C-113/04

TECHNISCHE UNIE/KOMISIA

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 8. decembra 2005 1

I — Úvod bra 2003 v spojených veciach T-5/00 a T-6/00 3 v celom rozsahu potvrdil (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

1. Táto vec vychádza z protimonopolného konania, ktoré začala Komisia vo veci veľko­ 3. TU podala na Súdny dvor proti tomuto obchodného trhu s elektrotechnikou prvostupňovému rozsudku 4 odvolanie. v Holandsku. V uvedenom konaní, ktorého Okrem viacerých odvolacích dôvodov, kto­ dĺžka od prvého vyšetrovania až po roz­ rými TU v podstate namieta nedostatok hodnutie Komisie presiahla osem rokov, odôvodnenia a porušenie článku 81 ES, uložila Komisia Nederlandse Federatieve vytýka Súdu prvého stupňa najmä, že nevy­ Vereniging voor de Groothandel op Elektro­ vodil nevyhnutné dôsledky z neprimeranej technisch Gebied (ďalej len „FEG“), ako aj dĺžky konania pred Komisiou. Technische Unie BV (ďalej len „TU“), ktorá je jedným z členov tohto združenia, pokuty za porušenie článku 81 ods. 1 ES.

II — Právny rámec

2. Toto rozhodnutie Komisie z 26. októbra 1999 2 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Súd prvého stupňa rozsudkom zo 16. decem- 4. Článok 81 ES zakazuje „všetky dohody medzi podnikateľmi, rozhodnutia združení

„Komisia môže rozhodnutím uložiť podni­ kom alebo združeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 účtovných jednotiek 6. Otázka práva hospodárskej súťaže, alebo viac, ale nepresahujúcej 10% obratu z ktorej vychádza tento spor sa týka holand­ v predchádzajúcom obchodnom roku kaž­ ského veľkoobchodného trhu dého podniku, ktorý sa zúčastnil porušenia, s elektrotechnikou, ako napríklad drôtov ak buď úmyselne, alebo z nedbalosti: a káblov a tiež trubiek z polyvinylchloridu (PVC). Zo zistení Komisie vyplýva, že na tomto trhu existoval tzv. kolektívny režim výlučného obchodovania, na ktorom sa združenie podnikov FEG dohodlo okrem iného so združením podnikov NAVEG 6 v podobe tzv. „gentlemen's agreement“, a že a) porušili článok [81 ods. 1 ES]… jeho cieľom bolo zabrániť dodávkam pod­ nikom nepatriacim do FEG. Okrem iného sa zistilo, že FEG obmedzilo možnosť svojich členov slobodne a nezávisle si určovať svoje 5 — Nariadenie Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, Prvé predajné ceny. nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Toto nariadenie bolo v skutočnosti medzičasom nahradené nariadením Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Toto druhé 6 — Nederlandse Vereniging van Alleenvertegenwoordigers op uvedené nariadenie sa však uplatňuje od 1. mája 2004, a teda Elektrotechnisch Gebied (Holandské združenie výhradných na tento prípad sa uplatňuje výlučne nariadenie č. 17. zástupcov v oblasti elektrotechniky).

5 CEF sa domnievala, že tieto združenia a ich členovia uzavreli kolektívne dohody o vzájomnom výlučnom obcho­ dovaní na všetkých úrovniach distribuč­ ných kanálov elektrotechnického 7 Dňa 16. septembra 1991 zaslala Komisia materiálu v Holandsku. V dôsledku toho FEG upovedomenie týkajúce sa najmä sa vstup veľkoobchodníka tlaku, vyvíjaného na mnohých dodáva­ s elektrotechnickým materiálom, ktorý teľov elektrotechnického materiálu, aby nebol členom FEG, na holandsky trh nezásobovali CEF, dohôd o cenách

I - 8839

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-113/04 P

a znížení cien uplatňovaných členmi 12 FEG a TU poslali Komisii niekoľko FEG, ako aj úrovne obratu použitej ako žiadostí o nahliadnutie do spisu. Po kritérium na vstup do FEG. tom, ako im boli 16. septembra 1997 doručené niektoré ďalšie dokumenty nachádzajúce sa v spise, obaja zaslali Komisii 10. októbra 1997 doplňujúce vyjadrenie k oznámeniu o výhradách.

8 Dňa 27. apríla 1993 Komisia vypočula niektorých dodávateľov elektrotechnic­ kého materiálu podľa článku 11 naria­ denia č. 17. 13 Dňa 19. novembra 1997 sa konalo vypočutie za prítomnosti všetkých adre­ sátov oznámenia o výhradách ako aj CEF.

9 Dňa 10. júna 1994 požiadala Komisia FEG o informácie podľa článku 11 nariadenia č. 17.

Výňatok z výroku napadnutého rozhodnutia Článok 3 znie:

TU svojou aktívnou účasťou na porušeniach uvedených v článkoch 1 a 2 sporného „Článok 1 rozhodnutia porušila článok 81 ods. 1 ES.

FEG porušilo článok 81 ods. 1 [ES] tým, že Článok 4 na základe zmluvy uzavretej s NAVEG, ako aj na základe zosúladeného postupu s dodávateľmi nezastúpenými v NAVEG vytvorilo kolektívny režim výlučného obcho­ dovania s cieľom zabrániť dodávkam pod­ nikom nepatriacim do FEG. …

Článok 2 2. TU je povinné bez zbytočného odkladu ukončiť protiprávne konanie uvedené v článku 3, ak tak už neurobila.

FEG porušilo článok 81 ods. 1 [ES] tým, že priamo či nepriamo obmedzilo možnosť Článok 5 svojich členov slobodne a nezávisle si určovať svoje predajné ceny. S týmto cieľom prijalo záväzné rozhodnutie o pevných cenách a záväzné rozhodnutie o zverejňovaní cien, ktoré rozšírilo medzi svojimi členmi pro­ stredníctvom odporúčaní týkajúcich sa hru­ bých a čistých cien a vytvorilo im fórum, 1. Za porušenia uvedené v článkoch 1 a 2 ktoré im umožňovalo viesť diskusie o cenách bola FEG uložená pokuta vo výške 4,4 a zľavách. milióna eur.

I - 8841

— zrušil napadnuté rozhodnutie 10, — zamietol žaloby a

7 — Pozri odôvodnenia č. 151 až 153 napadnutého rozhodnutia. 11 — Pozri uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa zo 14. decem­ bra 2000, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de 8 — Vec T-5/00. Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, 9 — Vec T-6/00. T-5/00 R, Zb. s. II-4121, a predsedu Súdneho dvora 10 — Vo veci T-6/00 TU okrem toho subsidiárne navrhovala z 23. marca 2001, FEG/Komisia, C-7/01 P (R), Zb. s. I-2559. zrušenie tvrdenia, že porušila článok 81 ES, uvedené v člán­ 12 — Pozri uznesenie zo 16. októbra 2000, spojené veci T-5/00 ku 3 napadnutého rozhodnutia. a T-6/00.

I - 8842

TECHNISCHE UNIE/KOMISIA

— zaviazal každého žalobcu znášať vlastné — zaviazal odvolateľa na náhradu trov trovy konania. konania.

15. Odvolaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 3. marca 2004 TU navrhuje, 17. Vedľajší účastníci konania CEF navrhujú, aby Súdny dvor: aby Súdny dvor:

proti rôznym častiam napadnutého roz­ nie žaloby podanej na Súd prvého stupňa, čo sudku, v ktorých Súd prvého stupňa jednot­ nepatrí do právomoci Súdneho dvora. 14 livo analyzuje zistenia Komisie týkajúce sa porušení právnej úpravy v oblasti hospodár­ skej súťaže, ako aj dĺžku ich trvania.

22. Na základe toho je potrebné ďalej pristúpiť k preskúmaniu druhého, tretieho a štvrtého odvolacieho dôvodu, ako aj prvej a tretej časti piateho odvolacieho dôvodu. 20. Skôr ako pristúpim k rozboru jednotli­ vých odvolacích dôvodov je vhodné pripo­ menúť hodnotiace kritérium, ktoré vyplýva z článku 225 ods. 1 ES a z článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, ktoré Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre používa v konaniach o odvolaní 13: odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Súd prvého A — Druhý odvolací dôvod: nezohľadnenie stupňa je preto výlučne príslušný na kon­ dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu pred štatovanie a posúdenie relevantného skutko­ doručením oznámenia o výhradách vého stavu, ako aj na posúdenie dôkazných prostriedkov. Posúdenie tohto skutkového stavu a dôkazných prostriedkov teda neza­ kladá, s výnimkou ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu 23. Svojím druhým odvolacím dôvodom TU Súdnym dvorom v rámci odvolacieho kona­ zdôrazňuje, že Súd prvého stupňa odôvodnil nia. svoj rozsudok nedostatočne a vnútorne odporujúcim si spôsobom, keďže neuznal ako dôkazy v prospech žalobcu dokumenty, ktoré boli vyhotovené po začatí vyšetrovania Komisie alebo po zaslaní jej upovedomenia, ale v každom prípade pred oznámením o výhradách. 21. Okrem toho odvolanie, kde sa iba opakujú žalobné dôvody a tvrdenia už raz uvedené pred Súdom prvého stupňa a ktoré neobsahuje argumentáciu smerujúcu oso­ bitne k odstráneniu právnych vád, ktoré má napadnutý rozsudok, túto požiadavku 24. Tento odvolací dôvod, ktorý úzko súvisí nespĺňa. Takéto odvolanie totiž s prvým, odkazuje najmä na body 196 a 208 v skutočnosti sleduje iba opakované posúde- napadnutého rozsudku. V týchto bodoch

Súd prvého stupňa skúma dôkaznú hodnotu otázkou, ktorej sa ako takej možno dovolávať rôznych dokumentov vyhotovených tretími v rámci konania o odvolaní. 16 Z tohto osobami a predložených Komisii, ktoré podľa hľadiska je teda odvolanie TU prípustné. názoru TU svedčia proti dôvodom uvedeným v súvislosti s kolektívnym režimom výluč­ ného obchodovania. Súd prvého stupňa tu dospel k záveru, že dotknuté dokumenty nemajú vplyv na tvrdenie Komisie, podľa ktorej sa „gentlemen's agreement“, existujúca medzi FEG a NAVEG, naozaj realizovala. 15 27. Na rozdiel od toho, čo, ako sa zdá, navrhuje TU, však nemá posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentov nič spoločné s posúdením primeranosti dĺžky konania. V súlade s tým dve časti napadnutého rozsudku, v ktorých sa Súd prvého stupňa zaoberá dĺžkou konania a dôkaznou hodno­ tou sporných dokumentov, spolu logicky 25. TU proti tomuto záveru namieta a tvrdí, nesúvisia, a teda na rozdiel od toho, čo tvrdí že napadnutý rozsudok je vnútorne rozporný. TU, nemôžu si ani protirečiť, pokiaľ ide o ich Na jednej strane totiž Súd prvého stupňa obsah. neuznal ako dôkazy v prospech žalobcu dokumenty, ktoré boli vyhotovené po začatí vyšetrovania Komisie alebo po zaslaní jej upovedomenia. V rámci hodnotenia dôkazov sa teda TU považovala za obvinenú už od okamihu upovedomenia. Na druhej strane 28. Najmä samotná skutočnosť, že určitý však Súd prvého stupňa nepovažuje TU za dokument bol vyhotovený pred oznámením formálne obvinenú, pokiaľ ide o určenie o výhradách nevyhnutne nespôsobuje, že počiatočného okamihu na účely uplatnenia tento dokument je dôkazom v prospech zásady primeranej dĺžky konania. V tejto obvineného. Ani dokument, ktorý bol vyho­ súvislosti považuje Súd prvého stupňa za tovený po oznámení o výhradách nie je rozhodujúce iba oznámenie o výhradách. nevyhnutne dôkazom v neprospech žalobcu. Závery Súdu prvého stupňa týkajúce sa Naopak, dôkazná hodnota dokumentu sa okamihu upovedomenia teda nie sú vo musí vždy skúmať s prihliadnutím na všetky vnútornom súlade. Súd prvého stupňa pri okolnosti daného prípadu. V dôsledku toho hodnotení nepoužíva rovnaký meter. môže byť údajný dôkaz v prospech obvine­ ného neplatný napríklad preto, že bol vyhotovený na základe iniciatívy adresátov obvinení a v okamihu, keď už bolo jasné, že Komisia mala počiatočné podozrenie z porušenia protimonopolnej právnej úpravy, a teda že dotknuté podniky už boli obozná- 26. Posúdenie rozporu v odôvodnení roz­ sudku Súdu prvého stupňa je právnou 16 — Rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53, a zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/­ Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 25. Pozri tiež v rovnakom zmysle rozsudok zo 7. júla 2005, Le Pen/­ 15 — Pozri tiež bod 209 napadnutého rozsudku. Parlament, C-208/03 P, Zb. s. I-6051, bod 45.

I - 8846

TECHNISCHE UNIE/KOMISIA

záujmom tohto združenia, ale nie záujmom 36. Tvrdenia TU sa totiž v podstate týkajú TU; Súd prvého stupňa nezohľadnil ustano­ posúdenia konkrétnych okolností tohto prí­ venia štatútu FEG ani holandskú právnu padu, ktoré vykonal Súd prvého stupňa: či úpravu uplatňujúcu sa v oblasti združení. TU bola alebo nebola jedným V druhom rade Súd prvého stupňa z najvýznamnejších podnikov, ktoré sú nesprávne predpokladal, že medzi FEG členmi FEG, a či zohrávala kľúčovú úlohu a jedným z podnikov, ktoré sú jej členmi, v rámci tohto združenia, či mala bez ohľadu TU, existovala už od začiatku rozsiahla na platné ustanovenia štatútu a práva zhoda záujmov. 18 V treťom rade pre pred­ v oblasti združení roky vplyv na riadiacich poklad osobnej a aktívnej účasti TU na zamestnancov FEG a či by sa dala pred­ kolektívnom režime výhradného obchodova­ pokladať podstatná zhoda jej záujmov so nia nestačí skutočnosť, že TU roky nomino­ záujmami FEG, všetky tieto otázky sa týkajú vala člena správnej rady FEG, čím sa tak posúdenia skutkového stavu a dôkazných zúčastňovala na väčšine príslušných schôdzí, prostriedkov, ktoré v rámci odvolacieho aj keď nie na všetkých; medzi stálou prítom­ konania nemôžu byť preskúmané Súdnym nosťou v riadiacich orgánoch FEG a priamou dvorom.19 Z tohto dôvodu je teda tvrdenie účasťou na výkone politiky FEG je významný TU neprípustné. 20 rozdiel. TU zároveň vytýka Súdu prvého stupňa, že primerane neodôvodnil napad­ nutý rozsudok, ako aj že sa dopustil zjavného omylu, keď v bode 351 napadnutého roz­ sudku tvrdil, že TU mala vo FEG „kľúčovú úlohu v rámci kolektívneho režimu výhrad­ ného obchodovania“: Komisia nepoužila výraz „kľúčovú úlohu“ v napadnutom roz­ hodnutí. 37. Pri dôkladnejšom rozbore sa však tvrde­ nie TU nevyčerpá iba kritikou posúdenia skutkového stavu, vykonaného Súdom prvého stupňa, ani opakovaním dôvodov, uvedených na prvom stupni. 21 TU naopak tvrdí, že Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku nezohľadnil zákonné náležitosti dôkazov účasti žalobkyne na porušeniach článku 81 ods. 1 ES, a že preto Súd svoj

rozsudok

správne neodôvodnil. Aké sú

38. Takto vykladaná prvá časť tretieho odvo­ lacieho dôvodu je teda prípustná. Nedá sa jej však vo svojej podstate vyhovieť.

39. Súd prvého stupňa sa totiž správne domnieva, že členom profesijného združenia nemožno automaticky pripísať zodpovednosť za prípadné protiprávne správanie združe­ 41. Podľa ustálenej judikatúry ako dosta­ nia. 22 Naopak, Komisia musí predložiť točný dôkaz účasti podniku na karteli stačí, dôkaz, že podnik, ktorý je členom profesij­ ak Komisia preukáže, že dotknutý podnik sa ného združenia, sa aktívne zúčastňoval na zúčastnil na stretnutiach, počas ktorých boli protiprávnom správaní združenia, a teda sám uzatvorené dohody protisúťažného charak­ sa dopustil porušenia článku 81 ods. 1 ES. teru, bez toho, aby ich zjavným spôsobom odmietol. Ak je dokázaná účasť podniku na takých stretnutiach, podniku prináleží pre­ dostrieť skutočnosti potvrdzujúce, že jeho účasť na daných stretnutiach nemá proti­ súťažný charakter, a preukázať, že oznámil svojim konkurentom, že sa zúčastnil na 40. Dôkaz o takejto účasti však môže byť týchto stretnutiach z iných dôvodov ako v neposlednom rade predložený aj na základe oni. 24 indícií. Súdny dvor totiž výslovne uznáva, že z dôvodu svojej povahy sú často protisúťažné postupy a dohody utajované a že dokumen­ 23 — Pozri rozsudok Cement, už citovaný v poznámke pod čia­ tácia, ktorá sa ich týka, sa obmedzuje na rou 13, body 55 až 57. nevyhnutné minimum. Napríklad také doku- 24 — Pozri rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri/Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 142, ako aj 143 a 144, a Cement, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, najmä bod 81, ako aj body 82 až 85, ako aj rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazione, C-49/92 P, Zb. s. I-4145, body 22 — Bod 355 napadnutého rozsudku. 87 a 96, a Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 155.

45. Druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu zhruba zodpovedá tvrdeniam uvedeným v prvej časti toho istého odvolacieho dôvodu. TU sa domnieva, že aj pokiaľ ide o rozšírenie kolektívneho režimu výlučného obchodova­ nia na podniky, ktoré nie sú členmi NAVEG, 43. Súd prvého stupňa sa teda nedopustil sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho nesprávneho právneho posúdenia, keď pova­ právneho posúdenia alebo prinajmenšom žoval dôkazy formou indícií predložené odôvodnil napadnutý rozsudok nezrozumi­ Komisiou o aktívnej účasti TU na porušení teľným spôsobom, keď považoval aktívnu protisúťažných predpisov, ktorých sa dopus­ účasť TU za preukázanú. TU najmä kritizuje til FEG, za dôvodné. Na rozdiel od tvrdení Súd prvého stupňa, že za indície vedúce k jej TU nebolo ani nesprávne považovať účasť účasti na protiprávnom správaní považoval zamestnancov TU na schôdzach správnej tieto okolnosti: okolnosť, že TU bola jedným rady FEG, ako aj týmto spôsobom vykoná­ z najvýznamnejších podnikov, ktoré sú čle­ vaný vplyv na určovanie politiky FEG, za nom FEG a že bez prestávky počas dlhého aktívnu a nielen za pasívnu účasť na jeho obdobia mala svojich zástupcov v správnej porušeniach právnych predpisov v oblasti rade FEG a prispela k určovaniu jeho politiky hospodárskej súťaže. Všetko ostatné je otáz­ bez toho, aby sa od nej verejne dištancovala. kou, týkajúcou sa posúdenia skutkového Samotná prítomnosť zástupcov TU stavu a dôkazných prostriedkov v správnej rade FEG nemôže v žiadnom v konkrétnom prípade, na preskúmanie prípade preukázať účasť samej TU na proti­ ktorých nemá Súdny dvor právomoc. právnom správaní po roku 1991.

I - 8850

TECHNISCHE UNIE/KOMISIA

níctvom členov správnej rady FEG, ktorí sú 55. TU proti týmto tvrdeniam namieta na ňu naviazaní, 28 a okrem toho zvýraznil, že v troch bodoch, ktoré tvoria jej štvrtý konkrétnou účasťou na protiprávnom sprá­ odvolací dôvod. 31 V rozsahu, v akom TU vaní boli informácie o cenách, ktoré TU v iných bodoch svojho odvolania uvádza poskytla FEG. 29 podobné tvrdenia, najmä v rámci druhej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu, 32 ako aj v rámci prvej časti piateho odvolacieho dôvodu, sa budem ďalej venovať týmto tvrdeniam spoločne. 52. Aj tretia a posledná časť tretieho odvo­ lacieho dôvodu je preto nedôvodná.

C — Štvrtý odvolací dôvod: posúdenie dĺžky 56. TU v podstate tvrdí, že napadnutý roz­ správania v rozpore s hospodárskou súťažou sudok Súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho názoru o dĺžke a pokračujúcom charaktere porušení a neprihliada najmä na rôznorodý charakter 53. Štvrtým odvolacím dôvodom TU vytýka jednotlivých okolností, ktoré tvoria systém Súdu prvého stupňa, že sa dopustil nespráv­ určovania cien. Okrem toho účasť TU na neho právneho posúdenia, alebo prinajmen­ systéme určovania cien bola mimoriadne šom že odôvodnil napadnutý rozsudok obmedzená. nezrozumiteľným spôsobom, pokiaľ ide o tvrdenia o dĺžke zistených porušení a ich pokračujúcej povahe.

59. TU v prvom rade tvrdí, že Súd prvého stupňa nešpecifikoval, v čom spočíva „spo­ ločný plán“ a „rovnaký cieľ“, výlučne pro­ stredníctvom ktorého sa môžu rôzne čin­ nosti stať jediným pokračujúcim správaním. 62. Tvrdenia TU týkajúce sa „spoločného plánu“ a „rovnakého cieľa“ sú preto nedô­ vodné.

60. Aby sa rôzne činnosti mohli považovať za jedno porušenie, je totiž potrebné, aby boli 63. TU v druhom rade namieta, že Súd „súčasťou ,spoločného plánu' z dôvodu ich prvého stupňa neodôvodnene potvrdil doka­ rovnakého cieľa narušenia hospodárskej zovanie Komisie týkajúce sa dĺžky porušení, súťaže v rámci spoločného trhu“.34 ktoré sa opieralo výlučne o neúplné a nepriame dôkazy.

61. Súd prvého stupňa nepozabudol na toto kritérium. Naopak, v bodoch 340 až 343 64. Ako som už uviedla o treťom odvolacom napadnutého rozsudku venoval príslušnú dôvode, v konaní vo veci hospodárskej súťaže časť celkovému posúdeniu dotknutých poru­ je dokazovanie pomocou dôkazov opierajú­ šení. Súd prvého stupňa tam najmä uviedol, cich sa o indície a zhody okolností prí­ že obe porušenia vytýkané TU, a teda aj pustné. 36 Je zrejmé, že takéto indície a zhody kolektívna dohoda o výlučnom obchodovaní okolností, v tomto prípade trvalá účasť aj zosúladený postup týkajúci sa určenia cien zamestnancov TU na schôdzach v rámci „sledujú rovnaký protisúťažný cieľ“, ktorý správnej rady FEG, ktorá sa uskutočnila aj po

34 — Pozri rozsudok Cement, už citovaný v poznámke pod čiarou 35 — Pozri bod 342 napadnutého rozsudku. 13, body 258 a 260. 36 — Pozri v tejto súvislosti body 40 a 41 týchto návrhov.

37 — Pozri v tejto súvislosti body 128 až 141 týchto návrhov. 67. Svojím piatym odvolacím dôvodom TU 38 — Pozri rozsudok Dansk Rørindustri/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, bod 245; pozri tiež rozsudky zo namieta proti úvahám Súdu prvého stupňa 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, o výške pokuty. Tento odvolací dôvod má tri C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 34; zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. a. I-9991, bod 73, časti, pričom nasledujúce úvahy sa obme­ a Baustahlgewebe/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 129. dzujú na prvú a tretiu časť. Druhá časť, ktorá 39 — Pozri rozsudok Cement, už citovaný v poznámke pod čiarou sa týka možných dopadov na výšku pokuty za 13, bod 365.

I - 8853

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-113/04 P

2. Vplyv dĺžky porušení na výšku pokuty úvahy o dĺžke a pokračujúcom charaktere (prvá časť piateho odvolacieho dôvodu) porušení. Z tohto hľadiska sa nezisťuje žiadne zjavné nesprávne právne posúdenie Súdu prvého stupňa.

70. V prvej časti piateho odvolacieho dôvodu, v ktorej namieta najmä proti bodu 413 napadnutého rozsudku, TU tvrdí, že pri určovaní výšky pokuty sa dostatočne nepri­ 72. Na rozdiel od toho, čo tvrdí TU, Súd hliadalo na dĺžku porušení. Preto Komisia prvého stupňa nemusel vo svojich úvahách a Súd prvého stupňa porušili článok 15 o výške pokuty vychádzať z predpokladu, že nariadenia č. 17, ako aj príslušné metodické účasť TU na systéme určovania cien mala usmernenia. 40 TU v tejto súvislosti vytýka výlučne okrajový význam. Súd prvého stupňa Súdu prvého stupňa nesprávne právne posú­ totiž výslovne uviedol konštatovanie denie alebo prinajmenšom nedostatok odô­ o aktívnej účasti TU na tomto porušení, vodnenia. pričom tak dospel k vylúčeniu čisto „pasívnej úlohy“ TU. 42 V dôsledku toho sa aj z tohto hľadiska nezisťuje žiadne zjavné nesprávne právne posúdenie Súdu prvého stupňa.

76. Na jednej strane TU znova zdôrazňuje, ako to už urobila vo vzťahu k prvej časti piateho odvolacieho dôvodu, že jej aktívna účasť na kolektívnom režime výlučného obchodovania bola obmedzená na obdobie 80. Jednoduchý percentuálny rozdiel do 2. júla 1991 a napokon z hľadiska v zaťažení uloženom TU oproti zaťaženiu významu bola vedľajšia. uloženom FEG s prihliadnutím na ich príslušný obrat však nepredstavuje sám osebe porušenie zásady rovnosti zaobchá­ dzania. 44 Ako totiž správne uviedol Súd prvého stupňa, 45 Komisia nie je povinná zaručiť, aby pri ukladaní pokút viacerým 77. Ako však už bolo uvedené vyššie, Súd podnikom alebo združeniam podnikov, ktoré prvého stupňa bez toho, aby sa dopustil sú účastníkmi rovnakého porušenia, konečné akéhokoľvek nesprávneho právneho posúde­ čiastky pokút vyplývajúce z jej výpočtov pre nia, uviedol, že aktívna účasť TU trvala aj po dotknuté podniky presne zodpovedali ich roku 1991 a nebola obmedzená iba na príslušnému obratu. Naopak, v takej súvis­ vedľajšiu a pasívnu úlohu. 43 V dôsledku toho losti zohrávajú úlohu mnohé faktory, pričom mohol tento súd vychádzať z tohto konšta­ sa hodnotiacemu kritériu založenému na tovania aj pri preskúmaní otázky týkajúcej sa obrate nesmie pripisovať väčší význam, ako výšky pokuty. V tejto súvislosti sa nezisťuje je potrebné. žiadne zjavné nesprávne právne posúdenie Súdu prvého stupňa.

81. Na základe toho je tretia časť piateho 78. Na druhej strane TU namieta najmä odvolacieho dôvodu nedôvodná. proti bodom 431 až 434 napadnutého roz­

44 — Pozri rozsudok Dansk Rørindustri/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, body 243, 315 a 316. 43 — Pozri body 51 a 72 týchto návrhov. 45 — Bod 432 napadnutého rozsudku.

46 — Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný 4. novembra 1950 v Ríme. 47 — Body 73 a 74 napadnutého rozsudku.

I - 8856

TECHNISCHE UNIE/KOMISIA

ktorá trvalo dlhšie ako tri roky. 48 Podľa tento súd dospel k záveru, že práva jeho názoru však neprimeraná dĺžka žalobcov na obhajobu neboli dĺžkou tejto časti konania nebola sama o sebe tejto časti konania poškodené. 52 spôsobilá ovplyvniť práva na obhajobu, pretože v tom čase ešte účastníkom neboli oznámené žiadne výhrady. Až po oznámení o výhradách existovalo for­ málne obvinenie a mohlo nastať poško­ denie práva na obhajobu. 49 87. Následne v bode 438 napadnutého roz­ sudku, na ktorý sa odkazuje v druhej časti piateho odvolacieho dôvodu, rozhodol Súd prvého stupňa o možnosti súdneho zníženia pokuty uloženej Komisiou. Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že žalobcovia nepreuká­ zali žiadne hľadisko, ktoré by mohlo odô­ vodniť prípadné ďalšie zníženie pokuty, a teda zníženie presahujúce zníženie o 100 000 eur, ktoré už vykonala sama Komisia. V dôsledku toho sa príslušnej — Súd prvého stupňa nepovažuje časť žiadosti žalobcov nemôže vyhovieť. konania medzi oznámením a vypočutím dotknutých podnikov v trvaní šestnástich mesiacov za nepri­ merane dlhú. 50

B — Hlavné tvrdenia účastníkov konania

88. TU tvrdí, že Súd prvého stupňa nemal pri posudzovaní dĺžky konania rozlišovať medzi fázami konania pred a po oznámení — Súd prvého stupňa považuje naopak za o výhradách. V tejto súvislosti poukazuje na neprimerane dlhú časť konania judikatúru súdov Spoločenstva, ale najmä na v celkovej dĺžke dvadsaťtri mesiacov — judikatúru Európskeho súdu pre ľudské ktorá uplynula od vypočutia účastníkov práva. 53 Vzhľadom na túto judikatúru 54 je až do prijatia napadnutého rozhodnu­ tia Po dôkladnejšom posúdení však .51

92. Komisia sa naopak domnieva, že Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vychádzal z ustálenej judikatúry, ktorú tiež na tento prípad správne použil. Súd prvého stupňa posúdil najmä dĺžku konania pred a po oznámení o výhradách. 90. Okrem toho Súd prvého stupňa nepri­ hliadal na ťažkosti, ktoré vznikli TU pokiaľ ide o prípravu svojej obhajoby z dlhej dĺžky vyšetrovania (prvá fáza konania). Už nebolo možné vysledovať dokumenty, ktoré mohli umožniť preukázanie jej činnosti a z dôvodu zmien, ktoré mohli nastať v zložení riadia­ cich orgánov a presunov týkajúcich sa 93. Podľa Komisie sa nemôžu kritériá EDĽP ostatných zamestnancov podniku z dôvodu vypracované judikatúrou ESĽP uplatňovať striedania členov ich vedenia a iných zamest­ nancov na základe plynutia času sa stáva stále ťažším rekonštruovať udalosti, ktoré sa stali v minulosti a zaradiť ich do správneho 55 — Odôvodnenie č. 152 napadnutého rozhodnutia.

I - 8858

TECHNISCHE UNIE/KOMISIA

bez rozdielu na právo hospodárskej súťaže. 96. Tvrdenia, ktoré predložila CEF, sú Až do okamihu oznámenia o výhradách ešte v súlade s tvrdeniami Komisie. Podľa názoru neexistovalo formálne obvinenie. Upovedo­ CEF je k tomu potrebné dodať, že TU nesie menie, akým bolo upovedomenie zaslané hlavnú zodpovednosť za samotné konanie službami Komisie v tomto prípade sa jasne a že tomuto konaniu sa mohlo predísť, keby odlišuje od oficiálneho oznámenia TU včas ukončila vytýkané porušenia. o výhradách, a je preto irelevantné pre skúmanú otázku, od ktorého okamihu môže neprimeraná dĺžka konania poškodiť práva na obhajobu dotknutých osôb.

I - 8859

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-113/04 P

a ktorá bola medzi tým ustanovená aj do a uplatnil zásadu primeranej dĺžky konania článku 41 ods. 1 Charty základných práv iba od okamihu oznámenia o výhradách, Európskej únie 58 (právo na dobrú správu). 59 a teda v rámci druhej fázy konania.

100. Hoci nemajú protimonopolné konania podľa nariadenia č. 17 trestnoprávny charak­ ter 60 a nesmerujú proti jednotlivcom, ale 1. O rozlíšení dvoch fáz konania (prvá časť proti podnikom, Súdny dvor sa pri uplatňo­ prvého odvolacieho dôvodu) vaní zásady primeranej dĺžky konania voči nim orientuje striktne podľa ustálenej judi­ katúry ESĽP týkajúcej sa článku 6 ods. 1 EDĽP. 61 Na jej základe sa môže zásada primeranej dĺžky konania uplatniť oveľa skôr, ako sa vznesie formálne obvi­ nenie. Stačí totiž, aby bola osoba oficiálne 99. Prvou časťou svojho prvého odvolacieho obvinená z dôvodu určitého správania, alebo dôvodu TU vytýka Súdu prvého stupňa, aby opatrenia, ktoré sa prijímajú z dôvodu pokiaľ ide o posúdenie dĺžky konania, že indícií v jej neprospech, mali významný neodôvodnene rozlíšil dve fázy konania vplyv na jej postavenie. 62

I - 8860

TECHNISCHE UNIE/KOMISIA

dĺžky konania už oveľa skôr ako od oznáme­ 103. V dôsledku takýchto vyšetrovacích nia o výhradách, čo je podobné formálnemu úkonov adresáti spravidla už odvtedy vyvíjajú obvineniu. Okrem toho je teraz možné značné úsilie, aby si pripravili svoju obha­ vynechať otázku, či a prípadne kedy pred jobu, pričom najmä vyhľadávajú právnu oznámením o výhradách je možné hovoriť pomoc. Ak je to ten prípad, je potrebné tiež o oficiálnom obvinení. V každom prípade vytvárať rezervy pre prípadné platenie totiž už pri príležitosti predbežného vyšetro­ pokuty, ako aj prihliadať na možné reakcie vania Komisie mohlo mať jej zisťovanie na obchodných partnerov a verejnej mienky. Od základe článku 14 nariadenia č. 17, ako aj jej tohto momentu musia dotknuté osoby čeliť žiadosti o informácie v zmysle článku 11 aj neistote súvisiacej jednak s dĺžkou a jednak nariadenia č. 17 „významný vplyv“ na posta­ s výsledkom konania, pričom sa teda nachá­ venie dotknutých podnikov. 63 dzajú pod značným tlakom. V takom posta­ vení im zásada primeranej dĺžky konania zaručuje väčšiu ochranu, rozsiahlejšiu ako ochranu, ktorú im ponúka premlčanie postihnuteľného konania. 64

I - 8861

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-113/04 P

105. Pokiaľ však ide o posúdenie dĺžky 107. S ohľadom na prvú časť konania sa pri správneho konania, je potrebné rozlišovať príležitosti tohto posúdenia musí prihliadať dve po sebe nasledujúce časti: prvá časť, na skutočnosť, že Komisia potrebuje pre ktorá začína výkonom vyšetrovacích právo­ svoje predbežné vyšetrovanie dostatočný čas, mocí zverených Komisii a trvá až do aby mohla dôkladne zistiť existenciu poru­ oznámenia o výhradách a druhá časť, ktorá šenia článku 81 ES alebo článku 82 ES. plynie od oznámenia o výhradách do prijatia V opačnom prípade by hrozilo nenapravi­ konečného rozhodnutia. 66 teľné oslabenie úlohy Komisie, aby ako inštitúcia zaručujúca hospodársku súťaž a trh dohliadala na dodržiavanie protimono­ polnej právnej úpravy uvedenej v zmluve. Okrem toho je potrebné priznať Komisii možnosť rozhodnúť o uprednostnení urči­ tých konaní, ktoré sa pred ňou vedú, pred inými konaniami 69; a to najmä, ale nielen platí v obdobiach dočasného nadmerného pracovného zaťaženia príslušných služieb.

I - 8862

TECHNISCHE UNIE/KOMISIA

zodpovedajú prísnejšie kritériá posúdenia, Naopak, sporné sú dôsledky, ktoré sa mali ktoré je potrebné použiť pri posúdení dĺžky vyvodiť z neprimeranej dĺžky správneho konania. konania. Je teda potrebné objasniť, či mohol Súd prvého stupňa rozhodnúť bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúde­ nia, že neprimeraná dĺžka správneho konania pred aj po oznámení o výhradách nespôso­ bovala ani zrušenie, ani ďalšie zníženie pokuty. Tieto otázky sa kladú v súvislosti 109. Preto sa musí tvrdenie TU, podľa s druhou a treťou časťou prvého odvolacieho ktorého Súd prvého stupňa vo svojom dôvodu, ako aj s druhou časťou piateho posúdení dĺžky konania neodôvodnene roz­ odvolacieho dôvodu, a preto sa musia líšil dve fázy konania, zamietnuť ako nedô­ posudzovať spoločne. vodné. Je potrebné tiež zamietnuť kritiku TU, podľa ktorej Súd prvého stupňa uplatnil zásadu primeranej dĺžky konania iba pokiaľ ide o druhú časť konania, a teda po oznámení o výhradách. Súd prvého stupňa totiž otvorene uviedol, že s prihliadnutím na nečinnosť, ktorá trvala viac ako tri roky, aj predbežné vyšetrovanie Komisie bolo nepri­ 2. O vzťahu medzi neprimeranou dĺžkou merane dlhé. 70 konania a zrušením (druhá a tretia časť prvého odvolacieho dôvodu)

110. V tomto prípade je nepochybné, že 112. Druhá a tretia časť prvého odvolacieho dĺžka trvania každej časti konania pred dôvodu sa venujú otázkam, za akých pred­ Komisiou, ktorú zistil Súd prvého stupňa 71 pokladov, ktoré keď sú splnené v prípade — jednak časť predchádzajúca oznámeniu neprimerane dlhého správneho konania, o výhradách a jednak časť od vypočutia treba zrušiť rozhodnutie Komisie. účastníkov do prijatia napadnutého rozhod­ nutia — bola neprimeraná.

115. Nie všetky vady konania však musia nevyhnutne spôsobovať rovnaké dôsledky. 73 74 - Takýto rozdielny výsledok môže napríklad spočívať v zistení menej závažných porušení, v menšej pokute alebo aj Zrušenie rozhodnutia Komisie pre porušenie v odmietnutí ďalšieho pokračovania v konaní. 75 - Pozri medzi inými rozsudok z 10. júla 1980, Distillers procesných práv účastníkov je nevyhnutné Company/Komisia, 30/78, Zb. s. 2229, bod 26, o vypočutí poradnej komisie; zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, bod 31, týkajúci sa porušenia zásady kontradiktórnosti; z 25. októbra 2005, Nemecko a Dánsko/­ Komisia, C-465/02 a C-466/02, Zb. s. I-9115, body 36 až 40, 72 - Pozri rozsudky PVC II, už citovaný v poznámke pod čiarou týkajúce sa jazykového režimu v regulačnom výbore, a PVC 56, body 191 až 200, a Baustahlgewebe/Komisia, už citovaný II, už citovaný v poznámke pod čiarou 56, body 315 až 328, v poznámke pod čiarou 16, body 26 až 48, ktorých týkajúce sa práva na nahliadnutie do spisu. Pozri tiež, pokiaľ predmetom posúdenia je výlučne primeranosť dĺžky konania. ide o voľbu správneho právneho základu a legislatívneho Pozri tiež judikatúru ESĽP, napríklad rozsudok Corigliano, už postupu, rozsudok z 11. septembra 2003, Komisia/Rada, citovaný v poznámke pod čiarou 62, § 31. C-211/01, Zb. s. I-8913, bod 52, ako aj moje návrhy prednesené 26. mája 2005 vo veci Komisia/Rada, C-94/03 73 - Aj ESĽP (rozsudok Schouten & Meldrum v. Holandsko z 9. (vec v konaní), bod 53. decembra 1994, séria A č. 304, § 75) v zásade uznáva, že primeraný postih za porušenie zásady primeranej dĺžky 76 - Pokiaľ ide o porušenia práva na nahliadnutie do spisu, pozri konania sa musí hľadať v rámci príslušného právneho napríklad rozsudky z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/­ poriadku: francúzska verzia: „... il appartient en principe Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, body 77 a 82, a PVC II, už aux juridictions nationales de juger ce que doit être, en vertu citovaný v poznámke pod čiarou 56, body 315 až 317 a 321 až 323. de leur système juridique, la sanction appropriée pour une violation, imputable à l'une des parties, de l'exigence d'un 77 - V rovnakom zmysle pokiaľ ide o porušenia práva na .délai raisonnable'..."; anglická verzia: „... it is in principle for nahliadnutie do spisu napríklad rozsudok PVC II, už citovaný the national courts to decide what the appropriate sanction v poznámke pod čiarou 56, body 318 a 324, a rozsudok should be under their legal system for a breach attributable to Cement, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, body 73 až one of the parties of the .reasonable time‘ requirement...". 75 a 131.

118. A teda argumentujúc a contrario nie je zrušenie rozhodnutia Komisie aj v prípade neprimeranej dĺžky konania právne nevyh­ nutné pokiaľ sa podrobne nepreukáže b) O , porušení možnosti obhajoby v tomto poškodenie možnosti obhajoby dotknutých prípade (tretia časť prvého odvolacieho podnikov a ak teda neexistujú okolnosti, na dôvodu) základe ktorých sa dá domnievať, že nepri­ meraná dĺžka konania môže mať vplyv na obsah rozhodnutia Komisie. 80 V takých prí­ padoch je však vždy možné uvažovať o znížení pokuty z dôvodu spravodlivého zaobchádzania 81, alebo prípadného prizna­ 120. Ostáva však zistiť, či Súd prvého stupňa v tomto prípade môže bez toho, aby sa dopustil akéhokoľvek nesprávneho právneho posúdenia, posúdiť, či TU nebola poškodená 78 — Pozri však návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo 25. októbra 2001 vo veci Degussa/Komisia, vo svojich možnostiach obhajoby. Táto C-250/99, body 76, 80 a 83. otázka je predmetom tretej časti prvého 79 — Pozri rozsudky z 15. júla 2004, Španielsko/Komisia, C-501/00, Zb. s. I-6717, body 52, 57 a 58, týkajúci sa prípadu odvolacieho dôvodu TU, ktorým vytýka Súdu pomoci na základe zmluvy ESUO, ako aj rozsudky vydané pri prvého stupňa, že sa dopustil nesprávneho príležitosti konaní o nesplnenie povinnosti z 21. januára 1999, Komisia/Belgicko, C-207/97, Zb. s. I-275, body 25 až právneho posúdenia alebo prinajmenšom 27, a zo 16. mája 1991, Komisia/Holandsko, C-96/89, Zb. s. I-2461, body 15 a 16. 80 — Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Baustahlgewebe (už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 49), v ktorom Súdny dvor dospel k záveru, že rozsudok Súdu prvého stupňa 82 — Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny napriek neprimeranej dĺžke konania na prvom stupni nemusí advokát Mischo vo veci Degussa/Komisia, už citované byť zrušený, keď chýba akákoľvek indícia o skutočnosti, že v poznámke pod čiarou 65, bod 79. O prípadnej možnosti dĺžka konania mala vplyv na výsledok sporu. Okrem toho žaloby o náhradu škody pozri rozsudok z 20. apríla 1999, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo, už Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 až citované v poznámke pod čiarou 65, body 75 až 78 a 84 až 85. T-307/94, T-313/94 až T-316/94, T-318/94, T-325/94, 81 — Pozri v tomto zmysle rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, už T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 122, citovaný v poznámke pod čiarou 16, body 48 a 141 až 143. potvrdený rozsudkom Súdneho dvora PVC II, už citovaným Pozri tiež body 130 až 146 týchto návrhov. v poznámke pod čiarou 56, body 173 až 178.

121. V napadnutom rozsudku sa Súd prvého stupňa správne domnieva, že zainteresované podniky sa v prípade protimonopolného konania môžu brániť voči dôvodom, ktoré im adresovala Komisia iba po oznámení o výhradách. Iba v tejto (druhej) časti 123. Čím viac času totiž uplynie od prvých konania, v ktorej sú vyšetrovania Komisie vyšetrovacích úkonov a od oznámenia ukončené a správne konanie nadobúda o výhradách, tým stúpa možnosť, že sa zvýšia kontradiktórny charakter, môžu sa práva na ťažkosti pri zisťovaní prípadných dôkazov obhajobu konečne vykonávať. 83 Osobitne iba v prospech obvinených, ktorými sa môžu v tejto časti majú dotknuté podniky možnosť brániť proti obvineniam vzneseným vo nahliadať do spisu a môžu tiež zaujať postoj výhradách. Nepochybne je možné uchovávať pokiaľ ide o výhrady Komisie. Naopak, prvá v knihách a v archívoch dôkazy, ktoré časť konania je venovaná vyšetrovaniu Komi­ umožňujú dokumentovať vlastnú činnosť sie a v dôsledku toho neposkytuje dotknutým najmä na účel nakladania s nevyhnutnými dôkazmi v prípade správneho alebo súdneho konania. 84 Ako však správne naznačila TU, 83 — Pozri v tomto zmysle ustálenú judikatúru, najmä rozsudky Hercules Chemicals/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 76, bod 75, a PVC II, už citovaný v poznámke pod čiarou 56, body 315 a 316. 84 — V tomto zmysle pozri bod 87 napadnutého rozsudku.

I - 8866

TECHNISCHE UNIE/KOMISIA

plynutím času bez ohľadu na skutočnosť, či obmedzil rozsah svojho zisťovania na otázky, plynie pred alebo po oznámení o výhradách, či boli práva obhajoby poškodené [neprime­ sa môže sťažiť predkladanie dôkazov sved­ ranou] dĺžkou tejto [poslednej] časti kona­ kami svedčiacimi v jej prospech, a to najmä nia“. 87 Súd prvého stupňa mal okrem toho z dôvodu zmien, ktoré mohli nastať v zložení zistiť, či by neprimeraná dĺžka prvej časti riadiacich orgánov dotknutých podnikov konania, ktorá sa uskutočnila pred oznáme­ a presunov týkajúcich sa ostatných zamest­ ním o výhradách, mohla spôsobiť škodu na nancov týchto podnikov. Súd prvého stupňa budúcich možnostiach obhajoby dotknutých na toto hľadisko napadnutého rozsudku podnikov a najmä, či TU presvedčivým dostatočne neprihliadol. 85 spôsobom preukázala takéto poškodenie.

I - 8867

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-113/04 P

3. O znížení pokuty (záverečné pripomienky Súdnemu dvoru neprináleží pri rozhodovaní v prvom odvolacom dôvode, ako aj v druhej o otázkach práva v rámci odvolania nahrá­ časti piateho odvolacieho dôvodu) dzať z dôvodov spravodlivého zaobchádzania svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupňa, ktorý rozhoduje o výške pokút uložených v rámci svojej rozhodovacej prá­ vomoci. Súdny dvor však môže zistiť, či sa 89 Súd prvého stupňa nedopustil zjavného omylu alebo či neporušil povinnosť zásady 128. Keďže na základe predchádzajúcich proporcionality alebo rovnosti zaobchádza­ tvrdení už tretia časť prvého odvolacieho nia. 90 dôvodu spôsobuje zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu, predkladám ďalej svoj názor na otázku prípadného zníženia pokuty, ktorá tvorí predmet druhej časti piateho odvolacieho dôvodu len subsidiárne.

I - 8868

TECHNISCHE UNIE/KOMISIA

neobmedzená súdna právomoc nepodlieha 135. Medzi okolnosti, ktoré sa majú posu­ rovnakým kritériám, ktoré platia pre zrušenie dzovať v rámci neobmedzenej súdnej právo­ napadnutého rozhodnutia. Najmä v prípade moci na účely rozhodnutia, patrila v tomto neobmedzenej súdnej právomoci nejde iba prípade najmä zodpovednosť Komisie za o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Komi­ neprimeranú dĺžku dvoch častí správneho sie. Naopak, pri výkone tejto právomoci konania, a teda nielen z dôvodu prekročenia možno prihliadať aj na hľadiská primeranosti bežne potrebného času od vypočutia účast­ a spravodlivosti. O to viac je potrebné níkov konania do prijatia sporného roz­ prihliadať na vady konania, akými je naprí­ hodnutia, ale aj pre fázu nečinnosti, ktorá klad porušenie zásady primeranej dĺžky trvala viac ako tri roky počas predbežného konania, ktorá ako už bolo predtým uve­ vyšetrovania pred oznámením o výhradách. dené, 92 predstavuje porušenie základných práv, aj keď nemali vplyv na obsah roz­ hodnutia Komisie, a teda nespôsobujú ich zrušenie.

rozsudku, z ktorého vyplýva zodpovednosť 139. V tomto prípade Komisia pri výpočte Komisie za neprimeranú dĺžku konania pred výšky pokuty v napadnutom rozhodnutí už oznámením o výhradách. vykonala zo svojej iniciatívy zníženie o 100 000 eur. Nerozlišovala však medzi rôznymi vadami konania uvedenými v napadnutom rozhodnutí, takže nie je jasné, aká je časť sumy 100 000 eur, ktorá odkazuje najmä na neprimeranú dĺžku konania. Komi­ sia ani nerozlišovala medzi dvoma časťami správneho konania. A ani nepripustila svoju výlučnú zodpovednosť za neprimeranú dĺžku oboch častí konania, 97 ako to naopak zistil 137. Keďže teda Súd prvého stupňa nepri­ Súd prvého stupňa. Na základe toho sa hliadol vo vzťahu k možnému súdnemu nezdá, že porušenie procesných práv TU zníženiu pokuty aj na neprimeranú dĺžku bolo dostatočne odškodnené znížením, ktoré konania pred oznámením o výhradách, vykonala sama Komisia pri príležitosti dopustil sa pri výkone svojej neobmedzenej výpočtu pokuty. súdnej právomoci v zmysle článku 229 ES v spojení s článkom 17 nariadenia č. 17 zjavného nesprávneho právneho posúdenia.

138. Preto aj v prípade, že by na rozdiel od toho, čo tu tvrdím, 95 nebol napadnutý roz­ sudok zrušený v celom rozsahu už na základe prvého odvolacieho dôvodu, bude musieť byť aj tak zrušený v časti, kde Súd prvého stupňa zamietol návrh TU na zníženie uloženej pokuty. V takom prípade by sa mohol spor 140. Na základe tohto predpokladu sa zdá, rozhodnúť podľa stavu spisu a Súdny dvor by že ďalšie zníženie pokuty je legitímne. na základe článku 61 prvého odseku štatútu Východiskom by mohla byť suma 25 000 mohol sám s konečnou platnosťou rozhod­ eur, a teda zníženie, ktoré sám Súdny dvor núť o spore, Súdny dvor by mohol najmä sám vykonal vo veci Baustahlgewebe 98; v tom rozhodnúť s konečnou platnosťou o znížení prípade bola pokuta pôvodne uložená Komi­ pokuty uloženej Komisiou. 96 siou v približne v dvojnásobnej výške ako pokuta uložená TU v tomto prípade.

142. Podľa odpovede, ktorú tu navrhujem vo vzťahu k prvému odvolaciemu dôvodu, 99 sa 145. Keďže sa má táto vec na základe tu musí napadnutý rozsudok zrušiť v celom navrhnutého riešenia vo vzťahu k prvému rozsahu a vec sa musí vrátiť Súdu prvého odvolaciemu dôvodu vrátiť v celom rozsahu stupňa. na Súd prvého stupňa, Súdny dvor by mal o trovách konania rozhodnúť v rozhodnutí vo veci samej. 101

100 — Pozri v tejto súvislosti moje úvahy o záverečných pripo­ mienkach k prvému odvolaciemu dôvodu, ako aj k druhej 143. Keď Súdny dvor na rozdiel od odliš­ časti piateho odvolacieho dôvodu, uvedené v bodoch 128 až 141 týchto návrhov. ného názoru, aký je tu uvedený, dospeje 101 — Pozri v tejto súvislosti napríklad rozsudky zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 82; z 3. júla 2003, Chronopost a i./Ufex a i., C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Zb. s. I-6993, bod 45, a z 29. apríla 2004, Parlament/Reynolds, C-111/02 P, Zb. s. I-5475, bod 3 99 — Body 120 až 127 týchto návrhov. výroku.

I - 8871

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-113/04 P

VII — Návrh

146. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: