C-73/04

I - 8669

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA — L. A. GEELHOED — VEC C-73/04

4. Článok 16 ods. 1 Dohovoru stanovuje: sporu. Súdny dvor formuloval účel tohto ustanovenia takto:

„Výlučnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko: „Najpodstatnejším dôvodom výlučnej právo­ moci súdu zmluvného štátu, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, je okolnosť, že vzhľadom na vzdialenosť miestny súd je najlepšie predurčený na zistenie skutkového stavu, pričom uplatní pravidlá a obyčaje, l.a) v konaniach, ktorých predmetom sú ktoré sú v zásade pravidlami a obyčajami vecné práva k nehnuteľnosti alebo štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza." 3 nájom nehnuteľnosti, súdy zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachá­ dza;

9. Zmluva, ktorá bola nazvaná „žiadosť o členstvo a zmluva o členstve", takisto stanovila, že manželia Klein sa stanú členmi Sun Beach Holiday Club. Toto bolo nevyh­ nutnou podmienkou pre uzavretie zmluvy, III — Skutkové okolnosti keďže ju nebolo možné uzatvoriť bez toho, aby sa zmluvná strana stala členom klubu. Zmluvné strany mali takisto právo na štandardné služby, ktoré poskytoval hotel členom klubu a iným hosťom, ako napríklad recepciu a zmenáreň.

7. Roku 1992 manželia Klein s bydliskom v Nemecku uzavreli zmluvu so spoločnosťou Rhodos Management so sídlom na ostrove Man, ktorou sa zaviazali zaplatiť sumu 13 300 (približne 6 700 eur) za právo užívať byt v hotelovom komplexe nachádzajúcom 10. V deň podpisu zmluvy manželia Klein sa v Grécku počas jedného týždňa v roku až zaplatil formou zálohy sumu 2 640 DEM. do roku 2031. Následne zaplatil ďalšiu čiastku 13 300 DEM, aj keď v zmysle ustanovení zmluvy dlžná suma bola iba 10 660 DEM.

8. Celková suma, ktorú zaplatili v zmysle 11. V marci 1996 manželia Klein podali zmluvy, bola rozdelená podľa zmluvných žalobu na Dortmund Landgericht (Regio­ podmienok takto: členský poplatok („Mit­ nálny súd) proti, mimo iných, spoločnosti gliedschaftsgebühr") — 10 153 DEM; Rhodos Management, od ktorej žiadali poplatok za „užívanie" z a p l a t e n i e sumy 15 490 DEM

I - 8671

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-73/04

s odôvodnením, že predmetná zmluva bola 15. Uznesením z 27. januára 2004 Oberlan­ neplatná, pretože porušila pravidlá „Sitten- desgericht predložil Súdu tieto prejudiciálne widrigkeit"(teda bola v rozpore s dobrými otázky: mravmi); a pokiaľ ide o sumu 2 640 DEM zaplatenú nad rámec dohodnutej zmluvnej ceny, táto bola zaplatená omylom, a preto predstavuje bezdôvodné obohatenie, na základe ktorého vzniklo právo na jej vrátenie.

IV — Analýza 19. Na úvod poznamenávam, že vo svojom podaní vláda Spojeného kráľovstva požiadala Súdny dvor, aby odpovedal na otázku vyme­ dzenú širšie, ako ju položil vnútroštátny súd, teda či a za akých okolností dohody o užívaní O prvej otázke vo vymedzenom čase spadajú do pôsobnosti článku 16 bodu 1 písm. a) Dohovoru.

17. Svojou prvou otázkou sa Oberlandesge- ľicht pýta, či výlučná právomoc upravená v článku 16 bode 1 zahrňuje konania týkajúce sa zmluvy o užívaní konkrétneho typu bytu v hotelovom komplexe, počas určitého obdobia v roku, počas skoro 40 20. Aj keď teoreticky je myšlienka všeobecne rokov, aj keď zmluva vyžaduje súbežné použiteľného „testu" príťažlivá, nerád by som a povinné členstvo v klube. sa pokúšal o formuláciu takéhoto testu. Dôvodom pre tento môj odpor je hlavne to, že obsah a právny charakter dohôd o užívaní vo vymedzenom čase je rôzny v závislosti na členskom štáte. Takéto dohody napríklad spadajú v niektorých členských krajinách do záväzkového práva, v niektorých do práva 18. Je zjavné, že sporná zmluva vo veci samej obchodných spoločností, 5 a v niektorých je typom takzvanej dohody o „užívaní vo členských štátoch medzi vecné práva. vymedzenom čase". Dohody o užívaní vo vymedzenom čase, ako je dobre známe, v sebe zahrňujú právo užívať majetok počas obmedzenej doby — to znamená počas 5 — Komisia poukazuje na prípad kupujúceho, ktorý sa stane spoločníkom spoločnosLi, ktorá vlastní nchiiutehiosť užívanú určitého obdobia každého roka — a sú často vo vymedzenom čase. Postavenie spoločníka v spoločnosti by uzavierané dovolenkujúcimi, ktorí upred­ bolo spojené s pravom užívať tento majetok vo vymedzenom čase po určitý počet rokov v priebehu vymedzeného časového nostňujú pred kúpou dovolenkovej nehnu­ obdobia v rámci roka.

23. Majúc na pamäti uvedené, posúdim na základe skutkových okolností tejto veci, ktoré predložil vnútroštátny súd, či systém užívania vo vymedzenom čase, kto­ rého účastníkmi sú manželia Klein, spadá pod pravidlo výlučnej právomoci podľa 22. Ako výsledok tejto heterogénnosti by článku 16 bodu 1 písm. a) Dohovoru. Je všeobecné „pravidlo" o uplatniteľnosti jasné, že odpoveď na túto otázku závisí na výklade slovného spojenia „konania, ktorých predmetom je... nájom nehnuteľností", 6 — Ú. v. ES L 280, s. 83; Mím. vyd. 13/013 s. 315. 7 — Odôvodnenie č. 3. 8 — Odôvodnenie č. 4. 10 — Rozsudok Sanders, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, 9 — Odôvodnenie č. 2; pozri tiež článok 1 tejto smernice. bod 18.

I - 8674

KLEIN

slovné spojenie, ktoré musí byť vykladané to bolo inak, dovolilo by to obísť pravidlá samostatne, ako otázka práva Spoločen­ Dohovoru, čo by narušilo ucelenosť ich stva. 11 uplatnenia. Rád by som dodal, že riziku takéhoto obchádzania by malo byť zvlášť zabránené v kontexte dohôd o užívaní vo vymedzenom čase, ktoré typicky obsahujú vzťahy medzi spotrebiteľmi a obchodnými spoločnosťami.

24. Podľa môjho názoru, táto otázka má byť zodpovedaná kladne a to z týchto dôvodov.

12 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 16. 11 — Rozsudok Reichert a i-, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, 13 — Rozsudok z 26. februára 1992, C-280/90, Zb. s. 1-1111, bod 8. bod 15.

I - 8675

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-73/04

27. Domnievam sa, že uplatnenie tohto o nájme nehnuteľnosti na určitý čas za odôvodnia na prejednávanú vec vedie nájomné ako protihodnotu. Vyhlásenie k tomu, že, ako poznamenal vnútroštátny Súdneho dvora v rozsudku Rösier, v ktorom súd vo svojom návrhu na začatie prejudi- vymenoval niekoľko typických znakov ciálneho konania, podstatou a hlavným pred­ nájmu, sa mi zdá v tomto smere zaujímavé: metom zmluvy pre manželov Klein bolo, hoci prostredníctvom členstva v Sun Beach Holiday Club, právo užívať byt vo vymedze­ nom čase. Mimo tohto užívacieho práva sa dodatočné výhody z členstva — hlavne právo využívať výmennú organizáciu RCI, ako aj právo na prístup k hotelovým službám ako napríklad recepcia — zdajú byť, na základe skutočností predložených Súdnemu dvoru, okrajové.14 V tejto súvislosti tento prípad možno odlíšiť od prípadu Hacker, v ktorom „Nájmy všeobecne obsahujú ustanovenia rozsah dodatočných služieb — vrátene týkajúce sa odovzdania prenajatej nehnuteľ­ poskytnutia informácií a poradenstva, rezer­ nosti nájomcovi, spôsobu užívania, povin­ vácie ubytovania, rezervácie miest nosti prenajímateľa a nájomcu vo vzťahu v spojitosti s cestovaním a prípadne poistenia k údržbe majetku, doby nájmu a odovzdania zrušenia cesty — boli zjavne oveľa väčšieho majetku prenajímateľovi, nájomného, poplat­ rozsahu. 15 kov spojených s užívaním nehnuteľnosti, ktoré má zaplatiť nájomca, ako sú poplatky za vodu, plyn a elektrinu." 17

31. Z týchto dôvodov sa domnievam, že dohoda o užívaní vo vymedzenom čase, ako je tá, ktorá je sporná vo veci samej, spadá do rozsahu pôsobnosti článku 16 bodu 1 30. V prejednávanej veci podľa môjho písm. a) Dohovoru. názoru dohoda dostatočným spôsobom pre­ ukazuje charakter „nájmu nehnuteľnosti", aby na ňu mohol byť uplatnený článok 16 bod 1. Konkrétne zmluva oprávňuje manže­ lov Klein k užívaniu bytu v hotelovom komplexe každoročne na určitú dobu v roku za protihodnotu vo forme nájomného a poplatkov za údržbu. Aj keď sa na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania O druhej otázke možno zdá, že manželia Klein sa nemusia vrátiť do toho istého bytu každý rok, nemyslím si, že táto skutočnosť je dostatočná na to, aby som zmenil svoje posúdenie. Podľa môjho názoru zmysel priznania výlučnej právomoci podľa článku 16 bodu 1, že súdy v mieste, kde sa nachádza nehnuteľnosť, 32. Svojou druhou otázkou sa Oberlandes­ majú osobitné výhody právnej a zemepisnej gericht pýta, či v prípade kladnej odpovede blízkosti k sporu, platí rovnako pre túto na prvú otázku sa výlučná právomoc podľa situáciu. 19 Navyše jeden z pohľadov na článku 16 bodu 1 písm. a) Dohovoru rozšíri o nárok na vrátenie sumy omylom zaplatenej nad rámec zmluvného nájmu.

18 — Tamže, body 23 a 24. 19 — Pozri líc/, odôvodnenie Couit of Appeal of England and Wales (Civil Division) vo veci Jarret/Barclays Hank Į1996] KWCA Civ 847: „Vo svetle rozsudku Súdneho dvora v prípade Rosier... nevidím žiadny dôvod pre opretie štatútu nájmov v zmysle článku 16 bodu 1 dohodám v týchto veciach. V každom prípade je jedna strana oprávnená výlučne užívať nehnuteľnost, ktorá je v zmysle zmluvy vo vlastníctve niekoho iného, po určitú dobu, za peňažnú protihodnotu... Všetky dôvody, ktoré viedli Súdny dvor pri výklade článku 16 bodu 1 k tomu, že zahrnul pod pojem nájmu na krátke 33. Podľa môjho názoru výlučná právomoc obdobie dohody v prejednávaných veciach, ako aj nájom na krátky čas v prípade Rosier" (stanovisko, ktoré vydal sudca priznaná článkom 16 bodom 1 písm. a) sa Morrill). nevzťahuje na takýto nárok.

37. Rovnako v rozsudku Rosier Súdny dvor rozhodol, že rozsah uplatnenia článku 16 bodu 1 sa vzťahuje na „akýkoľvek spor týkajúci sa existencie nájmu alebo výkladu jeho ustanovení, trvania, vrátenia držby prenajímateľovi, opravy škody spôsobenej nájomcom, vrátenie nájomného a iných poplatkov spojených s užívaním bytu a platených nájomcom, ako napríklad „Článok 16 bod 1 sa má vykladať v tom poplatky za vodu, plyn a elektrinu. Konania, zmysle, že výlučná právomoc zmluvného ktorých predmetom sú povinnosti prenají- štátu, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, nezahŕňa všetky konania týkajúce sa vecných práv k nehnuteľnostiam, ale vzťahuje sa iba na tie, ktoré sú v rámci rozsahu pôsobnosti 21 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 11. Toto odzrkadľuje odôvodnenie v Jenardovej správe, ktorá uvádza, Bruselského dohovoru, ktorých predmetom že „priznaním súdom členských štátov, v ktorých sa nachádza nehnuteľnosť, právomoci rozhodovať v sporoch o nájme je určenie rozsahu, obsahu, vlastníctva alebo nehnuteľností výbor zamýšľal upraviť spory, ktoré vznikli držby nehnuteľnosti alebo existencie iných medzi prenajímateľom a nájomníkom o existencii a výklade nájomných zmlúv, zodpovednosti za škodu spôsobenú nájomcom, výpovede z nájmu, atd'. Toto pravidlo sa podľa výboru neuplatňuje na konanie, ktorého predmetom je iba zaplatenie nájomného, pretože toto konanie sa týka pred­ metu, ktorý je iný ako samotná prenajatá nehnuteľnosť". 20 — Pozri najmä rozsudok Dansommer, už citovaný v poznámke 22 — Rozsudok Reichert a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 3, pod čiarou 14, bod 21. bod 12.

39. Pri uplatnení týchto dôvodov na pre­ jednávanú vec je z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasné, že nárok na vrátenie sumy, ktorá bola zaplatená nad rámec zmluvného nájomného, nie je zalo­ žený na práve alebo povinnosti vyplývajúcich z dohody o užívaní vo vymedzenom čase. Skôr sa zdá, že základom tohto nároku je 38. Posledným rozsudkom je rozsudok Dan- žaloba na vrátenie bezdôvodného obohate­ sommer, ktorý sa týkal žaloby na náhradu nia. 27 Podľa môjho názoru na takýto nárok škody, ktorá vznikla z dôvodu zlej údržby sa nevzťahuje článok 16 bod 1 Dohovoru, to miestností, v dôsledku čoho vznikla škoda na znamená, že konanie o tomto nároku neza­ ubytovaní, ktoré si fyzická osoba prenajala na hŕňa hodnotenie skutočností alebo uplatne­ niekoľko týždňov dovolenky; žaloba nebola nie pravidiel a postupov miesta, kde sa podaná vlastníkom nehnuteľnosti, ale cestov­ nachádza nehnuteľnosť v takej miere, ktorá nou kanceláriou, na ktorú majiteľ previedol by odôvodnila priznanie právomoci súdu svoje nároky. Pri rozhodnutí, že takáto štátu, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť. 28 žaloba nespadá pod článok 16 bod 1 Následne nárok nemá požadované blízke Dohovoru, Súdny dvor zdôraznil, že aj keď spojenie so súdom, v pôsobnosti ktorého sa na to, aby žaloba spadala pod toto ustano­ nachádza nehnuteľnosť, a teda, podľa môjho venie nestačí, aby bola „spojená" 24 názoru, je mimo rozsahu uplatnenie s nehnuteľnosťou, hlavnou otázkou bolo, článku 16 bodu 1. 29 či predmet sporu bol priamo spojený s nájmom nehnuteľnosti. 25 Ustanovenie všeobecných podmienok predmetnej zmluvy vzťahujúce sa na poistenie v prípade zrušenia 26 — Tamže, bod 34. bolo iba vedľajším ustanovením, ktoré nemo­ 27 — Pozri analogicky odôvodnenie Court of Appeal v tretej otázke posudzovanej vo veci Jarrctt/Barclays Bank, už citované v poznámke pod čiarou 19. 28 — Pozri analogicky rozsudok Reicher a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 12. 23 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 29. 29 — Pozri analogicky rozsudok z 27. septembra 1988, Kalfelis (189/87, Zb. s. 5565), v ktorom Súdny dvor odmietol 24 — Rozsudok Dansommer, už citovaný v poznámke pod čiarou tvrdenie, že iba súdy jedného členského štátu môžu mať 14, bod 22. právomoc posúdiť všetky otázky v rámci konania týkajúceho 25 — Tamže, bod 25. sa článku 5 bodu 3 Dohovoru.

I - 8680