C-181/04
ECLI:EU:C:2005:730
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0181
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-181/04 AŽ C-183/04
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 1. decembra 2005 1
I — Úvod II — Právny rámec
A — Právo Spoločenstva
2. Článok 15 šiestej smernice predovšetkým stanovuje:
1. V tomto prejudiciálnom konaní Symvou¬ lio tis Epikrateias (Grécko) žiada Súdny dvor „Ak to nie je v rozpore s ustanoveniami o výklad článku 15 šiestej smernice Rady 2 Spoločenstva, členské štáty oslobodia od (ďalej len „šiesta smernica"), ktorý sa týka dane nižšie uvedené položky za podmienok oslobodenia od dane pri vývoze, podobných definovaných s cieľom zabezpečiť správnu plneniach a v medzinárodnej doprave a priamu aplikáciu zákona o oslobodení od v prípade nájomného za prepravu paliva dane a ktoré by zabránili daňovému úniku, určeného na zásobovanie lodí. Ďalej sa chce obchádzaniu alebo zneužitiu zákonných tento súd dozvedieť, za akých podmienok ustanovení [Bez toho, aby boli dotknuté iné môže konanie daňového orgánu v prípade, ak ustanovenia Spoločenstva, členské štáty, za by sa oslobodenie od dane neuplatnilo, podmienok, ktoré stanovili s cieľom zabez založiť u platiteľa dane pri uplatnení zásady pečiť správne a jednoduché uplatnenie oslo legitímnej dôvery legitímne očakávanie bodení uvedených nižšie a zabrániť daňovým ochrany, ktoré bráni dodatočnému uloženiu podvodom, únikom a prípadnému zneužitiu, dane z pridanej hodnoty (DPH). oslobodia od dane — neoficiálny preklad]:
1 — Jazyk prednesu: nemčina. 2 — Smernica 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23).
I - 8170
ELMEKA
4. dodanie tovaru na účely zabezpečenia 8. dodávky služieb, ktoré nezahrňuje odsek pohonných hmôt a potravín pre plavidlá 5, nevyhnutných pre námorné plavidlá [dodanie tovarov určených na zásobo podľa tohto odseku, resp. pre ich náklad vanie lodí — neoficiálny preklad]: [poskytovanie iných služieb ako sú služby uvedené v odseku 5, uskutočňo vaných s cieľom zabezpečenia priamych a) používané pre navigáciu na otvore potrieb tam uvedených námorných lodí ných moriach, na palube ktorých je a ich nákladu — neoficiálny preklad]; personál za mzdu, alebo cestujúci vykonávajúci obchodnú, priemy selnú alebo rybársku činnosť [určené na plavbu na otvorenom mori a zabezpečujúce odplatnú pre pravu cestujúcich alebo vykonáva júce obchodné a priemyselné činnosti alebo rybolov — neoficiálny preklad]; B — Vnútroštátne právo b) používané na záchranné akcie a pomoc na mori, alebo na lov rýb pri pobreží, s výnimkou lodných potravinových zásob [určených na 3. Článok 22 zákona č. 1642/1986, ktorým sa záchranné akcie a pomoc na mori do gréckeho právneho poriadku preberá alebo na pobrežný rybolov, šiesta smernica v znení platnom počas s výnimkou palubných zásob relevantného obdobia, stanovuje najmä, že: v prípade lodí určených na pobrežný rybolov — neoficiálny preklad];
„Od dane sú oslobodené:
5. dodávky, prestavba, opravy a údržba, nájom alebo prenájom morských plavi diel podľa odseku 4 a) a b), dodávky, prenájom, opravy a údržba zariadení a) dodávka a dovoz lodí určených na vrátane rybárskej výbavy, ktorú plavidlá obchodnú dopravu a rybolov platiteľom majú, prípadne ktorú na palube spotre dane podliehajúcim bežnému režimu bujú [dodávky, prestavby, opravy, DPH alebo lodí určených na akýkoľvek údržba, nájom alebo prenájom námor iný spôsob prevádzky, na likvidáciu ných lodí uvedených v odseku 4 písm. a) alebo na použitie ozbrojenými silami a b), ako aj dodávky, prenájom, opravy a verejnými orgánmi vo všeobecnosti, a údržbu zariadení, vrátane rybárskeho dodávka a dovoz vodných dopravných vybavenia, ktoré je pevnou súčasťou prostriedkov určených na záchranné týchto lodí alebo slúži na ich prevádzku akcie a pomoc na mori, ako aj zariadení — neoficiálny preklad]; a materiálov určených na to, aby tvorili súčasť alebo boli použité na lodiach alebo vodných prostriedkoch určených na z á c h r a n n é akcie na mori.
I - 8171
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-181/04 AŽ C-183/04
Z oslobodenia sú vyňaté lode používané uvedené ustanovenia týkajúce sa lodí, na na súkromné účely, určené na zábavu ktoré sa vzťahuje zákon č. 438/1976, sa a šport; uplatňujú aj na iné obchodné lode;
c) dodávka a dovoz palív, mazív, zásob III — Skutkové okolností, spor vo veci a iných vecí určených na zásobovanie samej a prejudiciálne otázky lodí, vodných a vzdušných dopravných prostriedkov, ktoré sú oslobodené od dane podľa ustanovení písmen a) a b). Pri lodiach a vodných dopravných pro striedkoch určených pre vnútornú plavbu, alebo určených na iné využitie 4. Spoločnosť Elmeka NE (ďalej len vo vnútri štátu, ako aj pri rybárskych „Elmeka") prevádzkuje súkromnú cisternovú lodiach, loviacich v gréckych teritoriál loď, ktorá uskutočňuje vo vnútri krajiny nych vodách sa oslobodenie od dane prepravu ropných výrobkov na účet rôznych obmedzuje len na palivá a mazivá; nájomcov, obchodníkov s tekutými palivami.
5. Počas daňovej kontroly účtovných kníh d) nájom lodí a prenájom vzdušných a dokladov podniku vzťahujúcich sa na dopravných prostriedkov s cieľom usku zdaňovacie obdobia 1994, 1995 a 1996 zistili točnenia zdaniteľných plnení alebo príslušné vnútroštátne daňové orgány, že plnení oslobodených od dane s právom medzi nájomcov dodávateľov, ktorí mali odpočítania dane zaplatenej na vstupe. obchodné vzťahy s dovolateľkou vo veci Z oslobodenia je vyňatý nájom samej a od ktorých dostávala príkazy na a prenájom lodí alebo vzdušných prepravu ropných výrobkov, patrila najmä dopravných prostriedkov používaných panamská spoločnosť Oceanic International na súkromné účely, určených na zábavu Bunkering, ktorej predmetom podnikania je a šport. Nájom obchodných turistických obchodovanie s ropnými výrobkami lodí, na ktoré sa vzťahuje zákon a mazivami. Tieto orgány okrem iného zistili, č. 438/1976 (FEK 256 A') je oslobodený že dovolateľka vo veci samej nefakturovala od dane, ak pri svojich cestách kotví tiež vyššie uvedenej spoločnosti DPH z hrubého v prístavoch mimo Grécka... Vyššie nájomného, ktoré vyberala za prepravu
I - 8172
ELMEKA
ropných výrobkov určených na zásobovanie samej povinná zaplatiť daňový rozdiel, lodí vo vnútri krajiny, pretože sa domnievala, daňové zvýšenie pre každé zdaňovacie obdo že tieto činnosti boli oslobodené od pred bie z dôvodu nesprávnych podaných daňo metnej dane. vých priznaní a pokutu.
6. Listom z 21. júna 1994 dovolateľka vo veci samej požiadala daňový úrad v Pireus prí slušný pre morské záležitosti o informáciu, či v rámci zásobovania lodí plaviacich sa do zahraničia vykonávajúcich prepravu palív, ktoré pochádzajú z rafinérií na kotvišti prístavu Pireus, bola zo zákona povinná fakturovať DPH na základe lodného konosa mentu (nákladný list), ktorý vystavila pre 8. Dovolateľka vo veci samej najskôr spo Oceanic International Bunkering, alebo či chybnila sporné rozhodnutia pred Dioikitiko bola oslobodená od tejto dane na základe Protodikeio (prvostupňový správny súd) článku 22 zákona č. 1642/1986, a ak áno, na v Pireus. Táto žaloba bola zamietnutá. Podala základe akého konania. Listom z 24. júna odvolanie proti tomuto rozsudku na Dioiki 1994 vyššie uvedené orgány odpovedali, že tiko Efeteio (odvolací správny súd) v Pireus, predmetný konosament bol oslobodený od ktorý čiastočne zrušil prvostupňový rozsu DPH. dok. Odvolací súd v podstate konštatoval, že ak vzhľadom na všeobecnú prax založilo konanie správnych orgánov vyjadrené pozi tívnymi úkonmi u platiteľa dane počas dlhého obdobia stálu a odôvodnenú dôveru, že nepodlieha DPH, ktorá mala za následok nevykonanie povinnosti uplatňovať túto daň u spotrebiteľa, retroaktivne uloženie dane nie je prípustné, pokiaľ ohrozuje finančnú stabi 7. Keďže po zrušení oslobodenia od DPH litu dotknutého podniku. Dovolateľka však prepravcov ropných výrobkov od 1. januára nepreukázala hrozbu svojho finančného 1993 začali služby poskytované dovolateľkou úpadku. Dioikitiko Efeteio tiež rozhodol, že podliehať DPH, pretože boli vykonávané na oslobodenie od DPH sa uplatňuje iba na vnútroštátnom území, príslušné orgány dodávky paliva priamo uskutočnené dodáva vydali 5. júna 1997 rozhodnutia o zdanení teľom a nie na prepravu vykonanú na účet týkajúce sa sporných zdaňovacích období, dodávateľa prepravcami, medzi ktorých patrí teda od 1. januára do 31. decembra 1994 (vec dovolateľka. V dôsledku toho Dioikitiko C-181/04), od 1. januára do 31. decembra Efeteio rozhodol, že dovolateľka je v súlade 1995 (vec C-182/04) a od 1. januára do s právom povinná zaplatiť hlavný dlh, ale nie 31. decembra 1996 (vec C-183/04), na zvýšenie a daňovú pokutu, lebo sa uspokojila základe ktorých bola dovolateľka vo veci s výlučným plnením pokynov orgánov.
I - 8173
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-181/04 AŽ C-183/04
9. Dovolateľka podala dovolanie proti príjemcom poskytnutých služieb sám tomuto rozsudku na Symvoulio tis Epikra- vlastník lode, alebo sa toto oslobodenie teias (Štátna rada). V rámci dovolania priznáva aj vtedy, ak je služba poskyt vnútroštátny súd uznesením z 3. marca nutá tretej osobe, pokiaľ sa vykonáva pre 2004 podal na Súdny dvor návrh na začatie uspokojenie priamych potrieb lodí uve prejudiciálneho konania, doručený kancelárii dených v odseku 5 tohto istého článku Súdneho dvora 19. apríla 2004, ktorý sa týka a taktiež pod písmenami a) a b) odseku týchto prejudiciálnych otázok: 4 tohto článku?
3. Umožňujú pravidlá a zásady práva Spoločenstva týkajúce sa dane „1. Je potrebné vykladať ustanovenia článku z pridanej hodnoty, a ak áno, za akých 15 ods. 4 písm. a) šiestej smernice Rady podmienok, vyžadovať dodatočné zapla zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych tenie dane, ktorú si povinná osoba počas predpisov členských štátov týkajúcich sa dotknutého obdobia neuplatnila daní z obratu — spoločný systém dane u druhej zmluvnej strany, a ktorú z pridanej hodnoty: jednotný základ jej následne neodviedla daňovému orgánu, stanovenia (smernica Rady 77/388/ pretože správanie sa tohto orgánu ju EHS), na ktoré odkazuje článok 15 presvedčilo o tom, že nie je povinná si ods. 5 tejto smernice, v tom zmysle, že túto daň uplatniť?" sa vzťahujú tak na nájom lodí určených na plavbu na otvorenom mori a na odplatnú prepravu cestujúcich, ako aj na nájom lodí vykonávajúcich obchodné a priemyselné činnosti alebo rybolov, alebo tak, že sa vzťahujú výlučne na nájom lodí určených na plavbu na otvorenom mori, pričom podľa tohto druhého predpokladu by mali ustano venia článku 22 ods. 1 písm. d) zákona IV — O prvej prejudiciálnej otázke č. 1642/1986, pokiaľ ide o kategóriu nájomných lodí, širšiu pôsobnosť ako ustanovenia tejto smernice?
10. Na určenie, či sa na sporné nájomné za prepravu paliva vzťahuje pôsobnosť odsekov 5 alebo 8 článku 15 šiestej smernice sa vnútroštátny súd v podstate chce svojou prvou otázkou dozvedieť, či sa požiadavka určenia lode na „plavbu na otvorenom mori" 2. Musí byť na účely oslobodenia od dane uvedená v článku 15 ods. 4 písm. a) šiestej podľa článku 15 ods. 8 šiestej smernice smernice — na ktorý odkazujú dva vyššie
I - 8174
ELMEKA
uvedené odseky — vzťahuje výlučne na lode a zabezpečujúce odplatnú prepravu cestujú určené na odplatnú prepravu cestujúcich cich, jednak na lode určené na výkon alebo aj na lode určené na výkon obchod obchodných a priemyselných činností alebo ných a priemyselných činností alebo rybolov rybolov. uvedených v tomto ustanovení.
B — Posúdenie
A — Hlavné tvrdenia účastníkov konania
14. Ako uviedla Komisia vo svojich pripo mienkach, väčšina jazykových verzií článku 15 ods. 4 písm. a) šiestej smernice preuka zuje, že na základe tohto ustanovenia sa 11. Komisia sa domnieva, že ustanovenia daňové oslobodenie vzťahuje výlučne na článku 15 ods. 4 písm. a) šiestej smernice sa lode, ktoré sú určené na plavbu na otvore týkajú lodí iba v prípade, že sú určené na nom mori, a na lode, ktoré zabezpečujú plavbu na otvorenom mori a zabezpečujú odplatnú prepravu cestujúcich alebo vyko odplatnú prepravu cestujúcich alebo výkon návajú obchodné a priemyselné činnosti obchodných a priemyselných činností alebo alebo rybolov. Niektoré verzie však umož rybolov. Tieto kritériá sa teda musia uplatniť ňujú výklad tohto ustanovenia najmä spôso kumulatívnym spôsobom. bom, že toto oslobodenie od dane požívajú výlučne lode zabezpečujúce odplatnú pre pravu cestujúcich a určené na plavbu na otvorenom mori, pričom porovnanie jedno tlivých jazykových verzií ani ich doslovný výklad neumožňuje vyvodiť žiaden jasný záver.
12. Grécka vláda zastáva rovnaký názor ako Komisia.
15. Štruktúra a účel ustanovenia 3 však hovorí v prospech požiadavky určenia lode na „plavbu na otvorenom mori", ktorá sa uplatňuje na všetky formy lodí uvedených v tomto ustanovení. 13. Talianska vláda sa naopak domnieva, že ustanovenia článku 15 ods. 4 písm. a) šiestej smernice treba vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane sa vzťahuje jednak na 3 — Pozri rozsudky z 24. februára 2000, Komisia/Francúzsko, C-434/97, Zb. s. I-1129, bod 22, a z 27. marca 1990, Cricket lode určené na plavbu na otvorenom mori St Thomas, C-372/88, Zb. s. I-1345, bod 19.
I - 8175
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-181/04 AŽ C-183/04
16. V prvom rade treba uviesť, že článok 15 vnútroštátne územie, hlavne napríklad lode ods. 4 pism. b) šiestej smernice osobitne určené síce na plavbu na mori, ale iba na ustanovuje oslobodenie od dane pre lode účely pobrežného rybolovu alebo rybolovu určené na pobrežný rybolov. Ako správne v hospodárskom pásme dotknutého člen uviedla grécka vláda, toto ustanovenie by ského štátu, ako aj lode určené výlučne na bolo nadbytočné, pokiaľ by sa požiadavka vnútroštátnu dopravu na výkon obchodných určenia lode na plavbu na „otvorenom mori" a priemyselných činností alebo rybolov vo uplatňovala výlučne na lode zabezpečujúce vnútorných vodách, ktoré nie sú prímorské, prepravu cestujúcich a všetky lode určené na a na vodných tokoch, oslobodených od dane rybolov by takto boli oslobodené od DPH na bez toho, aby splnili toto kritérium. základe článku 15 ods. 4 pism. a).
17. V druhom rade takýto výklad tiež 19. Výklad, podľa ktorého by sa článok 15 potvrdzuje cieľ a účel sporného oslobodenia ods. 4 pism. a) mal uplatňoval aj na iné lode, od dane. Z názvu článku 15 („Oslobodenie ako lode určené na plavbu na otvorenom od dane pri vývoze, podobných plneniach mori, by podľa mňa tiež nezodpovedal a v medzinárodnej doprave") vyplýva, že ustálenej judikatúre, podľa ktorej musia byť ustanovenia tohto článku šiestej smernice oslobodenia od DPH vykladané restriktivne, majú všeobecne za cieľ oslobodiť od DPH pretože predstavujú výnimky zo všeobecnej dodávky tovarov a služieb pre námorné lode zásady, podľa ktorej každá služba poskytnutá a vzdušné dopravné prostriedky určené na platiteľom dane za odplatu podlieha dani medzinárodnú dopravu. 4 z obratu. 5
18. Ak by sa požiadavka určenia lode na „plavbu na otvorenom mori" uplatnila iba na lode zabezpečujúce prepravu cestujúcich, 20. Navrhujem teda odpovedať na prvú bolo by množstvo lodí, ktoré nikdy neopustili otázku tak, že článok 15 ods. 4 pism. a) šiestej smernice, na ktorý odkazuje článok 15 ods. 5 tejto smernice, sa vzťahuje iba na lode určené na plavbu na otvorenom mori 4 — Komisia to potvrdila v neskoršom návrhu presnejšej právnej úpravy: pozri návrh smernice Rady z 23. januára 1980 týkajúcej sa systému Spoločenstva uplatniteľného v oblasti dani z pridanej hodnoty a spotrebných daní na výrobky zásobovania lodí, vzdušných dopravných prostriedkov a medzinárodných vlakov (Ú. v. ES C 31, s. 10). Odôvodnenie 5 — Rozsudky z 15. júna 1989, Stichting Uitvoering Financiële návrhu uvádza, že „článok 15 [obsahuje] ustanovenia, ktoré Acties, 348/87, Zb. s. 1737, bod 13; z 5. júna 1997, SDC, majú za cieľ za určitých podmienok oslobodiť oddane dodávky C-2/95, Zb. s. I-3017, bod 20; z 10. septembra 2002, Kügler, tovarov na paluby námorných lodí a vzdušných dopravných C-141/00, Zb. s. I-6833, bod 28, a z 20. novembra 2003, prostriedkov v medzinárodnej doprave na účely zásobovania". Unterpertinger, C-212/01, Zb. s. I-13859, bod 34.
I - 8176
ELMEKA
zabezpečujúce odplatnú prepravu cestujú mohla byť služba oslobodená od dane podľa cich alebo vykonávajúce obchodné článku 15 ods. 8 šiestej smernice, musí byť a priemyselné činnosti alebo rybolov. poskytnutá samotnému vlastníkovi.
21. Na záver treba poznamenať, že vnútro štátnemu súdu prináleží vo svetle tejto odpovede overiť, či pravidlo stanovené gréc B — Posúdenie kym právom pre kategóriu lodí, ktoré sa týka ich prenájmu, spĺňa požiadavky šiestej smer nice.
24. Predovšetkým treba pripomenúť činnosť relevantnú v prejednávanej veci, konkrétne prepravu palív na zásobovanie lodí vykoná vanú spoločnosťou Elmeka pre odberateľa dodávateľa Oceanic International Bunkering, ktorý predáva palivá vlastníkom dotknutých V — O druhej piejudiciálnej otázke lodí. V dôsledku toho Elmeka neposkytuje tieto služby priamo posledným menovaným, ale odberateľovi dodávateľovi, ktorý v súlade s článkom 15 ods. 4 pism. a) dodáva palivá vlastníkov v rámci dodávky nepodliehajúcej 22. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny DPH, ak sú splnené podmienky takého súd v podstate pýta, či oslobodenie od dane oslobodenia od dane. ustanovené v článku 15 ods. 8 šiestej smernice predpokladá, že služba je poskyt nutá priamo vlastníkovi lode určenej na plavbu na otvorenom mori, alebo či služba môže byť poskytnutá tiež tretej osobe, ak je v konečnom dôsledku nepriamo určená tejto lodi. 25. Ako uviedli účastníci tohto konania, Súdny dvor rozhodol v rozsudku Velker International Oil Company, že oslobodenie dodávok tovarov určených na zásobovanie lodí stanovené v článku 15 ods. 4 od dane treba chápať v tom zmysle, že sa môže uplatniť len na dodávky tovarov osobe prevádzkujúcej loď, ktorá použije tieto tovary A — Hlavné tvrdenia účastníkov konania na zásobovanie, a nemožno ho preto rozšíriť na dodávky týchto tovarov uskutočnené v štádiu, ktoré predchádzalo predaju. 6
23. Komisia, rovnako ako aj grécka 6 — Rozsudok z 26. júna 1990. C-185/89, Zb. s. I-2561, body 22 a talianska vláda, sa domnieva, že na to, aby a 30.
I - 8177
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-181/04 AŽ C-183/04
26. V odôvodnení tohto rozsudku Súdny na oslobodenie služieb v zmysle článku 15 dvor predovšetkým uviedol, že reštriktívny ods. 8. Tiež nevidím dôvod, prečo by sa výklad je zvlášť nevyhnutný najmä vtedy, keď v prejednávanej veci na účely uplatnenia ide o ustanovenia, ktoré obsahujú výnimky oslobodenia od DPH mal robiť rozdiel medzi z pravidla zdaňovania činností vykonávaných dodávkami tovarov a poskytovaním služieb „vo vnútri krajiny". 7Okrem iného konštato — v obidvoch prípadoch uskutočnených na val, že činnosti uvedené v článku 15 ods. 4 sú otvorenom mori. oslobodené od dane preto, lebo ich možno považovať za vývoz, v rámci ktorého sa oslobodenie od dane ustanovené v článku 15 ods. 1 uplatňuje výlučne na konečné dodávky tovarov vyvážaných predajcom alebo na jeho účet. 8 29. Vo svetle už citovaného rozsudku Velke International Oil Company sa teda domnie vam, že analogicky k prípadu dodania tovarov na zásobovanie námorných lodí upravenom v článku 15 ods. 4 služby priamo určené pre príslušnú námornú loď musia byť 27. Nakoniec treba spomenúť toto odôvod tiež priamo poskytnuté vlastníkovi tejto lode nenie Súdneho dvora v predmetnom roz na to, aby sa na ne vzťahovalo oslobodenie sudku: „... rozšírenie oslobodenia na štádiá, od dane v súlade s článkom 15 ods. 8. ktoré predchádzajú konečnej dodávke tova rov osobe prevádzkujúcej loď by od štátov vyžadovalo, aby zaviedli mechanizmy kon troly a dohľadu s cieľom ubezpečiť sa o konečnom mieste určenia dodávaných tovarov, ktoré sú oslobodené od dane. Tieto mechanizmy, ktoré by v žiadnom prípade 30. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy neprispeli k administratívnemu zjednoduše navrhujem odpovedať na druhú prejudi- niu, by sa voči štátom a dotknutým subjek ciálnu otázku tak, že oslobodenie od dane tom prejavili v podobe povinností, ktoré by podľa článku 15 ods. 8 šiestej smernice boli n e z l u č i t e ľ n é so .správnym predpokladá, že poskytovanie služieb je a jednoduchým uplatnením oslobodenia od určené priamo samotnému vlastníkovi. dane' uloženým prvou vetou článku 15 šiestej smernice". 9
VI — O tretej otázke 28. Podľa môjho názoru odôvodnenia pod porujúce tento rozsudok možno uplatniť aj
7 — Pozri body 19 a 20 rozsudku. 8 — Pozri body 21 a 22 rozsudku. 31. Tretia prejudiciálna otázka v podstate 9 — Pozri bod 24 rozsudku. smeruje k zisteniu, za akých podmienok
I - 8178
ELMEKA
ustanovenia a zásady Spoločenstva týkajúce Spoločenstva v oblasti DPH nie sú prekážkou sa práva DPH, a osobitne zásady legitímnej r e t r o a k t í v n e h o v y m á h a n i a DPH dôvery a právnej istoty, bránia dodatočnému v prejednávanej veci, pretože dôveru, ktorej uloženiu dane so zreteľom na okolnosti sa domáha platiteľ dane, možno pripísať sporu vo veci samej. skutočnosti, že na žiadosť dovolateľky vo veci samej jej spornú informáciu poskytol daňový orgán, ktorý nebol príslušný odpove dať na túto otázku vzhľadom na ustanovenia zákona.
A — Hlavné tvrdenia účastníkov konania
34. Talianska vláda uvádza, že s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora a osobitne na
rozsudok
Gemeente Leusden a Holin Groep 10 musí rovnováha medzi zásadami právnej istoty a legitímnej dôvery na jednej 32. Komisia uvádza, že ustálená judikatúra strane a potrebou dodržiavať ustanovenia Súdneho dvora týkajúca sa zrušenia zvýhod práva Spoločenstva týkajúce sa DPH na ňujúcich správnych aktov, ako aj judikatúra druhej strane viesť k záveru, že členský štát týkajúca sa zásad ochrany legitímnej dôvery má bezpochyby právo požadovať zaplatenie a právnej istoty v kontexte DPH svedčia DPH, ale nie zaplatenie pokuty alebo úrokov. v tomto prípade v prospech uplatnenia zásady legitímnej dôvery na ochranu platiteľa dane. Počas ústnej časti konania však Komi sia doplnila, že skutočnosť uvedená gréckou vládou po prvýkrát v jej písomných pripo mienkach k návrhu na začatie prejudiciál- neho konania, že informácia o nezdanení nebola poskytnutá príslušnými orgánmi, by prípadne mohla viesť k inému posúdeniu. B — Posúdenie
35. Na úvod treba pripomenúť, že prebratie 33. Grécka vláda vychádza zo zásady, že právnych predpisov Spoločenstva sa musí uplatnenie ochrany legitímnej dôvery musí uskutočniť v súlade s procesnými byť posúdené na základe rovnováhy medzi a formálnymi pravidlami vnútroštátneho existenciou legitímneho očakávania ochrany na jednej strane a zásady zákonnosti na druhej strane. Podľa gréckej vlády pravidlá 10 — Rozsudok z 29. apríla 2001, C-487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337.
I - 8179
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-181/04 AŽ C-183/04
práva, avšak v medziach stanovených všeo 38. Súdny dvor z toho vyvodil záver, že na becnými zásadami práva Spoločenstva. 11 jednej strane treba považovať za prípustné, ak vnútroštátne právo chráni legitímnu dôveru a právnu istotu v takej oblasti, akou je vymáhanie neoprávnene poskytnutej štát nej pomoci. Vnútroštátne právne predpisy však nemôžu viesť k tomu, aby sa realizácia právnej úpravy Spoločenstva stala prakticky nemožná alebo neprimerane náročná a vnútroštátne právo sa musí uplatňovať nediskriminačným spôsobom v porovnaní s konaniami, v ktorých sa výlučne rozhoduje 36. To platí tiež pre uloženie a vyberanie o vnútroštátnych sporoch rovnakej povahy. DPH vnútroštátnymi orgánmi. Samotná šies Okrem iného treba v plnom rozsahu prihlia ta smernica nestanovuje dodatočné uloženie dať na záujem Spoločenstva. 13 dane, ako je to v prípade prejednávanej veci. Vnútroštátny súd má záujem vedieť, či a ak áno, za akých podmienok je takéto doda točné určenie dane prípustné, najmä vzhľa dom na skutočnosť, že informácia daňového orgánu vyvolala u platiteľa dane presvedče nie, že jeho činnosť nepodlieha zdaneniu.
39. Na druhej strane Súdny dvor posudzoval vnútroštátne pravidlá, najmä pravidlá prijaté v oblasti DPH, priamo podľa zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. 14
37. V tejto súvislosti treba predovšetkým konštatovať, že na základe ustálenej judika- túry Súdneho dvora zásada ochrany legitím nej dôvery tvorí súčasť právneho poriadku Spoločenstva, a preto ju musia dodržiavať tak 40. V tejto súvislosti konštatoval, že už raz orgány Spoločenstva, ako aj členské štáty pri priznané postavenie platiteľa dane nemôže preberaní právnych predpisov Spoločenstva byť následne platiteľovi dane odňaté a všetky vnútroštátne orgány poverené s retroaktívnym účinkom okrem prípadov uplatňovaním práva Spoločenstva. 12 podvodu alebo zneužitia bez toho, aby neboli porušené zásady ochrany legitímnej dôveiy
11 — Rozsudky z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor a i., 205/82 až 215/82, Zb. s. 2633, bod 17, a z 9. októbra 2001, 13 — Pozri rozsudky z 20. marca 1997, Alean Deutschland, Hemmer a i„ C-80/99 až C-82/99, Zb. s. I-7211, bod 55. C-24/95, Zb. s. I-1591, body 24 a 25, a Deutsche Milchkontor 12 — Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 26. apríla 1988, a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 11, body 30 až 32. Krücken, 316/86, Zb. s. 2213, bod 22; z 1. apríla 1993, 14 — Pozri najmä rozsudky z 26. apríla 2005, „Goed Wonen", Lageder a i., C-31/91 à C-44/91, Zb. s. I-1761, bod 33: C-376/02, Zb. s. I-3445, bod 34; Gemeente Leusden a Holin z 3. decembra 1998, Belgocodex, C-381/97, Zb. s. I-8153, bod Groep, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 69; 26, a z 8. júna 2000, Schloßstraße, C-396/98, Zb. s. I-4279, Schloßstraße, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 44, bod 44. a Belgocodex, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 26.
I - 8180
ELMEKA
a právnej istoty, pretože v opačnom prípade legitímnej dôvery v dôsledku uplatniteľnosti by sa platiteľovi dane retroaktivne odňalo tej istej zásady na záldade práva Spoločen právo na odpočet daní zaplatených na vstupe stva. V prípade štátnej pomoci je skutočnosť pri investičných nákladoch, ktoré vynalo spôsobilá vyvolať legitímnu dôveru vo všeo 15 žil. becnosti tiež založená správnym aktom.
43. Na druhej strane Súdny dvor v rade rozsudkov týkajúcich sa nedostatkov alebo pochybení orgánov členského štátu pri 41. Tieto prípady sa však týkali otázky, či uplatňovaní práva Spoločenstva rozhodol, právne predpisy alebo ich zmeny mohli že „prax členského štátu v rozpore u platiteľa dane založiť legitímnu dôveru, s právnou úpravou Spoločenstva nemôže ktorá mala byť chránená. 1 6 V prejednávanej založiť legitímnu dôveru hospodárskeho veci však vyvstáva otázka, či a ak áno, za subjektu, ktorý má z takto vytvoreného stavu akých podmienok môže nesprávna informá prospech". 19 cia poskytnutá daňovým orgánom odôvodniť takúto legitímnu dôveru.
44. Domnievam sa však, že ani z tejto judikatúry nemožno vyvodiť záver, že v prípade, akým je prejednávaná vec, nemôže existovať legitímna dôvera, ktorú treba chrá niť. 42. Domnievam sa, že v zásade nič nebráni tomu, aby správny akt mohol založiť legi tímnu dôveru, ktorá musí byť chránená právom Spoločenstva, pretože, ako som uviedla vyššie 1 7,zásadu ochrany legitímnej dôvery musia podľa judikatúry Súdneho 45. Táto judikatúra je skôr založená na dvora dodržiavať všetky vnútroštátne orgány myšlienke, že vnútroštátna prax, ktorá nepri povinné prebrať právo Spoločenstva. Ako hliada na „presné ustanovenie práva Spolo som už konštatovala 18, Súdny dvor tiež čenstva"20, nemôže viesť k tomu, že táto potvrdil v súvislosti s neoprávnene udelenou právna úprava Spoločenstva nebude pri štátnou pomocou prípustnosť vnútroštátnej uplatnení zásady ochrany legitímnej dôvery právnej úpravy týkajúcej sa zásady ochrany prebratá. Treba tiež v tejto súvislosti zobrať
15 — Rozsudok z 8. júna 2000, Breitsohl, C-400/98, Zb. s. I-4321, 19 — Pozri rozsudky Lageder a i., už citovaný v poznámke pod body 34 a?. 38. čiarou 12, bod 34, ako aj z 15. decembra 1982, Maizena, 5/82, Zb. s. 4601, bod 22, a zo 16. novembra 1983. Thyssen/ 16 — Rozsudok Schloßstraße, uż citovaný v poznámke pod čiarou Komisia, 188/82, Zb. s. 3721. 12, bod 45. 20 — Pozri rozsudky Lageder a i., už citovaný v poznámke pod 17 — Pozri bod 37 vyššie. čiarou 12, boti 35, a Krücken, uż citovaný v poznámke pod 18 — Pozri bod 38 vyššie. čiarou 12, bod 24.
I - 8181
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-181/04 AŽ C-183/04
do úvahy všeobecný záujem v oblastiach, 47. V dôsledku toho si myslím, že šiesta akými sú štátna pomoc, vývozné náhrady smernica vykladaná vo svetle zásady ochrany alebo vlastné zdroje Spoločenstva, pri kto legitímnej dôvery môže v zásade brániť rých niekedy členské štáty nemajú žiaden dodatočnému uloženiu dane, ak nepresná zrejmý záujem správne uplatňovať dotknuté odpoveď vnútroštátneho daňového orgánu právne predpisy Spoločenstva. Z tohto založila u platiteľa dane legitímnu dôveru. dôvodu treba zabrániť, aby prísnym uplatňo vaním zásady ochrany legitímnej dôvery členské štáty mohli v konečnom dôsledku brániť svojím konaním, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, úplnému uplatňova niu práva Spoločenstva na hospodársky subjekt. 48. Podľa judikatúry Súdneho dvora o zásade ochrany legitímnej dôvery však uplatnenie tejto zásady predpokladá, že sa preukáže dobrá viera platiteľa dane, pokiaľ ide o skutočnosť, že nepodlieha zdaneniu. 21
49. V prejednávanej veci majú podľa môjho názoru osobitný význam dva aspekty, kon krétne na jednej strane možnosť rozpoznať nepresnosť daňovej informácie a na druhej strane spôsobilosť samotného správneho aktu založiť dobrú vieru platiteľa dane, pokiaľ ide o skutočnosť, že nepodlieha zdaneniu. 46. Zdá sa mi, že situácia týkajúca sa vyberania DPH vykonávaného v prvom rade v záujme členských štátov, sa musí posu dzovať odlišne. V tomto prípade by malo byť nebezpečenstvo, že členský štát by mohol svojou praxou, ktorá je v rozpore s právom Spoločenstva, brániť úplnému uplatňovaniu 50. Pokiaľ ide o možnosť rozpoznať nepres tohto práva v prospech hospodárskeho nosť daňovej informácie, treba poznamenať, subjektu a na úkor Spoločenstva, citeľne že v práve štátnej pomoci Súdny dvor nižšie. V tomto prípade sa do popredia bezpochyby kladie na hospodársky subjekt dostáva skôr otázka právnej ochrany hospo vysoké požiadavky s ohľadom na ochranu dárskeho subjektu proti správnemu aktu legitímnej dôvery v tom zmysle, že tento členského štátu pri uplatnení práva Spolo subjekt sa môže spoliehať na zákonnosť čenstva a nevidím dôvod, prečo by sa hospodársky subjekt nemohol domáhať zásady ochrany legitímnej dôvery vyvodenej z práva Spoločenstva voči vnútroštátnym 21 — Pozri najmä rozsudky zo 16. júla 1998, Oelmühle a Schmidt Söhne, C-298/96, Zb. s. I-4767, bod 29, a z 19. septembra orgánom. 2002, Huber, C-336/00, Zb. s. I-7699, bod 59.
I - 8182
ELMEKA
získanej pomoci, iba ak je táto pomoc 52. Pokiaľ ide o konkrétnu spôsobilosť pridelená v súlade s postupom stanoveným samotného správneho aktu založiť dobrú v článku 88 ES. Súdny dvor tu vychádza zo vieru platiteľa dane, že jeho činnosť nepo zásady, že ide o „subjekt konajúci so staro dlieha zdaneniu, prináleží vnútroštátnemu stlivosťou riadneho hospodára", ktorý „musí súdu overiť, či existuje dobrá viera vzhľadom byť za normálnych okolností schopný sa na špecifické okolnosti prejednávanej veci. 24
ubezpečiť, že tento postup bol dodržaný". 22 Súdny dvor sa však odvoláva na procesné hľadisko poskytovania štátnej pomoci, ktoré je relatívne zrozumiteľné, zatiaľ čo prejedná vaná vec sa týka zákonnosti oslobodenia od dane, teda vecného hľadiska, o ktorého 53. Skutočnosť uvedená gréckou vládou správnosti sa môže dotknutý podnik v ústnej časti konania, že informácia bola v konečnom dôsledku len ťažko uistiť. 23 poskytnutá útvarom, ktorý v rámci daňového orgánu nebol príslušný, môže hovoriť v neprospech dobrej viery platiteľa dane iba pod podmienkou, že tento nedostatok prí slušnosti mohol rozpoznať bežne obozretný hospodársky subjekt, pričom vnútroštát nemu súdu prináleží túto okolnosť posúdiť. Pochybenie orgánu v rámci interného roz delenia príslušnosti tiež nemôže byť podľa môjho názoru v neprospech hospodárskeho subjektu.
51. V tejto súvislosti treba poznamenať, ako je zrejmé aj z odpovede na prvé dve otázky, že sporné oslobodenie od dane pripúšťa 54·. Na záver: rýchla oprava chyby alebo v zásade viaceré výklady a že príslušné vyjasnenie nedostatku príslušnosti informu ustanovenia šiestej smernice nie sú podľa júceho útvaru vykonané daňovým orgánom môjho názoru tak „jasné", aby sa platiteľ dane by tiež smerovali v neprospech dobrej viery nesmel v dobrej viere v prejednávanej veci platiteľa dane. spoľahnúť na obsahovú správnosť informácie poskytnutej daňovým orgánom.
22 — Pozri rozsudky z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Alava/Komisia, C-183/02 P a C-187/02 P. Zb. 55. V dôsledku toho navrhujem odpovedať s. I-10609, bod '14; z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, na tretiu prejudiciálnu otázku tak, že šiesta C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14, a Alcan Deutschland, uż citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 25. smernica vykladaná vo svetle zásady ochrany 23 — Zdá sa, że ani Súdny dvor neuplatňuje kritérium starostlivosti legitímnej dôvery bráni dodatočnému ulože riadneho hospodára rovnako striktne, ale vychádza z konkrétnej povahy podniku, napríklad „bežne obozretný niu dane, ak informácia daňového orgánu poľnohospodár": pozri napríklad rozsudok Huber, už cito vaný v poznámke pod čiarou 21, bod 58, posledná zarážka; založila u platiteľa dane legitímnu dôveru, že pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber 14. marca 2002 v tej istej veci (bod 119), podľa ktorých „nemožno klásť na poľnohospodára rovnaké požiadavky, pokiaľ ide o jeho povinnosť informovať sa, ako sú požiadavky kladené veľkým hospodárskym podnikom v rámci práva 24 — Pozri rozsudok Belgocodex, už citovaný v poznámke pod hospodárskej súťaže". čiarou 12, bod 26.
I - 8183
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-181/04 AŽ C-183/04
činnosť, akou je činnosť v konaní vo veci chyby alebo vyjasnenie nedostatku prísluš samej, nepodlieha zdaneniu. Vnútroštát nosti informujúceho útvaru vykonané daňo nemu súdu prináleží určiť na základe špeci vým orgánom. fických okolností prejednávanej veci, či táto legitímna dôvera existuje, čo predpokladá, že platiteľ dane konal v dobrej viere. Dobrú VII — O trovách vieru platiteľa dane možno spochybniť nedo statkom príslušnosti útvaru daňového 56. Výdavky v y n a l o ž e n é gréckou orgánu, ktorý poskytol predmetnú chybnú a talianskou vládou sa nenahrádzajú. Kona informáciu, iba pod podmienkou, že tento nie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu nedostatok príslušnosti mohol podľa posú k účastníkom konania vo veci samej inci- denia vnútroštátneho súdu bežný hospodár denčný charakter a bolo začaté v súvislosti sky subjekt rozpoznať. Dobrá viera platiteľa s prekážkou postupu v konaní pred vnútro dane môže byť tiež spochybnená v dôsledku štátnym súdom. O trovách konania preto takých okolností, akými sú rýchla oprava rozhodne tento vnútroštátny súd.
VIII - Návrh
57. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prejudiciálne otázky odpovedať takto:
1. Článok 15 ods. 4 pism. a) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia
I - 8184
ELMEKA
(ďalej len „šiesta smernica"), na ktorý odkazuje článok 15 ods. 5 tejto smernice, sa vzťahuje iba na lode určené na plavbu na otvorenom mori zabezpečujúce odplatnú prepravu cestujúcich alebo vykonávajúce obchodné a priemyselné činnosti alebo rybolov.
2. Oslobodenie od dane podľa článku 15 ods. 8 šiestej smernice predpokladá, že poskytovanie služieb je určené priamo samotnému vlastníkovi.
3. Šiesta smernica vykladaná vo svetle zásady ochrany legitímnej dôvery bráni dodatočnému uloženiu dane, ak informácia daňového orgánu založila u platiteľa dane legitímnu dôveru, že činnosť, akou je činnosť v konaní vo veci samej, nepodlieha zdaneniu. Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť na základe špecifických okolností prejednávanej veci, či táto legitímna dôvera existuje, čo predpokladá, že platiteľ dane konal v dobrej viere. Dobrú vieru platiteľa dane možno spochybniť nedostatkom príslušnosti útvaru daňového orgánu, ktorý poskytol predmetnú chybnú informáciu, iba pod podmienkou, že tento nedostatok príslušnosti mohol podľa posúdenia vnútroštátneho súdu bežný hospodársky subjekt rozpoznať. Dobrá viera platiteľa dane môže byť tiež spochybnená v dôsledku takých okolností, akými sú rýchla oprava chyby alebo vyjasnenie nedostatku príslušnosti informujúceho útvaru vykonané daňovým orgánom.
I - 8185