T-373/03

SOLO ITALIA/ÚHVT — NUOVA SALA (PARMITALIA)

ROZSUDOK

SÚDU PRVÉHO STUPŇA (prvá komora) z 31. mája 2005 *

Vo veci T-373/03,

Solo Italia Sri, so sídlom v Ossone (Taliansko), v zastúpení: A. Bensoussan, M.-E. Haas a L. Tellier-Loniewski, advokáti, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Nuova Sala Srl, so sídlom v Brescii (Taliansko), v zastúpení: E. Gavuzzi, S. Hassan a C. Pastore, advokáti,

ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 10. septembra 2003 (vec R 208/2003-2), potvrdzujúcemu zamietnutie zápisu slovnej ochrannej známky PARMITALIA,

SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (prvá komora),

v zložení: predseda komory J. D. Cooke, sudkyne I. Labucka a V. Trstenjak,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. novembra 2003,

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

1 Dňa 14. januára 2000 podala spoločnosť Solo Italia Srl (ďalej len „žalobkyňa") na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.

2 Ochranná známka, ktorej zápis žalobkyňa požadovala, je slovné označenie PARMITALIA.

3 Tovary, pre ktoré žalobkyňa požadovala zápis, patria do triedy 29 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení, a zodpovedajú opisu „Syry".

II - 1885

II - 1886

SOLO ITALIA/ÚHVT — NUOVA SALA (PARMITALIA)

9 Dňa 17. februára 2003 bolo ÚHVT doručené podanie žalobkyne uvádzajúce, že zaplatený poplatok sa týkal odvolania podaného proti rozhodnutiu z 26. novembra 2002. K tomuto podaniu bolo priložené odvolanie vyhotovené vo francúzštine. Preklad tohto úkonu do jazyka konania (konkrétne angličtiny) bol predložený 20. februára 2003.

10 Dňa 3. marca 2003 zástupca žalobkyne poslal ÚHVT kópiu prevodného príkazu z 29. novembra 2002. Dňa 14. marca 2003 bol ÚHVT informovaný o poverení nového zástupcu, ktorý 21. marca 2003 predložil nové listiny.

1 1 Dňa 24. marca 2003 ÚHVT informoval žalobkyňu o prijatí jej odvolania a odovzdaní veci odvolaciemu senátu. Dňa 14. mája 2003 zaslal ÚHVT žalobkyni listiny predložené namietateľom 9. mája 2003. Žalobkyňa sa k týmto listinám vyjadrila 10. júna 2003 a ÚHVT potvrdil prijatie jej vyjadrenia 17. júna 2003. Dňa 21. augusta 2003 predložila žalobkyňa ÚHVT nové vyjadrenie, ktorého prijatie jej bolo potvrdené 10. septembra 2003.

12 Rozhodnutím z 10. septembra 2003, doručeným žalobkyni 17. septembra 2003, druhý odvolací senát rozhodol o odvolaní a zamietol ho ako neprípustné z dôvodu nedodržania lehoty na podanie odvolania stanovenej v článku 59 nariadenia č. 40/94. Odvolací senát dospel k záveru, že táto lehota uplynula 26. januára 2003 a že neskoršie oznámenia nemohli tento nedostatok odvolania odstrániť.

15 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

— zamietol žalobu,

— zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

16 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

— zamietol žalobu,

— zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania. II - 1888

— Tvrdenia účastníkov konania

19 Podľa názoru žalobkyne vyžaduje článok 6 EDĽP, aby boli účastníci súdneho konania riadne informovaní o úkonoch uskutočnených vo vzťahu k nim. Doručenie rozhodnutia z 26. novembra 2002 telefaxom porušovalo toto ustanovenie z dôvodu, že nerešpektovalo podmienku istoty doručovania. Keďže toto doručenie nebolo platné, nemohlo spôsobiť plynutie žiadnej lehoty, z čoho žalobkyňa II - 1889

ROZSUDOK

Z 31. 5. 2005 - VEC T-373/03

vyvodzuje, že mala byť vyslovená prípustnosť odvolania. Na pojednávaní žalobkyňa opätovne potvrdila, že prvý žalobný dôvod sa týka nedostatku právnej istoty a že telefax, ktorý nielenže nebol podpísaný, ale ako dodala, pre ktorý ÚHVT nepredložil potvrdenie prijatia, nemohol garantovať túto právnu istotu.

20 ÚHVT sa domnieva, že prvý žalobný dôvod je neprípustný z dôvodu, že nie je dostatočne odôvodnený, a teda porušuje článok 44 ods. 1 pism. c) rokovacieho poriadku.

21 Na pojednávaní ÚHVT dodal, že žalobný dôvod založený na porušení článku 6 EDĽP je v každom prípade neprípustný, pretože nebol uplatnený pred odvolacím senátom.

25 Po druhé je potrebné pripomenúť, že cieľom žaloby podanej na Súd prvého stupňa je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT v zmysle článku 63 nariadenia č. 40/94 [rozsudky Súdu prvého stupňa z 5. marca 2003, Alcon/ÚHVT — Dr. Robert Winzer Pharma (BSS), T-237/01, Zb. s. II-411, bod 61; zo 6. marca 2003, DaimlerChrysler/ÚHVT (Calandre) T-128/01, Zb. s. II-701, bod 18; z 3. júla 2003, Alejandro/ÚHVT - Anheuser-Busch (BUDMEN), T-129/01, Zb. s. II-2251, bod 67, a Starix, už citovaný, bod 70]. V skutočnosti, aj keď podľa článku 63 ods. 3 nariadenia č. 40/94 Súd prvého stupňa „má právomoc napadnuté rozhodnutie anulovať [zrušiť — neoficiálny preklad] alebo zmeniť", toto ustanovenie treba vykladať s prihliadnutím na predchádzajúci odsek, podľa ktorého „žalobu možno podať na základe kompetenčných nedostatkov, porušenia zásadnej procedurálnej požiadavky [z dôvodu nedostatku právomoci, podstatného porušenia procesných ustanovení — neoficiálny preklad], porušenia zmluvy, tohto nariadenia alebo akéhokoľvek právneho pravidla týkajúceho sa jeho uplatňovania alebo zneužitia právomoci", a v súvislosti s článkami 229 ES a 230 ES. Súd prvého stupňa musí z tohto dôvodu uskutočňovať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odvolacieho senátu so zreteľom na právne otázky, ktoré boli uplatnené pred odvolacím senátom (rozsudok Starix, už citovaný, bod 70).

26 Okrem toho, článok 135 ods. 4 rokovacieho poriadku výslovne zdôrazňuje, že „účastníci konania nemôžu svojimi vyjadreniami meniť predmet konania pred odvolacím senátom" (rozsudok Starix, už citovaný, bod 71).

— Tvrdenia účastníkov konania

30 Žalobkyňa subsidíame tvrdí, že aj keby bolo doručenie rozhodnutia o námietke z 26. novembra 2002 v súlade so zásadami uvedenými v článku 6 EDĽP, nebolo riadne z dôvodu, že neboli dodržané podmienky upravené v pravidlách 55, 61 a 65 nariadenia č. 2868/95.

31 Žalobkyňa uvádza, že na základe preskúmania tohto doručenia možno uviesť, že ani prípis, ani uvedené rozhodnutie nie sú podpísané a že rozhodnutie nie je opatrené odtlačkom pečiatky tak, ako to upravuje pravidlo 55 nariadenia č. 2868/95, pričom samotný logotyp nachádzajúci sa na prvej strane nemožno považovať za odtlačok pečiatky vyžadovaný účinnou právnou úpravou.

32 UHVT sa domnieva, že žalobkyňa vytýka rovnako rozhodnutiu odvolacieho senátu, že hoci je podpísané, nie je opatrené odtlačkom pečiatky.

II - 1892

SOLO ITALIA/ÚHVT — NUOVA SALA (PARMITALIA)

II - 1893

ROZSUDOK

Z 31. 5. 2005 — VEC T-373/03

— Posúdenie Súdom prvého stupňa

N a ú v o d J e P o t r e b n é zdôrazniť, že zo znenia druhého žalobného dôvodu nevyplýva, že žalobkyňa napáda to, že rozhodnutie odvolacieho senátu nie je opatrené odtlačkom pečiatky. V skutočnosti, s prihliadnutím na jej žalobu, je to práve doručenie rozhodnutia o námietke z 26. novembra 2002, o ktoré v nej ide. Žalobkyňa naopak zmieňuje rozhodnutie odvolacieho senátu ako príklad, ktorý treba nasledovať, uvádzajúc, že „porovnanie s rozhodnutím odvolacieho senátu z 10. septembra 2003 je zaujímavé z dôvodu, že v tomto prípade doručované listiny obsahujú na prvej strane z dôvodu jednoduchej identifikácie rovnaký logotyp, ale pokiaľ ide o toto rozhodnutie, sú aj prípis, aj rozhodnutie podpísané".

38 Pokiaľ ide o doručenie rozhodnutia z 26. novembra 2002, je nepochybné, že žalobný dôvod založený na možnom porušení pravidiel 55, 61 a 65 nariadenia č. 2868/95 žalobkyňa vôbec neuplatnila v konaní na ÚHVT a že z tohto dôvodu ÚHVT tento dôvod nepreskúmal.

39 Z dôvodov uvedených v bodoch 24 až 26 vyššie a ako to ÚHVT správne poznamenal, nemôže žalobkyňa požadovať, aby Súd prvého stupňa rozhodoval o žalobnom dôvode založenom na možnom porušení týchto pravidiel, ktorý nebol uplatnený v správnom konaní vedenom na ÚHVT.

43 Žalobkyňa sa domnieva, ako už uviedla v podaní adresovanom ÚHVT z 21. augusta 2003, že žiadne ustanovenie nevyžaduje osobitnú formu pre podanie odvolania na ÚHVT a že bankový prevod sumy 800 eur, uskutočnený 4. decembra 2002, obsahujúci odkaz na ochrannú známku PARMITALIA bol jednoznačne identifiko­ vaný ÚHVT ako pochádzajúci od žalobkyne, pretože bol predmetom prípisu zo 17. januára 2003.

44 Žalobkyňa sa domnieva, že zaplatenie poplatku z formálneho hľadiska stačí na podanie odvolania. Dodáva, že ÚHVT priznáva, že túto sumu prijal a identifikoval príkazcu prevodu.

45 Odvolanie tak bolo podané včas a je potrebné vysloviť jeho prípustnosť z dôvodu, že bolo navyše odôvodnené v štvormesačnej lehote, v dňoch 17. a 20. februára a 21. marca 2003, a že vady konania boli odstránené v stanovených lehotách.

II - 1895

ROZSUDOK

Z 31. 5. 2005 — VEC T-373/03

46 N a záver žalobkyňa uvádza, že hoci sa Ú H V T r o z h o d o l p r e doručovanie svojich r o z h o d n u t í menej prísnymi prostriedkami p r o s t r e d n í c t v o m telefaxu a zaviedol používanie t o h t o flexibilného prostriedku v r á m c i k o n a n i a o odvolaní, n e m ô ž e o b m e d z o v a ť p o d m i e n k y u p l a t ň o v a n i a t ý c h t o odvolaní a p o d m i e n k y k o n a n i a restitutio in integrum u p r a v e n é v článku 7 8 nariadenia č. 40/94. Striktný výklad p o d m i e n o k uvedených v článku 59 t o h t o nariadenia a spôsobov uplatnenia j e h o článku 7 8 zo strany Ú H V T b y zbavoval účastníka k o n a n i a p o š k o d e n é h o chybou svojho zástupcu akéhokoľvek o p r a v n é h o prostriedku, č o b y žalobkyni n e u m o ž ň o ­ valo, aby sa spravodlivo bránila.

51 N a p o k o n tvrdí, že žalobkyňa nepodala žiadnu žiadosť o restitutio in integrum.

52 Na pojednávaní ÚHVT uviedol, že bolo pre neho nemožné identifikovať vzťah medzi spoločnosťami OK SA a Solo Itália, že suma 800 eur mohla zodpovedať zaplateniu niekoľkých rôznych poplatkov alebo prihlášok, že lehota dvoch mesiacov bola lehotou stanovenou právnou úpravou, ktorú nemohlo predĺžiť jeho finančné oddelenie, a že toto oddelenie nemohlo pripomenúť žalobkyni plynutie dvojme­ sačnej lehoty, pretože nemohlo vedieť, že ide o lehotu na podanie odvolania. Vo všeobecnosti nie je vecou finančného oddelenia, ktoré má navyše svoj vlastný informačný systém, aby vykonávalo takýto prieskum; okrem toho, aj keby si finančné oddelenie uvedomilo, že uvedená suma zodpovedá poplatku za odvolanie, neprislúchalo mu upozorňovať žalobkyňu na existenciu lehoty na odvolanie.

53 Napokon, pokiaľ ide o restitutio in integrum, Ú H V T na pojednávaní uviedol, že jeho uplatnenie nie je nijako vylúčené v prípade chybného postupu zástupcu; o k r e m toho, dva rozsudky súdu Spoločenstva nechávajú túto možnosť otvorenú.

54 Vedľajší účastník konania k tvrdeniam Ú H V T dodáva, že n a p r e v o d n o m príkaze z 29. novembra 2002 bolo uvedené m e n o spoločnosti „OK SA", čo neumožňovalo II - 1897

ROZSUDOK

Z 31. 5. 2005 — VEC T-373/03

spájať tento príkaz so spoločnosťou Solo Italia Srl; Ú H V T o k r e m t o h o tvrdí, že zaslal výzvu n a vysvetlenie z o 17. januára 2003 úplne inej spoločnosti, spoločnosti „Solo Italia Franca", ktorá m á svoje sídlo vo Francúzsku, a nie v Taliansku.

59 Navyše, ani z právnej úpravy, ani z judikatúry nevyplýva, že by mal ÚHVT a predovšetkým jeho finančné oddelenie povinnosť upozorňovať prípadných odvolateľov pred odvolacím senátom na dôsledky nedodržania formálnych náležitostí stanovených nariadením č. 40/94.

60 Pokiaľ ide o restitutio in integrum, znenie článku 78 nariadenia č. 40/94 nevylučuje uplatnenie tohto pravidla v prípade chybného postupu zástupcu. Je však potrebné rešpektovať stanovené podmienky, predovšetkým tú, ktorá predpokladá, že bola preukázaná obozretnosť vyžadovaná okolnosťami [pozri, pokiaľ ide o pochybenie zástupcu prihlasovateľa, rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. júna 2001, Ruf a Stier/ ÚHVT (Zobrazenie „DAKOTA"), T-146/00, Zb. s. II-1797, body 55 až 61].

61 V prejednávanej veci neboli dodržané podmienky stanovené v článku 59 nariadenia č. 40/94, tretí žalobný dôvod musí byť preto odmietnutý, v dôsledku čoho je potrebné zamietnuť žalobu v celom rozsahu.

O trovách

62 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania, ktoré vznikli ÚHVT a vedľajšiemu účastníkovi konania, v súlade s ich návrhmi. II - 1899

ROZSUDOK

Z 31. 5. 2005 — VEC T-373/03

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 31. mája 2005.

Tajomník Predseda komory

H. Jung J. D. Cooke

II - 1900