C-26/04

KOMISIA/ŠPANIELSKO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 7. júla 2005 1

1. Svojou žalobou sa Komisia Európskych Porušenie smernice o vode určenej na spoločenstiev domáha, aby Súdny dvor určil, kúpanie že Španielske kráľovstvo si jednak tým, že oficiálne neurčilo pláže „Vilela/A Videira", „Niño do Corvo" a „Canabal" nachádzajúce sa v obci Moaña, v provincii Pontevedra autonómnej oblasti Galície za kúpacie obla- sti, a jednak tým, že neprijalo program Smernica o vode určenej na kúpanie zníženia znečistenia Ria de Vigo, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 smernice Rady 76/160/EHS (ďalej len „smernica o vode určenej na kúpanie") 2 a článku 5 smernice Rady 79/923/EHS (ďalej 2. V zmysle prvého odôvodnenia uvedeného len „smernica o vodách mäkkýšov") 3. v jej preambule je účelom smernice o vode určenej na kúpanie prostredníctvom znižo­ vania znečistenia vody určenej na kúpanie a ochrany takejto vody pred ďalším zneči­ stením chrániť životné prostredie a zdravie verejnosti.

3. Článok 1 stanovuje jej pôsobnosť takto:

1 — Jazyk prednesú: angličtina. „1. Táto smernica sa týka kvality vody 2 — Smernica Rady 7. 8. decembra 1975 o kvalite vody určenej na určenej na kúpanie, okrem vody určenej kúpanie (Ú. v. ĽS L 31, 1976, s. 1; Mini. vyd. 15/001, s. 26). 3 — Smernica Rady 7. 30. októbra 1979 o kvalite vôd mäkkýšov na terapeutické účely a vody používanej (Ú. v. KS I. 281, s. 47; Mini. vyd. 15/001, s. 128). v plaveckých bazénoch.

I - 11061

I -11062

KOMISIA/ŠPANIELSKO

7. Súlad s povinnými hodnotami má byť kúpanie. Kvalita španielskej vody určenej na posudzovaný členskými štátmi na základe kúpanie preto musí byť v súlade s povinnými odberu vzoriek výslovne stanoveného medznými hodnotami stanovenými touto v článkoch 5 a 6. Interval uskutočňovania smernicou k L januáru 1986. takéhoto odberu vzoriek, ako aj ukazovatele, ktoré pri tom musia členské štáty zohľadňo­ vať, sú uvedené v prílohe tejto smernice.

8. Článok 8 smernice obsahuje vyčerpávajúci Posúdenie zoznam prípadov, pri ktorých sú povolené odchýlky z povinnosti dosiahnutia súladu s týmito ukazovateľmi.

11. Komisia žiada, aby Súdny dvor určil, že Španielsko nepristúpilo k „oficiálnemu urče­ niu" troch dotknutých pláží ako kúpacích 9. V zmysle znenia článku 13 zmeneného oblastí v zmysle smernice o vode určenej na a doplneného smernicou Rady 91/692/EHS kúpanie. Komisia tvrdí a Španielsko voči z 23. decembra 1991, ktorá štandardizuje tomu nenamieta, že takáto povinnosť vyplýva a racionalizuje správy o vykonávaní určitých z článku 4 ods. 1 tejto smernice. smerníc, ktoré súvisia so životným prostre­ dím 4, výsledky odberu vzoriek sa majú na konci každej kúpacej sezóny zaslať Komisii, ktorá vydá súhrnnú správu.

12. Ani z článku 4, ani zo žiadneho iného ustanovenia smernice o kvalite vody určenej 10. Článok 395 Aktu o podmienkach pri­ na kúpanie nevyplýva voči členským štátom stúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugal­ požiadavka oficiálneho alebo akéhokoľvek skej republiky a o úpravách zmlúv 5nesta­ iného „určenia" alebo „identifikácie" vnútro­ novuje v prospech Španielskeho kráľovstva štátnych vôd, ktoré majú byť na účely tejto žiadnu odchýlku, pokiaľ ide o prebratie smernice považované za vody určené na a vykonanie smernice o vode určenej na kúpanie. Komisia sa však pri argumentácii v prospech takéhoto výkladu odvoláva na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Komisia/Portugalsko 4 - Ú. v. KS L 377, s. 48; Mim. vyd. 05/002, s. 10. 5 - Ú. v. ES L 302, 1985, s. 32. (C-272/01). Podľa týchto návrhov takáto

14. Smernica o kvalite vody určenej na kúpanie je, ako uviedol Súdny dvor, smer­ 16. Skutočnosť, že povinnosť identifikácie nica, ktorá vyžaduje, aby „členské štáty po príslušných vôd určených na kúpanie upra­ uplynutí určitého obdobia získali veľmi pre­ vených touto smernicou zrejme možno sné a špecifické výsledky". 7Na účely dosiah­ odvodiť z ustanovení tejto smernice 9, však nutia týchto výsledkov ukladá členským ešte neznamená, že členské štáty sú povinné štátom súbor špecifických a podrobných „oficiálne určiť" tieto vody. Takáto povinnosť povinností. Povinnosť „oficiálneho určenia" by podľa môjho názoru zo strany členských alebo dokonca „identifikácie" príslušných štátov zahŕňala nielen identifikáciu vôd vôd tam však výslovne uvedená nie je. spadajúcich do právneho režimu smernice, Neexistenciu takejto povinnosti v rámci ale zároveň by znamenala aj prijatie expli­ smernice o vode určenej na kúpanie navyše citného formálneho aktu na tento účel. zvýrazňuje skutočnosť, že iné smernice týkajúce sa ochrany životného prostredia a verejného zdravia obsahujú výslovné usta­ 8 — Pozri napríklad článok 4 ods. 1 smernice o vode mäkkýšov, už novenie ukladajúce členským štátom povin­ citovanej v poznámke pod čiarou 3; článok 4 ods. 1 smernice Rady 78/659/EHS z 18. júla 1978 o kvalite sladkých povrchových vôd vyžadujúcich ochranu alebo zlepšenie kvality na účely podpory života rýb (U. v. ES L 222, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 77); článok 3 ods. 1 smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred 6 — „[Ciele smernice o vode určenej na kúpanie] by neboli znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov dosiahnuté, pokiaľ by... pláže, na ktorých nie je kúpanie sfce (U. v. ES L 375, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 68). Pozri tiež výslovne povolené, ale... nie je tiež zakázané, a na ktorých sa článok 5 ods. 1 smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 kúpanie skutočne prevádzkuje, neboli identifikované ako o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, s. 40; kúpacie oblasti v zmysle smernice, a práve tým boli vylúčené Mim. vyd. 15/002, s. 26). z kontroly Komisie', bod 34 návrhov vo veci Komisia/ Portugalsko (rozsudok z 15.júla 2004, C-272/01, 9 — Je vhodné poznamenať, že vo veci Komisia/Portugalsko, už Zb. s. I-6767). citovanej v poznámke pod čiarou 6, Komisia vytýkala Portugalsku, že neidentifikovalo všetky relevantné vnútro­ 7 — Rozsudok z 18. júna 2002, Komisia/Francúzsko, C-60/01, štátne vody, nie však skutočnosť, že ich podobne ako v tomto Zb. s. I-5679, bod 28 a tam citovaná judikatúra. prípade „oficiálne neurčilo".

18. Zo súdneho spisu vyplýva, že jednotlivé vzorky vôd troch dotknutých pláží neboli odoberané v predpísaných intervaloch, čo Španielsko nepopiera. V prípade, že by tieto pláže v rozhodnom okamihu spadali do pôsobnosti smernice o vode určenej na 21. Španielsko po prvé tvrdí, že vzhľadom na kúpanie, ako to tvrdí Komisia, k jej porušeniu svoju doterajšiu značnú snahu zlepšiť kvalitu by došlo nie v dôsledku toho, že Španielsko vôd a znížiť mieru znečistenia v tej časti porušilo svoju povinnosť „oficiálne určiť" pobrežia, kde sa nachádzajú predmetné tri tieto tri dotknuté pláže, ale preto, že neus­ pláže 11, postupuje v súlade s hlavným úče- kutočnilo povinný odber vzoriek. 10

22. Nedomnievam sa, že by takýto argument mohol byť v tomto konaní akokoľvek rele­ vantný, keďže sa nezaoberá dôvodmi, na 24. Na účely vyvodenia záveru, že uvedené ktorých Komisia postavila svoju žalobu tri pláže spadajú pod definíciu vôd uvedenú o nesplnenie povinnosti, a síce porušením v článku 1 ods. 2 písm. a) ako vôd, v ktorých povinnosti „oficiálneho určenia" predmet­ „kúpanie nie je zakázané a tradične je ných vôd. V každom prípade však, ako už prevádzané veľkým počtom kúpajúcich sa", Súdny dvor uviedol, smernica o vode určenej a preto by mali byť „oficiálne určené", sa na kúpanie vyžaduje, aby členské štáty Komisia opiera o informácie o týchto plážach „zabezpečili dosiahnutie určitých výsledkov uvedené v „Sprievodcovi po plážach" (ďalej a s výnimkou niektorých stanovených odchý- len „Sprievodca") vydávanom španielskym liek im neumožňuje, aby s odvolaním sa na ministerstvom životného prostredia. Uve­ určité okolnosti zdôvodňovali porušenie dený Sprievodca poskytuje všeobecné infor­ svojej povinnosti". 1 2 Ak teda Španielsko mácie o španielskych plážach, ako napr. vyvinulo značné úsilie na dosiahnutie výsled­ fotografie, prístupové mapky, hlavnú charak­ kov požadovaných smernicou, ako to tvrdí, je teristiku, služby poskytované v okolí, ako to chvályhodná, nie však postačujúca skutoč­ napr. nemocnice, hotely, kempingy, atd. nosť pre dosiahnutie súladu s touto smerni­ Sprievodca takisto pri každej pláži udáva cou. 13 Tento argument je preto potrebné stupeň jej využívanosti. Podľa príloh žaloby zamietnuť. predložených zo strany Komisie sa uvedené tri pláže tešia vysokej návštevnosti.

26. Podľa môjho názoru existencia sprie­ 28. Preto ak by mal Súdny dvor dospieť vodcu oficiálne vydávaného španielskym k záveru, že smernica o vode určenej na ministerstvom životného prostredia a uvá­ kúpanie implicitne stanovuje povinnosť „ofi­ dzajúceho vysoký stupeň využívania pred­ ciálneho určenia" príslušných vôd určených metných pláží predstavuje na účely preuka­ na kúpanie, mal by zároveň rozhodnúť, že zovania zo strany Komisie dostatočný dôkaz Španielsko tým, že týmto spôsobom neurčilo o skutočnosti, že kúpanie na uvedených pláže „A Videira", „Niño do Corvo" plážach je tradične prevádzané veľkým a „Canabal" nachádzajúce sa v Moaña, Ría počtom kúpajúcich sa. Navyše ako poukazuje de Vigo, na pobreží Galície, si nesplnilo svoje Komisia, v iných prípadoch Súdny dvor povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 1 tejto akceptoval ako ukazovateľ skutočnosti, že smernice. tieto oblasti sú využívané vysokým počtom kúpajúcich sa, reklamné letáky týkajúce sa kempingov, označujúce určité oblasti za kúpacie oblasti. 14

Porušenie smernice o vodách mäkkýšov

34. Príloha uvádza pri ukazovateli 10 nazva­ nom „Fekálne koliformné baktérie/100 ml" 31. Článok 3 ods. 1 uvádza, že „členské štáty referenčnú hodnotu „ 300 v mase mäkkýšov stanovia pre určené vody hodnoty ukazova­ a medzichlopňovej tekutine". Napriek tomu, teľov uvedených v prílohe až do tej miery, že táto hodnota je uvedená v stĺpci G, ako sú stanovené v stĺpci G alebo I. Musia príslušná poznámka pod čiarou vzťahujúca vyhovovať poznámkam v oboch uvedených sa na tento ukazovateľ stanovuje, že „až do stĺpcoch". Článok 3 ods. 2 požaduje, aby prijatia smernice o ochrane spotrebiteľov členské štáty nestanovili hodnoty menej výrobkov z mäkkýšov je podstatné, aby táto prísnejšie, ako sú tie, ktoré sú uvedené hodnota bola pozorovaná vo vodách, v stĺpci I prílohy, a usilovali sa v ktorých žijú mäkkýše priamo konzumova- o dodržiavanie hodnôt stanovených v stĺpci teľné človekom", čím túto hodnotu počas G, ktoré nemajú záväzný, ale smerný cha­ prechodného obdobia povýšila na záväznú. rakter.

35. Pokiaľ ide o povinnosť prebratia a vykonania smernice o vodách mäkkýšov, článok 395 aktu o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky 15 nesta­ novuje v prospech Španielska žiadnu 32. Článok 5 uvádza, že „členské štáty odchýlku. Z toho vyplýva, že programy zavedú programy zníženia znečistenia uvedené v článku 5 smernice o vodách a zaistia to, že vybrané vody budú vyhovovať mäkkýšov musia byť zavedené najneskôr do 6 rokov od určenia podľa článku 4, 30. októbra 1987. hodnotám stanoveným členskými štátmi podľa článku 3, tak aj poznámkam, ktoré obsahujú stĺpce G aIprílohy". 15 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 5.

37. Komisia sa domnieva, že neprijatím programu znižovania znečistenia pre oblasť Ria de Vigo, nesplnilo Španielsko svoje

40. Pokiaľ ide o prvý hlavný argument, 16 — Smernica Kad)· 91/492/EHS z 15. júla 1991, ktorá stanovuje Španielsko tvrdí, že podľa článku 1 sa zdravotné pravidla upravujúce produkciua umiestňovanie na trh živých dvojchlopňových mäkkýšov (Ú. v. KS I. 268, s. 1; smernica o vodách mäkkýšov vzťahuje len Mim. vyd. 03/012, s. 3). na vody určené na produkciu mäkkýšov

I - 11069

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-26/04

18 — Možno si všimnúť, že článok 1 pôvodného španielskeho zákona na prebratie smernice o vodách mäkkýšov kráľov­ ského dekrétu č. 38/1989 odkazoval len na mäkkýše konzumovateľné človekom bez toho, aby špecifikoval, že ide o mäkkýše „priamo" konzumovateľné. Až pri preberaní smernice o ochrane spotrebiteľov výrobkov z mäkkýšov zaviedol v súlade s požiadavkami tejto poslednej uvádzanej smernice kráľovský dekrét č. 345/1993 (Normas de calidad de las aguas y de la producción de moluscos y otros invertebrados marinos vivos, BOE č. 74 z 27. marca 1993) takéto rozlíšenie. Tento kráľovský dekrét zrušil kráľovský dekrét č. 38/1989 a prebral jeho ustanovenia do svojho znenia a zlúčil tak obe právne normy. Toto zlúčené znenie zostalo 41. Tieto tvrdenia je podľa môjho názoru zachované aj potom, čo došlo k prebratiu smernice Rady potrebné odmietnuť. 97/61/ES z 20. októbra 1997, ktorá meni a dopĺňa prílohu k smernici 91/492/EHS, ktorá stanovuje zdravotné pravidlá upravujúce produkciu a umiestňovanie na trh živých dvojchlopňových mäkkýšov (Ú. v. ES L 295, s, 35; Mim. vyd. 03/022, s. 24). Táto smernica bola prebratá kráľovským dekrétom č. 571/1999 z 9. apríla (BOE č. 86 17 — Ú. v. EÚ L 139, s. 206; Mim. vyd. 03/045, s. 75. z 10. apríla 1999).

I - 11070

KOMISIA/ŠPANIELSKO

podpory života a rastu mäkkýšov...". Odkaz referenčná hodnota „ 300 v mäse mäkkýšov na „život a rast mäkkýšov" je uvedený bez a medzichlopftovej tekutine". Napriek tomu, akéhokoľvek ďalšieho podmieňovania. Spo­ že táto hodnota je uvedená v stĺpci G, jenie „a takto prispievať k vyššej kvalite príslušná poznámka pod čiarou vzťahujúca výrobkov z mäkkýšov, priamo konzumova- sa na tento ukazovateľ stanovuje, že „až do teľných človekom" podľa môjho názoru prijatia smernice o ochrane spotrebiteľov nezužuje pôsobnosť tejto smernice len na výrobkov z mäkkýšov je podstatné, aby táto tento účel, ale stanovuje ďalší cieľ, ktorý hodnota bola pozorovaná vo vodách, možno dosiahnuť tými istými prostriedkami. v ktorých žijú mäkkýše priamo konzumova- Príznačné je v tomto ohľade použitie výrazu teľné človekom". „a takto".

stredia a nie ochrana spotrebiteľa. To, že môžu prekrývať, sú v podstatnej miere predmetom úpravy tejto smernice sú aj odlišné. niektoré aspekty ochrany spotrebiteľov výrobkov z mäkkýšov, je vo vzťahu k jej hlavnému cieľu len okrajovou záležitosťou. Tieto ustanovenia boli myslené len ako prechodné do doby prijatia osobitnej smer­ nice upravujúcej problematiku ochrany spo­ trebiteľa v tejto oblasti, a síce smernice o ochrane spotrebiteľov mäkkýšov. 21 49. Rovnaká argumentácia sa vzťahuje na iné právne normy Spoločenstva prijaté v súvisiacich oblastiach, vrátane nariadenia č. 854/2004, ktoré uvádza Španielsko na podporu svojej argumentácie. 22 Hlavným účelom tohto nariadenia je organizácia úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu, medzi iným i mäkkýšov, a nie kvalita vôd mäkkýšov ako taká.

54. Najprv musím zdôrazniť, že zo spisu vyplýva, že Španielsko Komisiu neinformo­ valo o opatreniach, ktoré údajne prijalo na účely prebratia článku 5 smernice o vodách mäkkýšov a to napriek žiadostiam Komisie. Španielsko rovnako neodpovedalo na odô­ vodnené stanovisko Komisie. Toto nesplne­ 52. Berúc do úvahy vyššie uvedené sa nie povinnosti už môže odôvodňovať žalobu domnievam, že pôsobnosť smernice Komisie. 23 o vodách mäkkýšov nie je obmedzená len na tie vody mäkkýšov, v ktorých sa získavajú výrobky z mäkkýšov určené pre priamu konzumáciu človekom, ale zahrňuje aj vody označené členskými štátmi v zmysle článku 1 tejto smernice. Keďže Španielsko nespochyb­ ňuje, že vody Ria de Vigo spadajú do kategórie vôd mäkkýšov, smernica o vodách mäkkýšov sa na ne vzťahuje.

56. Súdny dvor odmietol tvrdenie Nemecka, podľa ktorého by všeobecné programy čiste­ nia vôd mohli byť považované za primeraný spôsob prebratia článku 5 smernice o sladkých vodách. Takisto rozhodol, že cieľ zníženia znečistenia vôd spôsobovaného odpadovými vodami sledovaný takýmito všeobecnými programami nezodpovedá nevyhnutne špecifickejšiemu cieľu smernice o sladkých vodách, ktorým je zlepšenie kvality sladkých vôd s cieľom podpory života rýb. 27 58. Dôležitejšie však je, ako uvádza Komisia, pričom Španielsko túto skutočnosť nespo­ chybňuje, že žiadne z týchto opatrení neob­ sahuje konkrétne ustanovenia, ktoré by zabezpečovali, že kvalita galícijských vôd a osobitne vôd v Ria de Vigo bude zodpove­ dať podrobným a presným fyzikálnym a chemickým ukazovateľom uvedeným v prílohe smernice, čo navyše malo byť 57. Hoci sa tieto závery Súdneho dvora dosiahnuté do októbra 1987. Ako som už týkajú článku 5 smernice o sladkých vodách, uviedol, zatiaľ čo takéto opatrenia môžu možno ich vzhľadom na prakticky identické nepriamo prispievať k zlepšeniu čistoty vôd, znenie týchto ustanovení považovať za apli­ nie je zrejmé, aspoň nie bez ďalších dôkazov, kovateľné v rovnakom rozsahu na tento že tieto opatrenia nevyhnutne povedú prípad. Podľa môjho názoru preberacie k výsledkom sledovaným smernicou opatrenia navrhované Španielskom nie sú o vodách mäkkýšov a síce k podpore života v súlade s požiadavkami smernice o vodách a rastu mäkkýšov. 29 mäkkýšov. Tak „Plan General de Sanea­ miento de Galicia", ako aj zákon č. 8/2001 nie sú podľa môjho názoru dostatočne 28 — Zo samotného znenia „Pian General de Saneamiento de konkrétne na to, aby vyhovovali požiadav­ Galicia" vyplýva, že tento plán bol prijatý predovšetkým s cieľom splnenia povinností vyplývajúcich zo smernice 91/271/EHS, už citovanej v poznámke pod čiarou 8. Hoci zákon č. 8/2001 ustanovuje kvalitatívne ciele týkajúce sa vôd galícijských Rias, vo všeobecnosti sa týka regulácie a kontroly vypúšťania mestských a priemyselných odpadových vôd do 26 — Rozsudok z 12. decembra 1996, Komisia/Nemecko, už galícijských Rias. citovaný v poznámke pod čiarou 24, bod 24. 29 — Pozri moje návrhy vo veci Komisia/Nemecko, rozsudok 27 — Tamže, body 25 a 26, Pozri tiež moje návrhy v tej istej veci, z 12. decembra 1996, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, body 17 a 18. body 17 a 18. Pozri tiež bod 26 rozsudku v tej istej veci.

3. uložil každému účastníkovi konania znášať vlastné trovy konania.

I - 11075