C-1/04

STAUBITZ-SCHREIBER

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 6. septembra 2005 1

I — Úvod autor, pretože hoci to pre každého veriteľa predstavuje isté riziko, je z ekonomických (bezpečné podnikanie) i právnych (pacta sunt servanda) dôvodov potrebné zaviesť normatívny rámec, ktorý zabezpečí, a to aj na európskej úrovni, vymoženie pohľadávok.

1. Súčasné právne riešenie nešťastia, teda predĺženie, najmä fyzických osôb bez ohľadu na to, či vykonávajú, alebo nevykonávajú živnostenskú alebo obchodnú činnosť, je veľmi vzdialené patetizmu, s akým Honoré de Balzac majstrovsky opísal utrpenie Césara Birotteaua, ktorý musel čeliť svojim verite­ ľom táto románová postava zbavená svojej 2; cti, práv i skromného majetku, ktorý jej 3. Prejudiciálnu otázku Bundesgerichtshof zanechal notár Roguin, sa predsa len doká­ (Nemecko) treba v rámci Spoločenstva zala vzchopiť vďaka tvrdošijnosti, s ktorou sa, vnímať presne v týchto súvislostiach. už na tie časy neobvyklým spôsobom, Nemecký najvyšší súd žiada Súdny dvor, zbavovala jedného svojho dlhu za druhým. aby určil, aký vplyv na súdnu právomoc má premiestnenie centra hlavných záujmov dlžníka do iného členského štátu, než je ten, v ktorom bol podaný návrh na začatie konkurzného konania. Konkrétne chce vedieť, či súd, na ktorom bol tento návrh podaný, je naďalej príslušný na začatie takéhoto konania. 2. Azda nám neprináleží hodnotiť výni­ močnú poctivosť pána Birotteaua ako príklad „hlúposti cnosti“, ako to vo svojom prvom koncepte diela z roku 1833 napísal jeho

1 — Jazyk prednesu: španielčina. 2 — de Balzac, H: „Histoire de la grandeur et de la décadence de César Birotteau, marchand parfumeur, adjoint au maire du deuxième arrondissement de Paris, chevalier de la Légion d'honneur, etc.“ (Veľkosť a pád Césara Birotteaua), vydané 4. Vzhľadom na to, že úkony v konaní vo prvýkrát v roku 1838, brožované vydanie pod názvom César Birotteau, vydavateľstvo Garnier Flammarion, Paríž, 1995, veci samej boli uskutočnené ešte pred tým, najmä XVI. kapitola, s. 353 a nasl. ako nadobudlo účinnosť nariadenie Rady

A — Historický vývoj 4 — V knihe Premena od Franza Kafku (doktora práv na pražskej univerzite), napísanej v roku 1912 a vydanej v roku 1916, je však osud hrdinu tragický; premenený na akýsi druh chrobáka sa totiž napokon rozhodne prestať jesť a zomiera v úplnej osamelosti; Kafka, F.: Die Verwandlung, vydala Marjorie L. Hoover, vyd. W.W. Norton & Company Inc., New York, 1960, s. 57 a nasl. 5 — Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32, zmenený a doplnený dohovorom 6. Vývoj právnej úpravy konkurzného kona­ z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska nia má v práve Spoločenstva „kafkovské“ a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (Ú. v. ES L 304, s. 1), dohovorom z 25. októbra 1982 črty, nie však pre svoju zdĺhavosť, ale pre o pristúpení Helénskej republiky (Ú. v. ES L 388, s. 1), dohovorom z 26. mája 1989 o pristúpení Španielskeho premenu, ktorú návrh dohovoru podstúpil kráľovstva a Portugalskej republiky (Ú. v. ES L 285, s. 1) a ktorá mala podstatný vplyv na jeho ďalšie a dohovorom z 29. novembra 1996 o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva (Ú. v. ES C 15, 1997, s. 1). Táto právna úprava sa dnes nachádza v nariadení Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 3 — Ú. v. ES L 160, s. 1; Mim. vyd. 19/001, s. 191. 19/2004, s. 42).

I - 704

STAUBITZ-SCHREIBER

I - 705

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-1/04

aby sa premenil ako taký motýlí zámotok, ného trhu musia byť v oblasti konkurzov keď bez toho, aby akokoľvek došlo k zmene splnené tri základné predpoklady: po prvé, v jeho obsahu, zmenil svoju právnu povahu akt Spoločenstva zakotvujúci koordináciu a stratil poslanie medzinárodnej zmluvy opatrení týkajúcich sa majetku platobne a zmenil sa na nariadenie v zmysle článku neschopného dlžníka12; po druhé, efektívne 249 ods. 2 ES. fungovanie cezhraničných konkurzných konaní,13 a napokon, zabránenie „dohado­ vaniu o súdnej príslušnosti [právomoci — neoficiálny preklad]“, teda podnetom, ktoré by zúčastnené strany viedli k tomu, aby majetok alebo súdne konania prenášali 15. Podnet na túto premenu, ktorý vzišiel zo z jedného členského štátu do druhého strany Fínska a Nemecka, vyklíčil postupne v snahe získať výhodnejšie právne postave­ nie 14. v sľubnom pučaní článku 61 písm. c) ES (predtým článok 73 I) a článku 67 ods. 1 ES (predtým článok 73 O), „komunitarizova­ ných“ Amsterdamskou zmluvou, ktorej je inak jedným z najväčších úspechov. 11

18. Nariadenie č. 1346/2000 nemá za cieľ všeobecným a jediným spôsobom upraviť konkurzné konania, ale len príslušné právo, medzinárodnú právomoc na začatie takýchto 16. Nový základ dodal dohovoru zbavenému konaní a ich uznávanie v iných členských napokon svojho neutešeného osudu, na ktorý štátoch. ho predurčoval jeho predchádzajúci zmluvný charakter, istú dávku nenútenosti vyplývajú­ cej z jeho prirodzeného okamžitého účinku na jemu podobné výtvory.

23. Nemenej dôležitými sú aj pravidlá sta­ novené v kapitole II týkajúce sa uznávania e) ‚rozsudok' v spojitosti so začatím kon­ konkurzných konaní v iných krajinách. kurzného konania alebo vymenovaním Uvedená zásada je zakotvená v článku 16 likvidátora [správcu konkurznej pod­ ods. 1, podľa ktorého každé súdne roz­ staty — neoficiálny preklad] okrem hodnutie o začatí konkurzného konania iného znamená aj rozhodnutie akého­ vynesené súdom jedného členského štátu sa koľvek splnomocneného súdu o začatí uznáva vo všetkých ostatných členských takéhoto konania alebo vymenovaní štátoch od chvíle, keď nadobudne účinnosť likvidátora [správcu konkurznej pod­ v štáte, v ktorom sa konanie začalo. Obsa­ staty — neoficiálny preklad]; hom tejto kapitoly je aj niekoľko ustanovení o právomociach správcu konkurznej pod­ staty a ochranná doložka, ktorá umožňuje odmietnuť uplatnenie zásady upravenej v spomínanom článku 16 ods. 1, ak by bolo začatie konania v rozpore s verejným poriad­ f) ,čas začatia konania' znamená čas, kedy súdne rozhodnutie o začatí konania kom. 16 nadobudne účinnosť bez ohľadu na to, či ide o konečné rozhodnutie, alebo nie;

24. Kapitoly III a IV 17, už menej dôležité pre ..." zodpovedanie predmetnej prejudiciálnej otázky, sa týkajú vedľajších konkurzných konaní, ktoré sa za určitých okolností začali v iných členských štátoch, a poskytovania informácií veriteľom a prihlasovania pohľa­ 21. Nosným pilierom systému je článok 3 dávok, ktoré považujú za vhodné. ods. 1 prvá veta, podľa ktorého právomoc na začatie konkurzných konaní majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachá­ 16 — Článok 26 nariadenia č. 1346/2000. dza centrum hlavných záujmov dlžníka. 17 — Články 27 až 38 a 39 až 42.

27. Pani Staubitzová-Schreiberová obchodo­ vala vo Wülfrathe (Nemecko) s telekomuni-

31. V dovolaní proti tomuto rozhodnutiu 18 — Články 43 až 47. žalobkyňa vo veci samej navrhuje Bundesge-

I - 708

STAUBITZ-SCHREIBER

richtshof, aby zrušil rozhodnutie a vrátil vec 34. Nekonalo sa žiadne pojednávanie, keďže na odvolací súd, aby ten vo veci opätovne strany tohto konania o prejudiciálnej otázke rozhodol. oň nepožiadali.

32. Keďže sa výklad článku 3 nariadenia V — Posúdenie prejudiciálnej otázky č. 1346/2000 Bundesgerichtshof nezdal byť jednoznačný, rozhodol sa prerušiť konanie a obrátiť sa na Súdny dvor s nasledujúcou prejudiciálnou otázkou: A — Úvodná otázka: použiteľnosť nariade­ nia na spor vo veci samej

konanie v súlade s vnútroštátnym konkurz­ 41. Podľa ustálenej judikatúry konanie upra­ ným právom nezačalo pred nadobudnutím vené v článku 234 ES je nástrojom účinnosti nariadenia. spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi 19 vyžadujúcim dodržiavanie rozdelenia právomocí. V rámci tejto spolupráce jedine vnútroštátny sudca konajúci vo veci samej, ktorý pozná priamo skutkový stav veci a ktorý nesie zodpoved­ nosť za súdne rozhodnutie, vie najlepšie 38. Nemecká vláda súhlasí so záverom posúdiť vo vzťahu k osobitostiam prejedná­ najvyššieho súdu. Dodáva, že vzhľadom na vanej veci nevyhnutnosť rozhodnutia podanie odvolania pani Staubitzovej-Schrei­ v prejudiciálnom konaní pre vydanie roz­ berovej sa vo veci naďalej konalo aj po sudku vo veci samej, ako aj relevantnosť 31. máji 2002. Keďže žalobkyňa vo veci samej otázok, ktoré Súdnemu dvoru položil. 20 navrhovala, aby súd nielen zrušil rozhodnu­ Súdnemu dvoru prináleží dať vnút­ tie, ktorým bol jej návrh zamietnutý, ale aj roštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá aby vyhovel návrhu na začatie konania, mu umožní rozhodnúť v spore.21 nemecká vláda je toho názoru, že vzhľadom na to, že sa o návrhu rozhodovalo aj po nadobudnutí účinnosti nariadenia, je potrebné spor vo veci samej rozhodnúť podľa uvedenej právnej úpravy Spoločenstva.

42. Keďže sa rozhodnutie vnútroštátneho súdu odvoláva na článok 43 prvú vetu nariadenia č. 1346/2000 a keďže vyriešenie sporu vo veci samej bude závisieť od uplatnenia tohto ustanovenia, je potrebné 39. Komisia si článok 43 nariadenia sa týmto ustanovením 22 zaoberať. č. 1346/2006 vykladá tak, že uplatniteľnosť nariadenia závisí od času začatia konania a nie sú pritom potrebné žiadne prechodné ustanovenia pre prípad, keď by sa konanie po podaní návrhu nezačalo. Podľa nej neexis­ tencia takýchto ustanovení potvrdzuje pred­ poklad, že uvedené nariadenie sa na tieto 43. Podľa článku 43 prvej vety sa nariadenie prípady vzťahuje bez výnimky. použije na konanie začaté po tom, ako

44. Skutočnosť, že článok 2 písm. e) a f) 48. Pani Staubitzová-Schreiberová však vo nariadenia rozlišuje medzi „rozhodnutím“ svojom odvolaní navrhovala, aby súd nielen o začatí konkurzného konania a „časom zrušil sporné rozhodnutie, ktorým bol jej začatia konania“, svedčí o tom, že tieto dva návrh zamietnutý, ale aby jej návrhu tiež pojmy nemožno zamieňať. vyhovel. Vnútroštátny súd musí preto skú­ mať, či podľa nemeckého práva bolo takéto konanie v zmysle uvedeného pravidla začaté, a konkrétne, či začalo pred alebo po 31. máji 2002 vzhľadom na prípadnú spätnú účinnosť. 45. Prvá definícia sa obmedzuje na akt formálne prijatý v rámci konkurzného kona­ nia, zatiaľ čo predmetný článok v písmene f) odkazuje na čas, keď súdne rozhodnutie o začatí konania nadobudne účinnosť bez ohľadu na to, či ide, alebo nejde o „konečné“ 49. Toto riešenie je inak v súlade s literou rozhodnutie. a duchom nariadenia č. 1346/2000 24, ktorý odkazuje na právomoc vnútroštátneho práva.

46. Okrem toho v zmysle článku 4 nariade­ nia sa toto konanie a jeho účinky riadia právom členského štátu, na ktorého území sa toto konanie začne. B — O prejudiciálnej otázke

47. Je pravdou, ako to uvádza nemecká 50. Podľa nemeckej vlády sa priznaním vláda, že súd vo veci samej nevyhlásil právomoci v článku 3 nariadenia rozhodnutie, ktorým by návrhu vyhovel, č. 1346/2000 na začatie konkurzného kona­ a teda toto rozhodnutie ani nenadobudlo nia súdom členského štátu, na ktorého území „účinnosť“. Preto by sme sa mohli domnie- sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, iba stanovujú základné podmienky

52. Napokon nemecká vláda uvádza, že všeobecná povaha konania umožňuje správ­ covi vymenovanému súdom vykonávať svoje právomoci v iných členských štátoch, v ktorých dlžník rovnako vlastní majetok, 55. Komisia sa tiež prikláňa k názoru, že za bez toho, aby tam musel začínať ďalšie daných okolností sporu vo veci samej je konania. potrebné zachovať právomoc súdu, na kto­ rom bol návrh podaný. Uvádza, že tento záver podporuje gramatický, historický 25 — Nemecká vláda sa odvoláva na štvrté odôvodnenie nariade­ i teleologický výklad článku 6 nariadenia nia. č. 1346/2000.

I - 712

STAUBITZ-SCHREIBER

56. Podľa nej zásada perpetuatio fori napráva „centrum hlavných záujmov dlžníka“. Preto nevýhody „dohadovania o súdnej príslušnosti sú zvlášť dôležitými na jednej strane definícia [právomoci — neoficiálny preklad]“. Navyše tohto pojmu a na druhej strane čas, ktorý použitie takejto taktiky je zložité, pretože treba zohľadniť. predpokladá hlbokú znalosť výhod a nevýhod rôznych vnútroštátnych právnych úprav v oblasti konkurzného práva a vôľu pre­ miestniť centrum hlavných záujmov do iného členského štátu.

a) Centrum hlavných záujmov dlžníka

57. Komisia však prikladá väčšiu váhu tvr­ deniu, že vyššie uvedená zásada umožňuje nastoliť nevyhnutnú právnu istotu tak pre veriteľov, ako aj pre súdy. Veritelia tak môžu aspoň sčasti odhadnúť riziká v prípade pla­ tobnej neschopnosti svojho dlžníka a byť si 60. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť istí, že po podaní návrhu nedôjde k zmene autonómny charakter tohto pojmu v práve rozhodného práva; zároveň súdy nie sú Spoločenstva, vďaka ktorému má jednotný povinné medzi podaním návrhu na začatie a od vnútroštátnych právnych poriadkov konania a vyhovením návrhu neustále ove­ nezávislý význam. 26 V celom spoločenstve rovať svoju právomoc. sa preto uplatňuje len jediná definícia. 27

V prípade pani Staubitzovej-Schreiberovej záruka, pretože im umožňuje odhadnúť však ide o fyzickú osobu, ktorá podnikala právne riziká vyplývajúce z platobnej v obchode bez toho, aby jej činnosť zastre­ neschopnosti. 29 Podľa doktríny majú z toho šovala nejaká forma obchodnej spoločnosti. dôvodu v prípade podnikateľa (napríklad živnostníka alebo obchodníka) s bydliskom v jednom členskom štáte, ktorý spravuje svoje záujmy z centra nachádzajúceho sa v druhom štáte, za predpokladu, že kon­ kurzné konanie vyplýva z jeho podnikateľ­ ských aktivít, právomoc konať súdy toho 62. Nariadenie č. 1346/2000 sa o takomto druhého štátu. 30 prípade nijako nezmieňuje. Jeho trináste

odôvodnenie

naznačuje, že podľa predmetnej definície ide o miesto, kde dlžník pravidelne spravuje svoje záujmy, a ktoré by teda tretie strany mali dokázať lokalizovať. Tým pádom sa za centrum hlavných záujmov u fyzickej osoby podnikateľa považuje miesto podnika­ nia a u ostatných fyzických osôb trvalé bydlisko. 28 65. Navyše definícia pojmu „podnik“ uve­ dená v článku 2 písm. h) nariadenia 31 vylučuje, aby na začatie konkurzného kona­ nia v danom štáte postačovala skutočnosť, že sa tam nachádza nejaký majetok. 32

63. Treba tiež poznamenať, že možnosť začať vedľajšie konania v iných členských štátoch súčasne s hlavným konaním závisí v súlade so sedemnástym odôvodnením uvedeného nariadenia od toho, či má dlžník v týchto členských štátoch podnik, pričom účinky vedľajších konaní sa podľa článku 27 66. V spore vo veci samej je vzhľadom na obmedzujú len na majetok dlžníka nachá­ krátkosť obdobia, ktoré uplynulo medzi dzajúci sa na území týchto štátov. podaním návrhu na začatie konania a presťahovaním sa pani Staubitzovej-Schrei­ berovej do Španielska, málo pravdepodobné, že by sa jej majetok v tejto krajine natoľko zväčšil, aby mohol byť v zmysle vyššie uvedeného označený za „podnik“.

71. Ak „dohadovanie o súdnej právomoci“ 68. Komisia zdôrazňuje, že článok 3 ods. 1 znamená, že navrhovateľ hľadá medziná­ prvá veta nariadenia č. 1346/2000 neodka­ rodnú právomoc, ktorá bude pre jeho návrhy zuje na „čas začatia konania“ s cieľom určiť najvýhodnejšia 34, potom niet pochýb o tom, centrum hlavných záujmov dlžníka, zatiaľ čo že by sa tento jav mal pri právnej nejednot­ sa tento pojem, ktorého definícia je, ako už nosti rôznych systémov medzinárodného bolo povedané, uvedená v článku 2, viackrát súkromného práva akceptovať ako priro­ objavuje ako podmienka na uplatnenie dzený dôsledok, proti ktorému nemožno nariadenia 33. To prinajmenšom naznačuje, namietať. 35 že zákonodarca Spoločenstva neviaže určenie centra hlavných záujmov na túto skutočnosť, hoci neponúka iné riešenie. 34 — Checa Martínez, M.: „Fundamentos y límites del forum shopping: modelos europeo y angloamericano“, Rivista di diritto internazionale privato e processuale, 1998, č. 3, s. 521. 35 — Juenger, F. K.: „What's wrong with forum shopping?“, Sidney 33 — Články 5 a 7, ods. 1 a 2 spomínaného nariadenia. Law Review, 1994, s. 5 a nasl., najmä s. 12 a 13.

I - 715

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-1/04

72. Takto sa spor presúva na miesto, ktoré je členského štátu v čase medzi podaním preň z hmotnoprávnych a procesnoprávnych návrhu na vyhlásenie konkurzu dôvodov najvhodnejšie. „Dohadovanie a vyhlásením konkurzu. Takýto výklad je o súdnej právomoci“ predstavuje len opti­ v rozpore s účinným fungovaním cezhranič­ malizáciu procesnoprávnych možností, ktorá ných konkurzných konaní, ktoré je v zmysle je výsledkom stretu právomocí, čo nie je druhého odôvodnenia nariadenia jeho cie­ nijak protizákonné 36. ľom, pretože by to nútilo veriteľov nasledovať dlžníka tam, kde by dlžník považoval za vhodné sa viac-menej definitívne usadiť, v dôsledku čoho by veritelia prišli o potrebnú právnu istotu.

I - 716

STAUBITZ-SCHREIBER

všetkých svojich neuhradených dlhov 38; vyžaduje splnenie podmienok potrebných na inštitút, ktorý ostatné vnútroštátne systémy začatie vedľajšieho konania, teda aby mal v Európe nepoznajú 39. dlžník v týchto ostatných krajinách pod­ nik. Hoci vo všeobecnosti má táto otázka 41 v praxi svoje opodstatnenie, neplatí to pre tento prípad. Nie je preto nevyhnutné sa ňou zaoberať.

ii) Právomoc prijať ochranné opatrenia

78. Ako som už skôr spomínal, článok 38 nariadenia č. 1346/2000 dáva predbežnému správcovi právomoc požiadať o akékoľvek 80. Naproti tomu treba poukázať na význam opatrenia potrebné na zabezpečenie právomocí, ktoré predbežnému správcovi a ochranu majetku dlžníka umiestneného dáva vo svojom článku 38 nariadenie v inom členskom štáte, na základe práva č. 1346/2000. Široký rozsah oprávnení tohto štátu a po dobu trvajúcu od podania vyplýva z formulácie tohto ustanovenia, návrhu na začatie konkurzného konania až ktoré umožňuje správcovi prijať „akékoľvek do vydania rozhodnutia o začatí tohto opatrenia potrebné na zabezpečenie konania. Šestnáste odôvodnenie zdôrazňuje a ochranu“. dôležitosť takéhoto druhu rozhodnutí pre efektívnosť konkurzného konania.

79. Toto ustanovenie má za cieľ umožniť prijatie potrebných opatrení s cieľom zabez­ pečiť celistvosť podstaty pred začatím kona­ 81. Prijatie týchto opatrení podľa toho istého nia. 40 Doktrína skúma, za akých podmienok článku v súlade s vnútroštátnym právom môže tento správca konať v ostatných kraji­ členského štátu, kde sa majú uskutočniť, nách, najmä či sa na konanie správcu predpokladá ich uznanie, ktoré je v súlade s článkom 25 ods. 1 prvý pododsek takmer automatické, a potvrdzuje vôľu zákonodarcu Spoločenstva urýchliť cezhraničné kon­ 38 — V skutočnosti nejde ani tak doslova o zbavenie sa dlhov, ale kurzné konania v zmysle druhého odôvod­ skôr o pozastavenie exekúcie pohľadávok nekrytých po skončení konkurzu, ktoré závisí od dobrého správania nenia. dlžníka po dobu šiestich rokov od priznania tohto právneho inštitútu. Pape, G., a Uhlenbruck, W.: „Insolvenzrechť“ Mníchov, 2002, s. 689 a nasl.

VI — Návrh

84. So zreteľom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázku Bundesgerichtshof odpovedal takto:

Súd členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka v čase podania návrhu na začatie konkurzného konania dlžníkom, má naďalej právomoc na začatie uvedeného konania, pokiaľ uvedený dlžník premiestni centrum svojich hlavných záujmov na územie iného členského štátu po podaní návrhu, ale pred rozhodnutím o začatí konania.

I - 718