C-161/04

I — Úvod 2. Možno poukázať na to, že v tejto veci ide od roku 2000 o piatu žalobu podanú Súdnemu dvoru Rakúskou republikou v súvislosti s rozličnými aspektmi systému ekobodov. V prvej veci 4 Rakúska republika úspešne napadla metódu použitú na zníženie množstva dostupných ekobodov počas záve­ rečných rokov uplatniteľnosti tohto systému. Ostatné veci sa týkali rozhodnutí Komisie, ktorými zamietla zníženie množstva ekobo­ dov na roky 2001, 2002 a 2003. 5Po tom, čo Súdny dvor zamietol žalobu vo veci týkajúcej sa roku 2001, 6 Rakúsko vzalo späť svoju 1. Touto žalobou podanou na základe žalobu v dvoch ďalších veciach, čo spôsobilo článku 230 ES sa Rakúska republika domáha ich výmaz z registra Súdneho dvora. 7 zrušenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2327/2003 z 22. decembra 2003, ktorým sa zriaďuje prechodný bodový systém pre ťažké nákladné vozidlá prechá­ dzajúce tranzitom cez Rakúsko na rok 2004, v rámci udržateľnej dopravnej politiky 2 (ďalej len „nariadenie č. 2327/2003"). Toto nariadenie, proti ktorému Rakúsko namieta, bolo prijaté na základe článku 71 ods. 1 ES po uplynutí účinnosti systému ekobodov zavedeného článkom 11 protokolu č. 9 3. Treba tiež poznamenať, že v súčasnosti o cestnej, železničnej a kombinovanej Súd prvého stupňa prejednáva ešte ďalšiu doprave v Rakúsku (ďalej len „protokol") aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho královstva a o úpravách zmlúv, na ktorých 4 — Rozsudok z 11. septembra 2003, Rakúsko/Rada, C-445/00, Zb. s. I-8549. Tomuto rozsudku predchádzalo uznesenie predsedu je založená Európska únia. 3 Nariadenie Súdneho dvora, ktorým nariadil odklad výkonu sporného nariadenia: uznesenie z 23. februára 2001, C-445/00 R, Zb. nadobudlo účinnosť v deň jeho zverejnenia s. I-1461. v úradnom vestníku, t. j . 31. decembra 2003. 5 — Veci C-356/01, C-296/02 a C-393/03. V neskôr uvedených dvoch veciach Rakúsko požadovalo odklad výkonu rozhodnutí Komisie. Obe žaloby boli zamietnuté: uznesenia predsedu Súdneho dvora z 23. októbra 2002, Rakúsko/Komisia, C-296/02 R, Zb. s. I-9159, a zo 14. novembra 2003, Rakúsko/Komisia, C-393/03 R, Zb. s. I-13593. 1 — Jazyk prednesú: angličtina. 6 — Rozsudok z 20. novembra 2003, Rakúsko/Komisia, C-356/01, 2 — Ú. v. EÚ L 345, s. 30; Mim. vyd 07/007, s. 706. Zb. s. I-14061. 3 — Ú. v. ES C 241, s. 21, a Ú. v. ES L 1, s. 1. 7 —Ú. v. EÚ C 106, s. 53.

a) Celkové emisie NO x z nákladných auto­ mobilov prechádzajúcich pri tranzite 4. Tento krátky prehľad súdnych sporov územím Rakúska sa v období od vyvolaných systémom ekobodov ilustruje 1. januára 1992 do 31. decembra 2003 z hľadiska fungovania vnútorného trhu v súlade s tabuľkou v prílohe 4 znížia citlivosť problému zosúladenia potreby o 60%. zabezpečiť tranzitnú dopravu cez Rakúsko s potrebou chrániť životné prostredie, najmä v oblasti Alp, pred nepriaznivými účinkami emisií ťažkých nákladných vozidiel používa­ ných v tejto súvislosti. Súdny dvor sa s týmto problémom stretol tiež v nedávnej veci b) Zníženie celkových emisií N O x týkajúcej sa sektorového zákazu prepravy z nákladných automobilov sa bude určitých tovarov na časti diaľnice A 12 riadiť podľa systému eko-bodov. Podľa v údolí rieky Inn vydaného miestnymi tohto systému každé nákladné vozidlo orgánmi v Tirolskú. 9 prechádzajúce pri tranzite územím Rakúska potrebuje určitý počet eko­ bodov zodpovedajúci jeho emisiám NO x (schválený podľa hodnoty na 8 — Vec Rakúsko/Komisia, T-361/04. 9 — Rozsudok z 15. novembra 2005, Komisia/Rakúsko, C-320/03, základe posudzovania systému kvality Zb. s. I-9871. výroby (Conformity of Production —

I - 7185

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED - VEC C-161/04

COP) alebo hodnoty na základe posú­ ustanovení týkajúcich sa tranzitu tovaru po denia vzorky typu). Metóda výpočtu ceste cez Rakúsko. Hodnotenie sa vykoná a spravovania týchto bodov je opísaná v súlade s princípmi komunitárneho práva, v prílohe 5. ako je riadne fungovanie vnútorného trhu, najmä voľného pohybu tovaru a služieb, ochrana životného prostredia v záujme spo­ ločenstva ako celku a bezpečnosť dopravy. Pokiaľ Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po konzultácii s Európskym parlamentom c) Ak počet tranzitných jázd v jednom nerozhodne inak, prechodné obdobie trvá do roku prekročí referenčnú hodnotu sta­ 1. januára 2001, a počas neho platia ustano­ novenú na rok 1991 o viac než 8 %, venia odseku 2. Komisia v súlade s postupom ustanove­ nom v článku 16 prijme primerané opatrenia v súlade s odsekom 3 prí­ lohy 5.

5. Po uplynutí prechodného obdobia sa acquis communautaire bude uplatňovať v plnej miere." 9. Jadro bodového systému zavedeného nariadením č. 2327/2003 je uvedené v článku 3 ods. 2 nariadenia:

8. Nariadenie č. 2327/2003 je založené na článku 71 ods. 1 ES, ktorý uvádza:

„Na podporu používania environmentálne priaznivých ťažkých nákladných vozidiel v tranzitnej doprave cez Rakúsko sa od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 „Za účelom vykonania článku 70 a berúc do uplatňujú tieto ustanovenia: úvahy špecifické črty dopravy, Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov stanovuje: a) prechodnému systému bodov nepod­ lieha tranzit ťažkých nákladných vozi­ diel, ktoré by inak využili päť bodov alebo menej;

a) spoločné pravidlá platné pre medzi­ národnú dopravu do členského štátu alebo z členského štátu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo b) prechodnému bodovému systému pod­ viacerých členských štátov; lieha tranzit ťažkých nákladných vozi­ diel využívajúcich šesť, sedem alebo osem bodov;

b) podmienky, za ktorých môže prepravca, ktorý nemá sídlo na území členského štátu, v tomto členskom štáte uskutoč­ c) tranzit ťažkých nákladných vozidiel ňovať dopravu; využívajúcich osem bodov je zakázaný

I - 7187

d) celkové emisie NO x z ťažkých náklad­ ných vozidiel prechádzajúcich tranzi­ h) prerozdelenie bodov z rezervy spolo­ tom cez Rakúsko sa stanoví podľa čenstva sa vykoná podľa kritérií stano­ hodnôt uvedených pre príslušný rok vených v článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) v prílohe I; č. 3298/94 a hlavne tak, aby to zodpo­ vedalo skutočnému využitiu bodov pri­ delených členským štátom, ako aj špecifickým potrebám dopravcov pre­ chádzajúcich tranzitom cez Rakúsko na trase Lindau-Bregenz-St.Margrethen (Hőrbranz-Tranzit)." e) hodnota celkových emisií NO x prisu­ dzovaných ťažkým nákladným vozidlám sa stanoví na základe predchádzajúceho systému ekobodov podľa protokolu 9 Aktu o pristúpení z roku 1994. Podľa tohto systému každé ťažké nákladné vozidlo ktoré prechádza tranzitom cez Rakúsko potrebuje počet bodov zodpo­ 10. Článok 3 ods. 3 nariadenia č. 2327/2003 vedajúci jeho emisiám NO x [prípustná určuje modality časovej pôsobnosti nariade­ hodnota podľa .zhody výroby' (COP) nia. alebo typového schválenia]. Metóda výpočtu a správa takých bodov je popísaná v prílohe II;

„Ak sa návrh .Eurovignette' o spoplatňovaní používania infrastruktúry neprijme do 31. decembra 2004, platnosť všetkých usta­ 0 Rakúsko podľa prílohy II včas vydá novení odseku 2 sa predĺži o jeden rok, a ak a poskytne k dispozícii body požado­ sa uvedený návrh neprijme do 31. decembra vané pre správu prechodného bodového 2005, maximálne o ďalší rok. Po roku 2006 sa systému pre ťažké nákladné vozidlá prechodný systém bodov nebude uplatňo­ prechádzajúce tranzitom cez Rakúsko; vať."

15. Po druhé neupravuje žiadne obmedzenie počtu tranzitných ciest, ako je to v prípade 12. Dočasný charakter bodového systému článku 11 ods. 2 písm. c) protokolu. Naopak zavedeného nariadením je vysvetľovaný sku­ výslovne uvádza v článku 2, že zo systému točnosťou, že v konečnom dôsledku má byť nevyplýva žiadne priame obmedzenie počtu nahradený zmenenou a doplnenou smerni­ tranzitov cez Rakúsko. cou „Eurovignette" o spoplatňovaní ťažkých nákladných vozidiel za použitie infrastruk­ túry. 1 1 Z článku 3 ods. 3 nariadenia č. 2327/2003 je zrejmé, že predĺženie doby platnosti bodového systému závisí od toho, či bude tento návrh prijatý zákonodarcom 16. Po tretie bodový systém podľa nariadenia Spoločenstva alebo nie. V skutočnosti prijal č. 2327/2003 sa uplatňuje iba na ťažké spoločnú pozíciu prijatú Radou 6. septembra nákladné vozidlá využívajúce šesť, sedem alebo osem bodov [článok 3 ods. 2 písm. b) nariadenia]. Okrem niekoľkých výnimiek sú 10 — Odôvodnenie č. 2 preambuły nariadenia. ťažké nákladné vozidlá využívajúce viac ako 11 — KOM(2003) 448, konečné znenie, z 23. júla 2003, návrh osem bodov zakázané, zatiaľ čo ťažké smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o spoplatňovaní ťažkých nákladné vozidlá využívajúce päť bodov nákladných vozidiel za využívanie určitej infrastruktúry. alebo menej nepodliehajú bodovému

I - 7189

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-161/04

systému [článok 3 ods. 2 pism. a) a c) IV — Konanie na Súdnom dvore uvedeného nariadenia]. Naopak systém eko- bodov upravený protokolom sa vzťahoval na všetky ťažké nákladné vozidlá [článok 11 ods. 2 písm. b) protokolu]. 19. Rakúska republika podala svoju žalobu faxom 24. marca 2004. Originál bol doručený Súdnemu dvoru 30. marca 2004.

23. Európsky parlament navrhuje, aby Súdny podporu, nie sú navzájom skĺbené. V tomto dvor: ohľade poznamenáva, že zatiaľ čo logickým dôsledkom zrušenia nariadenia by bolo to, že ustanovenia Zmluvy o slobode poskytovania služieb a o voľnom pohybe tovaru sa plne uplatnia na tranzitnú dopravu cez Rakúsko, — zamietol žalobu, rakúska vláda odôvodňuje svoju žalobu predpokladaným zachovaním prechodného režimu uvedeného v protokole, a to napriek uplynutiu doby jeho platnosti. — zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania.

24. Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

— vyhlásil žalobu za neprípustnú, 26. Bez toho, aby nastolil otázku prípust­ nosti, zastáva Európsky parlament tiež názor, že cieľ žalobcu zaviesť bodový systém, ktorý by viac obmedzil základné slobody, je ťažké zosúladiť s predmetom jeho žaloby, t.j. — subsidíarne, ak rozhodne, že je žaloba zrušením nariadenia č. 2327/2003. prípustná, aby ju zamietol ako nedô­ vodnú,

— zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania.

27. Rakúsko odpovedá, že niet žiadneho rozporu medzi jeho konečným cieľom VI — Prípustnosť a jeho žalobou smerujúcou k zrušeniu naria­ denia č. 2327/2003. Poukazuje na to, že paralelne s týmto konaním listom 25. Rada tvrdí, že žaloba je neprípustná, z 31. marca 2004 požiadalo Komisiu na kedže predmet konania a žalobné dôvody, na základe článku 232 ES o predloženie nového ktorých je žaloba založená nie sú dostatočne návrhu prechodného bodovému systému, jasné, ako to vyžaduje článok 38 ods. 1 ktorý by bol zlučiteľný s právom Spoločen­ Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Kon­ stva a v súlade s požiadavkami protokolu, krétnejšie Rada tvrdí, že návrhy Rakúskej ktorý, ako tvrdí, zostal záväzný. Medzičasom republiky a argumenty, ktoré uvádza na ich Rakúsko listom z 22. júna 2004 podnietilo

13 — Vec T-361/04; pozri bod 3 týchto návrhov. 14 — Pozri napríklad rozsudky zo 14. októbra 2004, Komisia/ 15 — Pozri rozsudky z 9. januára 2003, Taliansko/Komisia, Španielsko, C-55/03, neuverejnený v Zbierke, bod 23, C-178/00, Zb. s. I-303, bod 6, a z 9. septembra 2004, a z 15. septembra 2005, Írsko/Komisia, C-199/03, Zb. Španielsko a Fínsko/Parlament a Rada, C-184/02 a C-223/02, s. I-8027, bod 53. Zb. s. I-7789, bod 20.

I - 7192

RAKÚSKO/PARLAMENT A RADA

1. Tvrdenia účastníkov konania

35. Európsky parlament a Rada naopak 33. Rakúska republika po prvé tvrdí, že poukazujú na to, že nariadenie je nástrojom nariadenie č. 2327/2003 porušuje zásadu spoločnej dopravnej politiky založenej na

I - 7193

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-161/04

článku 71 ods. 1 ES a nie na protokole. Hoci 37. Komisia poznamenáva, že výpočet nariadenie smeruje k ochrane životného množstva bodov sprístupnených na základe prostredia v oblasti Alp, rakúska vláda sporného nariadenia bol založený na údajoch neberie dostatočne do úvahy skutočnosť, že vzťahujúcich sa na tranzitnú dopravu v roku ako také predstavuje výnimku zo slobody 2002 (a nie v roku 2003), ked'že ku dňu poskytovania služieb a z volného pohybu prijatia nariadenia rakúske orgány poskytli tovaru. Pokiaľ je nevyhnutné dosiahnuť štatistiku iba za uvedený rok. Samotná rovnováhu medzi týmito záujmami, nariade­ skutočnosť, že článok 3 ods. 2 pism. c) nie neprekračuje hranice svojho právneho nariadenia č. 2327/2003 zakazuje použitie základu. Podl'a Rady by mala byť platnosť silne znečisťujúcich vozidiel, dokazuje, že nariadenia preskúmaná vo svetle Zmluvy ES opatrenie rešpektuje zásadu proporcionality. a všeobecných zásad práva Spoločenstva a nie vo svetle ustanovení umožňujúcich výnimky z režimu Zmluvy, ktorých účinnosť výslovne skončila.

38. Vo svojej odpovedi na pripomienky Komisie rakúska vláda namieta, že nebolo povinnosťou Rakúska poskytnúť záverečné štatistické údaje o ekobodoch za rok 2003 dokonca aj pred koncom uvedeného roku. V každom prípade by príslušné údaje nemohli byť použité ako základ pre určenie množstva bodov dostupných pre obdobie od roku 2004 až do roku 2006. Ako druhý bod uvádza, že nariadenie de facto liberalizuje tranzitnú dopravu cez Rakúsko a že toto neslúži cieľu ochrany životného prostredia.

vyžaduje, aby boli opatrenia zavádzané pro­ stredníctvom ustanovení práva Spoločenstva primerané pre dosiahnutie sledovaného cieľa a aby neprekračovali medze toho, čo je pre dosiahnutie daného cieľa potrebné. 16 Pri uplatňovaní tejto zásady ako štandardu pre súdne preskúmanie právnych aktov však 41. So zreteľom na skutočnosť, že pri treba zohľadniť skutočnosť, že v takých konštatovaní neprimeranosti právneho aktu politikách, akou je oblasť spoločnej doprav­ prijatého na základe postupu spolurozhodo­ nej politiky 17, má zákonodarca Spoločenstva vania je voľná úvaha obmedzená, uplatnenie nevyhnutne širokú mieru voľnej úvahy kritéria proporcionality zahŕňa posúdenie vzhľadom na skutočnosť, že musí vykonať troch rozličných aspektov sporného opatre­ komplexné hodnotenia, ktorých výsledkom nia. Po prvé je nevyhnutné označiť ciele sú rozhodnutia politickej, hospodárskej opatrenia, ďalej treba zvážiť, či je opatrenie a sociálnej povahy. Súdny dvor z tohto primerané na dosiahnutie týchto cieľov vyvodil, že zákonnosť opatrenia prijatého a napokon treba preskúmať, či opatrenie v rámci takej politiky teda môže byť ovplyv­ neprekračuje medze toho, čo je pre dosiah­ nená iba vtedy, ak je toto opatrenie zjavne nutie jeho cieľov potrebné. 20 neprimerané vo vzťahu k cieľu, ktorý prí­ slušná inštitúcia sleduje. 18

I - 7195

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-161/04

systému ekobodov bude acquis communau­ 45. Z právneho základu nariadenia na jednej taire plne uplatniteîné, vyplýva z toho, že strane a na druhej strane z odôvodnení pravidlá v Zmluve ES a v sekundárnych v preambule je teda jasné, že zákonodarca právnych predpisoch upravujúcich dopravné Spoločenstva mal v úmysle obmedziť nega­ služby v Spoločenstve sa tiež budú ako celok tívny dopad nadobudnutia úplnej účinnosti tiež uplatňovať na dopravu prechádzajúcu acquis communautaire v oblasti dopravných rakúskym územím. služieb na životné prostredie v Rakúsku a tiež sa usiloval zaviesť väčší stupeň liberalizácie tranzitnej dopravy, ako existoval na základe protokolu. Nemožno teda tvrdiť, že nariadenie č. 2327/2003 sleduje iba ciele v oblasti životného prostredia. Je jasné, že zákonodarca Spoločenstva našiel rovnováhu medzi oboma záujmami. V tomto svetle je neudržateľné stanovisko Rakúskej republiky, že cieľom nariadenia bolo rozšíriť ciele protokolu v oblasti životného prostredia.

I - 7196

RAKÚSKO/PARLAMENT A RADA

47. Zákazom používania najviac znečisťujú­ prostredia stanovil množstvo dostupných cich vozidiel nariadenie odstraňuje jeden bodov na úrovni, ktorá prevyšuje potrebu dôležitý zdroj znečistenia životného prostre­ v praxi, toto nevyhnutne neznamená, že dia, čiže možno povedať, že toto má okam­ opatrenie je neprimerané. Jednoducho to žitý priaznivý účinok na životné prostredie. naznačuje, že systém bol úspešnejší Tento účinok môže byť (čiastočne) neutrali- v podpore používania čistejších ťažkých zovaný možným zvýšením objemu dopravy nákladných vozidiel, ako sa predpokladalo vykonávanej vozidlami v ostatných dvoch v čase prijatia opatrenia. Tento argument kategóriách, z ktorých jedna nepodlieha predkladaný rakúskou vládou preto neov­ žiadnym množstevným obmedzeniam. plyvňuje zistenie, že bodový systém uvedený Napriek tomu je jasné, že systém je naklo­ v nariadení č. 2327/2003 je ako taký prime­ nený povzbudzovaniu používania čistejších ranou metódou pre sledovanie nielen cieľa vozidiel pre tranzitnú dopravu cez Rakúsko. ochrany životného prostredia, ale súčasne Toto možno považovať za primeranú s tým aj cieľa zabezpečenia slobodného metódu zosúladenia záujmov vnútorného poskytovania dopravných služieb a voľného trhu so záujmom na znížení bremena pre pohybu tovaru. životné prostredie vyplývajúceho zo zvýšenej dopravy motorovými vozidlami.

50. V takej situácii dvoch rozporných záuj­ tým spravovala systém ekobodov, tvrdí, že mov je možné predstaviť si rozličné opatre­ náklady uplatňovania bodového systému by nia, ktoré by mohli prisúdiť buď menej, alebo boli mimoriadne vysoké. No vzhľadom na viac váhy jednému cieľu vo vzťahu skutočnosť, že bodový systém je na základe k druhému. Nájdenie rovnováhy medzi nariadenia vo svojom rozsahu obmedzenejší dvoma cieľmi je výlučne záležitosťou poli­ ako systém ekobodov na základe protokolu, tickej úvahy zákonodarcu Spoločenstva a nie keďže sa uplatňuje iba na vozidlá využívajúce je úlohou Súdneho dvora rozhodovať šesť až osem bodov, a vzhľadom na skutoč­ o správnosti výsledku tohto procesu, pokiaľ nosť, že už je zavedený systém pre správu je celkom jasné, že zákonodarca neprekročil systému ekobodov, nemožno tento argument hranice svojej diskrečnej právomoci. Ako je považovať za presvedčivý. naznačené vyššie, platí to najmä vtedy, keď sa uskutočnené rozhodnutia prijali v kontexte postupu spolurozhodovania zahŕňajúceho Európsky parlament a Radu.

53. Vzhľadom na uvedené úvahy nemožno nariadenie č. 2327/2003 považovať za právny akt porušujúci zásadu proporcionality, čiže prvý dôvod nezákonnosti predložený Rakús­ kou republikou sa musí zamietnuť.

51. V každom prípade je jasné, že nariadenie tým, že zakázalo používanie najviac znečis­ ťujúcej triedy ťažkých nákladných vozidiel na tranzit cez Rakúsko a tým, že stanovilo degresívny systém ekobodov, prispelo k väčšej ochrane životného prostredia, ako by to bolo v prípade, keby sa acquis communautaire stalo úplne uplatniteľným. B — Porušenie cieľov ustanovenia Zároveň vytvorilo väčší, hoci nie neobme­ o horizontálnej ochrane životného prostredia, dzený, stupeň slobody poskytovania doprav­ článok 6 ES ných služieb na prechodné obdobie troch rokov. Preto ho nemožno považovať ani za prehnane obmedzujúce z hľadiska vnútor­ ného trhu, ani za zjavne nedostatočné z hľadiska ochrany životného prostredia.

59. Hoci je toto ustanovenie formulované kogentne, na rozdiel do toho, čo tvrdí Rakúska republika, ho nemožno považovať za ustanovenie stanovujúce štandard, podľa 56. Komisia poukazuje na to, že je nesprávne ktorého sa musí vždy pri definovaní politík tvrdiť, že nariadenie prispieva k zvýšeniu Spoločenstva považovať ochrana životného emisií NO x vzhľadom na skutočnosť, že ak by prostredia za prevažujúci záujem. Taký nariadenie neexistovalo, odo dňa uplynutia výklad by neprijateľne obmedzil diskrečnú doby platnosti ustanovení protokolu upravu­ právomoc inštitúcií Spoločenstva júcich výnimky by sa uplatňoval všeobecný a zákonodarcu Spoločenstva. Nanajvýš treba režim Zmluvy a neuplatňovalo by sa žiadne toto ustanovenie považovať za povinnosť osobitné obmedzenie dopravy cez Rakúsko. inštitúcií Spoločenstva riadne vziať do úvahy Nariadenie nachádza rovnováhu medzi roz­ ekologické záujmy v politikách mimo rámca ličnými záujmami a, hoci by Rakúska repub­ politiky ochrany životného prostredia lika uprednostňovala odlišný výsledok, táto rovnováha bude opätovne prehodnotená po uplynutí doby účinnosti režimu uvedeného 22 — Ro7.sudok Komisia/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou v nariadení. 21, bod 42.

I - 7199

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-161/04

v striktnom zmysle slova. Len vtedy, keď C — Porušenie cieľov, ktoré sú základom ekologické záujmy zjavne neboli zohľadnené, článku 11 protokolu alebo vtedy, keď boli úplne ignorované, môže článok 6 ES slúžiť ako štandard pre pre­ skúmanie platnosti právnej úpravy Spoločen­ stva.

62. Týmto dôvodom nezákonnosti Rakúska 60. Navyše vzhľadom na široký horizontálny republika tvrdí, že nariadenie č. 2327/2003 je charakter článku 6 ES by sa na dané neplatné, keďže zavádzaný tranzitný režim opatrenie pri posudzovaní toho, či dosta­ nedosahuje ciele primárneho práva Spolo­ točne prispieva k ochrane životného pro­ čenstva ochrany životného prostredia stredia, nemalo hľadieť izolovane od ostat­ a verejného zdravia. Tvrdí, že hoci platnosť ných opatrení Spoločenstva prijatých na systému ekobodov uvedeného v protokole tento účel vo vzťahu k dotknutej činnosti. uplynula 31. decembra 2003, cieľ sledovaný Správny rámec posúdenia poskytuje práve článkom 11 protokolu, ktorým je zabezpečiť celok opatrení prijatých Spoločenstvom zmenšenie znečistenia spôsobeného tranzit­ v tejto oblasti. Takže v tejto veci treba tiež nou dopravou na udržateľnom základe 24 sa zohľadniť smernice o kvalite ovzdušia naďalej uplatňuje ako neoddeliteľná súčasť a priestor, ktorý priznávajú členským štátom práva Spoločenstva. Podľa jej názoru sa na prijatie opatrení v rámci plánov očakávané uplynutie doby platnosti tranzit­ a programov. 23 ného režimu uplatňuje iba na ustanovenia článku 11 ods. 2 protokolu. Bolo by nepred­ staviteľné, aby boli tieto pravidlá nahradené záväzným systémom Spoločenstva, ktorý stanovuje nižšiu úroveň ochrany. Toto by bolo nielen v rozpore s vôľou členských štátov v čase uzatvárania protokolu, pod­ kopało by to tiež potrebný účinok prechod­ ných úprav. Keďže tak všeobecné, ako aj 61. Nariadenie č. 2327/2003 preto nemožno konkrétne ciele prechodného režimu zostá­ vyhlásiť za neplatné na základe toho, že by vajú dňom uplynutia doby platnosti nezme­ porušovalo článok 6 ES, čiže druhý dôvod nené, Spoločenstvo je povinné ich rešpekto­ nezákonnosti predložený Rakúskou republi­ vať pri prijímaní pravidiel, ktoré majú kou sa musí tiež zamietnuť. prechodný režim nahradiť. Rakúska repub­ lika dodáva, že nariadenie nedokáže dosiah­ nuť svoj cieľ, keďže metóda použitá Komisiou 23 — Smernica Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia (Ű. v. ES L 296, s. 55; Mim. vyd. 15/003, s. 95) a smernica Rady 1999/30/ES z 22. apríla 1999 o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok 24 — V nemeckej verzii článku 11 ods. 4 protokolu je „na a olova v okolitom ovzduší (Ú. v. ES L 163, s. 41; Mim. vyd. udriatemom základe" vyjadrené prepracovanejším pojmom 15/004, s. 164). .dauerhaften und umweltgerechten Grundlage .

I - 7201

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L A. GEELHOED — VEC C-161/04

I - 7202

RAKÚSKO/PARLAMENT A RADA

viac priateľských k životnému prostrediu na vybraný na sledovanie takého cieľa. Konšta­ tranzitné cesty cez Rakúsko. Navyše ako tovať, že cieľ sa môže naďalej uplatňovať po poznamenala Komisia, posudzované dni určenom na jeho realizáciu takým v kontexte protokolu ako celku, ktorý spôsobom, aby predstavoval štandard pre povzbudzuje Spoločenstvo a členské štáty, posudzovanie platnosti opatrení prijatých aby prijali opatrenia na zlepšenie železničnej následne po uplynutí doby platnosti opatrení infrastruktury, cieľom prechodného obdobia používaných na jeho dosiahnutie, by pred­ bolo tiež vytvoriť dostatočný čas na prijatie stavovalo neprijateľný zásah do právomocí opatrení umožňujúcich presun dopravy tova­ zákonodarných orgánov Spoločenstva pri rov z cesty na železnicu. Možno predpokla- určovaní toho, či treba v uvedenej situácii dať, že taký vývoj by prispel prijať nejaké následné opatrenia alebo nie k systematickejšiemu riešeniu problémov so a ak áno, aké. Ako Komisia správne pozna­ životným p r o s t r e d í m vyplývajúcich menala, politickú vhodnosť cieľa nemožno z t r a n z i t n e j dopravy cez Rakúsko zamieňať s možnosťou, aby bol právne a vydláždil by cestu pre úplné uplatnenie záväzný. acquis communautaire. V každom prípade je nerealistické predpokladať, že taký konkrétny cieľ možno vždy udržať a to vzhľadom na skutočnosť, že nemožno kontrolovať všetky ovplyvňujúce faktory.

75. R a k ú s k o t v r d í , že n a r i a d e n i e 73. Nemožno ani prijať ďalšie tvrdenie č. 2327/2003 porušuje zásadu presnosti rakúskej vlády, že zo skutočnosti, že naria­ (Bestimmtheitsgrundssatz), ktorá je na denie č. 2327/2003 odkazuje na protokol, základe článku 6 ods. 1 EÚ záväzná pre vyplýva, že jeho cieľom je sledovať rovnaký inštitúcie Spoločenstva. Tvrdí, že rozličným cieľ ako protokol. Odkaz na nariadenie ustanoveniam v nariadení chýba dostatočná v odôvodnení č. 1 preambuły iba uvádza, že jasnosť a presnosť, čiže porušujú zásadu platnosť systému ekobodov uplynula právnej istoty. Konkrétnejšie poukazuje na 31. decembra 2003, čím označil kontext skutočnosť, že v nemeckej jazykovej verzii prijatia nariadenia. Druhý odkaz v článku 3 článku 3 ods. 2 nariadenia nie je jasné, či ods. 2 pism. e) nariadenia je svojím charak­ vozidlá využívajúce osem bodov podliehajú terom technický, keď uvádza, že hodnota alebo nepodliehajú prechodnému bodovému celkových emisií NO x bude určená na systému. Ďalej sa sťažuje, že pojem „vysoko- základe predchádzajúceho systému ekobo­ špecializovan[é] avysokonákladov[é] vozid[lá] dov. Vskutku použitie slova „predchádzajú­ s dlhou dobou hospodárskej životnosti" nie ceho" v tomto kontexte slúži skôr na je v nariadení definovaný. Navyše, sledovanie zdôraznenie diskontinuity ako kontinuity. dodržiavania nariadenia je nemožné pri neexistencii povinnosti dopravcov mať pri sebe vhodné listiny. Napokon článok 3 ods. 4 nariadenia povoľuje Komisii rozšíriť rozsah vecnej pôsobnosti nariadenia v rozpore s článkom 202 treťou zarážkou a článkom 211 štvrtou zarážkou ES.

79. Bestimmtheitsgrundsatz alebo zásada presnosti, ktorej sa dovoláva Rakúska repub­ lika, je jedným z vyjadrení zásady právnej 77. Komisia k údajným nepresnostiam tvrdí, istoty. Článok 6 ods. 1 EÚ, ktorý uvádza, že že keďže Rakúska republika ešte neprijala Európska únia je okrem iného založená na opatrenia na vykonanie nariadenia zásade právneho štátu, možno vskutku pova­ č. 2327/2003, nebolo možné prijať opatrenia žovať za formálny zmluvný základ tejto uvedené v článku 3 ods. 4 nariadenia. zásady. Ako Súdny dvor pri rozličných príležitostiach rozhodol, zásada právnej istoty je základnou zásadou práva Spoločen­ stva, ktorá vyžaduje, aby boli pravidlá zrozu­ miteľné a určité, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať. 30Táto zásada je tiež osobitne uve­ dená v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z 22. decembra 1998 o spoločných pravidlách 78. Rakúska republika proti tejto argumen­ pre kvalitu tvorby legislatívy Spoločenstva. tácii Komisie namieta z toho dôvodu, že V súlade s prvým odsekom týchto právne ťažkosti pri praktickom uplatňovaní nariade­ nezáväzných pravidiel musia byť právne akty nia sú spôsobené neexistenciou podrobných

30 — Rozsudky z 9. júla 1981, Gondrand Frères a Garancini, 28 — Rozsudok z 2. apríla 1998, EMU Tabac a i., C 296/95, Zb. 169/80, Zb. s. 1931; z 13. februára 1996, Van Es Douane s. I-1605, bod 36. Agenten, C-143/93, Zb. s. I-431, bod 27, a zo 14. apríla 2005, 29 — Ú. v. EÚ L 235, s. 23. Belgicko/Komisia, C-110/03, Zb. s. I-2801, bod 30.

82. Druhý aspekt nastolený Rakúskou re­ publikou sa týka chýbajúcej definície pojmu 81. Prvá výhrada Rakúskej republiky sa „vysokošpecializovan[é] a vysokonákladov[é] vzťahuje na skutočnosť, že v pôvodnej vozid[lá] s dlhou dobou hospodárskej život­ nemeckej verzii článku 3 ods. 2 nariadenia nosti" používaného v článku 3 ods. 2 písm. c) č. 2327/2003 nebolo celkom jasné, či ťažké nariadenia. Tu možno poukázať na pripo­ nákladné vozidlá využívajúce osem bodov mienku Súdneho dvora, že určitý stupeň podliehali bodovému systému, alebo ich neistoty môže byť každému právnemu aktu použitie na prepravu tovarov cez Rakúsko vlastný. Keďže je nemožné predvídať všetky bolo zakázané. Hoci uvedená jazyková verzia možné skutkové situácie, v ktorých sa vskutku vykazuje určitú nejednoznačnosť, pravidlo môže uplatňovať, a aby sa zabezpe­ ako to uznali žalované inštitúcie, ostatné čila dostatočná pružnosť pri jeho uplatňo­ jazykové verzie boli v tomto ohľade úplne vaní, zákonodarný orgán musí nevyhnutne jasné. Správne sa dovolávali judikatúry Súd­ používať terminológiu, ktorá nie je prfliš neho dvora, podľa ktorej nutnosť jednotného vylučujúca. Nech je to akokoľvek, predmetný uplatňovania a výkladu zakazuje posudzovať pojem je podľa môjho názoru naopak dosť jednu verziu textu izolovane, ale prikazuje presný vzhľadom na skutočnosť, že obsahuje

33 — Rozsudky z 12. novembra 1969, Stauder, 29/69, Zb. s. 419, 31 — Ú. v. ES C 73, 1999, 8. 1. bod 3: zo 7. júla 1988, Moksel, 55/87, Zb. s. 3845, bod 15, 32 — Pozri rozsudok Belgicko/Komisia, už citovaný v poznámke a EMU Tabac a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 28, pod čiarou 30, bod 31. bod 36.

tri kritériá na odlíšenie uvažovanej kategórie novenia, ktoré bolo opísané od ostatných vozidiel. v predchádzajúcom bode, je však táto právomoc obmedzená na postupy, distribú­ ciu bodov a technické otázky. Teda rozsah zákonodarnej právomoci delegovanej na Komisiu je primerane vymedzený a niet žiadneho dôvodu predpokladať, že ustanove­ nia vzťahujúce sa na tieto záležitosti by mohli rozšíriť rozsah vecnej pôsobnosti nariadenia. 83. Tretí problém nastolený Rakúskou re­ publikou pod týmto dôvodom nezákonnosti je ten, že pri neexistencii povinnosti mať pri sebe listiny je nemožné sledovať dodržiavanie bodového systému. V systéme nariadenia č. 2327/2003 splnomocňuje článok 3 ods. 4 Komisiu konajúcu v súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 nariadenia na prijatie ďalšieho opatrenia týkajúceho sa 85. V dôsledku toho je štvrtý dôvod nezá­ postupov vzťahujúcich sa na prechodný konnosti tiež nedôvodný. bodový systém, d i s t r i b ú c i u bodov a technické otázky o uplatňovaní článku 3. Keď Komisia uvádza, že nemohla prijať dodatočné opatrenia dovtedy, kým Rakúska republika odmietala vykonať nariadenie, a Rakúska republika uvádza, že nemohla nariadenie vykonávať pri neexistencii týchto opatrení, otázka týkajúca sa sledovania dodr­ žiavania nariadenia č. 2327/2003 sa zdá byť do značnej miery teoretická. V každom VIII — O trovách prípade vzhľadom na skutočnosť, že naria­ denie samotné ukladá prijatie nevyhnutných o p a t r e n í , s k u t o č n o s ť , že k t o m u z akéhokoľvek dôvodu nedošlo, nemôže predstavovať dôvod na vyhlásenie neplatnosti nariadenia. 86. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrh­ nuté. Keďže Európsky parlament a Rada navrhli, aby bola Rakúska republika zavia­ zaná nahradiť trovy konania a Rakúska 84. Štvrtý bod týkajúci sa nepresnosti uvá­ republika nemala vo veci svojej žaloby dzaný Rakúskou republikou je ten, že úspech, musí nahradiť trovy konania. delegovanie zákonodarnej právomoci na V súlade s článkom 69 ods. 4 Komisia, ktorá Komisiu v článku 3 ods. 4 nariadenia jej vstúpila do konania ako vedľajší účastník na umožňuje rozšíriť rozsah vecnej pôsobnosti podporu návrhov Európskeho parlamentu nariadenia. V súlade so znením tohto usta- a Rady, znáša svoje vlastné trovy konania.

— zaviazať Rakúsku republiku nahradiť trovy konania,

— rozhodnúť, že Komisia znáša vlastné trovy konania.

I - 7208