← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·27.10.2005

C-131/04

ECLI:EU:C:2005:650

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62004CC0131

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-131/04 A C-257/04

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 27. októbra 2005 1

I — Úvod II — Právny rámec

1. V prejednávaných veciach bol Súdny dvor požiadaný o výklad článku 7 smernice A — Právna úprava Spoločenstva 93/104/ES2.Vnútroštátne súdy, ktoré podali návrh na začatie prejudiciálneho konania, chcú v podstate vedieť, v akom rozsahu je vnútroštátna právna úprava, 2. Článok 7 smernice Rady 93/104/ES o niektorých aspektoch organizácie pracov­ ného času stanovuje:

— ktorá pripúšťa zahrnutie platby za ročnú dovolenku do mzdy pracovníka a vyplatenie tejto platby ako časti mzdy „Ročná dovolenka za odpracovaný pracovný čas,

1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatre­ — a tým pripúšťa nevyplatenie tejto nia zabezpečujúce, že každý pracovník bude odmeny, pokiaľ ide o dobu, keď pracov­ ník skutočne čerpal dovolenku („rolled- mať nárok na platenú ročnú dovolenku up holiday pay"), v trvaní najmenej 4 týždňov v súlade s po­ dmienkami na vznik nároku a na poskytnutie dovolenky, ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.

zlučiteľná s uvedeným ustanovením.

2. Namiesto minimálnej doby ročnej platenej 1 — Jazyk prednesú: nemčina. dovolenky nemôže byť vyplatená peňažná 2 — Smernica Rady z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. ES L 307, s. 18; Mim. vyd. náhrada, s výnimkou prípadov skončenia 05/002, s. 197, ďalej len „smernica"). pracovného pomeru." I-2534

ROBINSON-STEELE A I.

B — Vnútroštátna právna úprava 5. Regulation 16 určuje:

3. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného írska prebralo smernicu 93/104 prostredníctvom Working Time Regulations 1998. „1. Pracovník má nárok na peňažnú odmenu za každú dobu ročnej dovolenky, ktorú môže uplatniť podľa článku 13, pričom výška odmeny sa určí tak, že jeden pracovný týždeň zodpovedá jednému týždňu dovolenky. 4. Regulation 13 stanovuje:

„1.... pracovník má právo čerpať štyri týždne ročnej dovolenky v priebehu každého refe­ renčného roka.

4. Právo na zaplatenie na základe odseku 1 sa nedotýka žiadneho práva pracovníka na 9. Dovolenka, na ktorú má pracovník právo odmenu stanovenú v jeho pracovnej zmluve na základe tohto článku, môže byť roz­ (.zmluvná odmena')· členená, ale:

a) môže byť čerpaná len v priebehu roka, za ktorý je priznaná, a 5. Každá zmluvná odmena zaplatená pra­ covníkovi za dobu dovolenky oslobodzuje zamestnávateľa od povinnosti odmeňovať pracovníka podľa tohto článku za túto dobu; a naopak každá odmena zaplatená podľa b) nemôže byť nahradená finančnou náhra­ tohto článku za dobu dovolenky oslobodzuje dou s výnimkou skončenia pracovnopráv­ zamestnávateľa od povinnosti zaplatiť neho vzťahu." zmluvnú odmenu za túto dobu."

I - 2535

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-131/04 A C-257/04

6. Regulation 35 znie: 8. Pán Robinson-Steele pracoval pre R. D. Retail Services od 19. apríla 2002 do 19. decembra 2003 na základe rôznych zmluvných podmienok — naposledy však ako dočasný zamestnanec. Pracovná zmluva platná od 29. júna 2003 zvlášť upravovala, že „1. Každé ustanovenie v dohode (bez ohľadu nárok na platbu za dovolenku vzniká na to, či ide o pracovnú zmluvu alebo nie) je pomerne k dĺžke doby, počas ktorej dočasný neplatné, pokiaľ zamestnanec nepretržite pracoval podľa pokynov v referenčnom roku. Ďalej zmluva obsahovala súhlas dočasného zamestnanca, že platba zodpovedajúca nároku na platenú dovolenku sa urobí súčasne s výplatou jeho hodinovej mzdy, ku ktorej sa priráta sadzba vo výške 8,33 % hodinovej mzdy. i) a) vylučuje alebo obmedzuje účinok týchto Regulations, okrem prípadov, keď toto naria­ denie stanovuje, že dohoda má takýto účinok..."

9. Podľa údajov predložených vnútroštátnym III — Skutkový stav, konanie o veci samej súdom časť platby za dovolenku vo výške a préjudiciable otázky 8,33 % je z matematického hľadiska presne suma, ktorá zodpovedá týždennej mzde, keď pracovník pracoval nepretržite 3 mesiace podľa organizácie práce striedajúcej denné a nočné pracovné zmeny. A — Vec C-131/04 (Robinson-Steele)

1. Skutkový stav

10. Pán Robinson-Steele dostával mzdu týž­ denne. Na výplatných páskach je uvedená 7. Vo veci C-131/04 je predmetom konania táto veta: „Sadzba odmeny zahŕňa v sebe pred vnútroštátnym súdom spor medzi náhradu zodpovedajúcu dňom voľna C. D. Robinson-Steele ako zamestnancom a práceneschopnosti." Osobitný údaj o časti a R. D. Retail Services Ltd ako jeho mzdy, ktorá by predstavovala platbu za ročnú zamestnávateľom. dovolenku nebol uvedený.

I - 2536

ROBINSON-STEELE A I.

2. Konanie vo veci samej 13. Employment Tribunal Leeds preto žiada Súdny dvor rozhodnutím z 9. marca 2004 o rozhodnutie o týchto prejudiciálnych otázkach:

11. Dňa 14. januára 2004 pán Robinson- Steele (ďalej len „žalobca vo veci samej") podal žalobu na Employment Tribunal Leeds. Pritom uviedol, že pracoval 20 mesia­ 1. Sú s článkom 7 smernice 93/104/ES cov pre R. D. Retail Services (ďalej len zlučiteľné ustanovenia vnútroštátneho „žalovaný vo veci samej") a že platbu za práva, ktoré umožňujú to, že platba za ročnú platenú dovolenku dostal len ako ročnú dovolenku je zahrnutá do hodi­ „nazhromaždenú" („rolled-up holiday pay"). novej mzdy pracovníka a je zaplatená V dôsledku toho si nemohol čerpať dovo­ ako časť odmeny za pracovný čas, ale lenku, lebo príslušná platba nebola vyplatená nie je zaplatená z dôvodu skutočne bezprostredne pred alebo po, alebo ešte čerpanej doby dovolenky pracovníkom? počas dovolenky.

2. Odporuje článku 7 ods. 2, aby vnútro­ štátny súd započítal zamestnávateľovi takúto platbu, keď sa snaží poskytnúť 12. Vnútroštátny súd považuje výklad žiadateľovi účinnú právnu ochranu článku 7 smernice za nevyhnutný, pretože v súlade s právomocami, ktoré mu na jednej strane anglický Employment vyplývajú z vnútroštátnej právnej Appeal Tribunal, ktorého rozhodnutie je úpravy? preňho záväzné, rozhodol, že dohoda medzi súkromnými osobami o „rolled-up holiday pay", v ktorej je určitá suma alebo percen­ tuálna sadzba uvedená ako príplatok k základnej mzde, je podľa vnútroštátneho práva, najmä podľa uvedených Regulations právne účinná 3, a na druhej strane Inner House of the Court of Session (Škótsko) takú dohodu, podľa ktorej je odmena za dovo­ B — Vec C-257/04 lenku zahrnutá do inej platby nezávisle od skutočného čerpania dovolenky, vyhlásil za neplatnú. 4

14. Vo veci C-257/04 ide o dva spory 3 — Employment Appeal Tribunal, vec Marshalls Clay Products/ predložené na Court of Appeal (England Cauineld, (2003) IRLR 552. & Wales), ktoré tento súd spojil na spoločné 4 — Inner House of the Court of Session, MPS Structure Ltd/ Munro, (2003) IRLR 350. konanie.

I - 2537

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-131/04 A C-257/04

1. Vec Caulfield a i. proti Marshalls Clay usporiadať predĺžené doby dovoleniek, má Products Ltd každý zamestnanec právo na:

a) Skutkový stav dve dovolenky v trvaní ôsmich po sebe nasledujúcich dní

15. Marshalls Clay Products Ltd na zabez­ pečenie nepretržitej prevádzky pracuje v režime pracovných zmien, ktorý je tak organizovaný, aby každý pracovník pracoval štyri dni a potom má nárok na štyri dni pracovného voľna. a na dovolenku v trvaní šestnástich po sebe nasledujúcich dní..."

16. S cieľom zabezpečiť dodržanie práv pracovníkov na dovolenku napriek takémuto režimu práce bola v júli 1984 uzatvorená 17. Na určenie výšky platby za dovolenku 5 podniková dohoda medzi Marshalls Clay existuje ďalšia dohoda podpísaná v máji 1984 Products a odbormi, ktorá je súčasťou medzi Marshalls Clay Products a odbormi, pracovnej zmluvy každého pracovníka ktorá stanovuje: a obsahuje takéto ustanovenie:

„3. Dovolenka „V súčasnosti majú robotníci v Accringtone nárok na 31 dní platenej dovolenky za rok (za 29 dní dovolenky). Toto predstavuje 13,36 % ďalších pracovných dní (232). Hodinová mzda zahŕňa, vo výške 13,36 %, dovolenkovú odmenu."

Náhrady za platené dovolenky sú zahrnuté do hodinovej mzdy a nedochádza k ich súhrnu. Dovolenky sa čerpajú počas dôb 5 — Ďalej bude suma, ktorá slúži ako odmena počas doby dovolenky, označovaná ako .platba za dovolenku" — bez odpočinku stanovených na základe systému toho, že by sa tým chcelo naznačiť, že nároky na dovolenku by sa v rozpore s článkom 7 ods. 2 smernice nahrádzali peňažnou postupnej výmeny. Preto, aby bolo možné náhradou.

I-2538

ROBINSON-STEELE A I.

18. Časť odmeny, ktorá slúži ako zahrnutá dovolenku. Hodinová sadzba platí aj pre platba za dovolenku, nebola uvedená ani nadčasy, takže pracovníci pri odpracovaní v pracovnej zmluve, ani na výplatných nadčasov dostávajú príplatky tak k základnej páskach; zmluvy však obsahovali odkaz na mzde, ako aj k platbe za dovolenku. súbor dohôd, ktoré uzatvoril zamestnávateľ a odbory.

b) Konanie vo veci samej

19. Súd, ktorý podal návrh na začatie pre- judiciálneho konania, poukazuje na to, že v konečnom dôsledku sa dovolenka má 22. Žalobami z 3. septembra 2001 navrhovali čerpať v čase voľna. Pracovníci môžu čerpať J. C. Caulfield, C. F. Caulfield a K. V. Barnes dvakrát po ôsmich po sebe nasledujúcich (ďalej len „žalobcovia v konaní vo veci dňoch alebo raz šestnásť po sebe nasledujú­ samej"), aby Manchester Employment Tri­ cich dní bez toho, aby boli povinní tak konať, bunal zaviazal Marshalls Clay Products Ltd avšak len spojením ich dní voľna a prebratím (ďalej len „žalovaný") zaplatiť platbu za ročnú zmeny za iných zamestnancov na základe dovolenku za obdobie od 1. októbra 1998 vzájomného dohovoru o výmene. do 3. septembra 2001.

23. Rozhodnutím z 12. decembra 2002 20. V systéme fungujúcom na zmeny je vyhovel Manchester Employment Tribunal potrebné odpracovať za rok 182 pracovných žalobám troch žalobcov v konaní vo veci dní a každý pracovník dostane platbu za samej a nariadil, že výška odškodnenia v ich dovolenku za 24,32 dní: v rámci každej prospech bude stanovená neskôr. hodinovej mzdy vo výške 7,515 GBP za pracovnú hodinu je 6,629 GBP za skutočne vykonanú prácu a 88,6 p tvorí príplatok s cieľom nahradiť platbu za dovolenku.

24. Žalovaný podal na Employment Appeal Tribunal odvolanie proti tomuto rozhodnu­ tiu.

21. Pracovníci sú teda v konečnom dôsledku platení len za štyri dni, v ktorých pracujú, ale nie za štyri dni, v ktorých nepracujú. 25. Employment Appeal Tribunal 25. júla Hodinová mzda, ktorú dostávajú, je zvýšená 2003 vyhovel opravnému prostriedku žalo­ takým spôsobom, že obsahuje aj platbu za vaného.

I - 2539

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-131/04 A C-257/04

2. Vec Clarke proti Frank Staddon Ltd V tej istej zmluve je pri slovách „Výška odmeny" rukou napísaná poznámka:

a) Skutkový stav „Základná mzda 8.689 dovolenka 0.756 = 85 GBP za deň"

26. Podľa údajov vnútroštátneho súdu M. J. Clarke (ďalej len „žalobca v konaní vo veci samej") pracoval od 2. apríla 2001 do 29. Rovnaké rozdelenie je uvedené aj na 23. júna 2001 pre Frank Staddon Ltd (ďalej výplatnej páske z augusta 2001. Sadza len „žalovaný") ako kvázi nezávislý pracovník 85 GBP sa však vzťahuje len na čas od na základe subdodávateľskej zmluvy (con­ 24. júna 2001. Pre obdobie predtým žalovaný struction industry scheme). Zjavne je nestanovil podiel zahrnutej platby za dovo­ nesporné, že žalobca v konaní vo veci samej lenku do dennej mzdy. požíval práva stanovené smernicou a Working Time Regulations 1998.

b) Konanie vo veci samej 27. Od 24. júna 2001 do 24. júla 2001 bol žalobca v konaní vo veci samej na dovolenke, počas ktorej nedostával žiadnu odmenu.

30. Podaním doručeným na Employment Tribunal 20. novembra 2001 navrhol žalobca v konaní vo veci samej zaviazať žalovaného na zaplatenie platby za ročnú dovolenku, ktorá sa mu nahromadila v dôsledku jeho 28. V zmluve žalobcu v konaní vo veci samej činnosti pre žalovaného v čase od 2. apríla je upravené: 2001 do 16. novembra 2001.

31. Rozhodnutím z 19. apríla 2002 Employ­ „Celá platba za dovolenku a voľné dni je ment Tribunal zamietol návrh žalobcu obsiahnutá v dennej mzde." v konaní vo veci samej. I - 2540

ROBINSON-STEELE A I.

32. Podaním na Employment Appeal Tribu­ pracovníkovi predstavuje jeho odmenu nal podal žalobca v konaní vo veci samej za dovolenku (dohoda bežne označo­ opravný prostriedok proti tomuto rozhod­ vaná ako „rolled-up holiday pay") poru­ nutiu. šenie práva pracovníka dostať odmenu za jeho ročnú dovolenku, ako to stano­ vuje článok 7 smernice 93/104/ES, ktorá sa týka určitých aspektov organizácie pracovného času?

33. Employment Appeal Tribunal 25. júla 2003 zamietol opravný prostriedok žalobcu v konaní vo veci samej.

2. Bola by odpoveď na prvú otázku odlišná, pokiaľ by výška odmeny pra­ covníka bola rovnaká pred a po nado­ budnutí účinnosti predmetnej záväznej 3. Prejudiciálne otázky vo veci C-257/04 dohody a ak by preto účinkom dohody nebolo stanovenie dodatočnej odmeny, ale skôr určenie časti mzdy zaplatenej pracovníkovi ako odmeny za dovo­ lenku? 34. Žalobcovia v oboch vnútroštátnych konaniach podali proti rozhodnutiu Employ­ ment Appeal Tribunal opravný prostriedok na Court of Appeal. Tento súd sa so zreteľom na zjavne rozdielne názory medzi Employment Appeal Tribunal (Anglicko) a škótskym Inner House of the Court of 3. Ak by odpoveď na prvú otázku bola Session, ako aj so zreteľom na vec Robinson- kladná, bolo by právo na ročnú platenú Steele, už prejednávanú na Súdnom dvore, dovolenku, ako ho zakotvuje článok 7, rozhodol položiť prejudiciálne otázky. porušené, pokiaľ by sa zohľadnila táto platba s cieľom dať ju do spojitosti s právom, ktoré vyplýva zo smernice?

35. Court of Appeal uznesením z 25. júna 2004 položil Súdnemu dvoru tieto prejudi­ ciálne otázky: 4. Vyžaduje splnenie povinnosti vyplýva­ júcej z článku 7 smernice, že každý pracovník má nárok na ročnú platenú dovolenku v dĺžke aspoň štyroch týž­ 1. Spôsobuje zmluvná dohoda medzi pra­ dňov, aby sa platba za výplatné obdobie covníkom a zamestnávateľom, ktorá v prospech pracovníka uskutočnila určuje, že určitá časť mzdy zaplatená v dobe, v ktorej čerpá svoju ročnú

I - 2541

NA VRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-131/04 A C-257/04

dovolenku, alebo stačí na dodržanie o prvú otázku položenú vo veci C-131/04, článku 7 to, že uvedená platba sa treba najskôr konštatovať, že v tejto súvislosti uskutočňuje v priebehu celého roka vo nemôže ísť o to, v akom rozsahu je forme pravidelných platieb? vnútroštátny právny predpis zlučiteľný so sekundárnym právom, ale skôr o to, v akom rozsahu sú určité vnútroštátne predpisy v rozpore s príslušnými predpismi sekundár­ neho práva.

IV — O prejudiciálnych otázkach

A — Úvodné poznámky 38. Z porovnania prvej otázky vo veci C-257/04 s príslušnými vysvetleniami vnú­ troštátneho súdu v uvedenej veci je zrejmé, že v tejto veci, a tým aj vo veci C-131/04, 36. Najprv treba pripomenúť, že podľa nejde o to, či je vnútroštátny právny predpis ustálenej judikatúry je vecou vnútroštátneho v rozpore s právom Spoločenstva, ale skôr súdu, aby rozhodol o potrebe predložiť návrh o to, či z výkladu tohto právneho predpisu na začatie prejudiciálneho konania. 6Pokiaľ v súlade so smernicou so zreteľom na obsah by vznikli prípadné pochybnosti, či sú otázky úpravy článku 7 smernice musí vyplynúť správne položené so zreteľom na posúdenie neplatnosť určitých klauzúl v pracovných prípadu z hľadiska práva Spoločenstva, alebo kolektívnych zmluvách, ktoré zahrňujú Súdny dvor môže otázky prípade preformu­ platby za dovolenku do bežnej odmeny lovať. 7 pracovníka („rolled-up holiday pay").

37. V rámci prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES patrí výklad práva Spoločen­ stva medzi úlohy Súdneho dvora. Pokiaľ ide

6 — Rozsudok zo 6. decembra 2001. Clean Car Autoservice. 39. Prvú prejudiciálnu otázku vo veci C-472/99, Zb. s. I-9687, bod 13, a zo 7. januára 2003, Banque internationale pour l'Afrique occidentale [BIAO], C-306/99, C-131/04 treba teda so zreteľom na prvú, Zb. s. I-1, bod 88. druhú a štvrtú prejudiciálnu otázku vo veci 7 — V každom prípade sa Súdny dvor snaží v ustálenej judikatúre C-257/04 preformulovať a chápať v tom poskytnúť súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, užitočné usmernenia pre rozhodnutie sporu, ktorý zmysle, že vnútroštátny súd chce v podstate prejednáva. Pozri v tomto zmysle napr. rozsudok zo 4. júla 2000, Haim, C-424/97, Zb. s. I-5123, bod 58, a z 12. septembra vedieť, či prípadne odporuje nároku jednot­ 2000, Geffroy, C-366/98, Zb. s. I-6579, bod 20. livého pracovníka na platenú ročnú dovo- I - 2542

ROBINSON-STEELE A I.

lenku vyplývajúcemu z článku 7 smernice 42. Súdny dvor v ustálenej judikatúre pou­ jednotlivo alebo v kolektívnej zmluve dohod­ kazuje na to, že vnútroštátny súd „pri nuté vyplácanie platieb za doby dovolenky uplatňovaní vnútroštátneho práva, najmä spolu s vyplácaním mzdy. ustanovení právnej úpravy prijatej zvlášť na prebratie požiadaviek smernice, má vnútro­ štátne právo vykladať čo možno najviac z hľadiska znenia a cieľa tejto smernice, aby sa dosiahol stanovený výsledok, a tým sa dodržal článok 249 ods. 3 ES. 9

40. Vnútroštátny súd vo veci C-257/04 nie bezdôvodne zdôrazňuje, že ani smernica, ani vnútroštátne predpisy na jej prebratie neob­ sahujú výslovnú úpravu takých klauzúl. V tejto súvislosti je na mieste pripomenúť povinnosť uloženú vnútroštátnym súdom vykladať vnútroštátne právne predpisy, najmä tie, ktoré boli prijaté na prebratie smernice v súlade s právom Spoločenstva, a tým aj so smernicou.

43. Zvlášť dôležité je, že táto zásada výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva bola zdôraznená v už uvedenej veci Pfeiffer a i. v súvislosti s právnou úpravou maximálneho pracovného času sta­ 41. Na základe predpokladov vyplývajúcich novenou v smernici. Súdny dvor rozhodol, že z oboch návrhov na začatie prejudiciálneho „súd, ktorý položil otázky a rieši právne spory konania, že vnútroštátne právne predpisy vo vnútroštátnom konaní týkajúce sa oblasti môžu podľa názoru vnútroštátnych súdov pôsobnosti smernice 93/104 a ktoré majú byť predmetom výkladu 8, Súdny dvor svoj pôvod v skutkovom stave, ktorý nastal v prejednávaných veciach nemá napokon po uplynutí lehoty na prebratie smernice do rozhodovať o prebratí smernice 93/104 právneho poriadku, [je] povinný pri použití v Spojenom kráľovstve, ale môže vnútroštát­ ustanovení vnútroštátneho práva určených nym súdom poskytnúť výklad príslušných špeciálne na vykonanie smernice vykladať ich právnych predpisov Spoločenstva, ktoré im v čo najvyššej možnej miere tak, aby mohli potom pomôžu vyložiť vnútroštátne právne predpisy čo možno najviac v súlade so smernicou pri posudzovaní sporných dohôd 9 — Rozsudok z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i„ C-397/01 až C-403/01, o zahrnutej platbe za dovolenku. Zb. s. I-8835, bod 113. Pozri ďalej okrem iných rozsudky z 10. apríla 1984, Von Colson a Kamann, 14/83, Zb. s. 1891, bod 26; z 13. novembra 1990, Marleasing, C-106/89, Zb. s. I-4135, bod 8, a zo 14. júla 1994, Faccini Dori, C-91/92, Zb. s. I-3325, bod 26. Pozri tiež rozsudky z 23. februára 1999, BMW, C-63/97, Zb. s. I-905, bod 22; 8 — Z vysvetlení oboch súdov, ktoré podali návrh na začatie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že súdy na jednej strane C-240/98C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 30, a z 23. októbra v Anglicku a na druhej strane v Škótsku vykladali predpisy na 2003, Adidas-Salomon a Adidas Benelux, C-408/01, prebratie smernice, pokiaľ ide o uvedené dohody, rôzne. Zb. s. I-12537, bod 21.

I - 2543

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-131/04 A C-257/04

byť použité v súlade s cieľmi tejto smer­ B — O platenej ročnej dovolenke podľa nice" 1 0 . článku 7 smernice 93/104

1. Predmet nároku na platenú ročnú dovo­ lenku 44. Práve v právnych sporoch medzi súkromnými osobami, ako je v tomto prí­ pade, predstavuje zásada výkladu vnútroštát­ neho práva v súlade s právom Spoločenstva nevyhnutnú zásadu na zabezpečenie plnej účinnosti práva Spoločenstva. 11 a) Znenie a systematika článku 7 ods. 1 smernice

46. Článok 7 ods. 1 smernice zaručuje nepodmienený nárok pracovníka na štvor­ 45. Z uvedeného vyplýva, že svojimi prvými týždňovú platenú dovolenku za rok. Súdny otázkami 1 2 chcú oba vnútroštátne súdy dvor to uznal už vo svojom rozsudku vedieť, či právu na platenú ročnú dovolenku z 26. júna 2001 vo veci BECTU 1 3 , keď na podľa článku 7 smernice v zásade odporujú jednej strane rozhodol, že „článok 7 ods. 1 dohody o zahrnutej platbe za dovolenku. smernice 93/104... ukladá členským štátom na dosiahnutie cieľa jasnú a presnú povin­ nosť" 14, a na druhej strane, že ide o „individuálny nárok" 1 5 pracovníka 1 6 .

S cieľom odpovedať na túto otázku je potrebné najskôr preskúmať obsah a rozsah práva na platenú ročnú dovolenku podľa 47. Okrem tohto zásadného uznania nároku článku 7 smernice. Ďalej treba preskúmať, obsahuje znenie článku 7 ods. 1 smernice len v akom rozsahu môžu byť dohody medzi málo poukazov na to, ako má vyzerať súkromnými osobami v rozpore s týmto právom.

13 — Vec C-173/99, Zb. s. I-4881. 14 — Tamže, bod 34. 10 — Rozsudok Pfeiffer a L, už citovaný, bod 117. 15 — Tamže, bod 35.

11 — Pozri tiež rozsudok Pfeiffer a i., už citovaný, bod 114: 16 — Pozri tamže tiež bod 43: „Z predchádzajúceho vyplýva, že "Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade so nárok každého pracovníka na platenú ročnú dovolenku treba smernicou vyplýva zo systému Zmluvy, ktorá tým umožňuje považovať za zvlášť dôležitú zásadu sociálneho práva vnútroštátnemu súdu, aby v rámci svojich právomoci Spoločenstva..." Pozri dalej rozsudok z 18. marca 2004, zabezpečil plnú účinnosť práva Spoločenstva pri rozhodovaní Merino Gómez, C-342/01, Zb. s. I-2605, bod 31: "Článok 7 o spore." ods. 1 smernice 93/104... sa má chápať v tom zmysle, že vnútroštátne spôsoby uplatňovania musia v každom prípade 12 — K tomu sa pripája štvrtá otázka vo veci C-257/04, ktorá bude zabezpečiť právo na minimálnu dobu ročnej platenej prejednaná spolu s touto otázkou. dovolenky v trvaní najmenej štyroch týždňov."

I - 2544

ROBINSON-STEELE A I.

splnenie príslušných povinností zamestnáva­ určitých podmienok. Článok 7 smernice teľom. Pokiaľ ide o „podmienky na vznik nepatrí medzi tie ustanovenia, pri ktorých nároku a na poskytnutie dovolenky", odka­ smernica výslovne pripúšťa odchýlku, ako už zuje sa len na „vnútroštátne právne predpisy konštatoval Súdny dvor vo veci BECTU 19. a/alebo prax".

48. Zo znenia článku 7 ods. 1 smernice síce vyplýva, že pracovník má nárok na „skutočný čas odpočinku" 17, počas ktorého jeho b) Zmysel a cieľ minimálnej doby ročnej odmena zostáva zachovaná. 18 Zostáva však dovolenky otvorené, podľa akých zásad sa má za zodpovedajúcu dovolenku poskytnúť odmena. Za takýchto podmienok sa nevie, či sa má zodpovedajúca platba poskytnúť počas dovolenky, alebo či sa môže poskytnúť aj pred, resp. po dovolenke. Z odkazu na právne predpisy a/alebo prax jednotlivých 50. Súdny dvor mal už možnosť venovať sa členských štátov by sa dalo dokonca vyvodiť, otázke ratio legis článku 7 ods. 1 smernice že smernica ponecháva členským štátom v rozsudku BECTU 20. široký priestor na vyplnenie medzery v úprave.

51. Cieľom smernice je stanoviť minimálne 49. Zo systematického hľadiska je ďalej požiadavky, ktoré sú určené na zlepšenie potrebné pripomenúť, že smernica neobsa­ životných a pracovných podmienok pracov­ huje ďalšie ustanovenia, ktoré by sa venovali níkov zblížením vnútroštátnych predpisov predmetnej otázke. Okrem toho článok 15 týkajúcich sa najmä pracovného času. 21

smernice všeobecne pripúšťa uplatnenie Súdny dvor to vyvodil z právneho základu alebo prijatie vnútroštátnych predpisov, smernice, totiž z článku 138 ES (predtým ktoré sú priaznivejšie pre bezpečnosť článok 118a Zmluvy ES), zameraného na a ochranu zdravia pracovníkov. Článok 17 posilnenú ochranu bezpečnosti a zdravia však stanovuje, že členské štáty alebo sociálni pracovníkov, ako aj zo znenia prvého, štvr­ partneri sa môžu odchýliť len od jednotlivých tého, siedmeho a ôsmeho odôvodnenia taxatívne uvedených ustanovení smernice za smernice, a zo znenia článku 1 ods. 1.

17 — Pozri rozsudok Merino Gómez, už citovaný, bod 30. 19 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 41. 18 — Okrem toho článok 7 ods. 2 smernice 93/104 jasne upresňuje, že namiesto nároku na minimálnu dobu ročnej 20 — Tamže. platenej dovolenky nemôže byť vyplatená peňažná náhrada. 21 — Tamže, bod 37.

I - 2545

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-131/04 A C-257/04

52. Podľa týchto ustanovení je účelom har­ 55. Treba konštatovať, že pri nároku na monizácie predpisov o organizácii pracov­ minimálnu dobu platenej ročnej dovolenky ného času na úrovni Spoločenstva dokona­ podľa článku 7 smernice v prvom rade nejde lejšia ochrana bezpečnosti a zdravia pracov­ o platbu za príslušné obdobie, ale o účinnú níkov prostredníctvom priznania minimálnej možnosť čerpať predmetnú dovolenku. So doby odpočinku, ako aj primeraných pres­ zreteľom na konania vo veci samej a ich távok v práci. 2 2 rozdielne skutkové okolnosti prípadu treba teraz preskúmať, v akom rozsahu sporné spôsoby preplatenia odmeny za dovolenku ovplyvňujú účinnú možnosť čerpať dovo­ lenku.

53. Na skutočné dosiahnutie posilnenej bez­ pečnosti a ochrany zdravia pracovníka je 2. V akom rozsahu môže nároku na platenú potrebné, aby doby odpočinku, ako aj ročná dobu ročnej dovolenky podľa článku 7 dovolenka priznané pracovníkovi sa mu aj smernice odporovať systém „rolled-up holi­ skutočne poskytli. 2 3 Preto článok 7 ods. 2 day pay"? smernice zakazuje za minimálnu dobu ročnej dovolenky vyplatiť peňažnú náhradu s výnimkou prípadov skončenia pracovného pomeru. a) Dôležité tvrdenia účastníkov konania

i) Pripomienky žalobcov v konaní vo veci samej

54. Účinný výkon práva na dovolenku obsa­ huje aj to, že pracovník bude v situácii, že si 56. Pán Robinson-Steele nepredložil Súd­ skutočne môže čerpať jemu priznanú dovo­ nemu dvoru vo veci C-131/04 žiadne pripo­ lenku a nie že na základe faktických donútení mienky. mu v tom bude bránené. Pokračovanie vo vyplácaní mzdy za dobu dovolenky slúži na tento účel, teda záruke minimálnej doby platenej ročnej dovolenky. 57. Žalobcovia v konaní vo veci samej vo veci C-257/04 zastávajú názor, že článok 7 22 — Osme odôvodnenie sa zdá byť veľmi dôležité a znie: .Aby sa smernice vyžaduje, aby sa platba vykonala zaistila bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov spoločen­ stva, je potrebné priznať týmto pracovníkom minimálne počas obdobia, v ktorom by pracovník bol denné, týždenné a ročné doby odpočinku a primerané prestávky v práci" zaplatený, ak by ďalej pracoval. Pokiaľ sa 23 — Rozsudok z 9. septembra 2003, Jaeizer, C-151/02, platba neuskutoční v tomto období, ide buď Zb. s. I-8389, bod 70. o vyplatenie peňažnej náhrady v rozpore I - 2546

ROBINSON-STEELE A I.

s článkom 7 ods. 2 smernice, alebo C-257/04) zastávajú názor, že smernici o mechanizmus, ktorý so sebou prináša neodporuje vyplácanie platby na ročnú prekážky, resp. obmedzenia na čerpanie dovolenku v splátkach spolu so základnou dovolenky, a preto je zakázaný. Najmä mzdou, keď bolo takého začlenenie platby systém „rolled-up holiday pay" odrádza zmluvne dohodnuté. Poukazujú na skutoč­ pracovníka od čerpania jeho ročnej dovo­ nosť, že článok 7 smernice dáva len abso­ lenky. Pretože pracovník zarobí viac, keď lútne a nepodmienené právo na minimálnu pracuje každý týždeň, značne to podnecuje dobu platenej ročnej dovolenky v trvaní najmä slabšie zarábajúcich pracovníkov štyroch týždňov. Ani znenie, ani cieľ článku nečerpať dovolenku. 7 nevyžaduje však určitý druh alebo spôsob platby za ročnú dovolenku alebo jej vyplá­ canie v určitom termíne. „Podmienky na vznik nároku a na poskytnutie dovolenky" podľa článku 7 ods. 1 smernice sú prene­ chané vnútroštátnemu právu. Pokiaľ to nebráni efektívnemu výkonu práva, je to 58. Potreba „nazhromaždiť si" platby za v súlade s požiadavkami práva Spoločenstva. ročnú dovolenku okrem toho odrádza vziať si dovolenku v prvej časti roka.

59. Navyše najmä pri slabšie zarábajúcich 61. Okrem toho ochrana stanovená smer­ pracovníkoch je málo pravdepodobné, že nicou musí zohľadniť nevyhnutnosť zabrániť platby vyplácané na dovolenku každý týždeň neprimeraným administratívnym a právnym si budú sporiť a neminú ich. Z toho vyplýva prekážkam a umožniť flexibilnosť. Pokiaľ ide finančná nemožnosť vziať si dovolenku, o rozdiel medzi právom samotným a po­ najmä keď pracovné obdobie v príslušnom dmienkami na jeho výkon, ktoré odrážajú roku ešte nebolo dostatočne dlhé. smernicou požadovanú rovnováhu medzi bezpečnosťou a ochranou zdravia pracovní­ kov a potrebou pružnosti pri jej uplatňovaní, obaja žalovaní sa odvolávajú na už citovaný

rozsudok

BECTU, ako aj návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Tizzano.

ii) Pripomienky žalovaného v konaní vo veci samej

62. Ďalej uvádzajú, že pracovníka aj tak 60. Žalovaní v konaní vo veci samej R. D. nemožno nútiť čerpať dovolenku. Môže Retail Services (vec C-131/04), ako aj Mar­ sám vždy rozhodnúť, čo bude robiť počas shalls Clay Products a Frank Staddon (vec dovolenky, na ktorú má nárok. Môže sa

I - 2547

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-131/04 A C-257/04

voľne rozhodnúť, či bude prípadne pracovať a prax nerobia právo na platenú dovolenku pre iného zamestnávateľa. To nemožno za rok len iluzórnym, sú požiadavky článku 7 považovať za porušenie úpravy v článku 7 splnené. smernice. Navyše pracovníci sú schopní organizovať si svoje finančné zdroje, aby sa mohli prispôsobiť systému zahrnutej platby.

65. Navrhovaný výklad nevedie k tomu, že by sa pracovníkom bránilo čerpať ich ročnú iii) Pripomienky vlády Spojeného kráľovstva dovolenku. Keďže zamestnávateľ nemôže jednostranne stanoviť „rolled-up payment" a vyžaduje sa súhlas zamestnávateľa a pracovníka, takáto dohoda prichádza do úvahy len vtedy, keď je pracovník skutočne zaplatený a táto platba je správne vypočítaná.

63. Aj vláda Spojeného kráľovstva sa dom­ nieva, že systém zahrnutej platby za dovo­ lenku je prípustný. Predovšetkým ani znenie, ani cieľ článku 7 ods. 1 smernice nevyžadujú vyplatenie k určitému termínu. Znenie článku 7 smernice, ako aj jej odôvodnenia odkazuje na vnútroštátne právo a prax, takže určitý stupeň flexibilnosti môže byť potrebný. Tým je vyjadrená zásada subsidia­ 66. Dohoda o „rolled-up payment" navyše rity. Aj vláda Spojeného kráľovstva v tejto vedie k tomu, že pracovník je za svoju ročnú súvislosti odkazuje na návrhy generálneho dovolenku zaplatený predtým, ako čerpá advokáta a rozsudok vo veci BECTU. dovolenku v neskoršom období svojho pra­ covného pomeru. Od pracovníka je možné očakávať zodpovedajúcu predvídavosť, aby mu platby za dovolenku v splátkach nebránili čerpať dovolenku. Zahrnutá platba za dovo­ lenku je najspravodlivejší a najmenej kom­ plikovaný spôsob pri krátkodobo zamestna­ ných osobách, ktorých pracovný pomer prípadne skončí predtým, ako si uplatnia 64. Regulation 16 primerane prebrala článok nárok na dovolenku alebo jej platbu. Preto 7 smernice tým, že poskytuje pracovníkovi nejestvuje žiadny dôvod, prečo by článok 7 požadovanú dovolenku a odmenu za tento mal vyžadovať presný okamih na vyplatenie čas. Za predpokladu, že vnútroštátne zákony platby za ročnú dovolenku.

I - 2548

ROBINSON-STEELE A I.

67. Vyplatenie v čase, keď sa dovolenka dovolenku, počas ktorej nedostanú žiadnu čerpá, by viedlo v rozpore s odôvodneniami odmenu, zatiaľ čo keď pracujú, sú pravidelne smernice navyše k značným administratív­ každý týždeň alebo každý mesiac zaplatení. nym ťažkostiam na strane zamestnávateľa, To odporuje cieľom smernice, ktorá chce najmä pri príležitostných alebo dočasných zabrániť práve tomu, aby pracovníci dostali zamestnancoch. Platba v splátkach ušetrí namiesto ich ročnej dovolenky peniaze. vypočítavame dlžnej platby za dovolenku v každom jednotlivom prípade čerpania dovolenky. Často by to viedlo aj k ťažkostiam vyplývajúcim z charakteru práce, pokiaľ by pracovník trval na čerpaní dovolenky počas pracovného obdobia.

v) Pripomienky Komisie

iv) Pripomienky írskej republiky

70. Vychádzajúc z toho, že pokračovanie vo vyplácaní mzdy počas ročnej dovolenky nie 68. Vo svojich písomných pripomienkach vo je samoúčelné, ale je prostriedkom na veci C-257/04 zastáva Chief State Solicitor zabezpečenie, že minimálna doba dovolenky (Írsko) názor, že z výrazu „platená ročná sa skutočne môže aj využiť bez finančných dovolenka v trvaní najmenej 4 týždňov" obmedzení, dohoda o platbe za dovolenku je v článku 7 ods. 1 smernice vyplýva, že zlučiteľná so smernicou, ak zabezpečí, že pracovník musí byť zaplatený počas alebo pracovník skutočne využíva minimálnu dobu bezprostredne pred touto dobou. V systéme ročnej dovolenky v trvaní štyroch týždňov zahrnutej platby za dovolenku práve počas a pokiaľ ide o túto dobu, je zaplatený tak, ako dovolenky nie je zaplatený. keby pracoval.

69. Aj kvôli cieľu smernice chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov sa musí zabezpe­ čiť, že pracovníci majú nielenže právo na 71. Keďže smernica nepredpisuje, ako sa má dovolenku, ale môžu ju aj skutočne čerpať. tento cieľ dosiahnuť, je vecou členských Zahrnutá platba za dovolenku naproti tomu štátov upraviť platbu za dovolenku. To ale podnecuje nečerpať žiadnu dovolenku, pre­ nesmie mať za následok ohrozenie samot­ tože od pracovníkov sa vyžaduje, aby čerpali ného základného práva na ročnú dovolenku.

I - 2549

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-131/04 A C-257/04

72. Vzhľadom na to, že platba za dovolenku začlenená platba za dovolenku, aká je zahrnutá do hodinovej mzdy je vyplácaná v sporných dohodách vo veci samej, javí len bez ohľadu na to, či pracovník čerpá vtedy ako zlučiteľná s cieľmi smernice, keď zodpovedajúcu dovolenku alebo nie, zmluvná dohoda, na ktorej je založená, a neexistuje žiadne opatrenie zabezpečujúce, zabezpečí, že pracovník skutočne môže že pracovník si skutočne zoberie štyri týždne čerpať dovolenku, na ktorú má nárok. Či dovolenky, v konečnom dôsledku sa určitá dohoda o „rolled-up holiday pay", v rozpore so znením, ako aj s cieľom o ktorú ide v konaní vo veci samej, odporuje smernice obchádza základná požiadavka účinnej možnosti čerpať platenú ročnú zabezpečiť štyri týždne ročnej dovolenky. dovolenku, môže napokon posúdiť s konečnou platnosťou len vnútroštátny súd pri zohľadnení všetkých okolností jednodi- vého prípadu, najmä všetkých zmluvných podkladov.

73. Zahrnutá platba za dovolenku môže odrádzať pracovníkov čerpať dovolenku. Okrem toho takýto systém môže viesť k zneužívaniu zo strany zamestnávateľov, ktorí si neprajú, aby si ich pracovníci skutočne zobrali dovolenku. 76. V dôsledku toho je možné len všeobecne preskúmať, v akom rozsahu sa úpravy, o ktoré ide, môžu pri uplatňovaní nároku zaručeného článkom 7 smernice javiť ako problematické, resp. či prípadné porušenie 74. Komisia považuje systém „rolled-up nároku z článku 7 smernice môže byť holiday pay" za nezlučiteľný s článkom 7 odôvodnené z dôvodu flexibilnosti. smernice, pokiaľ tiež nezabezpečí, že mini­ málna doba dovolenky v trvaní štyroch týždňov sa skutočne môže čerpať.

b) Právne posúdenie i) „Rolled-up holiday pay" ako prekážka pre čerpanie platenej ročnej dovolenky?

75. So zreteľom na vyššie uvedený 24 po­ dstatný obsah úpravy článku 7 smernice sa

77. Aj v systéme zahrnutej platby za dovo­ 24 — Pozri bod 46 a nasl. vyššie. lenku majú pracovníci v zásade slobodnú I - 2550

ROBINSON-STEELE A I.

voľbu, pokiaľ ide o čerpanie dovolenky. keď budú pracovať viac, je značným po­ Otázne je však, či platba za minimálnu dobu dnetom nečerpať dovolenku. Pokiaľ totiž dovolenky rozložená na obdobie zamestna­ namiesto dovolenky budú nepretržite praco­ nia nevytvára faktické donútenie, že pracov­ vať, dostanú nielen pokračujúcu platbu za níci si neuplatňujú svoj nárok na dovolenku. dobu dovolenky, ale aj za dobu, keď doda­ To ale nie je v súlade s cieľom smernice točne pracujú, tiež pravidelnú mzdu, hoci účinne chrániť bezpečnosť a zdravie pracov­ táto doba (štyri týždne za rok) už bola níkov. Ako Súdny dvor už konštatoval zaplatená zahrnutou platbou za dovolenku. o dobách odpočinku, doby na zotavenie Nezávisle od toho je na zamyslenie, že zaručených smernicou majú v čo najväčšom možnosť „osobnej dovolenkovej predvídavo­ rozsahu zabrániť zhoršeniu bezpečnosti sti" predpokladaná vládou Spojeného kráľov­ a zdravia pracovníkov, čo môže nastať stva v každom prípade vyžaduje, aby pracov­ v prípade kumulovania pracovných dôb bez níkovi bolo zrejmé, aká časť jeho mzdy má potrebného prerušenia. 25 byť použitá na financovanie jeho dovolenky. Inými slovami takáto finančná dovolenková predvídavosť predpokladá transparentnosť dohody o „rolled-up holiday pay" 26.

78. Najskôr vláda Spojeného kráľovstva v zásade nie neprávom vychádza zo skutoč­ nosti, že pracovníci sú v podstate schopní si zorganizovať svoje financie tak, aby mali k dispozícii časť mzdy im vyplatenej ako odmena za dovolenku v čase čerpania 79. Ale aj ďalšie dôvody vyvolávajú pochyb­ dovolenky. Táto domnienka je však založená nosti o dohodách o zahrnutej platbe za na predpokladoch, ktoré, ako sa zdá, treba dovolenku so zreteľom na ciele článku 7 prediskutovať. Po prvé treba poznamenať, že ods. 1 smernice. Skutočnosť, že nemožno slabo zarábajúci, ku ktorým spravidla patria ponechať len na zodpovednosti pracovníka, dočasní zamestnanci a pracovníci na zmeny, aby platby, ktoré mu boli vyplatené z titulu nemajú takú dispozičnú slobodu ako ostatní jeho nároku na dovolenku, ktoré však pracovníci: slabo zarábajúci sú väčšinou prípadne neboli takto označené, tento pra­ donútení väčšiu časť ich mzdy, aj keď nie covník rozpoznal a zodpovedajúco ich pou­ celú, minúť za životné náklady, takže nebez­ žil, vyplýva už z odôvodnenia, že ochrana pečenstvo použitia na iné účely sa javí ako zdravia a bezpečnosti pracovníkov nie je len nevyhnutné. Práve pre týchto pracovníkov v individuálnom, ale aj vo všeobecnom s nízkym príjmom možnosť zarobiť si viac,

26 — O tejto požiadavke transparentnosti pozri aj vysvetlenia 25 — Rozsudok Jaeger, už citovaný v poznámke pod čiarou 23, o druhej prejudiciáinej otázke vo veci C-257/04, bod 101 bod 92. a nasi.

I - 2551

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-131/04 A C-257/04

záujme. Pracovník síce nie je povinný čerpať málnej doby ročnej dovolenky pracovníkom svoju dovolenku alebo ju využiť na zotavenie. iným spôsobom. V záujme výkladu v súlade so stanovenými cieľmi smernice nie je ale možné odobriť dohody, ktoré sú schopné nabádať na nepre­ tržitú prácu vzdaním sa minimálnej doby 27 dovolenky. Tento účinok sporných dohôd o zahrnutej platbe za dovolenku, ktorý ohrozuje ciele smernice, uznala aj vláda Spojeného kráľovstva, keď uviedla, že vzni­ kajú praktické ťažkosti v prípade, keď ii) Preskúmanie „požiadavky flexibility" dočasný zamestnanec trvá na tom, aby čerpal jemu priznanú dovolenku v čase pracovného obdobia a nie na konci jeho poverenia.

81. Samotná smernica stanovuje vo svojom sedemnástom odôvodnení, že „keďže vzhľa­ dom na otázku, ktorá bude pravdepodobne vyslovená pri organizácii pracovného času v rámci podniku, zdá sa byť potrebné stanoviť možnosť pružného vykonávania určitých ustanovení tejto smernice, súčasne však zaistiť súlad so zásadami ochrany bez­ pečnosti a zdravia pracovníkov".

80. So zreteľom na účely nároku na platenú m i n i m á l n u d o b u ročnej dovolenky z uvedeného vyplýva, že výklad vnútroštát­ 82. Na tomto mieste je potrebné opätovne nych právnych predpisov preberajúcich pripomenúť význam práva na platenú ročnú smernicu v súlade s právom Spoločenstva dovolenku, ako je zakotvené v bodoch 8 a 19 treba podať v tom zmysle, že súkromné Charty základných sociálnych práv pracovní­ dohody o zahrnutej platbe za dovolenku kov Spoločenstva z 9. decembra 1989 cito­ môžu byť platné len vtedy, keď je zároveň vanej v štvrtom odôvodnení smernice. Podľa zabezpečená účinná možnosť čerpania mini­ judikatúry Súdneho dvora predstavuje toto právo mimoriadne dôležitú zásadu sociál­ neho práva Spoločenstva. 28 Keďže smernica podľa toho nestanovuje žiadnu výnimku 27 — Na rozdiel od názoru žalovaného vo veci samej a ústnych tvrdení holandskej vlády, ktoré uvádzajú inú prejednávanú z tohto práva 29, aj jednoduché porušenie vec (Federatie Nederlandse Vakbeweging. C-124/05), v týchto tohto práva musí mať závažné dôvody. prípadoch ide len o otázky výkladu vnútroštátneho práva v súlade so smernicou — a nie o otázku, či správne prebratie smernice 93/104 má obsahovať povinnosť uloženú pracovní­ kovi čerpať dovolenku prípadne na účely zotavenia sa. Problematika zmluvne zahrnutej platby za dovolenku z hľadiska práva Spoločenstva nespočíva v tom, že pracovník 28 — Rozsudok BECTU, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, nie je povinný skutočne čerpať svoju dovolenku, ale v tom, že bod 43, ako aj rozsudok Merino Gómez, už citovaný dostane podnet finančného charakteru, aby si neuplatňoval v poznámke pod čiarou 16, bod 29. ,nárok na zotavenie" vyplývajúci z článku 7 ods. 1 smernice. 29 — Pozri z tohto hľadiska články 17 a 18 smernice.

I - 2552

ROBINSON-STEELE A I.

83. Jednoduché zníženie administratívnych — Práca na zmeny pracovníkov zamestna­ nákladov je v každom prípade nedostatoč­ ných na dobu neurčitú ným dôvodom, pretože to poukazuje na

odôvodnenie

z hospodárskych dôvodov. Skutočnosť, že zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov nemožno podriadiť čisto hospodárskym úvahám, vyplýva už z piateho odôvodnenia smer­ nice. 3 0 Smernica musela zohľadniť dôsledky, ktoré by mohla mať na malé a stredné podniky zavedením úpravy pracovného času, 85. V danej prevádzke na zmeny ide o trvalý keďže článok 118a Zmluvy ES (teraz článok pracovný pomer. 3 2 Podľa toho sa dá vopred 138 ES) ako jej právny základ podmieňuje určiť, koľko dní dovolenky môže pracovník opatrenia prijaté na jeho základe okrem čerpať. Pritom je stanovená aj suma, ktorá sa iného tým, že nemôžu odporovať zakladaniu má vyplatiť. Na základe tejto pravidelnosti, a rozvoju takýchto podnikov. 3 1 vo veci samej štyri dni práce, štyri dni oddychu, nie je spočiatku zrejmé, v akom rozsahu je potrebná výnimka zo zásady pokračujúceho vyplácania mzdy počas dovo­ lenky.

86. V prípade Caulfield a i./Marshalls Clay si treba tiež uvedomiť, že dohodnutá zahrnutá platba za dovolenku je spojená tiež so spornou úpravou dovolenky, podľa ktorej dovolenka vzniká len zlúčením dôb odpo­ 84. Otázne však môže byť, či predmetné činku. Doby odpočinku a dovolenky síce obe dohody za určitých podmienok môžu byť slúžia na dosiahnutie smernicou stanovených prípustné z dôležitých praktických dôvodov. cieľov bezpečnosti a ochrany zdravia pracov­ Pre posúdenie takých dôvodov je však níkov, odlišujú sa ale tým, že doby odpočinku potrebné rozlišovať medzi oboma organizač­ sa poskytujú na základe osobitnej úpravy nými formami pracovného času v oboch pracovného času, a podľa toho nárok na konaniach vo veci samej, totiž medzi pre­ platenú ročnú dovolenku podľa článku 7 vádzkou na zmeny a dočasnou prácou. ods. 1 smernice zostáva nedotknutý. Sporná dohoda zrejme nerozlišuje jasne medzi dobou na odpočinok a dobou dovolenky. 30 — Pozri v tomto zmysle rozsudok BECTU, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 59, a rozsudok Jaeger, už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 67. 31 — Rozsudok BECTU, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, 32 — Vysvetlenia v bodoch 85 až 87 sa teda netýkajú prípadného bod 60, so zreteľom na rozsudok z 12. novembra 1996, zamestnania na zmeny dočasného zamestnanca ako vo veci Spojené kráľovstvo/Rada, C-84/94, Zb. s. I-5755, bod 44. C-131/04.

I - 2553

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-131/04 A C-257/04

87. Pokiaľ zamestnávateľ predsa len pre­ zamestnanec pri ňom získal v priebehu ukáže, že podľa dohody sú stanovené doby 33 roka. Nemožno predsa zabúdať na to, že odpočinku vypočítané tak, že pomerne dočasní zamestnanci majú pomerne neisté obsahujú aj dobu dovolenky, pričom dlhšia postavenie na trhu práce. Zasahovanie do dovolenka sa má čerpať prípadnou výmenou zásady zákazu peňažnej náhrady za dovo­ pracovných zmien, (ďalšia) dohoda lenku podľa článku 7 ods. 2 znamená ďalšie o zahrnutej platbe za dovolenku sa v tomto oslabenie ich postavenia bez zodpovedajúcej rozsahu javí ako neškodná, ak neporušuje protihodnoty, čo sotva môže byť v súlade účinnú možnosť čerpania minimálnej doby s cieľom smernice. ročnej dovolenky s výhradou zohľadnenia ďalších okolností jednotlivého prípadu vnú­ troštátnym súdom.

— Práca na dobu určitú 89. Na základe uvedeného navrhujem odpo­ vedať na prvú otázku vo veci C-131/04, ako aj na prvú a štvrtú otázku vo veci C-257/04 v tom zmysle, že je vecou vnútroštátneho súdu, aby pri posudzovaní jednotlivých d o h ô d a l e b o k o l e k t í v n y c h zmlúv o zahrnutej platbe za dovolenku preskúmal, v akom rozsahu majú pracovníci účinnú možnosť skutočne čerpať minimálnu dobu ročnej dovolenky, ktorá im patrí. Takáto 88. V prípade práce na dobu určitú často nie možnosť je spravidla vylúčená, keď sa dohoda je možné predvídať, v akých časových obmedzuje na stanovenie vyplácania platby úsekoch bude pracovník pre príslušného za minimálnu dobu ročnej dovolenky spolu zamestnávateľa pracovať. Prechod z fázy so základnou mzdou bez toho, aby upravila zamestnania do fázy nevykonávania činnosti sa tak podobá skončeniu pracovného pomeru. Pre prípad skončenia pracovného pomeru článok 7 ods. 2 smernice pripúšťa 33 — V rôznych členských štátoch sa opísané ťažkosti vyriešili zriadením dovolenkových, resp. mzdovo-kompenzačných dokonca nahradenie práva na dovolenku poisťovní. V belgickom a francúzskom Caisses de congés peňažnou náhradou. Namiesto započítania payés platia zamestnávatelia príspevky do príslušnej poisťovne, ktorá zase uskutočňuje preplatenie ročnej dovo­ vzniknutého nároku pri skončení každej fázy lenky, takže zamestnávateľ platí iba časť odmeny za ročnú dovolenku, na ktorú nadobudol pracovník právo v rámci jeho zamestnania sa predsa javí účelnejšie stanoviť podniku, pričom pracovník dostane svoju odmenu v čase pokračujúcu platbu v splátkach, aby zamest­ dovolenky. Porovnateľné sa zdajú byť Urlaubs- und Lohnaus­ gleichskasse der Bauwirtschaft (dovolenková a mzdovo¬ návateľ uhradil vždy príslušnú časť nároku na kompenzačná poisťovňa stavebného priemyslu) v Nemecku, pričom nárok na odmenu za dovolenku smeruje voči platenú ročnú dovolenku, ktorú dočasný zamestnávateľovi.

I - 2554

ROBINSON-STEELE A I.

čerpanie samotnej dovolenky, hoci aj v ďalšej 1. O potrebe dodatočnej odmeny za dovo­ dohode. lenku k vyplácanej mzde

a) Podstatné tvrdenia účastníkov konania

C — O druhej a tretej otázke vo veci C-257/04, ako aj o druhej otázke vo veci C-131/04 92. Pán Clarke ako žalobca v jednom z konaní vo veci samej vo veci C-257/04 zastáva názor, že úprava platná pred augus­ tom 2001 je preto nezlučiteľná so smernicou, lebo odmena za dovolenku, t. j. jej podiel na mzde sa nedal určiť. Žalovaný Frank Staddon začal až po uzatvorení sporných dohôd 90. V prípade, že dohoda o „rolled-up o zahrnutej platbe za dovolenku zvlášť holiday pay" je v zásade prípustná, vnútro­ vykazovať na výplatných páskach podiel štátny súd sa svojou druhou otázkou vo veci odmeny za dovolenku zo mzdy, s čím ale C-257/04 pýta, či odporuje článku 7 smer­ nebolo spojené žiadne zvýšenie mzdy, a tak nice v prípade, že odmena pracovníka je pred sa toto osobitné vyčlenenie rovnalo zníženiu a po nadobudnutí platnosti dohody rovnako hodinovej mzdy. vysoká, takže dohoda nespôsobila žiadnu dodatočnú odmenu, ale skôr má za následok, že časti mzdy vyplácanej pracovníkovi sú priradené platbe za dovolenku.

93. Žalovaný Frank Staddon, ktorého ako jediného sa táto otázka priamo dotýka, sa k tomuto bodu nevyjadril.

91. V prípade, že predmetné dohody o zahrnutej platbe za dovolenku sú neprí­ pustné, chcú vnútroštátne súdy druhou otázkou vo veci C-131/04 a treťou otázkou vo veci C-257/04 v podstate vedieť, či sumy už vyplatené podľa sporných dohôd môžu 94. Vláda Spojeného kráľovstva zastáva byť započítané do práva stanoveného člán­ názor, že je vecou vnútroštátnych súdov kom 7 smernice na platbu za dovolenku. určiť, či skutočnosť, že výška odmeny zostáva

I - 2555

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-131/04 A C-257/04

rovnaká aj pred aj po osobitnom uvedení 98. Na splnenie toho, aby pracovník mohol platby za dovolenku, znamená, že pracovník čerpať svoju dovolenku a podnecovať ho v skutočnosti nedostáva žiadnu platbu za k tomu, musí uplatňovanie článku 7 smer­ dovolenku. nice účinne viesť k tomu, aby platby za d o v o l e n k u boli v y p l á c a n é navyše k vyplácanej mzde za pracovný čas. Táto dodatočná platba môže v zásade prebiehať tak, že bude vyplatená jediná dodatočná platba na vyplatenie celej dovolenky, alebo tak, že k hodinovej, dennej alebo týždennej 95. Podía Komisie sa musí platba za ročnú mzde bude vždy pridaná zodpovedajúca dovolenku v systéme zahrnutej platby za suma. Posledné uvedené vedie k tomu, že dovolenku skutočne pridať k normálnej (t. j . v okamihu nadobudnutia platnosti dohody stanovenej pred dohodou) hodinovej mzde o „rolled-up holiday pay" — stále pod vo forme určitej percentuálnej sadzby alebo podmienkou, že je považovaná za zlučiteľnú určitej sumy. s článkom 7 ods. 1 smernice —, treba vyplatiť zvýšenú mzdu.

96. írska republika nepovažuje za potrebné prejednávať túto otázku, pretože sa dom­ 99. Pokiaľ teda výška odmeny vyplatenej nieva, že systém zahrnutej platby za dovo­ pracovníkovi pred a po nadobudnutí plat­ lenku je aj tak nezlučiteľný s právom Spolo­ nosti záväznej dohody zostáva rovnaká, čenstva. jediná zmena spôsobená dohodou spočíva v tom, že časť vyplatenej odmeny je prira­ dená právu na dovolenku. Z toho je zrejmé, že zamestnávateľ po nadobudnutí platnosti dohody len zdanlivo dodržiava právo na platenú dovolenku. Tým stanovenie záruky na minimálnu dobu platenej dovolenky nemá žiadny účinok. Pracovník práve vtedy nemá k dispozícii odmenu za dovolenku, ktorá mu b) Právne posúdenie má umožniť využiť svoju dovolenku skutočne ako voľný čas.

97. Najskôr treba pripomenúť, že vnútro­ štátny súd sa vo svojej prejudiciálnej otázke zjavne nesústredí na moment osobitného uvádzania platby za dovolenku, ale skôr na 100. V konaní Clarke/Staddon, ktoré patrí nadobudnutie platnosti samotnej dohody do veci C-257/04, bolo už v pracovnej o zahrnutej platbe za dovolenku. zmluve dohodnuté, že mzda obsahuje platbu I - 2556

ROBINSON-STEELE A I.

za dovolenku. Presný podiel bol dodatočne dovolenku je obsiahnutá vo vyplatenej mzde. stanovený neskoršou dohodou. Nebezpečen­ Potom sa situácia pre pracovníka javí tak, stvo zdanlivého dodržiavania povinností za akoby mal nárok len na neplatenú dovo­ týchto okolností nehrozí v rovnakej miere, lenku. pretože sporná odmena bola obsiahnutá už v prvej dohode, ale až druhou dohodou bola osobitne uvádzaná.

2. O otázke započítania už vyplatených súm

101. Problémom v tomto prípade je však transparentnosť. Keď pracovník nemôže roz­ poznať, ktorá suma jeho mzdy je určená na pokrytie jeho životných nákladov a ktorá časť má slúžiť na uplatnenie jeho nároku na dovolenku, najmä pre pracovníka s nižším príjmom bude ťažké túto neidentifikovanú a) Podstatné tvrdenia účastníkov konania časť financií skutočne ušetriť na čas svojej dovolenky. Chýbajúca transparentnosť tu prispieva k tomu, že je odrádzaný od toho, aby čerpal dovolenku. To platí najmä vtedy, keď — ako je zrejmé z konania Caulfield a i./ Marshalls Clay, ktoré tiež patrí do veci C-257/04 — aj odmenou za dovolenku sa 103. Žalobcovia vo veci samej vo veci zvýšená sadzba mzdy uplatňuje ako základ aj C-257/04 považujú za porušenie práva na pri výpočte odmeny za nadčasy. Tým táto platenú ročnú dovolenku podľa článku 7 mzda ako celok predstavuje pre pracovníka smernice, keď na základe dohody o „rolled- mzdu za prácu a nie (tiež) odmenu za up holiday pay" sú už vyplatené sumy dovolenku. započítané do ich práva na platbu za ročnú dovolenku.

102. Transparentnosť — a tým spojené 104. Naopak, žalovaní v tejto veci zastávajú uvedomenie 3 4 — chýba zjavne aj vtedy, keď názor, že aj keby dohoda o zahrnutej platbe z pracovnej zmluvy nevyplýva, že platba za za dovolenku odporovala článku 7 smernice, museli by sa už vyplatené sumy započítať. Inak by zamestnávateľ v konečnom dôsledku 34 — Pozri bod 78 vyššie. plnil dvakrát.

I - 2557

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-131/04 A C-257/04

105. Vláda Spojeného kráľovstva sa dom­ minimálnu dobu ročnej dovolenky sa nedá

nieva, že nie je dôvod nezohľadniť dovolen­ neskôr, teda v čase žiadosti pracovníka kový podiel z vyplatenej odmeny, pokiaľ bola o platbu na jeho dovolenku, už dosiahnuť, táto časť skutočne vyplatená navyše k mzde. lebo príslušný rok už väčšinou skončil. Konečne, pracovník mal len z dôvodu jeho Neskoršie odsúdenie zamestnávateľa práva na dovolenku nárok na túto sumu k (novej) platbe odmeny za dovolenku bez a zmluvné strany tým chceli uhradiť odmenu započítania už vyplatených súm by malo za dovolenku. preto výlučne charakter sankcie.

106. Aj Komisia si myslí, že ani znenie, ani cieľ článku 7 ods. 2 nebráni započítaniu už vyplatených súm, pokiaľ už uskutočnené 109. V záujme účinnej právnej ochrany sa a v mzde obsiahnuté platby boli skutočne však môže vyžadovať, aby sa vyplatené vyplatené navyše k základnej mzde. Článok 7 splátky nepovažovali za odmenu za dovo­ ods. 2 iba zdôrazňuje, že skutočné čerpanie lenku stanovenú článkom 7 smernice, keď si zaručovanej ročnej dovolenky má prednosť. zamestnávateľ zvolil model, ktorý je nedos­ tatočný so zreteľom na uvedenú požiadavku transparentnosti 36, pokiaľ ide o zaručenie práva na minimálnu dobu dovolenky. Potom by mohlo riziko, že bude dvakrát platiť, zamestnávateľa vopred odradiť od zavádzania neprípustných dohôd. Tomu odporuje sku­ 107. Írska vláda však považuje započítanie točnosť, že tak by pracovník dostal ďalší už vyplatených súm za porušenie práva na podnet finančného charakteru, aby si posky­ platenú ročnú dovolenku stanoveného tovanú minimálnu dobu dovolenky nečerpal. v článku 7.

110. Stále pod podmienkou dodržať b) Právne posúdenie potrebnú transparentnosť nič nenasvedčuje tomu, že by článku 7 smernice mohlo odporovať započítanie súm už vyplatených na vykonanie dohody o zahrnutej platbe za dovolenku.

108. Aj pre odpoveď na túto otázku má rozhodujúci význam cieľ sledovaný článkom 35 — Pozri bod 55 vyššie. 7 smernice. Cieľ účinnej možnosti čerpať 36 — Pozri bod 101 a nasl, vyššie.

I - 2558

ROBINSON-STEELE A I,

V — Návrh

111. Na základe uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor na položené prejudiciálne otázky odpovedal takto:

1. Pri posudzovaní jednotlivých dohôd alebo kolektívnych zmlúv o zahrnutej platbe za dovolenku na základe právnych predpisov prijatých na prebratie článku 7 smernice Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času je vecou vnútroštátneho súdu, aby preskúmal, v akom rozsahu majú pracovníci účinnú možnosť si skutočne čerpať minimálnu dobu ročnej dovolenky, ktorá im patrí podľa článku 7. Takáto možnosť je spravidla vylúčená, keď sa dohoda obmedzuje na stanovenie vyplácania platby za minimálnu dobu ročnej dovolenky spolu so základnou mzdou bez toho, aby upravila čerpanie samotnej dovolenky, hoci aj v ďalšej dohode.

Takáto dohoda v žiadnom prípade nezodpovedá požiadavkám článku 7 smernice 93/104/ES, keď presný podiel platby za dovolenku na mzde nie je uvedený transparentným spôsobom, resp. keď takýto údaj je uvedený až neskôr bez toho, aby sa tým zvýšila celková odmena.

2. Aj keď dohoda o zahrnutej platbe za dovolenku v rozpore s článkom 7 smernice 93/104/ES nezaručuje účinnú možnosť čerpania dovolenky, na ktorú má pracovník nárok, článok 7 smernice 93/104/ES nevylučuje započítanie už preukázateľne a pre pracovníka jasne označených súm vyplatených pracovníkovi ako odmena za dovolenku do prípadných nárokov pracovníka.

I - 2559

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-131/04 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik