C-148/04

rozhodnutia I - 11147

C — Konanie vo veci samej a položené otázky I - 11148

D — Konania pred súdmi Spoločenstva I - 11150

III — Predmet a prípustnosť konania a prejudiciálnych otázok I - 11151

A — O prípustnosti konania so zreteľom na žalobu na Súde prvého stupňa I - 11151

B — Predmet a prípustnosť prejudiciálnych otázok I - 11153

1 — Jazyk prednesu: nemčina.

I - 11144

UNICREDITO ITALIANO

2. Porušenie zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty I - 11160 a) Vyjadrenia vnútroštátneho súdu a hlavné tvrdenia účastníkov konania. I - 11160 b) Posúdenie I - 11160 3. Porušenie zásady proporcionality I - 11163 a) Vyjadrenia vnútroštátneho súdu a hlavné tvrdenia účastníkov konania. I - 11163 b) Posúdenie I-11163 4. Porušenie povinnosti odôvodnenia podľa článku 253 ES I - 11164 a) Vyjadrenia vnútroštátneho súdu a hlavné tvrdenia účastníkov konania. I - 11164 b) Posúdenie I - 11165 5. Výsledok skúmania platnosti I - 11166 V — O tretej prejudiciálnej otázke (výklad) I - 11167 VI — Rozhodnutie o trovách I - 11168 VII - Návrh I-11168

I — Úvod jednak výkladu článku 87 ES, článku 14 nariadenia (ES) č. 659/1999 3 , ako aj rôznych všeobecných zásad práva Spoločenstva.

1. Commissione tributaria di Genova podala 2. Tieto otázky sú položené v rámci sporu rozhodnutím z 11. februára 2004, ktoré bolo medzi Unicredito Italiano SpA so sídlom doručené kancelárii Súdneho dvora 23. marca v Janove (ďalej len „Unicredito") a Agenzia 2004, návrh na začatie konania o viacerých delle Entrate, Ufficio Genova 1 (ďalej len prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú „Agenzia") o vrátení doplatkov na dani, ktoré jednak platnosti rozhodnutia Komisie Unicredito uhradil na základe talianskych 2002/581/ES z 11. d e c e m b r a 2001 opatrení vydaných na vykonanie napadnu­ o systéme štátnej pomoci pre banky, ktorý tého rozhodnutia. uplatňuje Taliansko [neoficiálny preklad] ,

5. Koncom 90. rokov prijala talianska vláda nové opatrenia na podporu reštrukturalizácie a konsolidácie bankového sektora. Zákon č. 461/98 z 23. decembra 1998 (ďalej len 3. Až do 80. rokov bol taliansky bankový „zákon Ciampi") splnomocnil vládu okrem sektor čiastočne vo vlastníctve štátu, pričom iného na prijatie fiskalnych opatrení na podliehal vo všeobecnosti silnému štátnemu uľahčenie spätného prevodu aktív vplyvu a to pri jeho súčasnej špecializácii a ďalšieho majetku bánk, ktoré neboli a regionalizácii. Začiatkom 80. rokov začali nevyhnutne potrebné na ich činnosť, na talianske orgány privatizačný proces bánk, bankové nadácie a taktiež opatrení na ktorý mal okrem iného viesť v priemere uľahčenie reštrukturalizácie bankového sek­ k zväčšeniu bánk, pričom malo súčasne dôjsť tora prostredníctvom zlučovania bánk alebo k zrušeniu ich špecializácie. Talianska vláda podobných reštrukturalizačných opatrení. prijala zásadné opatrenia k postupnej priva­ tizácii bankového sektora prostredníctvom zákona č. 218/90 z 30. júla 1990, takzvaného „zákona Amato" (ďalej len „zákon Amato").

B — Konanie pred Komisiou, napadnuté rozhodnutie a uskutočnenie napadnutého 10. Dňa 11. decembra 2001 Komisia vydala rozhodnutia napadnuté rozhodnutie, v ktorom uviedla, že opatrenia obsiahnuté v spornej schéme pomoci v prospech bánk — až na opatrenie uvedené v bode 5 napadnutého rozhodnutia pod číslom 5 — predstavujú štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom (články 1 a 2 rozhodnutia). Komisia okrem toho 8. Na základe parlamentnej otázky začala talianskej vláde nariadila, aby zrušila spornú Komisia v marci 1999 predbežné zisťovanie schému pomoci (článok 3 rozhodnutia), týkajúce sa spornej schémy pomoci. V rámci vymáhala štátnu pomoc poskytnutú na konania v oblasti štátnej pomoci Komisia základe protiprávnej úpravy spolu s úrokmi listom z 23. marca 2000 oznámila talianskym (článok 4 rozhodnutia) a informovala Komi­ orgánom, že sporná schéma pomoci by siu do dvoch mesiacov od doručenia roz­ mohla obsahovať prvky štátnej pomoci hodnutia o uskutočnených opatreniach (člá­ a vyzvala ich na dočasné pozastavenie nok 5 rozhodnutia).

I - 11147

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-148/04

11. Článok 4 napadnutého rozhodnutia mali prospech zo spornej schémy pomoci, (ďalej len „príkaz na vymáhanie") znie takto: aby uhradili sumu dane zvýšenú o úroky, ktorá zodpovedá nezaplatenej dani z dôvodu sporných opatrení v daňových rokoch, v ktorých sa uplatňovali (ďalej len „vnútro­ štátne vymáhanie dane").

„1. Taliansko prijme všetky opatrenia potrebné na vymáhanie, od jej príjemcov, pomoci poskytnutej na základe schémy uvedenej v článku 1 a danej im k dispozícii protiprávne.

zákonov, ako bol zákon Amato, ktoré boli trením a zákonom Amato, a okolnosť, že p r i j a t é pred niekoľkými rokmi, Komisia voči zákonu Amato nenamietala. a hospodárskej súťaži neškodia, lebo z daňových úľav mohli mať prospech všetky banky vrátane pobočiek zahraničných bánk, zatiaľ čo nerovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k iným sektorom je objektívne odôvodnené. Unicredito okrem toho kritizuje retroaktivitu 18. Vnútroštátny súd tiež spresňuje, že daňových zákonov nariaďujúcich spätnú možnosť mať prospech zo spornej schémy úhradu, ktorá je v talianskom právnom pomoci bola jednou z podmienok, podľa poriadku v rozpore s obmedzeniami klade­ ktorých banky skúmali hospodárske hľadiská nými zásadami ochrany legitímnej dôvery možnosti uskutočnenia predmetných zlú­ a právnej istoty. Napadnuté rozhodnutie je čení. Vzhľadom na výšku vymáhanej sumy v rozpore s výkladom, ktorým sa obhajoval by teda mala zmena daňového režimu zákon Amato. Unicredito napokon tvrdí, že zavedená spornou schémou pomoci nega­ napadnuté rozhodnutie, ktoré spočíva vo tívne dôsledky na stabilitu finančného sek­ vnútroštátnom vymáhaní neuhradených tora a v každom prípade by viedla daní, je protiprávne. Subsidíame Unicredito k protiprávnej zmene kritérií posúdenia v konaní vo veci samej navrhol, aby Súd­ zohľadnených pri uvedených rozhodnutiach nemu dvoru boli predložené otázky podnikov. Legitímna dôvera preto vylučuje o platnosti a výklade, k čomu aj došlo. spätný účinok napadnutého rozhodnutia.

19. Čo sa týka zásady proporcionality, vnú­ troštátny súd okrem iného spresňuje, že nemožno racionálne vysvetliť, prečo by 16. Vnútroštátny súd zastáva názor, že pré­ k obnove pôvodného stavu malo viesť judiciáble otázky týkajúce sa vnútroštátneho vymáhanie celého rozdielu dane, a nie jeho vymáhania dane sú odôvodnené z hľadiska časti. zlučiteťnosti vnútroštátnych ustanovení so zásadami práva Spoločenstva v oblasti ochrany legitímnej dôvery a proporcionality.

21. Treba zdôrazniť, že napadnuté rozhod­ nutie je predmetom viacerých konaní tak pred Súdnym dvorom, ako aj pred Súdom prvého stupňa. a) porušila povinnosť poskytnúť riadne

odôvodnenie

podľa článku 253 ES a/ alebo

22. Vo veci C-66/02, v ktorej dnes takisto prednášam svoje návrhy — a na ktorú aj budem v niektorých bodoch odkazovať —, sa b) porušila zásadu legitímnej dôvery a/ rozhoduje o žalobe o neplatnosť, ktorú alebo Talianska republika podala proti Komisii do kancelárie Súdneho dvora 28. februára 2002. 5Táto vec a aktuálna vec boli pre­ jednávané na spoločnom pojednávaní pred Súdnym dvorom.

c; porušila zásadu proporcionality?

23. Okrem toho boli Súdnemu dvoru vo veci C-336/04 položené uznesením Commissione 3. Subsidíarne, bráni presný výklad článku Tributaria Provinciale di Pordedone zo 87 a nasl. ES, článku 14 nariadenia (ES) č. 659/1999 a všeobecných zásad práva Spoločenstva, najmä tých, ktoré sú 5 — Ú. v. ES C 109, 2002, s. 33: návrhy z 8. septembra 2005 uvedené v odôvodnení, uplatňovaniu v prebiehajúcej veci C-66/02 (Taliansko/Komisia).

I - 11150

UNICREDITO ITALIANO

27. K tomu je potrebné predovšetkým poznamenať, že podľa ustálenej judikalúry patrí prejudiciálne konanie týkajúce sa plat­ 25. Unicredito, Komisia, ako aj talianska nosti aktu orgánu Spoločenstva, ako aj žaloba vláda podali v tejto veci svoje písomné o neplatnosť podľa článku 230 ES a námietka i ústne pripomienky. Tvrdenia Unicredito neuplatniteľnosti podľa článku 241 ES do uvádzam ďalej oddelene iba vtedy, ak je to úplného systému právnych prostriedkov potrebné. V prípade potreby sa v rámci a konaní, ktoré sú určené na zabezpečenie svojho posúdenia odvolávam na tvrdenia kontroly legality aktov inštitúcií zverenej Komisie a talianskej vlády, ktoré uviedli vo súdom Spoločenstva. V tomto systéme majú svojich vyjadreniach vo veci C-66/02. fyzické alebo právnické osoby, ktoré z dôvodu podmienok prípustnosti podľa článku 230 štvrtého odseku ES nemôžu napadnúť všeobecne záväzné akty Spoločen­ 6 — Banca Popolare FriulAdria (Ú. v. EÚ C 251, s. 5). 7 — Vec T-36/02. stva, možnosť namietať neplatnosť takých

I - 11151

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-148/04

aktov, a to podľa okolností veci buď pred Súdny dvor rozhodol, že treba „vylúčiť súdom Spoločenstva v incidenčného konania možnosť, aby príjemca pomoci tvoriacej podľa článku 241 ES, alebo pred vnútroštát­ predmet rozhodnutia Komisie prijatého na nym súdom, ktorý nemôže sám rozhodnúť základe článku 93 Zmluvy EHS, ktorý mohol o neplatnosti uvedených aktov, ale môže toto rozhodnutie napadnúť, ale nechal uply­ v tomto ohľade položiť Súdnemu dvoru núť lehotu stanovenú v tomto ohľade člán­ prejudiciálne otázky. 8 kom 173 tretím odsekom Zmluvy EHS, spochybnil jeho legalitu pred vnútroštátnymi súdmi prostredníctvom žaloby podanej proti opatreniam na vykonanie tohto rozhodnutia, ktoré uskutočnili vnútroštátne orgány". 11

29. Komisia v tejto súvislosti odkazovala na

rozsudok

Súdneho dvora vo veci C-188/92 31. To však neplatí v prípade, ak dotknutá TWD Deggendorf 10. V tomto rozsudku osoba podala v lehote žalobu na Súd prvého stupňa 13, k čomu v tejto veci došlo vo forme žaloby podanej na Súd prvého stupňa ABI, 8 — Pozri rozsudky z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament, 294/83, ktorá zastupuje aj Unicredito. Zb. s. 1339, bod 23; z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 40, ako aj z 1. apríla 2004, Jégo-Quéré, C-263/02 P, Zb. s. I-3425, bod 30. 9 — Pozri LENAERTS, K.: The Legal Protection of Private Parties under the EC Treaty: A Coherent and Complete System of 11 — Tamže, bod 17. Judicial Review?. In: Scritti in onore di Giuseppe Federico 12 — Tamže, bod 18. Mancini, Zv. II (1998), 591 (598). 13 — Pozri v tomto zmysle jednoznačne pozri rozsudok 10 — Rozsudok z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, z 30. januára 1997, Wiljo, C-178/95, Zb. s. I-585, body 20 C-188/92, Zb. s. I-833. až 22.

I - 11152

UNICREDITO ITALIANO

32. V tomto prípade teda nič nebráni 35. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu prípustnosti návrhu na začatie prejudiciál- dvoru, aby v prípade nejasne formulovaných neho konania. otázok alebo otázok prekračujúcich rámec jeho právomocí stanovených článkom 234 ES, vybral z celého spisu predloženého vnútroštátnym súdom, a najmä z odôvodne­ nia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, tie prvky práva Spoločenstva, ktoré vzhľadom na predmet sporu vyžadujú výklad alebo posúdenie platnosti. 15

B — Predmet a prípustnosť prejudiciálnych otázok

15 — Pozri rozsudky zo 17. júna 1997, Codiesel, C-105/96, Zb. s. I-3465, bod 13, a z 29. novembra 1978, Pigs Marketing 34. Predovšetkým treba konštatovať, že Hoard, 83/78, Zb., s. 2347, bod 26. Súdny dvor v ustálenej judikatúre vždy 16 — Pozri rozsudky Codiesel, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 12; zo 4. júla 1985, Drünert, 167/84, Zb. s. 2235, bod zdôrazňoval, že v rámci postupu spolupráce 12, a z 1. marca 1973, Bollmann, 62/72, Zb. 269, bod 4. medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvo­ 17 — Fyzická alebo právnická osoba je teda v prejudiciálnych rom, ktorý zaviedol článok 234 ES, je úlohou konaniach týkajúcich sa možnosti dovolávať sa dôvodov neplatnosti do istej miery závislá od vnútroštátneho súdu. kle Súdneho dvora, aby vnútroštátnemu súdu tu o jedno z obmedzení prejudiciálnych konaní vo vzťahu k žalobám o neplatnosť, ktoré viedlo generálneho advokáta poskytol účelnú odpoveď, ktorá mu umožní Jacobsa v návrhoch, ktoré predniesol 21. marca 2002 vo veci Unión de Pequeños Agricultores (rozsudok už citovaný rozhodnúť predložený spor. 14 v poznámke pod čiarou 8), k spochybneniu reštriktívuej judikatúry Súdneho dvora o práve jednotlivcov na podanie žaloby podľa článku 230 štvrtého odseku HS. 18 — Pozri napríklad rozsudok z 22. októbra 1991, Detlef Noelle, C-16/90, Zb. s. I-5163, body 14 aż 35; výslovne tiež rozsudok 14 — Pozri najmä rozsudok zo 17. júla 1997, Krüger, C-334/95, z 25. októbra 1978, Royal Scholten-Honig, 103/77 a 145/77, Zb. s. I-4517, body 22 a 23. Zb. s. 2037, body 16 a 17.

I - 11153

NÄVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-148/04

38. Napokon treba pripomenúť, že Súdny dvor nie je príslušný na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, pokiaľ je zjavné, že požadovaný výklad práva Spoločenstva alebo rozhodnutie o jeho platnosti nemá žiaden súvis s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej. 21 41. Okrem toho zo znenia prvej prejudiciál­ nej otázky, ako aj z údajov uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania 19 — Pozri najmä rozsudok z 1. apríla 1982, Gerrit Holdijk a i., 141/81 až 143/81, Zb. s. 1299, bod 6. — predovšetkým z tvrdení Unicredito, ktoré 20 — Tamže, bod 7; pozri tiež bod 67 návrhov, ktoré predniesol sú v ňom reprodukované — vyplýva, že generálny advokát Jacobs 4. decembra 1997 vo veci Racke (rozsudok zo 16. júna 1998, C-162/96, Zb. s. I-3655). vnútroštátny súd má pochybnosti o platnosti 21 — Pozri najmä rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 39; z 22. januára 2002, Canal zlučiteľnosti so spoločným trhom alebo Satélite Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 19, ako aj zo 6. júna 2000, Angonese, C-281/98, Zb. s. I-4139, bod 18. uplatnenia článku 87 ES.

I - 11154

UNICREDITO ITALIANO

42. Preto neexistuje žiaden dôvod pre neprí­ uvedených v článku 87 ods. 3 ES. Súdny

pustnosť prvej prejudiciálnej otázky. dvor môže v tomto kontexte v prvom rade overiť, či predmetné opatrenie pomoci alebo schému pomoci treba kvalifikovať ako pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. V druhom rade má Komisia v rámci uplat­ nenia výnimiek podľa článku 87 ods. 3 ES široké právo voľnej úvahy, ktorého výkon zahŕňa komplexné hospodárske a sociálne hodnotenia 25, a Súdny dvor teda nesmie nahradiť posúdenie Komisie svojím posúde­ 43. Komisia ďalej tvrdila, že v rámci pre- ním 26 a takisto nesmie z tohto dôvodu judiciálneho konania podľa článku 234 ES s konečnou platnosťou rozhodnúť, či je nie je prípustné klásť Súdnemu dvoru otázku opatrenie pomoci zlučiteľné so spoločným o zlučiteľnosti štátnej pomoci alebo vnútro­ trhom. Toto posúdenie Komisie však pod­ štátnej schémy štátnej pomoci so spoločným lieha — aj keď veľmi obmedzenému — trhom. preskúmaniu Súdnym dvorom. 27

I -11155

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-148/04

čensiva v rámci systému právnej ochrany 49. Ďalej teda predovšetkým preskúmam, či Spoločenstva — oprávnený na opísané pre­ by neplatnosť napadnutého rozhodnutia skúmanie aj v rámci prejudiciálneho konania mala vyplynúť z nasledujúcich dôvodov: týkajúceho sa platnosti aktu Spoločenstva. 28 porušenie článku 87 (ods. 1 a 3) ES, porušení povinnosti odôvodnenia, ako aj zásad ochrany legitímnej dôvery a proporcionality.

46. Preto sa domnievam, že prvá prejudi- ciálna otázka nie je n e p r í p u s t n á a vnútroštátny súd ňou smeruje k tomu, aby Súdny dvor preskúmal platnosť napad­ IV — O prvej a druhej pr`ejudiciálnej nutého rozhodnutia so zreteľom na poruše­ otázke (preskúmanie platnosti) nie článku 87 ods. 1 ES a článku 87 ods. 3 ES.

A — Porušenie článku 87 ES

47. Druhou prejudiciálnou otázkou chce vnútroštátny súd zjavne zistiť, či neplatnosť napadnutého rozhodnutia vyplýva z porušení povinnosti odôvodnenia, zásady ochrany 1. O otázke legality kvalifikovania sporného legitímnej dôvery a/alebo zásady proporcio­ opatrenia ako pomoci v zmysle článku 87 nality. ods. 1 ES

vláda vo veci C-66/02, na ktorú teda možno kov, pričom skúma, či podľa týchto znakov odkázať 29, a to, že sporné opatrenie nevyka­ obsahuje prvky štátnej pomoci. 30 Platnosť zuje znaky poskytnutia výhody, štátneho napadnutého rozhodnutia preto nemožno charakteru zdrojov, selektivity poskytnutých spochybniť odkazom na individuálne prípady výhod, ani narušenia hospodárskej súťaže pomoci alebo jej uplatnenie ako napríklad alebo obchodu medzi členskými štátmi. pomoc alebo uplatnenie v prospech Unicre- Osobitne spochybňuje tvrdenie uvedené dito. Predmetom skúmania je teda skutoč­ v bode 33 napadnutého rozhodnutia, podľa nosť, či časť spornej schémy pomoci tvoriaca ktorého sporné opatrenie nie je neutrálne sporné opatrenie, z ktorého mal Unicredito z hľadiska relatívnej veľkosti dotknutých prospech, bola na základe jej všeobecných podnikov. Okrem toho Komisia nesprávne znakov Komisiou oprávnene kvalifikovaná nepoužila koncept pomoci de minimis, aj keď ako štátna pomoc podľa článku 87 ods. 1 ES. sama uznáva, že niektoré opatrenia nemuseli v určitých prípadoch prekračovať prahy pomoci de minimis.

52. Čo sa tejto otázky týka, je potrebné najskôr pripomenúť, že článok 87 ods. 1 ES definuje štátnu pomoc upravenú v Zmluve ES ako pomoc poskytovanú členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych pro­ striedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže b) Posúdenie tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovarov, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

51. Predovšetkým treba konštatovať, že — ako aj uviedla Komisia v bode 29 napadnu­ 53. Podľa ustálenej judikatúry je pre zarade­ tého rozhodnutia — predmetom napadnu­ nie určitého opatrenia ako štátnej pomoci tého rozhodnutia nie sú individuálne v zmysle tohto článku rozhodujúce splnenie pomoci, ale (sporná) schéma pomoci ako nasledujúcich kumulatívnych podmienok: i) taká. Podľa judikatúry sa totiž Komisia môže opatrenie musí poskytovať jednostrannú obmedziť iba na „abstraktné" preskúmanie výhodu niekoľkým podnikateľom alebo schémy pomoci podľa jej všeobecných zna­

57. Preto treba konštatovať, že žalobný dôvod neplatnosti založený na porušení článku 87 ods. 1 ES je nedôvodný. 55. Možno tu teda odkázať na zodpoveda­ júce pasáže: pokiaľ ide o existenciu zvýhod­ nenia, odkazujem na moje úvahy v bodoch 47 až 57 uvedených návrhov, v ktorých sa vyjadrujem aj k spornému opatreniu; čo sa týka znaku poskytnutia výhody zo štátnych prostriedkov, odkazujem na moje úvahy c) O otázke legality napadnutého rozhodnu­ v bodoch 63 a 64 uvedených návrhov. tia so zreteľom na uplatnenie článku 87 Z dôvodov, ktoré som potom uviedla ods. 3 písm. b) a c) ES v bodoch 65 až 84 uvedených návrhov, považujem sporné opatrenie aj za — v každom prípade sektorovo — selektívne. Ako som ďalej uviedla v bodoch 82 a 83 i) Vyjadrenia vnútroštátneho súdu a hlavné uvedených návrhov, je preto nadbytočné tvrdenia účastníkov konania osobitne skúmať, či sporné opatrenie pôsobí selektívne vnútri sektora, teda v závislosti od veľkosti bánk. Čo sa týka napokon otázky, či 58. Unicredito okrem toho zastáva názor — na ktorý sa aj vnútroštátny súd odvolával 31 — Pozri najmä rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 75, a z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 27. 32 — Pozri bod 51 vyššie.

I - 11158

UNICREDITO ITALIANO

v návrhu na začatie prejudiciálneho konania 61. Súdne preskúmanie výkonu práva voľnej —, že Komisia porušila článok 87 ods. 3 úvahy Komisie sa naopak obmedzuje na písm. b) a c) ES. Sporné opatrenie totiž overenie dodržania procesných pravidiel smerovalo k tomu, aby sa podporila úplná a pravidiel odôvodnenia, ako aj na kontrolu a konečná privatizácia talianskeho banko­ vecnej správnosti uvádzaného skutkového vého sektora, a preto malo byť považované za stavu a absencie právnej chyby, zjavnej chyby „pomoc na podporu vykonávania dôležitého v posúdení skutkového stavu a zneužitia projektu spoločného európskeho záujmu" právomoci. 35 alebo „pomoc na rozvoj určitých hospodár­ skych činností", ktorá je zlučiteľná so spo­ ločným trhom v zmysle spomenutých usta­ novení.

64. Vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či príkaz na vymáhanie nachádzajúci sa v napadnutom rozhodnutí neporušuje zásady ochrany legi­ b) Posúdenie tímnej dôvery a právnej istoty. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania k tomu poznamenáva, že sporné opatrenie spadá pod logiku a kontinuitu zákona Amato, o ktorom sa samotná Komisia vyslovila, že je v súlade s právom a je zlučiteľný s článkom 87 ES. Zjavný problém spojený 66. Súdny dvor v ustálenej judikatúre ozna­ s ochranou legitímnej dôvery a právnou čil vymáhanie protiprávnej pomoci za istotou spočíva v tom, že možnosť mať „logický dôsledok" jej protiprávnosti. 36 Podľa prospech zo spornej schémy pomoci bola článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 jednou z podmienok, podľa ktorých banky nesmie Komisia vyžadovať vymáhanie skúmali hospodárske hľadiská možnosti pomoci, ak by to bolo v rozpore so uskutočnenia predmetných zlúčení. všeobecnou zásadou práva Spoločenstva.

65. Vnútroštátny súd pritom v podstate zopakoval argumenty Unicredito k tomuto 67. Pokiaľ ide o zásadu ochrany legitímnej aspektu, v ktorých tvrdí, že podobnosť účelu dôvery, treba predovšetkým poznamenať, že a obsahu spornej schémy pomoci a zákona podľa ustálenej judikatúry sa členský štát, Amato zdôvodňuje domnienku zlučiteľnosti ktorého orgány poskytli pomoc v rozpore s článkom 87 ES. Postoj Komisie vo vzťahu s konaním podľa článku 88 ES, nemôže k zákonu Amato odôvodňuje podľa Unicre­ odvolávať nalegitímnu dôveru príjemcu, aby dito „mimoriadny prípad" legitímnej dôvery, ktorý by podľa článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 mohol chrániť podnik od vymá­ hania pomoci. Okrem toho sa Komisia 36 — Rozsudky Belgicko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 30, bod 64, a z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, chybne domnievala, že dôvodom vzniku 142/87, Zb. s. I-959, bod 66.

68. Podľa ustálenej juclikatúry však nemožno 71. Okrem toho podľa mňa neexistuje vylúčiť, že podnik príjemca protiprávnej žiadna okolnosť, ktorá by výnimočne odô­ pomoci sa môže dovolať mimoriadnych vodňovala legitímnu dôveru. okolností, na základe ktorých bude chránená jeho dôvera v súlad tejto pomoci s právom. 38 Berúc však clo úvahy imperatívny charakter kontroly štátnych pomoci, vykonávanej Komisiou podľa článku 93 ES, podniky, ktorým je pomoc poskytovaná, v zásade môžu mať legitímnu dôveru v to, že pomoc je v súlade s právom len vtedy, ak bola 72. V zásade treba totiž po prvé usúdiť, že poskytnutá s tým, že bolo dodržané konanie zaradenie určitého štátneho opatrenia medzi stanovené v uvedenom článku; starostlivý štátnu pomoc v zmysle článku 87 ES, pri podnikateľský subjekt totiž „musí zvyčajne naplnení skutkovej podstaty tohto ustanove­ byť schopný uistiť sa, že toto konanie bolo nia, závisí od množstva faktorov a vyžaduje si dodržané". 39 presnú analýzu technických a právnych vlast­ ností konkrétneho štátneho opatrenia a jeho hospodárskeho kontextu od prípadu k prípadu.41 37 — Pozri rozsudok Španielsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 26, bod 48. 38 — Pozri najmä rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 111. 39 — Pozri najmä rozsudky z 11. novembra 2004, Daewoo 40 — Pozri rozsudok Alean Deutschland, už citovaný v poznámke Electronics a Territorio Histórico de Alava/Komisia, pod čiarou 39, body 30 a 31. C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, s. 44; 41 — Pozri v súvislosti s otázkou jednostranného poskytnutia z. 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, výhody vyjadrenia, ktoré predniesol generálny advokát Zb. s. I-3437, bod 14; Komisia/Španielsko, už citovaný Tizzano vo svojich návrhoch z 8. mája 2001 vo veci Ferring v poznámke pod čiarou 26, bod 51, a z 20. marca 1997, (rozsudok z. 22. novembra 2001, C-53/00, Zb. s. I-9067) Alcan Deutschland, C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 25. bod 39.

77. Preto je potrebné uviesť, že v tomto 42 — Pozri body 44 a 59 vyššie. prípade nič nenasvedčuje tomu, že by príkaz 43 — Pozri najmä rozsudok Španielsko/Komisia, už citovaný na vymáhanie porušil zásady ochrany legi­ v poznámke pod čiarou 26, bod 34. tímnej dôvery alebo právnej istoty.

I - 11162

UNICREDITO ITALIANO

3. Porušenie zásady proporcionality Dôsledky vymáhania sú pre dotknuté pod­ niky zreteľne vážnejšie, než keby sporné opatrenie nebolo nikdy uplatňované.

a) Vyjadrenia vnútroštátneho súdu a hlavné tvrdenia účastníkov konania

b) Posúdenie

81. Spätným uhradením pomoci stráca prí­ jemca výhodu, ktorú mal voči svojim konku­ rentom na trhu, a obnovuje sa situácia pred 6 79. Unicredito tvrdí, že Komisia tým, že poskytnutím pomoci. 4 nenariadila postupné, ale úplné a okamžité vymáhanie pomoci, porušila zásadu propor­ cionality uplatniteľnú podľa článku 14 ods. 1 44 — Pozri najmä rozsudok Belgicko/Komisia, už citovaný nariadenia č. 659/1999. Spätné vymáhanie je v poznámke pod čiarou 36, bod 66. tak pre Unicredito, ako aj pre celý taliansky 45 — Pozri najmä rozsudky Taliansko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, hod 103; Belgicko/Komisia, už bankový sektor veľkou nevýhodou, lebo citovaný v poznámke pod čiarou 36, hod 66, a Španielsko/ zásadne mení hospodárske vzťahy, ktoré Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 26, bod 47. 46 — Rozsudok zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-350793, vznikli na základe sporných opatrení. Zb. s. I-699, hod 22.

I - 11163

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-148/04

82. Vzhľadom na túto funkciu Súdny dvor pomoci neproporcionálnym, lebo v opačnom konštatoval, že Komisia vo všeobecnosti prípade by — ako Komisia správne pozna­ nemôže — pokiaľ neexistujú výnimočné menala — bola poškodená účinnosť v práve okolnosti — prekročiť rámec voľnej úvahy, Spoločenstva stanoveného zákazu štátnej ktorú jej priznáva judikatúra Súdneho dvora, pomoci vo všeobecnosti a funkcia vymáhania keď členskému štátu nariadi, aby vymáhal osobitne. sumu protiprávne poskytnutej pomoci, pre­ tože tým iba obnovuje skoršiu situáciu. 47

85. Napokon sa v tomto konaní netvrdilo, že vymáhanie by bolo absolútne nemožné. 49

I - 11164

UNICREDITO ITALIANO

vysvetlení v návrhu na začatie prejudiciál- 90. Čo sa týka požiadaviek na odôvodnenie, neho konania pýta na porušenie povinnosti toto musí byť prispôsobené povahe pred­ odôvodnenia vo vzťahu k spornému príkazu metného aktu a musí jasne a jednoznačne na vymáhanie v napadnutom rozhodnutí. uvádzať úvahy inštitúcie, autora aktu, spôso­ bom, ktorý umožňuje zainteresovaným spoz­ nať odôvodnenie prijatého opatrenia a príslušnému súdu vykonávať svoju kon­ trolu. Požiadavka odôvodnenia musí byť posúdená v závislosti od okolností prejedná­ vanej veci, najmä obsahu aktu, povahy 88. Unicredito v tomto ohľade namieta, že uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môžu Komisia neodôvodnila, prečo nevyužila mož­ mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné nosť nevyžadovať pomoc späť podľa osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, na tom, aby dostali vysvetlenie. Nevyžaduje keď také vymáhanie porušuje zásadu ochrany sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky legitímnej dôvery uznávanú v práve Spolo­ relevantné skutkové a právne okolnosti, čenstva. Odôvodnenie je nedostatočné aj so pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa zreteľom na selektivitu a narušenie hospo­ požiadavky článku 253 ES, sa musí posu­ dárskej súťaže. Komisia mala na konštatova­ dzovať s ohľadom nielen na jeho znenie, ale nie narušenia hospodárskej súťaže vymedziť tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn relevantný trh. Odôvodnenie absentuje aj vo právnych pravidiel upravujúcich predmetnú vzťahu k neuplatneniu pravidla de minimis oblasť. 51 Komisiou. Napokon Komisia nemala skúmať spornú schému pomoci abstraktne, ale so zreteľom na každý jednotlivý prípad uplatne­ nia.

95. Pokiaľ napokon ide o tvrdenie, že Komisia mala spornú schému pomoci skú­ mať a odôvodniť so zreteľom na každý jednotlivý prípad uplatnenia, už som uviedla, že predmetom napadnutého rozhodnutia je skúmanie schémy pomoci ako takej a Komisia sa môže podľa judikatúry obme­ dziť iba na „abstraktné" preskúmanie schémy pomoci podľa jej všeobecných znakov, pri­ čom skúma, či podľa týchto znakov obsahuje 92. Čo sa týka výhrady, že Komisia mala na prvky štátnej pomoci.53Napadnuté rozhod­ konštatovanie narušenia hospodárskej súťaže nutie preto nepotrebuje odôvodnenie vo vymedziť relevantný trh, podľa ustálenej vzťahu k prípadom individuálneho uplatne­ judikatúry postačuje dôkaz, že predmetná nia spornej schémy pomoci. pomoc bola schopná ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a hrozila narušiť hospodársku súťaž bez toho, aby bolo nevy­ hnutné vymedziť trh a jeho štruktúru a skúmať z toho vyplývajúce súvislosti hospodárskej súťaže. 52 96. Z toho vyplýva, že nezávisle od otázky hmotnoprávnej správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno konšta­ tovať žiadne porušenie povinnosti odôvod­ nenia.

93. Komisia napokon v bodoch 32 až 37 5. Výsledok skúmania platnosti vyčerpávajúco vysvetlila dôvody, prečo pova­ žovala spornú schému pomoci a osobitne sporné opatrenie za selektívne. V bode 44 Komisia navyše preskúmala otázku prekro­ čenia prahov de minimis. 97. Vzhľadom na všetky uvedené skutoč­ nosti treba konštatovať, že z uskutočneného

52 — Pozri okrem iného rozsudok zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, body 9 až 12. 53 — Pozri bod 51 vyššie.

I - 11167

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-148/04

VI — Rozhodnutie o trovách charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútro­ štátnym súdom; o trovách konania teda 101. Trovy konania talianskej vlády ani rozhodne tento súd. Komisie nemôžu byť nahradené. Vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej má konanie pred Súdnym dvorom incidenčný

VII - Návrh

102. Vzhľadom na všetko uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na otázky, ktoré položila Commissione tributaria di Genova, takto:

1. Zo skúmania položených otázok nevyplýva nič, čo by mohlo mať za následok neplatnosť rozhodnutia Komisie 2002/581/ES z 11. decembra 2001 o systéme štátnej pomoci pre banky, ktorý uplatňuje Taliansko, predovšetkým príkazu na vymáhanie, ktorý sa v ňom nachádza.