C-109/04

I - 2423

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-109/04

B — Tento spor a prejudiciálna otázka 6. Žaloba pána Kranemanna napádajúca toto zamietnutie bola na prvom stupni a v odvolacej inštancii neúspešná. Pán Kranemann podal ďalší opravný prostriedok na Bundesverwaltungsgericht, ktorý rozho­ dol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

4. V priebehu povinnej prípravnej právnej praxe pred vykonaním druhej štátnej skúšky z práva v Nemecku sa žalobca v spore vo veci samej, pán Karl Robert Kranemann, roz­ hodol stráviť štyri mesiace ako praktikant v advokátskej kancelárii v Londýne. Pán Kranemann mal v tom čase trvalé bydlisko v Aachené, Nemecko, a mal podľa nemec­ „Je ustanovenie vnútroštátneho práva priz­ kého práva postavenie dočasného štátneho návajúce Rechtsreferendar (praktikantovi zamestnanca. práva), ktorý vykonáva časť povinnej praxe v mieste podľa vlastného výberu umiestne­ nom v inom členskom štáte, náhradu cestovných výdavkov len do výšky sumy súvisiacej s trasou uskutočnenou na vnútro­ štátnom území, zlučiteľné s článkom 39 ES?"

III — Posúdenie Sú Rechtsreferendare „pracovníkmi" podľa článku 39 ES?

9. Prejudiciálna otázka položená Bundesver­ waltungsgericht môže byť podľa môjho názoru najlepšie zodpovedaná v troch fázach. 11. Podľa tvrdenia spolkovej krajiny nemajú Po prvé spadá pravidlo o ktoré ide v spore vo služby poskytované právnym praktikantom veci samej, do formálnej pôsobnosti článku počas výkonu jeho praxe žiadnu ekonomickú 39 ES? Po druhé, ak je to tak, obmedzuje také hodnotu a v zmysle judikatúry Súdneho pravidlo voľný pohyb v rozsahu, aký nie je dvora z nich nevyplýva odmena. v súlade s článkom 39 ES? Po tretie, ak je to tak, existuje platné odôvodnenie pre také pravidlo? Teraz sa budem v krátkosti zaobe­ rať každou z uvedených záležitostí.

12. Toto tvrdenie treba podľa môjho názoru zamietnuť.

A — Spadá také pravidlo do formálnej 13. Je ustálené, že Spoločenstvom uznávaný pôsobnosti článku 39 ES? pojem „pracovník" má byť vykladaný exten­ zívne a musí byť definovaný v súlade s objektívnymi kritériami, ktoré odlišujú pracovnoprávny vzťah odkazom na práva a povinnosti dotknutých osôb. Súdny dvor upresnil, že podstatnou črtou akéhokoľvek 10. Zdá sa mi jasné, že pravidlo, o ktoré ide pracovnoprávneho vzťahu je to, že počas v tomto konaní, spadá do formálnej pôsob­ určitého časového obdobia vykonáva osoba nosti článku 39 ES. V tomto ohľade boli vo služby v prospech inej osoby a pod jej

I - 2425

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-109/04

16. Po prvé úlohy vykonávané takými práv­ nymi praktikantmi, ako je pán Kranemann, ktoré môžu zahŕňať, napríklad, písanie 14. Súdny dvor teda vyslovil, že učitelia memorând, vykonávanie právnych rešerší vykonávajúci prax v Nemecku sú považovaní a správu právnych spisov musia byť považo­ za „pracovníkov", dôvodiac, že „skutočnosť, vané za skutočné a účinné služby poskyto­ že prípravná služba učiteľov, obdobne ako vané osobám, ktoré zodpovedajú za ich obdobie zaškoľovania v iných povolaniach, právnu prax. Najmä, ako uznal vnútroštátny možno považovať za praktickú prípravu súd vo svojom rozhodnutí o podaní návrhu priamo súvisiacu so skutočným výkonom na začatie prejudiciálneho konania, nemožno predmetného povolania, neodporuje uplat­ povedať, že by úlohy vykonávané právnym neniu článku [39] ods. 1, ak je služba praktikantom počas jeho praxe boli iba na vykonávaná za podmienok činnosti vykoná­ prospech praktikanta a vylučovali by pro­ vanej zamestnanou osobou". 3 spech tých osôb, ktoré riadia právnu prax. 5

