← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·Rozsudok·29.6.2004

T-188/03

ECLI:EU:T:2004:194

Odmieta
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62003TJ0188

ROZSUDOK

SÚDU PRVÉHO STUPŇA (samosudca)

z 29. júna 2004

Vec T‑188/03

Joëlle Hivonnet

proti

Rade Európskej únie

„Úradníci – Príspevok na vzdelanie – Podmienky priznania – Základné vzdelanie – Materská škola“

Úplné znenie vo francúzštine II - 0000

Predmet : Žaloba, ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Rady zamietajúceho priznať žalobkyni príspevok na vzdelanie pre jej dcéru v materskej škole pre školské roky 1999/2000 a 2000/2001, ktorým bol výnimočne príspevok priznaný pre školský rok 2001/2002, ako aj návrh na náhradu škody spočívajúcej v úrokoch z omeškania súvisiacich s čiastkami zodpovedajúcimi týmto príspevkom a náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej týmto rozhodnutím.

Rozhodnutie : Žaloba sa zamieta. Každý účastník znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Výnimočné priznanie príspevku na vzdelanie – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)

2. Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na vzdelanie – Podmienky priznania – Pravidelná a celodenná dochádzka do základnej školy – Definícia pojmu „základné vzdelanie“

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 3)

3. Úradníci – Odmena – Právo na úroky z omeškania – Podmienky

1. Podľa článku 91 ods. 1 služobného poriadku sú prípustné len žaloby proti aktu spôsobujúcemu ujmu žalobcovi a aktmi spôsobujúcimi ujmu sú len také akty, ktoré sa priamo a bezprostredne dotýkajú právneho postavenia dotknutých subjektov.

Výnimočné poskytnutie príspevku na vzdelanie úradníkovi nezakladá žiadne súčasné rozhodnutie, ktoré by obmedzovalo jeho práva. Dotknutý subjekt je vystavený rozhodnutiu, ktoré mu spôsobuje ujmu iba vtedy, ak sa voči nemu neskôr uplatnil tento výnimočný charakter preto, aby sa zdôvodnilo odmietnutie poskytnutia príspevku.

(pozri bod 16)

Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora z 21. januára 1987, Stroghili/Dvor audítorov, 204/85, Zb. s. 389, body 6 a 11

2. Čo sa týka definície pojmu základné vzdelanie v zmysle článku 3 prílohy VII služobného poriadku, pojem vzdelania uvedený vo vnútroštátnom práve poskytovaného školským zariadením nemôže tvoriť rozhodujúce kritérium vzhľadom na toto ustanovenie, aj keď môže tvoriť významný ukazovateľ povahy tohto vzdelania.

Naopak, pri neexistencii akýchkoľvek kritérií uvedených v služobnom poriadku, ktoré by vymedzovali tento pojem, je potrebné sa odvolať na takú povahu poskytovaného vzdelania, ktoré je definované vnútroštátnymi orgánmi.

(pozri body 28 a 29)

Odkaz na: rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. decembra 1991, Boessen/CES, T‑10/90 a T‑31/90, Zb. s. II‑1365, body 30 až 34

3. Povinnosť zaplatiť úradníkovi sumu jeho odmeny a príslušných úrokov z omeškania prichádza do úvahy len pod podmienkou, že istina je určená alebo aspoň určiteľná na základe objektívne stanovených kritérií. Okrem toho, povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká v prípade, ak dokonca určenie tejto sumy pohľadávky nastane s neodôvodneným omeškaním.

(pozri bod 45)

Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 1986, Delhez/Komisia, 264/83, Zb. s. 2749, body 20 a 23

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok T-188/03 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik