← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·24.5.2005

C-147/04

ECLI:EU:C:2005:300

PotvrdzujeMení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62004CC0147

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-147/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 24. mája 2005 1

1. Conseil d'État (Francúzsko) sa obracia na celkový pohľad a zobrať do úvahy obsah Súdny dvor s otázkou, či členský štát môže Zmluvy ES, aby tak bola vnútroštátnemu zabrániť, aby sa na jeho území pod názvom súdu poskytnutá užitočná odpoveď. šalotky uvádzali do obehu odrody allium ascalonicum 2 vypestované z osiva a nie z cibuliek.

I — Právny rámec

A — Právna úprava Spoločenstva 2. Na základe príslušných ustanovení Spolo­ čenstva sa dovoláva smerníc 70/458/EHS 3 a 92/33/EHS 4, ktoré upravujú uvádzanie osiva zeleniny do obehu, ako aj uvádzanie do obehu sadivového a iného množiteľského 1. Primárne právo: spoločný trh, voľný pohyb materiálu týchto rasdín 5 . Bez toho, aby bola tovarov a poľnohospodárskych výrobkov dotknutá analýza smerníc, však treba rozšíriť

1 — jazyk prednesú: španielčina. 3. Spoločný trh, ktorého vytvorenie upravuje 2 — Šalotka je hľúza patriaca do rovnakého rodu ako cibuľa (allium článok 2 ES, zahŕňa poľnohospodárstvo cepa L) a cesnak (allium sativum), ktorá sa používa ako prísada. Pochádza zo strednej Ázie a za svoje meno vďačí a obchod s poľnohospodárskymi výrob­ antickému mestu Aškalon v Palestíne, kde sa pestovala. kami 6; jeho fungovanie uľahčuje spoločná 3 — Smernica Rady z 29. septembra 1970 o uvádzaní osiva zeleniny do obehu [neoficiálny preklad], (Ú. v. ES L 225, s. 7, ďalej len politika [článok 3 ods. 1 pism. e) ES „smernica o osive"). a článok 32 ods. 1 a 2 ES], ktorej jedným 4 — Smernica Rady z 28. apríla 1992 o uvádzaní do obehu z cieľov je zvýšiť produktivitu poľnohospo- množiteľského a sadivového zeleninového materiálu, iného ako osivo (Ü. v. ES L 157, s. 1: Mim. vyd. 03/012, s. 275, ďalej len „ smernica o sadive"). 5 — Súdny dvor doteraz nevykladal žiadnu z týchto smerníc; iba dvakrát skonštatoval, že Talianska republika si nesplnila svoje komunitárne povinnosti tým, že uvedené smernice neprebrala 6 — V návrhoch prednesených 28. apríla 2005 týkajúcich sa v stanovenej lehote: v rozsudku z 26. februára 1976, Komisia/ spojených vecí Atzeni a i. (C-346/03) a Scalas a Lilliu Taliansko (52/75, Zb. s. 277), v súvislosti so smernicou o osive (C-529/03), ktoré prejednáva Súdny dvor (body 104 a nasi.), a v rozsudku z 30. novembra 1995, Komisia/Taliansko som sa zaoberal vzájomnou závislosťou medzi poľnohospo­ (C-118/95, Zb. s. 1-4281), pokiaľ ide o smernicu o sadive. dárskou výrobou, spoločným trhom a hospodárskou súťažou.

I-248

DE GROOT EN SLOT ALLIUM A BEJO ZADEN

dárstva podporovaním technického pokroku 2. Sekundárne právo: uvádzanie nástrojov a zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľ­ reprodukcie zeleniny do obehu nohospodárskej výroby [článok 33 ods. 1 pism. a) ES]. Spoločné kroky v niektorých prípadoch vyžadujú koordináciou vnútroštát­ nych trhových systémov [článok 34 ods. 1 pism. b) ES].

6. Uspokojivé výsledky v pestovaní zeleniny do veľkej miery závisia od kvality a zdravotného stavu osiva, sadiva a iného materiálu používaného na jej rozmnožova­ nie. Na základe už citovaného článku 37 ES Rada prijala vyššie uvedené smernice s cieľom harmonizovať podmienky pohybu 4. Vybudovanie tohto systému tiež vyžaduje reprodukčných nástrojov, pričom tak odstrá­ zrušenie prekážok voľného pohybu tovaru vo nila prekážky uvádzania vyššie uvedených vnútri Spoločenstva [článok 3 ods. 1 pism. c) rastlín do obehu vyplývajúce z odlišných ES] vrátane poľnohospodárskych výrobkov úprav v členských štátoch (pozri druhé (článok 32 ods. 1 a 2 ES), teda dôvod, pre a štvrté odôvodnenie obidvoch smerníc). ktorý sú zakázané množstevné obmedzenia a opatrenia s rovnocenným účinkom (články 28 ES a 29 ES) okrem prípadu, ak sú odôvodnené dôvodmi vymenovanými v článku 30 ES 7, ktoré však nesmú slúžiť ako prostriedky svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu.

7. Na základe určitých spoločných pravidiel sa rozhodlo o vytvorení spoločného zoznamu s tým, že zápis do zoznamu zaručuje vylúčenie akéhokoľvek obchodného obme­ dzenia (piate, siedme, deviate, desiate odô­ vodnenie a článok 16 smernice o osive; druhé desiate, pätnáste odôvodnenie a článok 14 smernice o sadive). 5. Podľa článku 37 ES prináleží normatívna právomoc v tejto oblasti Rade, na návrh Komisie a po porade s Európskym parla­ mentom.

7 — Tento čiánok sa odvoláva na verejný poriadok, na verejnú morálku a verejnú bezpečnosť, ochranu zdravia a živola ludi a zvierat, ochranu rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo na ochranu priemyselného a obchodného 8. Oblasti uplatnenia týchto dvoch smerníc vlastníctva. sú však odlišné.

I - 249

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-147/04

a) Smernica o osive teristikou od ostatných kategórií, ktoré sú už prijaté alebo sú v procese prijímania; zacho­ váva si svoje podstatné vlastnosti po repro­ dukciách, následných množeniach alebo na konci každého cyklu; a sadivá, ktoré ju tvoria, sú, s výnimkou aberácie a so zreteľom na 9. Týka sa osiva zeleniny vymenovanej osobitosti ich reprodukčného systému, po­ v článku 2 ods. 1 A — kde nie je uvedená dobné alebo geneticky identické (články 4 šalotka 8—, ktorej odrody po ich úradnom a 5). Ak niektorá odroda stratí svoje vlast­ schválení v aspoň jednom členskom štáte nosti, jej zápis sa musí zrušiť a vymazať možno certifikovať9, kontrolovať ako schvá­ (článok 14 ods. 1 a článok 15 ods. 1). lené osivo 10 a uvádzať do obehu (článok 3 ods. 1).

12. Členské štáty úradne uverejňujú zoz­ 10. Každý členský štát vytvorí jeden alebo namy odrôd prijatých na ich území viac katalógov 11, na základe ktorých sa a oznamujú ich zmeny ostatných členským vypracuje jeden spoločný katalóg, ktorý je štátom Spoločenstva a Komisii so stručným Komisia povinná ďalej šíriť (článok 3 ods. 3 popisom vlastností týkajúcich sa ich využitia a článok 17). (článok 10 ods. 1 a článok 11 ods. 1 a 2).

11. Skupinu možno zapísať do katalógov iba vtedy, ak je odlišná, stála a dostatočne 13. Je potrebné odstrániť všetky prekážky, vyrovnaná, a teda: jasne sa odlišuje význam­ ktoré môžu brániť uvádzaniu odrôd zapísa­ nou morfologickou a fyziologickou charak­ ných v katalógu do obehu, hoci podľa postupu ustanoveného v článku 40 smernice je členský štát oprávnený zakázať obchodo­ 8 — Zoznam nie je nemenný, pretože článok 2 ods. la (vložený vanie s osivom odrôd, ktoré nie sú odlišné, smernicou Rady 78/55/ES z 19. decembra 1977, Ú. v. ES L 16, stále alebo dostatočne vyrovnané (článok 16 1978, s. 23; Mim. vyd. 03/003, s. 189) umožňuje zmeny. 9 — Článok 2 ods. 1 definuje „základné osivo" (časť B) ods. 1 a 2). a „certifikované osivo" (časť C). 10 — Ide o osivo, ktoré článok 2 ods. 1 D nazýva „štandardné osivo", ako možno vyvodiť z iných jazykových verzií, napríklad španielskej („semillas estándar'), anglickej („Stan­ dard seed"), nemeckej („Standardsaatgut"), talianskej („sementi Standard") alebo portugalskej („sementes-tipo"). Toto osivo, ktoré má dostatočnú identitu a jednotnosť, je určené predovšetkým na pestovanie zeleniny, a ktoré tým, že spĺňa podmienky čistoty, obsahu tukov iných druhov a klíčivosti stanovené v prílohe II smernice, podlieha dodatočnej úradnej kontrole uskutočnenej prostredníctvom odberu vzoriek. 14. Ako už bolo uvedené, Komisia uverej­ 1 1 — Existujú katalógy odrôd úradne prijatých nacertifikáciu, kontrolovanie ako štandardné osivo a uvádzanie do obehu ňuje pod názvom „Spoločný katalóg odrôd (článok 3 ods. 2). druhov zeleniny" skupiny, ktorých odrody sú

I-250

DE GROOT EN SLOT ALLIUM A BĖJO ZADEN

podľa článku 16 uvádzané do obehu bez ako osivo vo vnútri Spoločenstva, ktoré patrí akýchkoľvek obmedzení (článok 17). do rodov a druhov zeleniny a ich hybridov vymenovaných v prílohe II (článok 1), medzi ktorými sa nachádza šalotka.

15. Členské štáty sú na základe článku 40 oprávnené zakázať predaj niektorej skupiny z vyššie uvedeného spoločného katalógu, ak jej pestovanie môže z hľadiska zdravotného stavu rastlín ohroziť pestovanie iných druhov (článok 18).

16. Smernica o osive bola kodifikovaná smernicou Rady 2002/55/ES z 13. júna 2002 12 s rovnakým názvom, ktorá ju nahra­ dila. Tento nový predpis nadobudol účinnosť v auguste 2002, ale na prejednávanú vec sa neuplatňuje, pretože ako bude ďalej uvedené, sporný nárok sa vzťahuje na dva druhy osiva zapísané do spoločného katalógu v roku 1997.

18. Reprodukčné nástroje rastlín vymeno­ vané v prílohe a tiež uvedené v smernici o osive môžu byť voľne uvádzané do obehu v Spoločenstve, ak patria k odrode schválenej b) Smernica o sadive v súlade so smernicou o osive (článok 9 ods. 1 smernice o sadive). V opačnom prípade, ako je to v prípade šalotky, podlieha ich uvádzanie do obehu úradnému schvále­ niu aspoň v jednom členskom štáte podľa 17. Týka sa uvádzania do obehu iného p o d m i e n o k a formalít u s t a n o v e n ý c h množiteľského a sadivového materiálu 13 v smernici o osive (článok 9 ods. 2). V obidvoch prípadoch musí zápis do spo­ ločného katalógu spĺňať podmienky a ciele 12 - 0. v. ES I. 193, s. 33; Mim. vyd. 03/036, s. 313. uvedené v článkoch 16 až 19 smernice 13 — Pod pojmom „množiteľský materiál" sa rozumejú časti rastlín o osive (článok 9 ods. 4). Tieto nástroje však a materiál celých rastlín určené na mnożenie a produkciu zeleniny, zatiaľ čo pod pojmom „sadivový materiál" sa nemôžu podliehať iným obchodným obme­ rozumejú celé rastliny a časti rastlín vrátane navrúbľovaných dzeniam, ako sú obmedzenia ustanovené komponentov určené na sadenie pre produkciu zeleniny (článok 3 písm. a) a b)ļ. v smernici o sadive (článok 14).

I - 251

NÄ VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO — VEC C-147/04

B — Francúzske právo: výnos zo 17. mája tívnym rozmnožovaním 16 použitím cibuliek. 1990 14 Tento spôsob pestovania sa uplatňuje najmä vo francúzskych regiónoch Bretónsko a Vallée de la Loire.

19. Tento výnos sa týka šalotiek určených na ich dodanie spotrebiteľovi v prírodnom stave (článok 2); termín „šalotka" povoľuje výnos iba pre odrody allium cepa L. var ascaloni- cum vytvorené vegetatívnym rozmnožova­ ním z cibuliek, ktoré majú určité vlastnosti, a z tohto dôvodu zakazuje predaj odrôd, ktoré sa rozmnožujú iným spôsobom. 22. Holandské spoločnosti De Groot en Slot Allium BV a Bėjo Zaden BV (ďalej len „De Groot a Bėjo") vyvinuli dve odrody semienok tejto hľuzy s názvom „ambition" a „matador", ktoré sa rozmnožujú pohlavne. Dňa 29. júna 1995, po predložení relevantných dôkazov, boli tieto dve odrody zaradené na základe 20. Na základe článku 214-2 spotrebiteľ­ smernice o osive do katalógu v Holandsku ského zákona a dekrétu č. 55-1126 ako nové odrody druhu allium ascalonicum z 19. augusta 1955 prijatého na vykonanie L. — šalotka, čo bolo oznámené spolu zákona z 1. augusta 1905 o potláčaní pod­ s popisom ich vlastností ostatným členským vodov v obchode s ovocím a zeleninou 15 je štátom a Komisii. porušenie ustanovení výnosu zo 17. mája 1990 trestne sankcionované ako priestupok.

II — Skutkový stav, spor vo veci samej 23. Dňa 18. marca 1997 uverejnila uvedená a préjudiciable otázky inštitúcia dodatok k devätnástemu úplnému vydaniu spoločného katalógu, ktorý zahŕňal tieto odrody pod názvom allium ascalonicum L. 17, bez toho, aby ďalšie vydania túto

21. Šalotka je záhradná rastlina z čeľade ľaliovitých, ktorá sa tradične pestuje vegeta­ 16 — Spôsob nepohlavného rozmnožovania sa používa v prípade mnohobunkových rastlín a je založený na prirodzenom alebo umelom odčlenení určitých častí rastliny (stolónov, cibúl, hľúz, rizóm), ktoré sú spôsobilé rásť a za priaznivých podmienok vytvoriť nové indivíduum. 17 — Ú. v. ES C 87 A, 1997, s. 1 a nasl, osobitne s. 4. Francúzska 14 — Výnos uverejnený v Úradnom vestník Francúzskej republiky vláda spochybňuje tento zápis a namieta jeho nelegálnosť, ale č. 127 z 2. júna 1990. táto výhrada sa zdá byť nerelevantná, pretože nereagovala 15 — Úradný vestník Francúzskej republiky z 23. augusta 1955. v lehote za podmienok stanovených v smernici o osive.

I-252

DE G R O O T EN SLOT ALLIUM A BEJO ZADEN

situáciu zmenili . Od tohto dátumu boli 26. V roku 2001 v bližšie nešpecifikovanom odrody „ambition" a „matador" uvádzané 19 čase podali spoločnosti De Groot a Bejo na v členských štátoch s výnimkou Francúzska príslušné ministerstvá odvolanie smerujúce do obehu ako šalotky, a to z dôvodu k zrušeniu výnosu; vzhľadom na nečinnosť uplatňovania výnosu zo 17. mája 1990. ministerstiev podali na Conseil d'État návrh na začatie sporového konania, do ktorého tiež vstúpil Regionálny poľnohospodársky ekonomický výbor pre ovocie a zeleninu regiónu Bretónsko (ďalej len „Cerafel").

27. Uznesením zo 4. februára 2004 požiadal 24. Od roku 1999 sa spoločnosti De Groot Conseil d'État Súdny dvor, aby určil, či a Bejo, ktorých činnosť sa predovšetkým smernice o osive a sadive umožňujú zapísať týkala uvádzania šalotky do obehu na účely do spoločného katalógu len tie odrody jej predaja spotrebiteľovi, upriamili na uvá­ šalotiek, ktoré sa reprodukujú bez osiva, dzanie do obehu osiva, a to najmä dvoch vegetatívnym rozmnožovaním, a to tak, že sporných odrôd. určí, či je možné zapísať odrody „matador" a „ambition" do časti vyhradenej pre túto zeleninu.

III — Konanie pred Súdnym dvorom 25. V roku 2000 a 2001 boli na Komisiu podané dve sťažnosti týkajúce sa voľného pohybu tejto zeleniny, pričom ani k jednej sa Komisia nevyjadrila. Prvá sťažnosť bola podaná francúzskymi a holandskými pesto­ 28. Komisia, francúzska a holandská vláda, vateľmi a týkala sa zápisu vyššie citovaných žalujúce spoločnosti v konaní vo veci samej druhov do spoločného katalógu, druhá sťaž­ a Cerafel podali písomné pripomienky nosť pochádzala od holandských výrobcov namietajúcich nesúlad už citovaného fran­ cúzskeho výnosu s právom Spoločenstva. 19 — Vo svojom rozhodnutí Conseil d*Élat uvádza 28. február 2001 (druhé odôvodnenie); žalobcovia vo veci samej neuviedli dátum odvolania; francúzska vláda sa odvoláva na 21. február 2001 ako na dátum, kedy spoločnosti De Groot a Bejo navrhli zrušiť výnos; Cerafel vo svojom návrhu na 18 - Dvadsiate (Ú. v. ES C 130 A, 1998. s. 5), dvadsiate prvé vstup do konania tiež neobjasńuje túto otázku; nakoniec (Ú. v. ES C 167 A, 1999, s. 5). dvadsiate druhé (Ú. v. EÚ Komisia datuje odvolanie na 26. februára 2001 (bod 17 jej C 308 A, 2003, s. 5) a dvadsiate tretie vydanie (Ū. v. EÚ písomných pripomienok), pričom tento deň je tiež uvedený C 260 A, 2004, s. 8). v zápisnici z pojednávania (bod 23).

I - 253

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO - VEC C-147/04

v lehote stanovenej v článku 20 Štatútu (prvá sa týka osív a druhá iných množiteľ¬ Súdneho dvora; ich zástupcovia sa dostavili ských materiálov); výnos napadnutý na na pojednávanie, ktoré sa konalo 21. apríla C o n s e i l d ' É t a t sa týka š a l o t i e k 2005, kde svoje tvrdenia ústne prezentovali. v prirodzenom stave určených na predaj, pričom tie sú výsledkom reprodukčného procesu. Inými slovami, obsah smerníc nie je totožný s porovnávanými ustanoveniami francúzskeho práva, pretože cieľom európ­ skej právnej úpravy je uvádzanie vyššie uvedených reprodukčných materiálov do obehu bez obmedzení vo vnútri Spoločen­ IV — Rozbor prejudiciálnej otázky stva, zatiaľ čo dotknutý výnos sa týka uvádzania do obehu na francúzskom trhu výrobku, ktorý z týchto materiálov vznikol, s cieľom jeho predaja verejnosti.

29. Cieľom sporu, ktorý viedol k položeniu prejudiciálnej otázky, je zrušenie výnosu, ktorý vo Francúzsku upravuje obchodovanie so šalotkami určenými pre spotrebiteľa bez ich predchádzajúceho spracovania, a to z dôvodu, že výnos je v rozpore s právom Spoločenstva. Tento kontext si vyžaduje analýzu dvoch úzko prepojených aspektov, 31. Toto konštatovanie umožňuje rýchlym ktoré boli podrobne rozobraté v niektorých a uceleným spôsobom odpovedať na pochyb­ písomných pripomienkach: jednak vecnej nosti vnútroštátneho súdu uvedením, že pôsobnosti vykladaných smerníc a jednak dotknuté smernice sa neuplatňujú na spor možnosti zmeniť príslušnú legislatívu vo veci samej, pretože neupravujú ani odhliadnuc od týchto smerníc uplatnením uvádzanie do obehu, ani označenie koneč­ základných zásad primárneho práva, akými je ného výrobku, a že z tohto dôvodu výnos zo zákaz množstevných obmedzení dovozu 17. mája 1990 nie je v rozpore s právom a opatrení s rovnocenným účinkom uvedený Spoločenstva. Toto riešenie ponúkané Komi­ v článku 28 ES. siou aj spoločnosťami De Groot a Bejo zodpovedá nie len zneniu príslušnej legisla­ tívy, ale aj jej významu.

A — Predmet smerníc o osive a sadive

32. Smernice o sadive a osive v súlade s cieľmi uvedenými v článku 33 ods. 1 písm. a) ES smerujú k zvýšeniu úrodnosti 30. Uvedené predpisy Spoločenstva sa týkajú v pestovaní zeleniny určitým prostriedkom: materiálov určených na produkciu zeleniny kontrolou kvality a zdravotného stavu

I-254

DE G R O O T EN SLOT ALLIUM A BEJO ZADEN

nástrojov používaných na jej reprodukciu 35. Zákaz pohybu výrobkov vypestovaných tým spôsobom, že bez obmedzení môžu byť z osiva pod názvom šalotka nepriamo v Spoločenstve uvádzané do obehu iba ovplyvňuje obchodovanie a dotýka sa uvá­ nástroje spĺňajúce požadované podmienky, dzania tejto zeleniny na trh, avšak tento pričom spoločný katalóg slúži ako prostrie­ aspekt sa týka aj diskusie v spore vo veci dok zaistenia publicity a právnej istoty. samej. Súdny dvor sa musí uspokojiť s tým, že vnútroštátnemu súdu poskytne kritériá umožňujúce posúdiť, či je vnútroštátna legislatíva v súlade s právom Spoločenstva, pričom na tieto účely nie sú smernice o sadive a osive relevantné.

33. Prirodzene šalotky Spoločenstva sú poľ­ nohospodárske výrobky, ktoré nesmú po­ dliehať vnútorným prekážkam, táto po­ žiadavka však nie je odvodená z vyššie citovaných smerníc; predstavuje imperatív spoločného trhu ustanovený v Zmluve o ES, osobitne v článku 3 ods. 1 pism. c) 36. Treba však túto úvahu rozviesť ďalej21. a článku 32 ods. 1 a 2 20. Všetky poľnohospodárske výrobky sa musia pohybovať bez obmedzení 22 , pretože to vyžaduje článok 28 ES okrem prípadu, ak sú tieto obmedzenia odôvodnené jedným z dôvodov vymenovaných v článku 30 ES; v tejto súvislosti je nepodstatné, či ide o výrobky konečné, viac-menej vyrobené, ktoré sú pripravené na spotrebu, alebo 23 rastlinné materiály, z ktorých sú získané .

