C-544/03

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2005 - SPOJENÉ VECI C-544/03 A C-545/03

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 8. septembra 2005 *

V spojených veciach C-544/03 a C-545/03,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podané Conseil d'État (Belgicko) rozhodnutiami z 8. decembra 2003 a doručené Súdnemu dvoru 23. decembra 2003, ktoré sa týkajú konaní:

Mobistar SA (C-544/03)

proti

MOBISTAR A BELGACOM MOBILE

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, N. Colneric (spravodajkyňa), E. Juhász a M. Ilešič,

generálny advokát: P. Léger,

tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. januára 2005,

— belgická vláda, v zastúpení: A. Goldman a E. Dominkovits, splnomocnení zástupcovia,

— holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster, splnomocnená zástupkyňa,

— Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J.-P. Keppenne, M. Shotter a L. Ström van Lier, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. apríla 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

„V rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v spoločenstve vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom štáte spoločenstva ako príjemca služieb."

5 Článok 86 prvý odsek Zmluvy ES (teraz článok 82 prvý odsek ES) stanovuje:

„Akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na spoločnom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi sa zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi členskými štátmi."

I - 7739

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2005 — SPOJENÉ VECI C-544/03 A C-545/03

6 Článok 90 Zmluvy ES (teraz článok 86 ES) znie:

MOBISTAR A BELGACOM MOBILE

i) podmienky udeľovania licencií budú obsahovať len podmienky odôvodnené základnými požiadavkami a v prípade systémov určených na použitie širokou verejnosťou požiadavkami na verejnú službu vo forme obchodných predpisov v zmysle článku 3;

ii) podmienky udeľovania licencií zaručia operátorom mobilných sietí trans­ parentné a nediskriminačné správanie zo strany operátorov pevných a mobilných sietí so zariadením v spoločnom vlastníctve;

iii) podmienky udeľovania licencií nesmú obsahovať žiadne neodôvodnené obmedzenia technickej povahy. Členské štáty nesmú okrem iného brániť kombinácii licencií alebo obmedzovať ponuku rôznych technológií využívajú­ cich odlišné frekvencie, ak je k dispozícii multištandardné zariadenie.

..." [neoficiálnypreklad]

8 Článok 3c smernice 90/388 stanovuje:

„keďže Komisia vo svojom oznámení z 23. novembra 1994 o poradení sa o Zelenej knihe týkajúcej sa mobilných a osobných komunikácií stanovila základné opatrenia na účely vytvorenia nevyhnutného právneho rámca na využitie potenciálu tohto prostriedku komunikácie; keďže Komisia naliehala, že je nevyhnutné odstrániť pokiaľ možno všetky výlučné a osobitné práva platné v tomto odvetví, a to dôkladným uplatnením pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže a zmenou smernice 90/388..., naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 95/51/ES...; keďže Komisia ďalej zvažovala odstránenie obmedzení slobody operátorov mobilných sietí prevádzkovať a zdokonaľovať svoje siete na účely vykonávania činností stanovených v ich licenciách alebo oprávneniach, vrátane slobody volby základnej infrastruktury; keďže Komisia považovala taký krok za nevyhnutný na to, aby bolo možné prekonať existujúce narušenia hospodárskej súťaže, a najmä, aby operátori získali kontrolu nad svojimi nákladmi" [neoficiálny preklad].

10 Štvrté odôvodnenie tej istej smernice znie:

„keďže viaceré členské štáty už otvorili určité služby mobilných komunikácií hospodárskej súťaži a zaviedli režimy udeľovania licencií pre tieto služby; keďže napriek tomu vo viacerých členských štátoch počet udelených licencií zostáva obmedzený na diskrečnom základe, alebo v prípade operátorov konkurujúcich telekomunikačným subjektom podlieha technickým obmedzeniam, ako napríklad zákazu použitia inej infrastruktury ako tej, ktorú poskytujú uvedené subjekty;..." [neoficiálny preklad]

I - 7742

MOBISTAR A BELGACOM MOBILE

keďže také obmedzenia budovania a využívania infrastruktur obmedzujú poskyto­ vanie služieb mobilných a osobných komunikácií operátormi z ostatných členských štátov, a sú teda nezlučiteľné s článkom 90 v spojení s článkom 59 Zmluvy; keďže v rozsahu, v akom sa odporuje hospodárskej súťaži v oblasti poskytovania mobilných hlasových služieb tým, že telekomunikačné subjekty nie sú schopné uspokojiť dopyt mobilného operátora po infrastrukture, alebo ho uspokoja len na základe taríf, ktoré nie sú nákladovo orientované podľa kapacity príslušných prenajatých okruhov, tieto obmedzenia nevyhnutne zvýhodňujú ponuku telekomunikačných subjektov v oblasti pevných telekomunikačných služieb, pre ktoré väčšina členských štátov stále vyhradzuje výlučné práva; keďže obmedzenie na budovanie a využívanie infra­ struktury tak porušuje článok 90 v spojení s článkom 86 Zmluvy; keďže členské štáty sú následne povinné tieto obmedzenia zrušiť a udeliť dotknutým mobilným operátorom na ich žiadosť nediskriminačný prístup k nedostatkovým zdrojom nevyhnutným na vybudovanie ich vlastnej infrastruktury vrátane rádiových frekvencií" [neoficiálny preklad].

12 Článok 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v oblasti

I - 7743

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2005 - SPOJENÉ VECI C-544/03 A C-545/03

telekomunikačných služieb [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 117, s. 15) nazvaný „Poplatky a úhrady za individuálne licencie" [neoficiálny preklad] znie takto:

„Členské štáty dbajú na to, aby účelom poplatkov uložených podnikom v rámci postupov udeľovania oprávnení bolo výlučne pokrytie administratívnych nákladov spojených s udeľovaním, správou, kontrolou a uplatňovaním príslušných individu­ álnych licencií. Poplatky za individuálne licencie sú úmerné množstvu vynaloženej práce a uverejňujú sa vhodným a dostatočne podrobným spôsobom tak, aby informácie boli ľahko prístupné." [neoficiálny preklad]

16 Medzi žalobnými dôvodmi na zrušenie, predloženými na podporu svojej žaloby, Mobistar tvrdí, že napadnuté nariadenie o poplatkoch obmedzuje zdokonaľovanie jeho siete mobilných telefónov, čo je obmedzenie zakázané článkom 3c smernice 90/388.

17 Vzhľadom na to, že Conseil d'État jednak nebol schopný rozhodnúť o dôvodnosti tohto žalobného návrhu bez toho, aby uplatnil právnu normu Spoločenstva, pri ktorej vzniká problém výkladu, a jednak preto, že v tomto prípade ide tiež o to, či je sporný poplatok zlučiteľný s článkom 49 ES, Conseil d'État rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru tieto otázky:

„1. Má sa článok 49 [ES] vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby právna úprava vnútroštátneho orgánu alebo územnosprávneho celku zaviedla poplatok za infrastruktūru mobilných a osobných komunikácií používaných v rámci výkonu činností stanovených v licenciách alebo oprávneniach?

2. Odporuje článok 3c smernice 90/388... v rozsahu, v akom je jeho cieľom odstrániť «všetky obmedzenia', tomu, aby právna úprava vnútroštátneho orgánu alebo územnosprávneho celku zaviedla poplatok za infrastruktūru mobilných a osobných komunikácií používaných v rámci výkonu činností stanovených v licenciách alebo oprávneniach?" I - 7745

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2005 - SPOJENÉ VECI C-544/03 A C-545/03

Vec C-545/03

O návrhu na opätovné otvorenie ústnej časti konania

22 Podaním do kancelárie Súdneho dvora 2. mája 2005 holandská vláda navrhla, aby Súdny dvor uplatnením článku 61 rokovacieho poriadku nariadil opätovné otvorenie ústnej časti konania.

