C-515/03

ROZSUDOK

Z 21. 7. 2005 - VEC C-515/03

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 21. júla 2005 *

Vo veci C-515/03,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Finanzgericht Hamburg (Nemecko) z 12. novembra 2003 a doručený Súdnemu dvoru 9. decembra 2003, ktorý súvisí s konaním:

Eichsfelder Schlachtbetrieb GmbH

proti

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. marca 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— Eichsfelder Schlachtbetrieb GmbH, v zastúpení: U. Schrömbges a O. Wenzlaff, Rechtsanwälte,

— Hauptzollamt Hamburg-Jonas, v zastúpení: M. Blaesing, splnomocnený zástupca,

— Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Braun, splnomocnený zástupca.

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. mája 2005,

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Eichsfelder Schlachtbetrieb GmbH (ďalej len „Eichsfelder") a Hauptzollamt Hamburg-Jonas (colný úrad pre Hamburg-Jonas, dalej len „Hauptzollamt") vo veci vývozných náhrad za hovädzie mäso vyvezené spoločnosťou Eichsfelder z Nemecka do Poľska.

Právna úprava

3 Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 3665/87 upravuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 5 a 16, vyplatenie náhrady je závislé na preukázaní, že výrobky, ku ktorým bolo prijaté vývozné colné vyhlásenie, opustili colné územie Spoločenstva najneskôr šesťdesiaty deň po tomto prijatí v nezmenenom stave." [neoficiálny preklad] I - 7372

EICHSFELDER SCHLACHTBETRIEB

4 Článok 5 ods. 1 toho istého nariadenia ustanovuje:

ROZSUDOK

Z 21. 7. 2005 - VEC C-515/03

Okrem toho príslušné orgány členských štátov môžu požadovať dodatočné preukázanie skutočnosti, že výrobok bol skutočne uvedený na trh tretej krajiny dovozu v nezmenenom stave." [neoficiálny preklad]

5 Články 16 až 18 nariadenia č. 3665/87 upravujú dodatočné podmienky pre výrobky s nárokom na diferencované vývozné náhrady v závislosti od miesta určenia, najmä pokiaľ ide o preukázanie splnenia vývozných colných formalít na uvoľnenie na spotrebu v tretej krajine.

6 Pokiaľ ide o vyplatenie náhrady, článok 17 toho istého nariadenia upravuje:

„1. Výrobok musí byť dovezený v nezmenenom stave do tretej krajiny alebo do jednej z tretích krajín, pre ktoré sa stanovuje náhrada, do dvanástich mesiacov od dátumu prijatia vývozného colného vyhlásenia, avšak za podmienok uvedených v článku 47 sa môže táto lehota predĺžiť.

3. Výrobok sa považuje za dovezený, ak boli splnené colné formality na uvoľnenie na spotrebu v tretej krajine." [neoficiálny preklad]

„Ak sa zistí, že vyvezené výrobky sú dovezené späť do Spoločenstva:

— potom, ako prešli prepracovaním alebo spracovaním v tretej krajine bez toho, aby dosiahli úroveň spracovania ustanovenú v článku 24 nariadenia (EHS) č. 2913/92

a

— uplatňuje sa na ne znížené alebo nulové dovozné clo a nie normálna sadzba,

I - 7375

ROZSUDOK

Z 21. 7. 2005 — VEC C-515/03

— potom, ako boli podrobené opracovaniu alebo pretvoreniu [prepracovaniu alebo spracovaniu — neoficiálny preklad] v tretej krajine bez toho, aby dosiahli úroveň spracovania ustanovenú v článku 24 nariadenia (EHS) č. 2913/92 a

I - 7376

EICHSFELDER SCHLACHTBETRIEB

— za znížené alebo nulové dovozné clo a nie nepreferenčnú sadzbu.

…"

11 V čase konania vo veci samej neboli ustanovenia spomenuté v dvoch pred­ chádzajúcich bodoch rozsudku ešte účinné.

„Činy, o ktorých sa zistí, že boli úmyselne vykonané na získanie výhody v protiklade s cieľmi práva spoločenstva platného v danom prípade tým, že sa umelo vytvorili podmienky potrebné na získanie výhody, majú za následok neposkytnutie výhody alebo jej zrušenie."

Konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka

1 4 Eichsfelder vyviezol 20 134 kilogramov vykosteného hovädzieho mäsa do Poľska. Dovoz výrobku do Poľska, ktorý bol predaný spoločnosti Appelt GmbH, mal za následok zaplatenie cla. Eichsfelder žiadal Hauptzollamt o priznanie vývoznej náhrady za tento výrobok a ako dôkaz jeho prepustenia do voľného obehu v Poľsku predložil kópiu colného dokladu z 30. decembra 1995. Rozhodnutím z 1. februára 1996 Hauptzollamt poskytol spoločnosti Eichsfelder diferencovanú vývoznú náhradu v sume 36 653,23 DEM.

15 V Poľsku sa výrobok spracoval na mäsové rolády a tieto potom boli podľa zmluvy, ktorá bola uzavretá 3. októbra 1995 medzi výrobcom týchto rolád a spoločnosťou Appelt GmbH, vyvezené do Nemecka. Pri vývoze do Nemecka bolo zaplatené obvyklé clo. Na návrh výrobcu rolád potom poľský colný úrad vrátil clo za mäso pôvodne dovezené do Poľska.

I - 7378

EICHSFELDER SCHLACHTBETRIEB

I - 7379

ROZSUDOK

Z 21. 7. 2005 - VEC C-515/03

20 Finanzgericht Hamburg sa domnieva, že za okolností vo veci samej, vzhľadom na to, že k spätnému vývozu tovaru do Spoločenstva došlo krátko po jeho dovoze do Poľska, ako aj na vrátenie poľského cla, je sporné, či bol výrobok do Poľska dovezený s cieľom prepustiť ho tam do voľného obehu. Je možné, že účel vývoznej náhrady nebol splnený.

21 Odlišné posúdenie môže vyplývať z okolnosti, že výrobok, na ktorý sa poskytla náhrada, prešiel v tretej krajine nezvratným a podstatným prepracovaním alebo spracovaním v zmysle článku 24 Colného kódexu. V tomto prípade je možné usúdiť, že výrobok ako taký po tomto prepracovaní alebo spracovaní zanikol, čím je vylúčené zneužitie jeho opätovného vývozu do Spoločenstva. Tento výklad, ktorý podal Súdny dvor v rozsudku zo 17. októbra 2000, Roquette Frères (C-114/99, Zb. s. I-8823), kde išlo o nediferencovanú vývoznú náhradu, je možné použiť aj v tomto spore o diferencovanú vývoznú náhradu.

22 Taký výklad potvrdzuje prijatie ustanovení, neskôr od času skutkového stavu sporu vo veci samej, ktoré výslovne upravujú, že vývozná náhrada je neoprávnená, pokiaľ príslušné orgány konštatujú, že jednak vyvezené výrobky boli dovezené späť do Spoločenstva bez toho, aby prešli podstatným prepracovaním alebo spracovaním v zmysle článku 24 Colného kódexu, a jednak výrobky podliehali zníženému alebo nulovému dovoznému clu.

23 To je účelom článku 15 ods. 2 nariadenia č. 3665/87 zmeneného a doplneného nariadením č. 313/97 a článku 20 ods. 4 pism. d) nariadenia č. 800/1999. Keďže tieto predpisy slúžili na posilnenie ochranyfinančnýchzáujmov Spoločenstva, je potrebné ich zohľadniť pri výklade práva platného v čase skutkového stavu sporu vo veci I - 7380

I - 7381

ROZSUDOK

Z 21. 7. 2005 — VEC C-515/03

26 Účelom systému diferencovaných vývozných náhrad je otvoriť alebo zachovať otvorené trhy dotknutých tretích krajín p r e vývozy zo Spoločenstva; dôvodom diferenciácie náhrad je snaha zohľadniť osobitné charakteristiky každého trhu dovozu, na k t o r o m chce Spoločenstvo hrať rolu (rozsudky z 2. júna 1976, Milch-, Fett- u n d Eier-Kontor, 125/75, Zb. s. 771, b o d 5; z 11. júla 1984, Dimex, 89/83, Zb. s. 2815, bod 8, a z 9. augusta 1994, Boterlux, C-347/93, Zb. s. I-3933, bod 18).

27 Zmysel systému diferenciácie náhrad by bol popretý, ak by p r e vyplatenie vyššej sadzby náhrady stačilo, aby výrobok bol iba dovezený bez toho, aby sa dostal na trh miesta určenia. Z tohto dôvodu podmieňuje článok 17 ods. 3 nariadenia č. 3665/87 vyplatenie diferencovanej náhrady splnením colných formalít, ktoré sa vyžadujú na uvoľnenie výrobku na spotrebu v tretej krajine, keďže ich splnenie v zásade zaručuje skutočný prístup výrobku n a t r h miesta určenia (pozri v t o m t o zmysle rozsudok Dimex, u ž citovaný, body 9 a 10).

28 Splnenie colných formalít pre dovoz dotknutého výrobku spočíva najmä v zaplatení uplatniteľných dovozných ciel, ktoré — ak ho preukazujú dovozné colné doklady — predstavuje záruku toho, že sa výrobok dostal na miesto určenia. T o vyplýva okrem iného z odôvodnenia č. 17 nariadenia č. 800/1999, ktoré síce nebolo v čase skutkového stavu sporu vo veci samej účinné, ale inak iba potvrdzuje rozsah požiadavky splnenia colných formalít na uvoľnenie n a spotrebu upravenej v článku 17 ods. 3 nariadenia č. 3665/87 (pozri v t o m t o zmysle, pokiaľ ide o potvrdzujúci dosah určitých ustanovení nariadenia č. 800/1999, rozsudok Roquette Frères, už citovaný, b o d 20).

— ak by výrobok mohol byť z dôvodu rozdielu medzi výškou náhrady za vyvážaný výrobok a výškou nepreferenčného dovozného cla uplatniteľného na rovnaký výrobok ku dňu prijatia vývozného colného vyhlásenia dovezený späť do Spoločenstva.

31 O návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúcom sa výkladu článku 5 ods. 1 nariadenia č. 3665/87 Súdny dvor rozhodol, že k zneužitiu pozostávajúcemu z opätovného dovezenia výrobku, ktorý bol predtým vyvezený, do Spoločenstva nedôjde, pokiaľ výrobok prešiel podstatným a nezvratným spracovaním v zmysle článku 24 Colného kódexu, čo viedlo k tomu, že prestal existovať a vznikol nový výrobok s iným colným zatriedením. V takej situácii nie je možné podmieniť vyplatenie vývoznej náhrady požiadavkou príslušného orgánu členského štátu na dodatočné predloženie dôkazov, ktoré by mohli preukázať, že výrobok, ktorý prešiel

I - 7383

ROZSUDOK

Z 21. 7. 2005 — VÉC C-515/03

takým spracovaním, bol skutočne uvedený na trh tretej krajiny dovozu v nezmenenom stave (pozri v tomto zmysle rozsudok Roquette Frères, už citovaný, body 18 až 21).

32 Pri tomto výklade Súdny dvor zohľadnil článok 20 nariadenia č. 800/1999, hoci tento nadobudol účinnosť až po čase skutkového stavu sporu vo veci samej. Tento článok upravuje v odseku 4 najmä to, že náhrada sa považuje za neodôvodnene vyplatenú, ak je výrobok spätne dovezený do Spoločenstva bez toho, že by prešiel podstatným spracovaním alebo prepracovaním v zmysle článku 24 Colného kódexu. Súdny dvor usúdil, že toto ustanovenie umožňuje vyvrátiť podozrenie zo spätného dovozu do Spoločenstva skutočnosťou, že výrobok, n a ktorý bola poskytnutá nediferencovaná vývozná náhrada, prešiel po opustení colného územia Spoločenstva podstatným spracovaním alebo prepracovaním (rozsudok Roquette Frères, už citovaný, bod 20).

34 Komisia a Hauptzollamt však tvrdia, že v spore vo veci samej bolo hovädzie mäso dovezené do Poľska spracované a opätovne dovezené do Spoločenstva po vrátení dovozného cla príslušnými poľskými úradmi. Toto vrátenie dokazuje, že dovoz tovaru v konečnom dôsledku neviedol k splneniu colných formalít a že tovar nebol v skutočnosti uvoľnený na spotrebu v Poľsku. Strany spomínanej zmluvy z 3. októbra 1995 v skutočnosti pod rúškom uvoľnenia tovaru na spotrebu v Poľsku zastierali to, že tovar je predmetom pasívneho zošľachťovania, aby sa vyhli uplatneniu článku 146 ods. 1 Colného kódexu, podľa ktorého nie je prípustné, aby tovar, ktorého vývoz je spojený s vývoznou náhradou, bol prepustený clo režimu pasívny zošľachťovací styk.

35 Túto argumentáciu nemožno prijať, keďže chce preukázať, že vrátenie dovozného cla zbavuje vývoznú náhradu právneho základu.

36 Ako totiž Eichsfelder správne uvádza, táto analýza sa neopiera o žiadne ustanovenie nariadenia č. 3665/87. Len čo boli splnené colné formality na uvoľnenie na spotrebu v tretej krajine, ku ktorým patrí najmä zaplatenie dovozného cla, nemožno poprieť, že tovar vstúpil na trh tretej krajiny za jeho cenových podmienok, ktoré boli

I - 7385

ROZSUDOK

Z 21. 7. 2005 — VEC C-515/03

zohľadnené pri stanovení výšky vývozných náhrad. Pokiaľ by malo neskoršie vrátenie týchto ciel inému hospodárskemu subjektu než je vývozca za následok, že by vývozná náhrada bola so spätnou účinnosťou zbavená právneho základu, vývozca by sa dostal do neistej situácie, ktorá by bola problematická s ohľadom na zásadu právnej istoty, a jeho právo na náhradu by bolo závislé na udalostiach a hospodárskom chovaní, ktoré by neboli v jeho moci.

41 Preto treba na položenú otázku odpovedať tak, že podmienka poskytnutia diferencovanej vývoznej náhrady stanovená v článku 17 ods. 3 nariadenia č. 3665/87, teda splnenie colných formalít na uvoľnenie dotknutého výrobku na spotrebu v tretej krajine určenia, je splnená, ak výrobok po zaplatení dovozného cla v tejto krajine prešiel podstatným prepracovaním alebo spracovaním v zmysle článku 24 Colného kódexu, aj keď výrobok, ktorý vznikol týmto prepracovaním alebo spracovaním, je neskôr po vrátení zaplateného cla v tejto krajine a zaplatení dovozného cla Spoločenstva spätne vyvezený do Spoločenstva.

42 Aj za týchto okolností je možné nariadiť vrátenie vývoznej náhrady, pokiaľ vnútroštátny súd usúdi, že podľa predpisov vnútroštátneho práva bolo preukázané zneužívajúce konanie vývozcu.

O trovách

43 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

I - 7387

ROZSUDOK

Z 21. 7. 2005 — VEC C-515/03