C-167/04

JCB SERVICE/KOMISIA

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 15. decembra 2005 1

1. V tomto odvolaní sa JCB Service domáha v odôvodnení, nesprávnemu uplatneniu prí­ úplného alebo čiastočného zrušenia roz­ slušnej právnej úpravy Spoločenstva, poru­ sudku Súdu prvého stupňa JCB Service/­ šeniu základných zásad upravujúcich pokuty Komisia, T-67/01 2. a porušeniu pravidiel upravujúcich ich výpo­ čet.

4. Komisia proti všetkým uvedeným tvrde­ 2. Uvedený rozsudok v zásade potvrdil roz­ niam namieta a podala vzájomné odvolanie hodnutie Komisie 3 konštatujúce rozličné domáhajúce sa uloženia pokuty v jej pôvod­ porušenia právnej úpravy Spoločenstva týka­ nej výške. júcej sa hospodárskej súťaže zo strany JCB Service, ale znížil uloženú pokutu z 39 614 000 eur na 30 000 000 eur.

Právny rámec

3. Odvolateľ namieta porušenie svojho práva na obhajobu kvôli neprimeranej dĺžke kona­ nia pred Komisiou, nerešpektovaniu pre­ zumpcie neviny, nesprávnej právnej kvalifi­ kácii skutkového stavu, nesprávnemu posú­ 5. Článok 81 ods. 1 ES zakazuje „všetky deniu dôkazov, vnútorným rozporom dohody medzi podnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi člen­ skými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo 1 — Jazyk prednesu: angličtina. 2 — Zb. s. II-49. následok vylučovanie, obmedzovanie alebo 3 — Rozhodnutie Komisie 2002/190/ES z 21. decembra 2000 skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci o uplatňovaní článku 81 ES (vec COMP.F.1/35.918 — JCB) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 69, 2002, s. 1) (ďalej len spoločného trhu“. Podľa článku 81 ods. 2 sú „sporné rozhodnutie“). také dohody neplatné.

4 — Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3); už zrušené, s dočasnou výnimkou článku 8 ods. 3, s účinnosťou od 1. mája 2004 nariadením Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 9. Žiadosť bolo treba podať na tlačive A/B, o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. ktoré bolo prílohou nariadenia č. 27, a mala vyd. 08/002, s. 205 — 229), na základe ktorého majú teraz vnútroštátne orgány množstvo povinností, ktoré boli predtým obsahovať podrobné informácie požadované povinnosťami Komisie. v uvedenom tlačive. Ako je však vysvetlené 5 — Prvé nariadenie, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 17 [neofi­ ciálny preklad] (Ú. v. ES 1962, 35, s. 1118), zrušené v úvode tlačiva A/B, ako bolo následne a nahradené nariadením Komisie (EHS) č. 1133/68 z 26. júla včlenené do nariadenia č. 3385/94, ako jeho 1968 o forme, obsahu a ostatných náležitostiach žiadostí a oznámení upravených nariadením Rady č. 17 [neoficiálny príloha, „[Komisia nie je] povinná negatívny preklad] (Ú. v. ES L 377, 1994, s. 28). 6 — Nariadenie Komisie č. 99/63/EHS z 25. júla 1963 atest vydať. Článok 2 nariadenia č. 17 uvádza, o pojednávaniach upravených v článku 19 ods. 1 a 2 že ,... Komisia môže potvrdiť...'. Komisia nariadenia Rady č. 17 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 127, 1963, s. 2268 — 2270), zrušené a nahradené nariadením vydáva rozhodnutia o negatívnych atestoch Komisie (ES) č. 2842/98 z 22. decembra 1998 o výsluchoch iba vtedy, ak sa musí riešiť významný účastníkov v určitých konaniach podľa článku 85 a 86 Zmluvy ES (Ú. v. ES L 354, 1998, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204). interpretačný problém. V ostatných prípa-

9 — S ktorými sú spojené pokuty až do 1 milióna eur, až do 20 miliónov eur a viac ako 20 miliónov eur (bod 1.A usmernení). 7 — Pozri tiež oznámenie Komisie o konaniach týkajúcich sa 10 — Bod 1.B. žiadostí o negatívny atest [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 343, 1982, s. 4). 11 — Body 2 a 3. 8 — Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa 12 — Bod 5 písm. b). článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy 13 — Z 22. júna 1983 o uplatňovaní článku [81] ods. 3 Zmluvy na o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, skupinu dohôd o výlučnej distribúcii [neoficiálny preklad] ďalej len „usmernenia“). (Ú. v. ES L 173, 1983, s. 1).

I - 8941

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-167/04 P

hospodárskej súťaže v uvedenom kontexte, zmluvného územia alebo v predaji konkrétne povinnosť získavať zmluvné zmluvného tovaru na zmluvnom výrobky na maloobchodný predaj iba od území.“ [neoficiálny preklad] jednej strany a zdržať sa aktívnych predajov. Článok 3 však stanovil, že článok 1 sa nebude uplatňovať okrem iného vtedy, keď:

Skutkový a procesný rámec

„c) môžu spotrebitelia získať zmluvné výrobky na zmluvnom území iba od výlučného distribútora a nemajú žiaden alternatívny zdroj dodávky mimo zmluvného územia; 16. JCB Service je spoločnosťou zriadenou podľa anglického práva, ktorá priamo alebo nepriamo vlastní alebo ovláda 28 spoločností skupiny JCB. 14 JCB vyrába a uvádza na trh stavebné stroje, odhŕňacie a stavebné zaria­ denia, ako aj poľnohospodárske stroje a príslušné náhradné diely k týmto rôznym výrobkom. Jej distribučná sieť je postavená d) jeden alebo obaja účastníci sťažujú na národnom základe, s jednou dcérskou sprostredkovateľom alebo spotrebiteľom spoločnosťou a jedným výhradným dovoz­ získavanie zmluvných výrobkov od com v každej krajine. iných predajcov v rámci spoločného trhu, najmä vtedy, keď jeden z nich alebo obaja:

Commerce (Obchodný súd) v Paríži čias­ točne zamietol žalobu, ktorou sa francúzska 19. Zmenené typizované dohody uplatni­ dcérska spoločnosť JCB domáhala určenia, že teľné na Spojené kráľovstvo a Írsko boli spoločnosť Central Parts SA, ktorá získala Komisii zaslané 18. decembra 1975. náhradné diely JCB zo Spojeného kráľovstva s cieľom predávať ich vo Francúzsku sa dopustila nekalej súťaže. JCB obvinila spo­ ločnosť Central Parts z neoprávneného pou­ žívania označenia „JCB“ a z toho, že sa neoprávnene označovala ako „koncesionár“. Uvedený rozsudok bol neskôr v roku 1998 20. Dňa 13. januára 1976 informovala Komi­ zrušený cour d'appel (Odvolací súd) v Paríži, sia spoločnosť JCB Sales, že určité problémy ktorý vyslovil, že spoločnosť Central Parts sa boli vyriešené, zatiaľ čo iné pretrvávajú, dopustila nekalej súťaže voči JCB. a žiadala spresnenia viacerých ustanovení.