I - 2426

KRANEMANN

17. Po druhé príspevok na úhradu životných aby sa jeho spor dostal do pôsobnosti práva nákladov, ktorý dostáva praktikant počas Spoločenstva.

svojej praxe, sa považuje za formu odmeny v zmysle judikatúry Súdneho dvora. V tomto ohľade skutočnosť, že tento príspevok môže byť nižší, ako je príspevok prideľovaný pri plnom úväzku, neodporuje tomu, aby boli právni praktikanti považovaní za „pracovní­ kov" za predpokladu, že vykonávané činnosti sú skutočné a účinné. 6 Okrem toho množ­ stvo právnych praktikantov dostáva odmenu Uplatňuje sa článok 39 ods. 4 ES? za prax od subjektu, ktorý je zodpovedný za ich prax, čo sa tiež považuje za odmenu v zmysle judikatúry Súdneho dvora.

Je prípad pána Kranemanna čisto vnútornou vecou Nemecka? 20. Vnútroštátny súd kladie otázku poten­ ciálneho uplatnenia článku 39 ods. 4 ES, ktorý vyníma zamestnanie vo verejnej službe z uplatňovania článku 39 ES.

I - 2427

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-109/04

právom a povinností určených na ochranu nené formálnym postavením Rechtsreferen­ všeobecných záujmov štátu alebo iných dare ako dočasných štátnych zamestnancov. verejných orgánov a najmä keď zamestnanie Povaha právneho vzťahu medzi pracovníkom zahŕňa „zvláštny vzťah lojality" k štátu. 8 a jeho zamestnávateľom nie je pre uplatniteľ- nosť článku 39 ES rozhodujúca. 12

22. Podľa môjho odhadu neexistujú žiadne dôvody na zistenie, že taký vzťah lojality existuje v prípade právnika praktikanta. 9 Analogicky Súdny dvor v rozsudku Reyners B — Obmedzuje také pravidlo voľný pohyb zastával názor, že výkon profesie advokáta pracovníkov v rozsahu zakázanom článkom nebol „spojený s výkonom štátnej moci" 39 ES? v zmysle článku 45 ES. 1 0 Tak je to najmä s ohľadom na obdobia praxe strávené v súkromných podnikoch, takých, ako je obdobie, o ktoré ide v spore vo veci samej, ktoré bolo strávené pánom Kranemannom v londýnskej advokátskej kancelárii. Ako bolo Súdnym dvorom uvedené v rozsudku Komisia/Taliansko, „koncept zamestnania vo 24. Ďalším krokom posúdenia je zvážiť, či na verejnej správe nezahŕňa zamestnávanie základe toho, že pravidlo, o ktoré ide vo veci súkromnou fyzickou alebo právnickou oso­ samej, spadá do formálnej pôsobnosti článku bou, bez ohľadu na povinnosti zamest­ 39 ES, je toto pravidlo spôsobilé brániť nanca". 11 voľnému pohybu pracovníkov.

23. Toto odôvodnenie založené na povahe pracovnoprávneho vzťahu je jasne neovplyv­ 25. V tomto ohľade vnútroštátny súd a spolková krajina vyjadrujú názor, že také

pravidlo v skutočnosti neobmedzuje voľný 27. Neprijímam tvrdenie, že zamietnutie pohyb pracovníkov v rámci Európskej únie, priznania cestovných výdavkov pre obdobia pretože v dôsledku toho, že ide o relatívne praxe strávené v zahraničí by neodradili malú sumu peňazí, zamietnutie priznať praktikanta od výkonu jeho práva na voľný cestovné výdavky v skutočnosti neovplyvňuje pohyb. Otázka, či by mohol byť pracovník rozhodnutie praktikanta ísť do zahraničia. odradený od toho, aby vykonal toto právo, Argumentujú, že toto je preukázané skutoč­ musí byť preskúmaná pri všetkých okolno­ nosťou, že Rechtsreferendare si v súčasnosti stiach prípadu. V tomto ohľade, hoci sumy, často vyberajú dokončenie časti svojej praxe o ktoré ide vo veci samej, môžu byť relatívne v zahraničí. malé, musia byť umiestnené do kontextu obmedzenej povahy príspevku na úhradu životných nákladov, ktorý dostávajú právni praktikanti počas svojej praxe, ako na to bolo poukázané vo vyjadreniach pána Krane- manna. Majúc toto na zreteli, pri absencii dodatočných finančných prostriedkov, zastá­ vam názor, že skutočnosť, že pre prax vykonávanú v rámci Nemecka sú uhrádzané úplné cestovné výdavky, ale nie sú uhrádzané pre prax vykonávanú v iných členských štátoch, môže mať vplyv na rozhodnutie praktikanta, či má vykonať svoje právo voľného pohybu podľa článku 39 ES alebo nie. 26. Toto tvrdenie nepovažujem za presved­ čivé. Je jasné, že zákaz podľa článku 39 ES sa vzťahuje na vnútroštátne pravidlá, ktoré sú uplatniteľné bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutých pracovníkov, ale ktoré bránia ich voľnému pohybu. 14 Ako vyslovil Súdny dvor, „ustanovenia, ktoré, ak aj sú uplatniteľné bez rozlišovania, bránia štátnemu príslušníkovi členského štátu alebo ho odrádzajú od toho aby opustil krajinu svojho pôvodu na to, aby vykonal svoje právo voľného pohybu, pred­ stavujú prekážku takej slobody". 15 28. V tomto zmysle tento prípad obsahuje určitú analógiu s vecou Köbler, ako je citovaná Komisiou. V uvedenej veci žalobca, ktorý bol zamestnaný rakúskym štátom ako 13 — Napríklad vo veci pána Kranemanna, zatiaľ čo suma univerzitný profesor, požiadal o osobitné požadovaná na cestovné výdavky vo veci samej je 539,60 DEM, pán Kranemann dostal 1 686,68 DEM od spolkovej platové zvýšenie priznávané pod podmien­ krajiny ako náhradu za odlúčenie za to isto obdobie praxe. kou 15-ročnej služby na rakúskych univerzi­ 14 — Rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I- 4921; z 27. januára 2000, Graf, C-190/98, Zb. s. I-493, bod 18, tách. Táto žiadosť bola zamietnutá, pretože, a z 29. apríla 2004, Wcięci, C-387/01, Zb. s. I-4981, bod 52. Pozri tiež článok 39 ods. 3 ES, ktorý stanovuje, že voľný hoci ak by bola vzatá do úvahy jeho pohyb pracovníkov zahŕňa „s výnimkou obmedzení odôvod­ nených verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou skúsenosť na univerzitách vo všetkých člen­ a ochranou verejného zdravia majú... právo... voľne sa na ských štátoch, žalobca ukončil 15-ročnú tento účel pohybovať na území členských štátov...". službu, nemal túto skúsenosť na samotných 15 — Rozsudok Graf, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 23. rakúskych univerzitách. Súdny dvor skonšta¬

31. V tomto ohľade vnútroštátny súd vo 16 — Rozsudok z 30. septembra 2003, Kobler, C-224/01, Zb. s. I- 10239, body 75 a 76. Súdny dvor poznamenal, že „úplné svojom rozhodnutí o podaní návrhu na odmietnutie uznať obdobia pôsobenia univerzitného pro­ začatie prejudiciálneho konania vyjadruje fesora v inom členskom štáte, ako je Rakúska republika, bráni voľnému pohybu pracovníkov usadených v Rakúsku, pretože svoju neistotu, či v prípade, že také pravidlo je takým odmietnutím, ktoré odrádza pracovníkov od opustenia krajiny, aby vykonali uvedenú slobodu" (bod 74). predstavuje v zásade obmedzenie voľného Obdobne v rozsudku Sotgiu, už citovanom v poznámke pod pohybu pracovníkov, toto obmedzenie je čiarou 12, Súdny dvor zastával názor, že náhrada za odlúčenie spadala pod koncept „pracovných podmienok" v zmysle odôvodnené vnútroštátnymi rozpočtovými nariadenia Rady č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, dôvodmi. Poznamenávam, že spolková kra­ s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15), keďže predstavovalo dodatočnú náhradu priznanú za nepohodlie utrpené pracovníkom pri jina samotná vo svojich písomných pripo­ odlúčení od domova (bod 8). mienkach také odôvodnenie nevzniesla.

I - 2430

KRANEMANN

32. Je nesporné, že čisto ekonomické systému sociálneho zabezpečenia členského dôvody, vrátane úvah vnútroštátnej rozpoč­ štátu môže predstavovať prevažujúci dôvod tovej povahy, spravidla nepredstavujú rele­ verejného záujmu, ktorý je spôsobilý odô­ vantné odôvodnenie pre obmedzenie voľ­ vodniť bariéru uvedeného druhu. 18

17 — Pozri napríklad rozsudky z 26. apríla 1988, Bond van Adverteerders a i., 352/85, Zb. s. 2085, bod 34 (obmedzenie voľného pohybu služieb nemôže byť odôvodnene záujmom 18 —fiozsudokz 28. apríla 1998, Kohll, C-158/96, Zb. s. 1-1931, zabezpečiť pre vnútroštátnu verejnú nadáciu všetky výnosy bod 42. Súdny dvor však zo skutkových okolnosti prípadu z reklamy, ktorá je určená pre verejnosť uvedeného členského usúdil, že náhrada nákladov zubných ošetrení poskytnutých štátu); z 5. júna 1997, SETTG, C-398/95, Zb. s. I-3091 (cieľ v iných členských štátoch v súlade so sadzbou v členskom udržania pokoja v priemysle ako prostriedok ukončenia štáte poistenia (t. j . v Luxembursku) nemala „žiaden kolektívneho pracovnoprávneho sporu a tým zabránenia podstatný účinok" nafinancovanieluxemburského systému akýmkoľvek nepriaznivým účinkom na odvetvie hospodárstva sociálneho zabezpečenia. a teda na hospodárstvo štátu je hospodárskym cieľom 19 — V každom prípade poznamenávam, že označenie nemeckej nedostatočným na to, aby odôvodnil obmedzenie voľného hranice ako „medzného bodu" pre úhradu cestovných pohylni služieb); ako ai návrhy, ktoré predniesla generálna výdavkov sa zdá byť, z hľadiska rozpočtu, svojvoľné advokátka Stix-Hackl vo veci Lindman (rozsudok a nevyhnutne nespôsobuje vylúčenie náhrady takých cestov­ z 13. novembra 2003, C-42/02, Zb. s. I-13519, bod 88) ných výdavkov, ktoré sú vyššie ako ¡né. Je nesporné, ako je (hospodársky záujem na hazardných hrách vrátane financo­ poznamenané vo vyjadreniach pána Kranemanna, že vania na dobročinné účely neslúži ako platné odôvodnenie cestovné výdavky pre právneho praktikanta z jedného konca pre obmedzenie voľného pohybu služieb). Pozri tiež Nemecka na druhý (napríklad z Mníchova do Berlína) môžu v kontexte rovnosti zaobchádzania medzi pohlaviami roz­ dosť dobre v mnohých prípadoch prekračovať cestovné sudok z 24. februára 1994, Koks a i., C-343/92, Zb. s. 571, a zo výdavky za cestu len cez hranice do iného členského štátu 6. apríla 2000, Jørgensen, C-226/98, Zb. s. I-2447. (napríklad z Aachenu do Liège).

I - 2432