C-53/04

4. Páni Marrosu a Sardino boli v rokoch 2. Tieto návrhy boli podané v rámci sporov 1999 až 2002 zamestnaní v žalovanom zaria­ medzi pánmi Marrosu, Sardino a Vassallo na dení ako technickí pracovníci v kuchyni na jednej strane a ich zamestnávateľom Azienda základe niekoľkých zmlúv na dobu určitú. Ospedaliera Ospedale San Martino di Posledná zmluva každého z týchto zamest­ Genova e Cliniche Universitarie Convenzio­ nancov bola uzatvorená osem dní po uply­ nate (Nemocnica San Martino Janov nutí ich predchádzajúcej zmluvy. Krátko a univerzitné zmluvné kliniky, ďalej len pred uplynutím tejto zmluvy uzatvorenej na „žalované zariadenie") na druhej strane, šesť mesiacov im generálny riaditeľ uvede­ o uplatnení talianskej právnej úpravy týkajú­ ného zariadenia oznámil rozhodnutie, podľa cej sa práce na dobu určitú v prípade verejnej ktorého rozhodnutie, o ktoré sa opieralo ich správy. nové prijatie do zamestnania, „sa musí pre každý prípad chápať ako rozhodnutie o predĺžení zmlúv na dobu určitú pre 1 — Jazyk prednesú: portugalčina. pretrvávajúce dôvody, ktoré viedli k ich

I - 7215

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — M. POIARES MADURO — VECI C-53/04 A C-180/04

uzatvoreniu". Toto rozhodnutie sa obaja 7. Na tieto návrhy žalované zariadenie zamestnanci rozhodli napadnúť na Tribunale namieta uplatnenie iného legislatívneho di Genova z dôvodu porušenia legislatívneho dekrétu, a to dekrétu č. 165 z 30. marca dekrétu č. 368 zo 6. septembra 2001 2001 o „všeobecných pravidlách organizácie o vykonaní smernice 1999/70 v talianskom práce vo verejnej správe" (riadna príloha ku právnom poriadku (GURI č. 235 z 9. októbra GURI č. 106 z 9. mája 2001, ďalej len „dekrét 2001, s. 4, ďalej len „dekrét č. 368"). č. 165"). Argumentuje najmä jeho článkom 36, ktorý stanovuje:

I-7216

MARROSU A SARDINO

vedných pracovníkov, pokiaľ porušenie bolo z využívania opakovaného uzatvárania pra­ úmyselné alebo vyplýva z hrubej nedbanli­ covných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov vosti." na dobu určitú". Na tento účel obsahuje doložku 5 týkajúcu sa ,,opatren[í] proti nezákonnému konaniu [na zabránenie zneu­ žívania — neoficiálny preklad]" tohto znenia:

8. Spory vo veci samej sa tak zrejme sústreďujú okolo kolízie týkajúcej sa uplatni- „1. V úsilí zabrániť nezákonnému konaniu teľných vnútroštátnych predpisov. Podľa [zabrániť zneužívaniu — neoficiálny pre­ vnútroštátneho súdu je však potrebné rov­ klad], ku ktorému dochádza pri opakovanom nako zohľadniť kolíziu ústavnej povahy. Na uzatváraní pracovných zmlúv alebo pracov­ jednej strane konštatuje, že rozhodnutím noprávnych vzťahov na dobu určitú, členské z 13. marca 2003 Corte costituzionale štáty po porade so sociálnymi partnermi potvrdil súlad článku 36 ods. 2 dekrétu a v súlade s vnútroštátnymi právom, kolek­ č. 165 s článkami 3 a 97 talianskej ústavy tívnymi dohodami alebo zaužívanými c h r á n i a c e j rovnosť pred z á k o n o m postupmi a/alebo sociálni p a r t n e r i a nestrannosť štátnej správy. Na druhej v prípade, že neexistujú ekvivalentné strane však tento súd uvádza, že toto roz­ zákonné opatrenia na zamedzenie nezákon­ hodnutie bolo vydané bez zohľadnenia ného konania [na zamedzenie zneužívania — ústavných ustanovení zaručujúcich dodržia­ neoficiálny preklad], prijmú spôsobom, ktorý vanie záväzkov vyplývajúcich z právneho zohľadňuje potreby príslušných rezortov poriadku Spoločenstva v talianskom práv­ alebo kategórií pracovníkov, jedno alebo nom poriadku. Pripustenie uplatnenia tohto viacero z týchto opatrení: dekrétu na skutkové okolnosti prejednávanej veci však v jeho očiach nastoľuje otázku dodržiavania smernice 1999/70.

10. Za týchto podmienok Tribunale di Genova rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

12. Návrhy na začatie prejudiciálneho kona­ nia však ukazujú na nezhodu medzi sudcami Tribunale di Genova o stave uplatniteľného práva. Sudca, ktorému bola predložená vec „Má sa smernica 1999/70/ES [článok 1, ako Marrosu a Sardino, sa zrejme domnieva, že aj doložka 1 písm. b) a doložka 5 rámcovej dekrét č. 368, ktorý prebral smernicu dohody o práci na dobu určitú, ktorú 1999/70, má za každých okolností prednosť uzavreli ETUC, UNICE a CEEP] vykladať pred skoršími ustanoveniami dekrétu č. 165. v tom zmysle, že jej odporuje vnútroštátna Naopak, sudca vo veci Vassallo zrejme právna úprava (platná pred prebratím tejto vylučuje, aby v talianskom práve, uplatniteľ- smernice), ktorá rozlišuje medzi pracovnými nom v okamihu sporu vo veci samej, bola zmluvami uzatváranými s verejnou správou táto smernica prebratá, pokiaľ ide o pracovné a zmluvami uzatváranými so súkromnými vzťahy s verejnou správou. Na podporu zamestnávateľmi, pričom zmluvy uvedené svojich postojov uplatňujú títo sudcovia ako prvé vylučuje z ochrany spočívajúcej odlišné právne argumenty: zatiaľ čo prvý v založení pracovného vzťahu na dobu odkazuje na zásadu prednosti práva Spolo­ neurčitú v prípade porušenia kogentných čenstva, ktorá ukladá nepoužiť akúkoľvek ustanovení v oblasti po sebe nasledujúcich vnútroštátnu právnu normu, ktorá je pracovných zmlúv na dobu určitú?" v rozpore s ustanoveniami smernice

I - 7218

MARROSU A SARDINO

I - 7219

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — M. POIARES MADURO — VECI C-53/04 A C-180/04

II — O prejudiciálnvch otázkach z toho, že sa smernica 1999/70 nemôže uplatniť na spory vo veci samej.

13. Aj keď otázky položené v týchto veciach nie sú formulované rovnako, týkajú sa rovnakého problému výkladu práva Spolo­ čenstva. Za týchto podmienok je vhodné obe tieto veci na účely analýzy spojiť. 16. Túto argumentáciu nemožno prijať. Je totiž dôležité pripomenúť, že účinky smer­ nice nie sú vyčerpané tým, že jednotlivcom zakladá priamo uplatniteľné práva. Aj za predpokladu, že by v predmetných veciach proti sebe stáli jednotlivci, ako tvrdí žalované zariadenie, nevyplýva z toho, že uvedená smernica je bez akéhokoľvek dosahu. Je síce stanovené, že jednotlivci nie sú oprávnení odvolávať sa na ustanovenia smernice spĺňa­ júce podmienky priameho účinku voči iným A — O prípustnosti jednotlivcom. Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že za takýchto okolností je vnútro­ štátny súd v zásade povinný vykladať vnú­ troštátne právo v čo najväčšej možnej miere vo svetle znenia a účelu predmetnej smer­ nice, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsle­ dok. 2 Z toho vyplýva, že za takých okolností, aké sú v prejednávanej veci, nemôžu byť 14. V každej z týchto dvoch vecí boli žiadosti o výklad týkajúci sa ustanovení vznesené námietky neprípustnosti. smernice 1999/70 nedôvodné.

15. Po prvé žalované zariadenie v oboch predmetných veciach uvádza judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej samotná smer­ 17. V každom prípade sa zdá zložité vyvodiť nica nemôže zakladať povinnosti jednotliv­ neprípustnosť návrhov z dôvodu, že covi, a teda sa na smernicu ako takú nemožno voči nemu odvolávať. Kedze toto zariadenie nie je podriadené talianskemu 2 — Pozri nakoniec rozsudok z 5. októbra 2004, Pfeiffer a L, štátu ani žiadnemu ministerstvu, vyvodzuje C-397/01 až C-403/01, Zb. s. I-8835, bod 113.

20. Posledná námietka bola podaná v rámci veci Marrosu a Sardino. V tejto veci talianska vláda tvrdí, že položená otázka je bezpred­ 18. Po druhé talianska vláda vo svojich metná, pretože sa týka len vnútroštátneho písomných pripomienkach predložených vo práva, a že v tejto súvislosti neexistuje žiadna veci Vassallo uvádza, že prvá otázka vnútro­ pochybnosť o uplatniteľnom práve. Z toho štátneho súdu nie je relevantná, keďže sa týka vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho dvoch po sebe nasledujúcich zmlúv, konania je čisto hypotetický. z ktorých prvá bola uzatvorená pred uply­

4 — Pozri v tomto zmysle body 38 až 40 návrhov, ktoré predniesol 3 — Pozri najmä rozsudok zo 4. decembra 1997, Kampelmann a i., generálny advokát Tizzano 30. júna 2005 vo veci Mangold, C-253/96 až C-258/96, Zb. s. I-6907, bod 46. C-144/04, vec v konanf pred Súdnym dvorom.

I - 7221

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VECI C-53/04 A C-180/04

5 — O neexistencii právomoci Súdneho dvora rozhodovať v prejudiciálnom Konaní o výklade pravidiel vnútroštátneho práva pozri rozsudok z 19. marca 1964, Unger, 75/63, Zb. s. 347. Naopak, Súdny dvor je plne oprávnený pripomínať 25. Najskôr odmietnem tvrdenie, ktoré vnútroštátnym súdom ich povinnosť používať výkladové uviedla talianska vláda v rámci veci Vassallo, metódy, ktoré pripúšťa vnútroštátne právo a ktoré umožňujú čo najúčinnejšie dosiahnutie výsledku sledovaného smernicou podľa ktorého sa smernica 1999/70 uplatňuje 1999/70 (pozri v tomto zmysle rozsudok Pfeiffer a i., už citovaný, bod 116). len na vzťahy medzi p r a c o v n í k m i 6 — Pozri nakoniec rozsudok z 12. apríla 2005, Keller, C-145/03, a súkromnými zamestnávateľmi. Na podporu Zb. s. I-2529, bod 33. tohto tvrdenia uvádza pôvod tejto smernice, 7 — Pozri rozsudok z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59. ktorý spočíva v dohode uzatvorenej organi-

I - 7222

MARROSU A SARDINO

záciami zastupujúcimi pracovníkov súkrom­ 2. O prvej otázke ných podnikov.

I - 7223

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — M. POIARES MADURO — VECI C-53/04 A C-180/04

30. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že a) Je členský štát oprávnený z rekvalifikácie tieto dva typy opatrení podliehajú dvom vylúčiť niektoré zneužívajúce pracovné odlišným režimom: zatiaľ čo doložka 5 vzťahy na dobu určitú? ods. 1 obsahuje povinnosť členských štátov zaviesť jedno alebo viacero opatrení uvede­ ných v písmenách a) až c), pokiaľ v príslušnom členskom štáte doposiaľ neexis­ tujú ekvivalentné zákonné opatrenia, odsek 2 toho istého ustanovenia ponecháva člen­ ským štátom možnosť stanoviť, aby zneuží­ 32. Zdá sa mi, že pre odpoveď na túto otázku vania mali za následok rekvalifikáciu pracov­ sa musia zohľadniť tieto skutočnosti. nej zmluvy na pracovný vzťah na dobu neurčitú. Členské štáty a/alebo sociálni partneri totiž konajú v súlade s doložkou 5 ods. 2 písm. b) len „prípadne". Je teda potrebné uznať, že tieto štáty a sociálni partneri, spoločne alebo každý zvlášť, majú širokú mieru voľnej úvahy pri stanovení, či je 33. Podľa doložky 5 ods. 2 písm. b) rámcovej v závislosti od existujúceho sociálneho dohody vykonanej smernicou 1999/70 člen­ a právneho kontextu potrebné prijať opatre­ ské štáty „určia, za akých podmienok sú nia na rekvalifikáciu. považované za pracovné zmluvy... na dobu určitú pracovné zmluvy... na dobu neur­ čitú". 9Formulácia tejto doložky jasne uka­ zuje, že tieto členské štát disponujú širokou mierou voľnej úvahy nielen pri rozhodovaní o vhodnosti prijatia opatrení na rekvalifikáciu, ale tiež v prípade, ak takéto opatrenia boli prijaté pri stanovení pôsob­ nosti a vykonávacích pravidiel tejto rekvali­ fikácie.

V tom istom zmysle preambula uvedenej tosti niektorých odvetví na účely stanovenia dohody upresňuje, že táto dohoda „určuje podmienok, ktoré vedú k vylúčeniu možnosti všeobecné zásady a minimálne požiadavky rekvalifikácie pracovných zmlúv na dobu v súvislosti s prácou na dobu určitú určitú na zmluvy na dobu neurčitú. Posta­ a uznáva, že pri ich uplatňovaní čuje, aby sa predmetné odvetvia, pokiaľ ide v konkrétnej situácii je potrebné zohľadňovať o pracovné vzťahy, riadili vlastnými potre­ príslušné vnútroštátne, rezortné a sezónne bami alebo osobitnými pravidlami. Je podmienky". Okrem toho pripomínam, že nesporné, že to tak je v prípade verejnej táto dohoda sa výslovne opiera o Dohodu správy v Taliansku. o sociálnej politike, pripojenú ako príloha k protokolu o sociálnej politike, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorej „Spoločenstvo a členské štáty uskutočňujú opatrenia, ktoré zohľadňujú rozmanité formy vnútroštátnych praktík, najmä v oblasti zmluvných vzťa­ hov".10Podobná úvaha sa objavuje aj v rámci 36. Zostáva však skutočnosťou, že voľnosť vykladanej doložky. Doložka 5 ods. 1 uznáva, takto priznaná členským štátom sa nemôže že členské štáty a/alebo sociálni partneri považovať za absolútnu. Musí sa vykonávať zavádzajú preventívne opatrenia proti zneu­ v medziach, ktoré im právo Spoločenstva žívaniu „spôsobom, ktorý zohľadňuje potreby priznáva, ak uplatňujú ustanovenia smernice. príslušných rezortov alebo kategórií pracov­ V prejednávanej veci sú však tieto medze níkov". Tak to musí a fortiori byť v rámci dvojakého druhu. Po prvé dotknutý členský odseku 2 tohto ustanovenia, ktorý týmto štát má povinnosť dodržiavať všeobecné štátom poskytuje širokú mieru voľnej úvahy zásady práva Spoločenstva. Po druhé má na účely prijatia uvedených opatrení. povinnosť uplatňovať ustanovenia tejto smernice bez toho, aby zasahoval do jej integrity.

39. Talianska vláda a vnútroštátny súd vo veci Vassallo odôvodňujú toto rozdielne zaobchádzanie nutnosťou dodržiavať ústavné požiadavky, a to podmienky zabezpečujúce nestrannosť a účinnosť štátnej správy. Odvo­ lávajú sa na judikatúru Corte costituzionale z 27. marca 2003, ktorý v tomto zmysle 38. Je však nutné pripustiť, že pracovníci, rozhodol. ktorí majú pracovnú zmluvu na dobu určitú s verejnou správou, sa s ohľadom na cieľ smernice 1999/70 na prvý pohľad nachá­ dzajú v porovnateľnej situácii, akou je situácia pracovníkov, ktorí sú za rovnakých podmienok v právom vzťahu so súkromným zamestnávateľom. Kritérium pre uplatnenie tejto smernice totiž nie je dané povahou zamestnávateľa, ale na základe povahy pra­ covného vzťahu medzi zamestnancom 40. Ako je potrebné naložiť s týmto odô­ a zamestnávateľom. Keďže v súlade vodnením? Nepochybne je potrebné vnútro­ s doložkami 2 a 3 rámcovej dohody tento štátnym orgánom, a najmä ústavným súdom, vzťah spočíva na pracovnej zmluve alebo priznať zodpovednosť za definovanie povahy pracovnom vzťahu „ktorých koniec platnosti vnútroštátnych osobitostí, ktoré môžu odô­ je vymedzený objektívnymi podmienkami, vodniť takéto rozdielne zaobchádzanie. Tieto ako napríklad určitým dátumom, splnením orgány totiž môžu lepšie definovať ústavnú určitej úlohy alebo určitou udalosťou", musí identitu členských štátov, ktorú sa Európska sa v zásade uplatniť ochrana poskytovaná únia zaviazala rešpektovať. 13 Súdny dvor má vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré však povinnosť overiť, či toto posúdenie je v súlade so základnými právami a cieľmi,

14 — Článok 3: 42. Je jasné, že toto rozhodnutie má „Všetci občania majú rovnakú spoločenskú dôstojnosť a sú si v ú m y s l e c h r á n i ť režim p r í s t u p u rovní pred zákonom, bez rozdielu pohlavia, rasy, jazyka, náboženstva, politických názorov, osobných a spoločenských k zamestnaniu, ktorý je vlastný talianskej podmienok. Úlohou Republiky je odstraňovať prekážky hospodárnej a sociálnej povahy obmedzujúce de facto verejnej správe. Bol by totiž dôvod na obavu, slobodu a rovnosť občanov, ktoré tým bránia plnému rozvoju že systematická transformácia niektorých ľudskej osobnosti a účinnej účasti všetkých pracujúcich na politickej, hospodárskej a spoločenskej organizácií Krajiny." zmlúv na dobu určitú uzavretých s verejnou Článok 97: správou na zmluvy na dobu neurčitú by mala „Verejné služby sú organizované podľa ustanovení zákona tak, aby zabezpečili riadne fungovanie a nestrannosť štátnej za následok zúženie dosahu ústavného pra­ správy. Organizácia služieb stanovuje právomoc, kompeten­ cie a zodpovednosť štátnych zamestnancov. Prístup v i d l a , podľa k t o r é h o sa p r í s t u p k zamestnaniu vo verejnej správe sa uskutočňuje prostred­ níctvom výberového konania, s výnimkou zákonom stanove­ k zamestnaniu vo verejnej správe v zásade ných prípadov." uskutočňuje prostredníctvom výberového 15 — Išlo o spor medzi verejnou správou a zamestnancami, ktorí konania. požadovali, aby sa ich pracovný vzťah posudzoval ako pracovný vzťah zamestnancov v súkromnom sektore, aby mohli v súlade so zákonom č. 230 z 18. apríla 1962 o režime pracovnej zmluvy na dobu určitú dosiahnuť zmeny svojich zmlúv na zmluvy na dobu neurčitú. Aj keď toto rozhodnutie bolo vydané v čase účinnosti zákona, ktorý bol zrušený dekrétom č. 368, môže sa považovať za stále platný referenčný bod. V ohľade, ktorý nás zaujíma, sa totiž zrušený zákon nijako nelíšil od uvedeného dekrétu, ktorý je v súčasnosti účinný. V podstate v rovnakom znení ako dekrét potvrdil zásadu zmluvy na dobu neurčitú a stanovil rekvalifikáciu nadmerne predlžovaných zmlúv na dobu určitú. Zlučitel'nosť ustanovení t o h t o zákona s povinnosťami vyplývajúcimi zo smernice 1999/70 okrem toho uznal Corte costituzionale vo svojom rozhodnutí č. 40 zo 7. februára 2000, ktorým z tohto dôvodu zamietol prípustnosť ľudového referenda navrhujúceho zrušenie uve­ 43. Zdá sa mi, že právo Spoločenstva deného zákona. nebráni zohľadneniu takéhoto režimu. Na

44. Nestačí však pripustiť, že rozdiel c) Dodržiavanie smernice 1999/70 v režimoch zamestnávania sleduje legitímny cieľ. Zostáva ešte overiť, či zavedenie režimu uplatňujúceho sa na verejnú správu dodr­ žiava zásadu proporcionality. Opatrenie zavádzajúce odôvodnené rozlišovanie môže byť v súlade so zásadou rovnosti zaobchá­ dzania v práve Spoločenstva iba vtedy, ak sú používané prostriedky nevyhnutné a vhodné 46. Po tomto zistení je ešte nutné overiť, či na dosiahnutie sledovaného legitímneho pri uplatňovaní ustanovenia týkajúceho sa cieľa. 17 možnosti stanovenia rekvalifikácie zmlúv na dobu určitú považovaných za zneužívajúce nespochybňuje dotknutý členský štát rámec a cieľ uložený smernicou 1999/70. Doložka 5 16 — Podľa môjho názoru takáto výhrada implicitne, ale jasne ods. 2 pism. b) rámcovej dohody sa totiž vyplýva z rozsudku z 9. septembra 2003, Burbaud (C-285/01, Zb. s. I-8219), ktorým Súdny dvor pripomína, že podla chápe ako doplňujúca doložka, na ktorú sa ustanovení práva Spoločenstva mu neprináleží preskúmavať voľbu a povahu postupov prijímania do zamestnania, ale len možno odvolať na účely doplnenia rámca overovaf, či nimi zavedené pravidlá nezasahujú do základ­ opatrení určených na zabránenie zneužívania ných slobôd chránených Zmluvou ES (body 91 až 101). opakovaného uplatňovania po sebe nasledu­ 17 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2002, Lommers, C-476/99, Zb. s. I-2891, bod 39. júcich pracovných zmlúv alebo vzťahov na

I - 7228

MARROSU A SARDINO

dobu určitú. V dôsledku toho nemožno pravidlá skutočne týkajú zneužívania zmlúv pripustiť, že by schválením opatrení prijatých na dobu určitú a či sú stanovené sankcie podľa takéhoto ustanovenia bol dotknutý účinné. rámec uložený touto dohodou.

49. V tejto súvislosti vnútroštátny súd pou­ kazuje na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá stanovuje, že verejná správa nesie zodpoved­ 51. Keďže sa druhá a tretia otázka, ktoré boli nosť a vystavuje sa sankciám v prípade položené vo veci Vassallo, predložili Súd­ porušení kogentných pravidiel v oblasti pri­ nemu dvoru na posúdenie v prípade kladnej jímania alebo zamestnávania zamestnancov. odpovede na prvú otázku, domnievam sa, že Je ešte potrebné, aby sa ubezpečil, či sa tieto nie je potrebné na ne odpovedať.

I - 7229

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — M. POIARES MADURO — VECI C-53/04 A C-180/04

IH - Návrh

52. Vo svetle predchádzajúcich úvah Súdnemu dvoru navrhujem, aby na otázky, ktoré v týchto dvoch veciach položil Tribunale di Genova, odpovedal rovnako:

Smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá vylučuje, aby zneužívanie uplatňovania po sebe nasledujúcich pracovných zmlúv na dobu určitú zo strany verejnej správy, mohlo založiť pracovný vzťah na dobu neurčitú, zatial čo takéto opatrenie je stanovené v prípade zmlúv uzavretých so súkromnými zamestnávateľmi, pokiaľ je toto vylúčenie odôvodnené existenciou osobitnej požiadavky tohto odvetvia, ako je zabezpečenie ústavnej zásady prístupu k zamestnaniu vo verejnej správe prostredníctvom výberového konania, a to pod podmienkou, že v uvedenom sektore budú stanovené účinné preventívne a sankčné opatrenia proti zneužívaniu pracovných zmlúv na dobu určitú.