C-297/03

SOZIALHILFEVERBAND ROHRBACH

UZNESENIE

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora) z 26. mája 2005 *

Vo veci C-297/03,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Oberster Gerichtshof (Rakúsko) zo 4. júna 2003 a doručený Súdnemu dvoru 10. júla 2003, ktorý súvisí s konaním:

Sozialhilfeveiband Rohrbach

proti

generálny advokát: P. Léger, tajomník: R. Grass,

po vyrozumení vnútroštátneho súdu o tom, že Súdny dvor má v súlade s článkom 104 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku v úmysle rozhodnúť odôvodneným uznesením,

po vyzvaní oprávnených subjektov, uvedených v článku 23 Štatútu Súdneho dvora, aby v tejto súvislosti predložili svoje prípadné pripomienky,

po vypočutí generálneho advokáta,

vydal toto

Uznesenie

3 Smernica Rady 77/187/EHS zo 14. februára 1977 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 61, s. 26), zmenená a doplnená smernicou Rady 98/50/ES z 29. júna 1998 (Ú. v. ES L 201, s. 88), bola kodifikovaná smernicou 2001/23, ktorá nadobudla účinnosť 11. apríla 2001. Pri tejto príležitosti nezačala plynúť žiadna nová lehota na jej prebratie.

4 Prvá otázka vnútroštátneho súdu sa týka „smernice 77/187/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 98/50/ES (v súčasnosti smernica 2001/23/ES)".

5 Keďže k predmetnému prevodu vo veci samej došlo po tom, ako smernica 2001/23 nadobudla účinnosť, je potrebné túto smernicu zohľadniť.

I - 4309

UZNESENIE

Z 26. 5. 2005 — VEC C-297/03

6 Článok 1 ods. 1 uvedenej smernice ustanovuje, že:

I - 4310

SOZIALHILFEVERBAND ROHRBACH

Vnútroštátna právna úprava

8 Arbeitsvertragsrechts-Anpassungsgesetz (zákon, ktorým sa novelizuje právna úprava v oblasti pracovných zmlúv) z 9. júla 1993 (BGBl. 459/1993, ďalej len „AVRAG"), bol prijatý na účely prebratia smernice 77/187 do rakúskeho práva. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu nevyplýva, či vnútroštátny režim bol uvedený do súladu so smernicami 98/50 a 2001/23.

9 V zmysle svojho § 1 ods. 2 bodu 1 sa AVRAG nevzťahuje na pracovné zmluvy uzatvorené so spolkovými krajinami, komunálnymi združeniami alebo obcami, a to ani v prípade, ak ide o zmluvy súkromnoprávne. Na dotknutých zmluvných zamestnancov vo veci samej sa vzťahuje Oberösterreichisches Gemeindebedien­ stetengesetz 2001 (zákon uplatniteľný na komunálnych zamestnancov spolkovej krajiny Horné Rakúsko, LGB1. 48/2001). Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu ani tento zákon, ani žiadne iné ustanovenie práva spolkovej krajiny Horné Rakúsko nepreberá, pokiaľ ide o túto kategóriu osôb, vyššieuvedenú smernicu do vnútroštátneho práva,

10 AVRAG v § 3 s názvom „Prevody podnikov, závodov alebo častí závodov na iného vlastníka" stanovuje:

12 Sozialhilfeverband zamestnáva vo svojich dvoch závodoch približne 100 zamestnancov, z ktorých časť je telesne alebo duševne zdravotne postihnutá v zmysle Behinderteneinstellungsgesetz (zákon o zamestnávaní zdravotne postih­ nutých osôb, BGBl. 22/1970). Činnosť, ktorú vykonáva Sozialhilfeverband tým, že zriaďuje a prevádzkuje dielne pre zdravotne postihnutých, nie je výkonom verejnej moci ale činnosťou súkromnej správy.

13 Z. hospodárskych a organizačných dôvodov Sozialhilfeverband vypracovalo plán rozdelenia na dva podniky prevodom svojich závodov na dve novovzniknuté spoločnosti s ručením obmedzeným.

I - 4312

SOZIALHILFEVERBAND ROHRBACH

14 Na základe tohto plánu bola spoločnosť Altenfeldner Werkstätten gemeinnützige GmbH (d'alej len „Altenfeldner Werkstätten") 28. decembra 2002 zapísaná do registra obchodných spoločností, oddielu „Prevádzka dielní pre zdravotne postih­ nutých". V rovnaký deň bola spoločnosť Artegra Werkstätten gemeinnützige GmbH (ďalej len „Artegra Werkstätten") zapísaná do toho istého registra, oddielu „Záhradníctvo a práčovne". Obe spoločnosti sú verejnoprospešné spoločnosti s ručením obmedzeným. Sozialhilfeverband vlastní celý obchodný majetok oboch spoločností.

15 Na základe zmlúv o vklade uzavretých medzi Sozialhilfeverband a Altenfeldner Werkstätten, ako aj Artegra Werkstätten predstavovali oba závody nepeňažný vklad do týchto dvoch spoločností. Sozialhilfeverband rovnako previedlo na tieto spoločnosti práva disponovať so zariadeniami dotknutými rozdelením. Podľa zmlúv o vklade musia nové spoločnosti nahradiť Sozialhilfeverband vo všetkých existujúcich právnych vzťahoch týkajúcich sa prevádzaných spoločností medzi Sozialhilfeverband a tretími osobami. Sozialhilfeverband na základe skutočnej zmluvy v prospech tretích osôb („echter Vertrag zugunsten Dritter") zaručuje, že práva prevedených zamestnancov budú aj v budúcnosti zachované spoločnosťami, ktoré sú nadobúdateľmi.

19 Sozialhilfeverband podalo na Oberster Gerichtshof žalobu založenú na § 54 ods. 2 Arbeits- und Sozialgerichtsgesetz (zákon o organizácii pracovnoprávneho a sociálneho súdnictva, BGBl. 104/1985), ktorou sa domáha určenia, že rozdelenie dielní spoločnosťou Sozialhilfeverband a postúpenie práv disponovať s týmito závodmi na spoločnosti Artegra Werkstätten a Altenfeldner Werkstätten vedú k prevodu pracovných zmlúv zamestnancov, zamestnaných až doteraz združením Sozialhilfeverband, na uvedené spoločnosti.

20 Sozialhilfeverband tvrdilo, že je možné priamo aplikovať dotknutú smernicu, aj keď na základe § 1 ods. 2 bodu 1 AVRAG nemožno použiť § 3 AVRAG na pracovnoprávne vzťahy s medzikomunálnymi združeniami a napriek nečinnosti

I - 4314

SOZIALHILFEVERBAND ROHRBACH

spolkovej krajiny Horné Rakúsko, príslušného zákonodarcu, ktorý neprijal žiadny právny predpis týkajúci sa prebratia tejto smernice, ktorý by sa vzťahoval na komunálnych zmluvných zamestnancov.

21 S odvolaním sa na rozsudky z 19. januára 1982, Becker (8/81, Zb. s. 53) a z 22. júna 1989, Fratelli Costanzo (103/88, Zb. s. 1839), vnútroštátny súd uvádza s ohľadom na prvú prejudiciálnu otázku, že Sozialhilfeverband je v zmysle judikatúry Súdneho dvora nepochybne štátnou organizáciou, voči ktorej sa jednotlivci môžu odvolávať na tie ustanovenia smernice, ktoré sú bezpodmienečné a dostatočne jasné. Napriek tomu však môžu pretrvávať pochybnosti, pokiaľ ide o spoločnosti súkromného práva, na ktoré boli závody prevedené. Toto môže byť dôležité, keďže podľa rozsudku zo 14. júla 1994, Faccini Dori (C-91/92, Zb. s. I-3325), sa smernica nemôže uplatniť priamo voči jednotlivcovi. Dôsledky prevodu podnikov uvedené v smernici teda nemôžu mať priamy účinok.

24 Vnútroštátny súd uvádza, že ak sa štátna organizácia nemôže odvolávať na priame uplatnenie dotknutej smernice, nemôže sa odvolávať ani na prevod pracovných zmlúv voči svojim zamestnancom, pričom niektorí z jej zamestnancov sa môžu sami odvolávať na priamy účinok tejto smernice.

25 Za týchto okolností Oberster Gerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa považovať súkromnoprávna spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom je verejnoprávne medzikomunálne združenie sociálnej pomoci (komunálne združenie) a ktorej bolí zverené úlohy súkromnej správy (sociálna pomoc vo forme prevádzkovania dielne pre zdravotne postihnutých), za ,štátnu organizáciu' v tom zmysle, že spojené ustanovenia článku 3 ods. 1 a článku a 1 ods. 1 pism. c) smernice 77/187/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 98/50/ES (v súčasnosti: smernica 2001/23/ES), ktoré neboli dostatočne prebraté do vnútroštátneho práva, sú voči nej priamo uplatniteľné, aj keď na základe zmluvy o prevode, ktorá závisí iba od súhlasu vedenia združenia, obchodné podiely medzikomunálneho združenia sociálnej pomoci musia byť prevedené na čisto súkromnú spoločnosť s ručením obmedzeným?

I - 4316

SOZIALHILFEVERBAND ROHRBACH

V prípade kladnej odpovede na túto otázku:

27 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa môžu odvolávať na uplatnenie bezpodmienečných a dostatočne jasných ustanovení smernice voči organizáciám alebo subjektom, ktoré spadajú pod právomoc alebo kontrolu takých verejných orgánov, akými sú obce (pozri rozsudky z 26. februára 1986, Marshall, 152/84, Zb. s. 723, body 46 a 49; Fratelli Costanzo, už citovaný, bod 31, a z 12. júla 1990, Foster a i., C-188/89, Zb. s. 1-3313, bod 18).

28 Vzhľadom na to, že článok 3 ods. 1 a článok 1 ods. 1 pism. c), prvá veta smernice 2001/23 spĺňajú podmienky na to, aby mali priamy účinok, je teda možné sa na tieto ustanovenia odvolávať voči súkromnoprávnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom je medzikomunálne združenie sociálnej pomoci verejného práva.

29 V t o m t o ohľade nie je relevantná skutočnosť, že n a základe zmluvy o prevode, ktorá závisí iba o d súhlasu vedenia združenia, o b c h o d n é podiely vo vlastníctve takéhoto združenia musia byť prevedené n a spoločnosť s r u č e n í m obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom je s ú k r o m n o p r á v n e združenie. V skutočnosti ide o plán, ktorý s á m osebe nie je spôsobilý meniť právnu povahu prvej spoločnosti.

30 N a prvú otázku treba teda odpovedať tak, že medzi subjekty, voči ktorým je m o ž n é uplatniť článok 3 ods. 1 a článok 1 ods. 1 pism. c) prvú vetu smernice 2001/23, patrí s ú k r o m n o p r á v n a spoločnosť s r u č e n í m obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom je verejnoprávne m e d z i k o m u n á l n e združenie sociálnej pomoci.

34 V tejto súvislosti nie je dôležité, či dotknutá štátna organizácia je alebo nie je zodpovedná za neprebratie dotknutej smernice.

35 Na druhú otázku je teda opodstatnené odpovedať tak, že štátna organizácia, ktorá prevádza svoj závod, sa nemôže odvolávať na článok 3 ods. 1 a článok 1 ods. 1 pism. c) smernice 2001/23 voči zamestnancovi, aby mu uložila pokračovať v pracovnoprávnom vzťahu s nadobúdateľom.

I - 4319

UZNESENIE

Z 26. 5. 2005 — VEC C-297/03

O trovách

36 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.