C-96/04

STANDESAMT STADT NIEBÜLL

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 30. júna 2005 1

1. Po rozhodnutí vo veci Garcia Avello 2 sa k rozhodnutiu súdnej povahy“ 3, alebo či iba od Súdneho dvora opätovne požaduje, aby koná v rámci právomoci správneho orgánu. rozhodol o súlade vnútroštátneho pravidla vzťahujúceho sa na určenie priezviska dieťaťa so zákazom diskriminácie a občianskymi právami vyjadrenými v Zmluve ES.

Právny rámec

2. Podstatou predneseného problému je skutočnosť, či vnútroštátna voľba právneho pravidla môže priznať uvedené určenie výlučne právu — v tomto prípade nemec­ Citované ustanovenia Zmluvy kému — štátnej príslušnosti dieťaťa (a/alebo rodičov) bez ohľadu na právo štátu — v tomto prípade právo Dánska — jeho alebo jej miesta narodenia s tým výsledkom, že meno je rozdielne podľa dvoch právnych systémov. 4. Prvý odsek článku 12 ES stanovuje:

„V rámci pôsobnosti tejto zmluvy a bez toho, 3. Predbežný problém sa však týka prípust­ aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia nosti návrhu na začatie konania akákoľvek diskriminácia na základe štátnej o prejudiciálnej otázke, či je vnútroštátny príslušnosti je zakázaná.“ súd v skutočnosti „vyzvaný na vydanie roz­ sudku v konaní, ktoré má viesť 3 — Pozri uznesenia z 5. marca 1986, Greis Unterweger, 318/85, Zb. s. 955, bod 4; z 10. júla 2001, HSB-Wohnbau, C-86/00, Zb. s. I-5353, bod 11, a z 22. januára 2002, Holto, C-447/00, Zb. s. I-735, bod 17; rozsudky z 19. októbra 1995, 1 — Jazyk prednesu: angličtina. Job Centre, C-111/94, Zb. s. I-3361, bod 9, z 12. novembra 2 — Vec z 2. októbra 2003, C-148/02, Zb. s. I-11613, pozri ďalej 1998, Victoria Film, C-134/97, Zb. s. I-7023, bod 14, a zo bod 47 a nasl. 14. júna 2001, Salzmann, C-178/99, Zb. s. I-4421, bod 14.

Medzinárodné pravidlá určovania priezvisk 7. Článok 234 ES stanovuje:

8. Na určenie práva uplatniteľného na urče­ nie priezviska osoby, keď existujú ukazova­ „Súdny dvor má právomoc rozhodnúť tele smerujúce k viac ako jednému právnemu o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: systému, odkazujú niektoré právne systémy

I - 3564

STANDESAMT STADT NIEBÜLL

na právo bydliska osoby, hoci sa zdá 2003. Po rozsudku Súdneho dvora vo veci zvyčajnejšie odkazovať na právo jeho alebo Garcia Avello 6 však bolo rozhodnuté pre­ jej štátnej príslušnosti, čo je prístup zako­ hodnotiť celý text v snahe vziať viac do úvahy tvený v medzinárodných zmluvách, ktorý je želania dotknutých fyzických osôb. platný pre niekoľko členských štátov.

12. ICCS je medzivládnou organizáciou, 9. Na príklad Dohoda ICCS (Medzinárodná ktorej členovia zahŕňajú 13 členských štátov komisia osobného stavu) o práve uplatniteľ­ Európskej únie a ďalšie tri členské štáty majú nom na priezviská a krstné mená 4 stanovuje, postavenie pozorovateľa. Z členských štátov, že mená osoby majú byť určené právom ktorých sa táto vec týka, ratifikovalo štátu, ktorého je štátnym príslušníkom alebo Nemecko Istanbulskú dohodu už uvedenú príslušníčkou. v bode 10, ktorá je platná medzi ním a inými zmluvnými štátmi; podpísalo ale neratifiko­ valo Mníchovskú dohodu už uvedenú v bode 9. Dánsko však nie je ani členom, ani pozorovateľom Medzinárodnej komisie osobného stavu.

osobného stavu vrátane otázok týkajúcich sa 17. Odkaz na právo iného štátu je povolený určenia priezviska fyzickej osoby spravujú podľa § 10 ods. 3 EGBGB, iba keď je jeden právom platným v bydlisku uvedenej osoby, z rodičov občanom uvedeného štátu (a ak má ako je definované v dánskom práve. niektorý z rodičov viac ako jedno občianstvo, rodičia sa môžu slobodne rozhodnúť, ktoré vnútroštátne právo sa má uplatňovať). Navyše, nemecké právo môže byť uplatnené, keď nemá žiaden z rodičov nemecké občian­ stvo, ale aspoň jeden z nich má pobyt v Nemecku, a môže sa uplatniť vnútroštátne právo manžela matky, ak si želá dať dieťaťu svoje meno. 14. Keď je potrebné určiť priezvisko osoby s bydliskom (najmä pri narodení) v Dánsku, bude sa teda uplatňovať dánske právo. V zásade, ak rodičia používajú jedno priezvi­ sko, toto meno je určené dieťaťu; ak nepo­ užívajú rovnaké priezvisko, možno vybrať priezvisko ktoréhokoľvek rodiča. Dánske právo však tiež umožňuje administratívnu 18. Keď sa uplatňuje nemecké právo zmenu priezviska na priezvisko zložené a rodičia dieťaťa majú rozdielne priezviská, z priezvisk oboch rodičov spojených spojov­ meno, ktoré má byť určené dieťaťu, je níkom. upravené v § 1617 Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník, ďalej len „BGB“), ktorý stanovuje:

15. V Nemecku podľa § 1 Personenstands­ gesetz (Zákona o osobnom stave) záležitosti vzťahujúce sa na osobný stav majú byť „1. Ak manželia nemajú spoločné priezvisko zaznamenané matrikárom. manželov a majú dieťa v spoločnej staros­ tlivosti, vyhlásením pred matrikárom si vyberú buď priezvisko otca, alebo priezvisko matky v čase vyhlásenia za priezvisko, ktoré bude určené dieťaťu pri narodení. …

22. Narodenie Leonharda Matthiasa bolo „Pred rozhodnutím o prevode práva určiť zaregistrované v Dánsku. Niekoľko mesiacov priezvisko v súlade s § 1617 ods. 2 Občian- po jeho narodení bolo priezvisko „Grunkin-

I - 3567

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-96/04

-Paul“ zapísané na jeho dánsky rodný list 25. V súlade s § 1617 ods. 2 BGB príslušný prostredníctvom administratívneho osvedče­ Standesamt (matričný úrad) predložil teraz nia osvedčujúceho uvedené meno, vydaného vec na rozhodnutie Amtsgericht Niebüll, v súlade s dánskym právom. Možno pred­ ktorý ako Familiengericht musí určiť rodiča, pokladať, že osvedčenie bolo vydané na ktorý bude mať právo vybrať priezvisko základe bydliska dieťaťa v Dánsku na účely dieťaťa alebo ktorého vlastné priezvisko dieťa dánskeho medzinárodného súkromného bude mať, pokiaľ nebude uvedená voľba práva, teda na určenie jeho priezviska sa uskutočnená. uplatnilo dánske hmotné právo.

23. Rodičia, ktorí sami nikdy nepoužívali 26. Uvedený súd sa pýta, či je pravidlo spoločné priezvisko, si dieťa želajú zaregis­ o voľbe práva v § 10 EGBGB platné vo svetle trovať na nemeckých úradoch v Niebüll opäť článkov 12 ES a 18 ES, pokiaľ sa určenie pod priezviskom „Grunkin-Paul“, ktoré mu priezvisk spravuje iba štátnou príslušnosťou. určili v Dánsku. V súlade s nemeckými Poznamenáva, že dieťa používa odlišné právnymi predpismi spomínanými vyššie 8 priezvisko v štáte jeho narodenia a pobytu uvedené orgány odmietli uznať toto meno, od priezviska požadovaného právom jeho trvajúc na tom, že vybraným priezviskom štátnej príslušnosti. Súdu sa zdá ťažké musí byť buď „Grunkin“, alebo „Paul“. zosúladiť princíp slobody pohybu so skutočnosťou, že občan Európskej únie by mal byť z dôvodu svojej štátnej príslušnosti prinútený používať rozdielne mená v rozdielnych členských štátoch.

28. Uznesením z 2. júna 2003 vydaným 31. Podľa ustálenej judikatúry je otázka, či je 23. februára 2004 sa v súlade s uvedeným orgán kladúci prejudiciálnu otázku „súd“ na domáhal rozhodnutia týkajúceho sa „výkladu uvedený účel, upravená výlučne právom Zmluvy ES vo vzťahu k súladu § 10 EGBGB Spoločenstva. Súdny dvor berie na zreteľ so Zmluvou ES“. množstvo faktorov, napríklad či je orgán zriadený zákonom, či je trvalý, či je jeho súdna právomoc povinná, či je konanie pred ním inter partes, či uplatňuje právne pred­ pisy a či je nezávislý. Navyše vnútroštátny súd môže Súdnemu dvoru položiť prejudi­ ciálnu otázku, iba ak je vyzvaný na vynesenie rozsudku v konaní, ktoré má viesť k rozhodnutiu súdnej povahy. Orgán teda môže byť „súdom“ v zmysle článku 234 ES, keď vykonáva súdne funkcie, ale nie vtedy, 29. Písomné pripomienky predložili bel­ keď vykonáva iné — napríklad správne — gická, francúzska, nemecká, grécka, holand­ funkcie. Či má byť orgán poverený rôznymi ská a španielska vláda a Komisia. Pán kategóriami funkcií považovaný za taký Grunkin, nemecká, grécka a španielska vláda „súd“, závisí od právomoci, v rámci ktorej a Komisia na pojednávaní predložili ústne koná, keď sa domáha rozhodnutia Súdneho pripomienky. dvora. V uvedenom ohľade nie je relevantné to, že rovnaký orgán treba klasifikovať ako „súd“, keď je v inej zostave — alebo aj ak je v rovnakej zostave ale vykonáva iné právo­ moci, ako v rámci ktorých sa požaduje vydanie rozhodnutia o prejudiciálnej otázke 9.

Prípustnosť položenia prejudiciálnej otázky

32. V tejto súvislosti nemecká vláda uvádza, 30. Podľa článku 234 ES môže ktorýkoľvek že Amtsgericht nemá právomoc položiť súd členského štátu položiť otázku týkajúcu sa výkladu práva Spoločenstva, ak tento súd usúdi, že rozhodnutie o tejto otázke je 9 — Pozri napríklad rozsudok z 15. januára 2002, Lutz a i., nevyhnutné na vydanie rozhodnutia vo veci, C-182/00, Zb. s. I-547, bod 12, a uznesenie z 26. novembra 1999, ANAS, C-192/98, Zb. s. I-8583, body 21 až 23 a v oboch o ktorej rozhoduje. citovanú judikatúru.

33. Nemecká vláda zdôrazňuje, že situácia v tomto konaní by sa mala odlíšiť od situácie 36. Komisia tvrdila, že otázka prípustnosti pri odvolaniach na obyčajné súdy, ktoré už by sa nemala hodnotiť na základe nezvyčaj­ rodičia vyčerpali. Pred týmto konaním už ných okolností tohto prípadu, ale na základe rodičia Leonharda Matthiasa požiadali situácie, v ktorej zvyčajne vznikajú konania nemecké orgány, aby uznali priezvisko, ktoré druhu, o aký ide v tomto prípade. Zvyčajne sa mu bolo určené v Dánsku. Napadli zamiet­ nestáva, že rodičia sa zhodnú na voľbe mena, nutie takého uznania, čo viedlo ku koneč­ ktoré nie je povolené podľa nemeckého nému zamietnutiu ich výhrad zo strany práva, ale skôr sa nezhodnú na tom, ktoré Kammergericht (Odvolací súd) v Berlíne, z ich rôznych priezvisk by sa malo dieťaťu a usilovali sa napadnúť neskôr uvedené dať. Uvedená normálna situácia sa jasne rozhodnutie pred Bundesverfassungsgericht. a podstatne odlišuje od prípadov, ako sú Všetky uvedené konania boli riadnej súdnej situácie registrácie pozemku alebo spoloč­ povahy; prejudiciálna otázka mohla byť polo­ nosti, ktorými sa zaoberala judikatúra Súd­ žená v akejkoľvek fáze, ale položená nebola. neho dvora. Existuje spor medzi dvoma

I - 3570

STANDESAMT STADT NIEBÜLL

37. Dôvody predložené nemeckou vládou sú určite presvedčivé. Zdá sa, že konanie 41. Podľa toho, ako bolo konanie prezento­ upravené § 1617 ods. 2 BGB a § 46a FGG vané Súdnemu dvoru, je jediným rozhodnu­ má skôr výrazné črty správneho ako súdneho tím, ktoré sa od Amtsgericht požaduje alebo konania. Dostupnosť oddeleného, jasne súd­ na ktoré je naozaj príslušný, aby označil neho postupu podporuje uvedený názor. rodiča oprávneného vybrať priezvisko, ktoré

I - 3571

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-96/04

sa má dať dieťaťu. Nemá žiadnu právomoc 44. V dôsledku toho, zatiaľ čo som si určiť, aké priezvisko to bude. V tejto veci sa vedomý pochybností týkajúcich sa skutoč­ zdá jasné, že ktorýkoľvek z rodičov bude nosti, či sú kritériá na položenie prejudiciál­ vybraný, zvolí priezvisko „Grunkin-Paul“, nej otázky podľa článku 234 ES plne splnené, a až po uvedenej fáze, keď sa záležitosť považujem za vhodnejšie zodpovedať polo­ dostane z rúk Amtsgericht, začnú byť ženú otázku. relevantné pravidlá o voľbe priezviska, čo môže spôsobiť rozpor s právom Spoločen­ stva.

Položená prejudiciálna otázka

42. Ak je to správne zhodnotenie situácie podľa nemeckého práva, potom je ťažké si 45. Otázky týkajúce sa určenia priezvisk sa predstaviť, ako by Amtsgericht mohol uplat­ v kontexte práva Spoločenstva často nevy­ ňovať akékoľvek rozhodnutie Súdneho dvora skytujú. Na tomto poli však boli Súdnemu o položenej prejudiciálnej otázke. dvoru už predtým položené dve prejudiciálne otázky: vo veci Konstantinidis 10 a veci Gar­ cia Avello 11.

48. V oboch veciach Súdny dvor pred preskúmaním položených otázok najskôr zvažoval, či predmetné situácie patrili do rozsah pôsobnosti práva Spoločenstva — a rozhodol kladne. Vo veci Konstantinidis

bola spojitosť založená na skutočnosti, že žalobca udával zasahovanie do výkonu hospodárskej slobody, menovite slobody usadiť sa. Vo veci Garcia Avello — v tom

čase bolo zavedené občianstvo Únie s jeho sprievodnými právami — Súdny dvor jedno­ ducho zhodnotil, že spojitosť s právom Spoločenstva existovala vzhľadom na deti, 51. Vo veci Garcia Avello 14 Súdny dvor o ktoré išlo, „ktoré sú štátnymi príslušníkmi v podstate poukázal na to, že belgická prax jedného členského štátu so zákonným poby­ zaobchádzala rovnako s osobami s výlučne tom na území iného členského štátu“12. belgickým štátnym občianstvom ako s osobami s dvojitým belgickým a španielskym štátnym občianstvom s tým výsledkom, že neskôr uvedení by mali roz­ dielne priezviská podľa týchto dvoch práv­ nych systémov. Tým, že by to pravdepo­ dobne prinieslo praktické ťažkosti, existovala diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti. Princíp zákazu diskriminácie vyžaduje to, že 49. Zdá sa jasné, že neskôr uvedená úvaha sa s porovnateľnými situáciami sa nesmie zaob­ musí uplatňovať tiež v prípade Leonharda chádzať rozdielne a že s rôznymi situáciami Matthiasa. sa nesmie zaobchádzať rovnako.

12 — Bod 27, pozri tiež rozsudok z 19. októbra 2004, C-200/02, 13 — Pozri rozsudok Garcia Avello, body 25 a 29. Zhu a Chen, Zb. s. I-9925, bod 19. 14 — Pozri body 31 až 37.

I - 3573

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-96/04

54. Leonhard Matthias je však z praktického 56. Zdá sa nám teda úplne nezlučiteľné hľadiska v situácii bezprostredne porovnateľ­ s postavením a právami občana Európskej nej so situáciou detí Garcia Avello, ak musí únie, ktoré je podľa slov Súdneho dvora byť v členskom štáte jeho štátneho občian­ „určené na to, aby bolo základným stavom stva zapísané rozdielne priezvisko, ako je štátnych príslušníkov členských štátov“ 17, priezvisko, ktoré má v členskom štáte svojho aby sa od občana požadovalo mať rozdielne narodenia. Zatiaľ čo praktické ťažkosti, mená podľa zákonov rozdielnych členských s ktorými sa pravdepodobne stretne, nemusia štátov. vyplývať z diskriminácie z dôvodov štátnej príslušnosti, predstavujú jasnú prekážku jeho práva ako občana pohybovať sa a zdržiavať sa 16 — Pozri moje návrhy vo veci Konstantinidis, body 35 až 40, a vo veci Garcia Avello, najmä body 5, 27 a 36, spolu s tam citovanými zdrojmi. 17 — Pozri nedávny rozsudok z 15. marca 2005, C-209/03, Bidar, 15 — Pozri body 16 a 17 vyššie. Zb. s. I-2199, bod 31.

I - 3574

STANDESAMT STADT NIEBÜLL

Návrh

57. Z tohto dôvodu zastávam názor, že Súdny dvor by mal na prejudiciálnu otázku položenú Amtsgericht Niebüll dať túto odpoveď:

Pravidlo členského štátu neumožňujúce občanovi Európskej únie, ktorého meno bolo v súlade so zákonom registrované v inom členskom štáte, uznanie uvedeného mena podľa jeho vlastných právnych predpisov nie je v súlade s článkom 17 ES a článkom 18 ods. 1 ES.