23 Na podporu svojho návrhu táto vláda v podstate tvrdí, že generálny advokát vo svojich návrhoch navrhol založiť odpoveď na iných základoch ako tých, o ktoré sa opiera vnútroštátny súd, a to konkrétne na smernici 97/13, ktorá nebola predmetom žiadnej hlbšej diskusie medzi účastníkmi konania, buď v rámci ich písomných pripomienok, alebo pripomienok prednesených na pojednávaní. Uvedená vláda zamýšľa predložiť svoje pripomienky v tejto súvislosti.

24 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor môže bez návrhu alebo na návrh generálneho advokáta, alebo tiež na návrh účastníkov konania v súlade s článkom 61 svojho rokovacieho poriadku nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania, ak zváži, že vysvetlenia, ktoré mu boli podané, nie sú dostačujúce, alebo že treba vec rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci nevyjadrili (pozri uznesenie zo 4. februára 2000, Emesa Sugar, C-17/98, Zb. s. I -665, bod 18; rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 42, a z 30. marca 2004, Alabaster, C-147/02, Zb. s. I-3101, bod 35).

25 V d a n o m prípade však Súdny dvor p o vypočutí generálneho advokáta skonštatoval, že disponuje všetkými zisteniami potrebnými n a zodpovedanie otázok položených v tejto veci a že tieto zistenia boli p r e d m e t o m súdneho pojednávania vedeného pred ním. Preto treba návrh n a opätovné otvorenie ústnej časti konania zamietnuť. I - 7747

MOBISTAR A BELGACOM MOBILE

alebo inak sťažiť činnosť poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte, v ktorom legálne poskytuje obdobné služby (rozsudky z 9. augusta 1994, Vander Elst, C-43/93, Zb. s. I-3803, bod 14, a De Coster, už citovaný, bod 29).

30 Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že uvedenému článku 59 odporuje uplatnenie každej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá má za účinok sťažiť poskytovanie služieb medzi členskými štátmi oproti poskytovaniu služieb prebiehajúcemu len v rámci jedného členského štátu (rozsudok De Coster, už citovaný, bod 30 a citovaná judikatúra, ako aj bod 39).

31 Na druhej strane sa článok 59 Zmluvy neuplatní na opatrenia, ktorých jediným účinkom je spôsobenie dodatočných nákladov predmetných služieb a ktoré sa rovnakým spôsobom vzťahujú na poskytovanie služieb medzi členskými štátmi a poskytovanie služieb len v rámci jedného členského štátu.

32 Pokiaľ ide o otázku, či je vyberanie miestnymi orgánmi poplatkov, o aké ide v prípadoch vo veciach samých, prekážkou nezlučiteľnou s uvedeným článkom 59, treba pripomenúť, že tieto poplatky sa bez rozdielu uplatňujú na všetkých majiteľov zariadení mobilných telefónov na území dotknutej obce a že zahraniční operátori nie sú ani z právneho, ani z faktického hľadiska týmito opatreniami zaťažení viac než vnútroštátni operátori.

33 Predmetné daňové opatrenia navyše nerobia cezhraničné poskytovanie služieb zložitejším, než je poskytovanie služieb vnútri štátu. Zavedenie poplatku za stožiare, stĺpy a antény však môže zvýšiť tarify mobilných komunikácií zo zahraničia do Belgicka a naopak. Vnútroštátne poskytovanie telefonických služieb však podlieha riziku dopadu poplatku na tarify v rovnakej miere.

37 Na úvod je vhodné uviesť, že skutočnosťou, ktorá vytvára poplatky za komunikačné infrastruktury, nie je udelenie licencie. Preto sa smernica 97/13, na ktorú sa na pojednávaní odvolal Mobistar, neuplatní na skutočnosti v tomto prípade.

38 Pokiaľ ide o smernicu 90/388, je vhodné predovšetkým uviesť, že znenie jej článku 3c v rozsahu, v akom stanovuje odstránenie „všetkých obmedzení" uložených v súvislosti s infraštruktúrou operátorom systémov mobilných a osobných komunikácií, nevylučuje, že uvedené obmedzenia zahrnujú tiež opatrenia daňovej povahy pre infrastruktury mobilných komunikácií.

I - 7750

MOBISTAR A BELGACOM MOBILE

39 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je pri výklade ustanovenia práva Spoločenstva nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele, ktoré Spoločenstvo sleduje právnou úpravou, ku ktorej patrí (pozri najmä rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, Zb. s. 3781, bod 12; z 21. februára 1984, St. Nikolaus Brennerei, 337/82, Zb. s. 1051, bod 10, a zo 7. júna 2005, Vereniging voor Energie, Milieu en Water a i.,C-17/03, Zb. s. 1-4983, bod 41).

40 Vo svojom pôvodnom znení stanovila smernica 90/388 zrušenie osobitných a výlučných práv udelených členskými štátmi na poskytovanie telekomunikačných služieb, ale do svojho rozsahu pôsobnosti nezahrnula služby mobilných komuni­ kácií. S cieľom rozšíriť jej rozsah pôsobnosti na mobilné a osobné komunikácie ju zmenila a doplnila smernica 96/2.

44 Z toho vyplýva, že sa obmedzenia uvedené v článku 3c smernice 90/388 vyznačujú jednak svojím vzťahom k výlučným a osobitným právam tradičných operátorov a jednak tým, že ich m o ž n o odstrániť u m o ž n e n í m nediskriminačného prístupu k nevyhnutným nedostatkovým zdrojom.

45 Medzi n e teda patria tiež obmedzenia, ktoré sú príkladným spôsobom uvedené vo štvrtom odôvodnení smernice 96/2, konkrétne obmedzovanie p o č t u udelených licencií na diskrečnom základe, alebo v prípade operátorov konkurujúcich telekomunikačným subjektom toto podlieha technickým obmedzeniam, ako napríklad zákazu použitia inej infrastruktury ako tej, ktorú poskytujú uvedené subjekty.

46 Navyše p o d pojem obmedzenia v osobitnom zmysle podľa článku 3c smernice 90/388 spadajú len opatrenia, ktoré majú n a hospodársku súťaž významný vplyv.

47 N a druhej strane však p o d článok 3c smernice 90/388 nepatria vnútroštátne opatrenia, ktoré sa uplatňujú bez rozdielu n a všetkých operátorov mobilných telefónov a ktoré priamo alebo nepriamo nezvýhodňujú operátorov, ktorí disponujú I - 7752

MOBISTAR A BELGACOM MOBILE

alebo disponovali osobitnými alebo výlučnými právami na úkor nových operátorov nachádzajúcich sa v konkurenčnom postavení.

postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1. Článok 59 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 49 ES) sa má vykladať v tom zmysle, že neodporuje tomu, aby právna úprava vnútroštátneho orgánu alebo územnosprávneho celku zaviedla poplatok za infraštruktūru mobil­ ných a osobných komunikácií používaných v rámci výkonu činností stanovených v licenciách alebo oprávneniach, ak sa poplatok bez rozdielu uplatňuje na vnútroštátnych poskytovatel'ov služieb a poskytovateľov z iných členských štátov a má rovnaký účinok na vnútroštátne poskytovanie služieb v jednom členskom štáte a na poskytovanie služieb medzi členskými štátmi.

2. Opatrenia daňovej povahy vzťahujúce sa na infrastruktúry mobilných komunikácií nepatria do pôsobnosti článku 3c smernice Komisie 90/388/ EHS z 28. júna 1990 o súťaži na trhoch pre telekomunikačné služby, zmenenej a doplnenej, pokiaľ ide o rozvinutie plnej hospodárskej súťaže na telekomunikačnom trhu, smernicou Komisie 96/19/ES z 13. marca 1996, okrem prípadu, keď tieto opatrenia priamo alebo nepriamo zvýhodňujú operátorov, ktorí disponujú alebo predtým disponovali osobitnými alebo výlučnými právami na úkor nových operátorov a ktoré majú na hospodársku súťaž významný vplyv.

Podpisy

I - 7754