← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·10.3.2005

C-89/04

ECLI:EU:C:2005:163

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62004CC0089

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-89/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 10. marca 2005 1

1. Uznesením z 18. februára 2004 položila osobitného kľúča na dekódovanie, ktorý sa Raad van State (holandská štátna rada) im zasiela po zaplatení určenej čiastky, patrí Súdnemu dvoru v zmysle článku 234 ES tri pod pojem „televízne vysielanie" v zmysle prejudiciálne otázky, ktoré sa týkajú výkladu smernice 89/552, alebo „službu informačnej smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra spoločnosti" v zmysle smernice 98/34. 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televíz­ neho vysielania 2 (ďalej len „smernica 89/552") a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technic­ I — Právny rámec kých noriem a predpisov 3 zmenenej a doplnenej smernicou 98/48/ES 4 (ďalej len „smernica 98/34").

A — Právna úprava Spoločenstva

3. V tejto veci je relevantným ustanovením predovšetkým článok 1 písm. a) smernice 89/552, v zmysle ktorého sa za „televízne vysielanie" považuje: 2. V podstate chce vnútroštátny sudca vedieť, či ponuka poskytovateľa filmov, ktoré sa vysielajú na určitom kanáli v určitom vopred stanovenom čase v kódovanej forme, ktoré môžu diváci sledovať prostredníctvom „prvotný prenos televíznych programov, ktoré sú určené na príjem verejnosťou, 1 — Jazyk prednesú: taliančina. prostredníctvom káblových rozvodov alebo 2 — Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001 s. 224. vysielačov vrátane prostredníctvom družíc, 3 — Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337. 4 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla nekódovanou alebo zakódovanou formou. ... 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/34/ES o postupe Nezahŕňa to komunikačné služby, ktoré pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES L 217, s. 18; Mim. vyd. 13/021, s. 8). poskytujú informácie alebo iné správy na

I - 4894

MEDIAKABEL

základe individuálnej požiadavky, ako sú každá služba, ktorá sa bežne poskytuje telefaxové služby, elektronické databázy za odmenu, na diaľku, elektronickým a iné podobné služby". spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb.

4. Rovnako relevantným je článok 4 ods. 1 tejto smernice, ktorý stanovuje povinnosť Na účely tejto definície: členských štátov zabezpečiť „ak je to vhodné... vhodnými prostriedkami, aby pre­ vádzkovatelia vysielania rezervovali pre európske diela... väčšinový podiel svojho vysielacieho času...".

— ,na diaľku' znamená, že služba sa poskytuje bez toho, aby pri tom boli obe strany súčasne prítomné,

5. V súvislosti s tým, čo nás teraz zaujíma, je tiež potrebné si pripomenúť článok 1 smer­ nice 98/34 zmenenej a doplnenej smernicou 98/48, ktorý znie: — ,služba poskytovaná elektronicky' znamená, že služba sa z miesta pôvodu odošle a na mieste určenia prijíma prostredníctvom elektronic­ kého zariadenia, určeného na spra­ covávanie (vrátane digitálneho „Na účely tejto smernice platia nasledujúce komprimovania) a uskladňovanie vymedzenia pojmov: údajov a je úplne vysielaná, prená­ šaná a prijímaná po drôte, prostred­ níctvom rádiových vín, optickým spôsobom, alebo inými elektromag­ netickými prostriedkami,

— ,na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb' znamená, že služba sa prostredníctvom prenosu 2. .Služba' je každá služba poskytovaná údajov poskytuje na individuálnu informačnou spoločnosťou, to jest žiadosť.

I - 4895

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-89/04

Indikatívny zoznam služieb, ktoré jov a určené na súčasný príjem neobmedze­ nespadajú pod túto definíciu, je uvedený ným počtom jednotlivých prijímačov (prenos v prílohe V. ,z jedného bodu do viacnásobných bodov'):

a) služby televízneho vysielania (vrátane Táto smernica sa nevzťahuje na: výberu z videotéky na základe požia­ davky) spadajúce pod bod a) článku 1 smernice 89/552/EHS;

— služby rozhlasového vysielania, b) služby rozhlasového vysielania;

c) (televíziou prenášaný) teletext." — služby televízneho vysielania, na ktoré sa vzťahuje bod a) článku 1 smernice 89/552/EHS."

B — Vnútroštátna právna úprava

6. V bode 3 tejto prílohy V sa uvádzajú nasledujúce služby: 7. V Holandsku je poskytovanie rozhlaso­ vých a televíznych programov upravené v Mediawet ( v n ú t r o š t á t n y zákon o médiách) 5.

„Služby, ktoré nie sú poskytované ,na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb' 8. V zmysle článku 71a ods. 1 Mediawet komerčná vysielacia spoločnosť smie vysielať

5 — Holandský zákon z 21. apríla 1987, ktorý upravuje poskyto­ Služby poskytované bez individuálneho vanie rozhlasových a televíznych služieb, rozhlasové konce­ sionárske poplatky, ako aj pomoc tlačovým orgánom požiadania prostredníctvom vysielania úda­ (Staatsblad zo 4. júna 1987, č. 249).

I - 4896

MEDIAKABEL

alebo nechať vysielať televízny program, len 11. Rozhodnutím z 15. marca 2001 infor­ ak dostala povolenie od Commissariaat voor moval Commissariaat Mediakabel, že službu de Media (inštitúcia, poverená dohľadom „Filmtime" považuje za televízny program v oblasti vysielania, ďalej len „Commissa­ v zmysle článku 71a ods. 1 Mediawet, na riaat"). ktorý je potrebné príslušné povolenie.

12. Keďže bolo odvolanie proti tomuto roz­ II — Skutkový stav a konanie hodnutiu zamietnuté, Mediakabel, ktorý medzitým vyžadované povolenie získal, podal žalobu na Rechtbank te Rotterdam, ktorou namietal kvalifikáciu jeho služby, ktorú uskutočnil Commissariaat.

9. Od konca roku 1999 ponúka Mediakabel svojím predplatiteľom možnosť popri pro­ gramoch iných poskytovateľov prijímať určité televízne vysielanie (tzv. služba „Mr. Zap"). V rámci tejto služby si môže pred­ platiteľ navyše objednať jeden alebo viac filmov, podľa výberu, prostredníctvom tele­ 13. Aj táto žaloba bola zamietnutá. Media- víznej obrazovky alebo prehľadu programov kabel teda podal odvolanie na Raad van (tzv. ponuka „Filmtime"). State, pred ktorou tvrdil, že Filmtime sa nemal považovať za „televízne vysielanie", ktoré podlieha povoleniu a je viazané na rešpektovanie podielu programov európ­ skych diel, ale za „službu informačnej spoločnosti" typu „výber z videotéky na základe požiadavky", na ktorý sa uvedené obmedzenia nevzťahovali.

10. Filmy z ponuky Filmtime sa vysielajú všetkým predplatiteľom súčasne, v časoch, stanovených spoločnosťou Mediakabel, ale zakódované. Predplatiteľ si teda na diaľku, aj telefonicky, objedná, ktorý film si chce pozrieť v časoch, ktoré sú k dispozícii, a po zaplatení príslušnej čiastky dostane elektro­ nický kľúč na dekódovanie televízneho vysie­ 14. Odvolací súd, ktorý mal pochybnosti lania. o správnej kvalifikácii predmetnej služby,

I - 4897

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-89/04

rozhodol predložiť Súdnemu dvoru nasledu­ môžu byť signály filmov vybraných júce préjudiciálne otázky: poskytovatel'om služby, vysielané ako kódované signály po sieti, po zaplatení zvlášť za každý film, dekó­ dované predplatiteľom pomocou kľúča zaslaného na individuálne požiadanie poskytovatel'om služby a pozerané v rôznych časoch urče­ „1. a) Má sa pojem ,televízne vysielanie' ných poskytovatel'om — služba, v zmysle článku 1 písm. a) smernice ktorá teda obsahuje zvláštne aspekty 89/552/EHS vykladať v tom zmysle, (individuálnej) služby informačnej že nezahŕňa ,službu informačnej spoločnosti a súčasne charakteri­ spoločnosti' uvedenú v článku 1 stické prvky služby televízneho bode 2 smernice 98/34/ES zmenenej vysielania, je službou televízneho a doplnenej smernicou 98/48/ES, vysielania alebo službou informač­ ale naopak služby opísané nej spoločnosti? v indikatívnom zozname uvedenom v prílohe V smernice 98/34/ES, ktorý sa týka služieb nezahrnutých v článku 1 bode 2 smernice 98/34/ ES, a najmä služby opísané v bode 3 uvedeného zoznamu, ktorý uvádza výber z videotéky na základe požia­ davky, a teda nie je .službou infor­ b) Treba pritom uprednostniť hľadisko mačnej spoločnosti'? predplatiteľa alebo poskytovatel'a služby? Majú služby konkurujúce predmetnej službe v tejto veci význam?

b) V prípade negatívnej odpovede na otázku 1 a), ako treba rozlíšiť pojem ,televízne vysielanie' v zmysle článku 1 písm, a) smernice 89/552/ EHS od pojmu uvedeného v tom 3. Je v tejto súvislosti potrebné pripisovať istom článku ako komunikačné význam skutočnosti, že služby, ktoré poskytujú informácie alebo iné správy na základe indivi­ duálnej požiadavky'?

— na strane jednej, ak je predmetná služba kvalifikovaná ako ,služba informačnej 2. a) Na základe akých kritérií možno spoločnosti', na ktorú sa nevzťahuje odpovedať na otázku, či služba, smernica 89/552/EHS, môže táto kvali­ akou je predmetná služba, pre ktorú fikácia vylúčiť účinnosť tejto smernice,

I - 4898

MEDIAKABEL

najmä pokiaľ ide o ciele, ktoré vyplývajú III — Právny rozbor z ňou uloženej povinnosti, vyhradiť určité percento času vysielania európ­ skym dielam,

Úvod

17. Ako je známe, po rýchlych technologic­ kých zmenách v posledných rokoch možno — na strane druhej, ak by však mala byť sledovať proces znásobenia služieb, ktoré sa smernica 89/552/EHS použiteľná, nemá poskytujú prostredníctvom televízie. povinnosť vyhradiť určité percento času vysielania európskym dielam zmysel, pretože predplatitelia platia za kon­ krétny fílm a môžu pozerať len film, za ktorý si zaplatili?"

18. K tradičným televíznym službám sa totiž pripojili služby pay-Tv, pay-per-view, video- on-demand a near-video-on-demand (výberu z videotéky na základe požiadavky), ktoré oproti prvým garantujú divákovi rastúcu pružnosť rozširovania produktu.

15. V konaní, ktoré sa takto začalo, pred­ ložili svoje pripomienky Mediakabel, Com­ missariaat, holandská, belgická, francúzska vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia. 19. Pri pay-Tv sa produkt vkladá do pro­ gramu, ktorý vopred pripravil poskytovateľ, ktorý môže divák zakúpiť v bloku; to isté platí aj pre pay-per-view s tým rozdielom, že divák si môže pozrieť a platiť jednotlivý produkt. Väčšia pružnosť je zabezpečená pri službe near-video-on-demand (výberu z videotéky na základe požiadavky), pri ktorej sa jednotlivý produkt vysiela viackrát, vo veľmi blízkych časoch, a ešte viac pri video- on-demand, pri ktorej môže sám divák 16. Mediakabel, Commissariaat, holandskú rozhodnúť, ktorý program uvidí a v ktorom vládu a Komisiu potom Súdny dvor vypočul okamihu, pričom si volí v rámci špeciálneho na pojednávaní 20. januára 2005. elektronického katalógu.

I - 4899

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-89/04

20. K týmto novým službám sa potom 23. Domnievam sa rovnako ako vlády, ktoré pridávajú interaktívne on-line služby pro­ sú účastníkmi konania, a Komisia, že odpo­ stredníctvom televízneho terminálu (tzv. veď na túto otázku vyplýva priamo a jasne Interaktívna televízia), akými sú bankové z jednoduchého čítania smernice 98/34. služby do domácnosti (home banking), zásielkový nákup (home shopping), cestovné a dovolenkové služby, sťahovanie hier a výučba on-line.

21. Za týchto okolností vyvstáva otázka, ktorú položil holandský sudca, ktorá sa týka určitej presnej služby (a to výberu 24. Po definícii ,,služ[ieb] informačnej spo­ z videotéky na základe požiadavky), ktorá sa ločnosti" v prvom pododseku článku 1 výslovne uvádza v smernici 98/34 a nachádza bodu 2 ako služieb, ktoré sa „bežne posky­ v nej veľmi jednoznačné miesto. Na túto tuj [ú] za odmenu, na diaľku, elektronickým smernicu budem teda hlavne odkazovať pri spôsobom a na základe individuálnej žiadosti rozbore položených otázok, pričom ju príjemcu služieb", v štvrtom pododseku toho v prípade potreby porovnám so staršou istého ustanovenia smernica výslovne stano­ smernicou 89/552. vuje, že sa nevzťahuje na „služby televízneho vysielania, na ktoré sa vzťahuje bod a) článku 1 smernice 89/552/EHS".

A — O kvalifikácií služieb výberu z videotéky na základe požiadavky [otázka 1. a)]

25. Smernica 98/34 potom vo svojej prílohe V bode 3 písm. a) po ďalšom zdôraznení, že 22. Otázkou 1. a) chce holandský sudca vyššie citovaná definícia nezahŕňa služby v podstate vedieť, či služby výberu „televízneho vysielania... spadajúce pod bod z videotéky na základe požiadavky musia a) článku 1 smernice 89/552/EHS", výslovne viesť k pojmu „televízne vysielanie" alebo stanovuje, že tento pojem je „vrátane výberu „služba informačnej spoločnosti". z videotéky na základe požiadavky".

I - 4900

MEDIAKABEL

26. Bez toho, aby bolo potrebné ďalšie 29. Na pojednávaní však Mediakabel vznie­ skúmanie, mi jednoznačný význam citova­ sol v určitom zmysle predbežnú námietku, ných ustanovení umožňuje dospieť k záveru, týkajúcu sa samotnej kvalifikácie služby že v zmysle bodu 3 písm. a) prílohy Filmtime. Namietal, že táto služba nemôže V smernice 98/34 sú služby výberu byť v skutočnosti definovaná ako výber z videotéky na základe požiadavky zahrnuté z videotéky na základe požiadavky. v pojme „televízne vysielanie" uvedenom v článku 1 písm. a) smernice 89/552. Služby „televízne[ho] vysielani[a]" nespadajú do definície „služby informačnej spoločnosti" uvedenej v článku 1 bode 2 smernice 98/34.

30. Teraz musím v tejto súvislosti uviesť, že smernice, ktoré sú predmetom skúmania, nestanovujú žiadnu definíciu služby výberu z videotéky na základe požiadavky a vo všeobecnosti ani jednotlivých služieb vysie­ 27. Ako tiež poznamenala vláda Spojeného lania televízneho obsahu, a na druhej strane, kráľovstva, takýto záver by sa zdal byť že kvalifikácia tejto služby je sporná aj dostatočný na rozhodnutie konania vo veci v právnej vede. Aby som teda na námietku, samej, a teda na určenie, či Commissariaat ktorú vzniesol Mediakabel, odpovedal menej oprávnene podmienil službu Filmtime kona­ neistým spôsobom a zároveň na tieto účely ním o povolenie. užitočnejšie, zdá sa mi lepšie priamo pristú­ piť k zisťovaniu rozlišovacieho kritéria medzi ,,televízn[ym] vysielan[ím]" a „službou infor­ mačnej spoločnosti", aby som potom z hľadiska tohto kritéria overil, či služba, akou je Filmtime, spadá do jedného alebo druhého pojmu.

28. Vnútroštátny sudca totiž vo svojom uznesení pripomenul, že táto služba spadá práve do kategórie výberu z videotéky na základe požiadavky 6, a teda do kategórie, ktorú, ako som práve poznamenal, smernica 98/34 vedie pod pojmom „televízne vysiela­ nie". A podľa holandského zákona je pre tento druh vysielania potrebné práve povo­ 31. Tento prístup má napokon výhodu lenie, ktoré vyžaduje Commissariaat. v tom, že nás privedie k ostatným otázkam, ktoré boli položené v uznesení o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, 6 — Pozri uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, k preskúmaniu ktorého je teda teraz vhodné bod 2. 2. pristúpiť.

I - 4901

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-89/04

O rozlíšení medzi službami ,,televízne[ho] 34. Okrem možnosti individuálnej žiadosti vysielani[a]" a „služ[ieb] informačnej spoloč­existujú ďalšie okolnosti, užitočné na urče­ nosti" [otázka 2. a)] nie, či ide o ,,služb[u] informačnej spoloč­ nosti", ktoré podľa toho, čo tvrdí Mediakabel, spočívajú v takom nastavení systému dekó­ dovania obrazu a spôsobu platenia odmeny zo strany jeho poskytovatel'ov, ktorý umožní divákovi pozerať a platiť iba žiadaný film.

32. Otázkou 2. a), ktorá sa v podstate prekrýva s otázkou 1. b), na ktorú nie je potrebné odpovedať, vnútroštátny sudca žiada, aby Súdny dvor uviedol vhodné 35. Podľa tohto nastavenia dospel Medíaka- kritérium na určenie, či služba vysielania bel k tomu, že považuje Filmtime za „služb- televízneho obsahu, akou je služba, ktorá sa [u] informačnej spoločnosti". Podľa jeho berie do úvahy v tomto prípade, je službou názoru totiž jednotlivé filmy, ktoré táto „televízne[ho] vysielani[a] v zmysle smernice služba ponúka, hoci sa vysielajú všetkým 89/552, alebo „služb[ou] informačn[ej] spo­ predplatiteľom, môžu vidieť iba tí, ktorí o to ločnosti" v zmysle smernice 98/34. osobitne požiadali a ktorým bol po zaplatení stanovenej odplaty zaslaný špeciálny kľúč na dekódovanie.

36. Domnievam sa však, že toto riešenie 33. Podľa tvrdenia Mediakabelu je podľa nemôže byť prijaté. Podľa môjho názoru totiž tejto poslednej smernice na tento účel vychádza z nadhodnotenia okolností, ktoré určujúca možnosť „individuálnej žiadosti" sú na účely predmetnej kvalifikácie úplne diváka o produkt. Inými slovami, ak môže nepodstatné (formy zakódovania a spôsoby divák požiadať poskytovatel'a o pozretie jedi­ platenia) a súčasne kladie dôraz na nesprávny ného filmu, išlo by o ,,služb[u] informačnej výklad pojmu „individuálna žiadosť" spoločnosti", keby bola naopak taká možnosť o televíznu službu, ktorý sa používa vylúčená, išlo by o „televízne vysielanie". v smernici 98/34.

I - 4902

MEDIAKABEL

37. Na podporu toho, čo som uviedol vyššie, 39. Podľa prvého z týchto ustanovení sa má začnem predovšetkým tým, že pripomeniem týmto pojmom označiť služba, ktorá „sa definície, ktoré sa vyskytujú v tejto veci: prostredníctvom prenosu údajov poskytuje na .individuálnu žiadosť. Druhé z týchto ustanovení naopak vylučuje z tohto pojmu výslovne služby ako služby televízneho vysie­ lania (vrátane výberu z videotéky na základe požiadavky), „poskytované bez individuál­ neho požiadania prostredníctvom vysielania údajov a určené na súčasný príjem neobme­ dzeným počtom jednotlivých prijímačov — v zmysle článku 1 písm. a) smernice (prenos z jedného bodu do viacnásobných 89/552 sa za „televízne vysielanie" bodov)". 8 považuje „prvotný prenos televíznych programov, ktoré sú určené na príjem verejnosťou, prostredníctvom káblových rozvodov alebo vysielačov vrátane pro­ stredníctvom družíc, nekódovanou alebo zakódovanou formou",

40. Ako pripomenuli vlády, ktoré sú účast­ níkmi konania, z rozboru týchto ustanovení predovšetkým vyplýva, že na rozlíšenie medzi ,,televízn[ym] vysielanfím]" a ,,služb[ami] informačnej spoločnosti" sa nemožno opierať o nekódovanú alebo zakódovanú formu vysielaných obrazov, pretože takáto forma — v zmysle článku 1 bodu 2 prvého podľa smernice 89/552 nie je vôbec na účely pododseku smernice 98/34 sa za „službu rozlíšenia rozhodná. Nie je možné opierať sa informačnej spoločnosti" naopak pova­ o spôsob platby za poskytnuté služby, pre­ žuje „každá služba, ktorá sa bežne tože vzhľadom na to, že v citovaných nor­ poskytuje za odmenu, na diaľku, elek­ mách táto úprava chýba, môže dôjsť k platbe tronickým spôsobom a na základe rôznymi spôsobmi, pričom v prípade služieb individuálnej žiadosti príjemcu slu­ informačnej spoločnosti môže dokonca výni­ žieb." 7 močne platba chýbať.

41. Tieto prvé dve skutočnosti nie sú na 38. Pojem „individuálna žiadosť' je lepšie naše účely podstatné. Naopak rozhodujúce upresnený v druhom pododseku článku 1 sa mi zdá byť zistenie, kedy môže byť prenos bodu 2 a v prílohe V bode 3. televízneho obsahu považovaný za ,,určen[ý]

7 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 8 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

I - 4903

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-89/04

na príjem verejnosťou" alebo za zodpoveda­ 45. Uzatváram teda tento bod tak, že júci ,,individuáln[ej] žiados[ti]". navrhujem odpovedať tak, že pod pojem „televízne vysielanie" v zmysle článku 1 písm. a) smernice 89/552 a nie pod pojem „služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 1 bodu 2 smernice 98/34, patrí služba, pri ktorej sú prenášané audiovizuálne údaje „určené na príjem verejnosťou", teda nie sú odoslané jedinému divákovi, ktorý o ne 42. Ako tiež pripomenula Komisia, zo súčas­ požiadal (prenos z bodu do bodu), ale sú ného preskúmania ustanovení citovaných určené na súčasný príjem neobmedzeným v odseku 37 vyplýva, že ide o „televízne počtom príjemcov (prenos z jedného bodu vysielanie" a nie o ,,služb[u] informačnej do viacnásobných bodov). spoločnosti", keď je prenášaný práve tele­ vízny obsah, „určenfý] na príjem verejno­ sťou", a teda, keď — pri prevzatí presnejšej terminológie prílohy V smernice 98/34 — príslušné údaje nie sú učené na príjem jednotlivému divákovi, ktorý o ne požiadal (prenos z bodu do bodu), ale sú určené na súčasný príjem neobmedzeným počtom prí­ jemcov (prenos z jedného bodu do viac­ násobných bodov).

O okolnostiach, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri kvalifikácii služby prenosu televíz­ neho obsahu [otázky 2. b) a 3]

43. Vzhľadom na toto rozlišovacie kritérium sa teda služba, akou je služba, ktorá je predmetom preskúmania, ktorá podľa toho, čo uviedol vnútroštátny sudca a uznal sám Mediakabel, predpokladá súčasný prenos filmov všetkým predplatiteľom, hoci aj v zakódovanej forme, v zásade považuje za „televízne vysielanie". 46. Otázkami 2. b) a 3, ktorými je vhodné zaoberať sa súčasne, sa holandský sudca pýta Súdneho dvora, či sa pri kvalifikovaní služby televízneho obsahu má uprednostňovať hľa­ disko príjemcu alebo poskytovateľa služby; prihliadať na služby, s ktorými je v konkurencii; oceniť skutočnosť, že povin­ nosť vysielania určitého podielu európskych 44. Vzhľadom na uvedené bude potom na diel stanovená na základe smernice 89/552, vnútroštátnom sudcovi, ktorý lepšie pozná by bola v skutočnosti na službu, pri ktorej je všetky skutkové okolnosti, aby uskutočnil na divákovi, aby si vybral a zaplatil filmy, kvalifikáciu v tomto prípade. ktoré si chce pozrieť, neuplatniteľná.

I - 4904

MEDIAKABEL

47. Mediakabel podotýka, že jeho služba informačnej spoločnosti" alebo ,,televízn[ym] a služby výberu z videotéky na základe vysielan[ím]", je potrebné overiť, či je tele­ požiadavky, ktoré sa prenášajú spôsobom vízny obsah prenášaný jednotlivému divá­ z bodu do bodu, a sú teda bez ďalšieho kovi, ktorý oň požiadal (prenos z bodu do „službami informačnej spoločnosti", majú bodu) alebo či je určený na súčasný príjem podobné vlastnosti a sú určitým spôsobom neobmedzeným počtom príjemcov (prenos navzájom nahraditel'né. Jedna aj druhé totiž z jedného bodu do viacnásobných bodov). umožňujú spotrebiteľovi zvoliť si film, ktorý si pozrie. Jednej aj druhým by sa teda mala priznať rovnaká kvalifikácia a mali by sa na ne vzťahovať rovnaké povinnosti. V tejto súvislosti Mediakabel upresňuje, že by pokojne mohol organizovať vysielanie filmov ponuky Filmtime spôsobom z bodu do bodu, ale vzdal sa toho z dôvodu príliš vysokých nákladov, ktoré pri takejto technike vznikajú. 51. Ako teda podčiarkla holandská vláda, vláda Spojeného kráľovstva a Komisia, na tieto účely je potrebné vykonať objektívne posúdenie, na základe v podstate technic­ kého kritéria, ktoré sa vzťahuje na spôsob prenosu televízneho obsahu.

48. Mediakabel okrem toho dodáva, že kvalifikácia vlastnej služby ako „televízne [ho] vysielan[a]" a jeho následné podmie- nenie podielom vysielania európskych diel by nemalo zmysel, keďže pri takejto službe je na divákovi, aby si vybral program, a aby teda určil, či si chce alebo nechce pozrieť európ­ 52. To teda vedie k vylúčeniu skutočnosti, že ske dielo. kvalifikácia služby môže závisieť na osobnom hľadisku posudzujúceho, ako aj hľadisku poskytovatel'a služby alebo jej príjemcu. Ešte menej potom môže byť kvalifikácia podmie­ nená súťažnými nevýhodami, ktoré prijatie prenosu z bodu do bodu (ktoré je okrem iného menej nákladné, a teda je z iných hľadísk výhodnejšie) môže spôsobiť. 49. Podľa môjho názoru toto stanovisko nemožno prijať.

50. Ako sme skutočne videli vyššie (odsek 53. Nezdá sa mi najmä, že je to možné 42), na určenie, či je určitá služba ,,služb[ou] odvodiť z vyššie uvedeného objektívneho

I - 4905

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-89/04

posúdenia s odvolaním sa na potenciálnu vanie predmetnej povinnosti, len ak „je to škodu, vychádzajúcu z uplatnenia článku 4 vhodné" a iba „vhodnými prostriedkami". ods. 1 smernice 89/552, ktorý zaväzuje členské štáty zabezpečiť „ak je to vhodné.., vhodnými prostriedkami", aby prevádzkova­ telia vysielania rezervovali pre európske diela väčšinový podiel svojho vysielacieho času.

57. To podľa môjho názoru znamená, že táto povinnosť nezaväzuje stále a v každom prí­ pade; určite nezaväzuje vtedy, keby bola taká obtiažna, že by spôsobila, že určité služby by boli ekonomiky nemožné. Okrem toho musí byť vhodná a odstupňovaná podľa určitých 54. Na rozdiel od toho, čo sa zdá, že tvrdí spôsobov uvádzania a rozširovania televíz­ vnútroštátny sudca a Mediakabel, sa totiž neho vysielania, pričom v prípade potreby tento cieľ vzťahuje aj na služby, ako je možno pristúpiť k čiastočným alebo dočas­ Filmtime, pri ktorom si divák volí a platí ným výnimkám. 9 fílm, ktorý si pozrie.

58. Napokon, ako podčiarkla vláda Spoje­ 55. Ako totiž podotkli francúzska vláda, ného kráľovstva, táto povinnosť sa vzťahuje vláda Spojeného kráľovstva a Komisia, člá­ na všetky služby televízneho vysielania, nok 4 ods. 1 ukladá prevádzkovateľom vrátane tých, pri ktorých je na divákovi, aby vysielania, aby rezervovali väčšinový podiel si vybral film, ktorý si pozrie, ale potom sa svojho vysielacieho času pre európske diela; konkrétne uplatní len vtedy a v takom roz­ naopak, nezaväzuje televíznych divákov, aby sahu, ak prevádzkovateľom nespôsobuje si vybrali uvedené diela. Prevádzkovatelia ako neprekonateľné ťažkosti. Mediakabel teda môžu byť pokojne zavia­ zaní, aby mali program a vysielali európske diela, hoci aj v zakódovanej forme, pričom samozrejme ich vlastným predplatiteľom ostáva sloboda pri výbere filmov, ktoré chcú vidieť a za ktoré zaplatia. 59. Vzhľadom na vyššie uvedené sa teda domnievam, že môžem v tomto bode dospieť k záveru, že kvalifikácia služby ako „televízne

9 — Na pojednávaní Commissariaat vyhlásil, že holandská právna úprava stanovuje možnosť odstupňovať uplatňovanie povin­ 56. Ako som pred chvíľou povedal, okrem nosti stanovenej článkom 4 smernice 89/552, pričom v niektorých prípadoch umožňuje čiastočné alebo dočasné toho členské štáty musia zabezpečiť dodržia­ výnimky.

I - 4906

MEDIAKABEL

vysielanie" v zmysle smernice 89/552, alebo 60. Povinnosť, stanovená v článku 4 ods. 1 „služba informačnej spoločnosti" v zmysle smernice 89/552, rezervovať európskym die­ smernice 98/34, nezávisí na subjektívnom lam väčšinový podiel vysielacieho času, sa hľadisku poskytovateľa alebo príjemcu tejto vzťahuje, ak je to vhodné a vhodnými pro­ služby, ani na súťažných nevýhodách, ktoré striedkami, aj na služby televízneho vysiela­ zvolená technika prenosu obrazu môže nia, pri ktorých je na divákovi, aby si vybral spôsobiť. a zaplatil film, ktorý si pozrie.

IV - Návrh

61. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položila Raad van State takto:

„1. V zmysle bodu 3 písm. a) prílohy V smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov týkajúcich sa služieb informačnej spoločnosti, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 pojem ,televízne vysielanie' podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, zahŕňa služby výberu z videotéky na základe požiadavky.

I - 4907

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-89/04

Služby televízneho vysielania' podľa článku 1 písm. a) smernice 89/552 nepatria pod definíciu pojmu ,služba informačnej spoločnosti' v zmysle článku 1 bodu 2 smernice 98/34, zmenenej a doplnenej smernicou 98/48.

2. a) Pod pojem ,televízne vysielanie' v zmysle článku 1 písm. a) smernice 89/552 a nie pod pojem „služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 1 bodu 2 smernice 98/34, zmenenej a doplnenej smernicou 98/48, patrí služba, pri ktorej sú prenášané audiovizuálne údaje určené na príjem verejnosťou, teda nie sú odoslané jedinému divákovi, ktorý o ne požiadal (prenos z bodu do bodu), ale sú určené na súčasný príjem neobmedzeným počtom príjemcov (prenos z jedného bodu do viacnásobných bodov).

2. b) Kvalifikácia služby ako „televízne vysielanie" v zmysle smernice 89/552, alebo „služba informačnej spoločnosti" v zmysle smernice 98/34, zmenenej a doplnenej smernicou 98/48, nezávisí na subjektívnom hľadisku poskyto- vateľa alebo príjemcu tejto služby, ani na súťažných nevýhodách, ktoré zvolená technika prenosu obrazu môže spôsobiť.

3. Povinnosť, stanovená v článku 4 ods. 1 smernice 89/552, rezervovať európskym dielam väčšinový podiel vysielacieho času sa vzťahuje, ak je to vhodné a vhodnými prostriedkami, aj na služby televízneho vysielania, pri ktorých je na divákovi, aby si vybral a zaplatil fílm, ktorý si pozrie."

I - 4908

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-89/04 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik