← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·8.12.2005

C-105/04

ECLI:EU:C:2005:751

ZamietaZrušujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62004CC0105

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 8. decembra 2005 1

I — Úvod Súd prvého stupňa rozsudkom zo 16. decembra 2003 v spojených veciach T-5/00 a T-6/00 3 v celom rozsahu potvrdil (ďalej len „napadnutý rozsudok").

1. Táto vec vychádza z protimonopolného konania, ktoré začala Komisia vo veci veľko­ obchodného trhu s elektrotechnikou v Holandsku. V uvedenom konaní, ktorého dĺžka od prvého vyšetrovania až po roz­ hodnutie Komisie presiahla osem rokov, uložila Komisia Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektro­ technisch Gebied (ďalej len „FEG"), ako aj Technische Unie BV (ďalej len „TU"), ktorá je jedným z členov tohto združenia, pokuty za porušenie článku 81 ods. 1 ES.

3. FEG podalo na Súdny dvor proti tomuto prvostupňovému rozsudku 4 odvolanie. Okrem viacerých odvolacích dôvodov, kto­ rými FEG v podstate namieta nedostatok odôvodnenia a porušenie článku 81 ES, 2. Toto rozhodnutie Komisie z 26. októbra vytýka Súdu prvého stupňa najmä, že nevy­ 1999 2 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") vodil nevyhnutné dôsledky z neprimeranej dĺžky konania pred Komisiou.

1 — Jazyk prednesu: nemčina. 2 — Rozhodnutie Komisie 2000/117/ES z 26. októbra 1999 3 — Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op týkajúce sa konania o uplatnení článku 81 Zmluvy ES, vec Elektrotechnisch Gebied a i./Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. IV/33.884 — Nederlandse Federatieve Vereniging voor de s. II-5761. Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie 4 — Proti tomu istému rozsudku bolo podané na Súdny dvor aj (FEG a TU) [neoficiálny preklad], oznámené pod číslom odvolanie, ktoré podala TU (vec C-113/04 P); pozri v tejto K(1999) 3439 (Ú. v. ES L 39, 2000, s. 1). súvislosti návrhy, ktoré som dnes predniesla.

I - 8730

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

II — Právny rámec v predchádzajúcom obchodnom roku kaž­ dého podniku, ktorý sa zúčastnil porušenia, ak buď úmyselne, alebo z nedbalosti:

4. Článok 81 ES zakazuje „všetky dohody a) porušili článok [81 ods. 1 ES]… medzi podnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľova­ nie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu...". …

Pri stanovení pokuty sa bude posudzovať jednak závažnosť porušenia a tiež jeho trvanie.“ 5. Komisia môže takéto správanie potrestať uložením pokuty podnikom, ktoré boli účastníkmi týchto dohôd. V tejto súvislosti článok 15 ods. 2 nariadenia Rady č. 175 (ďalej len „nariadenie č. 17“) stanovuje:

III — Skutkový stav a konanie

A — Skutkový stav a konanie pred KomisiouKomisia môže rozhodnutím uložiť podni­ kom alebo združeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 účtovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10% obratu 6. Otázka práva hospodárskej súťaže, z ktorej vychádza tento spor sa týka holand­ 5 — Nariadenie Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, Prvé ského veľkoobchodného trhu nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES s elektrotechnikou, ako napríklad drôtov 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Toto nariadenie bolo v skutočnosti medzičasom nahradené nariadením Rady (ES) a káblov a tiež trubiek z polyvinylchloridu č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (PVC). Zo zistení Komisie vyplýva, že na (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Toto druhé tomto trhu existoval tzv. kolektívny režim uvedené nariadenie sa však uplatňuje od 1. mája 2004, a teda na tento prípad sa uplatňuje výlučne nariadenie č. 17. výlučného obchodovania, na ktorom sa

I - 8731

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

združenie podnikov FEG dohodlo okrem 5 CEF sa domnievala, že tieto združenia iného so združením podnikov NAVEG6 a ich členovia uzavreli kolektívne v podobe tzv. „gentlemen's agreement“, a že dohody o vzájomnom výlučnom obcho­ jeho cieľom bolo zabrániť dodávkam pod­ dovaní na všetkých úrovniach distribuč­ nikom nepatriacim do FEG. Okrem iného sa ných kanálov elektrotechnického zistilo, že FEG obmedzilo možnosť svojich materiálu v Holandsku. V dôsledku toho členov slobodne a nezávisle si určovať svoje sa vstup veľkoobchodníka predajné ceny. s elektrotechnickým materiálom, ktorý nebol členom FEG, na holandsky trh stal takmer nemožným. Výrobcovia a ich obchodní zástupcovia alebo dovoz­ 7. V bodoch 3 až 5 napadnutého rozsudku covia dodávali elektrotechnický materiál Súd prvého stupňa zhrňuje skutkové okol­ len členom FEG a elektroinštalatéri sa nosti tejto veci takto: mohli zásobovať len u nich. Listom z 22. októbra 1991 CEF rozšírila rozsah svojej sťažnosti s cieľom zrušenia dohôd o cenách a znížení cien uzavretých „3 Spoločnosť CEF Holdings Ltd (ďalej len medzi FEG a jej členmi, ako aj dohôd, ,CEF UK‘), veľkoobchodník ktorých cieľom bolo zabrániť CEF s elektrotechnickým materiálom, usa­ zúčastniť sa na určitých projektoch. Od dená v Spojenom kráľovstve sa rozhodla januára 1992 CEF namietala tiež verti­ pôsobiť na holandskom trhu, kde si na kálne dohody o cenách medzi určitými ten účel založila v máji 1989 dcérsku výrobcami elektrotechnického mate­ spoločnosť CEF City Electrical Factors riálu a veľkoobchodníkmi, ktorí sú BV (ďalej len ,CEF BV‘). Keďže sa členmi FEG.“ CEF BV a CEF UK domnievali, že majú problémy so zásobovaním v Holandsku, 18. marca 1991 predložili Komisii Európskych spoločenstiev sťažnosť, ktorá bola do registra zapísaná nasledu­ júci deň.

8. Okrem toho v bodoch 6 až 14 napadnu­ tého rozsudku sa vo vzťahu k vykonávaniu 4 Táto sťažnosť sa vzťahovala na tri šetrenia a ku konaniu pred Komisiou uvádza združenia podnikov pôsobiace na trhu toto: s elektrotechnikou, ako na ich členov. Okrem FEG išlo o Nederlandse Vereni­ ging van Alleenvertegenwoordigers op Elektrotechnisch Gebied (ďalej len ,NAVEG‘) a o Unie van de Elektro­ technische Ondernemers (ďalej len ,UNETO‘). „6 [Komisia v období od júna do augusta 1991 poslala FEG okrem iného rôzne 6 — Nederlandse Vereniging van Alleenvertegenwoordigers op žiadosti o informácie na základe Elektrotechnisch Gebied (Holandské združenie výhradných zástupcov v oblasti elektrotechniky). článku 11 nariadenia č. 17].

I - 8732

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

7 Dňa 16. septembra 1991 zaslala Komisia „oznámenie o výhradách“). FEG a TU FEG upovedomenie týkajúce sa najmä poslali v uvedenom poradí vyjadrenie tlaku, vyvíjaného na mnohých dodáva­ k tomuto oznámeniu 13. decembra 1996 teľov elektrotechnického materiálu, aby a 13. januára 1997. nezásobovali CEF, dohôd o cenách a znížení cien uplatňovanými členmi FEG, ako aj úrovne obratu použitej ako kritérium na vstup do FEG.

12 FEG a TU poslali Komisii niekoľko žiadostí o nahliadnutie do spisu. Po tom, ako im boli 16. septembra 1997 doručené niektoré ďalšie dokumenty nachádzajúce sa v spise, obaja zaslali 8 Dňa 27. apríla 1993 Komisia vypočula Komisii 10. októbra 1997 doplňujúce niektorých dodávateľov elektrotechnic­ vyjadrenie k oznámeniu o výhradách. kého materiálu podľa článku 11 naria­ denia č. 17.

13 Dňa 19. novembra 1997 sa konalo vypočutie za prítomnosti všetkých adre­ sátov oznámenia o výhradách ako aj 9 Dňa 10. júna 1994 požiadala Komisia CEF. FEG o informácie podľa článku 11 nariadenia č. 17.

14 Preto Komisia prijala 26. októbra 1999 napadnuté rozhodnutie…“ 10 V dňoch 8. a 9. decembra 1994 vykonala Komisia podľa článku 14 ods. 3 naria­ denia č. 17 niektoré šetrenia FEG a niektorých jej členov, medzi ktorými aj TU.

B — Napadnuté rozhodnutie

11 Dňa 3. júla 1996 oznámila Komisia svoje výhrady FEG a jej siedmim členom 9. V napadnutom rozhodnutí Komisia [medzi ktorými bola aj TU] (ďalej len v podstate zistila, že FEG dvomi konaniami

I - 8733

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

porušilo článok 81 ods. 1 ES, na základe čoho … mu uložila pokutu. Výňatok z výroku napad­ nutého rozhodnutia znie:

Článok 4

„Článok 1

1. FEG je povinné bez zbytočného odkladu ukončiť protiprávne konanie uvedené FEG porušilo článok 81 ods. 1 [ES] tým, že v článkoch 1 a 2, ak tak už neurobilo. na základe zmluvy uzavretej s NAVEG, ako aj na základe zosúladeného postupu s dodávateľmi nezastúpenými v NAVEG vytvorilo kolektívny režim výlučného obcho­ dovania s cieľom zabrániť dodávkam pod­ nikom nepatriacim do FEG. …

Článok 2 Článok 5

FEG porušilo článok 81 ods. 1 [ES] tým, že priamo či nepriamo obmedzilo možnosť 1. Za porušenia uvedené v článkoch 1 a 2 svojich členov slobodne a nezávisle si určovať bola FEG uložená pokuta vo výške 4,4 mi­ svoje predajné ceny. S týmto cieľom prijalo lióna eur. záväzné rozhodnutie o pevných cenách a záväzné rozhodnutie o zverejňovaní cien, ktoré rozšírilo medzi svojimi členmi pro­ stredníctvom odporúčaní týkajúcich sa hru­ bých a čistých cien a vytvorilo im fórum, ktoré im umožňovalo viesť diskusie o cenách a zľavách. ..."

I - 8734

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

10. Pokiaľ ide o výpočet pokuty, Komisia sa — zaviazal Komisiu a vedľajších účastní­ vzhľadom na pochybenia v správnom konaní, kov, ktorí vstúpili do konania na pod­ ktoré sama pripustila, ako aj vzhľadom na poru návrhov Komisie nahradiť trovy značnú dĺžku konania rozhodla znížiť výšku konania. pokuty o 100 000 eur. 7

12. Návrh na predbežné opatrenie, ktoré podalo FEG, bol zamietnutý. 11

C — Konanie na Súde prvého stupňa

13. Predseda prvej komory Súdu prvého 11. Proti napadnutému rozhodnutiu podali stupňa rozhodol o povolení vstupu CEF BV FEG 8 aj TU 9 žalobu na Súd prvého stupňa, a CEF UK (ďalej len spolu „CEF“) na v ktorých obe navrhovali, aby Súd prvého podporu návrhov Komisie. 12 stupňa

14. Po tom, ako boli veci T-5/00 a T-6/00 spojené na účely spoločného ústneho kona­ — zrušil napadnuté rozhodnutie 10, nia a rozsudku, vyhlásil Súd prvého stupňa 16. decembra 2003 napadnutý rozsudok, v ktorom

— subsidiárne zrušil napadnuté rozhodnu­ tie v časti, v ktorej určovalo výšku príslušných pokút, — zamietol žaloby a

— ďalej subsidiárne znížil sumu uloženej — zaviazal každého žalobcu znášať vlastné pokuty a trovy konania.

7 — Pozri odôvodnenia č. 151 až 153 napadnutého rozhodnutia. 11 — Pozri uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa zo 14. decem­ bra 2000, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de 8 — Vec T-5/00. Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, T-5/00 R, 9 — Vec T-6/00. Zb. s. II-4121, a predsedu Súdneho dvora z 23. marca 2001, 10 — Vo veci T-6/00 TU okrem toho subsidiárne navrhovala FEG/Komisia, C-7/01 P (R), Zb. s. I-2559. zrušenie tvrdenia, že porušila článok 81 ES, uvedené v článku 12 — Pozri uznesenie zo 16. októbra 2000, spojené veci T-5/00 3 napadnutého rozhodnutia. a T-6/00.

