C-3/04
ECLI:EU:C:2005:259
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0003
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
POSEIDON CHARTERING
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 28. apríla 2005 1
I — Úvod „Rozsah pôsobnosti
1. Tento prípad, návrh na začatie prejudi- ciálneho konania podaný Rechtbank (oblastný súd) Utrecht, Holandsko, sa týka otázky, či smernica o samostatných obchod ných zástupcoch 2(ďalej len „smernica") sa Článok 1 týka sprostredkovateľov, ktorí dohodli so zákazníkom iba jednu zmluvu, keď účinnosť tejto zmluvy bola predĺžená o niekoľko rokov.
1. Harmonizácia opatrení ustanovených v tejto smernici sa bude uplatňovať na zákony, iné právne predpisy a správne opat II — Právny rámec renia v členských štátoch, ktoré sa týkajú vzťahov medzi obchodnými zástupcami a zastúpenými.
A — Právo Spoločenstva
2. Kapitola I smernice, ktorá určuje rozsah 2. Na účely tejto smernice,»obchodný jej pôsobnosti, stanovuje: zástupca' znamená samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa 1 — Jazyk prednesú: angličtina. 2 — Smernica Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii ďalej nazýva ,zastúpený' alebo dojednať právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostat a uzatvoriť takéto právne úkony na účet ných obchodných zástupcov (Ú. v. ES Ĺ 382, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 177). a menom zastúpeného.
I - 2507
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-3/0
3. Obchodným zástupcom v zmysle tejto — orgán označovaný ako ,Crown Agents smernice sa nerozumie najmä: for Overseas Governments and Admi nistrations', ustanovený na základe zákona o ,Crown Agents' z roku 1979 v Spojenom kráľovstve alebo jeho po driadení. — osoba, ktorá je ako orgán oprávnená zaväzovať spoločnosť alebo združenie,
2. Každý z členských štátov má právo stanoviť, že táto smernica sa nebude uplat — spoločník, ktorý je zo zákona oprávnený ňovať na tie osoby, ktorých činnosť ako zaväzovať svojich spoločníkov, obchodných zástupcov sa považuje podľa práva členského štátu za vedľajšiu."
— nútený správca, správca poverený súdom, likvidátor alebo správca kon kurznej podstaty. 3. Pre zmluvy o obchodnom zastúpení, ktoré spadajú do rozsahu jej pôsobnosti, kapitoly II až IV smernice obsahujú ustanovenia o právach, povinnostiach a odmeňovaní týchto zástupcov a o uzatváraní a ukončení Článok 2 platnosti takýchto zmlúv. Najmä článok 7 sa týka provízie za obchodné transakcie uza tvorené počas platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení, stanovujúc, že:
1. Táto smernica sa nevzťahuje na:
„1. Obchodný zástupca má nárok na províziu z obchodných transakcií uzatvorených počas — neplatených obchodných zástupcov, platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení:
— obchodných zástupcov, ktorý pracujú na burze komodít alebo v komoditnom a) ak sa transakcia uzatvorila v dôsledku trhu alebo jeho činnosti alebo
I - 2508
POSEIDON CHARTERING
b) sa transakcia uzatvorila treťou stranou, 4. Takisto dôležitým je v tomto konaní ktorú obchodný zástupca predtým článok 17, ktorý sa týka odškodnenia získal za zákazníka pre transakciu rov a náhrady poskytnutej zástupcovi nakého druhu. v dôsledku ukončenia platnosti zmluvy. Článok 17 ods. 2 písm. a) stanovuje:
2. Obchodný zástupca má tiež nárok na províziu z transakcií uzatvorených počas platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení: „2. a) Obchodný zástupca má nárok na náhradu do takej miery, do akej:
— buď v prípadoch, keď je mu zverená určitá geografická oblasť alebo skupina zákazníkov, — priviedol zastúpenému nových zákazní kov alebo podstatne zvýšil finančný objem obchodov s existujúcimi zákaz níkmi, a pokiaľ zastúpený má aj naďalej podstatné prínosy z obchodu s týmito zákazníkmi a — alebo ak má výhradné právo na určitú geografickú oblasť alebo skupinu zákaz níkov,
— náhrada je primeraná všetkým skutoč a ak sa uzatvorila transakcia so zákazníkom, nostiam, najmä provízii za obchody, ktorý patrí do tejto oblasti alebo skupiny. ktoré obchodný zástupca stratil [a ktoré vyplývajú z obchodu s týmito zákaz níkmi — neoficiálny preklad]. Členské štáty môžu pre tieto prípady zahrnúť uplatňovanie alebo absenciu ustanovení o obmedzení obchodu v zmysle článku 20 [Členské štáty môžu stanoviť, že Členský štát zahrnie do svojich vnútroštát takouto skutočnosťou je tiež uplatňova nych právnych predpisov jednu z možností nie alebo neuplatňovanie ustanovenia uvedených v predchádzajúcich dvoch zaráž v zmysle článku 20 —- neoficiálny kach." preklad]".
I - 2509
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED - VEC C-3/04
B — Holandské právo „Poseidon"), holandská spoločnosť, konala v roku 1994 ako sprostredkovateľ v rokovaní o zmluve o nájme lode. Účinnosť tejto zmluvy bola každoročne predlžovaná od roku 1994 do roku 2000 s výnimkou roka 5. Smernica je prebratá do holandského 1999. Počas tohto obdobia Poseidon najmä práva článkami 428 — 445 občianskeho zaznamenával výsledky ročných rokovaní zákonníka (Burgerlijk Wetboek). Tieto zmluvných strán o predĺžení nájmu články sú v podstate podobné ustanoveniam v dodatku k uvedenej zmluve. V rokoch smernice s výnimkou skutočnosti, že článok 1994 až 2000 bola spoločnosti Poseidon 1 ods. 2 smernice uvádza, že smernica sa zaplatená provízia vo výške 2,5 % uplatní na právne úkony týkajúce sa „predaja z nájomného. alebo nákupu tovaru", zatiaľ čo holandské ustanovenia sa uplatnia tiež na právne úkony týkajúce sa poskytovania služieb. V tom zmysle článok 7:428 ods. 1 občianskeho poriadku, ktorý preberá článok 1 ods. 2 smernice, stanovuje:
7. Konanie vo veci samej sa týka nárokov spoločnosti Poseidon proti vlastníkom lodí, okrem iného 1. náhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia zmluvnej výpovednej doby, 2. zaplatenie sumy 14 229,89 eur za „Zmluva o obchodnom zastúpení je zmluva, nevyplatené provízie, a 3. sumy 14 471,29 eur ktorou jedna zo strán — nazývaná zastúpený ako náhradu za stratu zákazníkov. Toto — poverí druhú stranu — nazývanú konanie bolo prerušené Rechtbank Utrecht, obchodný zástupca — vyvíjaním sprostred ktorý položil Súdnemu dvoru nasledujúce kovateľskej činnosti počas stanovenej alebo prejudiciálne otázky: nestanovenej doby za odmenu pri rokovaní o zmluvách, ktoré by prípadne mohla uzavrieť v mene a na účet zastúpeného bez toho, aby bola voči tomuto v podriadenom vzťahu."
„1. Možno za obchodného zástupcu v zmysle smernice 86/653... považovať samostatne zárobkovo činného spro stredkovateľa, ktorý konal v súvislosti s uzavretím len jednej zmluvy III — Skutkový rámec (o prenajatí lode) (a nie viacerých) predlžovanej z roka na rok na základe rokovaní vedených (počas celého obdo bia rokov 1994 až 2000 okrem roku 1999) medzi majiteľom lode a tretími 6. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho stranami, ktorých výsledok sprostredko konania Poseidon Chartering BV (ďalej len vateľ zapísal do dodatku?
I - 2510
POSEIDON CHARTERING
2. Keďže treba určiť, či ide o vec týkajúcu neplatí pre samostatne zárobkovo činných sa zmluvy o obchodnom zastúpení, sprostredkovateľov oprávnených rokovať môže odpoveď na prvú otázku ovplyvniť o zmluvách týkajúcich sa služieb. 3 úhrada odmeny (provízie) počas uvede ných rokov rovnajúcej sa 2,5 % výške nájmu a/alebo skutočnosť, že článok 7 ods. 1 smernice hovorí o .uzatvorenej transakcii' a existencii nároku na pro víziu, ak sa transakcia uzatvorila treťou 10. Vo svojej odpovedi Rechtbank potvrdil, stranou, ktorú [sprostredkovatel] pred že trvá na svojom návrhu na výklad určitých tým získal za zákazníka pre transakciu pojmov nachádzajúcich sa v smernici, vysvet- rovnakého druhu'? ľujúc, že holandská právna úprava sa pri prebratí smernice do vnútroštátneho práv neho poriadku rozhodla rozšíriť pôsobnosť pojmu „obchodný zástupca" na zmluvy týkajúce sa služieb. Podľa jeho názoru však „skutočnosť, že smernica bola vzorom pre holandskú právnu úpravu, ktorá uvádza širšiu definíciu zmluvy o obchodnom zastú 3. Ovplyvní odpoveď na prvú otázku pení, neznamená, že pre výklad určitých skutočnosť, že článok 17 smernice pojmov uvedených v smernici je nevyhnutné, hovorí o .zákazníkoch' v množnom aby prípad prejednávaný pred vnútroštátnym a nie v jednotnom čísle?" súdom sa týkal iba užšieho pojmu obchodný zástupca/zmluva o obchodnom zastúpení."
8. V súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora písomné pripomienky boli podané IV — Posúdenie v tomto konaní spoločnosťou Poseidon Chartering a Európskou Komisiou.
A — Predbežné poznámky
9. Kancelária Súdneho dvora listom požia 11. Prvá otázka, ktorá musí byť zvážená, je dala Rechtbank o potvrdenie či trvá na prípustnosť predmetného návrhu vzhľadom svojom návrhu na začatie prejudiciálneho na to, že smernica platí iba pre transakcie, konania vzhľadom na uznesenie Súdneho dvora zo 6. marca 2003, Abbey Life (C-449/01), v ktorom Súdny dvor rozhodol, 3 — Uznesenie Súdneho dvora zo 6. marca 2003, Abbey Life, že neexistuje žiadna pochybnosť, že smernica C-449/01, neuverejnené v Zbierke, Ú. v. ES C 146, s. 13.
I -2511
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-3/04
ktoré sa týkajú predaja alebo nákupu právneho poriadku rozhodol použiť takú istú tovaru , a zmluva, ktorá je predmetom úpravu pre výlučne vnútorné situácie a pre konania vo veci samej, je zmluva tie, ktoré sú upravené smernicou, a tým o poskytnutí služieb (teda zmluva o nájme prispôsobilo svoje vnútroštátne právne pred lode). pisy právu Spoločenstva." 6
12. Ako som poznamenal už vyššie, je nesporné, že predmetné holandské právne predpisy o obchodnom zastúpení majú širší rozsah pôsobnosti, ako je rozsah pôsobnosti 14. Súdny dvor starostlivo rozlíšil situácie, smernice, v tom zmysle, že sa vzťahujú na ktoré boli predmetom konania v prípade transakcie týkajúce sa tovaru aj služieb. Kleinwort Benson 7 , kde pravidlo práva Spoločenstva nebolo záväzné pre vnútro štátny súd aplikujúci vnútroštátne právne predpisy; predmetné vnútroštátne právne predpisy totiž výslovne povolili orgánom členského štátu prijať zmeny „navrhnuté na 13. Podľa môjho názoru Súdny dvor by mal účel odchýlky" medzi týmito právnymi pred odpovedať na predložené otázky. V tomto pismi a predpismi práva spoločenstva zmysle tu jasne platí judikatúra Súdneho (v tomto prípade Bruselským dohovorom). dvora v prípadoch Leur-Bloem, Giloy, Kofisa and BIAO, ktoré sa týkali prejudiciálnych otázok, ktoré neboli predmetom úpravy práva Spoločenstva, ale kde sa členské štáty rozhodli prispôsobiť svoje vnútroštátne právne predpisy právu Spoločenstva. 5Teda
v prípade Leur-Bloem Súdny dvor rozhodol:
15. V týchto prípadoch je jasné, že roz hodujúcim faktorom pre prípustnosť preju- diciálnej otázky bola skutočnosť, či konanie pred vnútroštátnym súdom bude môcť byť rozhodnuté prostredníctvom aplikácie pred »... Súdny dvor má právomoc v zmysle metného pravidla práva Spoločenstva. Za článku [234] Zmluvy vykladať právo spolo tejto situácie jednotný výklad príslušných čenstva v prípadoch, kde otázka nie je pojmov Spoločenstva prostredníctvom priamo upravená právom Spoločenstva, ale návrhu na začatie prejudiciálneho konania kde sa vnútroštátny zákonodarca pri pre bolo „jasne v záujme spoločenstva..., aby sa beraní ustanovení smernice do domáceho predišlo budúcim rozdielom vo výklade."8
4 — Pozri článok 1 ods. 2 smernice a uznesenie Súdneho dvora v pripade C-449/01, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, 6 — Pozri rozsudok Leur-Bloem, už citovaný v poznámke pod bod 3. čiarou 13, bod 34. 5 — Rozsudky zo 17. júla 1997, Leur-Bloem, C-28/95, Zb. s. I-4161; 7 — Rozsudok z 28. marca 1995, Kleinwort Benson, C-346/93, zo 17. júla 1997, Giloy, C-130/95, Zb. s. I-4291; z 11. januára Zb. s. I-615. 2001, Kofisa, C-1/99, Zb. s. I-207, a zo 7. januára 2003, BIAO, 8 — Pozri rozsudok Leur-Bloem, už citovaný v poznámke pod C-306/99, Zb. s. I-1. čiarou 13, bod 32.
I - 2512
POSEIDON CHARTERING
Bolo však na vnútroštátnom súde, aby 17. Poznamenávam navyše, že každá zo posúdil náležitý rozsah prejudiciálnej otázky strán, ktorá podala Súdnemu dvoru písomné vo svetle obmedzení, ktoré vnútroštátne vyjadrenie, menovite Poseidon a Komisia, právne predpisy mohli stanoviť pre aplikáciu požiadala Súdny dvor, aby odpovedal na práva Spoločenstva na výlučne vnútroštátne otázky položené Rechtbank. situácie. 9
18. V záujme jednotného výkladu práva Spoločenstva by preto Súdny dvor podľa môjho názoru mal odpovedať na otázky predložené vnútroštátnym súdom. 16. Toto odôvodnenie platí podľa môjho názoru aspoň tou istou mierou pre tento prípad. Ako bolo vysvetlené v rozhodnutí o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania a v následnej korešpondencii s Rechtbank, aj keď predmetné holandské právne predpisy majú širší rozsah pôsobnosti ako smernica, pretože platia aj pre trans B — O prvej otázke akcie, ktorých predmetom je poskytnutie s l u ž i e b , b o l o ich ú m y s l o m a aj v skutočnosti preberajú a odzrkadľujú usta novenia smernice. Navyše prípad sa jasne týka výkladu pojmu práva Spoločenstva, 19. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny menovite pojmu „trvalé oprávnenie". Aj keď súd v podstate pýta, či pojem obchodného teoreticky by mohli holandské súdy prijať zástupcu definovaný v článku 1 ods. 2 rozdielny výklad tohto pojmu pre zmluvy smernice zahŕňa aj nezávislého sprostredko o obchodnom zastúpení týkajúcich sa tovaru vateľa, ktorý bol činný pri uzavretí jednej a služieb, Rechtbank naznačil vo svojej zmluvy o nájme lode (a nie viacerých zmlúv), korešpondencii so Súdnym dvorom, že si ktorej účinnosť bola následne každoročne praje vyhnúť sa rozdielom medzi týmito predĺžená od roku 1994 až do roku 2000 dvomi oblasťami. Podstatnou je takisto (s výnimkou roka 1999) na základe rokovaní skutočnosť, že pri rozšírení rozsahu pôsob medzi vlastníkom lode a treťou stranou, nosti právnych predpisov o obchodnom ktorých výsledok bol zachytený v písomnej zastúpení na služby holandský zákonodarca forme sprostredkovateľom v prílohe bol motivovaný prianím vyhnúť sa situácii, k zmluve. v ktorej dva „podobné [t. j . nie rovnaké] právne predpisy budú platiť jeden vedľa druhého", čo by mohlo viesť k zmätku. 10
9 — Pozri rozsudok Leur-Bloem, už citovaný v poznámke pod 20. Z n á v r h u na z a č a t i e k o n a n i a čiarou 13, bod 33. o prejudiciálnej otázke je jasné, že vnútro 10 — Pozri, Smit, F. M.: De Agentuurovereenkomst tussen handelsagent en principaal, s. 26, poznámka pod čiarou 31. štátny súd sa v podstate chce dozvedieť, či
I - 2513
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-3/04
skutočnosť, že zástupca konal iba pri uzavretí a predĺženia jej účinnosti — musí logicky jednej zmluvy, je postačujúca na to, aby spadať pod tento pojem. Podľa mňa pojem mohla byť uplatnená smernica. „trvalého" zastúpenia vyžaduje jednoducho to, aby bol zástupca zodpovedný buď za dohodnutie viac ako jedného typu zmluvy, alebo za opätovné dohodnutie tej istej zmluvy vo viac ako jednom prípade. Toto vyplýva zo samej podstaty „oprávnenia", ktoré v podstate znamená moc ovplyvniť 21. Odpoveď na túto otázku zjavne závisí od právne postavenie zastúpeného prostredníc výkladu článku 1 ods. 2 smernice a osobitne tvom konania na jeho účet Keďže zástupca pojmu „trvalé oprávnenie" (v holandčine s povinnosťou predĺžiť platnosť alebo znovu „permanent is belast"; vo francúzštine prerokovať zmluvu má moc ovplyvniť právnu „chargé de façon permanente"). pozíciu zastúpeného vo viac ako jednom prípade, zdá sa mi byť logické, že toto predstavuje „trvalé oprávnenie".
22. Pri výklade tohto pojmu je podľa mňa dôležité rozlišovať medzi situáciou, keď bol nezávislý zástupca poverený zastúpeným dohodnúť iba jednu zmluvu, a situáciou, keď bol tento zástupca poverený zastúpeným dohodnúť zmluvu, ako aj následné predĺženia účinnosti zmluvy. 25. Tento doslovný výklad je navyše po dporený cieľom smernice, ktorým je priblí ženie pravidiel členských štátov upravujúcich obchodné zastúpenie do miery nevyhnutnej na riadne fungovanie spoločného trhu, pre dovšetkým na účel „zabezpečenia minimál neho stupňa spoločenskej ochrany obchod 23. Je jasné, že nemôže byť rozumné prvú ných zástupcov", 1 1 zabezpečenia ochrany situáciu vykladať ako „trvalé oprávnenie". Ak obchodných transakcií a odstránenia preká by zástupca zodpovedný za rokovanie žok cezhraničných vzťahov obchodného o jednej zmluve spadal pod tento pojem, zastúpenia. 12 Ak v prípade predĺženia účin zbavilo by to pojem „trvalý" celého jeho nosti zmluvy, kde mal zastúpený možnosť významu. vybrať si inú zmluvnú stranu namiesto pôvodnej strany, by zástupca spadal pod pravidlá smernice iba v prípade, ak by bola zmluva znovu dohodnutá s inou stranou, ale
11 — Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo 24. Naopak, podľa môjho názoru druhá veci Ingmar, C-381/98 (rozsudok z 9. novembra 2000, situácia — to znamená situácia, v ktorej je Zb. s. I-9305), bod 50, a vo veci Bellone, C-215/97 (rozsudok z 30. apríla 1998, Zb. s. I-2191), bod 13. zástupca zodpovedný za dohodnutie zmluvy 12 — Tretie odôvodnenie smernice.
I - 2514
POSEIDON CHARTERING
nie v prípade, ak by sa zastúpený rozhodol v množnom čísle, žiadny z týchto odkazov zostať s tou istou stranou, vzniklo by nie je podľa môjho názoru rozhodujúci pre nebezpečenstvo svojvoľného zmenšenia cieľa výklad pojmu trvalého oprávnenia. Tieto sociálnej ochrany zástupcov. odkazy sa nenachádzajú v kapitole smernice, ktorá je určená na definíciu svojho rozsahu pôsobnosti, ale v ustanoveniach smernice týkajúcich sa napríklad práv a povinností obchodných zástupcov a provízie, ktorá patrí týmto zástupcom. Neexistuje žiadny náznak, 26. V tomto ohľade stojí za zmienku, že že boli navrhnuté na účel ovplyvnenia roz pôvodný návrh Komisie stanovoval, že smer sahu pôsobnosti smernice. V každom prí nica sa neuplatní na „sprostredkovateľov, pade práve tá skutočnosť, že tieto odkazy sú ktorých úlohou je v mene len jedného použité v jednotnom aj množnom čísle, zastúpeného uzavrieť alebo rokovať o jednej naznačuje, že nevedú k jednoznačnej odpo alebo viacerých stanovených transakciách" vedi na predmetnú otázku. 15 [neoficiálny preklad]. 13 Stojí za poznamená me, že toto ustanovenie bolo z konečnej verzie odstránené Radou.
29. Vzhľadom na tieto dôvody odpoveď na prvú otázku vnútroštátneho súdu by mala 27. Takisto poznamenávam, že Súdny dvor podľa môjho názoru byť, že pojem obchod vo svojich rozsudkoch stanovujúcich, že ného zástupcu sa vzťahuje na sprostredko zápis do registra nemôže tvoriť podmienku, vateľov, ktorí majú trvalé oprávnenie dohod aby zmluva o zastúpení spadala do rozsahu núť zmluvu a predĺženie jej účinnosti. pôsobnosti smernice, zdôraznil, že iba tie požiadavky, ktoré sú výslovne uvedené v článku 1 ods. 2, sú podmienkami, za ktorých je možné použiť ochranu smer nice. 1 4
C — O druhej otázke
28. Ešte dodám, že aj keď slová „zákazník" a „zmluva" (a rovnocenné pojmy) sú v smernici použité ako v jednotnom, tak aj 30. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd snaží dozvedieť, či odpoveď na prvú 13 — Návrh smernice Rady o koordinácii predpisov členských štátov týkajúcich sa (samostatných obchodných zástupcov), otázku môže byť ovplyvnená skutočnosťou, KOM(76) 670, konečné znenie, Ú. v. ES C 13, 1977, s. 2, článok 3 ods. 3. 14 — Pozri napríklad rozsudok z 30. apríla 1998, Bellone, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 13, a analogicky
uznesenie
Súdneho dvora z 10. februára 2004, Mavrona, 15 — Pozri napríklad článok 3 ods. 2 („transakcie"), článok 7 ods. 1 C-85/03, Zb. s. I-1573, bod 15. („uzatvorená transakcia"), článok 17 ods. 2 („zákazníci").
I - 2515
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED - VEC C-3/04
že poplatok (provízia) bola zaplatená vo 33. Po druhé, čo sa týka významu odkazu výške 2,5 % z ceny nájomnej zmluvy, a/alebo článku 7 ods. 1 smernice na „transakciu skutočnosťou, že článok 7 ods. 1 smernice uzatvorenú" a existenciu práva na províziu, spomína „transakciu... u z a t v o r e n ú " „keď sa transakcia uzatvorila treťou stranou, a existenciu práva na províziu, „keď sa ktorú [sprostredkovateľ] predtým získal za transakcia uzatvorila treťou stranou, ktorú zákazníka pre transakciu rovnakého druhu", [sprostredkovateľ] predtým získal za zákaz z dôvodov, ktoré som už vysvetlil v bode 27, níka pre transakciu rovnakého druhu". si nemyslím, že tieto odkazy sú rozhodujúce pre zodpovedanie prvej otázky. Najmä pou žitie jednotného čísla na tomto mieste prirodzene plynie z významu celého odseku, ktorý je v podstate taký, že obchodný zástupca má právo na províziu z tých trans akcií uzatvorených v zmluvnom období, ktoré boli uzatvorené buď ako 1. výsledok jeho činnosti, alebo 2. s treťou stranou, ktorú predtým získal ako zákazníka pre transakcie rovnakého druhu. Podľa môjho názoru to 31. Po prvé, čo sa týka významu platby nenaznačuje žiadny postoj práva Spoločen provízie, článok 2 ods. 1 smernice stanovuje, stva k problému označenému v prvej otázke. že obchodní zástupcovia, ktorých činnosť nie je platená, nespadajú do rozsahu jej pôsob nosti. Nejaká forma platby je preto nutnou podmienkou na uplatnenie smernice. Je však jasné zo znenia článkov 1 a 2, že požiadavka trvalého oprávnenia v zmysle opísanom v mojej odpovedi na prvú otázku je nezá vislou a oddelenou podmienkou nevyhnut nou na to, aby sa zástupca dostal do rozsahu pôsobnosti smernice.
34. Odpoveď na druhú otázku by teda mala byť, že odpoveď na prvú otázku nemôže byť ovplyvnená skutočnosťou, že bol zaplatený 32. Z toho vyplýva, že nie som presvedčený poplatok (provízia) vo výške 2,5 % z hodnoty argumentáciou spoločnosti Poseidon, ktorá nájomnej zmluvy, alebo skutočnosťou, že naznačuje, že obyčajná skutočnosť, že bola článok 7 ods. 1 smernice zmieňuje „trans zaplatená provízia, preukazuje existenciu akciu uzatvorenú" a existenciu práva na zmluvy o sprostredkovaní. Skutočnosť, že províziu, „keď sa transakcia uzatvorila treťou bola zaplatená provízia, sama osebe nemá stranou, ktorú [sprostredkovateľ] predtým vplyv na osobitnú otázku, či existuje trvalé získal za zákazníka pre transakciu rovnakého oprávnenie. druhu."
I - 2516
POSEIDON CHARTERING
D — O tretej otázke 36. Z dôvodov vysvetlených v bode 27 vyššie odpovedám na túto otázku záporne. Dopl ním, že odkazy v článku 17 ods. 2 písm. a) na 35. Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny „zákazníkov" sú v každom prípade rýdzo súd snaží dozvedieť, či odpoveď na prvú hypotetické, opisujúce okolnosti, za ktorých otázku môže byť ovplyvnená skutočnosťou, má obchodný sprostredkovateľ, ktorý spadá že článok 17 — a najmä článok 17 ods. 2 do rozsahu pôsobnosti smernice, nárok na písm. a) — smernice sa zmieňuje náhradu. Výsledkom je, že tieto odkazy o „zákazníkoch" v množnom čísle a nie nemajú vplyv na odpoveď na prvú otázku. v jednotnom.
V — Návrh
37. Som preto toho názoru, že Súdny dvor by mal zodpovedať na otázky položené Rechtbank Utrecht nasledujúcim spôsobom:
Pojem „obchodný zástupca" v zmysle smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov zahŕňa sprostredkovateľov s trvalým oprávnením na dohodnutie zmluvy a predĺženia jej účinnosti, a to nezávisle od skutočností, že článok 7 ods. 1 tejto smernice odkazuje na „transakciu uzatvorenú", a článok 17 ods. 2 písm. a) tejto smernice odkazuje na „zákazníkov" v množnom čísle. Posúdenie existencie trvalého oprávnenia je nezávislé od otázky, či bola zaplatená provízia.
I - 2517