34. Conseil d'État na vyriešenie sporu jedno­ ducho nepotrebuje vedieť, či výklad smernice 21 — Rozsudok z 20. mája 2003, Ravil (C-469/00, Zb. s. 1-5053, o osive, ktorá sa šalotiek netýka, v spojení so bod 27), pripomína, že v rámci spolupráce medzi vnútro­ štátnymi súdmi a Súdnym dvorom, ustanovenej článkom 234 smernicou o sadive, ktorá sa ich týka, vedie ES, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnym súdom odpoveď umožňujúcu rozhodnúť spor, ktorý im bol k zákazu zápisu dotknutých odrôd do predložený, pričom prípadne może preformulovať otázku (rozsudok z 28. novembra 2000, Roauctte Frères, C-88/99. spoločného katalógu osív v kategórii ľaliovi- Zb. s. 1-10465, bod 18) a prihliadnuť na normy práva tých bez toho, aby bol zaistený ich voľný Spoločenstva, ktoré v rozhodnutí vnútroštátneho súdu neboli spomenuté (rozsudok z 18. mája 2000, Schiavon, C-230/98, pohyb; pretože výnos, o ktorom má roz­ Zb. s. 1-3547, bod 37). hodnúť, neupravuje množiteľské materiály, 22 — Voľný pohyb poľnohospodárskych tovarov spočíva v neobmedzenom tranzite z miesta výroby do miest trans­ ale vypestované výrobky s cieľom ich predaja formácie a spotreby. Uvedené potvrdzuje Lorvellec, L. spotrebiteľovi. v „Voľný pohyb poľnohospodárskych tovarov", Derecho agrario ante el tercer milenio (\Ί Congreso Mundial de Derecho Agrario), edición de la Universidad de Almería y de Dykinson, SI., Madrid, 2002, s. 709. 23 — Na základe dvadsiateho tretieho odôvodnenia smernice o osive osivá zodpovedajúce požadovaným podmienkam 20 — V návrhoch týkajúcich sa už citovaných vecí Atzcni a i. nesmú byť podrobené obmedzeniam, ktoré nie sú ustanovené a Scalas a Ulliu som uviedol, že poľnohospodárska politika je pravidlami Spoločenstva „bez tohto, aby bolo dotknuté jedna z foriem integrácie smerujúca k dosiahnutiu hospodár­ uplatnenie článku 36 Zmluvy" [neoficiálny preklad] (zme­ skych cieľov Spoločenstva (bod 104). nený, teraz článok 30 ES).

I - 255

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-147/04

B — Uplatnenie článku 28 ES za opatrenie s rovnocenným účinkom, ako sú množstevné obmedzenia (bod 5).

1. Opatrenie s rovnocenným účinkom ako 39. Právnu úpravu, ktorá zaobchádza množstevné obmedzenie s vnútroštátnymi tovarmi odlišne ako so zahraničnými tovarmi, treba za také opatre­ nie považovať, takéto opatrenie však je prípustné iba z niektorého z dôvodov všeo­ becného záujmu, ktoré sú vymenované v článku 30 ES 27. 37. Francúzska vláda sa odvoláva na roz­ sudok DaimlerChrysler 24 na podporu tvrde­ nia, že ak je určitá otázka harmonizovaná, musí byť posúdená s ohľadom na ustanove­ nia sekundárneho práva a nie na základe ustanovení Zmluvy ES. Toto tvrdenie má 40. Do tej istej kategórie patria tiež obme­ však veľkú nevýhodu, pretože dotknuté dzenia, ktoré tým, že prispôsobujú režim smernice sa týkajú množiteľských materiálov, dovážaných výrobkov a vnútroštátnych pričom tie nezahŕňajú šalotku, ktorá sa výrobkov, sťažujú nejakým spôsobom prístup považuje za konečný výrobok. Nič teda dovážaných výrobkov na trh 2 8 . Tieto situácie Súdnemu dvoru nebráni, aby vyslovil svoje sú časté v neharmonizovaných odvetviach, stanovisko vo svetle Zmluvy. v ktorých existujúce rozdiely vytvárajú pre­ kážky voľnému pohybu vo vnútri Spoločen­ stva 29.Takéto obmedzenia sú však odôvod­ nené, ak sledujú jeden z cieľov článku 30 ES alebo ak sú nevyhnutné z dôvodov účinnosti daňových kontrol, ochrany verejného zdra­ via, poctivosti v obchodnom styku a ochrany spotrebiteľov 30. 38. Od vyhlásenia rozsudku z 11. júla 1974, 25 Dassonville , v ktorom sa uvádza formulá­ cia označená pri jednej príležitosti ako 26 „slávna" , sa pripúšťa, že článok 28 ES 27 — Pozri rozsudok z 10. januára 1985, Leclerc a i., 229/83, zakazuje akúkoľvek právnu úpravu, ktorá Zb. s. 1, bod 29. 28 — Pozri bod 33 mojich návrhov vo veci Komisia/Grécko môže priamo alebo nepriamo, skutočne (C-398/98), o ktorej sa rozhodlo rozsudkom z 25. októbra alebo potenciálne, brániť obchodu medzi 2001 (Zb. s. 1-7915). 29 — Pripomínam, že v súlade s rozsudkom z 24. novembra 1993, členskými štátmi, pričom ju treba považovať Keck a Mithouard (C-267/91 a C-268/91, Zb. s. I-6097), článok 28 ES sa netýka rozdielov vyplývajúcich z odlišností v spôsobe predaja, ak sa uplatňujú na všetky dotknuté subjekty vykonávajúce činnosť na vnútroštátnom území a ak sa rovnakým spôsobom vzťahujú na uvádzanie tak vnútro­ štátnych, ako aj zahraničných výrobkov do obehu (body 16 24 — Rozsudok z 13. decembra 2001, C-324/99, Zb. s. 1-9897. a 17). 25 — 8/74, Zb. s. 837, bod 5. 30 — Takéto posúdenie bolo prvýkrát použité v rozsudku 26 — Bod 48 návrhov týkajúcich sa veci Canadane Cheese Trading z 20. februára 1979, Rewe-Zentral (120/78, Zb. s. 649, a Kouri (C-317/95, Zb. s. I-4681), ktorá bola ukončená bod 8), známom pod názvom „Cassis de Dijon", a opakovane uznesením z 8. augusta 1997, pretože vnútroštátny súd zobral viackrát potvrdené, napríklad v rozsudku zo 14. júla 1988, späť položené prejudiciáine otázky. Smanor (298/87, Zb. s. 4489, bod 15).

I - 256

DE G R O O T EN SLOT ALLIUM A BEJO ZADEN

41. Judikatúra rozsudku Dassonville, často obsahu alkoholu, aby mohli byť tieto nápoje krát potvrdená, príležitostne aj vo veciach predávané ako borovička, pričom zamedzuje, týkajúcich sa potravín , sa uplatnila vo aby alkoholické nápoje pochádzajúce z iných veciach, ktoré majú skutkové okolnosti pred­ členských štátov boli uvádzané do obehu chádzajúce sporu podobné, ako sú okolnosti s rovnakým názvom, ak nedosahujú mini­ prejednávanej veci, a ponúka kritériá uži­ málny stanovený obsah alkoholu, hoci to točné pre jej vyriešenie. zodpovedá tradíciám v ich krajine pôvodu a primeraná informovanosť klientov je z a i s t e n á . R o z s u d o k D e s e r b a i s 33 sa v rovnakom zmysle vyjadruje v súvislosti so syrmi Edam.

42. Rozsudkom Miro 32sa rozhodlo, že článok 30 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 28 ES) bráni vnútroštátnemu opatre niu, ktoré pri alkoholických nápojoch poža duje dodržanie dopredu stanovenej úrovne 43. Pokiaľ ide o už citovaný rozsudok Smanor, bolo rozhodnuté, že vyššie uvedené ustanovenie neumožňuje, aby sa obmedzilo 31 — Napríklad rozsudkami z 12. marca 1987, Komisia/Grécko (176/84. Zb. s. 1193) a Komisia/Nemecko (178/84, Zb. použitie podstatného mena „jogurt" na s. 1227), sa určilo, že žalované členské štáty si nesplnili svoje zmrazené jogurty, legálne uvádzané do komunitárne povinnosti z dôvodu, že zakázali na svojich územiach uvádzanie do obehu niva z iných krajín Spoločen obehu v iných členských štátoch, ak sa ich stva, ktoré bolo vyrábané odlišnými metódami, ako sú metódy uvedené v ich príslušných legislatívach. Rozsudky vlastnosti podstatne neodlišujú od vlastností zo 14. júla 1988, 3 Glocken a Kritzinger (407/85, Zb. s. 4233), a Zoni (90/86, Zb. s. 4285) preskúmavali taliansku úpravu, čerstvých výrobkov.

Rozsudok

z 22. októbra ktorá zakazovala predaj cestovín vyrobených z hladkej múky 1998, Komisia/Francúzsko, 34 skonštatoval, alebo zmiešanej idadkej a hrubej múky. Obdobne je to aj v prípade rozsudku zo 14. júla 1994, Van der Veldt (C· 17/93, že tento štát porušil článok 28 ES tým, že Zb. s. 1-3537), ktorý určil, že vnútroštátna úprava brániaca uvádzať do obehu chlieb a iné pekárenské výrobky obsahu zakázal uvádzať do obehu ako foie gras júce určitý obsah soli predstavuje opatrenie s rovnocenným zahraničný výrobok vyrobený v súlade účinkom, ako je množstevné obmedzenie dovozu. Šunka vyrábaná v Holandsku s kúskami bravčovej šunky a zákaz jej s odlišnými pravidlami a postupmi, ako sú predaja v Nemecku boli predmetom rozsudku z 9. februára 1999, Van der I.aan (C-383/97, Zb. s. I-731).

Talianskej tie, ktoré stanovuje francúzska legislatíva. 35 republike bolo rozsudkom z 19. júna 2003, Komisia/ V rozsudku Guimont sa uvedené ustano Taliansko (C-420/01, Zb. s 1-6445), vytknuté, že si nesplnila svoje povinnosti, pretože nepovolila uvádzanie energetických venie vyložilo tak, že bráni členskému štátu nápojov obsahujúcich určité množstvo kofeínu do obehu. Nakoniec rovnakej výčitky sa dostalo aj Dánskemu kráľovstvu (znovu Francúzskej republike), aby znemož a Holandsku v rozsudkoch z 23. septembra 2003, Komisia/ ňoval používanie označenia „syr ementál" za Dánsko (C-192/01. Zb. s. 1-9693). a z 2. decembra 2004, Komisia/Holandsko (C-41/02, Zb. s. I-11373), pretože pohyb hranicami tohto štátu na syry legitímne obohateného mäsa, ktoré sa legálne uvádzalo do obehu v iných členských štátoch, podrobili na svojom území v Spoločenstve vyrábané bez korky. Španiel povinnosti preukázať, že takéto zlepšenie zodpovedá nutrič- ným potrebám ich obyvateľstva.

Do rovnakej oblasti možno ske kráľovstvo a Talianska republika podľa zaradiť rozsudky z 29. apríla 2004 vydané vo veciach Komisia/Nemecko (C-387/99, Zb. s. I-3751), a Komisia/ Rakúsko (C-ISO/00, Zb. s. I-3887), určujúce, že tieto štáty porušili svoje povinnosti tým, že systematicky kvalifikovali ako lieky vitamínové prípravky legálne uvádzané do obehu v iných členských štátoch ako doplnky výživy. 33 - Rozsudok z 22. septembra 1988, 286/86, Zb. s. 4907. 34 - C-184/96, Zb. s. I-6197. 32 - Rozsudok z 26. novembra 1985, 182/84, Zb. s. 3731. 35 - Rozsudok z 5. decembra 2000, C-448/98, Zb. s. I-10663.

I - 257

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-IARABO — VEC C-147/04

rozsudkov vydaných 16. januára 2003 tiež 45. V dôsledku toho treba posúdiť, či sú porušili tento článok tým, že bránili, aby boli ustanovenia francúzskeho výnosu odôvod­ na trh uvedené pod názvom čokoláda určité nené jednou z výnimiek uvedených náhradné výrobky, ktoré boli pod týmto v rozsudku Cassis de Dijon. Vnútroštátne názvom známe v iných krajinách Spoločen­ rozhodnutie a pripomienky predložené stva. v priebehu tohto konania o prejudiciálnych otázkach neprinášajú žiadne objasnenie tejto otázky; francúzska vláda a Cerafel sa v tejto súvislosti nevyjadrujú; preambula výnosu zo 17. mája 1990 však poskytuje určitý návod tým, že sa odvoláva na právnu úpravu podvodov a falšovania v oblasti výrobkov a služieb. Táto zmienka odkazuje na dve možné oblasti: jednak ochranu obchodného vlastníctva a jednak ochranu spotrebiteľov41; v prejednávanej veci sa musí prvá možnosť vylúčiť, pretože ako som pripomenul v bode 44. V prejednávanej veci je situácia po­ 65 návrhov prednesených 10. mája 2005 vo dobná , keďže zákaz uvádzania odrôd, ktoré veciach „Feta II" 4 2 , výnimka z článku 30 ES vznikli z osiva, do obehu ako šalotky, sa sa musí vykladať reštriktívne a nesmie sa netýka iba tých, ktoré sa pestujú vo Francúz­ rozšíriť na iné ako stanovené prípady, pričom sku, ale aj tých, ktoré sa pestujú mimo jeho existuje zhoda v tom, že názov „šalotka" územia. Rovnako ako vo vyššie citovaných nepatrí do tohto osobitného rámca 4 3 . veciach 3 8 a v iných podobných 3 9 veciach sa zdá, že tento zákaz týkajúci sa šalotiek pestovaných v iných členských štátoch pred­ stavuje prekážku dovozu, pretože implikuje povinnosť používať pri ich predaji iný názov, ktorý je neznámy alebo menej oceňovaný spotrebiteľmi, a tým sťažuje ich distribúciu a nepriamo ovplyvňuje obchod vo vnútri 2. Ochrana spotrebiteľov Spoločenstva40.

36 — Rozsudky Komisia/Španielsko, C-12/00, Zb. s. 1-459, a Komisia/Taliansko, C-14/00, Zb. s. 1-513. 37 — Francúzska vláda tvrdí, že citovaná judikatúra sa uplatňuje 46. Tento dôvod obmedzenia pohybu tova­ iba na vyrobené potraviny a nevzťahuje sa na šalotky, proti čomu treba namietať, že Zmluva garantuje voľný pohyb rov umožňuje spotrebiteľovi tovary dobre poľnohospodárskych výrobkov bez ohľadu na stupeň ich transformácie. 38 — Už citovaný rozsudok Komisia/Francúzsko stanovuje, že právna úprava zakazujúca uvádzať do obehu foie gras vyrobené podľa pravidiel členského štátu, z ktorého pochá­ 41 — Toto odvetvie bolo spomenuté zástupkyňou francúzskej dza, ale nezodpovedajúce úplne tradičným postupom štátu vlády počas pojednávania. určenia, môže obmedzovať, prinajmenšom potenciálne, obchod medzi štátmi (bod 18). 42 — Spojené veci Nemecko/Komisia a Dánsko/Komisia (C-465/02 a C-466/02), v ktorých doteraz ešte nebol 39 — Rozsudky z 12. marca 1987, Komisia/Grécko, už citovaný, vyhlásený rozsudok. bod 26, a Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 29, ako aj 43 — Rozsudok z 10. novembra 1992, Exportar (C-3/91, Zb. 3 Glocken a Kritzinger, už citovaný, bod 11, a Zoni, už s. I-5529), opierajúci sa o rozsudok z 31. októbra 1974, citovaný, bod 11. Winthrop (16/74, Zb. s. 1183), stanovuie, že článok 36 40 — Rozsudky Miro, už citovaný, bod 22; Smanor, už citovaný, Zmluvy pripúšťa výnimky z voľného ponybu tovarov iba body 12 a 13; Guimont, už citovaný, bod 26; Komisia/ v rozsahu, v akom sú tieto výnimky odôvodnené ochranou Španielsko, už citovaný, body 79 a 82, a Komisia/Taliansko zo práv tvoriacich špecifický predmet priemyselného alebo 16. januára 2003, už citovaný, bod 75. obchodného vlastníctva (point 24).

I-258

DE G R O O T EN SLOT ALLIUM A BEJO ZADEN

spoznať tak, aby jeho výber nebol dotknutý 49. Je zložité dať v súvislosti s týmto bodom omylom 44 odpoveď. Predovšetkým nikto nespochyb­ ňuje, že tradičné šalotky a šalotky, ktoré vznikli z osiva, majú rovnaký vonkajší vzhľad, hoci keď sa otvoria, sú značne odlišné, pretože šalotky z osiva sa podobajú na cibuľu. Výrobný proces je okrem iného založený na odlišných postupoch, keďže jedny sa roz­ množujú vegetatívne cibuľkami, ktoré sa znovu sadia, a tak vytvárajú svoje vlastné 47. Pokiaľ ide o spotrebiteľa, vhodná infor­ potomstvo, zatiaľ čo druhé sa reprodukujú mácia je často postačujúca 45 na ozrejmenie pohlavne, siatím semienok, pričom konečný skutočnosti, že hoci majú ponúkané potra­ produkt nevedie k vzniku nových indivíduí. viny rovnaký názov, nie sú identické. Toto Bez ohľadu na rozdielne postupy reprodukcie požaduje zásada proporcionality' 46. však netreba zabúdať, že pokiaľ ide začle­ nenie, obidve odrody patria pod rovnaký druh (allium ascalonicum L.).

48. Ak sa však rozdielnosť medzi tovarmi zdá byť opodstatnená, rozsudky Smanor (bod 21) a Deserbais (obiter dictum v bode 13) 47 oprávňujú členský štát požado­ vať, aby sa zmenilo označenie dovážanej potraviny pri jej uvádzaní do obehu za predpokladu, že má vzhľadom na svoje zloženie alebo výrobu vlastnosti, ktoré ju zreteľne odlišujú od potravín známych pod 50. Šalotky z osiva sa objavili na trhu takýmto názvom v Spoločenstve a umožňujú nedávno a ich podiel na celkovom objeme domnievať sa, že patria do odlišných kategó­ pestovania v Spoločenstve je veľmi obme­ rií. dzený. Táto skutočnosť je vysvetlená tým, že vo Francúzsku, ktoré je prvým výrobcom v Európskej únii (90 % z celkového množ­ stva), je vo všeobecnosti používaný vegeta­ 44 — Okrem iného rozsudky Smanor, už citovaný, bod 18, a Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 84. tívny spôsob; ide o krajinu, v ktorej práve 45 — Rozsudky Guimont, bod 31, a Komisia/Španielsko, bod 86, kvôli platnosti výnosu zo 17. mája 1990 ktoré som už uvádzal, uplatňujú túto myšlienku. 46 — Už citovaný rozsudok Van der Laan pripomína, że záujmy šalotky vytvorené pohlavným rozmnožova­ spotrebiteľov musia byť chránené prostriedkami, ktoré ním nenesú tento názov na rozdiel od iných nepredstavujú prekážku dovozu legálne vyrobených tovarov, ktoré sa predávajú v iných členských štátoch, a to pre­ členských štátov, ako napríklad Holandsko, 48 dovšetkým umiestnením vhodného označenia týkajúceho sa povahy predávaného výrobku (point 24). Rozsudok Smanor kde sa takýto názov používa . výslovne túto zásadu preberá v bodoch 15 a 23. 47 — Odvtedy bola táto myšlienka znovu potvrdená v rozsudku z 12. septembra 2000, Geffroy (C-3G6/98, Zb. s. I-6579, bod 22). Rovnako je to aj v prípade rozsudkov Komisia/ Francúzsko, už citovaný, bod 23; Guimont, už citovaný, 48 — Pred posledným rozširovaním Spoločenstva a s vynechaním bod 30; Komisia/Španielsko, u?, citovaný, hod 85, a Komisia/ šaloliek vypestovaných vo Francúzsku predstavovali šalotky Taliansko zo 16. januára 2003, už citovaný, bod 80. vytvorené z osiva 50 % objemu výroby v Spoločenstve.

I - 259

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO - VEC C-147/04

51. Najvhodnejšie riešenie ponúka Komisia 52. Za týchto okolností a so zreteľom na vo svojich písomných pripomienkach, ktorá, skutočnosť, že cieľ sledovaný francúzskymi hoci nepredložila žiaden návrh umožňujúci orgánmi môže byť dosiahnutý vhodným vyriešiť prejudiciálnu otázku, obhajuje legis­ informovaním nadobúdateľa výrobku pro­ latívnu iniciatívu orientovanú na harmonizá­ stredníctvom zodpovedajúceho označenia, ciu označenia výrobkov, pričom názov ktoré uvedie, že kupovaná zelenina bola „šalotka z osiva" by sa vyhradil šalotkám, vypestovaná z osiva, navrhujem, aby Súdny ktoré sa reprodukujú osivom; avšak pokiaľ sa dvor potvrdil vnútroštátnemu súdu, že člá­ takýto záväzok neskonkretizuje, Súdny dvor nok 28 ES nepripúšťa takú vnútroštátnu musí poskytnúť Conseil d'État relevantné právnu úpravu, akou je úprava, o ktorej má kritériá, aby mohol rozhodnúť v spore vo vnútroštátny súd rozhodnúť, ktorá vytvára veci samej. zbytočnú prekážku a ktorej trestnoprávna ochrana ešte zdôrazňuje jej neprimeranosť.

V - Návrh

53. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na prejudiciálnu otázku Conseil d'État takto:

1. Smernica Rady 70/458/EHS z 29. septembra 1970 o uvádzaní osiva zeleniny do obehu [neoficiálny preklad] a smernica Rady 92/33/EHS z 28. apríla 1992 o uvádzaní do obehu množiteľského a sadivového zeleninového materiálu, iného ako osivo sa neuplatňujú na taký prípad, akým je spor vo veci samej.

2. Článok 28 ES bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava vyhradzovala právo používať označenie ,šalotka' jedine na šalotky vypestované vegetatívnym rozmnožovaním, s vylúčením šalotiek vytvorených z osiva, pokiaľ sa posledné menované uvádza do obehu a legálne vytvára pod týmto názvom v iných členských štátoch a pokiaľ sa vhodné označenie zdá byť dostatočné na zabezpečenie správneho informovania spotrebiteľov o odlišnom výrobnom procese.

I-260

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-147/04 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik