmienky týkať definície obsahu uvedených oslobodení (rozsudok z 20. júna 2002, Komisia/Nemecko, C-287/00, Zb. s. I-5811, bod 50).

25 Z tohto pohľadu zdanenie určitého plnenia DPH alebo jeho oslobodenie nezávisí od jeho kvalifikácie vo vnútroštátnom práve (pozri rozsudky z 11. januára 2001, Komisia/Francúzsko, C-76/99, Zb. s. I-249, bod 26, a zo 16. januára 2003, Maierhofer, C-315/00, Zb. s. I-563, bod 26).

29 Je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora treba oslobodenia upravené v článku 13 šiestej smernice vykladať zužujúco, pretože predstavujú výnimku zo všeobecnej zásady, podľa ktorej podlieha D P H každé poskytnutie služieb platiteľom dane (pozri najmä rozsudky Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 43; z 20. novembra 2003, Taksatorringen, C-8/01, Zb. s. I-13711, bod 36, a T e m c o Europe, už citovaný, bod 17). O k r e m toho výklad pojmov použitých v t o m t o ustanovení musí byť v súlade s účelom uvedených oslobodení a musí rešpektovať požiadavky zásady daňovej neutrality, ktorá sa uplatňuje v jednotnom systéme D P H (rozsudok zo 6. novembra 2003, Dornier, C-45/01, Zb. s. I-12911, bod 42).

30 Pokiaľ ide o účel oslobodení upravených v článku 13 A ods. 1 pism. g) a h) šiestej smernice, z tohto ustanovenia vyplýva, že zabezpečením priaznivejšieho zaobchá­ dzania v oblasti D P H v prípade poskytovania niektorých služieb vo verejnom záujme

I - 4453

ROZSUDOK

Z 26. 5. 2005 — VEC C-498/03

v sociálnej oblasti sa sleduje zníženie cien týchto služieb a ich dostupnosť pre osoby, ktoré ich môžu využiť.

31 S prihliadnutím na tento účel je potrebné po prvé pripomenúť, že obchodný charakter činnosti nevylučuje v kontexte článku 13 A šiestej smernice, že ide o činnosť vo verejnom záujme (rozsudok z 3. apríla 2003, Hoffmann, C-144/00, Zb. s. I-2921, bod 38).

36 Je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor už v súvislosti so súkromným subjektom, ktorý sleduje vytváranie zisku, rozhodol, že pojem „iné organizácie, ktoré boli príslušným členským štátom uznané za charitatívne" nevylučuje uplatnenie oslobodenia fyzickými osobami prevádzkujúcimi „podnik" (pozri rozsudok Gregg, už citovaný, bod 21).

37 O k r e m t o h o je p o t r e b n é uviesť, ako t o správne tvrdí Komisia Európskych spoločenstiev a Spojené kráľovstvo, že ak by zákonodarca Spoločenstva chcel obmedziť uplatnenie oslobodení uvedených v článku 13 A ods. 1 šiestej smernice len na určité neziskové subjekty, ktoré nemajú obchodný charakter, bol by to uviedol výslovne, tak ako to vyplýva z písmen 1), m) a q) tohto ustanovenia.

38 Napokon je vhodné zdôrazniť, že článok 13 A ods. 2 písm. a) prvá zarážka šiestej smernice upravujúca fakultatívnu podmienku, ktorú môžu členské štáty dodatočne stanoviť pre určité oslobodenia uvedené v článku 13 A ods. 1 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2002, Zoological Society, C-267/00, Zb. s. I-3353, bod 16), priznáva členským štátom právo, ale neukladá povinnosť, obmedziť uplatenie oslobodení uvedených, okrem iného, v odseku 1 písm. g) a h) len na iné organizácie, ako sú organizácie, ktoré sa spravujú verejným právom, ktoré nie sú systematicky zamerané na vytváranie zisku (rozsudok Hoffman, už citovaný, bod 38).

I - 4455

ROZSUDOK

Z 26. 5. 2005 - VEC C-498/03

39 Ako však Súdny dvor už rozhodol, podmienka uvedená v článku 13 A ods. 2 pism. a) prvej zarážke šiestej smernice týkajúca sa neexistencie systematického zamerania na vytváranie zisku je v podstate obsiahnutá v kritériu neziskovej organizácie, ktoré je uvedené predovšetkým v jej článku 13 A ods. 1 pism. m) (rozsudok z 21. marca 2002, Kennemer Golf, C-174/00, Zb. s. I-3293, bod 33).

44 T e n t o záver nie je spochybnený tým, že žalobcovia vo veci samej so zreteľom na to, že sledujú vytváranie zisku, nemajú postavenie „charity" v zmysle vnútroštátneho práva, zatiaľ čo anglická verzia článku 13 A ods. 1 pism. g) a h) šiestej smernice obmedzuje uvedené oslobodenia na organizácie, ktoré boli uznané ako „charitable". V skutočnosti, ako vyplýva z odpovede na prvú otázku, pojmy uvedené v šiestej smernici sú samostatnými pojmami práva Spoločenstva a nie pojmami vnútro­ štátneho práva.

45 V dôsledku toho, že žalobcovia vo veci samej sú organizáciou, ktorá bola uznaná za charitatívnu v zmysle článku 13 A ods. 1 pism. g) a h) šiestej smernice, vzťahujú sa na nich oslobodenia uvedené v tomto ustanovení bez ohľadu na skutočnosť, že sledujú vytváranie zisku, a v dôsledku toho nemajú postavenie „charity" v zmysle vnútroštátneho práva.

46 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na pojednávaní žalobcovia v konaní vo veci samej sami priznali, že sledovanie vytvárania zisku, ak aj predstavuje dôležité kritérium, ktoré treba zohľadniť pri určení, či je organizácia charitatívna v zmysle uvedeného ustanovenia, za žiadnych okolností nevylučuje tento charakter.

I - 4457

ROZSUDOK

Z 26. 5. 2005 — VEC C-498/03

47 Z t o h t o dôvodu je p o t r e b n é odpovedať na d r u h ú otázku tak, že pojem „organizácie, ktoré boli príslušným členským štátom uznané za charitatívne" uvedený v článku 13 A ods. 1 pism. g) a h) šiestej smernice nevylučuje subjekty, ktoré sledujú vytváranie zisku.

oslobodenie od dane podľa ustanovení uvedených v ods. 1 pism. ... g), h)..., pričom každý jednotlivý prípad musí spĺňať jednu alebo viac z nasledujúcich podmienok" uvedených v tomto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok Dornier, už citovaný, bod 65).

51 Z uvedeného vyplýva, že článok 13 A ods. 1 pism. g) a h) šiestej smernice priznáva členským štátom, ako už Súdny dvor rozhodol, pokiaľ ide o prvé z týchto ustanovení (pozri rozsudok Kügler, už citovaný, bod 54), právomoc na základe voľnej úvahy uznať za charitatívne určité organizácie, ktoré sa nespravujú verejným právom.

52 Z judikatúry však rovnako vyplýva, že v prípade, ak platiteľ dane spochybňuje uznanie organizácie za charitatívnu, je vecou vnútroštátnych súdov, aby preskúmali, či príslušné orgány dodržali m e d z e voľnej úvahy priznanej článkom 13 A ods. 1 pism. g) a h) šiestej smernice pri uplatnení zásad Spoločenstva, predovšetkým zásady rovného zaobchádzania (pozri v t o m t o zmysle u ž citované rozsudky Kugler, bod 56, a Dornier, bod 69).

53 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že je na vnútroštátnych orgánoch, aby v súlade s právom Spoločenstva a podliehajúc preskúmaniu vnútroštátnymi súdmi, zohľadnili predovšetkým existenciu osobitných ustanovení, vnútroštátnych alebo regionálnych, zákonných alebo správnych, daňových alebo ustanovení sociálneho zabezpečenia, verejný záujem na činnostiach dotknutého platiteľa dane, skutočnosť, že už došlo k uznaniu iných platiteľov dane vykonávajúcich tú istú činnosť, ako aj skutočnosť, že náklady poskytovania uvedených služieb môžu byť z veľkej časti hradené zdravotným a nemocenským poistením alebo inými orgánmi sociálneho zabezpe­ čenia (pozri už citované rozsudky Kügler, body 57 a 58, a Dornier, bod 72).

I - 4460

KINGSCREST ASSOCIATES A MONTECELLO

tieto zákony definujú, ale tiež upravujú podmienky poskytovania týchto služieb tým, že podriaďujú organizácie, ktoré ich poskytujú, obmedzeniam a kontrolám vykonávaným vnútroštátnymi orgánmi v zmysle registrácie, inšpekcie a predpisov týkajúcich sa budov a vybavenosti, ako aj kvalifikácie osôb oprávnených na ich riadenie.

58 Z tohto dôvodu je potrebné odpovedať na tretiu otázku tak, že je vecou vnútroštátneho súdu, aby určil predovšetkým s prihliadnutím na zásady rovnosti zaobchádzania a daňovej neutrality a s prihliadnutím na obsah poskytovaných služieb, ako aj na podmienky ich poskytovania, či uznanie súkromného subjektu, ktorý sleduje vytváranie zisku a z tohto dôvodu nemá postavenie „charity" podľa vnútroštátneho práva, za charitatívnu organizáciu v zmysle článku 13 A ods. 1 písm. g) a h) šiestej smernice vybočuje z medzí voľnej úvahy, ktorú členským štátom na účely tohto uznania priznávajú tieto ustanovenia.

O trovách

59 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Podpisy

I - 4462