← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·30.3.2006

C-158/04

ECLI:EU:C:2006:212

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62004CC0158

ALFA VITA VASSILOPOULOS A CARREFOUR-MARINOPOULOS

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 30. marca 2006 1

1. Je vnútroštátna právna úprava, ktorá I — Právny a skutkový kontext podriaďuje predaj zmrazeného chleba typu „bake-off" získaním predchádzajúceho povo­ lenia upraveného právnymi predpismi týka­ júcimi sa prevádzkovania pekárni, zlučiteľná s článkom 28 ES? Tak v podstate znie otázka, ktorú Dioikitiko Protodikeio Ioanninon (prvostupňový správny súd v Ioannina) (Grécko) kladie Súdnemu dvoru v týchto spojených veciach.

3. Súčasná grécka právna úprava podmienok zriadenia a prevádzky výrobní pre výrobu chleba a všeobecnejšie pekárni má pôvod v p r e z i d e n t s k o m d e k r é t e č. 25.8 z 13. septembra 1934 (FEK A' 309). Tento dekrét upravuje postup predchádzajúci ude­ leniu povolenia na zriadenie a prevádzkovanie pekárni a definuje stavebné podmienky a podmienky vybavenia, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné toto povolenie získať. Tieto podmienky sú kon­ 2. Na základe týchto návrhov na začatie krétnejšie upravené zákonom č. 726/1977 prejudiciálneho konania má Súdny dvor opäť (FEK A' 316), ktorý mení a dopĺňa platné upriamiť svoju pozornosť na vývoj judikatúry právne predpisy týkajúce sa pekárni a miest vychádzajúcej z r o z s u d k u Keck predaja chleba. Vo svojom článku 16 stano­ a Mithouard 2 v oblasti voľného pohybu vuje, že „zriadenie pekárne alebo miesta tovaru. Tento vývoj teoreticky spočíva na predaja chleba predpokladá predchádzajúce solídnych základoch.3 Ukázalo sa však, že povolenie vydané príslušným prefektom po v praxi vyvoláva značné ťažkosti pri uplatňo­ overení, či boli splnené všetky požiadavky, vaní. Tieto veci sú toho dôkazom. ktoré tento zákon ukladá". Pod pojmom „pekáreň" je podľa článku 65 zákona č. 2065/1992 (FEK A' 113) potrebné chápať 1 — Jazyk prednesú: portugalčina. akúkoľvek „pevnú konštrukciu, špeciálne 2 — Rozsudok z 24. novembra 1993, C-267/91 o C-268/91, Zb usporiadanú a vybavenú na výrobu chleba, s. I-6097. 3 - Pozri v tomto ohľade JOLIET, R.: La libre circulation des pekárenských výrobkov vo všeobecnosti marchandises: ľarrêt Keck et Mithouard et les nouvelles a ostatných potravinových prípravkov na orientations de la jurisprudence. In: Journal des tribunaux — Droit européen, 1994, s. 145. základe múky (s výnimkou cesta), ako aj na

I - 8137

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-158/04 A C-159/04

pečenie jedál a iných kulinárskych výrobkov 5. Oba uvedené podniky podali na vnútro­ pre verejnosť". Prezidentský dekrét štátny súd žaloby o neplatnosť proti týmto č. 369/1992 (FEK A' 186), ktorý bol prijatý rozhodnutiam. Tieto podniky tvrdia najmä na základe tohto ustanovenia, stanovuje to, že vnútroštátna právna úprava, ako ju postup a doklady potrebné na udelenie uplatňuje grécka štátna správa, predstavuje povolenia na zriadenie a prevádzkovanie množstevné obmedzenie dovozu, ktoré je pekárni a miest predaja chleba a podrobne v rozpore so zákazom uvedeným v článku uvádza podmienky, ktorým podlieha balenie 28 ES. Okrem toho upozorňujú vnútroštátny pekárenských výrobkov. súd na skutočnosť, že Panhelénska únia výrobcov chleba podala Komisii Európskych spoločenstiev sťažnosť, v ktorej sa domáhala, aby sa určilo, že grécke právne predpisy vytvárajú v Grécku neodôvodnené prekážky dovozu a predaja tohto výrobku tým, že vyhradzujú predaj chleba typu „bake-off" pekarnam. Je potrebné poznamenať, že Komisia v nadväznosti na túto sťažnosť zahájila konanie o nesplnenie povinnosti na základe článku 226 ES a po jeho skončení zaslala 7. júla 2004 Helénskej republike odôvodnené stanovisko a vyzvala ju, aby už nepodriaďovala postup „bake-off' podmien­ kam stanoveným vnútroštátnou právnou úpravou o pekárňach. V rámci tohto konania došlo k predloženiu veci Súdnemu dvoru. 4 4. Oznámenie gréckeho ministerstva roz­ voja, ktoré bolo prijaté v roku 2001 a oznámené príslušným orgánom, upresňuje, že fungovanie pecí určených na pečenie z m r a z e n é h o chleba alebo cesta v prevádzkach predaja chleba je súčasťou postupu výroby chleba. Z toho vyplýva, že na používanie takýchto pecí musia mať do­ 6. Za tohto stavu sa Dioikitiko Protodikeio tknuté osoby povolenie na prevádzkovanie Ioanninon rozhodol prerušiť konanie pekárne. V nadväznosti na toto oznámenie sa a Súdnemu dvoru položiť tieto prejudiciálne Nomarchiaki Aftodioikisi Ioanninon otázky: (Okresný úrad Ioannina, ďalej len „okresný úrad") rozhodol vykonať kontroly v potravinárskych supermarketach Trofo Super-Markets AE a Carrefour-Marinopou- los AE. Keďže tento okresný úrad konštato­ val existenciu miest predaja chleba a zariadení na pečenie zmrazeného chleba „1. Predstavuje predchádzajúce povolenie bez povolenia na prevádzkovanie stanove­ — spomínané v odôvodnení [rozhodnu- ného právnymi predpismi o pekárňach, nariadil dvoma rozhodnutiami prijatými 27. novembra 2001 zastavenie prevádzky pecí na pečenie chleba umiestnených 4 — Vec Komisia/Grécko (C-82/05), prejednávaná pred Súdnym dvorom, v ktorej sa konalo spoločné pojednávanie s týmito v týchto dvoch supermarketach. vecami.

I - 8138

ALFA VITA VASSILOPOULOS A CARREFOUR-MARINOPOULOS

tia] o položení prejudiciálnej otázky II — Analýza — požadované pre predaj výrobkov ‚bake-off' opatrenie s účinkom rovnakým, ako je množstevné obmedzenie v zmysle článku 28 ES? A — Existencia obmedzenia dovozu

7. Svojou prvou a treťou prejudiciálnou otázkou, ktoré je potrebné preskúmať spo­ ločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či požiadavka získania pred­ 2. V prípade kladnej odpovede sleduje chádzajúceho povolenia, stanovená na pre­ požiadavka predchádzajúceho povole­ vádzkovanie pekárne, ktorou členský štát nia, ktorej je podriadený výkon činnosti podmieňuje predaj zmrazeného chleba typu pekárne, čisto kvalitatívny cieľ v tom „bake-off", predstavuje množstevné obme­ zmysle, že stanovuje jednoduché kvali­ dzenie alebo opatrenie s rovnakým účinkom tatívne odlíšenie týkajúce sa charak­ v zmysle článku 28 ES. teristík predávaného chleba (jeho vône, chuti, farby a vzhľadu jeho korky) a jeho nutričnej hodnoty [rozsudok z 5. novembra 2002, Komisia/Nemecko, C-325/00, Zb. s. I-9977], alebo má za cieľ chrániť spotrebiteľa a verejné zdra­ 8. Vjudikatúre Súdneho dvora možno určite vie proti akémukoľvek prípadnému kva­ nájsť dostatočné podklady na zodpovedanie litatívnemu zhoršeniu (rozsudok tejto otázky. Je však ťažké popierať, že v praxi 3852/2002 Gréckej štátnej rady)? je uplatňovanie tejto judikatúry zdrojom neistoty. Tieto veci poskytujú vhodnú príle­ žitosť na vyjasnenie existujúceho rámca judikatúry.

3. So zreteľom na skutočnosť, že vyššie 1. Klasický prístup uvedené obmedzenie sa uplatňuje bez rozlíšenia na všetky výrobky ‚bake-off' tak domáce, ako aj výrobky Spoločen­ stva, má táto otázka spojitosť s právom Spoločenstva a môže toto obmedzenie 9. Keďže neexistujú spoločné alebo harmo­ priamo alebo nepriamo, skutočne alebo nizované pravidlá týkajúce sa výroby potenciálne ovplyvniť obchod s týmito a predaja chleba a iných pekárenských výrobkami medzi členskými štátmi?" výrobkov, je nesporné, že „členským štátom

I - 8139

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÅTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-158/04 A C-159/04

prináleží, aby každý z nich na svojom území 11. Z judikatúry „Cassis de Dijon" okrem prijal všetky pravidlá týkajúce sa charak- toho vyplýva, že v prípade neexistencie teristík zloženia, výroby a predaja týchto harmonizácie môžu opatrenia, ktoré sa potravín za predpokladu, že nepovedú uplatňujú bez rozdielu na vnútroštátne k diskriminácií na úkor dovážaných výrob- výrobky a výrobky dovezené z iných člen­ kov, ani nebudú brániť dovozu výrobkov ských štátov, predstavovať obmedzenia voľ­ pochádzajúcich z iných členských štátov". 5 ného pohybu tovaru. 7 Zo spisu jasne Týmto sa uznáva voľnosť členských štátov vyplýva, že požiadavka predchádzajúceho v tejto oblasti. Môžu teda stanoviť, že predaj povolenia, ktorá je spochybnená v sporoch chleba a ďalších pekárenských výrobkov vo veci samej, má povahu opatrenia, ktoré sa podlieha predchádzajúcemu povoleniu, aby uplatňuje bez rozdielu. tak mohli overiť dodržiavanie výrobných noriem a noriem ochrany spotrebiteľov. Túto právomoc však nemožno vykonávať bez obmedzení. Takéto obmedzenia vyplývajú najmä z povinnosti dodržiavať základné slobody, ktoré sú zakotvené v Zmluve ES a medzi ktoré patrí sloboda voľného pohybu 12. Je však potrebné si ešte položiť otázku, či tovaru. Táto sloboda podľa článku 28 ES takéto opatrenie spadá do kategórie vnútro­ najmä zabezpečuje, že „množstevné obme­ štátnych opatrení týkajúcich sa charakteristík dzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnakým výrobkov alebo do kategórie spôsobov pre­ účinkom sú medzi členskými štátmi zaká­ daja. Od rozsudku Keck a Mithouard totiž zané". nespadá uplatňovanie vnútroštátnych o- patrení, ktoré obmedzujú alebo zakazujú „určité spôsoby predaja" na výrobky pochá­ dzajúce z iných členských štátov, pod zákaz uvedený v článku 28 ES pod podmienkou, že sa tieto ustanovenia „uplatňujú na všetky dotknuté podnikateľské subjekty vykonáva­ júce svoju činnosť na štátnom území a že ovplyvňujú rovnakým spôsobom tak z právneho, ako aj skutkového hľadiska predaj vnútroštátnych výrobkov a výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov". 8

10. Tradične sa však stanovuje, že opatrenie s účinkom rovnakým, ako je množstevné obmedzenie, predstavujú všetky štátne opa­ trenia, ktoré môžu priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne, narušiť obchod v rámci Spoločenstva. 6 13. Ani v t o m t o r o z s u d k u , ani v nadväzujúcej judikatúre neposkytol Súdny

5 — Rozsudok zo 14. júla 1994, Van der Veldt, C-17/93, Zb. s. Á-3537, bod 10. 7 — Rozsudok z 20. februára 1979, Rewe-Zentral, nazývaný „Cassis 6 — Bod 11 rozsudku Keck a Mithouard, už citovaného de Dijon", 120/78, Zb. s. 649. v poznámke pod čiarou 2, ktorého pôvod sa nachádza 8 — Bod 16 rozsudku Keck a Mithouard, už citovaného v rozsudku z 11. júla 1974, Dassonville, 8/74, Zb. s. 837, bod 5. v poznámke pod čiarou 2.

I - 8140

ALFA VITA VASSILOPOULOS A CARREFOUR-MARINOPOULOS

dvor presnú definíciu pojmu „spôsoby pre prevádzkovanie pekárni predstavuje „spôsob daja". Vo svojich rozhodnutiach však predaja". postupne vypracoval demonštratívny výpočet opatrení spadajúcich do tejto kategórie. 9 Túto kvalifikáciu tak vyhradzuje právnym

úpravám, ktoré sa týkajú najmä podmienok a spôsobov predaja 10, ako aj okolností času a miesta predaja tovaru. 11 Naopak, táto kvalifikácia neplatí pre právne úpravy, ktoré sa síce zdanlivo týkajú spôsobov predaja, no v skutočnosti sa týkajú charakteristík výrob kov. 1 2 Rovnako článku 28 ES odporujú právne úpravy, ktoré ukladajú predchádza júce povolenie na uvádzanie výrobkov na trh alebo vykonávanie hospodárskej činnosti, 15. Podľa môjho názoru je táto kvalifikácia pričom udelenie tohto povolenia podmie nesprávna. Vnútroštátna právna úprava, ňujú dodržiavaním určitých noriem týkajú o ktorú ide vo veci samej, sa určite vzťahuje cich sa charakteristík výrobkov. 1 3 na pekárne a ďalšie miesta predaja chleba. Z posúdenia jej ustanovení však vyplýva, že jej účelom je stanoviť podmienky prípravy a výroby, ktorým musia tieto výrobky zod

povedať. Získanie povolenia na prevádzko vanie podlieha podmienkam, že sa budú dodržiavať určité výrobné postupy a že sa umiestni náležité vybavenie. V konaní vo veci samej tak grécke orgány poukazujú práve na nedodržiavanie určitých podmienok prípravy výrobkov uvádzaných na trh, ako napríklad,

14. Okresný úrad, ktorý je žalovaný v konaní že sa v dotknutých priestoroch má nachádzať vo veci samej, ako aj grécka vláda tvrdia, že miestnosť na miesenie, sklad na múku alebo právna úprava, ktorá podriaďuje predaj zariadenie na preosievanie múky.

Je však chleba a pekárenských výrobkov predchá nesporné, že tieto podmienky sú súčasťou dzajúcemu povoleniu požadovanému na výrobného postupu, a týkajú sa teda vlast ných charakteristík výrobkov typu „bake-off ' 1 určených na predaj. 4Uplatnenie predmet 9 — Pozri ako príklad zrhnutie obsiahnuté v bode 18 návrhov, ných pravidiel má za následok zabránenie ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Morellato, C-416/00 (rozsudok z 18. septembra 2003, Zb. predaju chleba typu „bake-off' v iných pries

s. I-9343) alebo zhrnutie obsiahnuté v bode 61 a nasi, návrhov, toroch, ako sú pekárne, a to z dôvodu, že ktoré predniesla generálna advokátka Stix-Hackl vo veci Deutscher Apothekerverband, C-322/01 (rozsudok charakteristikou tohto chleba je, že sa z 11. decembra 2003, Zb. s. I-14887). najskôr pečie v mieste predaja.

Z toho 10 — Pozri tiež rozsudky z 9. februára 1995, Leclerc-Siptec, C-412/93, Zb. s. I-179, bod 22, a z 28. októbra 1999, ARD, vyplýva, že pokiaľ ide o podmienky uplatne C-6/98, Zb. s. I-7599, bod 46. nia spornej právnej úpravy na oba prejedná 11 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. júna 1994, Tankstation 't Heukske a Boermans, C-401/92 a C-402/92, Zb. s. I-2199, vané prípady, nemožno túto spornú právnu bod 14, a z 29. júna 1995, Komisia/Grécko, C-391/92, Zb.

s. I-1621, bod 15. 12 — Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júla 1995, Mars, C-70/93, Zb. s. I-1923, bod 13, a z 26. júna 1997, Familiapress, C-368/95, Zb. s. I-3689, bod 11. 14 — Súdny dvor vo svojom rozsudku Morellato, už citovanom 13 — Pozri tiež rozsudky zo 14. júla 1998, Aher-Waggon, v poznámke pod čiarou 9 (bod 32), v tomto zmysle pripúšťa, C-389/96, Zb. s. I-4473, bod 18, a z 22. januára 2002, Canal že výrobky tohto druhu sa mohli doviezť, zatiaľ čo „proces ich Satélite Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 29. výroby nebol ešte ukončený".

I - 8141

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-158/04 A C-159/04

úpravu považovať za „spôsob predaja" výživu len lekárňam. Z pohľadu Súdneho v zmysle judikatúry Súdneho dvora. dvora, právna úprava, „ktorá upravuje uvá­ dzanie dotknutých výrobkov na trh, len obmedzuje miesta ich distribúcie".17Vzhľa­ dom na to, že táto právna úprava neukladá žiadne osobitné podmienky pre samotné výrobky, Súdny dvor ju považuje za „vnútro­ štátne opatrenie všeobecnej regulácie obchodu". 18 V prejednávaných veciach sa 16. Tento záver nemožno spochybniť porov­ predmetná grécka právna úprava priamo naním vykonaným okresným úradom dotýka podmienok prípravy a postupov a gréckou vládou. Rozsudok Gauchard 15, výroby výrobkov „bake-off' určených na ktorého sa títo účastníci dovolávajú, sa týkal uvedenie na trh. Nemožno ju teda obmedziť povolenia na otvorenie a rozšírenie obchod­ na právnu úpravu týkajúcu sa miest predaja. ných priestorov nad určitý rozsah. V tejto veci išlo len o usporiadanie obchodných priestorov. Takáto vnútroštátna právna úprava zjavne nemohla viesť k úprave pre­ dávaných výrobkov alebo bezprostredne ovplyvniť prístup dovážaných výrobkov na 18. Pokiaľ ide o rozsudok CIA Security trh. Okrem toho Súdny dvor vo svojom International 19, na ktorý sa rovnako odka­ rozsudku rozhodol, že takáto právna úprava zuje, v ňom sa iba stanovuje, že pravidlo, sa má v zásade skúmať s ohľadom na podľa ktorého nikto nemôže prevádzkovať samotnú zásadu slobody usadiť sa. 16 podnik poskytujúci bezpečnostné služby bez V prejednávaných veciach sa predmetné povolenia ministerstva vnútra, sa priamo povolenie naopak priamo týka podmienok netýka voľného pohybu tovaru, „pretože výroby výrobkov určených na uvedenie na ukladá podmienku, aby sa podnik mohol trh. Prístup zahraničných výrobkov tohto usadiť a vykonávať svoju činnosť ako podnik typu na vnútroštátny trh je teda priamo poskytujúci bezpečnostné služby". 20 Tento dotknutý. Takéto porovnanie sa javí ako rozsudok nemôže slúžiť ako východiskový irelevantné. bod pre tieto veci.

19. Na záver účastníci konania navrhujú urobiť paralelu medzi prejednávanými vecami a už citovaným rozsudkom Morel- 17. Tí istí účastníci konania sa odvolávajú na lato, a to z dôvodu, že sa tento rozsudok týka už citovaný rozsudok Súdneho dvora výrobku toho istého druhu. Je pravda, že z 29. júna 1995, Komisia/Grécko. Tento Súdny dvor týmto rozsudkom rozhodol, že

rozsudok

sa týkal právnej úpravy, ktorá požiadavka predchádzajúceho balenia, kto- vyhradzovala predaj mlieka na dojčenskú

17 — Bod 20 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 15 — Rozsudok z 8. decembra 1987, 20/87, Zb. s. 4879. 18 — Bod 17. 16 — Za okolností prejednávaného prípadu však bola táto zásada neuplatniteľná s ohľadom na neexistenciu akejkoľvek skutoč­ 19 — Rozsudok z 30. apríla 1996, C-194/94, Zb. s. I-2201. nosti, ktorá by prekračovala čisto vnútroštátny rámec. 20 — Bod 58.

I - 8142

ALFA VITA VASSILOPOULOS A CARREFOUR-MARINOPOULOS

rou členský štát podmieňuje predaj chleba, irelevantné. Za okolností v sporoch vo veci ked' je čiastočne pečený chlieb dopečený samej spadá sporná právna úprava do v tomto členskom štáte, môže byť v zásade kategórie vnútroštátnych opatrení týkajúcich vyňatá z rozsahu pôsobnosti článku 28 ES. sa charakteristík výrobkov. V každom prí­ Toto rozhodnutie však v plnom rozsahu pade, aj keby sa dotknuté opatrenie kvalifi­ spočívalo na konkrétnej úvahe, ktorá úzko kovalo ako „spôsob predaja", nespĺňa pod­ súvisela s touto vecou. 21 Rozhodujúcim mienky stanovené judikatúrou na to, aby sa východiskom pre riešenie, ktoré bolo prijaté mohlo vyňať z pôsobnosti článku 28 ES. Je vo veci Morellato, je totiž skutočnosť, že totiž zjavné, že neovplyvňuje rovnakým dodržiavanie požiadaviek balenia, uložených spôsobom tak z právneho, ako aj skutkového predmetnou talianskou právnou úpravou, hľadiska uvádzanie na trh vnútroštátnych neviedlo k zmene a úprave výrobku pred výrobkov a výrobkov pochádzajúcich z iných jeho uvedením na trh v štáte dovozu. 22 Tieto členských štátov. požiadavky sa týkajú len predaja chleba, ktorý vzniká dopečením predpečeného chleba.23Naopak požiadavky uložené pred­ metnou gréckou právnou úpravou sa priamo týkajú postupu konečnej výroby a pečenia chleba. Tieto požiadavky sa týkajú povahy výrobku, ktorý sa uvádza na predaj. Za týchto okolností bolo ťažké nájsť spôsob, ako by právna úprava obsahujúca takéto požiadavky mohla byť vyňatá z rozsahu pôsobnosti článku 28 ES. Riešenie prijaté v rozsudku Morellato teda nemožno na prejednávané veci použiť. Ak tento rozsudok môže byť v takomto kontexte užitočný, potom len preto, že svedčí o ťažkostiach, ktoré so sebou v niektorých prípadoch prináša vykonávanie 21. Charakteristikou chleba typu „bake-off" rozlíšenia, ktoré bolo stanovené v judikatúre je, že prešiel určitými etapami výroby chleba, Keck a Mithouard. 24 akými sú miesenie a prvé pečenie. Podriadiť ho za týchto podmienok rovnakým výrob­ ným požiadavkám, aké sú stanovené pre čerstvý chlieb, má zjavne za následok zby­ točné náklady, ktoré zdražujú, a teda sťažujú uvádzanie na trh. Okrem toho sa tieto náklady týkajú osobitne zmrazených výrob­ kov, ktoré sa môžu vďaka svojej povahe uchovávať a prepravovať najmä z iných 20. Z tejto analýzy vyplýva, že všetky uve­ členských štátov. 2 5V dôsledku toho mi dené porovnania sa musia považovať za pripadá zrejmé, že predmetná právna úprava je v skutočnosti diskriminačná vo vzťahu k dovážaným výrobkom, a preto predstavuje 21 — Pozri poznámku pod čiarou 11 návrhov, ktoré predniesol prekážku obchodu v rámci Spoločenstva. generálny advokát Geelhoed vo veci Schwarz. C-3666/04 (rozsudok z 24. novembra 2005, Zb. s. I-10139), kde sa použil podobný výklad. 22 — Body 34 a 35. 23 — Tamże, bod 36. 25 — Pozri analogicky bod 20 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Morellato, už citova­ 24 — Pozri bod 24 a nasl, týchto návrhov. ných v poznámke pod čiarou 9.

I - 8143

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-158/04 A C-159/04

22. Na zmiernenie prísnosti takéhoto záveru 2. Ťažkosti spojené s uplatnením rozsudku grécka vláda v konečnom dôsledku nazna­ Keck a Mithouard čuje, že povolenie sa v skutočnosti neudeľuje za tých istých podmienok, a to v závislosti od povahy dotknutých miest predaja. Takáto obhajoba nie je prijateľná. Aj za predpokladu, že by sa takáto prax uplatňovala, čomu nič nenasvedčuje, je potrebné poznamenať, že nespočíva na jasnom základe. Požiadavka 24. Doterajšia analýza sa riadila prístupom, právnej istoty, ktorú chráni právny poriadok ktorý Súdny dvor definoval v uvedenom Spoločenstva, však predpokladá, že právne rozsudku Keck a Mithouard. Uplatňovanie postavenie vyplývajúce z vnútroštátnej práv­ tohto prístupu však takmer nevyhnutne nej úpravy je dostatočne jasné a presné, aby vzbudzuje pochybnosti, pokiaľ ide dotknutým subjektom umožnilo poznať roz­ o kvalifikáciu predmetného vnútroštátneho sah ich práv a povinností. 26 Ak nie je táto opatrenia. To viedlo v tejto oblasti k rozvoju požiadavka splnená, nemožno uvedenú prax zložitej a pružnej judikatúry. Domnievam sa, považovať za odôvodnenie spornej právnej že by bolo teraz užitočné posúdiť tento úpravy. prístup z hľadiska neskoršej judikatúry. Táto analýza by okrem toho mohla pomôcť definovať h a r m o n i z o v a n ý p r í s t u p k obmedzeniam slobôd pohybu.

25. Chcel by som však upresniť, že vôbec nejde o spochybnenie vývoja judikatúry stanovenej v rozsudku Keck a Mithouard. Mojím zámerom je len objasniť rôzne kritériá obmedzovania slobody pohybu a vytýčiť všeobecný spoločný smer tak, aby 23. Za týchto podmienok je potrebné na sa podporil jednoduchší a istejší prístup prvú a tretiu otázku odpovedať spoločne tak, k týmto otázkam. že vnútroštátna právna úprava, ktorá je predmetom sporov vo veci samej a ktorá podmieňuje predaj výrobkov typu „bake-off" získaním predchádzajúceho povolenia ude­ leného po overení požiadaviek uložených na prevádzkovanie pekárne, predstavuje opatre­ nie s účinkom rovnakým, ako je množstevné obmedzenie v zmysle článku 28 ES. 26. Najskôr pripomínam, že v nadväznosti na uvedený rozsudok Keck a Mithouard musel Súdny dvor odstupňovať jednoduché 26 — Rozsudok z 2. júna 2005, Dörr a Ünal, C-136/03, Zb. s. I-4759, bod 52. rozlíšenie, ktoré v tomto rozsudku stanovil.

I - 8144

ALFA VITA VASSILOPOULOS A CARREFOUR-MARINOPOULOS

27. Dochádza tak k tomu, že niektoré článku 30 Zmluvy pod podmienkou, že pravidlá, ktoré zdanlivo vyplývajú zo spôso­ v skutočnosti nepredstavuje diskrimináciu bov predaja, sa považujú za pravidlá týkajúce vo vzťahu k dovážaným výrobkom". 29 Zdá sa výrobkov. Tak je to najmä v prípade sa, že Súdny dvor vychádzal zo skutočnosti, pravidiel týkajúcich sa reklamy v prípade, ak že požiadavka balenia, a teda úpravy výrobku sa ukáže, že majú vplyv na podmienky, ktoré bola uložená až v konečnej fáze uvádzania musí tovar spĺňať. V už citovanej veci Mars výrobku na trh, takže samotný prístup tak Súdny dvor rozhodol, že „aj keď sa taký dovezeného výrobku na vnútroštátny trh zákaz, aký je predmetom konania vo veci nebol dotknutý. 30 samej, týkajúci sa uvádzania výrobkov do obehu v členskom štáte majúcich rovnaké reklamné údaje, aké sa legálne používajú v iných členských štátoch, uplatní bez roz­ dielu na všetky výrobky, môže narušiť obchod v rámci Spoločenstva". 27 Dôvodom je, že takéto opatrenie môže „nútiť dovozcu, aby odlišne upravoval prezentáciu svojich 29. Nakoniec môže dôjsť k tomu, že sa výrobkov v závislosti od miesta, kde sa Súdny dvor odchýli od alternatívy stanovenej uvádzajú na trh, a aby v dôsledku toho judikatúrou Keck a Mithouard a vykoná znášal dodatočné náklady na balenie analýzu založenú výhradne na obmedzujú­ a reklamu". 28 cich účinkoch napadnutej právnej úpravy. Takto bolo rozhodnuté v súvislosti s francúzskou právnou úpravou, ktorá hospodárskym subjektom dovážajúcim osivo z iného členského štátu ukladala, aby ho dodávali centru, ktoré vlastní výlučnú licen­ ciu. 3 1 Ďalším príkladom je rozsudok týkajúci sa švédskeho režimu povolení na dovoz alkoholických nápojov a na ich uvádzanie na trh. 32

28. Nastala naopak situácia, že pravidlá týkajúce sa balenia výrobkov, zaradené a priori rozsudkom Keck a Mithouard medzi pravidlá týkajúce sa výrobkov, boli na základe analýzy prejednávanej veci kvalifikované ako „spôsoby predaja". O tom svedčí už citovaný

rozsudok

Morellato, v ktorom Súdny dvor 30. Tieto riešenia svedčia o pragmatizme rozhodol, že „za týchto okolností, stanovená Súdneho dvora v tejto oblasti. Judikatúra sa požiadavka predchádzajúceho balenia, ktorá dokázala prispôsobiť okolnostiam každého sa týka len predaja chleba, ktorý vzniká dopečením predpečeného chleba, sa v zásade môže vyňať z rozsahu pôsobnosti 29 — Bod 36. 30 — V tomto zmysle tiež bod 77 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Stix-Hackl vo veci Deutscher Apothe­ kerverband, už citovaných v poznámke pod čiarou 9. 31 — Rozsudok z 5. októbra 1994. Centre d'insémination de la 27 — Bod 13 rozsudku Mars, už citovaného v poznámke pod Crespelle, C-323/93, Zb. s. I-5077, bod 29. čiarou 12. 32 - Rozsudok z 23. októbra 1997, Franzén, C-189/95, Zb. 28 — Tamże, bod 13. s. I-5909, bod 71.

I - 8145

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - SPOJENÉ VECI C-158/04 A C-159/04

prípadu a danej hospodárskej skutočnosti. sa javí velmi ziozite. Táto zlozitost sa Tieto riešenia však vykazujú aj tri hlavné prejavuje najmä sklonom Súdneho dvora nevýhody, na ktoré naráža prístup, ktorý bol uvaliť na vnútroštátny súd bremeno určenia zavedený v rozsudku Keck a Mithouard. povahy a dosahu predmetnej právnej 35 úpravy. Súdu, ktorý žiadal Súdny dvor o pomoc pri riešení určitej veci, môže toto bremeno pripadať dosť ťažké.

31. Po prvé, zatiaľ čo rozlíšenie, ktoré je stanovené v rozsudku Keck a Mithouard, bolo prijaté s cieľom objasniť povahu zákazu vyplývajúceho zo zásady voľného pohybu tovaru, ukázalo sa, že je v skutočnosti zdrojom neistoty tak pre hospodárske sub­ jekty, ako aj pre inštitúcie Európskeho 33. Po tretie sa ukázalo, že judikatúra Keck spoločenstva a členské štáty. V určitých a Mithouard nie je ľahko uplatniteľná na prípadoch je zložité odlíšiť, čo spadá do oblasti ďalších slobôd pohybu. Z tohto spôsobov predaja a čo spadá do právnych dôvodu Súdny dvor vo svojej judikatúre úprav týkajúcich sa charakteristík výrobkov, týkajúcej sa ďalších slobôd nikdy nepoužil pretože existencia obmedzenia obchodu kvalifikáciu „spôsobu predaja". Súdny dvor sa závisí od spôsobu uplatňovania danej právnej v tomto prípade uspokojuje s tým, že vo úpravy a od jej konkrétnych účinkov. 33 všeobecnosti považuje za obmedzenia slo­ V iných prípadoch sa javí nemožné zaradiť body pohybu „všetky opatrenia, ktoré výkon určité opatrenie do niektorej z týchto kate­ tejto slobody zakazujú, prekážajú mu alebo górií, pretože rôznorodosť právnych úprav, ho robia menej príťažlivým". 36Tento rozdiel ktoré môžu byť spochybnené, môže sotva v prístupe nastoľuje problém kotierende zapadať do tak obmedzeného rámca. 34 judikatúry. Tento problém sa javí o to významnejší, že množstvo vnútroštátnych opatrení predložených Súdnemu dvoru na preskúmanie z hľadiska voľného pohybu tovaru je možné tiež kvalifikovať ako obme­ dzenia ďalších slobôd pohybu. 37

32. Po druhé, zatiaľ čo cieľom tejto judika- 35 — V tejto súvislosti sú významné napríklad rozsudky z 9. júla túry je uľahčiť uplatňovanie zásady voľného 1997, De Agostini a TV-Shop, C-34/95C-36/95, Zb. s. pohybu tovaru, uplatňovanie tejto judikatúry I-3843; z 18. septembra 2003, Morellato, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, a z 26. mája 2005, Burmanjer a i., C-20/03, Zb. s. I-4133. 36 — Pozri nakoniec rozsudok z 5. októbra 2004, CaixaBank France, C-442/02, Zb. s. I-8961, bod 11, ktorého formulácia vychádza z rozsudku z 30. novembra 1995, Gebhard, 33 — Pozri v tomto zmysle bod 38 návrhov, ktoré predniesol C-55/94, Zb. s. I-4165, bod 37. generálny advokát Jacobs vo veci Leclerc-Siplec, už citova­ 37 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 1996, Semeraro ných v poznámke pod čiarou 10. Pozri tiež WAETHERILL, Casa Uno a i., C-418/93C-421/93, C-460/93C-462/93, S.: After Keck: Some Thoughts on How to Clarify the C-464/93, C-9/94, C-11/94, C-14/94, C-15/94, C-23/94, Clarification. In: Common Market Law Review, 1996, s. 885. C-24/94 a C-332/94, Zb. s. I-2975, ako aj rozsudky 34 — Pozri v tomto zmysle PICOD, F.: La nouvelle approche de la z 20. apríla 1998, Decker, C-120/95, Zb. s. I-1831, a Kholl, Cour de justice en matière d'entraves aux échanges. In: Revue C-158/96, Zb. s. I-1931, so spoločnými návrhmi, ktoré trimestrielle de droit européen, 1998, s. 169. predniesol generálny advokát Tesauro.

I - 8146

ALFA VITA VASSILOPOULOS A CARREFOUR-MARINOPOULOS

34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že judika¬ základom pre žaloby hospodárskych subjek­ túra Keck a Mithouard, ktorá bola vytvorená, tov, ktoré majú v úmysle „napadnúť akýkoľ­ aby sa obmedzil počet žalôb a zamedzilo sa vek druh právnej úpravy, ktorá má za excesom vyplývajúcim z uplatnenia zásady následok obmedzenie ich obchodnej slobody, voľného pohybu tovaru, nakoniec viedla aj keď jej predmetom nie sú výrobky k mnohonásobnému nárastu počtu otázok pochádzajúce z iných členských štátov". 39 o presných obrysoch uvedenej zásady. Štátni príslušníci Spoločenstva nemôžu z tohto ustanovenia vyvodzovať absolútne právo na hospodársku alebo obchodnú slobodu. Ustanovenia zmluvy o voľnom pohybe tovaru majú totiž za cieľ zabezpečiť, že sa odstráni rozdelenie vnútroštátnych 35. Je však preto potrebné túto judikatúru trhov tým, že výrobcom a spotrebiteľom opúšťať? Nezastávam tento názor. Je však poskytujú možnosť v plnom rozsahu využívať nutné ju upresniť najmä z hľadiska judika¬ výhod vnútorného trhu Spoločenstva, a nie túry, ktorá sa vyvinula v ďalších oblastiach podporovať všeobecnú dereguláciu vnútro­ slobôd pohybu. štátnych ekonomík.

36. Pokiaľ ide o vec samú, základnú otázku položil generálny advokát Tesauro na úvod 38. Je určite pravda, že otvorenie vnútro­ svojich návrhov vo veci Hünermund a i. 38: štátnych trhov, ako to ukladajú ustanovenia Spoločenstva týkajúce sa slobody pohybu, môže tiež v určitých prípadoch viesť k liberalizácií vnútroštátnych ekonomík. Dôvodom je to, že je často zložité rozlíšiť medzi opatrením, ktoré smeruje k ochrane „Je článok 30 Zmluvy EHS ustanovením vnútroštátnych subjektov pred vonkajšou o liberalizácií obchodu v rámci Spoločenstva konkurenciou, a opatrením, ktoré chráni alebo ustanovením určeným všeobecnejšie niektoré subjekty pôsobiace na vnútroštát­ na presadzovanie slobodného výkonu nom trhu pred akoukoľvek potenciálnou obchodnej činnosti v každom členskom konkurenciou na tomto trhu. Štátne opatre­ štáte?" nie, ktoré chráni niektoré vnútroštátne subjekty pred vnútornou konkurenciou, ich tak často chráni aj pred vonkajšou konku­ renciou. Tým sa vysvetľuje, že niektoré opatrenia, pri ktorých sa konštatovalo, že porušujú slobodu hospodárskej činnosti na 37. V tejto súvislosti Súdny dvor vo svojom vnútroštátnom trhu, sa môžu tiež považovať už citovanom rozsudku Keck a Mithouard za opatrenia obmedzujúce vonkajším sub- pripomenul, že článok 28 ES nie je vhodným

39 — Bod 14. V tom istom zmysle pozri body 31 a 32 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Fenneily vo veci Graf. 38 — Rozsudok z 15. decembra 1993. C-292/92, Zb. s. I-6787. C-190/98 (rozsudok z 27. januára 2000, Zb. s. I-493).

I - 8147

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-158/04 A C-159/04

jektom prístup na tento trh. Tak je to z hlavných súčastí „základného štatútu štát­ v prípade opatrení, ktoré bez toho, aby nych príslušníkov členských štátov".40 Slo­ zavádzali diskrimináciu vo vzťahu body pohybu predstavujú nadnárodný roz­ k výrobkom, službám, podnikom alebo mer hospodárskeho a sociálneho štatútu pracovníkom z iných členských štátov, chrá­ udeleného európskym občanom. Ochrana nia status quo na vnútroštátnom trhu takéhoto štatútu však vyžaduje, aby sa šlo a v dôsledku toho sťažujú prístup nových nad rámec záruky, že nebude dochádzať hospodárskych subjektov na tento trh. Keďže k diskriminácii na základe štátnej prísluš­ ciele vnútroštátneho trhu nevyžadujú iba boj nosti. Táto ochrana znamená, že členské proti diskriminácií na základe štátnej prísluš­ štáty zohľadnia účinok opatrení, ktoré nosti, ale tiež otvorenie vnútroštátnych trhov prijmú, na situáciu všetkých občanov Európ­ novým výrobkom, službám alebo hospodár­ skej únie, ktorí chcú uplatniť svoje práva na skym subjektom, je zjavné, že ich uplatnenie voľný pohyb. To vyžaduje, ako to Súdny dvor môže mať určitý liberalizačný účinok na pripomína vo svojom už citovanom roz­ vnútroštátne ekonomiky. sudku Deutscher Apothekerverband, aby sa vychádzalo zo širších súvislostí než len zo striktne vnútroštátneho rámca. 4 1

39. V rámci vytvárania vnútorného trhu zostáva základným cieľom zásady voľného pohybu tovaru zabezpečiť, aby výrobcovia mohli skutočne využívať právo na výkon svojej činnosti na nadnárodnej úrovni, zatiaľ čo spotrebiteľom sa má v praxi umožniť prístup k výrobkom pochádzajúcim z iných členských štátov za rovnakých podmienok ako k vnútroštátnym výrobkom. Takýto bol zámer autorov Zmluvy a takáto bola doktrína Súdneho dvora, ktorá tento zámer uskutoč­ 41. Za týchto okolností je zrejmé, že úlohou ňovala. Súdneho dvora nie je systematicky spochyb­ ňovať smerovanie hospodárskych politík členských štátov. Prislúcha mu skôr overo­ vať, či tieto štáty neprijímajú opatrenia, ktoré v skutočnosti vedú k menej priaznivému zaobchádzaniu s nadnárodnými situáciami ako s cisto národnými situáciami. 42 40. Domnievam sa však, že by nebolo uspokojivé, ani v súlade s vývojom judika- túry, ak by sa voľný pohyb zúžil len na normu 40 — Rozsudok z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C-184/99, Zb. s. I-6193, bod 31. na presadenie obchodu medzi členskými 41 — Body 73 a 74. štátmi. Je potrebné zasadiť slobody pohybu 42 — Pozri v tomto zmysle body 37 až 40 mojich návrhov vo veci Marks & Spencer, C-446/03 (rozsudok z 13. decembra 2005, do širšieho rámca cieľov vnútorného trhu Zb. s. I-10837), ako aj body 55 a 56 mojich návrhov a európskeho občianstva. V súčasnosti sa z 1. februára 2006 vo veciach Cipolla, ako aj Macrino a Capodarte, C-94/04 a C-202/04 (veci v konaní pred musia slobody pohybu chápať ako jedna Súdnym dvorom).

I - 8148

ALFA VITA VASSILOPOULOS A CARREFOUR-MARINOPOULOS

42. Aby sa takáto kontrola vykonala, je štátne pravidlá nezohľadnili osobitnú situ­ potrebné sa oprieť o konkrétne kritériá. áciu dovážaných výrobkov a najmä skutoč­ Z judikatúry v tejto oblasti je možné vyvodiť nosť, že tieto výrobky už museli spĺňať tri hlavné kritériá. pravidlá štátu ich pôvodu. Pravidlá týkajúce sa charakteristík výrobkov spadajú do tejto kategórie pomerne ľahko. Preto podľa môjho názoru, ak Súdny dvor vylúčil z rozsahu pôsobnosti článku 28 ES pravidlá týkajúce sa spôsobov predaja, je to tak preto, že vo všeobecnosti tieto pravidlá takéto náklady 43. Po prvé Súdny dvor z tohto dôvodu neukladajú. Tak to bolo v prípade pravidiel uvádza, že je zakázaná akákoľvek diskrimi­ týkajúcich sa ďalšieho predaja so stratou, nácia na základe štátnej príslušnosti bez p o s u d z o v a n ý c h v rozsudku Keck ohľadu na to, či je priama alebo nepriama. a Mithouard, alebo v prípade pravidiel Je napríklad zjavné, že program reklamnej týkajúcich sa zákazu nedeľného predaja. kampane na podporu nákupu vnútroštátnych Napriek tomu nie je vylúčené, že pravidlá výrobkov v neprospech obchodu v rámci týkajúce sa spôsobov predaja budú prijaté Spoločenstva predstavuje porušenie pravidiel bez ohľadu na osobitnú situáciu dovážaných Zmluvy. 43 výrobkov. V tomto prípade je legitímne ich podriadiť pod článok 28 ES. Takto bolo rozhodnuté, že režim vyhradzujúci dovoz alkoholických nápojov subjektom, ktoré získali zvláštne povolenie, je v rozpore s týmto článkom, pretože mal za následok to, že nápoje dovážané z iných členských 44. Po druhé je nesporné, že uloženie štátov boli vystavené dodatočným nákla­ dodatočných nákladov na tovar v obehu dom. 44 v Spoločenstve alebo hospodárskym subjek­ tom vykonávajúcim činnosť na nadnárodnej úrovni vytvára prekážku obchodu, ktorá musí byť náležité odôvodnená. V tejto súvi­ slosti však upresňujem, že uloženie dodatoč­ ných nákladov nie je vždy odsúdeniahodné. Niektoré náklady môžu vyplývať zo samot­ ného rozdielu medzi právnymi predpismi členského štátu, v ktorom sa tovar vyrába, a právnymi predpismi členského štátu, v ktorom sa uvádza na trh. Takéto náklady, ktoré majú svoj pôvod v rozdielnych práv­ nych predpisoch členských štátov, nemožno kvalifikovať ako obmedzenia slobody pohybu. Aby sa dodatočný náklad mohol 45. Po tretie každé opatrenie, ktoré môže kvalifikovať ako obmedzenie obchodu, je sťažiť prístup na trh a uvádzanie výrobkov potrebné, aby vyplýval z toho, že vnútro­ pochádzajúcich z iných členských štátov do

44 — Rozsudok Franzén, už citovaný v poznámke pod čiarou 32, 43 — Rozsudok z 24. novembra 1982. Komisia/Írsko, C-249/81, bod 71. Pozri nakoniec tiež rozsudok Scbwarz, už citovaný Zb. s. 4005. v poznámke pod ćiarou 21, bod 29.

I - 8149

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-158/04 A C-159/04

obehu, sa považuje za opatrenie s rovnakým opatrenia, ktoré osobitne neznevýhodňujú účinkom v zmysle článku 28 ES. Toto prístup a obeh výrobkov pochádzajúcich opatrenie však obmedzuje prístup na vnú­ z iných členských štátov. Ako však ukazuje troštátny trh v prípade, ak chráni postavenia, judikatúra Súdneho dvora nadväzujúca na ktoré určité hospodárske subjekty dosiahli na rozsudok Keck a Mithouard, nemožno sa vnútroštátnom trhu, 45 alebo ak robí obchod v tejto súvislosti uspokojiť s domnienkami v rámci Spoločenstva ťažším než obchod založenými na povahe týchto právnych v rámci vnútroštátneho trhu, 46 Napríklad úprav. Aby sa zistilo, či sa má článok 28 ES v už citovanej veci Deutscher Apothekerver­ uplatniť na opatrenia tohto typu, je potrebné band Súdny dvor kvalifikoval ako opatrenie ich podrobiť testu z hľadiska uvedených s rovnakým účinkom zákaz predaja liečiv na kritérií. Pokiaľ sa tieto kritériá budú uplat­ dobierku z toho dôvodu, že by pre výrobky ňovať s ohľadom na cieľ spočívajúci v boji pochádzajúce z iných členských štátov proti diskriminácii, ktorá ovplyvňuje nadná­ mohol predstavovať väčšiu prekážku prí­ rodné situácie, pripadajú mi nevyhnutné stupu na trh než pre vnútroštátne výrobky. 47 a zároveň dostatočné na to, aby sa rozhodlo o existencii prekážky obchodu pre každý prípad a pre každý typ právnej úpravy.

46. Z tejto judikatúry podľa môjho názoru vyplýva súvislá línia. Tieto tri kritériá, ako ich uplatňoval Súdny dvor, vo svojej podstate znamenajú hľadanie diskriminácie voči výkonu slobody pohybu.

48. Na legitímnu otázku o zmysle a dosahu pravidiel týkajúcich sa voľného pohybu tovaru, sa Súdny dvor v rozsudku Keck a Mithouard rozhodol podať zjavne formálnu odpoveď, keď obmedzil rozsah pôsobnosti 47. Je pravda, že právne úpravy týkajúce sa uvedených pravidiel na určité typy právnych spôsobov predaja sa radia a priori medzi úprav podľa ich predmetu. Navrhuje sa, aby sa tento rozsudok chápal z hľadiska neskoršej judikatúry založenej na uplatnení niektorých materiálnych kritérií. Táto odpoveď určite 45 — Pozri napríklad rozsudok CaixaBank France, už citovaný v poznámke pod čiarou 36, bod 13. nemôže odstrániť všetky ťažkosti spojené 46 — Pozri napríklad v oblasti slobodného poskytovania služieb s posúdením, s ktorými sa Súdny dvor môže rozsudky z 26. júna 2001, Komisia/Portugalsko, C-70/99, Zb. s. I-4845, body 25 až 27, a zo 6. februára 2003, Stylianakis, stretnúť v každom konkrétnom prípade. C-92/01, Zb. s. I-1291, bod 26. Prinajmenšom má však výhodu, že objasňuje 47 — Bod 74 rozsudku Deutscher Apothekerverband, už citova­ ného v poznámke pod čiarou 9. metódu, ktorá sa má použiť.

I - 8150

ALFA VITA VASSILOPOULOS A CARREFOUR-MARINOPOULOS

49. Ak sa bude postupovať týmto spôsobom, 50 občianstva Únie. Bolo by žiaduce, aby sa bude možné zjednotiť postup Súdneho dvora ten istý režim uplatnil na všetkých občanov vo všetkých veciach týkajúcich sa uplatnenia Únie, ktorí chcú využiť svoju slobodu pohybu článku 28 ES. alebo slobodu voľného pohybu služieb, výrobkov alebo kapitálu, ako aj svoju slobodu pobytu alebo umiestnenia sídla svojej čin­ nosti na území Spoločenstva. Každé opatre­ nie, ktoré je spôsobilé brániť výkonu týchto základných slobôd, alebo urobiť tento výkon menej atraktívnym, by sa tak malo posúdiť ako odporujúce Zmluve. 5 1 Nejde o to zabez­ pečiť, aby bol výkon týchto slobôd úplne neutrálny; tento výkon môže byť pre európ­ 50. Okrem toho by tento postup umožnil skych občanov viac alebo menej výhodný. Ide harmonizovať judikatúru týkajúcu sa slobôd ale o to ubezpečiť sa, či členské štáty pohybu. Ako už bolo pripomenuté, rozlíšenie zohľadňujú mieru, v akej môžu pravidlá, stanovené v rozsudku Keck a Mithouard je ktoré prijímajú, ovplyvniť postavenie štát­ nepochybne ťažko uplatniteľné nad rámec nych príslušníkov iných členských štátov ďalších slobôd pohybu. 4 8 Je tu však opäť a sťažovať im plné užívanie slobôd pohybu. možné nájsť úvahy, ktoré viedli k prijatiu tejto judikatúry. Vo všetkých týchto oblas­ tiach sa zdá byť potrebné definovať medze uplatnenia zásad volného pohybu a lepšie ohraničiť preskúmanie Súdneho dvora. 49

51. Dodávam, že mi pripadá vhodné uplatniť takúto harmonizáciu režimov volného 52. Ak teraz uplatním nový postup na pohybu vzhľadom na požiadavky skutočného prejednávané prípady, zdá sa, že sa tým analýza zjednoduší. Grécka právna úprava ako opatrenie, ktoré sa uplatní bez rozdielu, 48 — Pozri v tomto zmysle bod 18 návrhov, ktoré predniesol na prvý pohľad vyhovuje testu zákazu generálny advokát Fennelly vo veci Graf týkajúcej sa voľného pohybu pracovníkov (už citovanej v poznámke pod čiarou 39), kde sa uplatňuje tvrdenie podľa ktorého: „Osoby nie sú výrobky a proces migrácie na účely výkonu zamestnania alebo usadenia sa v zahraničí, vrátane súvisiacich príprav, sa 50 — Pozri rozsudok zo 17. septembra 2002, Baumbast a R, nemôže tak ľahko rozdeliť na etapu (masovej) výroby a etapu C-413/99, Zb. s. I-7091. uvádzania na trh". Pozri tiež v oblasti voľného poskytovania služieb rozsudok z 10. mája 1995, Alpine Investments, 51 — V oblasti voľného pohybu osôb už mal Súdny dvor príležitosť C-384/93, Zb. s. I-1141, ako aj De Agostini a TV-Shop, už porovnávať zásadu voľného pohybu pracovníkov so zásadou citovaný v poznámke pod čiarou 35. slobody pohybu, ktorá je priznaná každému občanovi Unie. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2000, Elsen, 49 — V oblasti voľného poskytovania služieb o tom nakoniec C-135/99, Zb. s. I-10409, bod 33. Pre podobnú formuláciu svedčí rozsudok z 8. septembra 2005, Mobistar a Belgacom spoločnú všetkým slobodám pohybu pozri rozsudok Geb- Mobile, C-544/03 a C-545/03, Zb. s. I-7723, bod 31. hard, už citovaný v poznámke pod čiarou 36.

I - 8151

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-158/04 A C-159/04

diskriminácie na základe štátnej príslušnosti. výrobkov, ochranou verejného zdravia Ako sa už v bode 21 týchto návrhov a ochranou spotrebiteľov. preukázalo, toto opatrenie má jasne za následok zbytočné dodatočné náklady pri predaji zmrazeného chleba pochádzajúceho z iných členských štátov. Nevyhovuje teda testu podľa druhého kritéria. Dotknutému štátu preto prináleží, aby prijaté opatrenie odôvodnil.

1. O odôvodnení súvisiacom s kvalitou výrobkov

54. Je určite nesporné, že ochrana výživo­ vých a organoleptických vlastností potravín B — Hľadanie odôvodnenia predstavuje cieľ, ktorý právo Spoločenstva uznáva a sleduje.53 Tento cieľ však nemôže odôvodniť vyňatie z rozsahu pôsobnosti článku 28 ES, ani odchýlku od zákazu uvedeného v tomto ustanovení.

53. Svojou druhou prejudiciálnou otázkou chce vnútroštátny súd zistiť, či by v prípade, že by predmetné opatrenie predstavovalo obmedzenie, ktoré je v zásade zakázané 55. Na jednej strane už totiž Súdny dvor Zmluvou, napriek tomu mohlo byť toto v rozsudku citovanom vnútroštátnym súdom obmedzenie odôvodnené legitímnymi rozhodol, že ak sporný vnútroštátny režim dôvodmi. Podľa ustálenej judikatúry totiž sleduje politiku kvality, nemôže ho táto prekážka vyplývajúca z právnej úpravy, ktorá skutočnosť vyňať z rozsahu pôsobnosti 54 je uplatniteľná bez rozdielu, nie je v rozpore článku 28 ES. Na druhej strane zo s právom Spoločenstva v prípade, ak ju skúmania judikatúry Súdneho dvora nevy­ možno odôvodniť jedným z dôvodov všeo­ plýva, že ochrana kvality výrobkov mohla ako becného záujmu vymenovaných v článku taká platiť za imperatívnu požiadavku alebo 30 ES alebo jednou z imperatívnych požia­ daviek zakotvených v judikatúre Súdneho dvora. 52 V týchto veciach sa uvádzajú tri 53 — Pozri nariadenie Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 typy odôvodnení, ktoré súvisia s kvalitou o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 208, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 4), ako aj nariadenie Rady (EHS) č. 2082/92 zo 14. júla 1992 o osvedčeniach špecifického charakteru na poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. ES L 208, s. 9: Mim. vyd. 03/013, s. 12). 52 — Pozri nakoniec rozsudok Schwarz, už citovaný v poznámke 54 — Rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný v bode 6 tohto pod čiarou 21, bod 30. rozsudku, bod 25.

I - 8152

ALFA VITA VASSILOPOULOS A CARREFOUR-MARINOPOULOS

za cieľ všeobecného záujmu odôvodňujúci druhej strane, že uvedená právna úprava je prekážku obchodu v rámci Spoločenstva. vo vzťahu k tomuto cieľu primeraná.

Takéto úvahy preto možno zohľadniť iba vo vzťahu k iným požiadavkám, ktorých impe­ ratívna povaha bola výslovne uznaná, ako je napríklad ochrana zdravia a ochrana spotre­ biteľov.

58. Je však nutné konštatovať, že grécke orgány neuviedli žiadnu konkrétnu skutoč­ nosť, ktorá by mohla preukázať, že uložené požiadavky sú nevyhnutné na účely účinnej ochrany verejného zdravia. V tejto súvislosti sa ich písomné pripomienky obmedzujú na úplne všeobecné tvrdenie, že „skutočnosť, že 2. O odôvodnení založenom na verejnom sa dodržali hygienické pravidlá počas prvej zdraví fázy výroby poloupečeného chleba, nezba­ vuje podnik poverený vykonaním poslednej etapy výroby dodržiavať podobné pravidlá", pretože „chlieb a podobné výrobky sú citlivé na znehodnocovanie a môžu byť kontami­ nované najmä hmyzom, vlhkom, kvasinkami, baktériami a vírusmi".

56. Medzi dôvody uvedené v článku 30 ES patrí ochrana zdravia ľudí. 55

59. V každom prípade, aj keby sa pripustilo, že uloženie požiadaviek tohto typu je nevyh­ nutné, uplatnenie rovnakého postupu schva­ ľovania na tieto výrobky, a teda aj rovnakých 57. Je však potrebné pripomenúť, že akákoľ­ výrobných požiadaviek ako v prípade výrob­ vek odchýlka od základnej zásady voľného kov z čerstvého chleba, sa javí zjavne pohybu tovaru sa musí vykladať striktne. 56 neprimerané. Samotné grécke orgány totiž Za týchto podmienok vnútroštátnym orgá­ vo svojich pripomienkach uznali, že vo nom prináleží, aby na jednej strane preuká­ vzťahu k týmto výrobkom boli niektoré zali, že ich právna úprava je nevyhnutná na u l o ž e n é požiadavky nadbytočné dosiahnutie cieľa verejného zdravia, a na a neprimerané. To platí najmä „pre povin­ nosť mať miestnosť vyhradenú na miesenie,

55 — Rozsudok z 25. júla 1991, Aragonesa dc Publicidad Exterior a Publivía, C-1/90 a C-176/90, Zb. s. I-4151, bod 11. 56 — Rozsudok z 19 marca 1991, Komisia/Grécko, C-205/89, Zb. 57 — Rozsudok z 5. februára 2004, Komisia/Taliansko, C-270/02, s. I-1361, bod 9. Zb. s. I-1559, bod 22.

I - 8153

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-158/04 A C-159/04

sklad na múku a toalety", pokiaľ „sa tieto 62. V týchto veciach však grécke orgány priestory [netýkajú] výrobkov typu ,bake- neprinášajú žiadne upresnenie, ktoré by -off"'. mohlo potvrdiť takéto odôvodnenie, odlišu­ júce sa od dôvodov verejného zdravia. Ak ide o to umožniť spotrebiteľovi, aby správne identifikoval povahu výrobku a aby sa vyhol zámene, je zjavné, že tento cieľ by sa mohol dosiahnuť menej obmedzujúcimi prostried­ kami, než sú uložené požiadavky, napríklad 60. Navyše zahraničné právne predpisy, vhodnými informačnými prostriedkami ktoré uvedené orgány uvádzajú, majú ďaleko alebo označovaním. 60 od toho, aby odôvodňovali existenciu gréckej právnej úpravy a potvrdzujú len existenciu osobitných postupov prispôsobených mraze­ ným výrobkom. Ak je v dôsledku toho možné prijať právnu úpravu vyžadujúcu povolenie na predaj výrobkov z chleba typu „bake-off", je potrebné stanoviť postup a podmienky prispôsobené osobitostiam týchto výrobkov, ktorých obmedzujúce účinky nepresiahnu rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. 58

63. Z celej tejto analýzy vyplýva, že grécke orgány nepreukázali, že predmetná právna úprava je s ohľadom na právo Spoločenstva odôvodnená. Za týchto okolností je potrebné na druhú otázku odpovedať tak, že požia­ davka predchádzajúceho povolenia, ktorá je 3. O odôvodnení založenom na ochrane uložená na predaj výrobkov typu „bake-off' spotrebiteľov a ktorá je totožná s požiadavkou uloženou na prevádzkovanie pekárne, sa nemôže považo­ vať za odôvodnenú z hľadiska čisto kvalita­ tívneho cieľa alebo z dôvodov ochrany spotrebiteľov a verejného zdravia. Grécka vláda navyše na spoločnom pojednávaní, 61. Je nesporné, že ochrana spotrebiteľov ktoré sa konalo v týchto veciach a vo veci predstavuje imperatívnu požiadavku, ktorá 61 Komisia/Grécko , uznala, že Helénska za určitých okolností môže odôvodňovať republika v prejednávanom prípade nesplnila prekážku obchodu s tovarom svoje povinnosti vyplývajúce z práva Spolo­ v Spoločenstve. 59 čenstva.

58 — Pozri analogicky rozsudok z 26. mája 2005, Komisia/ Francúzsko, C-212/03, Zb. s. I-4213, bod 45. 60 — Pozri napríklad rozsudok z 10. novembra 1982, Rau, 261/81, 59 — Rozsudok „Cassis de Dijon", už citovaný v poznámke pod Zb. s. 3961, bod 17. čiarou 7, bod 8. 61 — C-82/05.

I - 8154

ALFA VITA VASSILOPOULOS A CARREFOUR-MARINOPOULOS

III — Návrh

64. S ohľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré v týchto veciach položil Dioikitiko Protodikeio Ioanninon, odpovedal takto:

1. Právne predpisy členského štátu, ktoré podriaďujú predaj výrobkov typu „bake- -off' získaním predchádzajúceho povolenia, ktoré sa bežne vyžaduje na výkon činnosti pekárne, predstavuje opatrenie s účinkom rovnakým, ako je množstevné obmedzenie v zmysle článku 28 ES.

2. Takéto právne predpisy nemožno podľa článku 30 ES alebo podľa niektorej z imperatívnych požiadaviek zakotvených v judikatúre Súdneho dvora považovať za odôvodnené z hľadiska cieľov kvality výrokov, ochrany verejného zdravia alebo ochrany spotrebiteľov.

I - 8155

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.