C-177/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED - VEC C-177/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 24. novembra 2005

I — Okolnosti predchádzajúce veci — stanovila v článku 1386-12 druhom odseku uvedeného zákona, že ak sa chce výrobca zbaviť zodpovednosti tým, že sa odvolá na dôvody stanovené v článku 7 písm. d) a e) smernice 1. Rozsudkom z 25. apríla 2002, Komisia/ 85/374, musí preukázať, že prijal všetky Francúzsko 2 , Súdny dvor vyhlásil, že Fran­ opatrenia potrebné na predchádzanie cúzska republika si nesplnila povinnosti, následkom spôsobeným chybným ktoré jej vyplývajú z článku 9 prvého odseku výrobkom. písm. b), článku 3 ods. 3 a článku 7 smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácií zákonov, iných právnych pred­ pisov a právnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky 3 (ďalej len „smernica" alebo „smernica 85/374°), tým, že:

2. Vzhľadom na to, že Komisia dospela k záveru, že Francúzska republika neprijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s už citovaným rozsudkom Komisia/Fran­ — zahrnula do článku 1386-2 francúz­ cúzsko, zaslala jej listom výzvu na základe skeho občianskeho zákonníka škody, postupu stanoveného v článku 228 ES. ktorých hodnota je nižšia ako 500 eur,

— stanovila v článku 1386-7 prvom odseku toho istého zákona, že dodávateľ chyb­ ného výrobku je zodpovedný vo všet­ 3. Listom z 27. júna 2003 francúzske orgány kých prípadoch a rovnako ako výrobca, reagovali na túto výzvu. Táto odpoveď obsahovala zmeny občianskeho zákonníka, ktoré mali byť vykonané, aby sa skončilo 1 — jazyk prednesu: francúzština. vytýkané porušovanie, a dodávala, že tieto 2 — C-52/00, Zb. s. I-3827. zmeny majú byť tiež zaradené do legislatív­ 3 — Ú. v. ES L 210, s. 29; Mim. vyd. 15/001, s. 257. neho procesu.

II — Priebeh konania 9. Francúzska vláda vo svojej duplike vyhlá­ sila, že začala proces vykonávania už citova­ ného rozsudku Komisia/Francúzsko už v roku, keď bol vyhlásený, a že Komisiu informovala o ťažkostiach, s ktorými sa 7. Komisia sa podľa pôvodnej formulácie stretla a ktoré súviseli najmä s pôvodným žaloby domáhala na jednej strane určenia, že zámerom prebrať ten istý text smernice Francúzska republika si tým, že neprijala 85/374 a smernice Rady a Európskeho par­ opatrenia potrebné na vykonanie už citova­ lamentu 1999/44/ES z 25. mája 1999 ného rozsudku Komisia/Francúzsko týkajú­ o určitých aspektoch predaja spotrebného ceho sa nesprávneho prebratia smernice, tovaru a záruk na spotrebný tovar 4. Naopak, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú ak sa prijme rozhodnutie o vykonaní odde­ z článku 228 ods. 1 ES, a na druhej strane leného prebratia, dôjde rýchlo k vykonaniu toho, aby sa Francúzskej republike nariadilo už citovaného rozsudku Komisia/Francúz­ zaplatiť Komisii na účet „vlastné zdroje sko. Európskeho spoločenstva" penále vo výške 137 150 eur za každý deň omeškania s vykonaním rozsudku Komisia/Francúzsko, a to odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci 4 — Ú. v. ES L 171, s. 12; Mim. vyd. 15/004, s. 223.

I - 2465

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-177/04

10. Francúzska vláda v prílohe dupliky pred­ ktorá ovplyvňuje bezpečnosť výrobku, za ložila článok 29 zákona č. 2004-1343 tých istých podmienok ako výrobca len z 9. decembra 2004 o zjednodušení práva vtedy, ak výrobca nie je známy.' (ďalej len „zákon z roku 2004"), podľa ktorého:

12. Komisia po tom, čo ju francúzska vláda dodávateľa chybného výrobku za osobu vyzvala, aby vo svetle zmien a doplnení r o v n a k o z o d p o v e d n ú ako výrobca zákona z roku 2004 a dekrétu z roku 2005 v prípade, že výrobcu nemožno zistiť, hoci preskúmala možnosť späťvzatia žaloby, ozná­ dodávateľ oznámil poškodenému mila tejto vláde a listom z 15. apríla 2005 v primeranej lehote totožnosť osoby, ktorá Súdnemu dvoru, že svoju žaloby väzme mu výrobok dodala." čiastočne späť na pojednávaní, ktoré sa v tejto veci uskutoční.

15. Pokiaľ ide o výšku penále, ktorú by mala zaplatiť Francúzska republika, Komisia uviedla, že vo svetle nových okolností považuje za vhodné znížiť koeficient závaž­ 13. Vzhľadom na to, že zákon z roku 2004 nosti z 10 bodov z 20, ako sa pôvodne a dekrét z roku 2005 nezabezpečovali vždy navrhovalo, na 1 bod z 20. Z toho vyplýva úplné vykonanie rozsudku Komisia/Francúz­ suma 13 715 eur. sko, mala Komisia v úmysle trvať na svojej žalobe s tým, že zúžila tak rozsah navrhova­ ného učenia vo svojej žalobe, ako aj výšku navrhovaného penále. Komisia sa domnie­ vala, že z troch výhrad uvedených v už citovanom rozsudku Komisia/Francúzsko dve odpadli a tretia pretrváva iba čiastočne, keďže prípady zodpovednosti dodávateľa 16. Komisia trvala na svojom návrhu zavia­ chybného výrobku namiesto výrobcu boli zať Francúzsku republiku na náhradu trov citeľne obmedzené. konania.

14. Za týchto podmienok Komisia zúžila III — Právny rámec rozsah určenia, ktoré požadovala v bode 1 žalobných návrhov tým, že ho preformulo­ vala takto: „Francúzska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 228 ods. 1 ES, tým, že neprijala určité opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Súdneho 17. V zostávajúcej časti sporu ide iba dvora Európskych spoločenstiev z 25. apríla o otázku, či ustanovenie článku 1386-7 2002 vo veci C-52/00, ktorý sa týkal prvého odseku občianskeho zákonníka nesprávneho prebratia smernice 85/374, v znení článku 29 zákona z roku 2004 je a konkrétnejšie tým, že naďalej považovala v súlade s článkom 3 ods. 3 smernice.

„V prípadoch, keď sa nemôže zistiť výrobca výrobku, každý dodávateľ výrobku bude zmluvne považovaný [bude považovaný — neoficiálny preklad] za výrobcu, pokiaľ v priebehu príslušného obdobia [v primeranej lehote — neoficiálny preklad] 22. Komisia vysvetlila, že ku dňu uplynutia nebude informovať poškodenú osobu lehoty stanovenej odôvodneným stanovi­ [poškodeného — neoficiálny preklad] skom, teda k 11. septembru 2003, Francúz­ o totožnosti výrobcu alebo osoby, ktorá mu ska republika neprijala žiadne opatrenie na výrobok dodala. To isté platí v prípade vykonanie už citovaného rozsudku Komisia/ dovezeného výrobku, pokiaľ na výrobku nie Francúzsko. Na základe judikatúry Súdneho je uvedený dovozca v zmysle odseku 2, aj keď dvora by Komisia mohla požadovať, aby sa je výrobca známy." konštatovalo nesplnenie povinnosti z dôvodu úplného nevykonania uvedeného rozsudku. Komisia sa však v záujme racionality a efektivity rozhodla zúžiť vecný rozsah žaloby, reagujúc tak na legislatívne opatrenia, ktoré prijala Francúzska republika. Takéto zúženie podstaty žaloby o nesplnenie povin­ IV — Tvrdenia účastníkov konania nosti je podľa ustálenej judikatúry týkajúcej sa uplatnenia článku 226 ES prípustné, iba ak nedôjde k rozšíreniu ani zmene predmetu 20. V priebehu písomnej časti konania až po sporu. dupliku (vrátane) sa diskusie medzi účast­ níkmi konania sústreďovali na metódu výpočtu sumy penále, ktorú navrhovala 7 — Citovaný v bode 10.

I-2468

KOMISIA/FRANCÚZSKO

24. Komisia v podstate Francúzskej repub­ like vytýka skutočnosť, že článok 1386-7 francúzskeho občianskeho zákonníka v znení zákona z roku 2004 ponechávajúci zodpo­ 27. Počas konania, ktoré skončilo už citova­ vednosť dodávateľa v prípade, ak poškode­ ným rozsudkom Komisia/Francúzsko, totiž nému v primeranej lehote oznámi totožnosť Komisia vytýkala Francúzskej republike iba osoby, ktorá mu výrobok dodala, nepredsta­ nesprávne prebratie článku 3 ods. 3 smernice vuje úplné dosiahnutie súladu s článkom 3 v časti, v ktorej článok 1386-7 občianskeho ods. 3 smernice. Pripomína, že toto ustano­ zákonníka nezabezpečuje, aby sa v prípade, venie smernice predpokladá, že sa dodávateľ ak je totožnosť výrobcu neznáma, zodpoved­ môže zbaviť svojej zodpovednosti, ak bude nosť dodávateľa použila iba subsidíame. v primeranej lehote poškodeného informovať Francúzska vláda v tejto súvislosti odkazuje o totožnosti výrobcu alebo osoby, ktorá mu na bod 36 už citovaného rozsudku, ako aj na výrobok dodala. body 37 až 39 žaloby vo veci C-52/00 a body 34 až 36 repliky Komisie v tejto veci.

28. Komisia teda až do svojho listu 25. Komisia uvádza, pokiaľ ide o penále, z 15. apríla 2005 nikdy nevytýkala francúz­ ktoré navrhuje, že je s ohľadom na nedávne skej vláde to, čo jej vytýka teraz, teda že mala a podstatné snahy francúzskych orgánov, v článku 1386-7 občianskeho zákonníka ktoré viedli k zániku väčšiny počiatočných stanoviť, že sa distribútor chybného výrobku

I - 2469

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-177/04

32. V tejto súvislosti francúzska vláda odka­ zuje na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej je jedným z cieľov konania pred podaním žaloby umožniť dotknutému člen­ skému štátu dosiahnuť čo najrýchlejšie 30. Francúzka vláda o veci samej ďalej a najúplnejšie súlad s právom Spoločenstva. subsidíarne uviedla, že prebratie uskutoč­ To predpokladá, aby Komisia čo najskôr nené zákonom z roku 2004 bolo správne. informovala členský štát o námietkach, ktoré Právna povaha smernice nevyžaduje by mohol vyvolať návrh textu, ktorý má za doslovné prevzatie znenia smernice do cieľ prebrať smernicu. vnútroštátneho práva. Navyše možnosť dodávateľa stanovená v článku 3 ods. 3 smernice, aby poškodenému oznámil totož­ nosť osoby, ktorá mu výrobok dodala, sa môže uplatniť iba subsidíarne, teda iba v prípade, ak je výrobca neznámy, čo je veľmi zriedkavá situácia. Nakoniec priama žaloba poškodeného proti dodávateľovi nevyhnutne nebráni tomu, aby tento poško­ dený podal viacero žalôb, napríklad preto, aby sa vyhol riziku v podobe prieťahov 33. Keďže Komisia nevzniesla žiadne v konaní. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide námietky voči návrhu textu, mohla francúz­ o výsledok, o ktorý sa smernica usiluje, je ska vláda vyvodiť, že je pre ňu prijateľný. v tejto otázke francúzske právo v súlade Preto bol predložený francúzskemu parla­ s touto smernicou. mentu s cieľom prijať ho.

I - 2470

KOMISIA/FRANCÚZSKO

34. Nakoniec sa francúzska vláda odvoláva 36. Francúzska republika spochybnila prí­ na písomnú odpoveď Komisie z 5. júla 2005 pustnosť zostávajúcej výhrady dvoma tvrde­ na otázky Súdneho dvora, najmä vo veci niami: metódy stanovenia koeficientu dĺžky poruše­ nia. Podľa nej sa mala táto metóda prijatá kolégiom komisárov 2. apríla 2001 uverejniť alebo v každom prípade oznámiť členským štátom. — táto čiastočná výhrada v skutočnosti prestavuje novú výhradu, pretože Komi­ sia vo veci C-52/00 výslovne nepožia­ dala Súdny dvor, aby vyhlásil, že Francúzska republika mala výslovne vylúčiť zodpovednosť dodávateľa v prípadoch, keď môže poškodeného V — Posúdenie informovať iba o mene alebo názve osoby, ktorá mu výrobok dodala,

ako to okrem toho jasne vyplýva zo spisu — umožniť dotknutému členskému štátu, týkajúceho sa konania pred podaním žaloby aby napravil prípadné porušenie, a z písomnej korešpondencie medzi účast­ níkmi konania v tejto veci.

— umožniť mu vykonávať svoje práva na obhajobu, 39. V n a d v ä z n o s t i na o z n á m e n i e z 23. februára 2005, v ktorom francúzska vláda tvrdila, že článok 29 zákona z roku 2004 v spojení s dekrétom z roku 2005 zabezpečuje úplné vykonanie už citovaného rozsudku Komisia/Francúzsko, reagovala Komisia analýzou a posúdením tejto infor­ — vymedziť predmet sporu pre konanie mácie. Tie viedli ku konštatovaniu, že pred Súdnym dvorom 8. uvedená vláda skutočne vykonala väčšiu časť rozsudku, avšak nie úplne. Komisia sa roz­ hodla, pokiaľ ide zostávajúcu časť rozsudku, ktorá ešte nebola vykonaná, zotrvať na tejto žalobe.

Z toho vyplýva, že Komisia už nemôže po ukončení konania pred podaním žaloby roz­ šíriť alebo zmeniť predmet sporu. Naopak, je plne oprávnená zúžiť jeho predmet, pretože takéto zúženie nemôže poškodiť základné 40. Je nesporné, že časť článku 3 ods. 3 procesné záruky členských štátov. smernice, ktorého úplné vykonanie je stále sporné, spadá v celom rozsahu do rámca tohto konania, ako bol vymedzený výzvou alebo odôvodneným stanoviskom Komisie. Zúžil sa iba jeho predmet Namiesto troch bodov uvedených vo výroku už citovaného rozsudku Komisia/Francúzsko ide teraz iba o časť druhého bodu uvedeného výroku. 42. V rámci uplatnenia článku 228 ods. 2 ES plní konanie pred podaním žaloby podobné funkcie ako konanie stanovené v článku 226 ES. Z toho vyplýva, že Komisia môže zúžiť predmet sporu v priebehu súdneho konania za predpokladu, že zostane z vecného hľadis­ ka nezmenený.

44. Okrem toho by tvrdenie francúzskej vlády viedlo k málo uspokojivým, či dokonca 47. Tým, že francúzska vláda podporovala k paradoxným výsledkom, že čiastočné túto tézu, neprihliadla na to, že predmet vykonanie rozsudku Súdneho dvora podľa konania podľa článku 228 ES je stále určený článku 226 ES by pre Komisiu znamenalo predchádzajúcim rozsudkom Súdneho povinnosť opätovne začať konanie na základe dvora. Toto konanie nemôže mať iný pred­ toho istého článku. Takýto výsledok mi met, ako je nevykonanie, nesprávne vykona­ pripadá z hľadiska hospodárnosti konania nie alebo neúplné vykonanie uvedeného ako výrazne nežiaduci. rozsudku.

9 — Z 12. júla 2005, C-304/02, Zb. s. I-6263. 11 — Komisia/Francúzsko, C-293/91, Zb. s. I-1. 10 — Komisia/Francúzsko, C-64/88, Zb. s. I-2727. 12 — Komisia/Francúzsko, už citovaný.

I - 2473

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-177/04

48. Do úvahy totiž celkom iste prichádza pustnosť žaloby, ktorá je okrem toho plne skutočnosť, že v priebehu konania podľa prípustná. článku 228 ES, sa môžu klásť otázky týkajúce sa dosahu predchádzajúceho rozsudku. Takéto otázky sa však netýkajú prípustnosti žaloby, ale jej dôvodnosti. Z tohto dôvodu sa neskôr vrátim k tomuto tvrdeniu francúzskej vlády.

52. Pokiaľ ide o podstatu tejto veci samej, je potrebné, aby sa určilo, či článok 1386-7 občianskeho zákonníka vo svojom platnom znení splňuje požiadavky stanovené v článku 3 ods. 3 smernice.

[bude považovaný — neoficiálny preklad] za 58. Ako som to pripomenul v bode 53 vyššie, výrobcu, pokiaľ v priebehu príslušného Súdny dvor už rozhodol v bode 24 už obdobia [v primeranej lehote — neoficiálny citovaného rozsudku z 25. apríla 2002, preklad] nebude informovať poškodenú Komisia/Francúzsko, že smernica v plnom osobu [poškodeného — neoficiálny preklad] rozsahu harmonizuje ustanovenia členských 1 o totožnosti výrobcu alebo osoby[ 4], ktorá štátov o zodpovednosti za chybné výrobky. mu výrobok dodala". Prvý odsek článku Francúzska republika sa teda nemôže dovo­ 1386-7 občianskeho zákonníka teraz znie lávať toho, že má povinnosť zmeniť článok takto: „Predávajúci... alebo akýkoľvek iný 1386-7 občianskeho zákonníka iba vtedy, ak dodávateľ, ktorý je podnikateľom, zodpovedá Súdny dvor výslovne preukáže jeho nesúlad za chybu, ktorá ovplyvňuje bezpečnosť so smernicou. výrobku, za tých istých podmienok ako 15 výrobca[ ] len vtedy, ak výrobca nie je známy."

55. Pri porovnávaní týchto dvoch textov je 59. Tvrdenie Francúzskej republiky na prvý pohľad zrejmé, že francúzsky záko­ v odpovedi na otázku položenú Súdnym nodarca do nového znenia článku 1386-7 dvorom, podľa ktorého má členský štát vždy občianskeho zákonníka nezahrnul „dodáva­ určitú diskrečnú právomoc v prípade pre­ teľa dodávateľa". Preto nie je prebratie článku bratia smernice, a to vzhľadom na osobitnú 3 ods. 3 smernice do francúzskeho práva právnu povahu tohto nástroja, nie je rovnako stále úplné. relevantné.

56. Toto konštatovanie ako také postačuje na vyvodenie záveru, že táto žaloba je dôvodná. 60. Podľa rozsiahlej judikatúry sú povinnosti členských štátov v oblasti prebratia smerníc určené ich povahou, predmetom a znením. Vzhľadom na povahu predmetnej smernice v prejednávanej veci, ktorá, ako už bolo uvedené, v plnom rozsahu upravuje harmo­ 57. Pre úplnosť sa však budem stručne nizáciu pravidiel týkajúcich sa konkrétneho zaoberať tézou francúzskej vlády, ktorá sa predmetu, neexistuje v jej texte žiaden týka zostávajúcej časti predmetu sporu. oporný bod v prospech tvrdenia, podľa ktorého sú francúzske orgány oprávnené neuviesť „dodávateľa dodávateľa" 14 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. v zmenenom a doplnenom článku 1386-7 15 — To ¡sté. občianskeho zákonníka.

63. Komisia uverejnila 8. januára 1997 ozná­ menie o metóde výpočtu penále stanoveného v článku 171 Zmluvy EHS (článok 228 ES) 16. V uvedenom oznámení bolo upresnené, že „dĺžka porušenia ovplyvňuje paušálny základ multiplikačným koeficientom, ktorý je mini­ málne 1 a maximálne 3". 66. V prejednávanom prípade musím kon­ štatovať, že ide o upresnenie týkajúce sa už uverejnenej metódy výpočtu, ktorá neroz­ širuje rozsah pôsobnosti tejto metódy a ktorej konkrétne uplatnenie nevyvoláva pre dotknutý členský štát menej priaznivý výsledok ako pri uplatnení pôvodnej metódy. Ak sa totiž porovná výsledok „novej metódy", 64. Neprekvapuje, že uplatnenie tak koncíz- teda koeficient 1,3, s výsledkom, ku ktorému neho vzorca v praxi je neľahké, pretože by podľa informácií Komisie v jej odpovedi neponúka žiadne presne kritérium na posú­ z 5. júla 2005 na otázky položené Súdnym denie dĺžky porušenia. Tiež nie je vôbec dvorom pravdepodobne viedla pôvodná udivujúce, že Komisia sa ujala iniciatívy vytvoriť presnejšie a objektívnejšie kritériá. 17 — Je tu paralela s oznámeniami Komisie vo veci výpočtu pokút udelených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce články [81] a [82) zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, 16 - Ú. v. ES C 63, s. 2. s. 3), uverejnenými ako usmernenia v Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3.

I - 2476

KOMISIA/FRANCÚZSKO

metóda, teda s koeficientom 1,5, je potrebné sudku z 25. apríla 2002, Komisia/Francúzsko. konštatovať, že uplatnenie novej metódy bolo Francúzske orgány nepovažovali za užitočné pre Francúzsku republiku priaznivejšie. výslovne požiadať Komisiu o stanovisko, aby tak znížili riziko zbytočného predlžovania lehoty, už aj tak príliš dlhej, na účely správneho prebratia smernice. Ani jeden z týchto dvoch prístupov nezodpovedá nor­ mám článku 10 ES.

I - 2477

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-177/04

VI - Návrh

73. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhujem Súdnemu dvoru, aby:

1. určil, že Francúzska republika si tým, že neprijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie druhého bodu rozsudku Súdneho dvora z 25. aprila 2002 vo veci C-52/00, Komisia/Francúzsko, týkajúceho sa nesprávneho prebratia smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácií zákonov, iných právnych predpisov a právnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky, a konkrétnejšie tým, že naďalej považovala dodávateľa chybného výrobku za osobu rovnako zodpovednú ako výrobca v prípade, že výrobcu nemožno zistiť, hoci dodávateľ oznámil totožnosť osoby, ktorá mu výrobok dodala, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 228 ods. 1 ES;

2. uložil Francúzskej republike zaplatenie penále vo výške 13 715 eur za každý deň omeškania s vykonaním rozsudku, ktorý bol vyhlásený vo veci C-52/00, a to počínajúc tretím mesiacom odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci až do vykonania rozsudku vyhláseného vo veci C-52/00;