I - 8735

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

15. Odvolaním doručeným do kancelárie — zaviazal odvolateľa na náhradu trov Súdneho dvora 26. februára 2004 FEG konania. navrhuje, aby Súdny dvor:

17. Vedľajší účastníci konania CEF navrhujú, aby Súdny dvor: — zrušil napadnutý rozsudok v spojených veciach T-5/00 a T-6/00 alebo aspoň vo veci T-5/00 a sám v novom rozhodnutí úplne alebo čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie Komisie a nariadil pod­ — zamietol odvolanie ako celok ako zjavne statné zníženie pokuty, ktorá mu bola neprípustné alebo neprípustné alebo uložená, prinajmenšom ako nedôvodné a

— zaviazal odvolateľa na náhradu trov — subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok konania. v spojených veciach T-5/00 a T-6/00 alebo aspoň vo veci T-5/00 a vrátil vec Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a

18. Konanie vo veci sa uskutočnilo na Súdnom dvore najskôr v rámci písomnej časti a následne pokračovalo 22. septembra 2005 spoločne s vecou C-113/04 P ústnou časťou konania. — zaviazal Komisiu na náhradu trov kona­ nia v oboch stupňoch.

IV — Druhý, tretí, štvrtý, piaty a šiesty odvolací dôvod 16. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

19. Druhým až šiestym odvolacím dôvodom FEG namieta proti rôznym častiam napad­ nutého rozsudku, v ktorých Súd prvého — zamietol odvolanie ako celok ako neprí­ stupňa jednotlivo analyzuje zistenia Komisie pustné alebo prinajmenšom ako nedô­ týkajúce sa porušení protimonopolnej práv­ vodné, nej úpravy, ako aj dĺžku ich trvania.

I - 8736

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

20. Skôr ako pristúpim k rozboru jednotli­ A — Druhý odvolací dôvod: neprihliadnutie vých odvolacích dôvodov je vhodné pripo­ na dôkazy v prospech žalobcu týkajúce sa menúť hodnotiace kritérium, ktoré vyplýva kolektívnej dohody o výlučnom obchodovaní z článku 225 ods. 1 ES a z článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, ktoré Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre používa v konaniach o odvolaní 13: odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Súd prvého stupňa je preto výlučne príslušný na kon­ štatovanie a posúdenie relevantného skutko­ vého stavu, ako aj na posúdenie dôkazných prostriedkov. Posúdenie tohto skutkového stavu a dôkazných prostriedkov teda neza­ 23. Svojím druhým odvolacím dôvodom kladá, s výnimkou ich skreslenia, právnu FEG vytýka Súdu prvého stupňa, že porušil otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu zásady prezumpcie neviny a povinnosti odô­ Súdnym dvorom v rámci odvolacieho kona­ vodnenia, keďže neuznal ako dôkazy nia. v prospech žalobcu dokumenty, ktoré boli vyhotovené po začatí vyšetrovania Komisie alebo po zaslaní jej upovedomenia, ale v každom prípade pred oznámením o výhradách.

21. Okrem toho odvolanie, kde sa iba opakujú žalobné dôvody a tvrdenia už raz uvedené pred Súdom prvého stupňa a ktoré neobsahuje argumentáciu smerujúcu oso­ bitne k odstráneniu právnych vád, ktoré má napadnutý rozsudok, túto požiadavku nespĺňa. Takéto odvolanie totiž v skutočnosti sleduje iba opakované posúde­ nie žaloby podanej na Súd prvého stupňa, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora. 14 24. Tento druhý odvolací dôvod, ktorý úzko súvisí s prvým, odkazuje najmä na body 196 a 208 napadnutého rozsudku. V týchto bodoch Súd prvého stupňa skúma dôkaznú hodnotu rôznych dokumentov vyhotovených tretími osobami a predložených Komisii, 22. Na základe toho je potrebné ďalej ktoré podľa názoru FEG svedčia proti pristúpiť k preskúmaniu druhého až šiesteho dôvodom uvedeným v súvislosti odvolacieho dôvodu. s kolektívnym režimom výlučného obchodo­ vania. Súd prvého stupňa tu dospel k záveru, že dotknuté dokumenty nemajú vplyv na 13 - Pozri rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./­ tvrdenie Komisie, podľa ktorej sa „gentle­ Komisia, nazývaný „Cement“, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. men's agreement“, existujúca medzi FEG s. I-123, body 47 až 49, a z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT, C-37/03 P, Zb. s. I-7975, body 43 a 53. a NAVEG, naozaj realizovala.15 14 - Pozri rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, bod 35; z 23. marca 2004, Európsky ombudsman/Lamberts, C-234/02 P, Zb. s. I-2803, bod 77, a z 30. júna 2005, Eurocermex/ÚHVT, C-286/04 P, Zb. s. I-5797, bod 50. 15 — Pozri tiež bod 209 napadnutého rozsudku.

I - 8737

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

25. FEG proti tomuto záveru namieta nej hodnoty dokumentov nič spoločné a tvrdí, že napadnutý rozsudok je vnútorne s posúdením primeranosti dĺžky konania. rozporný. Na jednej strane sa totiž na V súlade s tým dve časti napadnutého upovedomenie Komisie neprihliada, pokiaľ rozsudku, v ktorých sa Súd prvého stupňa ide o určenie počiatočného okamihu na účely zaoberá dĺžkou konania a dôkaznou hodno­ uplatnenia zásady primeranej dĺžky konania. tou sporných dokumentov, spolu logicky V tejto súvislosti teda Súd prvého stupňa nesúvisia, a teda na rozdiel od toho, čo tvrdí považoval FEG za obvineného na základe FEG, nemôžu si ani protirečiť, pokiaľ ide formálneho obvinenia iba od okamihu ozná­ o ich obsah. menia o výhradách a nie už od upovedome­ nia. Na druhej strane sa však v súvislosti s hodnotením dôkazov FEG považuje za formálne obvineného už od okamihu upove­ domenia. Týmto spôsobom Súd prvého stupňa neuznal za dôkazy v prospech žalobcu dokumenty, ktoré siahajú do obdo­ bia po začatí šetrenia Komisie, alebo jej 28. Najmä samotná skutočnosť, že určitý upovedomenia. Súd prvého stupňa sporným dokument bol vyhotovený pred oznámením dokumentom automaticky a bez ďalších o výhradách nevyhnutne nespôsobuje, že vysvetlení nepriznáva povahu dôkazov tento dokument je dôkazom v prospech v prospech žalobcov. obvineného. Ani dokument, ktorý bol vyho­ tovený po oznámení o výhradách nie je nevyhnutne dôkazom v neprospech žalobcu. Naopak, dôkazná hodnota dokumentu sa musí vždy skúmať s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. V dôsledku toho môže byť údajný dôkaz v prospech žalobcu neplatný napríklad preto, že bol vyhotovený 26. Posúdenie rozporu v odôvodnení roz­ na základe iniciatívy adresátov obvinení sudku Súdu prvého stupňa je právnou a v okamihu, keď už bolo jasné, že Komisia otázkou, ktorej sa ako takej možno dovolávať mala počiatočné podozrenie z porušenia v rámci konania o odvolaní. 16 Z tohto protimonopolnej právnej úpravy, a teda že hľadiska je teda odvolanie FEG prípustné. dotknuté podniky už boli oboznámené („in tempore suspecto“). V tomto prípade Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vykonal práve takéto posúdenie bez toho, aby sa dopustil akéhokoľvek právneho omylu.

27. Na rozdiel od toho, čo, ako sa zdá, navrhuje FEG, však nemá posúdenie dôkaz­

16 — Pozri rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53, a zo 17. decembra 1998, 29. V konečnom dôsledku je preto druhý Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 25. odvolací dôvod síce prípustný, ale nedô­ Pozri tiež v rovnakom zmysle rozsudok zo 7. júla 2005, Le Pen/Parlament, C-208/03 P, Zb. s. I-6051, bod 45. vodný.

I - 8738

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

B — Tretí odvolací dôvod: posúdenie dôka­ 32. Okrem toho sa tretí odvolací dôvod zov týkajúcich sa dĺžky kolektívnej dohody odvoláva na body 401 až 406 napadnutého o výlučnom obchodovaní rozsudku, v ktorých Súd prvého stupňa opisuje dotknuté protimonopolné správanie ako „závažné porušenie článku 81 ES“ 19 a pokiaľ ide o jeho dĺžku, zdôrazňuje jednotný charakter týchto porušení. 20

30. Svojím tretím odvolacím dôvodom FEG vytýka Súdu prvého stupňa porušenie článku 81 ods. 1 ES a povinnosti odôvodnenia, 33. FEG tvrdí, že dôkazy Komisie na pod­ keďže považoval za dôvodné dôkazy, ktoré poru svojich tvrdení sú nedostatočné, ako aj uviedla Komisia, týkajúce sa existencie, ale nepriame. Nedokázala by nimi ani zákonným najmä dĺžky kolektívnej dohody o výlučnom spôsobom, ani presvedčivo preukázať pokra­ obchodovaní. čujúce porušenie protimonopolného práv­ neho predpisu v období od 11. marca 1986 do 25. februára 1994. FEG najmä kritizuje, že Súd prvého stupňa pripustil dôkazy založené výlučne na niekoľkých indíciách, a teda na zápisniciach zo zasadnutí a výmeny koreš­ pondencie medzi dotknutými združeniami podnikov. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že pokiaľ ide o obdobia od 12. marca 1986 do 28. februára 1989, ako aj od 31. Tento odvolací dôvod sa vzťahuje najmä 18. novembra 1991 do 25. februára 1994 na časť napadnutého rozsudku týkajúcu sa Komisia nepredložila žiadne dôkazy nadpisu „o návrhoch na zrušenie [napadnu­ o existencii kolektívnej dohody o výlučnom tého rozhodnutia]“ a jeho časti II.B.1.b. Tam obchodovaní. Súd prvého stupňa dôkladne skúma otázku, či Komisia v napadnutom rozhodnutí splnila požiadavky dôkazného bremena, keď kon­ štatuje existenciu kolektívneho systému výlučného obchodovania v podobe „gentle­ men's agreement“ medzi FEG a NAVEG. 17 Súdny dvor dospel k záveru, že žalobné 34. Komisia tvrdí, že tento odvolací dôvod je dôvody predložené FEG a TU nie sú neprípustný, pretože FEG iba opakuje spôsobilé „spochybniť presvedčivosť, objek­ žalobné dôvody, ktoré už uviedlo počas tívnosť a jednoznačnosť dôkazných pro­ prvostupňového konania na Súde prvého striedkov, na ktoré sa odvoláva napadnuté stupňa a ktoré tento súd zamietol. Napríklad rozhodnutie“.18 body 169 až 186 napadnutého rozsudku sa totiž venujú hlavne tvrdeniam žalobcov,

17 — Pozri bod 141, ktorým sa uvádza časť II.B.I.b napadnutého rozsudku. 18 — Pozri všeobecný záver uvedenej časti, najmä bod 210 19 — Bod 402 napadnutého rozsudku. napadnutého rozsudku. 20 — Bod 406 napadnutého rozsudku.

I - 8739

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

ktorými už na prvom stupni namietali oprieť zistenie porušenie pravidiel hospodár­ dôkaznú hodnotu dokumentov preložených skej súťaže uvedených v Zmluve, je právnou Komisiou týkajúcich sa schôdzí medzi FEG otázkou, ktorú možno Súdnemu dvoru pred­ a NAVEG. Jednoduché opakovanie dôvodov, ložiť v rámci konania o odvolaní. ktoré už boli uvedené na Súde prvého stupňa je neprípustné. 21

37. Takto vykladaný tretí odvolací dôvod je 35. Okrem toho CEF namieta, že uvedený teda prípustný. Nedá sa mu však v jeho odvolací dôvod má za cieľ dosiahnuť výlučne podstate vyhovieť. opakované posúdenie skutkového stavu, ktoré vykonal Súd prvého stupňa. Zdá sa totiž, že podrobný kritický rozbor, ktorý vykonalo FEG vo vzťahu k jednotlivým dokumentom a ich dôkaznej hodnote nasvedčuje takejto žiadosti. 22 Aj to svedčí proti prípustnosti tretieho odvolacieho dôvodu. 23 38. Je pravda, že Komisia musí preukázať nielen existenciu dohody, ale aj jej dĺžku. 24 Súdny dvor však uznáva, že z dôvodu svojej povahy sú často protisúťažné postupy a dohody utajované a že dokumentácia, ktorá sa ich týka, sa obmedzuje na nevyhnutné minimum. Napríklad také dokumenty ako 36. Pri dôkladnejšom preskúmaní sa však zápisnice zo schôdze sú vo všeobecnosti tento tretí odvolací dôvod nevyčerpáva iba nielen zriedkavo dostupné, ale nevyhnutne kritikou posúdenia skutkového stavu, vyko­ sú aj neúplné, a teda často je potrebné naného Súdom prvého stupňa, ani opakova­ rekonštruovať určité rozhodujúce osobitosti ním dôvodov, uvedených na prvom stupni. pomocou dedukcií. Preto vo väčšine prípa­ FEG naopak tvrdí, že Súd prvého stupňa vo dov musí byť existencia protisúťažného svojom rozsudku nezohľadnil zákonné nále­ postupu alebo dohody logicky vyvodená žitosti dôkazov v prípade porušenia článku z indícií a z určitého množstva zhôd okol­ 81 ods. 1 ES a že preto Súd svoj rozsudok ností, ktoré skúmané ako celok môžu správne neodôvodnil. Aké sú náležitosti v prípade absencie iného rozumného vysvet­ dôkazov, ktoré musí Komisia splniť pri lenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel rozhodnutí v oblasti protimonopolného hospodárskej súťaže. 25 Tieto vyššie uvedené práva a najmä, o aký druh dôkazov môže indície a zhody okolností jasne poskytujú

21 — Pozri bod 21 týchto návrhov. 24 — Pozri rozsudok zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, 22 — Posledná veta bodu 7 žaloby by sa tiež mohla vykladať C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 31. v tomto zmysle. 25 — Pozri rozsudok Cement, už citovaný v poznámke pod čiarou 23 — Pozri bod 20 týchto návrhov. 13, body 55 až 57.

I - 8740

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

informácie nielen o existencii protisúťažných C — Štvrtý odvolací dôvod: zosúladené správaní a dohôd, ale taktiež o dĺžke pokra­ postupy týkajúce sa určenia cien čujúceho protisúťažného správania a období uplatňovania dohody uzavretej v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže.

42. Svojím štvrtým odvolacím dôvodom FEG vytýka Súdu prvého stupňa porušenie 39. Práve k tomu došlo v tomto prípade. povinnosti odôvodnenia. Súd prvého stupňa Komisia vyvodila existenciu a dĺžku trvania údajne opakovane nepreskúmal tvrdenia kolektívnej dohody o výlučnom obchodovaní FEG, alebo ich zohľadnil nesprávne. Okrem v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže toho Súd prvého stupňa porušil článok 81 z mnohých indícií. Na základe citovanej ods. 1 ES, keďže mu vytýkal dohody ako judikatúry mohol Súd prvého stupňa dospieť zosúladené postupy bez toho, aby zároveň bez toho, aby sa dopustil akéhokoľvek uviedol, že tieto dohody sa prejavili právneho omylu, k záveru, že takýto spôsob v konkrétnom správaní. pripustenia dôkazu splnil zákonom ustano­ vené náležitosti. Preto napadnutý rozsudok neobsahuje žiadnu vadu odôvodnenia. Preto je tretí odvolací dôvod nedôvodný.

43. Tento odvolací dôvod sa týka najmä hlavy II.D (body 279 až 339) napadnutého 40. Napokon otázka, aká je dôkazná sila, rozsudku, v ktorých sa Súd prvého stupňa ktorú možno pripísať v konkrétnom prípade zaoberá zosúladenými postupmi, ktoré zistila jednotlivým indíciám použitým Komisiou Komisia, týkajúcimi sa určenia cien medzi tiež a práve pokiaľ ide o dĺžku trvania FEG a jej členskými podnikmi. Súd prvého porušení pravidiel hospodárskej súťaže, je stupňa dospel k záveru, že FEG a jeho otázkou posúdenia skutkového stavu členovia „prostredníctvom skupiny postupov, a dôkazných prostriedkov. Ako som uviedla, dohôd a rozhodnutí sa... snažili obmedziť

táto otázka s výnimkou prípadu nesprávneho hospodársku súťaž prostredníctvom cien posúdenia týchto dôkazov, na ktoré sa a zliav, ktoré voči sebe uplatňovali, ako aj v tomto prípade nepoukazovalo, patrí do prijatím záväzných rozhodnutí v oblasti cien výlučnej právomoci Súdu prvého stupňa a reklamy na úrovni FEG“, a že Komisia a Súdny dvor ju v odvolacom konaní nemôže v plnom rozsahu preukázala, že tieto postupy preskúmať. boli v rozpore s článkom 81 ES. 26 Tento štvrtý odvolací dôvod je zároveň namierený proti bodom 403 až 412 napadnutého roz­ sudku, ktoré sa zaoberajú jednotným a pokračujúcim charakterom porušení.

41. Preto je tretí odvolací dôvod síce prí­ pustný, ale nedôvodný. 26 — Body 338 a 339 napadnutého rozsudku.

I - 8741

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

44. FEG osobitne uvádza päť dôvodov, ktoré 47. Súd prvého stupňa vôbec nezabudol tvoria zároveň päť častí tohto odvolacieho zohľadniť toto kritérium. Naopak, dôvodu. v bodoch 340 až 343 napadnutého rozsudku venoval príslušnú časť celkovému posúdeniu dotknutých porušení. Súd prvého stupňa tam najmä uviedol, že obe porušenia vytýkané FEG, a teda aj kolektívna dohoda o výlučnom obchodovaní aj zosúladený postup týkajúci sa určenia cien „sledujú rovnaký protisúťažný cieľ“, ktorý spočíva v „udržaní cien na mimosúťažnej úrovni“. 28 Zároveň s týmto konštatovaním Súd prvého stupňa implicitne 1. O pokračujúcom charaktere zosúladených vyvodzuje, že každé z porušení, konkrétne postupov týkajúcich sa tvorby cien (prvá časť kolektívny režim výlučného obchodovania štvrtého odvolacieho dôvodu) a zosúladené postupy v oblasti cien, sleduje samo osebe tento jediný cieľ. Na to odkazuje Súd prvého stupňa, keď napríklad v bode 406 napadnutého rozsudku zdôrazňuje jednot­ nosť sporných porušení.

45. FEG v prvom rade tvrdí, že Súd prvého stupňa uvádza nejasné a nedostatočné odô­ vodnenie, keď v bodoch 403 až 412 napad­ nutého rozsudku dospel k záveru, že zosú­ ladené postupy týkajúce sa tvorby cien zistené Komisiou predstavujú jedno pokra­ čujúce porušenie. Súd prvého stupňa nešpe­ 48. Keď sa obe časti napadnutého rozsudku cifikoval, v čom spočíva „spoločný plán“ čítajú vo vzájomnej súvislosti, jasne z nich a „rovnaký cieľ“, prostredníctvom ktorého vyplýva, že tvrdenia Súdu prvého stupňa sa výlučne môžu rôzne činnosti stať jediným spĺňajú právne náležitosti dostatočného odô­ pokračujúcim správaním. vodnenia jeho rozsudku. Umožňujú dotknu­ tej osobe porozumieť napadnutému roz­ sudku a Súdnemu dvoru preskúmať ho v odvolacom konaní.

46. Aby sa rôzne činnosti mohli považovať za jedno porušenie, je totiž potrebné, aby boli „súčasťou ,spoločného plánu' z dôvodu ich rovnakého cieľa narušenia hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu“. 27 49. Prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu je preto nedôvodná.

27 — Pozri rozsudok Cement, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, body 258 a 260. 28 — Pozri bod 342 napadnutého rozsudku.

I - 8742

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

2. O bežných zľavách pre školy (druhá časť spôsobom teda znova namieta tvrdenia Súdu štvrtého odvolacieho dôvodu) prvého stupňa týkajúce sa dĺžky trvania porušení. Z rovnakých dôvodov uvedených k tretiemu odvolaciemu dôvodu je tento argument síce prípustný, ale nedôvodný. 30

50. Pokiaľ ide o predaj elektrotechnického materiálu školám, FEG v druhom rade tvrdí, že Súd prvého stupňa v bodoch 324, 409 a 412 napadnutého rozsudku neuznal oso­ 53. Druhej časti štvrtého odvolacieho bitný a z politicko-sociálneho hľadiska odô­ dôvodu preto nie je možné vyhovieť. vodnený charakter takzvaných bežných zliav dohodnutých medzi FEG a podnikmi, ktoré sú jeho členmi. Je pritom zrejmé, že išlo iba o dodávky zanedbateľného rozsahu, ktorých vplyv na obchod medzi členskými štátmi nebol preukázaný.

3. O úlohe komisie pre výrobky „drôty a káble“ (tretia časť štvrtého odvolacieho dôvodu)

51. FEG touto časťou štvrtého odvolacieho dôvodu iba zdanlivo namieta proti vade odôvodnenia. Podľa môjho názoru je jeho 54. FEG v treťom rade tvrdí, že v bodoch 317 tvrdenie v skutočnosti pokusom, aby Súdny až 323 napadnutého rozsudku Súd prvého dvor opätovne preskúmal skutkový stav, čo stupňa neobjasnil, v akom rozsahu sa v rámci už vykonal Súd prvého stupňa. Preto je komisie FEG pre výrobky „drôty a káble“ odvolanie v rozsahu, v akom sa druhá časť skutočne v praxi uplatnili postupy obmedzu­ štvrtého odvolacieho dôvodu opiera o toto júce hospodársku súťaž. Súd prvého stupňa tvrdenie, neprípustné, keďže sa ním nekladie sa na jednej strane uspokojil iba s indíciami žiadna právna otázka. 29 a na druhej strane prehliadol skutočnosť, že konkrétny vplyv protisúťažného správania na trh sa musí preukázať.

52. FEG okrem toho tvrdí, že pokiaľ ide o obdobie po roku 1991, neexistuje žiadny 55. Na jednej strane, pokiaľ ide o poukázanie dôkaz o existencii dohody o cenách. Týmto na indície, už bolo objasnené, že podľa

29 — Pozri bod 20 týchto návrhov. 30 — Pozri v tejto súvislosti body 30 až 41 týchto návrhov.

I - 8743

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

judikatúry k článku 81 ods. 1 ES je tento 59. Ak ide naopak o zosúladené postupy spôsob pripustenia dôkazu prípustný. 31 v skutočnom a vlastnom zmysle, a teda nie Z tohto hľadiska je preto tretia časť štvrtého o protisúťažné dohody alebo rozhodnutia, odvolacieho dôvodu síce prípustná, ale článok 81 ods. 1 ES vyžaduje preukázanie nedôvodná. dohody medzi podnikmi, správanie na trhu, ktoré odzrkadľuje túto dohodu, ako aj príčinnú súvislosť medzi nimi. 33 Tento predpoklad sa však nemá vykladať v tom zmysle, že každá jednotlivá udalosť, z ktorej by sa mohla vyvodzovať koncentrácia medzi účastníkmi, musí mať nevyhnutne vplyv na 56. Na druhej strane, pokiaľ ide trh. Naopak, aj rôzne indície môžu vo svojom o nedostatočné preukázanie konkrétneho celku predstavovať zosúladené správanie vplyvu opatrení v oblasti určenia cien na účastníkov. V tomto prípade stačí preukázať, trhu, na ktoré poukázal FEG, je potrebné že táto koncentrácia medzi účastníkmi sa rozlišovať toto. celkove prejavuje zodpovedajúcim správaním na trhu.

57. Keď ide o protisúťažné dohody alebo rozhodnutia, podľa judikatúry nie je vôbec potrebné preukázať konkrétne dôsledky na 60. Z právneho hľadiska teda v tomto prí­ trh. Ich protisúťažný cieľ stačí na to, aby sa pade nebolo potrebné vytvoriť priamu súvis­ považovali za porušenie článku 81 losť medzi každým prvkom koncentrácie ods. 1 ES. 32 medzi účastníkmi a ich zodpovedajúcim správaním na trhu. Naopak, z mnohých zistených indícií svedčiacich o výmene infor­ mácií o zľavách, cenách, obrate a maržiach zisku postačovalo vyvodiť, že účastníci si z celkového hľadiska dohodli svoje správanie, aby sa potom preukázalo, že takáto koncen­ 58. Ako najmä vyplýva z článku 323 napad­ trácia sa celkovo prejavila zodpovedajúcim nutého rozsudku, Súd prvého stupňa sa správaním na trhu. v tomto prípade skutočne domnieval, že komisia pre výrobky „drôty a káble“ ako výmenný systém informácií medzi svojimi členmi slúžila ako fórum na rozhodovanie o určení pravidiel udeľovania zliav. Preto nebol vôbec potrebný konkrétny dôkaz prejavu zosúladeného postupu na trhu. 61. Práve toto urobil Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. V bode 317 a nasl.

31 — V tejto súvislosti pozri úvahy týkajúce sa tretieho odvolacieho dôvodu a najmä body 36 až 40 týchto návrhov. 32 — Pozri rozsudok Cement, už citovaný v poznámke pod čiarou 33 — Pozri rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, 13, bod 261. C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 118.

I - 8744

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

predovšetkým rozobral rôzne indície týka­ 65. Na jednej strane tvrdí, že takzvané júce sa existencie zosúladeného správania záväzné rozhodnutie FEG o pevných cenách členov FEG. Z bodu 330 napadnutého roz­ sa prestalo uplatňovať zanedlho po jeho sudku teda jasne vyplýva, hoci stručne, že prijatí v roku 1984. Súd prvého stupňa Súd prvého stupňa pristúpil aj ku konštato­ nemohol platne dospieť k záveru, že poru­ vaniu vo veci vykonania zosúladeného šenie týkajúce sa tohto rozhodnutia trvalo až postupu na trhu: Súd prvého stupňa odka­ do dňa jeho formálneho späťvzatia, kon­ zuje najmä na úvahy vykonané krétne do 23. novembra 1993. v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o uverejnenie cenníkov a katalógov patria­ cich do FEG.

66. V rozsahu, v akom sa odvolanie opiera o toto tvrdenie, Komisia správne tvrdí, že je 62. Na základe týchto predpokladov dochá­ neprípustné. FEG sa totiž snaží pomocou dzam k záveru, že Súd prvého stupňa svoj odvolania predložiť na preskúmanie posúde­

rozsudok

primerane odôvodnil. Preto aj nie skutkového stavu a dôkazov, ktoré z tohto druhého hľadiska je síce tretia časť vykonal Súd prvého stupňa. Súdny dvor štvrtého odvolacieho dôvodu prípustná, ale nemá v tejto súvislosti právomoc. 34 nedôvodná.

63. Preto tejto tretej časti štvrtého odvola­ 67. Na druhej strane FEG tvrdí, že z dôvodu cieho dôvodu nie je možné vyhovieť. ich právneho charakteru sa obe záväzné rozhodnutia priveľmi jasne odlišujú od ostatných údajných porušení v oblasti koor­ dinácie cien, aby ich mohol Súd prvého stupňa považovať v celku za jedno porušenie. V tejto súvislosti obviňuje Súd prvého stupňa, že svoj rozsudok odôvodnil nezro­ zumiteľne. 4. O záväzných rozhodnutiach týkajúcich sa pevných cien a o rozhodnutiach o zverejňovaní cien (štvrtá časť štvrtého odvolacieho dôvodu)

68. Hoci je odvolanie v rozsahu, v akom sa opiera o toto tvrdenie, prípustné, je vo svojej 64. FEG v štvrtom rade kritizuje napadnutý podstate nedôvodné. Je totiž nepodstatné, či

rozsudok

z rôznych hľadísk v časti, v ktorej sa zaoberá dvomi záväznými rozhodnutiami FEG o pevných cenách a o zverejňovaní cien (body 289 až 301). 34 — Pozri bod 20 týchto návrhov.

I - 8745

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

majú všetky jednotlivé zložky jednotného 71. FEG iba zdanlivo touto časťou štvrtého obvinenia zo zosúladeného postupu, akými odvolacieho dôvodu namieta vadu odôvod­ sú napríklad zložky uvedené v bodoch 289 až nenia. V skutočnosti sa jeho tvrdenia javia aj 339 napadnutého rozsudku (záväzné roz­ v tomto prípade ako pokus predložiť Súd­ hodnutia, konzultácie o cenách a zľavách, nemu dvoru na posúdenie skutkový stav, použitie rovnakých cenníkov) rovnakú ktorý vykonal Súd prvého stupňa. Preto právnu povahu. Naopak, je nevyhnutné, aby v rozsahu, v akom sa piata časť štvrtého bol každý z týchto prvkov správne zistený odvolacieho dôvodu opiera o tieto tvrdenia, a preukázaný a aby z celku týchto prvkov je odvolanie neprípustné, pretože sa ním mohlo vyplývať obvinenie z pokračujúceho nekladie žiadna právna otázka. 35 zosúladeného postupu v oblasti tvorby cien.

72. FEG okrem toho kritizuje bod 337 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd 69. Preto ani tejto štvrtej časti štvrtého prvého stupňa s odkazom na úroveň cien odvolacieho dôvodu nie je možné vyhovieť. na veľkoobchodnom trhu v Holandsku tvrdí: „FEG odmietlo v celom rozsahu tvrdenie, podľa ktorého boli ceny vyššie v Holandsku ako v blízkych krajinách, ale nepredložilo platné dôkazy, aby to vyvrátilo“. Podľa FEG Súd prvého stupňa týmto spôsobom nesprávne uplatnil zásadu dôkazného bre­ mena, lebo namiesto toho, aby vyžadoval od Komisie dôkaz o úrovni cien, ktorú uvádzala, požadoval naopak od FEG opačný dôkaz. 5. O zaslaní cenových odporúčaní FEG svojim členom (piata časť štvrtého odvola­ cieho dôvodu).

73. Týmito tvrdeniami si FEG mýli povin­ nosti zisťovania týkajúce sa podmienok na trhu, ktoré môže Komisia rozumne ukladať v konaní v oblasti hospodárskej súťaže. FEG 70. Pokiaľ ide napokon o cenové odporúča­ najmä nesprávne vykladá mechanizmus nia pre výrobky patriace do kategórie „plas­ striedania bremena tvrdenia, ktoré pred­ tové trubky“, ktoré zaslalo FEG podnikom, chádza dôkaznému bremenu. Komisia tak ktoré sú jeho členmi, FEG v prvom rade totiž samozrejme musí znášať dôkazné bre­ v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v bode 326 meno, pokiaľ ide o všetky tvrdenia, ktoré a nasl. napadnutého rozsudku Súd prvého uviedla vo svojom rozhodnutí. No skôr ako je stupňa absolútne ignoroval výnimočný cha­ rakter týchto odporúčaní a mlčal tiež o ich obmedzenom dosahu, čím sa dopustil omylu v odôvodnení. 35 — Tamže.

I - 8746

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

skutočne potrebné pristúpiť k rozdeleniu 75. V tomto prípade sa úvahy, ktoré usku­ dôkazného bremena, znáša každý účastník točnila Komisia v napadnutom rozhodnutí bremeno vysvetlenia svojich tvrdení. Odô­ týkajúcom sa cenovej úrovne v Holandsku, 36 vodnené tvrdenie Komisie môže byť vyvrá­ vôbec neopierali výlučne o samotné tvrdenia tené iba rovnako odôvodneným tvrdením alebo o subjektívne posúdenie. Naopak, protistrán. Iba v prípade, ak obaja účastníci zakladali sa na konkrétnych vyhláseniach použijú presvedčivú argumentáciu, ktorá obsiahnutých v správach a v brožúrach, dospeje k rozdielnym záverom, použijú sa v neposlednom rade v tých, ktoré vydalo pravidlá o dôkaznom bremene. práve FEG alebo TU. Na oslabenie týchto úvah Komisie o cenovej úrovni bolo potrebné odôvodnené vyjadrenie FEG. To však, ako to Súd prvého stupňa uviedol v bode 337 napadnutého rozsudku, nepo­ skytlo „geen serieuze bewijzen“ [žiadne platné dôkazy] na vyvrátenie vyhlásení Komisie. Inými slovami teda nepredložilo žiadne odôvodnené vyjadrenie.

76. Na základe týchto okolností mohol Súd prvého stupňa bez toho, aby sa dopustil akéhokoľvek právneho omylu a najmä bez porušenia platných pravidiel o dôkaznom bremene dospieť k záveru, že kritika tvrdení Komisie o cenovej úrovni, ktorú prednieslo FEG, bola nedôvodná.

74. Preto keď Komisia na základe objektívne overiteľných vyhlásení a citujúc použité 77. Ani tejto piatej časti štvrtého odvola­ zdroje dospeje vo svojom rozhodnutí cieho dôvodu teda nie je možné vyhovieť. k záveru týkajúcemu sa podmienok existu­ júcich na určitom trhu, nemôžu dotknuté podniky vyvrátiť tvrdenia Komisie iba neodô­ vodnenou námietkou. Naopak, je ich povin­ nosťou podrobne preukázať dôvody, pre ktoré sú informácie použité Komisiou 78. Zo súhrnu týchto skutočností vyplýva, že nepresné alebo prípadne irelevantné, alebo štvrtý odvolací dôvod je čiastočne neprí­ dôvody, pre ktoré nie sú závery, ku ktorým pustný a čiastočne nedôvodný. dospela Komisia správne. V tejto požiadavke sa neprejavuje obrátenie dôkazného bre­ mena, ako tvrdí FEG, ale normálny mecha­ nizmus striedania bremena tvrdenia. 36 — Pozri odôvodnenie č. 119.

I - 8747

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

D — Piaty odvolací dôvod: pripísanie zodpo­ jej obvinenie z takýchto postupov. Okrem vednosti FEG za rozšírenie kolektívnej dohody toho sa neprihliadalo na nijaké dôkazy v jeho o výlučnom obchodovaní prospech, nachádzajúce sa v spise Komisie.

79. Svojím piatym odvolacím dôvodom FEG tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil právo Spoločenstva alebo aspoň nedodržal prís­ lušnú judikatúru v rozsahu, v akom obvinil FEG z rozšírenia kolektívnej dohody 82. Ako Komisia správne odpovedá, týmto o výlučnom obchodovaní na dodávateľov, odvolacím dôvodom FEG najmä spochyb­ ktorí nie sú členmi NAVEG. Okrem toho ňuje posúdenie skutkového stavu a dôkazov, Súd prvého stupňa odôvodnil svoje úvahy ktoré bolo vykonané v konaní na prvom nezrozumiteľne. stupni. To je napríklad zrejmé v bode 78 a v prvej vete bodu 81 odvolania: FEG v podstate namieta proti podľa jeho názoru nepatrnému počtu indícií a proti správnosti záverov, ktoré z nich boli vyvodené. Posú­ denie skutkového stavu a dôkazov však, ako som už povedala, nie je právnou otázkou, ktorá by mohla byť predmetom odvolania; 80. Tento odvolací dôvod odkazuje najmä naopak, s výnimkou prípadu nesprávneho na body 231, 236 a 393 napadnutého roz­ posúdenia týchto dôkazov, na ktoré sa sudku. V nich Súd prvého stupňa dospel 37 v tomto prípade nepoukazovalo, patrí do k záveru, že tvrdenia uvádzané okrem iného výlučnej právomoci Súdu prvého stupňa. 38 FEG nie sú dostatočné, aby vyvrátili konšta­ Preto je z tohto hľadiska piaty odvolací tovania Komisie o rozšírení kolektívnej dôvod od začiatku neprípustný. dohody o výlučnom obchodovaní na dodá­ vateľov, ktorí nie sú členmi NAVEG.

81. FEG naproti tomu v podstate tvrdí, že Súd prvého stupňa zabudol prihliadnuť na 83. Naopak, keby FEG chcelo týmto odvo­ to, že FEG pri vykonávaní vytýkaných proti­ lacím dôvodom tvrdiť, že Súd prvého stupňa súťažných postupov nehralo žiadnu samos­ neprihliadol na právne relevantné kritérium tatnú úlohu, odlíšiteľnú od úlohy podnikov, na účely zistenia jeho účasti na protisúťaž­ ktoré sú jeho členmi, ktorá by odôvodňovala ných postupoch, boli by jeho sťažnosti prípustné, ale nedôvodné.

37 — FEG sa okrem toho odvoláva aj na body 126, 225 až 231, 391 a 392 napadnutého rozsudku. 38 — Pozri bod 20 týchto návrhov.

I - 8748

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

84. Právne relevantné kritérium je toto: aby sú jeho členmi, najmä TU, ale osobitne mohla Komisia postihnúť účasť združenia posúdil účasť združenia podnikov na proti­ a zároveň jeho členov na tom istom porušení, súťažných postupoch. Napokon, pokiaľ ide musí preukázať existenciu správania združe­ o uplatňovanie právne relevantných kritérií, nia odlišného od správania uvedených čle­ Súd prvého stupňa sa nedopustil žiadneho nov. 39 právneho omylu.

86. Zo súhrnu týchto skutočností vyplýva, že piaty odvolací dôvod je čiastočne neprí­ pustný a čiastočne nedôvodný.

85. Aj keď Súd prvého stupňa bohužiaľ E — Šiesty odvolací dôvod: určenie dĺžky v žiadnej časti napadnutého rozsudku trvania porušení pravidiel hospodárskej výslovne neuviedol, že toto kritérium pred­ súťaže stavovalo východisko jeho úvah, aj tak je možné vyvodiť, že odkazuje na časti roz­ sudku, kritizované FEG. Najmä z indícií, ktoré boli predmetom konania na prvom 87. Svojím šiestym odvolacím dôvodom FEG stupni, Súd prvého stupňa výslovne odvodil vytýka Súdu prvého stupňa porušenie práva „priamu účasť“ 40 FEG a uviedol, že Spoločenstva, najmä článku 15 ods. 2 naria­ z určitých spoločných úkonov členov jeho denia č. 17, alebo aspoň povinnosti odôvod­ správnej rady sa musí vyvodiť, „že nekonali nenia, ako aj zásady proporcionality pri individuálne, ale na účet celku členov tohto ukladaní pokút. združenia“. 41 Tlak vyvinutý na určitých dodávateľov, ktorí nie sú členmi NAVEG, nepochádzal iba od TU, ale „od FEG a TU“. 42 Z toho jasne vyplýva, že Súd prvého stupňa vôbec nepriznal rovnakú hodnotu správaniu FEG a správaniu podnikov, ktoré 88. Tento odvolací dôvod, ktorý je potrebné preskúmať spoločne s tretím odvolacím dôvodom,43 sa odvoláva na body 406 až 413 napadnutého rozsudku, v ktorých sa 39 - Pozri rozsudky z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö Súdny dvor zaoberá dĺžkou trvania sporných a i./Komisia, nazývaný „Drevená pasta I', 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 až 129/85, Zb. s. 5193, bod porušení protimonopolnej právnej úpravy. 27, a z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 až T-32/95, T-34/95 až T-39/95, V uvedených bodoch Súd prvého stupňa na T-42/95 až T-46/95, T-48/95, T-50/95 až T-65/95, T-68/95 až T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. záver potvrdzuje tvrdenia Komisie s. II-491, bod 1325. 40 - Bod 226 napadnutého rozsudku. 41 - Bod 231 napadnutého rozsudku. 42 - Bod 236 napadnutého rozsudku. 43 — Pozri v tejto súvislosti body 30 až 41 týchto návrhov.

I - 8749

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

a predpokladá existenciu pokračujúceho 92. Svojím prvým odvolacím dôvodom porušenia jednotného charakteru. 44 v podstate FEG obviňuje Súd prvého stupňa, že porušil zásadu primeranej dĺžky konania, keďže uviedol, že v tomto prípade nie je neprimeraná dĺžka niektorých častí konania spôsobilá mať za následok zrušenie napad­ nutého rozhodnutia. Svojím siedmym odvo­ lacím dôvodom FEG okrem toho namieta 89. FEG v podstate tvrdí, že toto hľadisko je proti tomu, že Súd prvého stupňa odmietol nesprávne a neprihliada na rôznorodý cha­ s prihliadnutím na neprimeranú dĺžku kona­ rakter jednotlivých sporných porušení. nia znížiť pokutu uloženú Komisiou; tvrdí, že v tejto súvislosti bol porušený článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 alebo aspoň povinnosť odôvodnenia, ako aj zásada proporcionality pri ukladaní pokút.

90. Je jasné, že FEG sa týmto odvolacím dôvodom snaží predložiť Súdnemu dvoru na opätovné preskúmanie posúdenie skutko­ vého stavu vykonané na Súde prvého stupňa. Keďže sa ním teda nekladie žiadna právna otázka, šiesty odvolací dôvod je neprí­ pustný. 45 A — Namietaný rozsudok

93. Prvý odvolací dôvod sa týka bodov 73 až 94 namietaného rozsudku. V — O prvom a siedmom odvolacom dôvode: neprimeraná dĺžka konania

91. Prvý a siedmy odvolací dôvod zaberajú 94. Súd prvého stupňa v nich predovšetkým v kontexte odvolania najväčší priestor. uvádza povinnosť Komisie rozhodnúť Venujú sa dôsledkom, ktoré sa musia vyvodiť v primeranej lehote v správnych konaniach, z neprimeranej dĺžky niektorých častí správ­ ktoré sa začínajú v oblasti hospodárskej neho konania pred Komisiou, ktoré zistil Súd súťaže na základe nariadenia č. 17 a ktoré prvého stupňa. Tieto dva dôvody sa teda môžu vyústiť do tam uvedených postihov. musia preskúmať spoločne. Súd prvého stupňa okrem toho pripomína, že ak je prekročenie tejto lehoty preukázané, neodôvodňuje nevyhnutne zrušenie napad­ 44 — Pozri najmä body 406 a 413 napadnutého rozsudku. nutého rozhodnutia. Zrušenie je možné iba 45 — Pozri bod 20 týchto návrhov. pod podmienkou, že sa preukáže, že poru-

I - 8750

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

šenie zásady primeranej dĺžky konania — Súd prvého stupňa nepovažuje časť poškodilo práva dotknutých podnikov na konania medzi oznámením obhajobu. 46 a vypočutím dotknutých podnikov v trvaní šestnástich mesiacov za nepri­ merane dlhú. 49

— Súd prvého stupňa považuje naopak za 95. V konkrétnom prípade Súd prvého neprimerane dlhú časť konania stupňa rozlišuje v rámci správneho konania v celkovej dĺžke dvadsaťtri mesiacov — pred Komisiou tri fázy, pričom každú z nich ktorá uplynula od vypočutia účastníkov posudzuje osobitne. až do prijatia napadnutého rozhodnu­ tia 50 Po dôkladnejšom posúdení však . tento Súd dospel k záveru, že práva žalobcov na obhajobu neboli dĺžkou tejto časti konania poškodené. 51

— Súd prvého stupňa považuje za nepri­ merane dlhú časť konania predchádza­ júcu oznámeniu o výhradách z 3. júla 96. Následne v bode 438 napadnutého roz­ 1996, pričom výslovne uznáva, že došlo sudku, na ktorý sa odkazuje v siedmom aj k nekonaniu zapríčinenému Komi­ odvolacom dôvode, rozhodol Súd prvého siou, ktoré trvalo dlhšie ako tri roky. 47 stupňa o možnosti súdneho zníženia pokuty Podľa jeho názoru však neprimeraná uloženej Komisiou. Súd prvého stupňa zdô­ dĺžka tejto časti konania nebola sama razňuje, že žalobcovia nepreukázali žiadne osebe spôsobilá zasiahnuť práva na hľadisko, ktoré by mohlo odôvodniť prípadné obhajobu, pretože v tom čase ešte ďalšie zníženie pokuty, a teda zníženie účastníkom neboli oznámené žiadne presahujúce zníženie o 100 000 eur, ktoré výhrady. Až po oznámení o výhradách už vykonala sama Komisia. V dôsledku toho existovalo formálne obvinenie a mohlo sa príslušnej žiadosti žalobcov nemôže vyho­ nastať poškodenie práva na obhajobu. 48 vieť.

46 — Body 73 a 74 napadnutého rozsudku. 49 — Bod 84 napadnutého rozsudku. 47 — Bod 77 napadnutého rozsudku. 50 — Body 85 a 93 napadnutého rozsudku. 48 — Body 78 a 79 napadnutého rozsudku. 51 — Body 86 až 93 napadnutého rozsudku.

I - 8751

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

B — Hlavné tvrdenia účastníkov konania 99. Pokiaľ ide o práva na obhajobu, Súd prvého stupňa neposúdil ťažkosti, akým musí na základe plynutia času čeliť podnik pri príprave svojej obhajoby. Najmä z dôvodu striedania členov ich vedenia a iných zamest­ nancov na základe plynutia času sa stáva stále ťažším rekonštruovať udalosti, ktoré sa stali v minulosti, a zaradiť ich do správneho časového rámca. Okrem toho FEG popiera, že porušenia, ktoré sa mu vytýkajú, trvali aj 97. FEG tvrdí, že Súd prvého stupňa mal po roku 1991. zrušiť napadnuté rozhodnutie Komisie iba z dôvodu neprimeranej dĺžky konania bez ohľadu na poškodenie jeho práv na obha­ jobu.

100. Pokiaľ ide o výšku pokuty, FEG namieta skutočnosť, že neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by odôvodnili podstatné zníženie pokuty. Súd prvého stupňa sa okrem toho dopustil zjavného omylu, keď odmietol ďalej znížiť pokutu oproti zníženiu, ktoré už pripustila Komisia. Nepatrné zní­ 98. Podľa FEG mal Súd prvého stupňa, ženie pokuty stanovené v napadnutom roz­ pokiaľ ide o otázku zrušenia, v každom hodnutí Komisie sa totiž opiera o domnienku prípade prihliadať aj na obdobie predchá­ existencie spoločnej zodpovednosti Komisie dzajúce oznámeniu o výhradách z 3. júla a dotknutých podnikov za neprimeranú 1996. Z judikatúry Európskeho súdu pre dĺžku konania.55 Sám Súd prvého stupňa ľudské práva 52 vyplýva, že už oznámenie však zistil, že zodpovednosť za neprimeranú adresátovi výhrad o začatí predbežného dĺžku konania sa mala pripísať v celom vyšetrovania proti nemu sa môže považovať rozsahu Komisii. za obvinenie v zmysle článku 6 EDĽP.53 54 Na základe toho je v tomto prípade pre posúdenie primeranosti dĺžky konania urču­ júci už okamih zaslania prvej žiadosti o informácie FEG a TU v roku 1991 alebo aspoň okamih zaslania prvého upovedome­ nia FEG zo 16. septembra 1991. 101. Komisia sa naopak domnieva, že Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku 52 - Ďalej len aj „ESĽP“. vychádzal z ustálenej judikatúry, ktorú tiež 53 - Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný 4. novembra 1950 v Ríme. na tento prípad správne použil. Súd prvého 54 - Vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach FEG odkazuje najmä na rozsudky ESĽP z 5. februára 1980, Deweer, séria A, č. 35, s. 24, bod 46, z 15. júla 1982, Eckle, séria A, č. 51, s. 33, bod 73, a z 22. mája 1998, Hozee v. Holandsko, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-III, bod 43. 55 — Odôvodnenie č. 152 napadnutého rozhodnutia.

I - 8752

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

stupňa posúdil najmä dĺžku konania pred 104. Pokiaľ ide o prípadné zníženie pokuty, a po oznámení o výhradách. Komisia sa domnieva, že návrh FEG je neprípustný alebo aspoň nedôvodný.

102. Podľa Komisie sa nemôžu kritériá 105. Tvrdenia, ktoré predložila CEF, sú EDĽP vypracované judikatúrou ESĽP bez v súlade s tvrdeniami Komisie. Podľa názoru rozdielu uplatňovať na právo hospodárskej CEF je k tomu potrebné dodať, že FEG nesie súťaže. Až do okamihu oznámenia hlavnú zodpovednosť za samotné konanie o výhradách ešte neexistovalo formálne a že tomuto konaniu sa mohlo predísť, keby obvinenie. Upovedomenie, akým bolo upo­ FEG včas ukončilo vytýkané porušenia. vedomenie zaslané službami Komisie v tomto prípade, sa jasne odlišuje od oficiálneho oznámenia o výhradách, a je preto irelevantné pre skúmanú otázku, od ktorého okamihu môže neprimeraná dĺžka konania poškodiť práva na obhajobu dot­ knutých osôb.

C — Posúdenie

103. Komisia zdôrazňuje, že podľa judika­ túry nemôže dĺžka správneho konania sama osebe určovať nezákonnosť, a teda mať za 106. Podľa už ustálenej judikatúry sa musí následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. dodržiavať zásada primeranej dĺžky konania Naopak, bol by potrebný konkrétny dôkaz, v oblasti hospodárskej súťaže, keď sa začne že práva účastníkov na obhajobu boli poško­ v zmysle nariadenia č. 17 správne konanie dené. Žalobca, ktorý nesie dôkazné bremeno, spôsobilé dospieť k uloženiu sankcií, ktoré sa presvedčivým spôsobom nepreukázal exis­ v ňom upravujú. 56 tenciu takéhoto poškodenia. Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa sám vyčerpávajúco rozobral vplyv dlhého trvania konania na 56 - Pozri rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl práva obhajoby FEG, a to vo vzťahu k dĺžke Maatschappij a i./Komisia, nazývaný „PVC II“, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P až všetkých častí konania. C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 179.

I - 8753

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

1. Úvodné úvahy 108. Hoci nemajú protimonopolné konania podľa nariadenia č. 17 trestnoprávny charak­ ter 60 a nesmerujú proti jednotlivcom, ale proti podnikom, Súdny dvor sa pri uplatňo­ vaní zásady primeranej dĺžky konania voči nim orientuje striktne podľa ustálenej judi­ katúry ESĽP týkajúcej sa článku 6 ods. 1 EDĽP. 61 Na jej základe sa môže zásada primeranej dĺžky konania uplatniť oveľa skôr, ako sa vznesie formálne obvi­ nenie. Stačí totiž, aby bola osoba oficiálne obvinená z dôvodu určitého správania, alebo aby opatrenia, ktoré sa prijímajú z dôvodu 107. Zásada primeranej dĺžky konania je indícií v jej neprospech, mali významný všeobecnou zásadou práva Spoločenstva, vplyv na jej postavenie. 62 ktorá vychádza z článku 6 ods. 1 EDĽP 57 a ktorá bola medzi tým ustanovená aj do článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie 58 (právo na dobrú správu). 59

57 - Pozri v tomto zmysle rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 21, a PVC II, už citovaný v poznámke pod čiarou 56, body 170 a 171. Súdny dvor však upozornil aj na skutočnosť, „že rešpektovanie zásady kontradiktórnosti ako zásady iných procesných záruk uvedených v článku 6 ods. 1 EDĽP sa týka iba súdneho konania pred ,súdom'" (rozsudok Ciment, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 70). Z toho je možné 109. V súlade s tým sa aj v protimonopol vyvodiť, že v rámci správneho konania pred Komisiou vôbec neprichádza do úvahy priame uplatnenie článku 6 ods. 1 nom konaní môže uplatniť zásada primeranej

EDĽP. dĺžky konania už oveľa skôr ako od oznáme 58 — Ú. v. ES 2000, C 364, s. 1. Charta základných práv ešte nemá sama právne záväzné účinky porovnateľné s účinkami nia o výhradách, čo je podobné formálnemu primárneho práva, avšak ako prameň právneho vedomia obvineniu. Okrem toho je teraz možné objasňuje rozsah základných práv zaručených právom

Spoločenstva. Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vynechať otázku, či a prípadne kedy pred z 8. septembra 2005 vo veci Parlament/Rada, C-540/03, vec v konaní, bod 108, a zo 14. októbra 2004 vo veci Berlusconi oznámením o výhradách je možné hovoriť a i., C-387/02, C-391/02 a C-403/02 (rozsudok z 3. mája o oficiálnom obvinení.

V každom prípade 2005, Zb. s. I-3565), bod 83; v rovnakom zmysle pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro 29. júna totiž už pri príležitosti predbežného vyšetro- 2004 vo veci Nardone/Komisia, C-181/03 P (rozsudok z 13. januára 2005, Zb. s. I-199), bod 51; generálny advokát Mischo 20. septembra 2001 vo veci Booker Aquaculture a Hydro Seafood, C-20/00 a C-64/00 (rozsudok z 10. júla 2003, Zb. s. I-7411), bod 126; generálny advokát Tizzano 8. februára 2001 vo veci BECTU, C-173/99 (rozsudok 60 - Pozri v tejto súvislosti článok 15 ods. 4 nariadenia č. 17. z 26. júna 2001, Zb. s. I-4881 a I-4883), bod 28, a generálny 61 - Pozri rozsudok PVC II, už citovaný v poznámke pod čiarou advokát Léger 10. júla 2001 vo veci Rada/Hautala, 56, bod 182. C-353/99 P (rozsudok zo 6. decembra 2001, Zb. s. I-9565), 62 - Francúzska verzia: „La période à prendre en considération.

. . body 82 a 83; pozri tiež nedávne návrhy, ktoré predniesol débute dès qu'une personne se trouve officiellement inculpée generálny advokát Alber 24. októbra 2002 vo veci Evans, ou lorsque les actes effectués par les autorités de poursuite en C-63/01 (rozsudok zo 4. decembra 2003, Zb. s. I-14447), bod raison des soupçons qui pèsent contre elle ont des

80. répercussions importantes sur sa situation“; anglická verzia: 59 - V tomto prípade sa ešte z časových dôvodov neuplatňuje „The period to be taken into consideration. . . begins at the Charta základných práv, pretože bola vyhlásená iba po prijatí time when formal charges are brought against a person or napadnutého rozhodnutia. V budúcnosti však bude potrebné when that person has otherwise been substantially affected by prihliadať na skutočnosť, že v konaniach v oblasti hospodár actions taken by the prosecuting authorities as a result of skej súťaže sa Komisia slávnostne zaviazala dodržiavať Chartu a suspicion against him“; pozri rozsudok ESĽP Pedersen základných práva, čím na seba jednostranne prevzala & Baadsgaard v. Dánsko zo 17. decembra 2004, č. 49017/99, povinnosť v tomto zmysle (vyhlásenie Predsedu Európskej § 44; pozri tiež vtom istom zmysle rozsudky ESĽP Ringeisen komisie Romana Prodiho zo 7. decembra 2000 pri príležitosti zo 16. júla 1971, séria A č. 13, § 110, a Corigliano Európskej rady v Nice); okrem toho pozri odôvodnenie č. 37. z 10. decembra 1982, séria A, č. 57, § 34, a judikatúru už nariadenia č. 1/2003. citovanú v poznámke pod čiarou 54.

I - 8754

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

vania Komisie mohlo mať jej zisťovanie na aj neistote súvisiacej jednak s dĺžkou a jednak základe článku 14 nariadenia č. 17, ako aj jej s výsledkom konania, pričom sa teda nachá­ žiadosti o informácie v zmysle článku 11 dzajú pod značným tlakom. V takom posta­ nariadenia č. 17 „významný vplyv“ na posta­ vení im zásada primeranej dĺžky konania venie dotknutých podnikov. 63 zaručuje väčšiu ochranu, širšiu ako ochranu, ktorú im ponúka premlčanie postihnuteľ­ ného konania. 64

110. Tieto vyšetrovacie nástroje totiž spra­ vidla vyvolávajú u dotknutých osôb dojem, že Komisia ich podozrieva z porušenia článku 81 ES alebo článku 82 ES. O to viac to platí, keď Komisia tak ako v tomto prípade dá na 112. Na základe toho pokiaľ ide o otázku, či vedomie, že jej bola predložená sťažnosť trvanie protimonopolného konania pred tretej osoby a že táto sťažnosť mohla vyvolať Komisiou bolo alebo nebolo neprimerané, dostatočné počiatočné podozrenie spôsobilé začína rozhodné obdobie plynúť nie od odôvodniť začatie takýchto vyšetrovaní. Za okamihu oznámenia o výhradách, ale už od takýchto okolností je žiadosť o informácie prvých vyšetrovacích úkonov Komisie, ktoré adresovaná dotknutému podniku porovna­ mali významný vplyv na postavenie dotknu­ teľná už s prvým vypočutím adresáta výhrad, tých podnikov. 65 pričom zisťovania v dotknutom podniku sa môžu prirovnať k prehliadke priestorov adresáta výhrad.

113. Pokiaľ však ide o posúdenie dĺžky správneho konania, je potrebné rozlišovať 111. V dôsledku takýchto vyšetrovacích dve po sebe nasledujúce časti: prvá časť, úkonov adresáti spravidla vyvíjajú už odvtedy ktorá začína výkonom vyšetrovacích právo- značné úsilie, aby si pripravili svoju obha­ jobu, pričom najmä vyhľadávajú právnu pomoc. Ak je to ten prípad, je potrebné tiež 64 — O premlčaní postihnuteľného konania v protimonopolnom vytvárať rezervy pre prípadné platenie práve pozri pre doterajšie prípady nariadenie Rady (EHS) pokuty, ako aj prihliadať na možné reakcie č. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlčacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy obchodných partnerov a verejnej mienky. Od a hospodárskej súťaže Európskeho hospodárskeho spoločen­ stva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001 s. 61) a pre budúce tohto momentu musia dotknuté osoby čeliť prípady článok 25 nariadenia č. 1/2003. 65 — Pozri rozsudok PVC II, už citovaný v poznámke pod čiarou 56, bod 182. Opačný názor má generálny advokát Mischo, ktorý sa vo svojich návrhoch prednesených 25. októbra 2001 vo veci PVC II, C-250/99 P (rozsudok z 15. októbra 2002, Zb. 63 — Pozri rozsudok PVC II, už citovaný v poznámke pod čiarou s. I-8375), bod 40 a nasl., nedomnieva, že sa má prihliadať na 56, bod 182. časové obdobie predchádzajúce oznámeniu o výhradách.

I - 8755

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

mocí zverených Komisii a trvá až do nia článku 81 ES alebo článku 82 ES. oznámenia o výhradách, a druhá časť, ktorá V opačnom prípade by hrozilo nenapravi­ plynie od oznámenia o výhradách do prijatia teľné oslabenie úlohy Komisie, aby ako konečného rozhodnutia. 66 inštitúcia zaručujúca hospodársku súťaž a trh dohliadala na dodržiavanie protimono­ polnej právnej úpravy uvedenej v zmluve. Okrem toho je potrebné priznať Komisii možnosť rozhodnúť o uprednostnení urči­ tých konaní, ktoré sa pred ňou vedú, pred inými konaniami 69; a to najmä, ale nielen platí v obdobiach dočasného nadmerného 114. Ako vyplýva z rozsudku PVC II 67, je pracovného zaťaženia príslušných služieb. síce pravda, že v oboch častiach konania sa uplatňuje zásada primeranej dĺžky konania. Každá z týchto dvoch častí však má svoju vlastnú vnútornú logiku: časť predchádzajúca oznámeniu o výhradách, ktorá začína výko­ nom vyšetrovacích právomocí, musí umožniť Komisii na záver vyšetrovacej činnosti zaujať stanovisko týkajúce sa pokračovania konania, pričom nasledujúca časť jej musí umožniť, aby po vypočutí dotknutých osôb rozhodla s konečnou platnosťou o namietanom poru­ šení. Tento rozdiel v cieľoch má vplyv na posúdenie primeranosti dĺžky konania v každej časti konania, čo je dôvod, pre ktorý sa musí vždy vykonať dôkladné posúdenie všetkých okolností jednotlivého skúmaného prípadu. 68 116. Pokiaľ ide o druhú časť konania, pri posúdení je potrebné prihliadať na to, že od oznámenia o výhradách sú spravidla vyše­ trovania Komisie ukončené a neostáva iná možnosť ako pri formulácii rozhodnutia prihliadať na informácie získané pri vypočutí dotknutých podnikov. V tomto štádiu Komi­ 115. S ohľadom na prvú časť konania sa pri sia dospela do tak ďalekého bodu, že od tohto príležitosti tohto posúdenia musí prihliadať okamihu by bolo nespravodlivé ponechať na skutočnosť, že Komisia potrebuje pre dotknuté podniky v neistote o ich výsledku svoje predbežné vyšetrovanie dostatočný čas, dlhšie ako nevyhnutne dlhý čas. Tomu teda aby mohla pozorne zistiť existenciu poruše­ zodpovedajú prísnejšie kritériá posúdenia, ktoré je potrebné použiť pri posúdení dĺžky konania. 66 — Pozri rozsudok PVC II, už citovaný v poznámke pod čiarou 56, body 181 až 183. 67 — Tamže, body 182 až 184. 68 — O uplatniteľných kritériách pozri rozsudky PVC II, už 69 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. septembra 1992, citovaný v poznámke pod čiarou 56, body 187 a 188, Automatec/Komisia, T-24/90, Zb. s. II-2223, bod 77, a zo a Baustahlgewebe, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, C-199/97 P, Zb. s. I-1341, najmä bod 29. bod 88.

I - 8756

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

117. V tomto prípade je nepochybné, že a) Zrušenie iba v prípade poškodenia mož­ dĺžka trvania každej časti konania pred nosti obhajoby Komisiou, ktorú zistil Súd prvého stupňa70 - jednak časť predchádzajúca oznámeniu o výhradách a jednak časť od vypočutia účastníkov do prijatia napadnutého rozhod­ nutia — bola neprimeraná.

120. Východiskom úvah by mala byť skutoč­ nosť, že akékoľvek neprimerané prieťahy v priebehu konania spôsobené Komisiou 118. Sporná je len otázka, či Súd prvého predstavujú porušenie procesného práva stupňa môže alebo nemôže bez toho, aby sa dotknutých podnikov chráneného ako dopustil právneho omylu, rozhodnúť, že základné právo. Potvrdenie takéhoto poru­ neprimeraná dĺžka správneho konania pred šenia nepredpokladá preukázanie nejakej aj po oznámení o výhradách nespôsobovala škody. 71 ani zrušenie (prvý odvolací dôvod), ani ďalšie zníženie pokuty (siedmy odvolací dôvod).

2. O prvom odvolacom dôvode: neprimeraná 121. Nie všetky vady konania však musia dĺžka konania a zrušenie nevyhnutne spôsobovať rovnaké dôsledky. 72 Zrušenie rozhodnutia Komisie pre porušenie procesných práv účastníkov je nevyhnutné

71 - Pozri rozsudky PVC II, už citovaný v poznámke pod čiarou 56, body 191 až 200, a Baustahlgewebe/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, body 26 až 48, ktorých 119. Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, FEG predmetom posúdenia je výlučne primeranosť dĺžky konania. Pozri tiež judikatúru ESĽP, napríklad rozsudok Corigliano, už na jednej strane a Komisia a vedľajší účast­ citovaný v poznámke pod čiarou 62, § 31. níci konania na druhej strane si protirečia 72 - Aj ESĽP (rozsudok Schouten & Meldrum v. Holandsko z 9. decembra 1994, séria A č. 304, § 75) v zásade uznáva, v otázke, či napadnuté rozhodnutie malo byť že primeraný postih za porušenie zásady primeranej dĺžky konania sa musí hľadať v rámci príslušného právneho zrušené z dôvodu neprimeranej dĺžky nie­ poriadku: francúzska verzia: „... il appartient en principe ktorých častí správneho konania. aux juridictions nationales de juger ce que doit être, en vertu de leur système juridique, la sanction appropriée pour une violation, imputable à l'une des parties, de l'exigence d'un .délai raisonnable'..."; anglická verzia: „... it is in principle for the national courts to decide what the appropriate sanction should be under their legal system for a breach attributable to 70 - V tejto súvislosti pozri bod 95 týchto návrhov. one of the parties of the .reasonable time‘ requirement...".

I - 8757

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

iba v prípade, ak by absencia takéhoto vo veci v oblasti hospodárskej súťaže 77, môžu porušenia mohla spôsobiť iný výsledok 73 sa úvahy v takomto zmysle vyvodiť z jeho konania. 74 judikatúry v podobných konaniach, v ktorých už stanovil takúto súvislosť medzi zásadou primeranej dĺžky konania a právami na obhajobu. 78

122. Podľa ustálenej judikatúry v oblasti práva hospodárskej súťaže má porušenie procesných práv vždy vplyv na výsledok konania, keď toto porušenie sťažilo dotknu­ tým podnikom ich obhajobu. 75

124. A teda argumentujúc a contrario nie je zrušenie rozhodnutia Komisie aj v prípade neprimeranej dĺžky konania právne nevyh­ 123. Preto sa aj zrušenie rozhodnutia Komi­ nutné pokiaľ sa podrobne nepreukáže , sie pre neprimeranú dĺžku konania berie do poškodenie možnosti obhajoby dotknutých úvahy iba vtedy, keď dotknuté podniky môžu podnikov a ak teda neexistujú okolnosti, na podrobne preukázať, že z dôvodu neprime­ základe ktorých sa dá domnievať, že nepri­ ranej dĺžky konania bolo poškodené ich meraná dĺžka konania môže mať vplyv na právo na obhajobu. 76 Hoci Súdny dvor ešte obsah rozhodnutia Komisie. 79 V takých prí­ nemal príležitosť o tom výslovne rozhodnúť padoch je však vždy možné uvažovať o znížení pokuty z dôvodu spravodlivého zaobchádzania 80 alebo prípadného priznania 73 — Takýto rozdielny výsledok môže napríklad spočívať v zistení menej závažných porušení, v menšej pokute alebo aj v odmietnutí ďalšieho pokračovania v konaní. 74 — Pozri medzi inými rozsudok z 10. júla 1980, Distillers Company/Komisia, 30/78, Zb. s. 2229, bod 26, o vypočutí 77 — Pozri však návrhy, ktoré predniesol generálny advokát poradnej komisie; zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, Mischo 25. októbra 2001 vo veci Degussa/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, bod 31, týkajúci sa porušenia zásady C-250/99, body 76, 80 a 83. kontradiktórnosti; z 25. októbra 2005, Nemecko a Dánsko/­ 78 — Pozri rozsudky z 15. júla 2004, Španielsko/Komisia, Komisia, C-465/02 a C-466/02, Zb. s. I-9115, body 36 až 40, C-501/00, Zb. s. I-6717, body 52, 57 a 58, týkajúci sa prípadu týkajúce sa jazykového režimu v regulačnom výbore, a PVC pomoci na základe zmluvy ESUO, ako aj rozsudky vydané pri II, už citovaný v poznámke pod čiarou 56, body 315 až 328, príležitosti konaní o nesplnenie povinnosti z 21. januára týkajúce sa práva na nahliadnutie do spisu. Pozri tiež, pokiaľ 1999, Komisia/Belgicko, C-207/97, Zb. s. I-275, body 25 až ide o voľbu správneho právneho základu a legislatívneho 27, a zo 16. mája 1991, Komisia/Holandsko, C-96/89, Zb. postupu, rozsudok z 11. septembra 2003, Komisia/Rada, s. I-2461, body 15 a 16. C-211/01, Zb. s. I-8913, bod 52, ako aj moje návrhy 79 — Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Baustahlgewebe (už prednesené 26. mája 2005 vo veci Komisia/Rada, C-94/03 citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 49), v ktorom Súdny (vec v konaní), bod 53. dvor dospel k záveru, že rozsudok Súdu prvého stupňa 75 — Pokiaľ ide o porušenia práva na nahliadnutie do spisu, pozri napriek neprimeranej dĺžke konania na prvom stupni nemusí rozsudky z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, byť zrušený, keď chýba akákoľvek indícia o skutočnosti, že C-51/92 P, Zb. s. I-4235, body 77 a 82, a PVC II, už citovaný dĺžka konania mala vplyv na výsledok sporu. Okrem toho v poznámke pod čiarou 56, body 315 až 317 a 321 až 323. pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo, už 76 — V rovnakom zmysle pokiaľ ide o porušenia práva na citované v poznámke pod čiarou 65, body 75 až 78 a 84 až 85. nahliadnutie do spisu napríklad rozsudky PVC II, už citovaný 80 — Pozri v tomto zmysle rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, už v poznámke pod čiarou 56, body 318 a 324, a Cement, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, body 48 a 141 až 143. citovaný v poznámke pod čiarou 13, body 73 až 75 a 131. Pozri tiež body 136 až 152 týchto návrhov.

I - 8758

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

primeranej náhrady 81 na základe príslušnej 127. V napadnutom rozsudku sa Súd prvého žiadosti. stupňa správne domnieva, že zainteresované podniky sa v prípade protimonopolného konania môžu brániť voči dôvodom, ktoré im adresovala Komisia iba po oznámení o výhradách. Iba v tejto (druhej) časti konania, v ktorej sú vyšetrovania Komisie ukončené a správne konanie nadobúda kontradiktórny charakter, môžu sa práva na 125. Preto nie je možné vyhovieť tvrdeniu obhajobu konečne vykonávať. 82 Osobitne iba FEG, podľa ktorého je zrušenie napadnutého v tejto časti majú dotknuté podniky možnosť rozhodnutia automatické už len z dôvodu nahliadať do spisu a môžu tiež zaujať postoj, neprimeranej dĺžky konania, a teda bez pokiaľ ide o výhrady Komisie. Naopak, prvá ohľadu na prípadné poškodenie jeho mož­ časť konania je venovaná vyšetrovaniu Komi­ nosti obhajoby. sie a v dôsledku toho neposkytuje dotknutým podnikom žiadne právo na obhajobu. Pokiaľ sa Komisia počas tejto prvej časti konania obracia na dotknuté podniky napríklad vo forme žiadosti o informácie, ide o čistý vyšetrovací úkon, a nie o úkon vypočúvania. Aj pripustenie nahliadnutia do spisu nie je v tomto štádiu konania zo zrejmých dôvodov upravené, lebo by mohlo vážne ohroziť b) O existencii poškodenia možností obha­ vyšetrovanie a prispieť k spomaleniu a nie joby v tomto prípade k zrýchleniu konania.

126. Ostáva však zistiť, či Súd prvého stupňa v tomto prípade môže bez toho, aby sa dopustil akéhokoľvek právneho omylu, posú­ diť, či FEG nebol poškodený vo svojich možnostiach obhajoby. V tejto súvislosti FEG tvrdí, že Súdny dvor na jednej strane nevzal do úvahy obdobie predchádzajúce oznámeniu o výhradách a na druhej strane podcenil konkrétne ťažkosti, ktorým musel 128. Aj keď práva na obhajobu dotknutých podnik čeliť pri príprave svojej obhajoby. podnikov nepochybne nadobúdajú význam iba po oznámení o výhradách, a teda výlučne počas druhej časti konania, predchádzajúca prvá časť správneho konania má vplyv, hoci 81 — Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Degussa/Komisia, už citované v poznámke pod čiarou 77, bod 79. O prípadnej možnosti žaloby o náhradu škody pozri rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 až T-307/94, T-313/94 až T-316/94, T-318/94, T-325/94, 82 — Pozri v tomto zmysle ustálenú judikatúru, najmä rozsudky T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 122, Hercules Chemicals/Komisia, už citovaný v poznámke pod potvrdený rozsudkom Súdneho dvora PVC II, už citovaným čiarou 75, bod 75, a PVC II, už citovaný v poznámke pod v poznámke pod čiarou 56, body 173 až 178. čiarou 56, body 315 a 316.

I - 8759

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

vždy len v určitom rozsahu, na možnosti skutočne stanú vykonateľnými v druhej časti obhajoby dotknutých podnikov. konania. Súd prvého stupňa sa dopúšťa omylu v posúdení, keď tvrdí, že neprimeraná dĺžka prvej časti konania „nie je sama osebe spôsobilá“ poškodiť práva na obhajobu do­ tknutých podnikov. 85

129. Čím viac času totiž uplynie od prvých vyšetrovacích úkonov a od oznámenia o výhradách, tým stúpa možnosť, že sa zvýšia ťažkosti pri zisťovaní prípadných dôkazov 131. Preto sa Súd prvého stupňa dopustil v prospech žalobcov, ktorými sa môžu brániť nesprávneho právneho posúdenia, keď proti obvineniam vzneseným vo výhradách. v bodoch 86 až 93 napadnutého rozsudku Nepochybne je možné uchovávať v knihách obmedzil rozsah svojho zisťovania na otázky, a v archívoch dôkazy, ktoré umožňujú či boli práva obhajoby poškodené [neprime­ dokumentovať vlastnú činnosť najmä na účel ranou] dĺžkou tejto [poslednej] časti kona­ nakladania s nevyhnutnými dôkazmi nia“. 86 Súd prvého stupňa mal okrem toho v prípade správneho alebo súdneho kona­ zistiť, či by neprimeraná dĺžka prvej časti nia. 83 Ako však správne naznačilo FEG, konania, ktorá sa uskutočnila pred oznáme­ plynutím času bez ohľadu na skutočnosť, či ním o výhradách, mohla spôsobiť škodu na plynie pred alebo po oznámení o výhradách, budúcich možnostiach obhajoby dotknutých sa môže sťažiť predkladanie dôkazov sved­ podnikov a najmä, či FEG presvedčivým kami svedčiacimi v jeho prospech, a to najmä spôsobom preukázalo takéto poškodenie. z dôvodu zmien, ktoré mohli nastať v zložení riadiacich orgánov dotknutých podnikov a presunov týkajúcich sa ostatných zamest­ nancov týchto podnikov. Súd prvého stupňa na toto hľadisko napadnutého rozsudku dostatočne neprihliadol. 84 132. Takýto spôsob konania nie je vôbec porovnateľný s časovým predstihom výkonu práv na obhajobu. Vypočutie dotknutých podnikov a ich právo na nahliadnutie do spisu sú a ostanú vyhradené druhej časti konania, a teda tej, ktorá nasleduje po oznámení o výhradách. To však nevylučuje, 130. Práve neprimeraná dĺžka prvej časti že poškodenie možností obhajoby a spolu konania môže mať vplyv na budúce možnosti s ním aj porušenie práv na obhajobu majú obhajoby dotknutých podnikov svoj pôvod práve v neprimeranej dĺžke a v konečnom dôsledku môže uprieť význam predbežných vyšetrovaní alebo dokonca ich právu na obhajobu, keď sa tieto práva v dlhej nečinnosti Komisie počas prvej časti konania.

83 — V tomto zmysle pozri bod 87 napadnutého rozsudku. 84 — Problém striedania zamestnancov už FEG uvádzalo na prvom stupni (vec T-5/00) v bode 46 svojej žaloby, ako aj v bode 49 85 — Body 78 a 79 napadnutého rozsudku. svojej repliky, ale Súd prvého stupňa sa o tom v napadnutom 86 — Bod 86 napadnutého rozsudku; k rozsahu preskúmania pozri rozsudku nezmieňuje ani nepriamo v bodoch 86 až 93. aj bod 93 napadnutého rozsudku.

I - 8760

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

133. Keďže napadnutý rozsudok neobsahuje 136. Podľa ustálenej judikatúry je síce v tejto súvislosti žiadne konštatovanie, musí pravda, že v rámci odvolacieho konania sa zrušiť a keďže sa vec nemôže rozhodnúť Súdnemu dvoru neprináleží pri rozhodovaní s týmto stavom spisu, je potrebné, aby sa o otázkach práva v rámci odvolania nahrá­ vrátila na Súd prvého stupňa v zmysle dzať z dôvodov spravodlivosti svojím posú­ článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dením posúdenie Súdu prvého stupňa, ktorý dvora na účely rozhodnutia. rozhoduje o výške pokút uložených v rámci svojej rozhodovacej právomoci. 88 Súdny dvor však môže zistiť, či sa Súd prvého stupňa nedopustil zjavného omylu alebo či neporušil povinnosť zásady proporcionality alebo rovnosti zaobchádzania. 89 Preto v rozsahu, v akom FEG namieta zjavný omyl Súdu prvého stupňa v rozsudku vo veci výšky pokuty, je jeho siedmy odvolací dôvod 3. O siedmom odvolacom dôvode: zníženie prípustný. pokuty

134. Keďže na základe predchádzajúcich tvrdení spôsobuje prvý odvolací dôvod zru­ šenie napadnutého rozsudku v celom roz­ sahu, predkladám ďalej svoj názor na otázku 137. Vo veci samej je v prvom rade možné prípadného zníženia pokuty, ktorá tvorí predpokladať takýto zjavný omyl iba vtedy, predmet siedmeho odvolacieho dôvodu len keď Súd prvého stupňa nesprávne posúdi subsidiárne. rozsah svojej súdnej právomoci podľa článku 229 ES v spojení s článkom 17 nariadenia č. 17. V druhom rade ide o zjavný omyl aj vtedy, ak Súd prvého stupňa ešte pred svojím rozhodnutím o výške pokuty podrobne neposúdi každú skutočnosť alebo tvrdenie, ktoré je v konkrétnom prípade podstatné pre 135. Týmto odvolacím dôvodom FEG jeho rozhodnutie o výške pokuty. 90 namieta, že Súd prvého stupňa sa pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci (člá­ nok 229 ES a článok 17 nariadenia č. 17) 88 — Pozri rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri/Komisia, dopustil zjavného omylu. Súd prvého stupňa C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P najmä nevzal do úvahy okolnosť, že zodpo­ a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 245; pozri tiež rozsudky zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, vednosť za neprimeranú dĺžku konania znáša C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 34; zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 73; Baustahl­ výlučne Komisia a nemôže byť rozdelená gewebe/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, medzi ňu a dotknuté podniky, ako to najprv bod 129, a PVC II, už citovaný v poznámke pod čiarou 56, bod 614. tvrdila táto inštitúcia. 87 89 — Pozri rozsudok Cement, už citovaný v poznámke pod čia­ rou 13, bod 365. 90 — Pozri v tomto zmysle rozsudky Dansk Rørindustri/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 88, body 244 a 303, a Baustahlgewebe/Komisia, už citovaný v poznámke pod 87 — Odôvodnenie č. 152 napadnutého rozsudku. čiarou 16, bod 128.

I - 8761

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

138. Pokiaľ ide o to, čo sa týka rozsahu 141. Medzi okolnosti, ktoré sa majú posu­ právomoci Súdu prvého stupňa v zmysle dzovať v rámci neobmedzenej súdnej právo­ článku 229 ES, je potrebné vziať do úvahy, že moci na účely rozhodnutia, patrila v tomto neobmedzená súdna právomoc nepodlieha prípade najmä zodpovednosť Komisie za rovnakým kritériám, ktoré platia pre zrušenie neprimeranú dĺžku dvoch častí správneho napadnutého rozhodnutia. Najmä v prípade konania, a teda nielen z dôvodu prekročenia neobmedzenej súdnej právomoci nejde iba bežne potrebného času od vypočutia účast­ o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Komi­ níkov konania do prijatia sporného roz­ sie. Naopak, pri výkone tejto právomoci hodnutia, ale aj pre fázu nečinnosti, ktorá možno prihliadať aj na hľadiská príležitosti trvala viac ako tri roky počas predbežného a spravodlivosti. O to viac je potrebné šetrenia pred oznámením o výhradách. prihliadať na vady konania, akými je naprí­ klad porušenie zásady primeranej dĺžky konania, ktorá, ako už bolo predtým uve­ dené, 91 predstavuje porušenie základných práv, aj keď nemali vplyv na obsah roz­ hodnutia Komisie, a teda nespôsobujú ich zrušenie.

142. Hoci Súd prvého stupňa na začiatku 139. V tomto prípade Súd prvého stupňa napadnutého rozsudku ešte uvádza zodpo­ vzal toto hľadisko podrobne do úvahy, keď vednosť Komisie za neprimeranú dĺžku vyhlásil, že môže pripustiť ďalšie zníženie oboch častí správneho konania, 93 následne uloženej pokuty už iba z dôvodu neprimera­ však pri výkone svojej neobmedzenej súdnej nej dĺžky správneho konania, za ktorú je právomoci berie do úvahy iba zodpovednosť zodpovedná Komisia. 92 V dôsledku toho sa Komisie za neprimeranú dĺžku jednej v tejto súvislosti Súd prvého stupňa nedo­ z dvoch častí, najmä za čas, ktorý uplynul pustil žiadneho zjavného omylu. medzi vypočutím účastníkov a prijatím napadnutého rozhodnutia. To je zrejmé najmä z bodu 436 napadnutého rozsudku, v ktorom sa začínajú úvahy Súdu prvého stupňa o výške pokuty. Odkazuje sa tam iba na bod 85 napadnutého rozsudku, a teda na tú časť, ktorá je venovaná zodpovednosti Komisie za neprimeranú dĺžku konania po 140. Iné je však jeho postavenie, pokiaľ ide oznámení o výhradách. Naproti tomu chýba o jeho povinnosť prihliadať celkovo na všetky akýkoľvek odkaz na bod 77 napadnutého okolnosti a všetky tvrdenia podstatné na rozsudku, z ktorého vyplýva zodpovednosť účely rozhodnutia. Komisie za neprimeranú dĺžku konania pred oznámením o výhradách.

91 — Pozri body 120 až 124 týchto návrhov. 92 — Pozri bod 436 napadnutého rozsudku. 93 — Pozri body 77 a 85 napadnutého rozsudku.

I - 8762

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

143. Keďže teda Súd prvého stupňa nepri­ najmä na neprimeranú dĺžku konania. Komi­ hliadol vo vzťahu k možnému súdnemu sia ani nerozlišovala medzi dvoma časťami zníženiu pokuty aj na neprimeranú dĺžku správneho konania. A ani nepripustila svoju konania pred oznámením o výhradách, výlučnú zodpovednosť za neprimeranú dĺžku dopustil sa pri výkone svojej neobmedzenej oboch častí konania, 96 ako to naopak zistil súdnej právomoci v zmysle článku 229 ES Súd prvého stupňa. Na základe toho sa v spojení s článkom 17 nariadenia č. 17 nezdá, že porušenie procesných práv FEG zjavne nesprávneho právneho posúdenia. bolo dostatočne odškodnené znížením, ktoré vykonala sama Komisia pri príležitosti výpočtu pokuty.

144. Preto aj v prípade, že by na rozdiel od toho, čo tu tvrdím, 94 nebol napadnutý roz­ sudok zrušený v celom rozsahu už na základe prvého odvolacieho dôvodu, bude musieť byť aj tak zrušený na základe siedmeho odvola­ 146. Na základe tohto predpokladu sa zdá, cieho dôvodu v časti, v ktorej Súd prvého že ďalšie zníženie pokuty je legitímne. stupňa zamietol návrh FEG na zníženie Východiskom by mohla byť suma 50 000 uloženej pokuty. V takom prípade by sa eur, a teda zníženie, ktoré sám Súdny dvor mohol spor rozhodnúť podľa stavu spisu vykonal vo veci Baustahlgewebe 97; v tom a Súdny dvor by na základe článku 61 prvého prípade bola pokuta pôvodne uložená Komi­ odseku štatútu mohol sám s konečnou siou v približne rovnakej výške ako pokuta platnosťou rozhodnúť o spore, Súdny dvor uložená FEG. by mohol najmä sám rozhodnúť s konečnou platnosťou o znížení pokuty uloženej Komi­ siou. 95

147. Okrem toho je v tomto prípade 145. V tomto prípade Komisia pri výpočte potrebné prihliadať na skutočnosť, že Komi­ výšky pokuty v napadnutom rozhodnutí už sia je podľa toho, čo uviedol Súd prvého vykonala zo svojej iniciatívy zníženie stupňa, zodpovedná za jednu fázu nečinnosti, o 100 000 eur. Nerozlišovala však medzi ktorá trvala viac ako tri roky. Zdalo by sa rôznymi vadami konania uvedenými teda vhodné vykonať zníženie pokuty v napadnutom rozhodnutí, takže nie je jasné, v rovnakom rozsahu ako v spomínanej sume aká je časť sumy 100 000 eur, ktorá odkazuje 50 000 eur za každý celý rok nečinnosti počas časti konania pred oznámením

94 — Pozri v tejto súvislosti moje úvahy o prvom odvolacom dôvode v bodoch 119 až 133 týchto návrhov. 95 — Ako sa to stalo napríklad vo veci Cement, už citovanej 96 — Odôvodnenia č. 151 až 153 napadnutého rozhodnutia. v poznámke pod čiarou 13, body 384 a 385. 97 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 141.

I - 8763

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/04 P

o výhradách, a teda spolu o 150 000 eur. odvolacieho dôvodu 99 zrušiť napadnutý roz­ Okrem toho by sa malo uznať ďalších 50 000 sudok v časti, v akej bol zamietnutý návrh eur aj po zohľadnení neprimeranej dĺžky FEG o zníženie uloženej pokuty. V tomto časti konania nasledujúcej po oznámení prípade by mal Súdny dvor znížiť pokutu o výhradách. Z toho by vyplývalo, že by a vo zvyšnej časti odvolanie zamietnuť. Súdny dvor mohol ďalej znížiť pokutu, ktorá sa momentálne rovná výške 4 400 000 eur o celkovú sumu vo výške 200 000 eur.

VI — O trovách

D — Predbežný návrh pokiaľ ide o prvý a siedmy odvolací dôvod

150. Podľa článku 122 prvého odseku roko­ vacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci 148. Podľa odpovede, ktorú tu navrhujem vo samej, potom rozhodne aj o trovách konania. vzťahu k prvému odvolaciemu dôvodu, 98 sa musí napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec sa musí vrátiť Súdu prvého stupňa.

151. Keďže sa má táto vec na základe tu navrhnutého riešenia vo vzťahu k prvému odvolaciemu dôvodu vrátiť v celom rozsahu na Súd prvého stupňa, o trovách konania sa 149. Keď Súdny dvor na rozdiel od odliš­ rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. 100 ného názoru, aký je tu uvedený, dospeje k záveru, že prvý odvolací dôvod je nedô­ vodný, tak by mal aj tak na základe siedmeho 99 — Pozri v tejto súvislosti body 134 až 147 týchto návrhov. 100 — Pozri napríklad rozsudky zo 16. novembra 2000, Cascades/­ Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 82; z 3. júla 2003, Chronopost a i./Ufex a i., C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Zb. s. I-6993, bod 45, a z 29. apríla 2004, Parlament/­ 98 — Pozri body 119 až 133 týchto návrhov. Reynolds, C-111/02 P, Zb. s. I-5475, bod 3 výroku.

I - 8764

NEDERLANDSE FEDERATIEVE VERENIGING VOOR DE GROOTHANDEL OP ELEKTROTECHNISCH GEBIED/KOMISIA

VII — Návrh

152. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1. Rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev zo 16. decembra 2003 v spojených veciach T-5/00 a T-6/00 sa zrušuje.

2. Vec sa vracia Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

I - 8765

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-105/04 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik