C-174/04
ECLI:EU:C:2005:138
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0174
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/TALIANSKO
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 3. marca 2005 1
I — Úvod shares, s ktorou sa Súdny dvor už viackrát zaoberal.2 Na rozdiel od predchádzajúcich vecí však cieľ predmetného talianskeho ustanovenia nespočíva v prvom rade v zachovaní osobitného vplyvu (talianskeho) štátu na vnútroštátne energetické podniky aj po ich privatizácii. Naopak, má sa zabrániť tomu, aby štátom ovládané podniky opäť získali vplyv na práve privatizované energe tické a plynárenské podniky. Dôvodom sa 1. Komisia v tomto konaní vytýka Talianskej zdá byť skrytá obava, že na taliansky trh republike nesplnenie povinností vyplývajú preniknú najmä podniky Électricité de cich z ustanovení Zmluvy o voľnom pohybe France (EDF) a Gaz de France (GDF), ktoré kapitálu. Predmetom sporu je talianske ešte stále ovláda francúzsky štát. 3 zákonné ustanovenie, ktoré bolo prijaté v rámci liberalizácie energetických a plynárenských podnikov. Podľa tohto ustanovenia sú hlasovacie práva nadobúda teľov účasti v privatizovaných podnikoch obmedzené na najviac 2 %, pokiaľ sú nad obúdatelia ovládaní štátom, majú domi nantné postavenie na vnútroštátnom trhu a ich účastiny nie sú kótované na burze.
2 — Rozsudky zo 4. júna 2002, Komisia/Portugalsko, C-367/98, Zb. s. I-4731; Komisia/Francúzsko, C-483/99, Zb. s. I-4781, a Komisia/Belgicko, C-503/99, Zb. s. I-4809, ako aj rozsudky z 13. mája 2003, Komisia/Španielsko, C-463/00, Zb. s. I-4581, 2. Právne otázky spojené s týmto konaním a Komisia/Spojené kráľovstvo, C-98/01, Zb. s. I-4641. Pred Súdnym dvorom v súčasnosti prebiehajú ešte ďalšie dve úzko súvisia s problematikou tzv. golden konania o nesplnenie povinnosti zo Zmluvy proti Holandsku z dôvodu osobitných akcii štátu v KPN NV (C-282/04) a TPG NV (C-283/04). 3 — Talianska vláda vo svojej odpovedi na výzvu uvádza ako prvý negatívny príklad nadobudnutie účasti na Montedision zo 1 — Jazyk prednesú: nemčina. sírany EDF.
I - 4935
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-174/04
II — Právny rámec ním princípu subsidiarity zabezpečia, aby — bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia odseku 2, — energetické podniky boli pre vádzkované v súlade so zásadami tejto smernice s cieľom na dosiahnuť [s cieľom dosiahnuť — neoficiálny preklad] konkuren A — Právo Spoločenstva cieschopný trh s elektrickou energiou a nediskriminovať tieto podniky, pokiaľ ide o ich práva alebo povinnosti."
3. Podľa článku 56 ods. 1 ES sú „zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi...". 6. Článok 19 ods. 5 smernice 96/92 obsahuje takzvanú recipročnú doložku:
4. Talianska vláda sa na svoju obranu opiera o určité ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra „Aby sa predišlo nevyváženosti pri otváraní 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhov elektrickej energie počas obdobia trhu s elektrickou energiou (ďalej len „smer uvedeného v článku 26: nica 96/92") 4, ktorých časti sú citované v nasledujúcich bodoch.
a) zmluvy o dodávke elektrickej energie podľa ustanovení článkov 17 a 18 5. Článok 3 ods. 1 smernice 96/92 znie: s oprávneným odberateľom v sústave iného členského štátu sa nezakážu, ak sa zákazník považuje za oprávneného v oboch príslušných sústavách;
„Členské štáty na základe svojej inštitucio nálnej organizácie a s príslušným zohľadne
b) v prípadoch odmietnutia obchodov 4 — Ú. v. ES L 27, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3. Smernica 96/92 podľa písm. a) s odôvodnením, že bola k 1. júlu 2004 nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných odberateľ je oprávnený iba v jednej pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES (Ú. v. EÚ L 176, s. 37; Mim. vyd. 12/002, z dvoch uvedených sústav, môže Komi s. 211). Pre túto vec je rozhodujúca pôvodná právna úprava. sia na žiadosť členského štátu, v ktorom
I - 4936
KOMISIA/TALIANSKO
má sídlo oprávnený odberateľ — ktorú talianska vláda takisto odkazuje, obsa zohľadniac situáciu na trhu a spoločný huje v podstate rovnaké ustanovenia. záujem — zaviazať odmietajúcu stranu, aby vykonala požadovanú dodávku elek trickej energie."
B — Predmetné talianske ustanovenie
7. Článok 22 smernice 96/92 napokon sta novuje: 9. Článok 1 ods. 1 a 2 decreto-legge č. 192 z 25. mája 2001, zmenený na zákon č. 301 z 20. júla 2001 o „naliehavých ustanoveniach na zachovanie procesov liberalizácie a privatizácie osobitných oblastí verejných služieb" (ďalej len „zákonný dekrét č. 192/2001")6,znie: „Členské štáty vytvoria vhodné a účinné mechanizmy na reguláciu, kontrolu a transparentnosť, aby sa zabránilo zneuží vaniu dominantného postavenia, najmä poškodzovaniu odberateľov, ako aj bezohľad nému správaniu. Tieto mechanizmy vezmú do úvahy ustanovenia zmluvy, najmä jej „Pokiaľ v Európskej únii nebude vytvorený článku 86." úplne konkurenčný trh v oblasti elektrickej energie a zemného plynu, platia pre udelenie alebo prevod povolení alebo koncesií v zmysle zákonného dekrétu č. 79 zo 16. marca 1999 o elektrickej energii a č. 164 z 23. mája 2000 o vnútroštátnom trhu zemného plynu so zreteľom na zabez pečenie prebiehajúcich procesov liberalizácie a privatizácie v týchto oblastiach podmienky 8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady uvedené v odseku 2, pokiaľ ide o právnické 98/30/ES z 22. júna 1998 o spoločných osoby priamo alebo sprostredkovane ovlá pravidlách pre vnútorný trh so zemným dané štátom alebo inými verejnými inštitú plynom (ďalej len „smernica 98/30") 5, na ciami, ktoré majú na svojom vnútroštátnom trhu dominantné postavenie, ktorých úča stiny nie sú kótované na regulovaných finančných trhoch a ktoré nadobudnú 5 - Ú. v. ES I. 204, s. 1; Mim. vyd. 12/002, s. 28. Smernica 98/30 bola k 1. júlu 2004 nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES (Ú. v. EÚ I. 176, s. 57; Mim. vyd. 12/002, s. 230). Pre túto vec je rozhodujúca pôvodná právna úprava. 6 — GURI t. 170 z 24. júla 2001.
I - 4937
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-174/04
priamo alebo sprostredkovane alebo pro III — Konanie pred podaním žaloby na stredníctvom tretej osoby, aj na základe Súdny dvor a žalobné návrhy časovo obmedzenej verejnej ponuky alebo verejnej ponuky s odloženou účinnosťou, účasti vo výške viac ako 2 % základného imania spoločností vykonávajúcich priamo alebo prostredníctvom ovládaných alebo p r e p o j e n ý c h s p o l o č n o s t í činnosť v uvedených oblastiach. Celková hranica 2 % sa vzťahuje na samotnú právnickú osobu, 10. Vo výzve z 23. októbra 2002 Komisia ako aj na skupinu, ku ktorej patrí, teda na vytýkala, že článok 1 zákonného dekrétu ovládajúcu právnickú osobu, aj keď nemá č. 192/2001 je v rozpore s článkom 56 ES. právnu formu spoločnosti, na ovládané Talianska vláda k tomu zaujala stanovisko spoločnosti a spoločne ovládané spoločnosti, v liste z 12. marca 2003. V ňom pripustila ako aj na prepojené spoločnosti. Táto hranica existenciu obmedzenia voľného pohybu kapi sa týka tiež právnických osôb, ktoré priamo tálu. Daná právna úprava je však podľa nej alebo sprostredkovane, aj prostredníctvom jediným nástrojom na zabezpečenie zacho ovládaných alebo prepojených spoločností, vania hospodárskej súťaže. fiduciárnych spoločností alebo iných osôb, sú aj za účasti tretích osôb stranami dohody o zhodnom výkone hlasovacích práv alebo vedľajších dojednaní.
11. Dňa 11. júla 2003 Komisia adresovala Talianskej republike odôvodnené stanovisko. Určila jej v ňom lehotu dvoch mesiacov na odstránenie nesplnenia povinností zo Zmluvy. Talianska vláda na to nereagovala. Dňa 13. apríla 2004 preto Komisia podala žalobu podľa článku 226 ES. Navrhuje, aby Súdny dvor:
V prípade prekročenia hranice stanovenej v prvom odseku je hlasovacie právo spojené s účasťou vo výške presahujúcej túto hranicu pozastavené automaticky okamihom udele 1. určil, že zákonný dekrét č. 192 nia alebo prevodu povolení alebo koncesií z 25. mája 2001, zmenený na zákon podľa odseku 1 a nebude zohľadnené ani pri č. 301 z 20. júla 2001 o „naliehavých určení kvóra poradných zhromaždení. ustanoveniach na zachovanie procesov Nemožno vykonávať ani právo na nadobud liberalizácie a privatizácie osobitných nutie alebo upísanie, ktoré je časovo obme oblastí verejných služieb", nie je zluči dzené alebo má odloženú účinnosť." teľný s článkom 56 ES v tej časti, v ktorej
I - 4938
KOMISIA/TALIANSKO
stanovuje automatické pozastavenie hla 14. Talianska vláda sa naproti tomu odvo sovacích práv spojených s balíkmi akcií láva na nerovnováhu pri prebratí smerníc prevyšujúcimi 2 % základného imania 96/92/ES a 98/30/ES, ktorú pripúšťajú aj spoločností, ktoré pôsobia v oblasti samotná Komisia a Európska rada. 7Vzhľa elektrickej energie a zemného plynu, dom na rôzny stupeň liberalizácie v členských štátoch existuje podľa nej nebezpečenstvo, že pretrvávajúce štátne podniky s monopolným postavením budú aktívne pôsobiť na liberalizovaných trhoch iných členských štátov. Recipročné doložky v článku 19 smernice 96/92 a v článku 19 2. zaviazal Taliansku republiku na náhradu smernice 98/30 tomu nemôžu zabrániť. Za trov konania. týchto okolností musia podľa vyjadrenia talianskej vlády členské štáty zasiahnuť v súlade so zásadou subsidiarity, aby nedošlo k ohrozeniu cieľov, ku ktorým má viesť liberalizácia.
12. Ústna časť konania sa nekonala.
15. Obmedzenia hlasovacích práv sú podľa IV — Tvrdenia účastníkov konania nej vhodným a s voľným pohybom kapitálu v zásade zlučiteľným prostriedkom. Podobné právne úpravy v Taliansku existujú aj ako sankcia v oblasti burzového a finančného dohľadu. 8
13. Podľa názoru Komisie je predmetná právna úprava v rozpore s voľným pohybom 7 — Talianska vláda cituje pasáže z oznámenia Komisie z 13. marca kapitálu. Článok 56 ES zakazuje nielen 2001 Rade a Európskemu parlamentu: Vytvorenie vnútorného trhu elektrickej energie, KOM(2001) 125, konečné znenie (s, 6, diskrimináciu, ale aj iné obmedzenia pohybu 33 a 35 nemeckej jazykovej verzie), závery predsedníctva kapitálu. Na túto zásadu sa môžu štátne Európskej rady zo Stokholmu z 23. - 24. marca 2001 (hod 17), ako aj závery predsedníctva Európskej rady z Barcelony podniky odvolávať rovnako ako súkromné z 15. - 16. marca 2002 (bod 37). podniky. Pozastavenie hlasovacích práv 8 — Talianska vláda tu odkazuje na článok 120 ods. 2 a 5 zákonného dekrétu é. 58 z 24. februára 1998, ktorý bol prijatý v prípade, že účasť prekročí hranicu 2 %, na účely prebratia článkov 85 aż 97 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní robí nadobudnutie účasti pre istú skupinu cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov hospodárskych subjektov, a síce pre podniky a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Ú. v. ĽS L 184, s. 1; Mim. vyd. 06/004, s. 24). Ďalej ovládané štátom, menej atraktívnym. Nad uvádza článok 10 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými obúdateľ totiž nemôže vykonávať vplyv na nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS rozhodovanie podniku, ktorý by zodpovedal a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. ES skutočnému rozsahu jeho účasti. L 145, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 263).
I - 4939
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-174/04
16. Taliansky zákonodarca tým práve tak, 19. Naproti tomu Komisia tvrdí, že ani ako to stanovujú smernice v oblasti vnútor v prípade nerovnováhy pri vytvorení vnútor ného trhu elektrickej energie a zemného ného trhu nemôžu členské štáty prijať jedno plynu, sleduje „európske" a nie čisto vnútro stranné opatrenia, ktoré porušujú základné štátne záujmy. Podľa článkov 3 a 22 oboch slobody. Taliansko nepreukázalo žiadne smerníc majú členské štáty zabezpečiť, aby naliehavé dôvody týkajúce sa zabezpečenia boli dodávateľské podniky prevádzkované dodávok, ktoré by odôvodňovali prijatie v súlade s hospodárskou súťažou. Okrem predmetnej právnej úpravy. Talianska vláda toho platí, že členské štáty môžu zakročiť pri sa nemôže odvolávať na uskutočňovanie zneužití práv vyplývajúcich zo Zmluvy o ES. 9 cieľov smerníc v oblasti vnútorného trhu, lebo tie sa netýkajú nadobudnutia účasti na energetických a plynárenských podnikoch. Okrem toho európsky zákonodarca reagoval na nerovnosť liberalizácií prijatím nových smerníc v oblasti vnútorného trhu. 10 Navyše, je úlohou Komisie, aby zakročila proti prípadným porušeniam hospodárskej súťaže.
17. Táto vec preto spočíva na presne opač nom základe, ako tomu bolo v rozsudkoch ku golden shares. Golden shares umožňujú zachovanie vplyvu štátu a bránia liberalizácii. V tejto veci ide naopak o pozastavenie štátneho vplyvu. Preto tu nie je možné uplatniť kritériá, ktoré Súdny dvor vypraco val v týchto rozsudkoch. V — Právny stav
A — Oblasť pôsobnosti voľného pohybu kapitálu 18. Napokon táto právna úprava platí len dočasne do vytvorenia plne liberalizovaného vnútorného trhu a obmedzuje sa len na nevyhnutné. Na vyňatie obmedzení z oblasti pôsobnosti postačuje napríklad len samotná skutočnosť, že účastiny podniku sú kótované na burze. 20. Zákonný dekrét č. 192/2001 obmedzuje výkon hlasovacích práv zo strany určitých
9 — Talianska vláda v tejto súvislosti uvádza rozsudok z 30. septembra 2003, Inspire Art, C-167/01, Zb. s. I-10155, bod 136. 10 — Pozri k tomu odkazy v poznámkach pod čiarou 4 a 5.
I-4940
KOMISIA/TALIANSKO
verejných podnikov, pokiaľ majú účasť na 23. Uplatnenie voľného pohybu kapitálu nie talianskych energetických podnikoch. Tým je pozastavené preto, lebo podniky, na ktoré patrí daná právna úprava do vecnej pôsob sa vzťahuje zákonný dekrét č. 192/2001, sú nosti voľného pohybu kapitálu podľa článku výlučne len verejnými podnikmi. Základné 56 ES. slobody Zmluvy ES vrátane článku 56 ES obsahujú príkazy a zákazy, ktoré smerujú voči členským štátom. To však podniky ovládané štátom nezbavuje práva odvolávať sa ako oprávnené osoby na základné slobody v rámci svojej hospodárskej činnosti. V každom prípade, v takejto situácii, keď opatrenia iného členského štátu obmedzujú verejný podnik vo výkone jeho základných slobôd, nie je oprávnenou a povinnou oso bou ten istý subjekt. Verejný podnik sa 21. Ako totiž Súdny dvor s prihliadnutím na naopak nachádza v obdobnom postavení body I a III nomenklatúry v prílohe č. I ako súkromný podnik. smernice Rady 88/361/EHS z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 zmluvy11, rozhodol, pri priamych investíciách vo forme účasti na podniku nadobudnutím akcií a pri nadobudnutí cenných papierov ide o pohyb kapitálu v zmysle článku 56 ES. 12
24. Navyše, ak by základné slobody prislú chali len súkromným podnikom, nebola by vzhľadom na úpravu vlastníckych vzťahov uplatňovanú v členských štátov zachovaná neutralita Zmluvy ES, ktorá vyplýva z článku 295 ES. Zmluva ES by tým nepriamo nútila k privatizácii štátnych podnikov, aby aj tie 22. Priame investície, teda účasti, ktoré mohli požívať výhody základných slobôd. dávajú nadobúdateľovi možnosť spolupôso biť na správe a kontrole spoločnosti, sú zároveň chránené slobodou usadiť sa. Výhrada Komisie v tomto konaní sa však 13 obmedzuje len na porušenie článku 56 ES.
11 - Ú. v. KS L 178, s. 5; Mini. vyd. 10/001, s. 10. 12 — Rozsudky Komisia/Portugalsko (citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 38) a Komisia/Spojené kráľovstvo (citovaný v poznámke pod ¿¡arou 2, bod 40). 25. Napokon z článku 86 ods. 1 ES vyplýva, 13 — V iných konaniach týkajúcich sa golden simres (pozri odkazy že členské štáty nemôžu uprednostňovať v poznámke pod čiarou 2) Komisia zakaždým vytýka aj obmedzenie slobody usadiť sa. Súdny dvor však v už verejné podniky v rozpore so Zmluvou ES. rozhodnutých sporoch obmedzenie slobody usadiť sa ako Obrátenou stranou tejto mince je, že verejné následok obmedzenia voľného pohybu kapitálu osobitne neskúmal. podniky nemôžu byť ani diskriminované tým,
I - 4941
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-174/04
že im bude zakázané odvolávať sa na podnikov menej atraktívnym a potenciálne základné slobody. ich odrádzajú od tejto cezhraničnej investí cie.
B — Obmedzenia pohybu kapitálu 28. Talianska vláda nepopiera obmedzujúci charakter zákonného dekrétu č. 192/2001, zdôrazňuje však, že jeho ustanovenia sa bez rozdielu uplatňujú tak na vnútroštátnych, ako aj na zahraničných investorov.
26. Každé opatrenie, ktoré sťažuje cezhra- ničný prevod kapitálu alebo ho robí menej atraktívnym, a preto je spôsobilé odradiť od neho investora, predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu. 14 Z tohto hľadiska zodpovedá pojem obmedzenie pohybu kapi 29. V posledných dvoch rozsudkoch týkajú tálu pojmu obmedzenie, ktorý vytvoril Súdny cich sa golden shares Súdny dvor uviedol: dvor v oblasti iných základných slobôd, najmä voľného pohybu tovaru. 15
„v tomto prípade sa sporné obmedzenia investícií síce bez rozdielu uplatňujú tak na 27. Sporné ustanovenia síce nezakazujú rezidentov, ako aj na nerezidentov, ale samotné nadobudnutie príslušných účastí. zasahujú do postavenia nadobúdateľa účasti Obmedzujú však výkon práv, ktoré prislú ako takého, a preto sú spôsobilé odradiť chajú nadobúdateľovi ako vlastníkovi podielu investorov z iných členských štátov od na danej spoločnosti. Tým robia nadobud takýchto investícií a ovplyvniť tak prístup nutie účasti pre dotknutú skupinu verejných na trh." 16
14 — Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 1999, Trümmer 16 — Rozsudky Komisia/Spojené kráľovstvo (už citovaný a Mayer, C-222/97, Zb. s. I-1661, bod 26. v poznámke pod čiarou 2, bod 47), Komisia/Španielsko (už 15 — Pozri zásadné rozsudky z 11. júla 1974, Dassonville, 8/74, Zb, citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 61); v tomto zmysle s. 837, bod 5; z 25. júla 1991, Säger, C-76/90, Zb. s. I-4221, aj rozsudky Komisia/Portugalsko {už citovaný v poznámke bod 12, a z 30. novembra 1995, Gebhard, C-55/94, Zb. pod čiarou 2, bod 45) a Komisia/Francúzsko (už citovaný s. 1-4165, bod 37. v poznámke pod čiarou 2, bod 41).
I - 4942
KOMISIA/TALIANSKO
30. Sťaženie prístupu na trh, ktoré je dané aj obmedzení voľného pohybu kapitálu sformu v tomto prípade, uprednostňuje tie hospo loval tieto predpoklady: dárske subjekty, ktoré sú už prítomné na trhu. Ak by sa vychádzalo z toho, že týmito hospodárskymi subjektmi sú spravidla vnú troštátne subjekty, zatiaľ čo podniky, ktoré sa snažia o prístup na trh, sú usadené prevažne v iných členských štátoch, obmedzenia prístupu na trh by potom predstavovali prinajmenšom nepriamu diskrimináciu. „Voľný pohyb kapitálu môže byť ako základná zásada Zmluvy obmedzený vnútro štátnou právnou úpravou len vtedy, ak je odôvodnená z dôvodov uvedených v článku [58 ods. 1 ES] alebo naliehavých dôvodov všeobecného záujmu, ktoré platia pre všetky 31. V tomto konaní je navyše potrebné mať osoby alebo podniky vykonávajúce činnosť na zreteli skutočnosť, že od privatizácie na území hostiteľského členského štátu. ENEL a ENI už v Taliansku nie je nijaký Ďalej je vnútroštátna právna úprava odôvod podnik, ktorý by spĺňal zákonné kritériá nená len vtedy, keď je spôsobilá zabezpečiť (dominantné postavenie v oblasti zásobova uskutočnenie cieľa, ktorý sleduje, nia elektrickou energiou alebo zemným a nepresahuje to, čo je na dosiahnutie tohto plynom, ovládanie štátom, účastiny nie sú cieľa potrebné, a preto zodpovedá kritériu kótované na burze). Daná právna úprava sa proporcionality." preto v skutočnosti týka výlučne podnikov z iných členských štátov. Tvrdenie talianskej vlády, že zákonný dekrét č. 192/2001 sa uplatňuje bez rozdielu na vnútroštátne a zahraničné podniky, preto v praxi neplatí.
33. Ak by sa za základ položilo toto meradlo,
odôvodnenie
v tejto veci by stroskotalo už na tom, že predmetná právna úprava, ako už bolo uvedené, sa v skutočnosti nevzťahuje na C — Odôvodnenie obmedzenia nijaký taliansky podnik, ale len na podniky iných členských štátov.
32. V rozsudkoch Komisia/Francúzsko (C-483/99) a Komisia/Belgicko (C-503/99)17 Súdny dvor pre odôvodnenie
17 — Už citovane v poznámke pod čiarou 2, v oboch prípadoch 34. V rozsudkoch týkajúcich sa daňových bod 45. predpisov, ktoré zasahujú do voľného
I - 4943
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-174/04
pohybu kapitálu, však Súdny dvor použil aj 36. Otázne je najmä to, či ciele, ktoré takúto formuláciu: zákonný dekrét č. 192/2001 sleduje, možno uznať za naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré odôvodňujú obmedzenie voľ ného pohybu kapitálu.
„Teda, ako vyplýva z judikatúry, na to, aby predmetná vnútroštátna daňová právna úprava... mohla byť považovaná za zlučiteľnú s ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa voľ ného pohybu kapitálu, je potrebné, aby sa toto rozdielne zaobchádzanie vzťahovalo na situácie, ktoré nie sú objektívne porovnateľné 37. Talianska vláda opiera svoje tvrdenia alebo sú odôvodnené naliehavými dôvodmi o to, že zákonný dekrét č. 192/2001 slúžil všeobecného záujmu, ako je potreba zacho na uskutočnenie cieľov smerníc v oblasti vania súdržnosti daňového systému, boj proti vnútorného trhu č. 96/92 a č. 98/30 tým, že daňovým únikom a účinnosť daňových chránil privatizované talianske podniky pred kontrol..." 18. nadobudnutím účasti na nich zo strany štátnych podnikov. Vychádza teda z toho, že smernice mali za cieľ aj privatizáciu energetických podnikov. To však nie je správne.
Odôvodnenie
nerovného zaobchádzania v obdobných situáciách sa podľa toho za istých okolností javí možným prinajmenšom v oblasti daňového práva.
38. Smernice v oblasti vnútorného trhu upravujú liberalizáciu trhu tým, že rušia z právneho hľadiska monopolné postavenie dodávateľských podnikov a postupne otvá 35. Otázka, či podľa tejto formulácie prichá rajú vnútroštátne trhy pre ďalších dodávate dza v tejto veci do úvahy odôvodnenie ľov. Ďalej majú decentralizovať jednotlivé napriek rozlišovaniu medzi rôznymi skupi oblasti činnosti podnikov, akými sú napr. nami podnikov, môže ale zostať nezodpove výroba elektrickej energie a prevádzka sietí, daná, keď je odôvodnenie pozastavené aj a zabezpečiť ňediskriminačný prístup tretích z iných dôvodov. osôb k sieťam. Smernice naproti tomu nezaväzujú členské štáty k privatizácii štát nych podnikov v oblasti elektrickej energie. Naopak, isté skutočnosti dokonca svedčia 18 — Pozri najmä rozsudky z 15. júla 2004, Lenz, C-315/02, Zb. o tom, že smernice počítajú s ďalšou exi s. 1-7063, bod 27; zo 6. júna 2000, Verkooijen, C-35/98, Zb. s. I-4071, bod 43. stenciou verejných podnikov. Tak napríklad
I-4944
KOMISIA/TALIANSKO
stanovujú, že podniky sú bez ohľadu na svoju 41. Presne to Spoločenstvo aj spravilo. Už po vlastnícku štruktúru alebo právnu formu jednom roku od uplynutia lehoty na pre povinné zostaviť a uverejniť svoje ročné bratie smernice 96/92, a dokonca ešte pred účtovné uzávierky. 19 Povedané jednou vetou: uplynutím lehoty na prebratie smernice Smernice prikazujú liberalizovať, ale nie 98/30, predložila Komisia návrhy na novú privatizovať. právnu úpravu oboch oblastí, ktoré boli zamerané najmä na urýchlenie, a tým aj zosúladenie otvorenia trhov. 21 Smernice 22 prijaté následne roku 2003 mali byť prebraté do 1. júla 2004. V každom prípade, členský štát nie je v takejto situácii oprávnený zamedziť narušeniu vnútorného trhu jedno strannými opatreniami, ktoré sú v rozpore s voľným pohybom kapitálu. 23 Vnútroštátne opatrenia, ktoré porušujú základné slobody, 39. Talianska vláda navyše poukazuje na to, nemôžu byť v žiadnom prípade odôvodnené že v rozpore s očakávaniami došlo ani zásadou subsidiarity. 24 k značným rozdielom otvorenia trhov medzi j e d n o t l i v ý m i členskými š t á t m i . 20 S odvolaním sa na zásadu subsidiarity a články 3 a 22 oboch smerníc zastáva stanovisko, že vnútroštátny zákonodarca bol povolaný dočasne napraviť tento neželateľný vývoj. Aj toto tvrdenie je však nesprávne.
42. Môže byť pravdou, že až do úplného otvorenia trhov — aj keď sa to uskutoční rýchlejšie vďaka novej právnej úprave smer 40. Najskôr je potrebné poukázať na to, že níc — dôjde k narušeniu hospodárskej zákonodarca Spoločenstva sa rozdelením súťaže. Tak napríklad podnik procesu liberalizácie vnútorného trhu elek s dominantným postavením v štáte s nízkou trickej energie a zemného plynu na viaceré úrovňou otvorenosti trhu dosiahne pravde etapy a stanovením prechodných období podobne vyššie zisky ako podnik na trhu, zmieril s istými rozdielmi otvorenia trhov. Ak by v dôsledku takejto konštrukcie smer níc došlo k vážnemu narušeniu vnútorného 21 — Návrhy tvorili súčasť oznámenia z 13. marca 2001, už trhu, bolo by úlohou Spoločenstva, aby citovaného v poznámke pod čiarou 7. zmenou smerníc vykonalo nápravu. 22 — Pozri odkazy v poznámkach pod čiarou 4 a 5. 23 — Ani pekný latinský citát, ktorý v tejto súvislosti spomína talianska vláda, na tom nič nezmení: Dum Romae consultitur Saguntum expugnatur (Titus Livius, Ab Urbe Condita, 21.7.1) (Zalial čo sa v Rime ešte vedú porady, je už Sagunt dobytý.), lebo: Non omnia possumus omnes (Nemôžeme 19 — Článok 14 ods. 2 smernice 96/92 a článok 13 ods. 2 smernice všetci všetko). 98/30. 24 — Pozri rozsudok z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. 20 — Pozri dokumenty citované v poznámke pod čiarou 7. s. 1-4921, bod 81.
I - 4945
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-174/04
ktorý je už otvorený pre silnejšiu konkuren v zmysle tohto nariadenia a má význam pre ciu. Tieto zisky môžu byť použité na celé Spoločenstvo. V konaní pred Komisiou nadobudnutie účasti na podniku v inom môžu členské štáty uplatniť svoje záujmy. 26
členskom štáte, a tým na posilnenie posta Pokiaľ nie je daná koncentrácia s významom venia vlastného podniku na vnútornom trhu. pre celé Spoločenstvo, musia konať vnútro štátne protimonopolné úrady.
45. Ak nemožno hovoriť o koncentrácii 43. Recipročné doložky v smerniciach 96/92 v zmysle nariadenia ES o fúziách, mohlo by a 98/30 tomu naozaj nebránia. Vylučujú len, prísť do úvahy uplatnenie článku 82 ES aby podnik v takomto chránenom postavení v spojení s článkom 86 ES; tu by boli — zásoboval oprávnených odberateľov v inom v závislosti od skutkových okolností — členskom štáte, hoci príslušná skupina odbe príslušnými opäť Komisia alebo vnútroštátne rateľov si na domácom trhu ešte nemôže protimonopolné úrady. zvoliť dodávateľa.
46. Z článkov 3 a 22 oboch smerníc 96/92 a 98/30 však nemožno odvodiť príslušnosť členských štátov, ktorá by bola odlišná od 44. Nedostatok iných ochranných mecha všeobecného rozdelenia príslušnosti v oblasti nizmov v smerniciach 96/92 a 98/30 však práva hospodárskej súťaže. Uvedené ustano neodôvodňuje žiadne jednostranné opatrenia venia zaväzujú členské štáty len k účinnému vnútroštátneho zákonodarcu, ktoré dohľadu nad energetickými podnikmi, ktoré v rozpore s článkom 56 ES bránia nadobud vykonávajú činnosť na svojom území, nutiu príslušných účastí. Naopak, na základe a stanovujú, že pre všetkých účastníkov na nariadenia ES o fúziách 25 prislúcha výlučne jednotlivých vnútroštátnych trhoch musia len Komisii, aby skúmala, či je nadobudnutie platiť rovnaké podmienky. Tieto články však účasti v súlade so spoločným trhom, keď neoprávňujú štáty na to, aby prostredníc daný postup predstavuje koncentráciu tvom vlastnej právnej úpravy zabránili účasti
25 — Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 26 — K hraniciam možnosti členských štátov vykonávať vplyv pri o kontrole koncentrácií medzi podnikmi („nariadenie ES kontrole koncentrácií pozri rozsudok z 22. júna 2004, o ružiach") (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40). Portugalsko/Komisia, C-42/01, Zb. s. I-6079.
I - 4946
KOMISIA/TALIANSKO
štátnych podnikov z iných členských štátov štáty mohli s prihliadnutím na problémy na vnútroštátnych podnikoch. spojené s rôznymi stupňami otvorenia trhu dočasne prijať jednostranné opatrenia, usta novenia zákonného dekrétu č. 192/2001 by neboli nijako spôsobilé účinne napomôcť tejto situácii. Smerujú totiž len voči štátnym, ale nie voči súkromným podnikom. Posled ným menovaným môže vzhľadom na chýba júcu liberalizáciu takisto ešte stále prináležať 47. Takéto zásahy do voľného pohybu kapi chránené dominantné postavenie na ich tálu navyše nemôžu byť odôvodnené vnútroštátnom trhu, ktoré im uľahčuje s odvolaním sa na článok 295 ES, ako to už expandovanie do zahraničia. Hoci teda uviedol Súdny dvor v rozsudkoch týkajúcich z pohľadu hospodárskej súťaže nie je nijaký sa golden share. 27 Zatiaľ čo v daných kona rozdiel medzi postavením štátnych niach mal štát postavenie držiteľa (zlatej) a súkromných podnikov, zákonný dekrét akcie, v tejto veci nie je daný ani len tento č. 192/2001 súkromné podniky nezahŕňa. vlastnícky vzťah. Taliansky zákonodarca tým, že zamedzuje vstup určitým investorom, vykonal riadiaci zásah do vlastníckej štruk túry energetických podnikov len z dôvodu privatizačnej politiky, ktorú sleduje.
48. Ako predbežný záver preto možno zhrnúť, že talianska vláda nepreukázala nijaký záujem, ktorý by mohol byť uznaný za naliehavý dôvod všeobecného záujmu. 50. To svedčí o tom, že talianskemu záko Obmedzenie voľného pohybu kapitálu na nodarcovi skutočne nešlo o „nápravu" nedo základe ustanovení zákonného dekrétu statkov smerníc, ale o získanie vplyvu na č. 192/2001 preto nie je odôvodnené. prístup určitých investorov k vnútroštátnym trhom s elektrickou energiou. To môže zodpovedať cieľom vnútroštátnej privatizač nej politiky. S cieľmi smerníc o vnútornom trhu elektrickej energie a zemného plynu to však nemá nič spoločné. Aj keď v zásade mnohé hovorí v prospech prenechania záso bovania elektrickou energiou na súkromné 49. Ani ak by sa v rozpore s predchádzajú podniky, privatizácia tohto sektora cim výkladom vychádzalo z toho, že členské v členskom štáte neodôvodňuje, aby boli štátne podniky z iného členského štátu v rozpore s voľným pohybom kapitálu 27 — Rozsudky Komisia/Francúzsko (už citovaný v poznámke pod fakticky vylúčené z nadobudnutia vyššej ako čiarou 2, bod 44), Komisia/Belgicko (už citovaný v poznámke len nepatrnej účasti na vnútroštátnom pod pod čiarou 2, bod 44) a Komisia/Španielsko (už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 67). niku.
I - 4947
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÄTKY - J. KOKOTT - VEC C-174/04
51. Na záver možno napokon zhrnúť, že VI — O trovách talianska vláda neuviedla nijaké naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré by odô vodňovali obmedzenie voľného pohybu kapi 52. Podľa článku 69 ods. 2 Rokovacieho tálu. Keďže sa teda nesleduje nijaký prípustný poriadku Súdneho dvora účastník konania, cieľ, nie je potrebné bližšie skúmať, či ktorý vo veci nemal úspech, je povinný obmedzenia hlasovacích práv ako také pred nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto stavujú prípustný prostriedok a či právna zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla úprava v ďalších častiach zodpovedá zásade zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov proporcionality. konania a Talianska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zavia zať ju na náhradu trov konania.
VII - Návrh
53. Na záver Súdnemu dvoru navrhujem, aby rozhodol takto:
1. Talianska republika tým, že v článku 1 zákonného dekrétu č. 192 z 25. mája 2001, zmeneného na zákon č. 301 z 20. júla 2001 o „naliehavých ustanoveniach na zachovanie procesov liberalizácie a privatizácie osobitných oblastí verejných služieb", zaviedla automatické pozastavenie hlasovacích práv spojených s balíkmi akcií prevyšujúcimi hranicu 2 % základného imania energetických a plynárenských podnikov, pokiaľ držitelia týchto balíkov akcií sú podnikmi, ktoré sú ovládané štátom, majú v týchto oblastiach na ich vnútroštátnom trhu dominantné postavenie a ich účastiny nie sú kótované na burze, obmedzila voľný pohyb kapitálu a porušila článok 56 ES.
2. Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.
I - 4948