C-30/04

KOSCHITZKI

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 4. mája 2005 1

1. V danom konaní položil Tribunale di v starobe a v prípade smrti, ak sa na Bolzano (Obvodný súd v Bolzane), Taliansko, pracovníka vzťahovali právne predpisy dvoch Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa článku alebo viacerých členských štátov. Účelom 46 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 2. systému stanoveného článkom 46 ods. 2 je napraviť situácie, kde právne predpisy jed­ ného členského štátu úplne alebo čiastočne odopierajú dávky takémuto pracovníkovi z dôvodu nedostatočnej doby poistenia alebo bydliska, a to aj napriek tomu, že iné doby 2. Podobnou otázkou sa už Súdny dvor poistenia sa dosiahli v inom členskom štáte. zaoberal vo veci Stinco a Panfilo 3 . Podstatou Článok 46 ods. 2 stanovuje: otázky položenej Súdnemu dvoru v danom konaní je objasnenie jeho rozhodnutia v predmetnej veci.

Právna úprava Spoločenstva

6. Vo veci Stinco a Panfilo podali všetci žalobcovia na Istituto nazionale della pre­ videnza sociale (taliansky národný úrad sociálneho zabezpečenia, ďalej len „INPS") žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Každý zo žalobcov mal takisto od rovnakého dátumu nárok na starobný dôchodok z iného členského štátu. INPS priznal v súlade s článkom 46 ods. 2 pomerné podiely dôchodkov vypočítané so zreteľom na fik­ tívny dôchodok (alebo „teoretickú výšku"), na ktoré by mali žalobcovia nárok, ak by pracovali v Taliansku počas celej svojej pracovnej kariéry. Zdá sa, že výška fiktívneho dôchodku, ktorá slúžila pre výpočet, bola 4. Preto, ak osoba pracovala v členskom taká, že v prípade, ak by žalobcovia mali štáte A 10 rokov a v členskom štáte B 20 v skutočnosti nárok na domáce dôchodky rokov, potom aj keby podľa právnych pred­ v tejto výške, dôchodok by bol doplnený pisov členského štátu A nemala po desa­ talianskym zákonným doplatkom dôchodku ťročnom trvaní poistenia nárok na dôchodok tak, aby sa dosiahla výška minimálneho (napríklad z toho dôvodu, že tento štát zákonného dôchodku. požadoval, aby tam mal žiadateľ odpracova­ ných 15 rokov), na základe článku 46 ods. 2 by mala v členskom štáte A nárok na jednu tretinu dávky, na ktorú by mala nárok, ak by tam pracovala 30 rokov. Prvý krok takto opísaného postupu [t. j . výpočet teoretickej 7. Každý zo žalobcov tvrdil, že fiktívny výšky podľa článku 46 ods. 2 pism. a)] je dôchodok použitý ako základ pre výpočet známy ako súčet a druhý krok [t. j. výpočet pomernej dávky podľa článku 46 ods. 2 pism. b)] ako pomerný výpočet alebo roz­ 4 — Pozri body 8 až 11 mojich návrhov vo veci Stinco a Panfilo, už delenie. citovanej, ako aj bod 7 rozsudku.

Skutkové okolnosti a konanie pred vnú­ troštátnym súdom 11. INPS tvrdil, že vzhľadom na to, že rodinný príjem pani Koschitzki prevyšoval príjmovú hranicu, fiktívny dôchodok by nemal byť doplnený do zákonnej minimálnej výšky na účely výpočtu podľa článku 46 8. Pani Koschitzki, žalobkyňa v danom ods. 2 pism. a). konaní, je poberateľkou starobného dôchodku s účinnosťou od októbra 1996. Príspevky hradila počas 262 týždňov v Taliansku a 533 týždňov v inom členskom štáte, čo spolu tvorí 795 týždňov prispieva­ nia. 12. Pani Koschitzki podala návrh na začatie konania na Tribunale di Bolzano, ktorý zastáva názor, že doslovné znenie rozsudku vo veci Stinco a Panfilo potvrdzuje spôsob 9. Teoretická výška dôchodku na ktorý by výpočtu uvedeného žalobkyňou: základom mala pani Koschitzki nárok, ak by pracovala pre výpočet talianskeho pomerného podielu v Taliansku počas celej svojej pracovnej dôchodku je doplnený fiktívny dôchodok. kariéry, bola, ako vo veci Stinco a Panfilo, nižšia než taliansky minimálny dôchodok. Zdá sa však, že ďalšou podmienkou pre 5 — Článok 6 zákona č. 638/83 v znenf článku 4 legislatívneho splnenie nároku na doplatok, účelom kto­ nariadenia č. 503/92.

I - 7393

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-30/04

Ďalej tiež tvrdí, že sa mu nezdá, aby rozsudok 15. Podľa môjho názoru vyplýva odpoveď na bližšie uvádzal, či sa doplatok berie do úvahy položenú otázku zo znenia a z účelu článku aj v prípade, ak rodinný príjem prevyšuje 46 ods. 2 písm. a) a z odôvodnenia tvoriaceho hranicu stanovenú talianskym zákonom. základ pre výklad tohto ustanovenia Súdnym Tribunale di Bolzano preto rozhodol konanie dvorom. prerušiť a položiť Súdnemu dvoru prejudi- ciálnu otázku, či sa článok 46 ods. 2 pism. a) nariadenia č. 1408/71 má vykladať tak, že základom pre výpočet talianskeho pomer­ ného podielu dôchodku musí byť vždy fiktívny dôchodok doplnený do zákonnej minimálnej výšky, a to aj v prípade, že príjmové hranice stanovené talianskym záko­ nom pre doplnenie dôchodku do zákonného minima boli prekročené.

17. Odpoved' na otázku položenú v danom 20. Toto tvrdenie však, ako uviedla Komisia, konaní vyplýva podľa môjho názoru neznamená, že by žalobcovia vo veci Stinco z odôvodnenia uvedeného v predchádzajú­ a Panfilo nemali nárok na doplatok com bode. Budem sa však zaoberať tvrde­ dôchodku, ak by dosiahli všetky relevantné niami predloženými pani Koschitzki doby poistenia v Taliansku. Súdny dvor už a otázkou položenou INPS. v predchádzajúcom bode rozsudku uviedol, že výška fiktívnych dôchodkov, na ktoré by mali žalobcovia nárok, ak by v Taliansku pracovali počas celej svojej pracovnej kariéry, by bola taká, že by v skutočnosti mali nárok na domáce dôchodky v takej výške, aby im bol priznaný zákonný taliansky doplatok dôchodku na dosiahnutie minimálnej výšky dôchodku. Bod 9 sa týkal samostatného Správny výklad vo veci Stinco a Panfilo problému, a to, či dôchodok, ktorý žalobco­ via v skutočnosti poberali, po uskutočnení sčítania a rozdelenia uvedeného v článku 46 ods. 2 by bol v takej výške, na základe ktorej by mali nárok na doplatok.

18. Právna zástupkyňa pani Koschitzki odkázala na pojednávaní na bod 9 rozsudku vo veci Stinco a Panfilo, ktorý podľa nej znamená, že žalobcovia vo veci Stinco a Panfilo v prípade, ak by dosiahli všetky doby poistenia v Taliansku, nemali by nárok na doplatok dôchodku. Z tohto dôvodu je jej situácia porovnateľná s ich situáciou, a preto neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by sa mala 21. Výklad pani Koschitzki vo veci Stinco táto vec odlišovať od konania vo veci Stinco a Panfilo ma preto nepresvedčil. a Panfilo.

23. Pani Koschitzki taktiež predkladá mnoho námietok založených na ďalších ustanove­ niach nariadenia č. 1408/71.

Článok 46a — zníženie dávok

Článok 1 písm. t) — definícia „dávky"

26. Po druhé pani Koschitzki tvrdí, že talianske právne predpisy sú v rozsahu, v akom je nárok na doplnenie dôchodku podmienený tým, že rodinný príjem nepre­ 24. Po prvé pani Koschitzki tvrdí, že je kračuje určitý strop, ustanovením potrebné vziať do úvahy definíciu pojmu o zamedzení súbehu dávok v zmysle článku „dávky" uvedenú v nariadení č. 1408/71, a to 46a nariadenia č. 1408/71. Tento článok je preto potrebné uplatniť spolu s článkom 46c.

8 — Bod 46. 9 — Tamže. 10 — Článok 1 plsm. t).

I - 7396

30. Znenie článku 46a potvrdzuje, že usta­ novenia o zamedzení súbehu, ktorých sa tento článok týka, nezahrňuje ustanovenia týkajúce sa súbehu dôchodku a iných príj­ mov, ak obidva vznikajú v tom istom členskom štáte. Článok 46a má názov „Všeobecné ustanovenia o znížení, pozasta­ vení alebo odňatí, uplatňované na dávky v invalidite, starobe alebo pozostalostné dávky, podľa právnych predpisov členských štátov". Jeho prvé dva body stanovujú určité definície. Podstata všeobecných ustanovení proti zamedzení súbehu je stanovená v treťom bode. Článok 46a ods. 3 písm. a) 28. Je ustálenou judikatúrou, že vnútro­ a d) sa zaoberá súbehom dávok s inými štátne pravidlo je potrebné považovať za príjmami a z obidvoch ustanovení je zrejmé, ustanovenie o znížení dávok na účely naria­ že pravidlá sa používajú len tam, kde denia č. 1408/71, ak výpočet, ktorý je dotknutý „iný príjem" je „získaný v inom potrebné vykonať, má za následok zníženie členskom štáte" [článok 46a ods. 3 písm. a)] výšky dôchodku, na ktorý by mala dotknutá alebo „získaný na území iného členského osoba nárok, pretože poberá dávku z iného štátu" [článok 46a ods. 3 písm. d)]. 12 členského štátu. Predmetné vnútroštátne pravidlo v danom prípade však evidentne nie je ustanovením o znížení dávky: jednoducho odopiera nárok na dávku, ktorá sa posudzuje podľa príjmu, ak žiadateľove prostriedky presahujú stanovenú hranicu.

31. Zdá sa mi preto zrejmé, že dotknuté vnútroštátne pravidlo v danom prípade nie je 11 — Článok 12 ods. 2. 12 — Pozri rozsudok zo 7. marca 2002, Insalaca, C-107/00, na účely článku 46a ustanovením o zame­ Zb. s. I-2403, bod 16, a tam citovaná judikatúra. dzení súbehu dávok.

„Je potrebné nakoniec uviesť, že podľa článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 nesmie 34. Účelom článku 46 ods. 3 je stanoviť príslušná inštitúcia, v prípade, že určuje hornú hranicu výšky kumulatívnych dôchod­ teoretickú výšku [v súlade s článkom 46 kov vyplácaných migrujúcemu pracovníkovi, ods. 2 pism. a)], prihliadať na žiadne ktorý má nárok tak na tzv. „nezávislý vnútroštátne ustanovenie, ktoré s sa týka dôchodok" podľa článku 46 ods. 1, na ktorý zníženia dávky. Z toho vyplýva, že vzniká nárok bez ohľadu na doby dosiahnuté v prípadoch, akými sú tieto, ktoré sa v iných členských štátoch, ako aj na nachádzajú pred súdom zaoberajúcim sa „pomerný podiel" dôchodku vypočítaný po prejudiciálnou otázkou, sa teoretická výška sčítaní a rozdelení v súlade s článkom 46 ods. 2. Táto hranica je teoreticky najvyššia, a je teda výškou, na ktorú by dotknutá osoba mala nárok, ak by dosiahla všetky svoje doby 13 — Rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 1992, C-90/91 a C-91/91, Zb. s. I-3851. poistenia v členskom štáte s najvýhodnejšími

I - 7398

KOSCHITZKI

právnymi predpismi z tých štátov, v ktorých fiktívne roky, ale znížené o počet takých bola poistená. Na to, aby bolo možné fiktívnych rokov, počas ktorých mal žiadateľ maximálnu výšku určiť, je potrebné tieto takisto nárok na dôchodok z iného členského 1 dva 5dôchodky porovnať. Druhý bod článku štátu. Takáto právna úprava má zjavne za 46 ods. 3 stanovuje, že porovnanie sa musí následok zníženie výšky dôchodku, na ktorý uskutočniť prostredníctvom vnútroštátnych by mala dotknutá osoba nárok, pretože pravidiel týkajúcich sa zníženia, pozastavenia dostáva dávku z iného členského štátu, alebo odňatia. a spadá tak pod definíciu ustanovenia o znížení dávky na účely nariadenia č. 1408/71.

I - 7399

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - F. G. JACOBS - VEC C-30/04

členských štátov alebo iný príjem a všetky rozsah pôsobnosti článkov 46b a 46c, ktoré ďalšie zložky, na ktoré sa podľa právnych upravujú osobitné ustanovenia týkajúce sa predpisov členského štátu uplatňujú ustano­ súbehu dávok, bol rozdielny. Tento výklad je venia o znížení, pozastavení alebo odňatí, sa navyše potvrdený názvom článku 46c, a to započítajú v pomere k dobám poistenia a/ „Osobitné ustanovenia uplatňované alebo bydliska uvedených v článku 46 ods. 2 v prípade súbehu jednej alebo viacerých pism. b) pre výpočet tejto dávky". dávok, o ktorých pojednáva článok 46a ods. 1 s jednou alebo viacerými dávkami rôzneho druhu alebo s iným príjmom, ak sú dotknutými štátmi dva alebo viac členských štátov".

40. Okrem toho článok 46c nie je podľa môjho názoru v žiadnom prípade v danom 42. V rozhodnom čase vo veci Stefanutti bol konaní relevantný, z toho dôvodu, že sa súbeh dávok upravený v nariadení č. 1408/71 podobne ako článok 46a zjavne týka súbehu len všeobecným pravidlom uvedeným dávok s inými príjmami, ktoré vznikli v inom v článku 12; článok 7 nariadenia č. 574/72 členskom štáte. Vyplýva to zo systému obsahoval všeobecné pravidlá pre vykonanie článkov 46a až 46c. Článok 46a stanovuje tohto článku. Článok 7 ods. 1 sa uplatňoval, všeobecné ustanovenia týkajúce sa súbehu ak osoba, ktorá mala nárok na dávku podľa dávok; ako bolo vysvetlené vyššie, 16 tento článok sa nevzťahuje na súbeh dôchodkov a príjmov, ktoré vznikli v tom istom člen­ 17 — Rozsudok 20 6. októbra 1987, 197/85, Zb. s. 3855. skom štáte. Bolo by prekvapujúce, ak by 18 — Nariadenie Rady (EHS) č. 1248/92 z 30. apríla 1992 pozmeňujúce a doplňujúce nariadenie č. 1408/71 a nariadenie č. 574/72 (Ú. v. ES L 136, s. 7). 19 — Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 16 — Bod 30. (Ú. v. ES L 74, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 83).

I - 7400

KOSCHITZKI

právnych predpisov jedného členského štátu, podľa článku 50 nariadenia č. 1408/71, ktorý mala „tiež nárok na dávky podľa právnych priznáva doplatok, ak je celková vyplácaná predpisov jedného alebo viacerých členských výška po sčítaní a rozdelení nižšia ako štátov". Vzhľadom na to, že v danom prípade minimum stanovené právnymi predpismi nejde o takú situáciu, kde dávka (na ktorú členského štátu, v ktorom má príjemca nemá dokonca pani Koschitzki nárok) nevz­ bydlisko. niká na základe právnych predpisov iného členského štátu ako Taliansko, nerozumiem ako môže byť výklad tohto ustanovenia vo veci Stefanutti relevantný.

43. INPS uvádza, že doplatok ako osobitnú nepríspevkovú dávku uvedenú v prílohe IIa nariadenia č. 1408/71 nie je možné prenášať do iných členských štátov v súlade s článkom 10a tohto nariadenia, ktorý stanovuje, že takéto dávky sú priznané výhradne v člen­ skom štáte, v ktorom má príjemca bydlisko. Z toho vyplýva, že ak by bol doplatok považovaný za súčasť teoretickej výšky 45. Ako som naznačil, súhlasím s týmto v zmysle článku 46 ods. 2 písm. a), obišla návrhom, ako so správnou metódou výpočtu by sa táto podmienka, ak by príjemca mal v danom prípade, s tým, že podľa práva bydlisko v inom členskom štáte. Pre osoby Spoločenstva musí byť nárok žalobkyne na s bydliskom v Taliansku by výklad pani doplatok určený so zreteľom na celkový Koschitzki znamenal, že by sa doplatok vyplácaný dôchodok po sčítaní a rozdelení. 20 vyplácal dvakrát: po prvé ako taliansky pomerný podiel dôchodku založený na už doplnenom fiktívnom dôchodku a po druhé 20 — Pozri článok 50, zhrnulý vyššie v bode 43.

I - 7401

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-30/04

V rozsahu, v akom majú tvrdenia INPS za 46. Z uvedených dôvodov som dospel cieľ všeobecnejší účinok, a teda spochybne­ k záveru, že v prípade, ako je tento, by nie rozhodnutia vo veci Stinco a Panfilo, by teoretická výška dávky v zmysle článku 46 som však odkázal na body 17 a 20 rozsudku ods. 2 písm. a) nemala zahrňovať doplatok v tejto veci, ktoré toto tvrdenie vyvracajú. dôchodku.

Návrh

47. Dospel som k záveru, že na otázku položenú Tribunale di Bolzano by sa malo odpovedať takto: