C-94/04
ECLI:EU:C:2006:76
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0094
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 1. februára 2006 1
1. Vo veci Arduino 2 Súdny dvor posudzoval pán Cipolla svoju klientku o zaplatenie v súvislosti s článkami 10 ES a 81 ES zálohy za odborné služby vo výške taliansku právnu úpravu, ktorou sa stanovujú 1 850 000 ITL, ktorá mu aj bola uhradená. odmeny advokátov. V nadväznosti na tento V rámci svojho mandátu podal pán Cipolla
rozsudok
sa dva talianske súdy pýtajú proti uvedenej obci žalobu na Tribunal di Súdneho dvora, či je táto právna úprava Torino. Následne došlo medzi touto obcou v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a vlastníkmi k dohode bez účasti advokáta. a zásadou slobodného poskytovania služieb. Na základe notárskej zápisnice z 27. októbra 1993 tak pani Portolose previedla svoj pozemok na obec.
I — Skutkový stav, právny rámec a prejudiciálne otázky
2. Vo veci C-94/04 sa 4. februára a 5. mája 2004 v súvislosti so sporom o zaplatenie odmien medzi advokátom pánom Cipollom a jeho klientkou pani Portolese obrátil Corte 3. Vo vyúčtovaní odmien z 18. mája 1995 d'appello di Torino (Taliansko) na Súdny požadoval pán Cipolla od svojej klientky dvor s otázkou, či je vnútroštátna právna sumu v celkovej výške 4 125 400 ITL úprava stanovujúca odmeny advokátov zlu (2 130,38 eura) po odrátaní zaplatenej čiteľná s článkami 10 ES, 49 ES a 81 ES. zálohy. Pani Portolese túto sumu napadla V marci 1991 sa pani Portolese obrátila na na Tribunale di Torino, ktorý rozsudkom advokáta pána Cipollu v záujme získať z 12. a 20. júna 2003 potvrdil zaplatenie náhradu za naliehavé zabratie pozemkov 1 850 000 ITL, pričom ostatné požiadavky v jej vlastníctve z rozhodnutia obce Monca pána Cipollu zamietol. Ten proti tomuto lieri. Na jednom stretnutí požiadal rozhodnutiu podal odvolanie na Corte d'apello di Torino s odôvodnením, že sa riadil sadzobníkom odmien advokátov vyplý 1 — Jazyk prednesu: portugalčina. vajúcim z rozhodnutia Consiglio nazionale 2 — Rozsudok z 19. februára 2002, C-35/99, Zb. s. I-1529. forense (Národná rada advokátskej komory,
I - 11426
CIPOLLA A I.
ďalej len „NRAK“) z 30. marca 1990, ktorý nych odmien za služby advokáta. V opačnom bol schválený vyhláškou ministerstva č. 392 prípade je dohoda neplatná“. Táto zásada sa z 24. novembra 1990 (ďalej len „vyhláška v judikatúre vykladala značne široko. Vnú ministerstva z roku 1990“). Podľa pána troštátny súd sa pozastavuje nad tým, či je Cipollu si advokát s klientom nemôžu tento zákaz odchýliť sa od odmien stanove dohodnúť inú odmenu než určuje sadzobník, ných v sadzobníku odmien advokátov, tak ktorý by sa mal povinne používať. ako ho vykladá judikatúra, v súlade s právom Spoločenstva. Podľa neho sa totiž Súdny dvor v už citovanom rozsudku Arduino vyjadril len k spôsobu, akým sa sadzobník zostavuje, a nie k tomuto osobitnému bodu.
4. V Taliansku upravuje advokátske povola nie kráľovský dekrét č. 1578 z 27. novembra 19333 , prevedený do zákona č. 36 z 22. januára 1934 4 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonný dekrét“). Na 6. Z toho dôvodu Corte d'appello di Torino základe tejto právnej úpravy a najmä § 57 (Taliansko) položil Súdnemu dvoru tieto zákonného dekrétu sú kritériá slúžiace na otázky: určenie odmien a náhrad advokátov a obhajcov v občianskoprávnej, trestnopráv nej a mimosúdnej oblasti stanovované každé dva roky rozhodnutím NRAK. Tento sadzob ník odmien advokátov potom po konzultácii s Comitato interministeriale dei prezzi (medzirezortný výbor pre ceny) a Consiglio „1. Uplatní sa zásada hospodárskej súťaže di Stato (Štátna rada) schvaľuje minister práva Spoločenstva uvedená v článkoch spravodlivosti. 5 Podľa § 58 zákonného 10 ES, 81 ES a 82 ES aj na ponuku dekrétu sú kritériá vymedzené v § 57 stano právnych služieb? vené vzhľadom na hodnotu sporu a stupeň orgánu, ktorý koná vo veci, a v trestných veciach aj vzhľadom na dĺžku konania. Pre každý úkon alebo sériu úkonov je stanovená horná a dolná hranica odmeny.
2. Zahŕňa v sebe táto zásada možnosť dohodnúť medzi účastníkmi zmluvy odmenu advokáta so záväzným účin kom?
5. Podľa § 24 zákona č. 794 z 13. júna 1942, ktorý v Taliansku upravuje advokátske povo lanie, „sa nemožno odchýliť… od minimál-
3 — GURI č. 281 z 5. decembra 1933. 3. V každom prípade je táto zásada pre 4 — GURI č. 24 z 30. januára 1934. kážkou absolútneho zákazu odchýliť sa 5 — Bod 6 rozsudku Arduino, už citovaný. od odmien advokátov?
I - 11427
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
4. Uplatní sa zásada slobodného poskyto z 12. júna 1993, zmeneným 29. septembra vania služieb uvedená v článkoch 10 ES 1994, ktorý bol schválený vyhláškou minis a 49 ES aj na ponuku právnych služieb? terstva č. 585 z 5. októbra 1994 (ďalej len „vyhláška ministerstva z roku 1994“) 6. Sadzobník odmien advokátov pokrýva tri kategórie úkonov: odmeny za úkony v súdnom konaní v občianskoprávnych a správnych veciach, odmeny za úkony v súdnom konaní v trestných veciach 5. V prípade kladnej odpovede je táto a odmeny za mimosúdne úkony. Podľa zásada zlučiteľná so zásadou absolút vnútroštátneho súdu sa už citovaný rozsudok neho zákazu odchýliť sa od odmien Arduino týkal iba úkonov v súdnom konaní, advokátov?“ pričom v ňom Súdny dvor nerozhodol o tom, či môže taliansky zákonodarca stanovovať odmeny aj za mimosúdne úkony.
7. Zároveň vo veci C-202/04 položil Tribu nale di Roma (Taliansko) Súdnemu dvoru otázku, či je s článkami 10 ES a 81 ES zlučiteľná aj ďalšia stránka tej istej vnútro štátnej právnej úpravy. Skutkový stav kona 9. Práve z týchto dôvodov položil Tribunale nia vo veci samej je nasledujúci. Pán Macrino di Roma Súdnemu dvoru nasledujúcu a pani Capodarte vedú spor so svojím otázku: advokátom pánom Melonim, ktorý od nich požaduje zaplatenie odmeny, s výškou ktorej nesúhlasia. R. Meloni sa proti nim domohol vydania platobného rozkazu vo veci mimo súdnych úkonov týkajúcich sa oblasti autor ského práva. Výška odmeny bola stanovená na základe zákonnej tarifnej odmeny platnej pre tento druh úkonov. Podľa uvedených klientov sa úkony ich advokáta obmedzili len na zaslanie bežnej upomienky a krátku „Odporujú články 5 a 85 Zmluvy ES (teraz výmenu korešpondencie s advokátom proti články 10 ES a 81 ES) tomu, aby členský štát strany, a preto je podľa nich požadovaná prijal zákonné alebo vykonávacie predpisy, odmena neprimeraná v porovnaní ktoré na základe návrhu vypracovaného advokátskou komorou stanovujú minimálne s poskytnutými službami. a maximálne tarifné odmeny pre členov komory za služby, ktorých predmetom sú (tzv. ,mimosúdne’) činnosti, ktorých výkon nie je vyhradený členom komory a ktoré môže vykonávať ktokoľvek?“
8. Tarifné odmeny, ktoré sa na tieto prípady uplatnia, boli stanovené rozhodnutím NRAK 6 — GURI č. 247 z 21. októbra 1994, s. 5.
I - 11428
CIPOLLA A I.
10. Pojednávanie sa konalo 25. októbra 2005 náleží odmena, majú podľa navrhovateľa vo za prítomnosti zástupcov pána Meloniho, veci samej vzhľadom na to, že neboli talianskej a nemeckej vlády, ako aj Komisie napadnuté odvolaním, právne účinky právo Európskych spoločenstiev. platne rozhodnutej veci.
11. Predtým, než začnem so samotnou analýzou meritórnej stránky otázok polo 14. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že opod žených vnútroštátnymi súdmi, je vhodné statnenosť prejudiciálnej otázky musí zaoberať sa najprv ich prípustnosťou, voči v prvom rade posúdiť vnútroštátny súd. 7 ktorej vo veci C-94/04 vzniesli námietky pán Súdny dvor môže z tohto dôvodu vysloviť Cipolla a nemecká vláda a vo veci C-202/04 neprípustnosť nejakej otázky len vtedy, keď je pán Meloni a talianska vláda. neopodstatnenosť zjavná alebo keď niet žiadneho súvisu medzi položenou otázkou a predmetom sporu.
II — Prípustnosť prejudiciálnych otázok 15. No otázka, či prvá suma, ktorú klientka zaplatila advokátovi, predstavuje úplnú úhradu za poskytnuté služby, má v konaní 12. Podľa pána Cipollu sú otázky predložené vo veci samej význam pre výsledok sporu, vnútroštátnym súdom neprípustné jednak pretože z odpovede na túto otázku vyplynie, preto, že nie sú podstatné pre rozhodnutie či možno dohodu o odmene uzavretú medzi sporu vo veci samej, a jednak preto, že sú advokátom a klientom stavať nad sadzobník hypotetické. odmien advokátov.
13. Vo svojej prvej námietke pán Cipolla tvrdí, že uplatniteľné vnútroštátne právo 16. F. Cipolla ďalej argumentuje hypotetic nevyžaduje od vnútroštátneho súdu, aby kosťou položenej otázky. Podľa neho by posúdil existenciu alebo prípustnosť dohody platnosť dohody uzavretej medzi advokátom medzi advokátom a jeho klientkou, a klientkou bolo možné skúmať iba vtedy, ak v protiklade s tým, čo sa uvádza v návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciál neho konania. Neexistencia dohody medzi 7 — Rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, 297/88 a C-197/89, Zb. advokátom a klientkou a označenie zaplate s. I-3763, body 33 a 34; zo 17. júla 1997, Leur-Bloem, C-28/95, Zb. s. I-4161, bod 24, a z 30. septembra 2003, Inspire Art, nej sumy ako „zálohy“ za služby, za ktoré C-167/01, Zb. s. I-10155, bod 43.
I - 11429
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
by sa preukázalo, že takáto dohoda existuje, účelom je nepripustiť obmedzenia slobod čo sa však nestalo. Preto otázky, ktoré ného poskytovania služieb z jedného člen predložil Corte d'appello di Torino, sa podľa ského štátu do druhého, t. j. o prípustnosti jeho názoru dajú prirovnať k žiadosti otázky položenej vnútroštátnym súdom.
Na o poradné stanovisko. otázku týkajúcu sa voľného pohybu tovaru však Súdny dvor v bode 23 rozsudku Guimont9 predsa len odpovedal, že sa nedá povedať, že by požadovaný výklad práva Spoločenstva nebol pre vnútroštátny súd užitočný, i keby skutkové okolnosti vo veci 17. Úlohou súdneho dvora skutočne nie je mali vyslovene vnútroštátny charakter, pre podávať všeobecné usmernenia tože „táto odpoveď by preň mohla byť k teoretickým problémom. 8 Cieľom sporu užitočná v prípade, že by v takom konaní, vo veci samej je však zistiť, či odmenu možno ako je konanie vo veci samej, vnútroštátne určiť dohodou strán alebo len na základe právo ukladalo, aby boli tuzemskému výrob sadzobníka odmien advokátov. Položená covi poskytnuté rovnaké práva ako tie, ktoré otázka s tým súvisí, preto ju za hypotetickú by pre výrobcu z iného členského štátu pokladať nemožno. vyplývali z práva Spoločenstva v rovnakej situácii“. Na túto judikatúru nadviazal roz sudok Anomar a i.10 , v ktorom sa otázky zaslané vnútroštátnym súdom tiež týkali slobodného poskytovania služieb.
Hoci boli otázky Corte d'appello di Torino predložené 18. Po zistení, že otázka predostretá uvede v rámci sporu, ktorý neobsahuje žiadny ným súdom nie je hypotetická, Súdnemu cezhraničný prvok, vnútroštátny súd sa dvoru neprináleží, aby sa vyslovoval mohol právom domnievať o užitočnosti k vnútroštátnym procesným pravidlám, ktoré odpovede, pokiaľ by mu z talianskeho práva sa uplatnia na spor. vyplývala povinnosť rozšíriť výhody, ktoré právo Spoločenstva poskytuje občanom iných členských štátov, aj na občanov Talian ska. 11 Okrem toho, pôsobnosť práva hospo dárskej súťaže, na ktorú sa odvolal vnútro štátny súd, je mimoriadne široká, pretože sa môže vzťahovať na akékoľvek obmedzenie 19.
Poslednú námietku vzniesli Komisia hospodárskej súťaže ovplyvňujúce obchod a nemecká vláda, ktoré vo svojich písomných medzi členskými štátmi. Sadzobník tarifných pripomienkach vo veci Cipolla poukazujú na odmien advokátov, ktorý je predmetom to, že skutkové okolnosti vo veci samej otázky, by sa mal tiež skúmať v intenciách neobsahujú cezhraničný prvok.
Rovnakú poznámku možno urobiť aj vo veci Macrino článku 49 ES, aj keď skutkové okolnosti a Capodarte. Vo vzťahu k vyslovene vnútro štátnej situácii si možno a priori klásť otázku o uplatniteľnosti článku 49 ES, ktorého 9 — Rozsudok z 5. decembra 2000, C-448/98, Zb. s. I-10663. 10 — Rozsudok z 11. septembra 2003, C-6/01, Zb. s. I-8621, bod 41.
11 — Vyplýva to z článku 3 talianskej ústavy týkajúceho sa zásady rovnosti, tak ako ho vyložil Corte costituzionale (Ústavný 8 — Rozsudky zo 16. decembra 1981, Foglia, 244/80, Zb. s. 3045, súd) vo svojich rozsudkoch č. 249 zo 16. júna 1995 (GURI, 1a bod 18; z 15. júna 1995, Zabala Erasun a i., C-422/93 až serie speciale Corte costituzionale, č. 26 z 21. júna 1995), C-424/93, Zb. s. I-1567, bod 29, a z 5. februára 2004, a č. 443 z 30. decembra 1997 (GURI, 1a serie speciale Corte Schneider, C-380/01, Zb. s. I-1389, bod 22. costituzionale, č. 1 zo 7. januára 1998).
I - 11430
CIPOLLA A I.
opísané uvedeným súdom predstavujú vyslo aby bol povinný riadiť sa sadzobníkom vene vnútroštátnu situáciu, keďže tento odmien advokátov. 13 Ako sa však uvádza sadzobník môže mať dopad na slobodné v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, poskytovanie služieb tým, že zvýhodní prebiehajúci spor sa týka odmeny za služby, právne služby poskytované z tuzemska. 12 poskytnutú pánom Melonim, v súvislosti s ktorou bol v jeho prospech vydaný platobný
rozkaz
opierajúci sa o tarifné odmeny advokátov za mimosúdne úkony a ktorej výšku namietajú jeho klienti. Ukazuje sa tak, že otázka, či je tarifná odmena advokáta za mimosúdne úkony oprávnená z hľadiska 20. Za súčasného stavu judikatúry teda nič práva Spoločenstva, s daným sporom súvisí. nenasvedčuje tomu, že by vznesené námietky mohli svojou povahou spochybniť prípust nosť otázok položených Corte d'appello di Torino.
21. Vo veci Macrino a Capodarte sa R. Meloni a talianska vláda dovolávajú aj 23. Talianska vláda okrem toho namieta neprípustnosti otázky položenej Tribunale di bezpredmetnosť otázky položenej vnútro Roma. štátnym súdom z dôvodu, že k žiadnemu protisúťažnému konaniu nedochádza, a to ani pri vyhotovovaní sadzobníka, ako sa konštatovalo v už citovanom rozsudku Arduino, ani vzhľadom na konanie hospo dárskych subjektov. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci konania o spolupráci 22. V prvom rade namietajú neprípustnosť medzi vnútroštátnym súdom a súdom Spo otázky vznesenej vnútroštátnym súdom ločenstva založeného na prejudiciálnom z dôvodu, že na vyriešenie sporu vo veci konaní určuje relevantnosť položenej otázky samej nie je podstatná. Ak by strany z hľadiska skutkových okolností a právneho neuzavreli dohodu o výške odmeny pre rámca prebiehajúceho sporu vnútroštátny advokáta, taliansky súd by musel na základe súd, 14 takže námietka talianskej vlády sa § 2233 talianskeho občianskeho zákonníka musí zamietnuť. (Codice civile) stanoviť jej výšku bez toho,
13 - § 2233 občianskeho zákonníka upravuje odmenu na základe 12 — Čo sa týka tovaru, Súdny dvor nasledoval túto úvahu vo zmluvy o poskytovaní služieb a stanovuje: „Ak sa strany svojom rozsudku zo 7. mája 1997, Pistre a i. (C-321/94 až nedohodnú na odmene a nemožno ju určiť ani podľa C-324/94, Zb. s. I-2343, body 44 a 45), ktorú ďalej rozšíril na tarifných sadzieb alebo zvyklostí, určí ju súd po vypočutí služby vo svojich rozsudkoch z 5. júna 1997, SETTG stanoviska profesijného združenia, ku ktorému patrí posky (C-398/95, Zb. s. I-3091); z 29. apríla 1999, Ciola tovateľ" (s. 3 francúzskeho prekladu návrhu na začatie (C-224/97, Zb. s. I-2517, body 11 a 12), ako aj z 8. marca prejudiciálneho konania vo veci Cipolla). 2001, Gourmet International Products (C-405/98, Zb. 14 - Pozri rozsudky Dzodzi, už citovaný, Leur-Bloem, už citovaný, s. I-1795, body 37 a 38). a Inspire Art, už citovaný.
I - 11431
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
24. Pán Meloni ďalej uvádza, že vnútroštátny 27. V tomto smere Komisia vo veci Macrino súd neuviedol konkrétne dôvody, ktoré ho a Capodarte výslovne žiada Súdny dvor, aby viedli k predloženiu otázok týkajúcich sa prehodnotil svoju ustálenú judikatúru, pokiaľ výkladu práva Spoločenstva. Tento argument ide o uplatnenie článkov 10 ES, 81 ES nie je presvedčivý, keďže vnútroštátny súd a 82 ES, a aby hlavne uskutočnil zvrat v už naopak podrobne rozvádza, do akej miery je citovanom rozsudku Arduino. výklad práva Spoločenstva na vyriešenie sporu vo veci samej užitočný.
25. Za týchto okolností sa ukazuje, že žiadne z tvrdení pána Meloniho alebo talianskej vlády nepreukazuje neprípustnosť otázky položenej vo veci Macrino a Capodarte.
28. Súdny dvor vždy konal s rozvahou, pokiaľ šlo o zvrat vo výklade práva podaného v skorších rozsudkoch. Nehovoriac síce, či tieto rozsudky majú povahu právnych pre cedensov, k ustálenému smerovaniu judika túry pristupoval Súdny dvor vždy s rešpektom. Autoritu, ktorú Súdny dvor priznal rozsudkom, ktoré v minulosti vydal, III — Posúdenie si možno vykladať tak, že vychádza z potreby zaručiť hodnoty vlastné každému právnemu systému, t. j. ucelenosť, jednotnosť a právnu istotu. Tieto hodnoty sú o to dôležitejšie v systéme decentralizovaného uplatňovania práva, akým je aj právny poriadok Spoločen stva. To, že sa v rozsudku Cilfit a i. uznalo, že povinnosť podať návrh na prejudiciálne 26. Prvé tri otázky formulované vo veci konanie zanikne, ak položená otázka už bola Cipolla a otázka vznesená vo veci Macrino predmetom výkladu Súdneho dvora, 15 a to, a Capodarte smerujú všetky k vymedzeniu že Súdny dvor môže na základe článku 104 pôsobnosti už citovaného rozsudku Arduino. ods. 3 rokovacieho poriadku vydať uznesenie, Výklad tohto rozsudku je nevyhnutný pre pokiaľ sa „prejudiciálna otázka zhoduje zodpovedanie otázok o jeho prípadných s otázkou, o ktorej už Súdny dvor rozhodol“, medziach, pokiaľ ide jednak o zahrnutie možno vnímať len vo svetle výkladovej mimosúdnych úkonov a jednak o zákaz, podľa ktorého advokáti s klientmi nesmú uzatvárať dohody odchyľujúce sa od sadzob níka. 15 — Rozsudok zo 6. októbra 1982, 283/81, Zb. s. 3415, bod 21.
I - 11432
CIPOLLA A I.
autority priznanej do budúcnosti Súdnemu duje Komisia, však Súdny dvor v minulosti dvoru. 16 I keď Súdny dvor nie je svojimi pripúšťal len s veľkou rozvahou. 17 vlastnými rozsudkami formálne viazaný, rešpektom, ktorý im preukazuje, uznáva význam stálosti svojej judikatúry pre svoju výkladovú autoritu a v rámci právneho poriadku Spoločenstva prispieva k zachovaniu jednotnosti, celosti a právnej istoty.
30. S ohľadom na len nedávne prijatie už citovaného rozsudku Arduino a dopad, aký 29. Je pravda, že stálosť nie je a ani by bude mať prejednávaná vec na tú istú právnu nemala byť absolútnou hodnotou. Súdny úpravu, t. j. na sadzobník tarifných odmien dvor rovnako uznal dôležitosť prispôsobovať advokátov, a vzhľadom na to, že Komisia judikatúru zmenám, ktoré nastali v iných nepredložila žiadny nový argument, sa oblastiach právneho poriadku, resp. nedomnievam, že by bolo vhodné, aby Súdny v spoločenskej situácii, v ktorej sa právne dvor svoju judikatúru Arduino prehodnoco normy uplatňujú. Navyše pripustil, že nové val. Okrem toho z dôvodov, ktoré rozvediem skutočnosti môžu byť dôvodom na prispô nižšie, si myslím, že úvahy, ktorými sa sobenie či dokonca prehodnotenie jeho v uvedenom rozsudku riadil Súdny dvor, sú judikatúry. Taký zásadný zvrat oproti skor zlučiteľné s výkladom práva, ktorý dáva ším rozsudkom, aký v tomto prípade poža- odpoveď na niektoré z obáv, ktoré vyslovili generálni advokáti Léger a Jacobs vo svojich návrhoch k už citovanej veci Arduino, resp. k veci Pavlov a i. 18, ktoré sú uvedené nižšie. 16 — Základnou logikou systému je zaručiť jednotné uplatňovanie práva Spoločenstva bez toho, aby vnútroštátne súdy museli predkladať prejudiciálne otázky vždy, keď nastane problém súvisiaci s právom Spoločenstva, ale aj tak, aby zároveň vnútroštátnym súdom nebolo odopreté prejudiciálne otázky predkladať, ak už Súdny dvor rozhodol. Inak by vnútroštátne 17 — Výnimku z tohto prístupu Súdneho dvora možno nájsť v rozsudku z 24. novembra 1993, Keck a Mithouard súdy nemohli žiadať Súdny dvor o prehodnotenie výkladu práva, čo by mohlo v dlhodobom výhľade viesť k absolútnej (C-267/91 a C-268/91, Zb. s. I-6097), v ktorom Súdny dvor nezmeniteľnosti judikatúry v niektorých oblastiach práva zvážil dôsledky svojej skoršej judikatúry v sociálnych sú (pretože pomerne často má Súdny dvor príležitosť prehod vislostiach uplatniteľných noriem a právnych systémov, notiť svoju judikatúru iba v prípade, keď je mu predložená v ktorých sa majú uplatňovať. Súdny dvor sa v bode 14 tohto prejudiciálna otázka). Takýto zákaz neexistuje ani v právnych rozsudku vyslovil takto: „Vzhľadom na to, že sa hospodárske systémoch, kde sa pravidlo precedensu uplatňuje prísnejšie. subjekty stále častejšie dovolávajú článku 30 Zmluvy [ES V tomto smere by sa nemalo na článok 104 ods. 3 (zmenený, teraz článok 28 ES)], aby napadli akýkoľvek druh rokovacieho poriadku hľadieť tak, že bráni vnútroštátnym právnej úpravy, ktorej dôsledkom je obmedzenie ich slobody súdom, aby Súdny dvor výslovne žiadali o revíziu ustálenej podnikať, i keď jej predmetom nie sú výrobky pochádzajúce judikatúry. Súdnemu dvoru je však naďalej dovolené takúto z iných členských štátov, považuje Súdny dvor za nevyhnutné možnosť pripustiť alebo vydať uznesenie podľa uvedeného prehodnotiť a spresniť svoju judikatúru v danej oblasti“. článku 104 ods. 3, potvrdzujúc svoju judikatúru k určitej 18 — Rozsudok z 12. septembra 2000, C-180/98 až C-184/98, Zb. konkrétnej právnej otázke. s. I-6451.
I - 11433
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
A — Preskúmanie štátnych opatrení v rozpore s článkom 81 ES, alebo posilní z hľadiska článkov 10 ES a 81 ES účinky takýchto dohôd 21, alebo zbaví svoju vlastnú právnu úpravu jej štátneho charak teru tým, že prenesie zodpovednosť za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty. 22
31. Článok 81 ES je súčasťou pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré sa vzťahujú na konanie podnikov. Tento článok sa teda na vnútroštátne opatrenia vzťahuje len výni močne a iba v rámci povinnosti členských štátov riadne spolupracovať pri uplatňovaní práva Spoločenstva. Ak aj snaha o zachovanie neutrality Zmluvy o ES vo 32. Medzi týmito dvoma prípadmi možno vzťahu k právomociam vyhradeným člen ľahko nájsť rozdiel. V prvom prípade karte ským štátom 19 preskúmavaniu štátnych o lová dohoda medzi podnikmi predchádza patrení z hľadiska článkov 10 ES a 81 ES štátnemu opatreniu, ktoré ju potvrdzuje nebráni, vo svojom dôsledku ho však jednako alebo posilňuje. Zodpovednosť štátu je daná obmedzuje. Zo vzájomného spojenia oboch tým, že týmto krokom stupňuje už beztak týchto noriem v rozsudku GB-Inno-BM20 protisúťažné konanie. V druhom prípade, bola v judikatúre vyvodená zásada kedy je právomoc štátu prenesená na s pozoruhodne ďalekosiahlym záberom: súkromné osoby, prijímajú podniky rozhod „To, že sa článok 86 [Zmluvy ES (teraz nutia, ktoré sú následne uzákonené v podobe článok 82 ES)] skutočne týka iba podnikov, právneho predpisu. Uplatnením článkov nemení nič na tom, že Zmluva ukladá 10 ES a 81 ES sa má teda zabrániť tomu, členským štátom, aby nestanovili ani nepo aby sa určitý akt ocitol mimo pôsobnosti nechali v účinnosti opatrenia, ktoré sú práva hospodárskej súťaže len kvôli svojej spôsobilé zmariť pozitívny účinok tohto forme. Podľa môjho názoru to znamená, že ustanovenia“. Použitím takto vyslovenej koncepciu prenosu právomoci treba zásady by sa dalo pod právo hospodárskej z vecného hľadiska chápať tak, že sa pri nej súťaže zahrnúť každé vnútroštátne opatrenie, vyžaduje posúdenie rozhodovacieho procesu, ktoré má na hospodársku súťaž obmedzujúci ktorého výsledkom je prijatie právnej úpravy účinok. Neskôr však Súdny dvor predsa len na úrovni štátu. V koncepcii vecného pre užšie konkretizoval požiadavky vyplývajúce nosu právomocí sú zahrnuté dva prípady: z článkov 10 ES a 81 ES. Podľa judikatúry prenos oprávnení prijať akt zo štátu na dôjde k porušeniu týchto článkov len v dvoch súkromný subjekt a tiež prenos verejnej prípadoch: ak členský štát nariadi alebo právomoci kontrolovať rozhodovací proces zvýhodní uzatváranie kartelových dohôd
21 — Rozsudok z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055, 19 — TRIANTAFYLLOU, D.: Les règles de la concurrence et bod 46. l'activité étatique y compris les marchés publics. In: Revue 22 — Rozsudky z 3. decembra 1987, Aubert, 136/86, Zb. s. 4789, Trimestrielle de Droit Européen, 1996, č. 1, s. 57, pozri bod 23, a z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. osobitne s. 64. s. I-3851; Arduino, už citovaný, bod 35, a uznesenie 20 — Rozsudok zo 16. novembra 1977, 13/77, Zb. s. 2115, bod 31. zo 17. februára 2005, Mauri, C-250/03, Zb. s. I-1267, bod 30.
I - 11434
CIPOLLA A I.
vedúci k prijatiu právneho aktu na súkromný dalo určiť, kedy sa na jeho konanie môže subjekt. Možno sa totiž domnievať, že došlo vzťahovať právo hospodárskej súťaže. Treba k prenosu právomocí štátu, ak sa konanie určiť, či konanie štátu pri prijímaní právneho štátu obmedzuje len na formálne prijatie predpisu je vedené snahou chrániť verejný aktu, hoci zohľadnenie verejného záujmu sa záujem alebo naopak, či sa na súkromné odvíja od toho, akým spôsobom sú prijímané záujmy nedbá natoľko, že hrozí premena rozhodnutia. Koncipovať pojem „prenos“ tak, prvoradého účelu štátneho opatrenia s tým, že zahŕňa oba tieto prípady, znamená že napokon by ním bola ochrana týchto zdôrazniť požiadavku na systémovosť, ktorej súkromných záujmov. Účasť súkromných je konanie štátu podriadené. Táto zásada hospodárskych subjektov na procese prijí systémovosti zaručuje, že keď štát koná vo mania právnej úpravy či už v štádiu navr všeobecnom záujme, jeho konanie podlieha hovania právnej normy alebo prítomnosťou mechanizmom politickej a demokratickej týchto subjektov v orgáne poverenom vypra kontroly a pokiaľ zverí dosiahnutie niekto covaním právnej normy môže mať rozhodu rých cieľov súkromným hospodárskym sub júci vplyv na jej obsah. Nebezpečenstvo by jektom, musí potom tieto subjekty podriadiť spočívalo v tom, že jediným účelom normy pravidlám hospodárskej súťaže, ktoré pred vo forme právneho predpisu by bola len stavujú mechanizmy kontroly právomoci ochrana určitých súkromných záujmov pred v rámci trhu. Naproti tomu štát nesmie na mechanizmami hospodárskej súťaže, a to na súkromné hospodárske subjekty preniesť úkor všeobecného záujmu. 24 právomoci a zároveň ich oslobodiť od povinnosti dodržiavať pravidlá hospodárskej súťaže. Touto rozšírenou koncepciou pre nosu právomocí možno zaručiť, že neuplat ňovanie pravidiel hospodárskej súťaže vychá dza práve z verejného záujmu, a nie z prisvojenia si verejnej moci na súkromné záujmy. 23
34. Niet pochýb o tom, že by tým pádom nebolo primerané uplatňovať články 10 ES a 81 ES na každé vnútroštátne opatrenie. Obavy, ktoré vyjadrili generálni advokáti Jacobs a Léger vo svojich návrhoch v už citovaných veciach Pavlov a i. 25, resp. Arduino26 , sa týmto smerom neuberajú, ale držia sa judikatúry. Obaja rozvíjajú dve kritériá, ktorými možno stanoviť, či sú štátne opatrenia fakticky pod vplyvom súkromných subjektov. Podľa nich nepredstavuje posu 33. Preto je nepochybne nevyhnutné vyššie dzované opatrenie porušenie článkov 10 ES uvedenú judikatúru chápať tak, že vyžaduje a 81 ES, ak je po prvé jeho prijatie posúdiť ciele, aké členský štát sleduje, aby sa zdôvodnené sledovaním legitímneho verej-
23 — Návrhy, ktoré predniesli generálny advokát Léger vo veci 24 — Bod 91 návrhov vo veci Arduino, už citovanej. Arduino, už citovanej, bod 91, a generálny advokát Jacobs vo veci Albany (rozsudok z 21. septembra 1999, C-67/96, Zb. 25 — Body 156 až 165. s. I-5751), bod 184. 26 — Body 86 až 91.
I - 11435
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
ného záujmu a po druhé ak členské štáty pozná teóriu o konaní štátu („state action vykonávajú aktívny dohľad nad účasťou doctrine“) a ktoré podrobuje štátne opatrenia súkromných subjektov na rozhodovacom obmedzenej kontrole z hľadiska práva hospo procese. 27 Účelom týchto kritérií je stanoviť, dárskej súťaže. V americkom práve vychádza do akej miery štát vykonáva dohľad nad táto „state action doctrine“ z rozsudku Naj prenosom právomocí na súkromné subjekty. vyššieho súdu Spojených štátov amerických I keď sa predkladané kritériá vnímajú kumu Parker v. Brown 29, ktorý vylúčil uplatnenie latívne, dá sa podľa mňa druhé kritérium Sherman Act na opatrenia prijaté štátmi zahrnúť pod kritérium verejného záujmu. v rámci ich zvrchovanej právomoci. Judika Svojou povahou by mohlo dokonca Súdny túra a prax protimonopolných úradov prešli dvor doviesť k tomu, že by skúmal všetky od doby, kedy bol prijatý tento rozsudok, opatrenia spôsobilé obmedziť hospodársku značným vývojom. 30 Opatrenie v podobe súťaž. Azda kvôli tomu Súdny dvor takéto právneho predpisu je tak vylúčené kritérium odmietol prijať. z pôsobnosti antitrustového práva iba vtedy, ak spĺňa dve kumulatívne stanovené pod mienky. Po prvé musí byť sporné opatrenie, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž, jasne formulované ako štátne opatrenie a po druhé musí jeho realizáciu zabezpečovať štát.
35. Podľa môjho názoru sú ale obavy, ktoré boli základom návrhov generálnych advoká tov, oprávnené. Zároveň sa domnievam, že za pomoci súčasnej judikatúry sa na ne dá odpovedať. Možno si dokonca položiť otázku, či Súdny dvor kritérium štátneho dohľadu implicitne neprijal, aby tak overil, či má štátne opatrenie charakter právneho predpisu, vzhľadom na to, že naň odkazuje 37. S ďalšími ťažkosťami sa stretneme vtedy, v bode 10 už citovaného rozsudku Arduino. keď sú totožné oblasti upravené rôznym Naďalej však pretrvávajú pochybnosti o tom, spôsobom podľa toho, o ktorý členský štát akým spôsobom toto kritérium hodnotí ide. Kým sa totiž právo hospodárskej súťaže Súdny dvor, najmä pokiaľ ide o činnosť naďalej vzťahuje na samoregulačné opatrenia dohľadu vykonávaného štátom, keďže for vzhľadom na ich prameň, štátne opatrenia sa málna kontrola povahy aktu sa ukazuje ako mu vymykajú. V praxi Súdny dvor skúmal vo nedostatočná. 28 veci Wouters a i. 31, či je s článkom 81 ES zlučiteľné profesijné pravidlo zakazujúce vytváranie multidisciplinárnych skupín, pri čom ale v už citovanom rozsudku Arduino rozhodol, že na vnútroštátne opatrenie, ktorým sa ustanovuje sadzobník tarifných odmien advokátov, sa články 10 ES a 81 ES 36. K tomu istému dôjdeme aj pri porovnaní s americkým antitrustovým právom, ktoré 29 — 317 U.S. 341 (1943). 30 — DELACOURT J., ZYWICKI, T.: The FTC and State Action: Evolving views on the proper role of government. In: 27 — Body 161 až 163 návrhov vo veci Pavlov a i., už citovanej. Antitrust Law Journal, 2005, zväzok 72, s. 1075. 28 — Bod 106 návrhov vo veci Arduino, už citovanej. 31 — Rozsudok z 19. februára 2002, C-309/99, Zb. s. I-1577.
I - 11436
CIPOLLA A I.
vo vzájomnom spojení nevzťahujú. Jediným tomu, aby bolo prijaté a zachované spôsobom, ako z hľadiska práva zaručiť v účinnosti také vnútroštátne opatrenie, systematickú kontrolu týchto dvoch druhov akým je vyhláška ministerstva z roku 1994. opatrení, je prijatie kritéria o účinnom štát Súdny dvor rozhodol, že Talianska republika nom dohľade, vrátane preskúmania rozho nepreniesla na súkromné hospodárske sub dovacieho procesu vedúceho k prijatiu pred jekty reguláciu žiadnej činnosti, pretože metnej normy. v danom prípade NRAK iba predkladala návrh sadzobníka ministrovi spravodlivosti, ktorý mál právomoc tento návrh zmeniť alebo odložiť jeho účinnosť. 32 V bode 10 toho istého rozsudku však Súdny dvor poukázal na účinnosť kontrolnej právomoci štátu, v dôsledku ktorej napríklad došlo k odloženiu účinnosti sadzobníka schvále ného vyhláškou ministerstva z roku 1994. 33 38. Nepochybne však nie je vhodné odkláňať Talianska vláda na pojednávaní pripomenula, sa v prejednávanej veci od judikatúry, pre že v roku 1973 bolo nariadenie o schválení tože taliansky právny predpis, ktorý je pred sadzobníka odmien advokátov prijaté jede metom konania vo veci samej, už bol násť mesiacov po podaní návrhu NRAK. skúmaný vo vyššie uvedenom rozsudku Podobne aj v roku 2004 bola kontrola štátu Arduino. Skutkový stav sporu, v ktorom bol nad rozhodovacím procesom hmatateľná
rozsudok
vydaný, sa podobá tomu, ktorý je z toho pohľadu, že Consiglio di Stato ho na základom veci Cipolla. Po bežnej autonehode spôsobenej pánom Arduinom požiadal pána prvýkrát odmietla schváliť so zdôvodnením, Dessi o priznanie náhrady škody, ako aj že nemala k dispozícii všetky podklady o náhradu nákladov na právne zastúpenie potrebné na vydanie stanoviska k návrhu pred Pretore di Pinerolo. Taliansky súd síce sadzobníka, ktorý jej bol predložený. Mohli vyhovel návrhom obete nehody, ale výšku by sme tvrdiť, že vnútroštátny súd má pre náhrady nákladov na právne zastúpenie toto posúdenie z praktického hľadiska lepšie stanovil pod minimálnou sadzbou upravenou predpoklady než Súdny dvor. Súdny dvor vyhláškou ministerstva z roku 1994. Tento však usúdil, že má dostatok podkladov na to,
rozsudok
bol zrušený talianskym dovolacím aby k tomuto posúdeniu prikročil sám. Tým, súdom, ktorý konštatoval, že v danom prí že sa na odmeny dohodnuté v oboch veciach pade bolo odchýlenie sa od tarifnej odmeny vzťahujú vyhlášky ministerstva z rokov 1990 nedôvodné, a vec vrátil súdu prvého stupňa. a 1994, nie je potrebné sa touto otázkou Ten položil Súdnemu dvoru prejudiciálnu opätovne zaoberať. Napriek tomu, ak by sa otázku, na základe ktorej bol vydaný uvedený taliansky súd obrátil v budúcnosti na Súdny
rozsudok
Arduino. dvor so sporom, na ktorého skutkový stav by sa vzťahovala neskoršia vyhláška, bolo by azda vhodné ponechať na vnútroštátnom súde, aby posúdil dosah štátnej kontroly na
39. V tomto rozsudku Súdny dvor skúmal, či 32 — Rozsudok Arduino, už citovaný, bod 41. články 10 ES a 81 ES bránia alebo nebránia 33 — Pozri tiež bod 107 návrhov vo veci Arduino, už citovanej.
I - 11437
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
rozhodovací proces, ktorý viedol k prijatiu enta v konaní pred súdom alebo verejnými danej vyhlášky. orgánmi a všetkými ostatnými činnosťami. Mohli by sme argumentovať tým, že trh s mimosúdnymi právnymi službami je iný než trh s právnymi službami v súdnom konaní. V prvom prípade je totiž asymetria informácií medzi advokátom a klientmi men šia, pretože príjemcovia služieb sa tu na 40. I keď uplatňovaním sadzobníka odmien advokátov obracajú častejšie a dokážu tak advokátov dochádza k značnému obmedzo lepšie posúdiť kvalitu poskytovanej služby. vaniu hospodárskej súťaže medzi advokátmi, o jeho zákonnosti v zmysle článkov 10 ES a 81 ES nemožno pochybovať, keď Súdny dvor v už citovanom rozsudku Arduino konštatoval, že tento sadzobník bol ustano vený štátom a že nepramenil z prenesenej právomoci štátu na združenie podnikov. No na druhej strane treba ešte overiť, či tento záver platí bez ohľadu na pôsobnosť sadzob 42. Pritom sadzobník odmien advokátov níka. Práve tohto bodu sa týkajú otázky upravený vo vyhláškach ministerstva z roku položené vnútroštátnymi súdmi. 1990, resp. 1994 obsahuje ako taký osobitné ustanovenia tak o službách poskytovaných v súdnom konaní, či už ide o občianskoprávne, správne alebo trestné konanie, ako aj o službách poskytovaných mimosúdne. Právne služby poskytované v rámci súdneho konania majú priamy vplyv na prístup účastníkov k spravodlivosti. V praxi sa pritom právna pomoc neraz B — Zlučiteľnosť zahrnutia mimosúdnych obmedzuje práve na tento druh služieb. 35 úkonov do pôsobnosti sadzobníka tarifných odmien advokátov s právom hospodárskej súťaže Spoločenstva
41. Mimosúdne úkony treba odlišovať od úkonov v súvislosti so súdnym sporom. 43. Komisia bez toho, aby konkrétne odka Článok 4 ods. 1 smernice Rady 77/249/EHS zovala na pojmové vlastnosti mimosúdnych z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby34 okrem toho tiež robí rozdiel medzi 35 — Podľa článku 10 smernice Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 činnosťami tykajúcimi sa zastupovania kli- o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú. v. ES L 26, s. 41; Mim. vyd. 19/006, s. 90) sa právna pomoc rozšíri aj na mimosúdne konania vtedy, „ak zákon požaduje, aby ich strany v spore využili, alebo ak súd nariadi stranám v spore, 34 — Ú. v. ES L 78, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 52. aby sa k nim uchýlili“.
I - 11438
CIPOLLA A I.
úkonov, obhajuje vo svojich písomných najskôr umožní dosiahnutie jeho cieľov. 36 pripomienkach vo veci Macrino Z § 60 zákonného dekrétu pritom vyplýva, že a Capodarte i na pojednávaní myšlienku, že súd môže svojou voľnou úvahou stanoviť treba prehodnotiť riešenie, ktoré prijal Súdny výšku odmien za mimosúdne úkony dvor v už citovanom rozsudku Arduino, v medziach horných a dolných hraníc aj a konštatovať, že štátnym opatrením obme bez uvedenia dôvodov; navyše ak uvedie dzujúcim hospodársku súťaž dochádza príslušné dôvody, nemusí dbať na horné k porušeniu článkov 10 ES a 81 ES, a dolné hranice sadzobníka. 37 Preto, s výnimkou toho, ak by sa toto opatrenie a zároveň aby nedošlo k zintenzívneniu mohlo zdôvodniť cieľmi vo verejnom záujme protisúťažných účinkov sadzobníka, bude a ak je týmto cieľom aj primerané. Komisia sa pri rozhodovaní v spore o výšku odmien pritom opiera o argumenty generálnych stanovenú za mimosúdne úkony v uvedenom advokátov Légera a Jacobsa uvádzané sadzobníku musieť vnútroštátny súd využiť v bode 30 týchto návrhov. v čo možno najširšej miere priestor, ktorý mu je daný na zváženie.
44. Z uvedených dôvodov sa domnievam, že už citovaný rozsudok Arduino nedovoľuje iný výklad než vylúčiť uplatňovanie článku 81 ES v spojení s článkom 10 ES na takýto druh štátneho opatrenia, i keď je jeho proti súťažný účinok závažnejší v porovnaní so 46. Na záver navrhujem, aby Súdny dvor sadzobníkom, ktorý by sa týkal len úkonov rozhodol, že z už citovaného rozsudku na súde. Závery urobené v tomto rozsudku Arduino vyplýva, že nie je v rozpore sa totiž zakladajú na štátnom charaktere s článkom 81 ES v spojení s článkom 10 ES predmetnej právnej úpravy, teda sadzobníka štátne opatrenie, ktorým sa stanovuje tarifných odmien advokátov, a nie na oso sadzobník tarifných odmien advokátov, aj bitnej povahe jeho potenciálnych protisúťaž pokiaľ ide o mimosúdne právne služby, za ných účinkov podľa toho, o aký druh predpokladu, že toto opatrenie bolo pod právnych služieb ide. robené účinnému dohľadu štátu a že sa právomoc súdu odchýliť sa od súm stanove ných v sadzobníku realizuje v súlade s právom Spoločenstva takým spôsobom, aby sa obmedzil protisúťažný účinok daného opatrenia.
36 — O povinnosti vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátne 45. Naproti tomu, ak má v danej oblasti právo v čo najväčšej miere v súlade s právom Spoločenstva vnútroštátny súd priestor na voľnú úvahu, pozri rozsudky z 10. apríla 1984, Von Colson a Kamann, 14/83, Zb. s. 1891; z 13. novembra 1990, Marleasing, musí si pri výklade vnútroštátneho práva C-106/89, Zb. s. I-4135, a z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C-397/01 až C-403/01, Zb. s. I-8835. zvoliť taký výklad, ktorý bude čo najviac 37 — Výklad podaný v pripomienkach talianskej vlády vo veci v súlade s právom Spoločenstva a ktorý Macrino a Capodarte.
I - 11439
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
C — Zlučiteľnosť zákazu odchýliť sa od advokátov s článkami 81 ES a 10 ES sa v už profesijného sadzobníka tarifných odmien citovanom rozsudku Arduino konkrétne advokátov s právom hospodárskej súťaže nespomína. Reštriktívny výklad možnosti Spoločenstva vnútroštátneho súdu odchýliť sa od daného sadzobníka by však posilňoval protisúťažné účinky tohto sadzobníka tým, že by značne potlačoval cenovú konkurenciu medzi advo kátmi. V záujme dbať na efektívnosť práva Spoločenstva je preto vnútroštátny súd 47. Otázka položená vo veci Cipolla sa týka povinný vykladať vnútroštátne právo tak, zákazu, podľa ktorého sa advokáti s klientmi aby jeho protisúťažné účinky boli čo najviac nesmú odchýliť od sadzobníka odmien advo oslabené. 39 kátov stanoveného vo vyhláške ministerstva z roku 1994. Ako sa pripomína v bode 5 týchto návrhov, ukazuje sa, že v zmysle § 24 zákona č. 794 „sa nemožno odchýliť... od minimálnych odmien za služby advokáta. 50. Preto navrhujem odpovedať na otázku V opačnom prípade je dohoda neplatná“. položenú vo veci Cipolla tak, že z už Treba však poznamenať, že tento zákaz platí citovaného rozsudku Arduino vyplýva, že bezvýhradne len vo vzťahu medzi klientom s článkom 81 ES v spojení s článkom 10 ES a advokátom, keďže súd má právo sa od nie je v rozpore vnútroštátne opatrenie, ktoré sadzobníka odchýliť.38 advokátom a ich klientom zakazuje odchýliť sa od sadzobníka tarifných odmien advoká tov, za predpokladu, že toto opatrenie bolo podrobené účinnému dohľadu štátu a že sa právomoc súdu odchýliť sa od súm stanove ných v sadzobníku realizuje v súlade 48. Z § 60 zákonného dekrétu citovaného s právom Spoločenstva takým spôsobom, v bode 45 vyššie vyplýva, že vnútroštátny súd aby sa obmedzil protisúťažný účinok daného môže voľnou úvahou stanoviť výšku odmien opatrenia. v medziach hornej a dolnej hranice. Navyše ak uvedie príslušné dôvody, na horné a dolné hranice sadzobníka nemusí dbať. Právomoc súdu je rovnaká aj pokiaľ ide o právne služby poskytované v súvislosti so súdnym kona ním. D — Zlučiteľnosť profesijného sadzobníka tarifných odmien advokátov so zásadou slobodného poskytovania služieb
51. Právne služby poskytované advokátmi sú 49. Je pravda, že otázka zlučiteľnosti zákazu službami v zmysle článku 50 ES. 40 Článok odchýliť sa od sadzobníka tarifných odmien
39 — Rozsudky CIF, už citovaný, a Pfeiffer a i., už citovaný. 38 — § 60 zákonného dekrétu a bod 42 už citovaného rozsudku 40 — Rozsudok z 3. decembra 1974, Van Binsbergen, 33/74, Zb. Arduino. s. 1299.
I - 11440
CIPOLLA A I.
49 ES zakazuje obmedzovať slobodu posky spôsobilé brániť výkonu základných slobôd tovať služby vo vzťahu k štátnym príslušní zaručených Zmluvou alebo robiť ich vyko kom členských štátov, ktorí sa usadili návanie menej príťažlivým“. 43 v niektorom inom štáte Spoločenstva ako príjemca služieb. Vo všeobecnosti vyslovila judikatúra nesúhlas s obmedzeniami slobod ného poskytovania služieb, vrátane pohybu príjemcu služby, 41 resp. vlastného pohybu služieb. 42 54. Aby bolo možné stanoviť, či je v rozpore s článkom 49 ES a smernicou 77/249 taká vnútroštátna úprava, aká je predmetom konania vo veci samej, treba najprv overiť, či táto úprava v sebe obsahuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb, a následne skúmať, či toto obmedzenie možno podložiť dôvodmi uvedenými v článku 46 ods. 1 ES v spojení s článkom 55 ES, resp. naliehavými 52. Článok 52 ods. 1 ES oprávňuje Radu dôvodmi všeobecného záujmu. Európskej únie na vydanie smerníc s cieľom dosiahnuť liberalizáciu určitého typu služieb. Práve na tomto základe bola prijatá smernica 77/249. Článok 4 ods. 1 tejto smernice osobitne hovorí, že činnosti týkajúce sa zastupovania klienta v súdnom konaní alebo pred verejnými orgánmi sa vykonávajú v každom členskom štáte za podmienok stanovených pre právnikov usadených 1. Existencia obmedzenia slobody poskytovať v tomto štáte s výnimkou akýchkoľvek služby podmienok, ktoré si vyžadujú trvalý pobyt alebo registráciu v profesijnej organizácii v danom štáte.
55. Podobne ako ostatné slobody, aj zásada slobodného poskytovania služieb má za účel napomáhať odstraňovaniu bariér medzi vnú troštátnymi trhmi tým, že poskytovateľom služieb a ich zákazníkom dáva možnosť naplno využívať výhody vnútorného trhu Spoločenstva. Ide o to umožniť poskytova 53. Podľa ustálenej judikatúry sa za obme teľom služieb podnikať na nadnárodnej dzenia považujú „vnútroštátne opatrenia úrovni a zároveň otvoriť spotrebiteľom prí stup k službám poskytovateľov usadených
41 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. januára 1984, Luisi a Carbone, 286/82 a 26/83, Zb. s. 377, bod 16. 42 — Rozsudky z 25. júla 1991, Collectieve Antennevoorziening 43 — Rozsudky z 30. novembra 1995, Gebhard, C-55/94, Zb. Gouda, C-288/89, Zb. s. I-4007; Säger, C-76/90, Zb. s. I-4221; s. I-4165, bod 37, a z 3. októbra 2000, Corsten, C-58/98, Zb. z 5. októbra 1994, TV10, C-23/93, Zb. s. I-4795, a z 10. mája s. I-7919, bod 33. Pozri tiež rozsudok z 13. júla 2004, Bacardi 1995, Alpine Investments, C-384/93, Zb. s. I-1141, bod 21. France, C-429/02, Zb. s. I-6613, bod 31.
I - 11441
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
v iných členských štátoch. Slobodné posky na nemecký trh. Na kritérium prístupu na tovanie služieb sa tak začleňuje do „základ trh sa poukazovalo aj v rozsudku CaixaBank ného postavenia štátnych príslušníkov člen France47 , ktorý sa týkal slobody usadiť sa. ských štátov“ 44 tvoreného európskym Obdobná úvaha sa použila aj na okruh občianstvom, ktorého nadnárodný rozmer služieb v už citovanom rozsudku Alpine predstavuje. Investments 48. Bolo tiež vyslovené, že vnú troštátna právna úprava, na základe ktorej sa s kapitálovými príjmami nefínskeho pôvodu zachádza menej priaznivým spôsobom než s dividendami vyplácanými spoločnosťami usadenými vo Fínsku, predstavuje obmedze nie voľného pohybu kapitálu. 49 56. Na dosiahnutie tohto cieľa musia členské štáty zvážiť účinky, aké budú mať ich opatrenia pri regulácii vnútroštátneho trhu na výkon práva na slobodné poskytovanie služieb poskytovateľmi usadenými v iných členských štátoch. V tejto súvislosti nie je zakázaná iba diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti, ale aj diskriminácia, z ktorej pre podnikanie na nadnárodnej úrovni vyplynú pre poskytovateľov usadených v iných člen ských štátoch dodatočné náklady, resp. 58. Myšlienka spoločná týmto rozsudkom podľa všetkého spočíva v tom, že obmedze náklady sťažujúce ich prístup na vnútro štátny trh. 45 ním slobody pohybu je akákoľvek vnútro štátna politika, v dôsledku ktorej sa v prípadoch s nadnárodným prvkom zaob chádza menej priaznivým spôsobom než vo výhradne vnútroštátnych prípadoch. 50 Pri dodržaní tejto výhrady však môžu členské štáty naďalej slobodne regulovať hospodár sku činnosť na svojom území, pretože 57. Pre všetky štyri slobody sa črtá rovnaký uplatňovanie slobôd voľného pohybu rámec posudzovania. Vo veci voľného nepredpokladá harmonizáciu právnej pohybu tovaru Súdny dvor v rozsudku Deut úpravy. 51 scher Apothekerverband 46 rozhodol proti vnútroštátnemu opatreniu z dôvodu, že malo negatívnejší dosah na lekárne nachádzajúce 47 — Rozsudok z 5. októbra 2004, C-442/02, Zb. s. I-8961, bod 12. sa mimo Nemecka než na tie na území 48 - V bode 38 tohto rozsudku sa uvádza, že predmetný zákaz Nemecka, čím tie prvé toto opatrenie „priamo podmieňuje prístup na trh služieb v iných členských štátoch“. V bode 59 návrhov v už citovanej veci Bacardi pripravilo o dôležitý spôsob, ako sa dostať France generálny advokát Tizzano poznamenáva, že obme dzenie slobodného poskytovania služieb pramení z toho, že predmetné francúzske predpisy „sú priamou prekážkou..., pokiaľ ide o prístup na trh“. 49 - Rozsudok zo 7. septembra 2004, Manninen, C-319/02, Zb. 44 — Rozsudok z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C-184/99, Zb. s. I-7477, bod 23. s. I-6193. 50 — Návrhy vo veci Marks & Spencer, už citované. 45 — Pozri body 37 až 40 mojich návrhov zo 7. apríla 2005 vo 51 — Pozri bod 28 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát veci Marks & Spencer (rozsudok z 13. decembra 2005, Tesauro vo veci Hünermund a i. (rozsudok z 15. decembra C-446/03, Zb. s. I-10191). 1993, C-292/92, Zb. s. I-6787) a bod 60 návrhov, ktoré 46 — Rozsudok z 11. decembra 2003, C-322/01, Zb. s. I-14887, predniesol generálny advokát Tizzano vo veci CaixaBank bod 74. France, už citovanej.
I - 11442
CIPOLLA A I.
59. Menej priaznivé zaobchádzanie hraníc odmien stanovených v sadzobníku. v prípadoch s nadnárodným prvkom môže Bude reč aj o ďalších ustanoveniach sadzob mať rôzne formy. Neraz sa prejavuje ako níka v tom zmysle, že by sa tiež mohli ukázať brzda v ceste na vnútroštátny trh tým, že buď ako problematické z hľadiska zásady slobod chráni pozície nadobudnuté na tomto trhu, ného poskytovania služieb. Aby som zistil, či alebo sťažuje cezhraničným poskytovateľom tieto ustanovenia obmedzujú slobodné služieb ich prítomnosť na ňom. Taliansky poskytovanie služieb, budem sa postupne právny predpis, ktorý je predmetom konania zaoberať účinkami, ktoré má na cezhraničné vo veci samej, treba skúmať v intenciách situácie každé z nich. tohto kritéria.
60. Aj keď v rámci prejednávanej veci sa sadzobník tarifných odmien advokátov zave dený predmetnou právnou úpravou vzťahuje bez rozdielu na advokátov usadených a) Minimálna výška odmien stanovená v Taliansku i advokátov usadených v iných v sadzobníku členských štátoch, ktorí majú v úmysle poskytovať služby v Taliansku, vytvára obme dzenia slobodného poskytovania služieb v mnohých prípadoch, kedy sú advokáti z iných členských štátov postavení do menej výhodnejšej pozície než ich talianski kolego 62. Je minimálna výška odmien stanovená via. v sadzobníku prekážkou slobodného posky tovania služieb advokátmi usadenými mimo Talianska?
61. V prvom rade možno konštatovať, že sadzobník je vypracovaný len so zreteľom na pomery talianskych advokátov a neberie do úvahy prípady s nadnárodným prvkom. 52 Je preto potrebné posúdiť, či kritériá zvolené na účely stanovenia výšky odmien sú špecifické 63. Zo staršej judikatúry Súdneho dvora len pre advokátov usadených v Taliansku, vyplýva, že štátne režimy cenovej regulácie alebo či ich možno použiť aj na advokátov vrátane zákazu predaja pod minimálnu cenu usadených v iných členských štátoch. Hrozí „nie sú samy osebe opatreniami s účinkom totiž, že niektoré ustanovenia sadzobníka rovnocenným množstevnému obmedzeniu, povedú k obmedzeniam voľného pohybu. ale môžu taký účinok vyvolať vtedy, keď sa To sa týka predovšetkým dolných a horných ceny nachádzajú na takej úrovni, že by dovážané výrobky boli znevýhodnené v porovnaní s takými istými tuzemskými výrobkami, buď preto, že by sa za stanove 52 — Rozsudky z 29. januára 1985, Cullet, 231/83, Zb. s. 305, ných podmienok nemohli predávať so a z 19. marca 1991, Komisia/Belgicko, C-249/88, Zb. s. I-1275, bod 10. ziskom, alebo preto, že by sa tým úplne
I - 11443
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
zmazala konkurenčná výhoda vyplývajúca právne služby za odmeny v nižšej než danej z nižších nákladov“. 53 minimálnej výške, aj keby na to mali mož nosti, napríklad vďaka svojej špecializácii v určitej konkrétnej oblasti. 55 Diskriminačný účinok minimálnej výšky odmien je zvýraz nený tým, že jej úroveň vyplýva zo sadzob níka vypracovaného NRAK zloženou výlučne z advokátov zapísaných v talianskej advokát 64. Túto úvahu o voľnom pohybe tovaru skej komore, a ako na pojednávaní uznala aj previedol Súdny dvor na oblasť práva usadiť sa v už citovanom rozsudku CaixaBank talianska vláda, do úvahy berie iba náklady vynaložené talianskymi advokátmi. 56 Mini France. Súdny dvor konštatoval, že francúz málna výška odmien je teda obmedzením ska právna úprava zakazujúca úročenie bež slobodného poskytovania služieb, pretože ných vkladových účtov je pre zahraničné vedie k zmazaniu konkurenčnej výhody spoločnosti „vážnou prekážkou výkonu ich advokátov usadených mimo Talianska. činností..., ovplyvňujúcou ich prístup na trh“ V protiklade s tým, čo tvrdí nemecká vláda, tým, že im odníma možnosť ponúkať „účin na tomto zistení nemení nič ani to, že si nejšie konkurenčné podmienky voči tradič advokáti navzájom nekonkurujú len cenami, ným úverovým inštitúciám usadeným ale aj kvalitou poskytovaných služieb. Talian v hostiteľskom členskom štáte“.54 Rovnakým ski občania, ktorí chcú využiť služby advo spôsobom je v súvislosti so slobodným káta usadeného v inom členskom štáte, sú poskytovaním služieb potrebné zabezpečiť, v dôsledku toho zbavení možnosti naplno aby konkurenčná výhoda advokátov usade využívať výhody spoločného trhu, keďže im je ných mimo Talianska nebola zmazaná znemožnený prístup k právnym službám za v dôsledku právnej úpravy daného členského štátu. Porovnanie sa musí urobiť medzi nižšiu cenu, než akú stanovuje taliansky sadzobník, hoci tieto služby sú dostupné prípadom advokátov usadených v iných člen v inom členskom štáte. ských štátoch a prípadom ich kolegov usadených v Taliansku.
65. Minimálna výška odmien stanovená b) Maximálna výška odmien stanovená v sadzobníku bráni advokátom usadeným v sadzobníku v inom členskom štáte než v Talianskej republike, aby v tomto štáte poskytovali
53 - Rozsudok z 13. novembra 1986, Edah, 80/85 a 159/85, Zb. 66. Predmetný sadzobník obsahuje aj maxi s. 3359, bod 11. Pozri tiež rozsudky z 26. februára 1976, málnu výšku odmien, ktorú advokáti pôso- Tasca, 65/75, Zb. s. 291; z 24. januára 1978, Van Tiggele, 82/77, Zb. s. 25; Cullet, úž citovaný, bod 23, a zo 7. mája 1991, Komisia/Belgicko, C-287/89, Zb. s. I-2233, bod 17. 54 — Rozsudok CaixaBank France, už citovaný, body 12 a 13. Podotýkam, že aj keby bol už citovaný rozsudok Keck a Mithouard uplatniteľný v oblasti práva usadzovania, 55 — Pozri bod 48 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát dosiahnutý výsledok by bol rovnaký, pretože by aj tak Alber vo veci Komisia/Taliansko (rozsudok z 29. mája 2001, dochádzalo k faktickej diskriminácii, v dôsledku ktorej by C-263/99, Zb. s. I-4195). bol pojem „spôsob predaja“ nepoužiteľný (bod 16 tohto 56 — Do úvahy napríklad neberie fakt, že zahraniční advokáti by rozsudku). mohli mať nižšie fixné náklady.
I - 11444
CIPOLLA A I.
biaci v Taliansku nemôžu prekročiť, kdekoľ zastúpenie vo väčšej výške, než by platila pre vek by boli usadení. advokátov usadených v Nemecku. Na rozdiel od prejednávanej právnej úpravy však nemecký sadzobník nebráni tomu, aby si zahraniční advokáti so svojimi klientmi určili odmeny v ľubovoľnej výške. 60
67. V judikatúre už boli skúmané cenové režimy s maximálnymi cenami. Vyplýva z nej, že keď má maximálna cena za následok zníženie obchodnej marže dovozcov, ktorí si z tejto ceny musia odrátať náklady na dovoz, potom je taká cena v rozpore s voľným pohybom tovaru.57 Nesúhlas s maximálnymi cenami je vyjadrený všeobecným spôsobom: 69. Advokátom môžu vznikať dodatočné existencia obmedzenia voľného pohybu je náklady tým, že poskytujú služby preukázaná vtedy, „keď sa ceny nachádzajú v Taliansku, keď sú usadení v inom členskom na takej úrovni, že odbyt dovážaných výrob štáte, či by už šlo len o náklady vynaložené kov sa stáva nemožným alebo komplikova na cesty za klientmi alebo kvôli vedeniu nejším v porovnaní s tuzemskými výrob- obhajoby na talianskom súde. 61 Maximálna kami“. 58 výška odmien je však stanovená iba so zreteľom na pomery advokátov usadených v Taliansku. Takáto maximálna výška odmien preto znižuje ziskovú maržu advokátov usadených mimo Talianska v porovnaní s tou, ktorú majú advokáti usadení 68. Rozsudok AMOK59 , ktorý na pojedná v Taliansku. Prinajmenšom v tomto rozsahu vaní citovala nemecká vláda v úmysle je stanovenie maximálnej výšky odmien poprieť, že by sadzobník vytváral obmedze v sadzobníku obmedzením cezhraničného nie slobodného poskytovania služieb, nie je poskytovania právnych služieb. pre prejednávanú vec relevantný. V tomto rozsudku totiž Súdny dvor skúmal nemecký predpis procesného práva, podľa ktorého súd nemôže priznať náhradu nákladov za právne
57 — Rozsudky z 5. júna 1985, Roelstraete, 116/84, Zb. s. 1705, bod 21, a z 19. marca 1991, Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 7. 70. Okrem toho by mohla horná hranica 58 — Rozsudok z 19. marca 1991, Komisia/Belgicko, už citovaný, podľa predmetného sadzobníka predstavovať bod 15. V rozsudku z 29. novembra 1983, Roussel Laboratoria a i. (181/82, Zb. s. 3849, body 21 a 23), Súdny pre slobodné poskytovanie služieb brzdu dvor skúmal cenový režim, podľa ktorého sa dovážaný tovar a tovar vyrábaný namieste riadili rôznymi režimami a ktorý tým, že by bránila náležitému odmeňovaniu viazal ceny dovážaného tovaru na index, ktorého význam sa kvality služieb poskytovaných advokátmi v rôznych členských štátoch výroby líšil z dôvodu zákonných ustanovení a hospodárskych podmienok tvorby referenčnej ceny. Súdny dvor rozhodol, že odbyt dovážaného tovaru je znevýhodnený alebo sťažený v každom prípade vždy, keď cenová úroveň, na ktorú v prípade výrobkov z iných členských štátov odkazuje právna úprava členského štátu 60 — Bod 46 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mischo dovozu, je nižšia než cenová úroveň platná pre tuzemské vo veci AMOK, už citovanej. výrobky. 61 — Pozri bod 44 návrhov vo veci Komisia/Taliansko (rozsudok 59 — Rozsudok z 11. decembra 2003, C-289/02, Zb. s. I-15059. z 29. mája 2001, už citovaný).
I - 11445
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
usadenými v iných členských štátoch než úkony fakturovali podľa kategórií služieb v Taliansku, čo by niektorých advokátov stanovených sadzobníkom, by tým, že im požadujúcich vysoké odmeny odradzovalo spôsobuje dodatočné náklady, mohla byť od poskytovania služieb v Taliansku. obmedzením ich slobody poskytovať služby.
72. § 15 vyhlášky ministerstva z roku 1994 c) Ďalšie prípadné obmedzenia slobodného týkajúci sa sporov na obchodnom, civilnom poskytovania služieb vyplývajúce zo zákazu a správnom súde, 62 podľa ktorého advokáti odchýliť sa od sadzobníka môžu svoje náklady fakturovať v paušálnej výške 10 % zo sumy odmeny a súdnych poplatkov neberie do úvahy rôznorodosť faktických situácií. 63 Tento § neberie zreteľ na cezhraničné situácie, v ktorých by vyna ložené náklady mohli tento paušál prekročiť. Hrozí tak, že je nevýhodný pre advokátov, ktorí využili svoje slobody a slobodne posky 71. V zmysle vyhlášok ministerstva z roku tujú služby v Taliansku. 1990, resp. 1994 sú advokáti pôsobiaci v Taliansku povinní fakturovať svoje služby podľa taxatívneho zoznamu právnych úko nov uvedeného v sadzobníku. V zásade sa im teda zakazuje stanoviť výšku odmien inou metódou, napríklad podľa času, ktorý štú diom spisu strávia jednotliví spolupracovníci podľa stupňa odbornosti. Oba tieto systémy pritom klientovi umožňujú porozumieť 73. Vyhláška ministerstva z roku 1990 vzťa výške odmien, ktoré musí uhradiť, hujúca sa na spory na obchodnom, civilnom a prispievajú rovnakým spôsobom a správnom súde upravuje aj stanovenie k znižovaniu asymetrie informácií medzi podielových odmien, keď § 5 ods. 3 tejto advokátom a jeho klientom. Povinnosť fak- vyhlášky hovorí, že výška takých odmien turovať odmeny podľa kategórií služieb nesmie presahovať dvojnásobok stanovených stanovených sadzobníkom v každom prípade maximálnych sadzieb. 64 Zahraničným advo spôsobuje advokátom usadeným mimo kátom poskytujúcim služby v Taliansku toto Talianska, ktorí tam využívaním svojej slo body poskytujú služby, dodatočné náklady. Ak bežne používajú iný systém fakturácie, budú, prinajmenšom pokiaľ ide o služby 62 — Príslušnými § sú pre mimosúdne spory § 11 a pre trestnoprávne spory § 8. poskytované v Taliansku, nútení od neho 63 — Táto paušálna suma bola vyhláškou ministerstva z roku 2004 upustiť. Preto povinnosť uložená advokátom zvýšená na 15 %. usadeným v iných členských štátoch, ktorí 64 — Tento limit bol v roku 1994 zvýšený na štvornásobok maximálnej výšky odmien a od roku 2004 sa vyžaduje poskytujú svoje služby v Taliansku, aby svoje predchádzajúci súhlas NRAK.
I - 11446
CIPOLLA A I.
opatrenie bráni v stanovovaní ľubovoľných nych odmien, budem sa najprv zaoberať odmien účtovaných klientom. Advokáti usa práve ňou. dení v iných členských štátoch sú tak pripravení o osobitne účinný spôsob, ako sa dostať na taliansky trh. 65
2. Prípadné zdôvodnenie obmedzenia slo 74. Vo všeobecnosti teda platí, že kým body poskytovať služby v dôsledku stanove advokáti usadení v Taliansku môžu prispô nia minimálnej výšky odmien sobovať rozpis nákladov svojej kancelárie v závislosti od odmien stanovených v sadzobníku, pre advokátov usadených v iných členských štátoch je naopak možnosť zariadiť sa podľa talianskeho sadzobníka vylúčená, keďže v Taliansku pôsobia zákonite 76. Pán Meloni, talianska aj nemecká vláda len sčasti. vo svojich písomných pripomienkach i na pojednávaní predložili tvrdenia na zdôvod nenie zásahu do slobody poskytovať služby stanovením minimálnej výšky odmien v talianskej právnej úprave, ktorá je pred metom konania vo veci samej. Ich tvrdenia sa týkajú dvoch aspektov. 75. V každom z týchto prípadov je pre advokátov usadených v iných členských štátoch sadzobník odmien advokátov pre kážkou slobodného poskytovania služieb na talianskom trhu. V konečnom dôsledku sa ukazuje, že zákonný dekrét predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania slu žieb v zmysle článku 49 ES, a prichádza teda na to overiť, či toto obmedzenie možno a) Zásada prístupu k spravodlivosti zdôvodniť. Keďže nebol predložený žiadny argument, ktorý by sa týkal článku 46 ods. 1 ES v spojení s článkom 55 ES,66 budem sa ďalej zaoberať len zdôvodnením z pohľadu naliehavých dôvodov všeobecného záujmu. Keďže sa zúčastnení vo svojich 77. Pán Meloni a nemecká vláda sa odvolali argumentoch sústredili na otázku minimál- na zásadu prístupu k spravodlivosti a na dodržiavanie práv na obhajobu ako naliehavý dôvod všeobecného záujmu. Pán Meloni 65 — Rozsudok CaixaBank, už citovaný. poukazuje na článok 6 Európskeho dohovoru 66 — V rozsudku z 21. júna 1974, Reyners (2/74, Zb. s. 631) Súdny o ochrane ľudských práv a základných slobôd dvor odmietol domnienku, že by sa advokáti podieľali na výkone verejnej moci v zmysle článku 45 ES. (EDĽP), ako aj na článok 24 talianskej ústavy.
I - 11447
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
78. Právo na súd bolo totiž uznané ako vo veciach s nízkou hodnotou síce môže byť základná zásada práva Spoločenstva. 67 stanovená pod úrovňou vlastných nákladov, Súdny dvor rozhodol, že v trestných veciach ale že existuje možnosť vyrovnať ich pro môže toto právo zahŕňať aj právo na stredníctvom minimálnych odmien uplatňo obhajobu prostredníctvom advokáta. 68 Člá vaných v iných veciach. nok 47 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie 69 hovorí, že „každý má možnosť získať poradenstvo, obhajobu a zastúpenie. Právna pomoc bude poskytnutá osobám, ktoré nemajú dostatok zdrojov, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efek tívneho prístupu k spravodlivosti“.
80. Nie je však úplne zrejmé, čím by stanovenie minimálnej výšky odmien mohlo prispieť k tomu, aby si všetci občania boli zaručene rovní v prístupe k spravodlivosti. Naopak, ako už na pojednávaní zdôraznila 79. Nemecká vláda namieta, že ak by bola Komisia, ak by toto malo byť cieľom zrušená minimálna výška odmien, odmeny talianskej právnej úpravy, ktorá je pred by sa počítali podľa času stráveného nad metom konania vo veci samej, stačilo by prípadom, čo by malo za následok to, že by stanoviť maximálnu výšku odmien a zabrániť odmeny za žaloby o náhradu v nižšej sume tak, aby výška odmien neprekročila určitú boli vysoké v pomere k hodnote sporu. hranicu. V uvedenej právnej úprave inak Osoby s nízkymi príjmami by takýto systém nevidím jasnú spojitosť medzi stanovením znevýhodňoval. Nemecká vláda na pojedná minimálnej výšky odmien a tým, že advokáti vaní vysvetlila, že minimálna výška odmien majú možnosť zachovávať rovnomernú výšku odmeny započítaním nekrytých nákla dov v niektorých veciach s odmenami prija 67 — Rozsudok z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, tými v iných veciach. Zdôvodnenie, ktoré body 17 až 19. v tejto súvislosti predkladá nemecká vláda, je 68 — Rozsudok z 28. marca 2000, Krombach, C-7/98, Zb. s. I-1935, z môjho pohľadu vyslovene hypotetické. Za bod 39. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa toto právo vzťahuje aj na občianskoprávne veci. týchto okolností sa zdá, že zakotvením V rozsudku Golder v. Spojené kráľovstvo (rozsudok z 21. februára 1975, séria A, č. 18) tento súd rozhodol, že minimálnej výšky odmien za služby posky neposkytnutie zadržanému, ktorý mal v úmysle podať tované advokátmi sa nedá dosiahnuť legi občianskoprávnu žalobu, možnosti využiť služby advokáta, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak ako ho tímny cieľ, ktorým je zaručiť každému chráni článok 6 EDĽP. 69 — Charta vyhlásená v Nice 7. decembra 2000 (Ú. v. ES C 364, prístup k spravodlivosti. Problematickejšou s. 1). Pozri tiež výklad článku 6 ods. 1 EDĽP Európskym otázkou je určiť, či sa tým rovnému prístupu súdom pre ľudské práva. V rozsudku Airey v. Írsko (rozsudok z 9. októbra 1979, séria A, č. 32, bod 26) tento súd došiel k spravodlivosti napomáha. Táto otázka k záveru, že v niektorých prípadoch môže ukladať štátu, aby súvisí s druhým predkladaným zdôvodne zabezpečil účasť člena advokátskej komory, keď sa ukáže ako nevyhnutná v záujme práva na spravodlivé súdne konanie. ním, čiže riadnym výkonom advokácie.
I - 11448
CIPOLLA A I.
b) Riadny výkon advokácie 83. Hlavný argument predložený na pojed návaní talianskou i nemeckou vládou sa týka rizika, aby ostré súťaženie medzi advokátmi neviedlo k cenovej konkurencii, ktorá by priniesla zhoršenie kvality poskytovaných služieb na úkor spotrebiteľov. Toto riziko je o to vážnejšie, že trh s právnymi službami sa vyznačuje asymetriou informácií medzi advokátmi a spotrebiteľmi a že zároveň títo 81. Talianska vláda súčasne zakladá svoju spotrebitelia nedisponujú parametrami argumentáciu na požiadavkách stanoviť pod nevyhnutnými na posúdenie kvality posky mienky výkonu advokácie, o ktorých sa tovaných služieb. 73 zmieňujú body 97 a 122 už citovaného rozsudku Wouters a i. Z nich vyplýva, že cieľ spočívajúci „vo vytváraní organizačných, kvalifikačných, etických, kontrolných a zodpovednostných pravidiel, ktoré posky tujú nevyhnutnú záruku bezúhonnosti a odbornosti pre konečných spotrebiteľov právnych služieb a pre riadny výkon spra- vodlivosti“, môže byť dôvodom obmedzenia slobodného poskytovania služieb. 70
84. Talianska vláda dodáva, že len minimál nymi cenami možno dosiahnuť oddelenie záujmov advokátov od záujmov ich klientov. 82. Členské štáty síce môžu ľubovoľne uspo Poskytovanie nekvalitných služieb za nízku riadať svoj procesný a súdny systém 71 cenu by totiž mohlo byť v záujme advokáta, a vymedziť podmienky výkonu advokácie, 72 ale napokon by sa mohlo ukázať v rozpore so ich manévrovací priestor je však ohraničený záujmom klienta. Táto vláda poukazuje aj na právom Spoločenstva. Preto je na nich, aby potrebu zachovávať dôstojnosť advokátskeho preukázali, akým spôsobom dokáže stano povolania, ktorá si vyžaduje stanoviť mini venie minimálnej výšky zaručiť riadny výkon málnu úroveň odmien. V súvislosti s týmto tohto povolania. argumentom táto vláda neobjasňuje ani akým spôsobom by toto opatrenie mohlo chrániť dôstojnosť advokátskeho povolania, ani prečo by takéto opatrenie malo byť 70 — Pozri tiež rozsudky Van Binsbergen, už citovaný; potrebné len pre advokátske povolanie z 25. februára 1988, Komisia/Nemecko, 427/85, Zb. s. 1123, a z 12. decembra 1996, Reisebüro Broede, C-3/95, a nie aj pre ostatné slobodné povolania. Zb. s. I-6511. 71 — Rozsudky z 15. decembra 1971, International Fruit Company a i., 51/71 až 54/71, Zb. s. 1107, a z 8. novembra 2005, Leffler, C-443/03, Zb. s. I-9611, bod 49. 72 — Rozsudky z 12. júla 1984, Klopp, 107/83, Zb. s. 2971, bod 17; 73 — V súvislosti s asymetriou informácií, ktorá je príznačná pre Reisebüro Broede, už citovaný, bod 37; Wouters a i., už trhy s odbornými službami, pozri návrhy vo veciach Arduino, citovaný, bod 99, a uznesenie Mauri, už citované. už citovaná, bod 112, a Pavlov a i., už citovaná, bod 85.
I - 11449
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
85. Hoci sa Súdny dvor touto otázkou v už potrebné preukázať, že zrušenie minimálnej citovanom rozsudku Arduino nezaoberal, výšky odmien by automaticky viedlo generálny advokát Léger si vo svojich návr k zníženiu kvality právnych služieb. hoch položil otázky o možnosti zdôvodniť stanovenie minimálnej výšky odmien zaru čením kvality služieb poskytovaných advo kátmi. V bode 117 svojich návrhov vyjadril svoje pochybnosti takto: „Nevedno, čím môže režim záväzných cien brániť členom profesie ponúkať služby chabej kvality, keď im tak či onak chýba kvalifikácia, schopnosti či zmysel pre morálku“.
87. Aby mohlo zdôvodnenie uvádzané talianskou vládou svojou povahou vyvážiť obmedzenie slobody poskytovať služby spô sobené právnou úpravou, ktorá je pred metom konania vo veci samej, je nevyhnutné preukázať priamu súvislosť medzi touto právnou úpravou a riadnym výkonom advo kácie. Diskriminačný dopad tejto právnej úpravy kvôli tomu, že minimálna výška odmien je vypočítaná vo vzťahu k materiálnym pomerom, v ktorých sa nachádzajú talianski advokáti, a berúc do 86. Otázky, ktoré si položil generálny advo úvahy zásadnú účasť NRAK na vypracovaní kát Léger, si kladie aj ekonomická teória, tohto predpisu, si vyžaduje širšie zdôvodne podľa ktorej nie je nijako preukázané, že nie. Čiže hoci je cieľ, ktorým je zabezpečiť zrušenie minimálnej výšky odmien povedie riadny výkon advokácie, legitímny, talianska systematicky k následnému zhoršeniu kvality vláda nepreukázala, čím by stanovenie mini poskytovaných právnych služieb. 74 I keď bez málnej výšky odmien tento cieľ umožnilo možnosti predložiť dôkazy, nemecká vláda sa dosiahnuť. Napriek tomu, že medzi najniž predsa len pokúsila poukázať na „negatívnu šími a najvyššími odmenami existuje značné príčinnú súvislosť“, ktorá podľa nej vyplýva rozpätie, nenabáda to k tomu, aby boli za z toho, že pod určitou výškou odmien už nie nízke ceny poskytované právne služby nízkej je kvalita služieb zaručená. To by ale kvality. Talianska republika nepreukázala, že znamenalo, že nad určitú výšku odmien už by medzi výškou odmien a kvalitou posky táto kvalita zaručená je. To by ale samo tovaných služieb existovala spojitosť, a najmä osebe nestačilo ako dôvod pre stanovenie že by služby poskytované za nízke ceny boli minimálnej výšky odmien. Bolo by ešte nekvalitnejšie. V tomto závere sa môžeme ešte utvrdiť, ak vezmeme do úvahy situáciu v členských štátoch, ktoré nemajú režim cenovej regulácie. Odmeny advokátov sú 74 — KWOKA, J.: The Federal Trade Commission and the podľa všetkého stanovované na základe via professions: a quarter century of accomplishments and some new challenges. In: Antitrust Law Journal, 2005, s. 997. cerých faktorov: stupni špecializácie, vnútor-
I - 11450
CIPOLLA A I.
nej organizácii, úsporách z rozsahu, a nie iba štátoch neexistuje minimálna výška odmien alebo prevažne v závislosti od kvality posky za právne služby poskytované advokátmi. 76 tovaných služieb. Talianska a nemecká vláda voči tomuto argumentu právom namietali, že by ich vo svojom dôsledku pripravil o ich právo vymedziť podmienky výkonu právnického povolania v ich vnútroštátnom práve. Pri neexistencii jasného dôkazu o riziku, o ktorom hovorí Talianska republika a Spolková republika Nemecko, však môžu 88. V každom prípade talianska vláda neskú mať skúsenosti z iných členských štátov mala, či neexistuje alternatívne riešenie, význam na to, aby bola do istej miery ktoré by obmedzovalo slobodné poskytova spochybnená existencia príčinnej súvislosti nie služieb menej než toto opatrenie. 75 medzi stanovením minimálnej výšky odmien Predovšetkým treba zdôrazniť, že aby sa a najvyššou kvalitou poskytovaných služieb. zabezpečil riadny výkon advokácie pri súčas nom znížení asymetrie informácii medzi advokátom a klientom, je kvalitu možné regulovať aj inými mechanizmami než sta novením výšky odmien verejnými orgánmi. Komisia sa zmieňuje o troch takýchto mechanizmoch. Prvou cestou je kontrola prístupu k advokátskemu povolaniu pomo 90. Nemecká vláda sa podobne snaží pre cou prísnych kritérií výberu. Ďalším spôso zentovať pravidlo o minimálnej výške bom je, aby mali klienti lepšiu možnosť odmien ako súčasti širšieho systému. Dom napadnúť výšku advokátom požadovanej nieva sa, že odmeny platené advokátom sa odmeny. Nakoniec, aj striktné uplatňovanie musia v súvislosti s úhradou trov chápať tak, disciplinárnych pravidiel by advokátov odrá že spotrebiteľovi umožňujú predvídať dzalo od toho, aby sa k svojim klientom náklady spojené so súdnym konaním. správali v rozpore s etikou advokátskeho V tomto smere poukazuje na už citovaný povolania. rozsudok AMOK, v ktorom sa skúmala nemecká právna norma, podľa ktorej odmena uhradená účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech, nemôže prevyšovať tarifnú odmenu platnú pre advokátov usadených v Nemecku. Kým však zavedenie hornej hranice, ako to bolo pri nemeckej právnej norme, ktorá bola predmetom konania vo veci AMOK, umožňuje skutočne zvýšiť 89. V tomto smere je pravda, že nie je právnu istotu, obdobný záver sa nedá vyvodiť rozhodujúce poukazovať na to, že vo väčšine z právnej normy, ktorá upravuje minimálnu členských štátov, ako aj v mnohých tretích
76 — Oznámenie Komisie — Správa o hospodárskej súťaži 75 — Pozri rozsudok z 15. novembra 2005, Komisia/Rakúsko, v odvetví slobodných povolaní z 9. februára 2004 C-320/03, Zb. s. I-9871, body 87 až 89. Aby Rakúsko [KOM(2004) 83 v konečnom znení, s. 13], označuje Ra preukázalo, že neexistuje opatrenie, ktoré by obmedzovalo kúsku republiku, Spolkovú republiku Nemecko a Taliansku voľný pohyb tovaru menej než zákaz prevádzky ťažkých republiku ako členské štáty, ktoré majú ešte stále cenovú nákladných vozidiel, malo v danej veci pred prijatím tohto reguláciu (s minimálnymi a maximálnymi cenami) odmien opatrenia hľadať alternatívne riešenia. advokátov.
I - 11451
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
výšku odmien, pretože advokáti si svoje splnení určitých podmienok poskytovať odmeny môžu zákonite stanoviť nad túto mimosúdne poradenstvo bez toho, aby sa sumu. S cieľom splniť túto požiadavku by na nich vzťahovala minimálna výška odmien, bolo menej obmedzujúce požadovať, aby bol nezdá sa, že by zachovanie týchto odmien spotrebiteľ vopred informovaný o spôsobe bolo pre tento druh služieb dôvodné. Nesys- výpočtu odmeny, ktorú bude musieť uhradiť. témovosť, ktorá sa prejavuje tým, že na trhu Asymetria informácií by tak bola vyvážená existujú popri sebe osoby, na ktoré sa prostriedkami menej obmedzujúcimi slo vzťahuje minimálna výška odmien, a osoby bodné poskytovanie služieb, než je stanovo bez tejto povinnosti, sa prieči úvahe, že by vanie minimálnych súm. bolo obmedzenie slobodného poskytovania služieb možné zdôvodňovať kvalitou služieb poskytovaných spotrebiteľom.
91. Nemecká vláda vo svojich písomných pripomienkach dodáva, že zákaz odchýliť sa od minimálnej výšky odmien zabezpečuje 93. S ohľadom na predchádzajúce úvahy jednoduché a účinné uplatňovanie zásady navrhujem, aby Súdny dvor konštatoval, že náhrady trov konania. Pokiaľ by sa advoká obmedzenie voľného pohybu služieb spočí tom dovolilo stanoviť odmeny pod istou vajúce v stanovení minimálnej výšky odmien hranicou, hrozilo by, že by účastník konania, nemožno zdôvodniť naliehavým dôvodom ktorý nemal vo veci úspech, nakoniec musel všeobecného záujmu. nahradiť vyššiu sumu, než akú by uhradil účastník konania, ktorý mal vo veci úspech, a komplikovalo by sa tým zabezpečovanie dôkazov po tejto stránke. V tejto súvislosti stačí poznamenať, že zrušenie minimálnej výšky odmien by nepochybne nemalo za následok to, čo opisuje nemecká vláda, ale 94. Na záver sa treba dotknúť ešte dvoch naopak, viedlo by k zníženiu nákladov otázok. Ako už bolo uvedené vyššie, talianska pripadajúcich na účastníka konania nemajú právna úprava, ktorá je predmetom konania ceho vo veci úspech, ktorý nemôže byť vo veci samej, vyvoláva otázky tým, že povinný nahradiť sumu, ktorá nebola vyna stanovuje minimálnu výšku odmien, ale aj ložená. kvôli maximálnej výške odmien. O tejto druhej stránke veci sa však vnútroštátny súd nezmienil. K tomu treba dodať, že analýza prípadného zdôvodnenia maxi málnej výšky odmien je zložitejšia a problematickejšia, než je tomu v prípade minimálnej výšky odmien 77 a že o tejto 92. Aj keby medzi minimálnou výškou otázke sa nepojednávalo. Podľa môjho tarifných odmien a kvalitou poskytovaných právnych služieb existovala spojitosť, nemôžu tieto sadzby platiť pre všetky právne 77 — Najmä pokiaľ ide o ich dôsledky pre rovný prístup služby. Totiž tým, že neadvokáti môžu pri k spravodlivosti.
I - 11452
CIPOLLA A I.
názoru je teda vhodnejšie nezaoberať sa s prístupom k spravodlivosti, možnosť sta touto časťou talianskej právnej úpravy, čo noviť podielové odmeny môže naopak tento nie je napokon ani potrebné pre rozhodnutie prístup zlepšiť tak, že účastníkom konania sporu vo veci samej. Zákaz odchýliť sa od bez finančných prostriedkov umožní prístup minimálnej výšky odmien však nepriamo k spravodlivosti s tým, že riziko ponesú nastoľuje tiež otázku zákazu podielových advokáti. V niektorých prípadoch je dokonca odmien. V skutočnosti by tieto odmeny len vďaka podielovým odmenám vôbec mohli byť nižšie než minimálne odmeny, možné podať skupinovú žalobu. Analýza a preto by boli aj zakázané. Rovnako je tejto stránky veci v každom prípade nie je pravda, že vyššie uvedenou úvahou by sa podstatná pre rozhodnutie súdu in concreto, zrejme dalo riadiť aj pri týchto odmenách, a aj keď je neoddeliteľne spätá s analýzou pretože nejestvuje spojitosť medzi nižšou minimálnej výšky odmien, z dôvodov uvede kvalitou poskytovaných služieb ných vyššie v súvislosti s maximálnou výškou a umožnením podielových odmien. Okrem odmien je podľa môjho názoru vhodnejšie toho, pokiaľ ide o zdôvodnenie súvisiace o tomto bode nerozhodovať.
IV — Návrh
95. Vo svetle vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor vyslovil:
Vo veci C-202/04:
Ako vyplýva z rozsudku z 19. februára 2002, Arduino (C-35/99, Zb. s. I-1529), nie je v rozpore s článkom 81 ES v spojení s článkom 10 ES vnútroštátne opatrenie, také ako v danom prípade, ktorým sa stanovuje sadzobník tarifných odmien advokátov, aj pokiaľ ide o mimosúdne právne služby, za predpokladu, že toto opatrenie bolo podrobené účinnému dohľadu štátu a že sa právomoc súdu odchýliť sa od súm stanovených v sadzobníku realizuje v súlade s právom Spoločenstva takým spôsobom, aby sa obmedzil protisúťažný účinok daného opatrenia. I - 11453
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-94/04 A C-202/04
Vo veci C-94/04:
Ako vyplýva z už citovaného rozsudku Arduino, nie je v rozpore s článkom 81 ES v spojení s článkom 10 ES vnútroštátne opatrenie, také ako v danom prípade, ktoré advokátom a ich klientom zakazuje odchýliť sa od sadzobníka tarifných odmien advokátov, za predpokladu, že toto opatrenie bolo podrobené účinnému dohľadu štátu a že sa právomoc súdu odchýliť sa od súm stanovených v sadzobníku realizuje v súlade s právom Spoločenstva takým spôsobom, aby sa obmedzil protisúťažný účinok daného opatrenia.
Nie je v rozpore s článkom 49 ES také vnútroštátne opatrenie, ktorým sa v sadzobníku stanovuje minimálna výška odmien advokátov, aké je premetom prejednávanej veci.
I - 11454