24. Dňa 15. februára 1996 podala spoločnosť Central Parts Komisii sťažnosť týkajúcu sa 21. V marci 1976 JCB Sales na uvedené praktík spoločnosti JCB pri distribúcii jej výhrady odpovedala a poskytla podrobné výrobkov. informácie týkajúce sa zvyšných problémov; na stretnutí s Komisiou poskytla ďalšie informácie spolu s dohodou so svojou francúzskou dcérskou spoločnosťou.

25. Dňa 5. novembra 1996 Komisia vykonala šetrenie v priestoroch francúzskej dcérskej spoločnosti JCB a dvoch z jej koncesionárov v Spojenom kráľovstve. 22. K žiadnej zmene vo veci nedošlo až do 6. marca 1980, keď JCB Sales zaslala Komisii zmenenú typizovanú dohodu o distribúcii v Spojenom kráľovstve nahrádzajúcu dohodu oznámenú v roku 1975. Potom, 29. decembra 26. Komisia potom zaslala JCB prvé ozná­ 1995, JCB Sales zaslala Komisii ďalšiu menie o výhradách, v ktorom však prehliadla typizovanú dohodu o distribúcii oznámenie zaslané v roku 1973, na čo

29. Komisia považovala porušenia za „veľmi závažné“, sankcionované pokutou vo výške 25 000 000 eur z dôvodu závažnosti, ktorá mala byť zvýšená o 5 % za každý z jedenástich rokov zistenej doby trvania (teda 13 750 000 28. Zistila, že existovali rozličné obmedzenia eur) a o 864 000 eur z dôvodu ukladanej predajov pre koncesionárov JCB mimo sankčnej pokuty. územných oblastí, ktoré im boli zverené, a v prípade uskutočnenia takých predajov existovala povinnosť platiť pokuty, že dochá­ dzalo k zosúlaďovaniu postupov v rámci udržiavania predajných cien a že existovali požiadavky nakupovať výhradne od určených subjektov brániace dodávkam naprieč sieťou. Všetky uvedené dohody mali za cieľ alebo 30. Článok 1 sporného rozhodnutia znie účinok obmedzenie hospodárskej súťaže takto: a ovplyvňovali obchod medzi členskými štátmi, čím porušili článok 81 ods. 1 ES. Komisia posudzovala, či boli podmienky článku 81 ods. 3 ES splnené, a dospela k záveru, že neboli. Na účely článku 15 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 17 bola Komisia názoru, že riadne oznámené boli iba dohody oznámené tlačivom A/B 30. júna 1973; „JCB Service a jeho dcérske spoločnosti ostatné dohody tak oznámené neboli porušili ustanovenia článku 81 Zmluvy ES a rozličné praktiky buď patrili mimo rozsah tým, že uzavreli s koncesionármi dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cieľom bolo obmedzenie hospodárskej súťaže na 15 — Už citované v poznámke pod čiarou 3. vnútornom trhu, aby dosiahli delenie národ-

I - 8944

JCB SERVICE/KOMISIA

ných trhov a zabezpečili absolútnu územnú dcérskych spoločností JCB Service ochranu vo výlučných územných oblastiach, a v súlade so sadzbami určenými týmito mimo ktorých nemohli koncesionári usku­ spoločnosťami, čo spôsobilo závislosť točňovať aktívne predaje, a ktoré obsahujú zisku koncesionárov od územného urče­ tieto prvky: nia predajov;

b) zmeniť dohody uzavreté s ich koncesio­ nosti, že predaje sa uskutočnili na území nármi umožniac neautorizovaným koncesionárov alebo mimo neho, alebo predajcom uskutočňovať pasívne pre­ od toho, že sa uzavrela dohoda s inými daje v rámci výlučných územných obla­ koncesionármi mimo tohto územia.“ stí iných koncesionárov a aktívne a pasívne predaje v rámci ich vlastnej územnej oblasti alebo oprávniac týchto koncesionárov na aktívne a pasívne predaje iným koncesionárom, koneč­ ným spotrebiteľom alebo ich obchod­ 33. Článkom 4 bola uložená pokuta vo výške ným zástupcom mimo ich výlučnej 39 614 000 eur. územnej oblasti;

39. Po prvé, čo sa týka úloh Komisie a súdov Spoločenstva pri posudzovaní porušení pra­ vidiel Spoločenstva týkajúcich sa hospodár­ — vydal konečný rozsudok úplne alebo skej súťaže, vtedy, keď Komisia prijme roz­ sčasti zrušujúci sporné rozhodnutie hodnutie konštatujúce porušenie a zrušujúci alebo znižujúci pokutu. a ukladajúce pokutu, dotknutý podnik môže napadnúť na Súde prvého stupňa tak plat­ nosť zistenia porušenia, ako aj sumu pokuty.

37. Komisia vo svojom vyjadrení navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol v celom 40. Čo sa týka prvého aspektu, právomoc rozsahu, a vo vzájomnom odvolaní navrhuje, uvedeného súdu Spoločenstva sa obmedzuje aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok na preskúmanie súladu s právom, pričom v časti, v ktorej rozsudok znižuje pokutu v tomto kontexte môže overovať, či sa o sumu zvýšenia v prípade priťažujúcej Komisia dopustila akéhokoľvek zjavne okolnosti predstavovanej pokutou ukladanou nesprávneho posúdenia skutkového stavu, koncesionárovi. ale čo sa týka druhého aspektu, má neobme­ dzenú právomoc zmeniť pokutu. Nie je však úlohou Súdu prvého stupňa opakovane vec posudzovať, ako keby bol Komisiou, ale skôr overovať, či je rozhodnutie postihnuté neja­ kými vadami, na ktoré buď upozornil žalobca, alebo sú vecou verejného poriadku, a ktoré by mal súd Spoločenstva zohľadniť bez návrhu. Úvodné poznámky

38. Pred preskúmaním odvolacích dôvodov 41. Pri odvolaní je právomoc Súdneho dvora treba upozorniť na dva všeobecné aspekty značne obmedzenejšia. Nemôže preskúma-

I - 8947

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-167/04 P

43. Po druhé, z procesných ustanovení upravených nariadeniami č. 17, č. 27 Právo na obhajobu a č. 99/6317 je jasné, že hoci Komisia môže vydať negatívny atest (alebo odporúčajúci list) ako odpoveď na oznámenie, ktoré neodhaľuje žiadne porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, nie je povinná tak Napadnutý rozsudok urobiť. Keďže však existujú ustanovenia upravujúce také oznámenia, iba z takých oznámení môže vzniknúť legitímna viera v to, že oznámené praktiky nepredstavujú porušenie; nemožno vyvodzovať žiaden záver 45. V konaní na prvom stupni spoločnosť iba z mlčania na strane Komisie, ako JCB uviedla, že Komisia porušila svoju povinnosť konať v primeranej lehote, čo je povinnosť odvodená tak zo všeobecnej 16 — Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg zásady práva Spoločenstva zakotvenej Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, v judikatúre, ako aj z článku 6 ods. 1 C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 47 a nasl.; pozri tiež body 73 a 74 nižšie. Európskeho dohovoru o ochrane ľudských 17 — Pozri body 7 a nasl. vyššie. práv.

I - 8948

JCB SERVICE/KOMISIA

46. Súd prvého stupňa rozlišoval medzi neargumentovala, že výsledkom omeškania preskúmaním dohôd oznámených v roku bola akákoľvek konkrétna procesná vada, 1973 vedúcim k zamietnutiu žiadosti argumentovala iba, že správanie Komisie o výnimku a šetrením sťažnosti podanej odhalilo nesprávny postup v danej veci. 23 v roku 1996, ktorým sa zaoberá zvyšok výrokovej časti sporného rozhodnutia. 18

I - 8949

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-167/04 P

nie jej práva na obhajobu Komisiou vo o porušenie podstatnej procedurálnej požia­ vzťahu ku konaniu o oznámení; zdôraznila davky. povinnosť vziať do úvahy trvanie každej fázy konania o oznámení; a podčiarkla, že pre­ hnaná doba trvania konania v jeho celosti bola neprimeraná. Jasne sa preto odvolávala na svoju nemožnosť účinne sa brániť. 52. Komisia je názoru, že Súd prvého stupňa nemohol bez návrhu nastoliť žiaden kon­ krétny problém týkajúci sa práva na obha­ jobu, ktorý možno pričítať dobe trvania konania, pretože také záležitosti nie sú vo všeobecnosti zjavné a neboli zjavné v tejto veci.

56. V časti, v ktorej rozhodnutie zamietlo žiadosť o výnimku z roku 1973 a požiadalo JCB o ukončenie určitých praktík, bolo 59. V dôsledku toho dĺžka času, ktorý jediným účinkom omeškania to, že umožnilo uplynul medzi úvodnými oznámeniami spoločnosti JCB, aby pokračovala vo svojom a prijatím sporného rozhodnutia, nemala konaní dlhšie. vôbec žiaden vplyv na práva JCB na obhajobu a nie je potrebné posudzovať, či mal Súd prvého stupňa bez návrhu nastoliť akúkoľvek ďalšiu otázku v uvedenom ohľade. Možno jednoducho poukázať na to, že Súd prvého stupňa posúdil argumenty spoločnosti JCB a rozhodol, že o jej právo na obhajobu nešlo. 28 57. V časti, v ktorej rozhodnutie ukladalo spoločnosti JCB pokutu, je jasné, že dohody správne oznámené v roku 1973 boli vyňaté z výpočtu sumy, ktorý bol založený výlučne na ostatných dohodách alebo konaní. 27

60. Nič v uvedenom hodnotení by nemalo byť považované za akékoľvek prepáčenie 58. Spoločnosť JCB ani neposkytla žiadne mimoriadneho omeškania Komisie pri iné uspokojujúce vysvetlenie toho, ako zaoberaní sa so žiadosťou JCB o výnimku, mohlo byť jej právo na obhajobu ovplyvnené ktoré bolo ďaleko za hranicami prijateľnej predmetným omeškaním. Zmieňuje svoje administratívnej praxe; avšak uvedené omeš­ kanie neovplyvnilo práva JCB na obhajobu tak, ako sa to uvádza. 25 — Pozri bod 205 sporného rozhodnutia. 26 — Pozri najmä body 149, 158, 163, 171, 175 a 252 sporného rozhodnutia. 27 — Pozri body 231 a nasl. sporného rozhodnutia. 28 — Bod 45 napadnutého rozsudku.

I - 8951

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-167/04 P

62. Súd prvého stupňa bol názoru, že všeobecnú prezumpciu viny by bolo možné pripísať Komisii iba vtedy, ak by skutkové závery, ktoré uviedla v rozhodnutí, neboli 65. Po prvé, Súd prvého stupňa z vydania podopreté dôkazmi, ktoré predložila. druhého oznámenia o výhradách nesprávne vyvodil, že Komisii by bolo možné pripísať všeobecnú prezumpciu viny iba vtedy, ak by neboli skutkové zistenia v rozhodnutí pod­ porené dôkazmi, ktoré predložila. Skôr mal Súd prvého stupňa uznať, že úvodné ozná­ menie o výhradách založené na oznámených zmluvách už porušuje prezumpciu neviny, 63. Súd prvého stupňa tiež preskúmal štyri pokiaľ aspoň neprináša dôkazy, že predmetné príklady údajnej zaujatosti uvádzané spoloč­ správanie nepatrilo „pod aktivity popísané nosťou JCB — interné memorandum zo v oznámení“ 30. 16. mája 1995, interný list z 13. apríla 1995, dva rozsudky francúzskych súdov a prepis rozhovoru medzi úradníkmi Komisie 29 — Body 53 až 60 napadnutého rozsudku. a koncesionárom JCB zo 6. novembra 1996 30 — Pozri článok 15 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 17, už — a dospel k záveru, že v priebehu správ­ citovaného v poznámke pod čiarou 14.

I - 8952

JCB SERVICE/KOMISIA

66. Po druhé, v prípade memoranda z roku 69. Komisia je názoru, že spoločnosť JCB si 1995 a listu a nahrávky z roku 1996 31 Súd mýli maximu in dubio pro reo, ktorá je pre prvého stupňa nevzal do úvahy dôkazy, ktoré posudzovanie dôkazov štandardom, neboli uznané alebo boli nesprávne vyložené a všeobecnejšie pravidlo prezumpcie neviny, Komisiou, čím porušil svoju povinnosť o ktoré ide v tejto veci. Porušenie neskôr zabezpečiť rešpektovanie prezumpcie neviny. uvedeného pravidla vyžaduje viac ako iba nesprávne posúdenie dôkazov.

31 — Pozri bod 63 vyššie. 32 — V bodoch 92 a 98 napadnutého rozsudku. 33 — Bod 63 vyššie.

I - 8953

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-167/04 P

Posúdenie čuje spoločnosť JCB nejakú vecnú nepres­ nosť vo výklade dokumentov predložených Súdu prvého stupňa — na rozdiel od prípadov, v ktorých Súdny dvor konštatoval, že došlo k skresleniu dôkazov. 35 72. Tvrdenie spoločnosti JCB je v podstate také, že Súd prvého stupňa vyvodil z dôkazov nesprávny záver, že Komisia nebola voči spoločnosti JCB zaujatá, porušiac prezump­ ciu neviny, ktorú mala JCB priznať. 75. S konkrétnymi argumentmi spoločnosti JCB sa možno vyrovnať rýchlo.

73. Prinajmenšom v širokom zmysle slova sa teda spoločnosť JCB domáha nového posú­ denia dôkazov predložených Súdu prvého 76. Na jednej strane vydanie oznámenia stupňa. Keďže odvolania sú obmedzené na o výhradách nemožno samo osebe za žiad­ otázky práva, nie je v zásade úlohou Súdneho nych okolností považovať za dôkaz prezump­ dvora, aby také posúdenie vykonal. Bude len cie viny; ak by to tak bolo, mohlo by sa posudzovať, či Súd prvého stupňa skreslil namietať proti začatiu akéhokoľvek trestného jasnú povahu dôkazov alebo či je vecná alebo kvázi trestného konania, alebo prešet­ nesprávnosť jeho zistení zrejmá rovania. Iba následný priebeh konania môže z dokumentov, ktoré sú súčasťou súdneho taký dôkaz poskytnúť a v tomto prípade bolo spisu. 34 prehliadnutie v prvom oznámení o výhradách napravené v druhom oznámení o výhradách.

74. Zdá sa, že tu nejde ani o jednu z uvedených situácií. Hoci spoločnosť JCB cituje judikatúru týkajúcu sa skreslenia jasnej 77. Na druhej stane Súd prvého stupňa povahy dôkazov a zjavnej vecnej nespráv­ preskúmal dôkazy, ktoré spoločnosť JCB nosti, aspekty rozsudku, ktoré kritizuje, sa citovala ako príklady údajnej zaujatosti týkajú záverov, ktoré Súd prvého stupňa Komisie (v tom zmysle, že Komisia nevzala vyvodil zo svojho preskúmavania dôkazov do úvahy ich údajnú povahu zbavujúcu JCB a ktoré sú podľa môjho názoru úplne v rámci viny). Záver, ktorý vyvodil, nebol ten, že obvyklého posúdenia a nenasvedčujú žiad­ dôkazy neboli v žiadnom prípade dôkazmi nemu skresleniu. V žiadnom ohľade neozna­

Druhý odvolací dôvod: porušenie článku 81 ES 81. Pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, Súd prvého stupňa poznamenal, že článok 4 dohody zmenenej a doplnenej v roku 1975 neobsahoval žiaden taký všeobecný zákaz, ale že tvrdenie Komisie bolo také, že dohoda bola vykladaná tak, že z nej zákaz vyplýva. Súd prvého stupňa preskúmal rozličné 79. Spoločnosť JCB tvrdí, že Súd prvého dokumenty, na základe ktorých Komisia stupňa sa dopustil nesprávneho právneho dospela k svojmu záveru 36, a dospel posúdenia tým, že i) ju „odsúdil“ za ukladanie k záveru, že „v Spojenom kráľovstve sa všeobecného zákazu pasívnych predajov vo uplatňovali obmedzujúce postupy odlišné Francúzsku, Spojenom kráľovstve a Írsku, ii) od obsahu oznámených dohôd“ 37. ju „odsúdil“ za obmedzovanie zásobovacích zdrojov koncesionárov vo Francúzsku a Taliansku a iii) odmietol zrušiť zamietnutie 36 — Presne opísané v bodoch 84 až 91 sporného rozhodnutia. jej žiadosti o výnimku. 37 — Body 86 až 89 napadnutého rozsudku.

I - 8955

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-167/04 P

85. Komisia odpovedá, že v každom prípade nebolo sporné rozhodnutie založené na tvrdení o výslovnom zákaze v distribučnej dohode, ale na skutočnom uplatňovaní dohody; že Súd prvého stupňa nespochybnil dôkaznú hodnotu listu týkajúceho sa poplat­ kov z popredajných služieb, že ďalší doku­ ment, na ktorý sa odkazuje, jasne uvádza 83. Pokiaľ ide o Francúzsko, Súd prvého existenciu dohôd o predajoch na určitom stupňa zistil, že neoznámená typizovaná území, a že spoločnosť JCB nepredkladá distribučná dohoda neobsahovala výslovný žiadne tvrdenia, čo sa týka tretieho doku­ zákaz pasívnych predajov mimo výlučných mentu, ktorý bol preskúmaný tak územných oblastí. V každom prípade doku­ v rozhodnutí, ako aj v rozsudku. menty citované Komisiou 40 preukázali exis­ tenciu obmedzenia v praxi. Rozhodnutie Francúzskej rady pre hospodársku súťaž citované spoločnosťou JCB bolo irelevantné, pretože sa týkalo odlišnej distribučnej siete a distribučnej dohody. 41 86. Pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo a Írsko, spoločnosť JCB v podstate argumentuje tak, 38 — Bod 122 sporného rozhodnutia. 39 — Body 90 až 95 napadnutého rozsudku. 40 — Najmä v bode 113 sporného rozhodnutia. 41 — Body 96 až 100 napadnutého rozsudku. 42 — V bodoch 139 až 145 napadnutého rozsudku.

I - 8956

JCB SERVICE/KOMISIA

že Súd prvého stupňa nesprávne vyložil 89. Ako na to však poukázala Komisia, rozličné výmeny informácií, ktoré preskúma­ uvedené možné skreslenie sa týka aspektu, val, že v tvrdení Komisie ide o maskovaný ktorý nemá význam pre platnosť sporného pokus docieliť opätovné posúdenie dôkazov. rozhodnutia, ktoré bolo založené nie na zmluvných podmienkach, ale na ich uplat­ ňovaní.

88. V tomto prípade sa zdá byť možné, že 91. V konaní na prvom stupni spoločnosť Súd prvého stupňa skreslil zmysel francúz­ JCB tvrdila, že Komisia nesprávne vyložila skej distribučnej dohody vtedy, 43 keď dospel dohody vo Francúzsku a v Taliansku tak, že k záveru, že existoval výslovný zákaz pasív­ zaväzujú koncesionárov na získavanie dodá­ nych predajov. vok výlučne od príslušnej dcérskej spoloč­ nosti JCB v danom štáte a zakazujú vzájomné zásobovania, zatiaľ čo účelom predmetných 43 — Príslušné zmluvné ustanovenie, ktoré znie: „Vymenovaný zmluvných ustanovení bolo iba zabezpečiť, koncesionár sa tiež zaväzuje nepredávať ani nedistribuovať aby koncesionári predávali iba výrobky výrobky a súčiastky JCB z miesta sídla podniku, dcérskej spoločnosti alebo skladu umiestneného mimo územnej spoločnosti JCB, a že Komisia nepreskúmala, oblasti. Vymenovaný koncesionár sa zaväzuje nepodporovať či boli sporné zmluvné ustanovenia skutočne predaj výrobkov a súčiastok JCB priamo alebo nepriamo mimo územnej oblasti.“ uplatňované.

I - 8957

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-167/04 P

92. Súd prvého stupňa zistil, že neoznámené a článok 3 písm. d) bod 2 nariadenia dohody mali obmedzujúci účel, že boli č. 1983/83 vyžaduje prístup k alternatívnym uplatňované vo Francúzsku, ak aj nie zásobovacím zdrojom mimo zmluvného v Taliansku, ale že vzhľadom na účel bol územia. ich skutočný účinok irelevantný, 44 preto konala Komisia správne, keď zastala názor, že tento prvok porušenia bol preukázaný. 45

Posúdenie

Tvrdenia účastníkov konania 95. Spoločnosť JCB sa neusilovala popierať, že toto je nový argument, ktorý nebol predložený Súdu prvého stupňa, alebo tvrdiť, že sa týka záležitosti verejného poriadku, ktorú mal Súd prvého stupňa nastoliť bez 93. Spoločnosť JCB tvrdí, že zistenie Súdu návrhu. Argument jasne smeruje k platnosti prvého stupňa v uvedenom ohľade bolo rozhodnutia Komisie a Súd prvého stupňa v rozpore s blokovou výnimkou podľa nemožno kritizovať za to, že ho nepreskú­ nariadenia č. 1983/8346 a predtým podľa mal. V dôsledku toho nie je len neprí­ nariadenia č. 67/67, 47 ktorá by sa mohla pustný 48, ale tiež každopádne neidentifikuje vzťahovať na príslušné zmluvné ustanovenia žiadne nesprávne právne posúdenie dohôd. v napadnutom rozsudku.

99. Po druhé, Súd prvého stupňa sám sebe odporoval, keď si osvojil odôvodnenie Komi­ sie v bodoch 201 až 222 sporného roz­ hodnutia, ktoré boli založené okrem iného na troch údajných porušeniach, v prípade ktorých Súd prvého stupňa inde dospel k názoru 52, že neboli dostatočne preukázané. 97. Súd prvého stupňa konštatoval, že spo­ ločnosť JCB sa obmedzila na všeobecné vyhlásenia, že predmetná dohoda (typizo­ vaná dohoda o distribúcii a exporte pre Írsko, Švédsko a Normanské ostrovy oznámená v roku 1973) spĺňala požiadavky na výnimku 100. Po tretie, Súd prvého stupňa nesprávne bez toho, aby presne označila, aké presné vyložil pravidlá výnimiek. Neexistovalo výhody by také rozhodnutie odôvodňovali. žiadne obmedzenie pasívnych predajov, čiže Dôvody Komisie na zamietnutie žiadosti boli zásady, ktoré tvoria základ rozhodnutí vo dostatočne uvedené v bodoch 201 až 222 veci BMW a Ivoclar, mali byť uplatnené sporného rozhodnutia. Okrem toho analogicky a mali viesť k výnimke. v prípade rozhodnutí o výnimkách, na ktoré odkazovala spoločnosť JCB, Komisia preuká­ zala, že neboli porovnateľné. 51

49 — Pozri bod 6 vyššie. 101. Napokon Súd prvého stupňa sa mýlil, 50 — Rozhodnutie Komisie 75/73/EHS z 13. decembra 1974 týkajúce sa konania podľa článku [81] Zmluvy ES keď uviedol, 53 že spoločnosť JCB neoznačila (IV/14.650 — Bayerische Motoren Werke AG) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 29, 1975, s. 1) a rozhodnutie Komisie 85/559/EHS z 27. novembra 1985 týkajúce sa konania podľa článku [81] Zmluvy ES (IV/30.846 — Ivoclar) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 369, s. 1). 52 — V bodoch 133, 145 a 154 napadnutého rozsudku. 51 — Body 160 až 169 napadnutého rozsudku. 53 — V bode 166.

102. Komisia tvrdí, že spoločnosť JCB sa iba domáha celkového opätovného otvorenia preskúmania vykonaného Súdom prvého 105. Po tretie, spoločnosť JCB sa opätovne stupňa v súvislosti s komplexným skutkovým usiluje spochybniť zistenie o obmedzení a ekonomickým posúdením zo strany Komi­ pasívnych predajov, ktoré odlišuje jej situáciu sie; tvrdenia účastníka konania by mali byť už od situácie vo veciach BMW a Ivoclar. na uvedenom základe samotnom zamietnuté Okrem toho dohody BMW, na ktoré bola ako neprípustné. udelená výnimka, tiež umožňovali aktívne predaje mimo územnej oblasti pri splnení záväzkov týkajúcich sa podpory predaja. Dohody spoločnosti JCB obmedzujú tak aktívne, ako aj pasívne predaje a vzájomné zásobovania a nie sú porovnateľné. Dohody spoločnosti Ivoclar sa týkali obchodov pre­ dávajúcich výrobky viacerých značiek 103. Čo sa týka konkrétnych argumentov, je a výnimka nebola obnovená. názoru, po prvé, že odkaz Súdu prvého stupňa iba na typizovanú dohodu o distribúcii a exporte pre Írsko, Švédsko a Normanské ostrovy oznámenú v roku 1973 bol jednoduchým administratívnym omylom, ktorý nemal žiadne dôsledky, pretože analýza Komisie sa týkala všetkých oznámených dohôd a bola potvrdená Súdom prvého 106. Napokon poukázanie Súdu prvého stupňa, ktorý okrem toho zabezpečil, aby stupňa na výhody obsiahnuté v dohodách nebola v prípade akejkoľvek oznámenej sa vzťahuje na kumulatívne požiadavky dohody uložená žiadna pokuta. článku 81 ods. 3 ES alebo podiel spotrebite­ ľov na uvedených výhodách. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že spoločnosť JCB nepreukázala uspokojenie uvedených požiadaviek, ale sa v uvedenom ohľade obmedzila na všeobecné tvrdenia.

110. V treťom rade tvrdenie spoločnosti JCB by mohlo byť relevantné, iba ak by bolo zamietnuté skutkové zistenie o existencii 108. V prvom rade sa zdá byť kritika zo obmedzení pasívnych predajov, a nie je strany spoločnosti JCB irelevantná. Z bodov úlohou tohto Súdneho dvora takéto záleži­ 201 až 222, najmä z bodu 205 sporného tosti pri odvolaní preskúmavať. rozhodnutia sa zdá byť jasné, že Komisia zhodnotila všetky oznámené dohody, v spojení so spôsobom, akým boli uplatňo­ vané. Súd prvého stupňa uvedené zhodno­ tenie schválil bez toho, aby obmedzoval svoje skúmanie na jednu dohodu. Skutočnosť, že — mylne alebo inak — uviedol, že žiadosť sa vzťahuje iba na jednu dohodu, preto nemá žiadne dôsledky. 111. Nakoniec je jasné, že v bodoch 207 a 208 sporného rozhodnutia Komisia vyme­ novala určité prospešné účinky vytvárané distribučným systémom spoločnosti JCB a prenesené na spotrebiteľov. Rozhodnutie potom pokračuje vymenovaním iných čŕt, ktoré sa do žiadnej takej výhody nepremie­ 109. V druhom rade skutočnosť, že v bode tajú, spolu s obmedzeniami, ktoré nie sú 161 svojho rozsudku Súd prvého stupňa nevyhnutné, vedúc ju v bodoch 221 a 222 uviedol, že „všeobecnou otázkou, či by k zisteniu, že neboli splnené všetky kumula­ distribučný systém JCB mohol byť pred­ tívne podmienky článku 81 ods. 3 ES a že metom rozhodnutia podľa článku 81 ods. 3 výnimka nemohla byť udelená. Aby uvedený ES,... sa zaoberajú odôvodnenia 201 až 222 záver prekonala, spoločnosť JCB by bola sporného rozhodnutia“, v spojitosti so sku­ musela preukázať, že všetky kumulatívne točnosťou, že schválil celkový z toho vyvo­ podmienky boli splnené. Netvrdí, že sa tak dený záver, nemožno brať tak, že z nich stalo a možno nešťastná formulácia bodu 166 vyplýva, že schvaľoval každý jednotlivý krok napadnutého rozsudku nemá v tomto ohľade v odôvodnení Komisie v uvedenej časti žiaden dopad.

115. Suma musí zohľadňovať okolnosti a závažnosť porušenia. V súlade s nariadením č. 17 a jej vlastnými Usmerne­ 113. V konaní na prvom stupni spoločnosť niami k metóde stanovovania pokút stanovila JCB argumentovala, že skutkové okolnosti Komisia pokutu na 39 614 000 eur — nepreukázali existenciu porušenia a boli 25 000 000 eur vzhľadom na závažnosť v každom prípade založené na oznámených porušenia plus 13 750 000 eur (5 % ročne) dohodách, pri ktorých nemohla byť uložená vzhľadom na odhadovanú dobu trvania žiadna pokuta. Okrem toho pokuta bola jedenásť rokov a 864 000 eur za priťažujúce neprimeraná v porovnaní s pokutami ulože­ okolnosti. 58 nými za porovnateľných okolností spoločnos­ tiam Volkswagen a Opel. 56 Komisia zveličila závažnosť údajných porušení a nevzala do úvahy ich skutočný účinok, rozsah, v ktorom boli obmedzenia skutočne uplatnené, ich meniacu sa intenzitu v čase, alebo také poľahčujúce okolnosti, ako je individuálna výnimka udelená írskym protimonopolným úradom, alebo rozsudok odvolacieho súdu 116. Preukázané porušenia boli závažné, v Paríži. pretože poškodzovali riadne fungovanie vnú­ torného trhu, a to svojím cieľom a účinkom, ktorým je delenie vnútroštátnych trhov, a preto odôvodňovali vysokú pokutu. Spo- 56 — Rozhodnutie Komisie 98/273/ES z 28. januára 1998 týkajúce sa konania podľa článku [81] Zmluvy ES (IV/35.733 — VW) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 124, s. 60) a rozhodnutie Komisie z 20. septembra 2000 týkajúce sa konania podľa článku [81] Zmluvy ES (Vec COMP/36.653 — Opel) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 59, 2001, s. 1), na ktoré 57 — Body 175 až 177 napadnutého rozsudku. odkazuje bod 171 napadnutého rozsudku. 58 — Body 178 až 180.

59 — Body 182 a 183. 62 — Bod 190. 60 — Body 184 a 185. 63 — Body 191 a 192. 61 — Body 186 až 189. 64 — Body 193 a 194.

I - 8963

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-167/04 P

niteľné na ukladanie pokút a ii) nesprávne 125. Po tretie, Súd prvého stupňa porušil uplatnil pravidlá upravujúce výpočet pokút zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že týkajúci sa závažnosti a doby trvania poru­ neodpovedal na tvrdenie spoločnosti JCB, šenia a existencie poľahčujúcich že pokuta bola neprimerane vysoká a priťažujúcich okolností. v porovnaní s pokutami uloženými spoloč­ nostiam Volkswagen a Opel za porovnateľ­ ných okolností, a tým, že pokutu neznížil na úroveň, na ktorej by mohla byť uložená v skoršej fáze, ak by Komisia konala obo­ zretne.

Základné zásady uplatniteľné na ukladanie pokút

126. Komisia v odpovedi na prvé dva body a na druhú časť tretieho bodu zdôrazňuje, že v prípade dohôd v tej podobe, v akej boli Tvrdenia účastníkov konania oznámené, nebola uložená žiadna pokuta, ale že bola uložená pokuta iba v súvislosti so správaním, ktoré prekračovalo rámec uvede­ ných dohôd a ktoré nebolo oznámené. Správne konanie teda nebolo v uvedenom ohľade neprimerane dlhé; zo žiadneho prí­ stupu prijatého alebo neprijatého Komisiou 123. Spoločnosť JCB argumentuje, po prvé, voči oznámeným dohodám sa nemohla že porušenie zásady správneho úradného odvodzovať žiadna legitímna dôvera; postupu, ktoré Súd prvého stupňa rozpoznal a Komisia nemohla uložiť pokutu v žiadnej v neprimerane veľkom omeškaní pri odpo­ fáze predtým, ako dostala sťažnosť od vedaní na oznámenia, malo viesť spoločnosti Central Parts týkajúcu sa neoz­ k podstatnému zníženiu pokuty. námeného správania.

131. Čo sa týka porovnania pokút vo veci Volkswagen a Opel, je jasné, že Súd prvého stupňa odpovedal na argument spoločnosti JCB v bodoch 186 až 189 svojho rozsudku a spoločnosť JCB nenapadla poukázanie Súdom prvého stupňa na oprávnenie voľnej 129. Súd prvého stupňa v bodoch 175 až 177 úvahy Komisie pri zohľadňovaní množstva svojho rozsudku jasne uviedol, že v súlade dotknutých faktorov. Skôr sa usilovala s článkom 15 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 17 o uplatnenie nepružného vzorca v rozpore nezohľadní žiadne správanie spadajúce pod s judikatúrou citovanou Súdom prvého aktivity opísané v dohodách oznámených stupňa, 68 ktorú opäť spoločnosť JCB nespo­ v roku 1973 a 1975. Preskúmal zákonnosť chybňuje. rozhodnutia o pokute výlučne s odkazom na obmedzenia uvaľované na pasívne predaje uvedené v článku 1 písm. a) sporného rozhodnutia, ktoré presahovali rámec usta­ novení oznamovaných dohôd,65 a na obme­ dzenia zásobovacích zdrojov uvedené v článku 1 písm. b) sporného rozhodnutia, Pravidlá upravujúce výpočet pokút ktoré neboli pokryté oznámením.

Tvrdenia účastníkov konania

130. Uvedené obmedzenie rozsahu preskú­ mavania sa zdá byť vcelku správne. Z toho 132. Spoločnosť JCB tvrdí, že pri posudzo­ vyplýva, že Súd prvého stupňa nemohol vaní sumy uložených pokút mal Súd prvého v súlade s právom zohľadniť omeškanie Komisie na účely zníženia pokuty za sprá­ vanie, pri ktorom nedošlo k žiadnemu nepri­ 66 — Pozri tiež body 47 a 55 vyššie. 67 — Pozri tiež body 7 a nasl. a 43 vyššie. 68 — Rozsudky Ferriere Nord/Komisia, už citované v poznámke pod čiarou 44; z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, a zo 14. mája 1998, Stora 65 — Pozri tiež body 86 až 89 napadnutého rozsudku. Kopparbergs Bergslags/Komisia, T-354/94, Zb. s. II-2111.

134. Po druhé, nesprávne dospel k záveru, že doba trvania porušenia bola 10 rokov. Doba trvania by však mala byť posudzovaná vo 137. Komisia poznamenáva, že usmernenia svetle nedbanlivosti Komisie; dlhé mlčanie vyjadrujú jej politiku pri stanovovaní pokút Komisie viedlo spoločnosť JCB k oprávnenej vo svetle nariadenia č. 17. Nimi si Komisia domnienke, že jej distribučná sieť neporušuje sama ukladá dodatočné pravidlá všeobecnej pravidlá hospodárskej súťaže. Ak by Komisia povahy, ale neukladá ich žiadnej inej inštitú­ konala obozretne, nedošlo by k žiadnej proti­ cii, a ukladá ich iba dovtedy, kým ich nezruší právnej praxi. V uvedenom kontexte by alebo nezmení; ani Súd prvého stupňa, ani nemala byť doba trvania používaná na Súdny dvor nimi nie je viazaný. zvýšenie sumy akejkoľvek pokuty. V každom prípade dôkazy, o ktoré sa Súd prvého stupňa opieral pri svojom konštato­ vaní existencie porušení nepodporujú kon­ štatovanie o dobe trvania 10 rokov a v bode 184 svojho rozsudku nemal odkazovať na ďalšie dôkazy, o ktoré sa Komisia opierala. 138. V každom prípade je prvý formálny bod spoločnosti JCB čisto sémantický 69 — Pozri body 12 a nasl. vyššie. a predmetná prax jasne patrí do kategórie 70 — Rozsudok z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer „veľmi závažných“ porušení v zmysle usmer­ Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 42. není.

I - 8966

JCB SERVICE/KOMISIA

144. Čo sa týka dôkazov, že zistené poru­ šenie trvalo 10 rokov, spoločnosť JCB sa usiluje opierať sa o dátumy dokumentov 142. Vzhľadom na uvedené nemožno pou­ žitie pojmu „závažné“ Súdom prvého stupňa považovať za také, ktoré odkazuje presne na kategóriu „závažné“ a nie „veľmi závažné“ 71 — Bod 1.A usmernení.

I - 8967

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-167/04 P

konkrétne citovaných Súdom prvého stupňa taká prax je v rozpore s právom Spoločenstva v skoršej časti jeho rozsudku ako preukazu­ a nemá byť uskutočňovaná za priťažujúcu júcich porušenie. To sa zdá byť zavádzajúce. okolnosť, keď sa podnik zúčastňuje na proti­ Súd prvého stupňa nebol povinný pri posu­ súťažnej praxi. dzovaní toho, či Komisia z predložených dôkazov preukázala porušenie, chronolo­ gicky vymenovať každý dokument, ktorý zistenie podporoval. V dôsledku toho mohol vtedy, keď posudzoval dobu trvania poruše­ nia, odkazovať na ďalšie skutkové okolnosti citované Komisiou, ako to aj urobil v bode 147. V dôsledku toho som názoru, že žiaden 184 svojho rozsudku. z argumentov spoločnosti JCB v odvolacom konaní neoznačil žiadne nesprávne právne posúdenie Súdu prvého stupňa v jeho roz­ sudku a že odvolanie by preto malo byť zamietnuté.

145. Čo sa týka údajného nezohľadnenia skutočnosti zo strany Súdu prvého stupňa, že prax nebola uplatňovaná v Taliansku, spoločnosť JCB tvrdí, že uvedený súd „uznáva, že pasívne predaje mimo výlučných územných oblastí boli bežné“, citujúc dva body napadnutého rozsudku. V uvedených Vzájomné odvolanie: nezohľadnenie priťa­ bodoch 72 však Súd prvého stupňa iba žujúcej okolnosti odkazuje na vlastné argumenty spoločnosti JCB v uvedenom zmysle, ale nijako nehod­ notí ich správnosť.

pokuty podľa článku 15 ods. 5 nariadenia náhrada škody bola formou „mimosúdnej č. 17, čiže Komisia nemohla v súlade zmluvnej náhrady škody“ — a nie neozná­ s právom z uvedeného dôvodu zvýšiť pokutu. menej praxe. Tvrdenie Komisie, že spoloč­ Súd prvého stupňa preto znížil pokutu nosť JCB výslovne oznámila, že proti zmluv­ o sumu zvýšenia. ným stranám zmlúv uzavretých v Spojenom kráľovstve nebudú vyvodené žiadne sankcie, bolo založené výlučne na skutočnosti, že ostatné oznámené dohody také sankcie obsahovali. Ale zmluvné strany nie sú povinné konkretizovať v čase spisovania zmluvy, aké sankcie sa uplatnia v prípade porušenia; ak to nekonkretizujú, môžu poža­ dovať náhradu škody vtedy, keď je to Tvrdenia účastníkov konania primerané. Náhrada škody bola nevyhnutná na zabezpečenie platnosti dohody o selektívnej distribúcii a na zabránenie protiprávnej diskriminácii medzi koncesio­ nármi. Napokon Komisia predmetnú žiadosť nesprávne kvalifikovala ako „odvetné opat­ 149. Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa sa renie“, pretože podľa usmernení sú takými dopustil omylu pri svojom výklade článku 15 opatreniami opatrenia prijaté voči „iným ods. 5 nariadenia č. 17. Priťažujúcou okolnos­ podnikom s cieľom prinútiť ich ,rešpektovať“ ťou nebol článok 4 tak, ako bol oznámený, protiprávne rozhodnutia alebo postupy“. ale posilnenie jeho obmedzujúcej povahy peňažnými sankciami, ktoré podľa výslov­ ného oznámenia spoločnosti JCB nemali byť ukladané a ktoré teda „[ne]spadajú pod aktivity popísané v oznámení“ podľa článku 15 ods. 5 písm. a). Cieľom uvedeného ustanovenia bolo podporiť podniky, aby vo svojich oznámeniach poskytli všetky infor­ Posúdenie mácie, a nemalo by byť vykladané ako ustanovenie chrániace pred pokutami neoz­ námenú prax, ktorá pri jej uplatňovaní spolu s oznámenými zmluvnými ustanoveniami môže posilniť obmedzujúcu povahu samot­ 151. V bode 40 sporného rozhodnutia ných oznámených zmluvných ustanovení. Komisia uviedla: Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok v časti, v ktorej znížil pokutu o 864 000 eur.

153. Zdá sa mi byť jasné, že odpoveď „nie“ vo formulároch, na ktorých boli dohody pre Spojené kráľovstvo oznámené, znamená, že také sankcie, ako je pokuta uložená pred­ 156. Keďže Komisia navrhla, aby boli jej metnému koncesionárovi, nespadali pod trovy konania nahradené, spoločnosť JCB by aktivity opísané v oznámení a nemohli mať mala byť zaviazaná na náhradu trov odvola­ teda prospech z ochrany článku 15 ods. 5 cieho konania. nariadenia č. 17. V každom prípade príslušné zmluvné ustanovenie oznámenej dohody zakazovalo predaje neautorizovaným pre­ dajcom, zatiaľ čo predmetná pokuta bola 75 — Pozri bod 191 napadnutého rozsudku.

I - 8970

JCB SERVICE/KOMISIA

157. Súd prvého stupňa rozhodol, že na 158. Ak je vzájomné odvolanie úspešné, čo základe článku 87 ods. 3 rokovacieho sa domnievam, že by malo byť, „pomer poriadku spoločnosť JCB má znášať tri úspechu“ v pôvodnej žalobe sa posúva trochu štvrtiny svojich vlastných trov konania viac smerom ku Komisii. Rozdiel je však a Komisia má znášať svoje vlastné trovy malý a podľa môjho názoru neopodstatňuje konania a nahradiť štvrtinu trov konania žiadnu zmenu rozhodnutia o trovách kona­ spoločnosti JCB, pretože žalobe sa sčasti nia v napadnutom rozsudku. Komisia napo­ vyhovelo. kon o žiadnu takú zmenu ani nežiadala.

Návrh

159. Navrhujem preto, aby Súdny dvor: