C-74/04

KOMISIA/VOLKSWAGEN

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 17. novembra 2005 1

1. Rozsudkom z 3. decembra 2003, Volks- dingová spoločnosť a najväčší podnik wagen/Komisia (T-208/01, Zb. s. II-5141, skupiny Volkswagen pôsobiaci v odvetví ďalej len „napadnutý rozsudok“), Súd prvého automobilovej výroby. Motorové stupňa zrušil rozhodnutie Komisie vozidlá, ktoré žalobkyňa vyrába, sú 2001/711/ES z 29. júna 2001 v „konaní podľa predávané v Európskom spoločenstve článku 81 Zmluvy ES“ (ďalej len „sporné v rámci systému selektívneho rozhodnutie“) 2, ktoré postihovalo spoločnosť a výhradného predaja prostredníctvom Volkswagen za to, že uzavrela dohodu predajcov, s ktorými táto spoločnosť s koncesionármi patriacimi do jej nemeckej uzatvorila koncesionársku zmluvu. siete predajcov, ktorej účelom bolo stano­ venie ceny pri predaji automobilov modelu Passat. Komisia sa tým domáha zrušenia tohto rozsudku.

4. V odôvodnení rozhodnutia sa Komisia B — Napadnuté rozhodnutie snažila preukázať: i) že spoločnosť Volkswa­ gen uzavrela dohodu s nemeckými konce­ sionármi o cene pri predaji modelov Passat (body 56 až 69); ii) že predmetom tejto dohody bolo obmedzenie hospodárskej súťaže (body 70 až 74); iii) že spôsobila značnú škodu v obchode medzi členskými štátmi (body 81 až 91) a iv) že sa na spornú 3. Komisia v nadväznosti na sťažnosť kupu­ dohodu nevzťahovala výnimka pre indivi­ júceho motorových vozidiel začala správne duálne dohody alebo kategórie dohôd podľa konanie na účely zistenia prípadného poru­ článku 81 ods. 3 Zmluvy (body 93 až 96). šenia článku 81 ods. 1 ES, pokiaľ ide o stanovenie predajnej ceny modelu vozidla Volkswagen Passat v Nemecku. Na záver konania prijala Komisia napadnuté rozhod­ nutie, v ktorom:

5. Pokiaľ ide konkrétne o prvé hľadisko, ktoré je predmetom tohto odvolania, Komi­ sia odvodila existenciu dohody v oblasti cien z troch obežníkov, ktoré zaslala spoločnosť Volkswagen všetkým nemeckým koncesio­ nárom, a z piatich listov od nich (ďalej len — sa uvádza, že spoločnosť Volkswagen „sporné výzvy“), v ktorých ako výrobca porušila ustanovenia článku 81 ods. 1 ES automobilov vyzývala svojich predajcov, aby tým, že „stanovila predajné ceny modelu VW neposkytovali zľavy (alebo aby ich poskyto-

I - 6588

KOMISIA/VOLKSWAGEN

vali iba vo veľmi obmedzenom rozsahu) na 8. Komisia sa následne domnievala, že predaj vozidiel Passat, pričom im hrozila „n[ebolo] potrebné zistiť, či a v akom rozsahu právnymi následkami v prípade nedodržania nemeckí koncesionári spoločnosti Volkswa­ týchto pokynov (body 29 až 55). gen skutočne zmenili svoje určenie cien na základe obežníkov a výziev“ (bod 68).

I - 6589

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-74/04 P

výrobcu vydávať nezáväzné cenové odporú­ 13. Pri posudzovaní žalobného dôvodu čania, pre koncesionára neexistujú osobitné žalobkyne Súd prvého stupňa s odvolaním záruky, že sa výrobca v budúcnosti zdrží sa najmä na rozsudok Bayer 4 predovšetkým vydávania záväzných cenových odporúčaní pripomenul, že „pojem dohoda v zmysle napríklad na základe článku 8 ods. 1 zmluvy“ článku 81 ods. 1 ES sa viaže na existenciu (bod 65). zhody vôle najmenej dvoch účastníkov, ktorej forma prejavu nie je dôležitá, pokiaľ verne vyjadruje vôľu týchto účastníkov“ 5, a teda že do pôsobnosti tohto ustanovenia nepatrí rozhodnutie výrobcu, [ktoré] je jednostranným konaním podniku“ 6.

C — Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok

15. V tejto súvislosti však Súd prvého stupňa tvorenia koncesionárskej zmluvy, ktorá je zdôraznil, že z ustálenej judikatúry Spolo­ v súlade s právom, možno predpokladať čenstva „vyplýva..., že Komisia sa nemôže vtedy, 8 ak ide o vývoj zmluvy v súlade domnievať, že zdanlivo jednostranný postup s právom, ktorý zmluva predvída alebo ktorý výrobcu prijatý v rámci zmluvných vzťahov predajca s ohľadom na obchodné zvyklosti so svojimi predajcami môže byť v skutočnosti alebo právny stav nemôže odmietnuť“ 11. zdrojom dohody medzi podnikmi v zmysle Naopak, nemožno prijať názor, že „na článku 81 ods. 1 ES, ak sa nepreukáže, že základe koncesionárskej zmluvy uzatvorenej ostatné zmluvné strany výslovne alebo mlčky v súlade s právom“ vyjadrili koncesionári s postupom prijatým výrobcom súhlasili“ 9. súhlas vopred. 12¨ V takom prípade „súhlas s protiprávnym vývojom zmluvy môže byť vyjadrený iba vtedy, keď koncesionár pozná vývoj, o ktorý má predajca záujem“ 13.

16. Po tomto pripomenutí potom Súd prvého stupňa pristúpil k posúdeniu, či sa 18. Podľa názoru Súdu prvého stupňa tá istá na skúmaný prípad vzťahuje článok 81 ods. 1, judikatúra, na ktorú Komisia odkázala, ale a uviedol, že sama Komisia pripustila, že potom ju nesprávne vyložila, potvrdzuje, že: „nebolo preukázané, že sporné výzvy boli realizované v praxi“. A to preto, že takéto zistenie nepovažovala za potrebné, keďže podľa jej názoru bola dotknutá politika predaja mlčky a vopred prijatá koncesio­ nármi v okamihu podpisu koncesionárskej zmluvy. 10 — „na konštatovanie existencie dohody v zmysle článku 81 ods. 1 ES je nevyhnutné predloženie dôkazu o zhode vôle“ a že

19. Naopak, „v protiklade s tým, čo uvádza 22. Súd prvého stupňa sa totiž na jednej [la] Komisia, z judikatúry nevyplýva, že strane domnieval, že „článok 2 ods. 1 alebo 6 rozhodujúcim prvkom na to, aby výzva koncesionárskej zmluvy, podľa ktorého sa tvorila súčasť zmluvy, je skutočnosť, že koncesionár zaväzuje ,všemožne podporovať účelom tejto výzvy je ovplyvnenie koncesio­ záujmy spoločnosti Volkswagen, organizácie nára pri plnení uvedenej zmluvy. Keby to tak predaja motorových vozidiel Volkswagen bolo, zaslanie výzvy predajcu svojim konce­ a ochrannej známky Volkswagen‘, nemožno sionárom by systematicky viedlo k existencii vykladať iba tak, že sa vzťahuje iba na dohody, keďže táto výzva je vo svojej zákonné prostriedky. Tvrdiť opak by totiž podstate určená na ovplyvnenie koncesioná­ malo za následok, že z neutrálne formulova­ rov pri plnení ich zmluvy“ 15. ného zmluvného ustanovenia by sme vyvo­ dili, že predajcovia by boli viazaní proti­ právnou zmluvou“17.

23. Súd prvého stupňa ďalej uvádza, že 20. Na základe týchto úvah dospel Súd k inému záveru by nemohla viesť ani prvého stupňa k záveru, že tvrdenie Komisie, „skutočnosť, že v sporných výzvach sa podľa ktorého „podpis zmluvy... predpo­ spoločnosť Volkswagen [opierala] klad[al] predchádzajúci a tichý súhlas [so] o článok 2 koncesionárskej zmluvy... Exis­ [spornými] výzvami“, takže nebolo potrebné tencia prípadného vzájomného vzťahu medzi „poskytnúť dôkaz o skutočnom súhlase článkom 2 koncesionárskej zmluvy koncesionárov s týmito výzvami“, bolo nedô­ vodné. 16 a spornými výzvami sa totiž môže preukázať iba objektívne, na základe rozboru dotknu­ tého ustanovenia a nezávisle na tom, čo následne tvrdí jedna zo zmluvných strán. Ako bolo uvedené vyššie, zo znenia samot­ ného článku 2 vyplýva, že toto ustanovenie vôbec neupravuje vývoj zmluvy v rozpore s hospodárskou súťažou“18.

26. V odvolaní podanom 16. februára 2004 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor i) zrušil napadnutý rozsudok; ii) vrátil vec na roz­ hodovanie Súdu prvého stupňa a iii) zaviazal spoločnosť Volkswagen na náhradu trov Tvrdenia účastníkov konania konania.

27. Spoločnosť Volkswagen samozrejme 30. Odvolateľka najmä tvrdí, že výklad, ktorý s takýmito návrhmi nesúhlasila a navrhla, poskytol Súd prvého stupňa, je v rozpore aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal s ustálenou judikatúrou 21, na základe ktorej odvolateľku na náhradu trov konania. ide o „dohodu“ v zmysle článku 81 iba na

21 — Komisia najmä odkazuje na rozsudky AEG/Komisia, už 19 — Napadnutý rozsudok, bod 64. citovaný, Ford/Komisia, už citovaný, a rozsudok zo 6. januára 20 — Napadnutý rozsudok, bod 68. 2004, BAI a Komisia/Bayer, C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23.

I - 6593

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-74/04 P

22 — Komisia najmä odkazuje na rozsudky Súdneho dvora z 24. októbra 1995, Bayerische Motorenwerke, C-70/93, 35. Podľa Komisie nie je toto rozlíšenie Zb. s. I-3439, a z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, C-338/00 P, Zb. s. I-9189. podstatné na účely preukázania, že predajca

I - 6594

KOMISIA/VOLKSWAGEN

akceptoval opatrenie, ktoré prijal výrobca. používa pre zdanlivo jednostranné správanie Naopak, ako to napokon potvrdili aj prípady, výrobcov v rámci obchodných vzťahov so ktorých sa týkali rozsudky Súdneho dvora svojimi predajcami. 23 v oblasti zmlúv o predaji, protiprávne opatrenia môžu byť prijaté na základe úplne zákonných alebo neutrálnych zmluvných ustanovení.

36. Komisia dodáva, že by išlo o kritérium 39. Presnejšie ide o určenie, či je možné ťažko uplatniteľné v praxi, pretože pre pre- predpokladať, ako to tvrdí Komisia dajcu nie je vždy ľahké odlíšiť opatrenia a v protiklade s tým, čo tvrdí Súd prvého v súlade s právom od protiprávnych opatrení, stupňa, že podpisom dohody o predaji pre- najmä ak si také posúdenie vyžaduje výklad dajca vopred súhlasí so všetkými opatre­ predpisov o oslobodeniach vzťahujúcich na niami, ktoré výrobca prijme v rámci násled­ túto oblasť. ného vzťahu, vrátane takého protisúťažného správania, akým je skúmané správanie.

37. Spoločnosť Volkswagen sa naopak dom­ nieva, že Súd prvého stupňa na tento prípad správne použil článok 81 ods. 1 ES a najmä, že výklad pojmu „dohoda“, ktorý poskytol v napadnutom rozsudku, nie je v rozpore 40. Keďže aj Komisia, aj spoločnosť Volks­ s ustálenou judikatúrou Spoločenstva. wagen odpovedali na túto otázku s odkazom na početné rozsudky Súdneho dvora v oblasti dohôd o predaji, pričom dospeli k opačným záverom, zdá sa mi predovšetkým vhodné pokúsiť sa objasniť význam a pôsobnosť tejto judikatúry. Posúdenie

41. Pokiaľ ide o hľadisko, ktoré je v tomto koncesionárska zmluva spoločnosti Ford prípade podstatné, zdá sa mi, že Súdny dvor „prenecha[la] určité aspekty neskorším roz­ už ako zdanlivo jednostranné, a teda hodnutiam výrobcu“, medzi ktoré patria v skutočnosti ako pravé dohody kvalifikoval práve rozhodnutia v oblasti dodávania mode­ dva druhy opatrení prijímaných v rámci lov motorových vozidiel, ako je to výslovne vzťahov medzi výrobcami a predajcami. uvedené v prílohe I tejto zmluvy. 25 Aj keď to možno tak jasne nevyplýva z odôvodnenia príslušných rozsudkov, rovnako vo veciach AEG a Bayerische Motorenwerke sa do­ tknuté obmedzujúce opatrenia považovali za opatrenia, ktoré sú spôsobilé viesť k príslušným zmluvám o predaji 26, a preto mohol Súdny dvor dospieť k záveru, že 42. V prvom prípade ide o opatrenia, ktoré správanie alebo rozhodnutie výrobcu nebolo sú upravené v samotnej dohode o predaji. jednostranným aktom, pretože patrilo do V tejto súvislosti sa súd Spoločenstva dom­ „existujúcich zmluvných vzťahov medzi pod­ nieval, že pristúpením k dohode, ktorá nikom a predajcami“ 27. obsahuje, alebo aspoň umožňuje prijímanie ďalších opatrení zo strany výrobcu, predajca vopred súhlasí, že sa týmto opatreniam podriadi. Inými slovami, tie sa považujú za opatrenia patriace do rámca pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES, keďže sú pokryté súhlasom so zmluvou o predaji, pričom by v podstate mali byť jej „neoddeliteľnou súčasťou“.

44. Z rovnakého hľadiska je tiež potrebné spomenúť nedávny rozsudok Volkswagen, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že článok 81 43. Zdá sa mi, že táto logika je základom Zmluvy sa vzťahuje na obmedzenia dodávok, rozsudkov Ford, AEG a Bayerische Moto­ o ktorých rozhodol tento výrobca automo­ renwerke, na ktoré sa odvoláva na podporu bilov, pokiaľ ide o jeho talianskych akcioná­ svojho tvrdenia Komisia. 24 V rozsudku Ford rov, pričom sa opieral predovšetkým totiž Súdny dvor zamietol tvrdenie žalu­ o skutočnosť, že „koncesionárska zmluva júcich spoločností vzhľadom na zdanlivo upravuje možnosť obmedziť dodávky“28. jednostrannú povahu týchto opatrení obme­ V dôsledku toho „prijatím [takejto] zmluvy... dzujúcich dodávky, pričom zdôraznil, že

45. Iný prípad iba zdanlivo jednostranných opatrení uvedený v judikatúre Spoločenstva odkazuje naopak na prípady absencie prís­ lušných zmluvných ustanovení alebo dokonca neexistencie žiadnej zmluvy a vychádza z predpokladu, že súhlas s požiadavkami výrobcu môže byť poskyt­ nutý nielen výslovným spôsobom, ale aj mlčky. V týchto prípadoch teda prijatie týchto požiadaviek vyplýva zo správania osôb, ktorým sú určené, s tým dôsledkom, že dohoda sa považuje za uzavretú aj vtedy, ak predajcovia ako odpoveď na uvedené požiadavky prejavia svoj súhlas konkrétnym 47. Na rozdiel od tvrdenia Komisie teda správaním. 30 z práve preskúmaných rozsudkov nevyplýva, že na zistenie existencie dohody v zmysle článku 81 ods. 1 ES stačí iba konštatovanie, že opatrenie bolo prijaté výrobcom v rámci dlhodobejších obchodných vzťahov s vlastnými predajcami a/alebo títo pre- dajcovia tvoria súčasť určitého systému predaja. 32 Naopak, dôležité je, že predajcovia súhlasili s určitým dotknutým opatrením, pričom sa tento súhlas mohol dohodnúť 46. Práve z tohto hľadiska sa súd Spoločen­ vopred, v zmluvných ustanoveniach (prvý stva v rozsudku Sandoz domnieval, pričom prijal osobitne široký výklad pojmu dohoda, že „opakované objednávky, po ktorých nasle­ 31 — Rozsudok Sandoz, už citovaný, bod 11. Pozri tiež nedávny dovali platby bez toho, aby zákazník namietal rozsudok BAI a Komisia/Bayer, už citovaný, bod 142. cenu uvedenú vo faktúrach obsahujúcich 32 — V tejto súvislosti pozri najmä už citovaný rozsudok BAI a Komisia/Bayer, v ktorom Súdny dvor uviedol, že „jedno­ slová zakázaný vývoz, sú prejavom konklu- duchá skutočnosť, že existuje súčasne dohoda, ktorá je vo svojej podstate neutrálna, a opatrenie obmedzujúce hospo­ dársku súťaž prijaté jednostranným spôsobom, neznamená dohodu zakázanú týmto ustanovením. Preto jednoduchá skutočnosť, že opatrenie prijaté výrobcom, ktorého účinkom je obmedzenie hospodárskej súťaže patrí do rámca dlhotrva- 29 — Rozsudok Volkswagen, už citovaný, bod 65. júcejších obchodných vzťahov medzi výrobcom a jeho 30 — Pozri najmä rozsudok BMW Belgium, už citovaný, body 28, veľkoobchodníkmi, nestačí na tvrdenie, že existuje takáto 29 a 37. dohoda“ (bod 141).

51. Prvý prístup, ktorý sa môže definovať ako formálnejší, vyžadoval, aby odvolateľka preukázala, že ustanovenia koncesionárskej zmluvy umožňovali spoločnosti Volkswagen prijať také opatrenia, o aké ide v tejto veci. 49. Ak teda teraz prejdem k tomuto prípadu a pokúsim sa vyvodiť záver z práve vykonanej analýzy, zdá sa mi predovšetkým, že nie je možné vytýkať Súdu prvého stupňa, ako to robí Komisia, že nesprávne použil článok 81 ods. 1 ES, keď vyžadoval dôkaz o vôli nemeckých koncesionárov súhlasiť s určitými požiadavkami spoločnosti Volks­ 52. Druhý prístup, ktorý sa môže považovať wagen v oblasti cien, aj keď tieto požiadavky za lepšie zohľadňujúci skutočnú váhu kaž­ patrili do rámca dlhodobejších obchodných dého účastníka vzťahu, posunul analýzu inde: vzťahov upravených už existujúcou dohodou do roviny konkrétneho správania nemeckých o predaji a keď boli koncesionári členmi koncesionárov po zaslaní pokynov v oblasti systému selektívneho predaja. Tým, že vyža­ zliav. Komisia sa tak mohla snažiť preukázať, doval „dôkaz o skutočnom súhlase konce­ že splnením alebo v každom prípade určitým sionárov [so] [spornými] výzvami“ 33, totiž spôsobom súhlasom s požiadavkami spoloč­ nosti Volkswagen prejavili predajcovia svoj konkludentný súhlas s novou politikou 33 — Napadnutý rozsudok, bod 59. výrobcu.

I - 6598

KOMISIA/VOLKSWAGEN

53. Dodávam, že voľba tohto druhého prí­ hodnutia)“ alebo či sa v každom prípade stupu mohla vyvolať citlivý problém výkladu zdržali námietok proti sporným výzvam. 35 významu a pôsobnosti spomínanej judika­ túry Sandoz. A to preto, že by sa muselo posúdiť, či Komisia mohla odvodiť súhlas koncesionárov výlučne z (prípadnej) absen­ cie ich námietok proti sporným výzvam alebo či naopak mohla tiež posúdiť, či existujú také okolnosti, na základe ktorých by sa dalo domnievať, že také automatické 55. Ostáva teda zistiť, či ide o druhý vyššie a skutočne trochu zjednodušujúce odvodzo­ uvedený prípad, a teda či sa Komisia mohla vanie nie je v tomto prípade odôvodnené. skutočne oprieť o dotknutú koncesionársku zmluvu, aby mohla dohodu v oblasti cien medzi spoločnosťou Volkswagen a nemeckými predajcami považovať za uza­ vretú.

I - 6599

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-74/04 P

na Súde prvého stupňa (najmä zmluvným 58. Navyše opatrenie, ktoré je predmetom ustanoveniam, na ktoré sa odvoláva Komi­ tohto sporu, bolo tiež výslovne vylúčené sia). Ide teda o zistenie „skutkového stavu“, jedným z ustanovení zmluvy, ktoré sú a teda druh posúdenia, ktorý na základe v tejto súvislosti podstatné, konkrétne ustálenej judikatúry nemôže byť predmetom v článku 8, podľa ktorého mohla spoločnosť kontroly zo strany Súdneho dvora, pokiaľ Volkswagen poskytovať iba „nezáväzné nejde o prípad skreslenia dôkazov. 37 V rámci cenové odporúčania pre konečné ceny tohto odvolania však Komisia skreslenie a cenové zľavy“. nenamietala.

59. Práve skutočnosť, že sporné výzvy neboli vôbec upravené v koncesionárskej zmluve alebo ich zmluva vôbec nepripúšťala, je teda podľa môjho názoru tým, čím sa skúmaný prípad jasne odlišuje od predchádzajúcej vyššie spomínanej judikatúry, v ktorej sa Súdny dvor domnieval, že opatrenie prijaté výrobcom je pokryté podpisom dohody o predaji (body 42 až 44 vyššie).

III — O trovách ktorému som dospel vo veci zamietnutia odvolania, sa domnievam, že Komisia by mala byť zaviazaná na náhradu trov konania. 62. Vzhľadom na článok 69 ods. 2 rokova­ cieho poriadku a vzhľadom na návrh, ku

IV — Návrh

63. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil, že:

— odvolanie sa zamieta,

— Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania.

I - 6601