C-184/04

I - 3042

UUDENKAUPUNGIN KAUPUNKI

4. Článok 6 s názvom „Poskytovanie služieb“ oslobodia od dane nasledujúce položky za znie takto (výňatok): podmienok, ktoré stanovia na účely zabez pečenia správnej a jednoznačnej aplikácie oslobodení od dane a na účely ochrany pred možnými daňovými únikmi, pred neplatením „2. Za poskytovanie služieb za úhradu [za daní a pred ich zneužívaním: protihodnotu — neoficiálny preklad] sa bude považovať:

… a) používanie tovaru predstavujúceho časť podnikateľských aktív na účely osob ného využitia [použitia — neoficiálny preklad] osobou podliehajúcou dani [zdaniteľnou osobou — neoficiálny pre b) prenajímanie nehnuteľného majetku klad alebo jej zamestnancami alebo na ] účely iné ako podnikateľské, kde [v prípadoch, keď — neoficiálny pre klad daň z pridanej hodnoty za prís ] lušný tovar bola úplne alebo čiastočne odpočítateľná, …

b) bezplatné [bezodplatné — neoficiálny preklad] poskytovanie služieb osobou C. Možnosť voľby podliehajúcou dani [zdaniteľnou osobou — neoficiálny preklad] pre jej vlastné osobné použitie alebo pre použitie jej zamestnancami alebo na účely iné ako sú jej podnikateľské účely.“ Členské štáty môžu osobám podliehajúcim dani poskytnúť právo voľby v otázke zdane nia v prípadoch, ak ide o:

5. Článok 13 s názvom „Oslobodenie od dane na území štátu“ stanovuje (výňatok):

Pokiaľ [Až do času, kým — neoficiálny „1. Právo na odpočítanie [odpočet — neofi preklad] hore uvedené pravidlo nenado ciálny preklad] dane vzniká v čase vyrubenia budne platnosť, členské štáty si môžu pone [splatnosti — neoficiálny preklad] odpočíta chať všetky výnimky, ktoré umožňujú ich teľnej dane. národné zákony aj po vstúpení tejto smernice do platnosti [aj po nadobudnutí platnosti tejto smernice — neoficiálny preklad].“

2. Pokiaľ sa tovary a služby používajú na účely jeho zdaniteľných plnení, daňovník 7. Článok 20 s názvom „Vyrovnanie odpo [platiteľ dane — neoficiálny preklad] má čítateľných čiastok [Oprava odpočítanej dane právo odpočítať nasledovné položky z dane, — neoficiálny preklad]“ stanovuje (výňatok): ktorú má zaplatiť:

„1. Pôvodné odpočítané čiastky [odpočítanú daň — neoficiálny preklad] treba vyrovnať a) daň z pridanej hodnoty splatnú alebo [opraviť — neoficiálny preklad] podľa pravi zaplatenú za tovary alebo služby, ktoré diel ustanovených jednotlivými členskými mu dodal alebo má dodať iný daňovník štátmi, obzvlášť tam, kde [najmä [platiteľ dane — neoficiálny preklad], v prípadoch, keď — neoficiálny preklad]:

a) odpočítaná čiastka bola vyššia alebo … nižšia, na [než na — neoficiálny preklad] akú má daňovník [platiteľ dane — neoficiálny preklad] nárok odpočítaná čiastka bola vyššia alebo nižšia, na [než na — neoficiálny preklad] akú má daňovník [platiteľ dane — neoficiálny 6. Najneskôr do uplynutia 4 rokov od preklad] nárok. dátumu, keď táto smernica nadobudla plat nosť, Rada [rozhodujúca jednomyseľne — neoficiálny preklad] a podľa návrhu [a na návrh — neoficiálny preklad] Komisie roz hodne, aké výdavky nespĺňajú podmienky b) po predložení daňového priznania sa pre odpočet dane z pridanej hodnoty. Daň objavia isté zmeny vo faktoroch, ktoré z pridanej hodnoty sa nikdy neodratuje boli použité na určenie odpočítateľnej [neodpočíta — neoficiálny preklad] sumy, najmä ak bol nákup zrušený alebo z výdavkov, ktoré nepatria jednoznačne do kde bola realizované zníženie ceny.

B — Vnútroštátne právo

2. V prípade investičných tovarov [investič­ 8. Smernica bola vo Fínsku vykonaná fín­ ného majetku — neoficiálny preklad] sa skym zákonom o dani z pridanej hodnoty vyrovnanie [oprava — neoficiálny preklad] Arvonlisäverolaki (ďalej len „AVL“). Ustano­ rozloží do obdobia 5 rokov vrátane roku venia týkajúce sa daňového zaobchádzania získania tovaru alebo jeho výroby. Ročná s prevodmi nehnuteľností sa nachádzajú úprava [oprava — neoficiálny preklad] dane v článkoch 27 až 30 AVL. Podľa článku 27

sa realizuje len do výšky jednej pätiny dane ods. 1 AVL je od dane oslobodené scudzenie vyrubenej za tovar [dane, ktorá sa uplatňuje nehnuteľnosti, priznanie práva držby, nájmu, na daný tovar — neoficiálny preklad]. Táto pozemkovej služobnosti alebo iných porov­ úprava [oprava — neoficiálny preklad] sa má nateľných práv k nehnuteľnostiam 4. vykonať na základe odchýliek [rozdielov — Odchylne od toho článok 30 AVL stanovuje, neoficiálny preklad] v odpočtoch dane za že zdaniteľná osoba môže v prípade prevodu jednotlivé roky [jednotlivé nasledujúce roky užívacieho práva k nehnuteľnostiam požiadať — neoficiálny preklad] v porovnaní k roku, o zdanenie.

kedy bol tovar zakúpený alebo vyrobený.

3 — Poznámky k článku 20 šiestej smernice: Možnosť predĺžiť obdobie opravy u nehnuteľností na 20 rokov bola zavedená až smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, ktorá mení a dopĺňa smernicu 77/388/EHS a zavádza nové zjednodušu­ Odchylne od predchádzajúceho pododseku júce opatrenia pre daň z pridanej hodnoty — rozsah určitých môžu členské štáty požadovať úpravu výnimiek a praktické postupy pri ich uplatňovaní (Ú. v. ES L 102, s. 18; Mim. vyd. 09/001, s. 274). Predtým bolo v šiestej [opravu — neoficiálny preklad] dane na smernici stanovených len 10 rokov. základe celého päťročného obdobia počnúc 4 — Podľa článku 28 prvého pododseku AVL sa za nehnuteľnosť považuje vymedzená časť zemského povrchu, stavba alebo od prvého použitia tovaru. trvalá konštrukcia, alebo ich časť.

III — Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

14. Regionálny daňový orgán svojím roz­ hodnutím z 3. mája 2000 zamietol žiadosti 11. Mesto Uusikaupunki (ďalej len „Uusi­ Uusikaupunki s odôvodnením, že oprava kaupunki“) rekonštruovalo dom, ktorý bol odpočítanej dane podľa článku 20 šiestej v jeho vlastníctve, a prenajalo ho fínskemu smernice nie je možná. Vlastník nehnuteľ­ štátu, jednu časť od 1. júna 1995 a druhú časť nosti, ktorý podľa článku 30 AVL požiadal

I - 3046

UUDENKAUPUNGIN KAUPUNKI

o registráciu za platiteľa dane, môže podľa považuje za nepochybné, že mesto Uusikau­ článku 106 AVL vykonať odpočet dane punki pri nadobudnutiach súvisiacich so zaplatenej na vstupe za výrobky alebo služby, zásadnou rekonštrukciou nehnuteľností ktoré pred podaním žiadosti využil alebo a s novou výstavbou konalo ako platiteľ dane nadobudol na účely zdaniteľného prevodu a že tieto nadobudnutia sa uskutočnili nehnuteľnosti, resp. odpočítať daň, ktorú v rámci jeho ekonomickej činnosti. zaplatil za stavebné práce ním vykonané na tento účel, len vtedy, ak podal žiadosť o registráciu za platiteľa dane do šiestich mesiacov po tom, čo bola nehnuteľnosť daná do užívania.

17. Korkein hallinto-oikeus za týchto okol­ ností uznesením zo 16. apríla 2004 doruče­ ným do kancelárie Súdneho dvora 19. apríla 2004 požiadal Súdny dvor, aby rozhodol o týchto prejudiciálnych otázkach:

4. Možno vykladať článok 17 ods. 6 druhý A — Hlavné tvrdenia účastníkov konania pododsek smernice v tom zmysle, že právo na odpočet dane v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľného investič­ ného majetku môže byť obmedzené členským štátom spôsobom stanoveným vo fínskom zákone o DPH, a to tak, že toto právo je úplne vylúčené v takých situáciách, o aké ide v prejednávanej veci? 20. Fínska vláda zastáva názor, že možnosť opravy odpočtov dane zaplatenej na vstupe podľa článku 20 šiestej smernice treba z viacerých dôvodov považovať za nezá­ väznú. Po prvé treba opravu podľa článku 20 považovať za alternatívu k ustanoveniam článku 5 ods. 6, ako aj článku 6 ods. 2 šiestej smernice týkajúcim sa zdanenia dodávok tovaru a služieb pre vlastnú potrebu plati­ IV — O prvej prejudiciálnej otázke teľom dane. Oba tieto zdaňovacie mecha­ nizmy sledujú veľmi podobné ciele a nemôžu tiež byť súčasne uplatnené na rovnaký skutkový stav. Po druhé môžu členské štáty podľa článku 20 ods. 4 šiestej smernice vymedziť obsah pojmu „investičný majetok“ 18. Vnútroštátny súd by chcel svojou prvou a nič v smernici nepoukazuje na to, že prejudiciálnou otázkou zistiť, či — pokiaľ stavebné služby musia nevyhnutne spadať z článku 20 ods. 5 nevyplýva niečo iné — sú pod výraz „investičný majetok“. Po tretie členské štáty podľa článku 20 ods. 2 šiestej článok 20 ods. 5 šiestej smernice priznáva smernice povinné stanoviť pre investičný členským štátom za určitých okolností, ktoré majetok opravu odpočtu dane zaplatenej na v prípade Fínska existujú, možnosť neuplat­ vstupe alebo či šiesta smernica stanovuje niť ustanovenia týkajúce sa opravy odpočíta­ tento postup len fakultatívne. nej dane zaplatenej na vstupe.

22. Najskôr je potrebné pripomenúť, že podľa článku 249 tretieho odseku ES je 25. Okrem toho nemožno súhlasiť smernica záväzná pre každý členský štát, s argumentáciou fínskej vlády v súvislosti ktorému je určená, a to vzhľadom na s článkom 5 ods. 6, ako aj článkom 6 ods. 2 výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, a podľa šiestej smernice. Z toho, že, ako uviedla ustálenej judikatúry sú členské štáty povinné fínska vláda, tieto ustanovenia šiestej smer­ prijať všetky opatrenia potrebné na úplné nice o použití tovaru alebo poskytnutí služby a účinné vykonanie smernice 5. na súkromnú potrebu podnikateľa sledujú čiastočne rovnaké ciele ako oprava a za určitých okolností sa môžu použiť na zhodný skutkový stav, ešte nevyplýva, že členský štát môže upustiť od vykonania opravy v prípade investičného majetku. Oba tieto mechanizmy sa neprekrývajú úplne do tej miery, žeby ich 23. Článok 20 ods. 2 šiestej smernice stano­ bolo možné považovať za „alternatívne“ vuje, že „v prípade investičných tovarov sa mechanizmy, a prekrývanie je prípustné len vyrovnanie [oprava — neoficiálny preklad] rozloží do obdobia 5 rokov vrátane roku za určitých podmienok použitia tovaru alebo služieb „na vlastnú potrebu“. získania tovaru alebo jeho výroby“.

24. Ako Uusikaupunki, talianska vláda a Komisia výstižne poznamenali, toto znenie neumožňuje prísť k záveru, že členské štáty

26. Ako uviedla fínska vláda, akonáhle dôjde 5 — Pozri najmä rozsudky zo 7. mája 2002, Komisia/Švédsko, z dôvodu možného prekrývania k praktickým C-478/99, Zb. s. I-4147, bod 15, a z 26. júna 2003, Komisia/­ Francúzsko, C-233/00, Zb. s. I-6625, bod 75. problémom pri vykonávaní, treba ich riešiť so

28. Tým, že konanie o oprave okrem iného umožňuje vziať do úvahy zmeny vo vzťahu k okolnostiam, ktoré boli zohľadnené pri 31. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny pôvodnom stanovení odpočtu dane — čo je súd v podstate pýta, či sa má článok 20 šiestej dôležité predovšetkým v prípade investič- smernice vykladať v tom zmysle, že oprava sa

6 — Pozri okrem iného rozsudky zo 14. februára 1985, Rompel­ 7 — Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Lenz man, 268/83, Zb. s. 655, bod 19, a z 21. marca 2000, Gabalfrisa 15. februára 1996 vo veci Régie dauphinoise (rozsudok a i., C-110/98 až C-147/98, Zb. s. I-1577, bod 44. z 11. júla 1996, C-306/94, Zb. s. I-3695, bod 37).

I - 3050

UUDENKAUPUNGIN KAUPUNKI

B — Posúdenie

33. Fínska vláda tvrdí, že rozsudok vo veci Lennartz 9 sa vzťahuje len na prípad, 35. Najskôr je potrebné poukázať na súvi­ slosť medzi vznikom práva na odpočet dane 8 — Rozsudok z 11. júla 1991, C-97/90, Zb. s. I-3795. na jednej strane a uplatnením opravy 9 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 8. odpočtu na druhej strane.

I - 3051

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-184/04

36. Ako už Súdny dvor skôr rozhodol, zo svojej ekonomickej činnosti v zmysle článku systému šiestej smernice a zo znenia jej 4 šiestej smernice, pričom tu ide o skutkovú článku 20 ods. 2 vyplýva, že toto ustanovenie otázku, ktorú treba posúdiť podľa okolností sa obmedzilo na stanovenie postupu výpočtu konkrétneho prípadu 12. opravy pôvodného odpočtu dane zaplatenej na vstupe, a nemôže teda viesť k vzniku práva na odpočet, ani zmeniť daň zaplatenú platiteľom dane v súvislosti s jeho nezdani­ teľnými plneniami na daň odpočítateľnú v zmysle článku 17 10. 40. V prejednávanej veci vnútroštátny súd považuje za nepochybné, že Uusikaupunki vykonávalo stavebné a rekonštrukčné práce na dotknutom investičnom majetku v rámci svojej ekonomickej činnosti ako platiteľ dane.

37. Uplatnenie mechanizmu opravy teda závisí od toho, či vzniklo právo na odpočet dane podľa článku 17 šiestej smernice. 41. Je preto potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci je postavenie platiteľa dane ako predpoklad vzniku práva na odpočet dane zaplatenej na vstupe, od ktorého závisí uplatnenie mechanizmu opravy, splnené. 38. Podľa článku 17 ods. 1 vzniká právo na odpočet dane v okamihu splatnosti odpočí­ tateľnej dane. Podľa článku 10 ods. 2 šiestej smernice sa tento okamih prekrýva s okamihom dodania tovaru alebo poskytnu­ 42. Daň z pridanej hodnoty zaplatená za tia služby 11. tovary alebo služby okrem toho môže byť odpočítaná len vtedy, ak boli tieto tovary alebo služby použité na zdaniteľné čin­ nosti 13.

44. Ako Súdny dvor konštatoval v rozsudku Lennartz, skutočné alebo zamýšľané použitie tovarov alebo služieb totiž treba odlišovať od ich nadobudnutia osobou, ktorá koná ako platiteľ dane a určuje len rozsah odpočtu 46. Keďže investičný majetok, v ktorom je dane, na ktorý je platiteľ dane oprávnený zahrnutá daň z pridanej hodnoty zaplatená podľa článku 17, ako aj rozsah prípadných Uusikaupunki za stavebné a rekonštrukčné opráv počas nasledujúcich období. Ako práce, pôvodne vôbec nebol používaný na Súdny dvor v tomto rozsudku tiež konštato­ účely jeho zdaniteľnej činnosti, rozsah val, nie je z týchto dôvodov „okamžité pôvodného odpočtu dane zaplatenej na použitie tovarov na zdaňované alebo od dane vstupe sa rovnal nule. Neskoršiu zmenu oslobodené plnenia samo osebe predpokla­ okolností, ktoré boli pôvodne rozhodujúce dom uplatnenia článku 20 ods. 2“ 14. na určenie výšky odpočtu dane, konkrétne použitie na zdaniteľné plnenie, teda treba v súlade s vyššie uvedeným výkladom zohľadniť prostredníctvom vykonania opravy na účely dosiahnutia čo najširšej zhody medzi rozsahom zdaniteľných činností a nárokom na odpočet dane. Toto riešenie zodpovedá už spomínanému cieľu právnej úpravy odpočtu dane, ktorým je úplne odbremeniť podnikateľa od DPH, ktorú v rámci svojej ekonomickej činnosti dlží 45. Domnievam sa teda, že oprava podľa alebo zaplatí, a tým zaručiť jej neutralitu 16. tohto článku sa v zásade uplatní aj v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, v ktorom sa investičný majetok najskôr použil v rámci činnosti oslobodenej od dane a neskôr 15 — V tomto zmysle pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 30. apríla 1991 vo veci Lennartz (rozsudok už v rámci zdaniteľnej činnosti, pokiaľ dotknuté citovaný v poznámke pod čiarou 8), podľa ktorých „sa článok 20 ods. 2 uplatní aj vtedy..., ak platiteľ dane plnenia — teda tovary a služby použité na nadobudol tovary pôvodne na účely ekonomickej činnosti, ktorá podľa článku 17 ods. 2 a 3 neoprávňuje na odpočet dane (napríklad oslobodené dodávky), ale tieto tovary v nasledujúcich rokoch v rámci opravného obdobia použije na činnosti, u ktorých možno daň z pridanej hodnoty 14 — Rozsudok Lennartz, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, odpočítať“. body 15 a 16. 16 — Pozri bod 27 vyššie.

52. Fínska vláda tvrdí, že členské štáty môžu podľa článku 13 C druhého odseku šiestej smernice obmedziť právo na odpočet dane zaplatenej na vstupe. Zmyslom voľby daňovej 49. Tretiu otázku treba posudzovať povinnosti je umožniť odpočet dane zapla­ s ohľadom na skutočnosť, že podľa AVL je tenej na vstupe v súvislosti vylúčený odpočet DPH zaplatenej pred po­ s nehnuteľnosťami. Možnosť členských štá­ daním žiadosti v súvislosti s investíciami do tov obmedziť rozsah práva voľby má nevyh­ nehnuteľností, pokiaľ táto žiadosť nebola nutne účinky na právo na odpočet nákladov podaná do šiestich mesiacov. súvisiacich s nehnuteľnosťami.

I - 3054

UUDENKAUPUNGIN KAUPUNKI

53. Talianska vláda vychádza z toho, že 56. Komisia s týmto názorom do značnej právo voľby zdanenia nezahŕňa nárok na miery súhlasí a konštatuje, že len čo zdani­ odpočet dane zaplatenej na vstupe za na­ teľná osoba uplatnila svoje právo na odpočet dobudnutia v minulosti. Pôsobí teda len na podľa vnútroštátneho práva, články 17 až 20 nadobudnutia v budúcnosti. Podľa článku sú automaticky použiteľné. Vo svetle ustále­ 13 C a predovšetkým článku 18 ods. 3 šiestej nej judikatúry Súdneho dvora nemôžu člen­ smernice však majú členské štáty možnosť ské štáty právo na odpočet v tomto prípade stanoviť spätnú účinnosť práva voľby vo ďalej obmedziť. vzťahu k zdaneniu prenájmu nehnuteľností, nie sú však povinné urobiť to.

B — Posúdenie

54. Uusikaupunki a Komisia sa domnievajú, že článok 13 C nedovoľuje členským štátom obmedziť právo na odpočet dane v súvislosti 57. Šiesta smernica upravuje v hlave X s investíciami do nehnuteľností do takej (články 13 až 16) rôzne prípady oslobodenia miery, že bude za určitých okolností úplne od dane, ku ktorým okrem iných patrí podľa vylúčené. článku 13 B písm. b) aj prenájom nehnuteľ­ ného majetku.

61. Podľa judikatúry Súdneho dvora z toho vyplýva, že členské štáty v rámci ustanovení článku 13 B a C šiestej smernice disponujú rozsiahlou voľnou úvahou 18.

65. Členské štáty síce môžu v tomto rámci upraviť postup podania žiadosti, ako aj jej schvaľovanie 20 a takisto stanoviť, že prená­ jom nehnuteľnosti bude zdanený až po 62. K tomu musím najskôr poznamenať, že podaní žiadosti a že sa nebude so spätnou oprávnenie poskytnuté členským štátom účinnosťou posudzovať ako zdaniteľné plne­ v článku 13 C a s ním spojený rozsah voľnej nie. Úplné vylúčenie možnosti odpočtu, úvahy sa vzťahujú na poskytnutie práva ich prinajmenšom prostredníctvom opravy zdaniteľným osobám zvoliť si zdanenie alebo DPH zaplatenej z investícií do nehnuteľného si ho aj nezvoliť 19. majetku pred podaním žiadosti, sa už podľa môjho názoru nevzťahuje na zdanenie pre­ nájmu nehnuteľného majetku, resp. na roz­ sah práva voľby zdanenia alebo stanovenia podrobností uplatňovania tohto práva.

63. S Komisiou teda treba súhlasiť v tom, že článok 13 C, ktorý sa týka zdanenia, nemôže v zásade slúžiť členským štátom ako základ na bezprostredné obmedzenie rozsahu iných ustanovení šiestej smernice, resp. takých práv, ako je právo na odpočet dane zaplatenej na vstupe. 66. Aj pokiaľ pripustíme, že by sa toto vylúčenie malo posudzovať ako obmedzenie rozsahu práva voľby alebo ako podmienka 17 — Rozsudky z 19. januára 1982, Becker, 8/81, Zb. s. 53, bod 38, a z 3. decembra 1998, Belgocodex, C-381/97, Zb. s. I-8153, bod 16. 18 — Rozsudok Belgocodex, už citovaný, body 16 a 17. 20 — Pozri k tomu rozsudok z 9. septembra 2004, Vermietungsge­ 19 — Už citovaný rozsudok, bod 17. sellschaft Objekt Kirchberg, C-269/03, Zb. s. I-8067, bod 23.

68. Podľa môjho názoru patrí vo svetle vyššie uvedeného do rozsahu voľnej úvahy členského štátu nepriznať uplatneniu voľby zdanenia spätnú účinnosť, pokiaľ nie je možné dodatočne vykonať odpočet dane za obdobie pred uplatnením práva voľby. Zdá sa mi však ako nadmerné obmedzenie nároku na odpočet dane a nezlučiteľné so zásadou daňovej neutrality, že by nemalo byť prinaj­ 70. Predmetom štvrtej otázky je potom menšom možné odpočítať DPH z investícií v podstate to, či sa má článok 17 ods. 6 do nehnuteľného majetku zaplatenú pred šiestej smernice vykladať v tom zmysle, že uplatnením práva voľby aj po jeho uplatnení, členský štát, ktorý svojim zdaniteľným oso­ a to v zostávajúcom opravnom období bám priznáva právo zvoliť si zdanenie a v rozsahu upravenom v článku 20 ods. 2. využívania nehnuteľnosti, je oprávnený úplne vylúčiť odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej z investícií do nehnuteľnosti pred podaním žiadosti o zdanenie prenájmu 21 — Už citovaný rozsudok, bod 24. 22 — Pozri najmä rozsudok Rompelman, už citovaný v poznámke nehnuteľnosti, pokiaľ nebola žiadosť podaná pod čiarou 6, bod 16. do šiestich mesiacov.

I - 3057

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-184/04

A — Hlavné tvrdenia účastníkov konani uplatniť iba v prípade obmedzenia, ale nie v prípade rozšírenia práva na odpočet dane, a v prejednávanej veci je preto nepodstatný.

I - 3058

UUDENKAUPUNGIN KAUPUNKI

76. Článok 17 ods. 6 prvý pododsek sa teda 79. Považujem preto, rovnako ako Komisia vzťahuje na určité kategórie, resp. druhy a Uusikaupunki, „vylúčenie dane zaplatenej výdavkov, a to najmä — ale nielen — na také na vstupe“, na ktoré sa toto ustanovenie výdavky, ktoré nemajú jednoznačne po­ vzťahuje, za irelevantné v prejednávanej veci, dnikateľskú povahu 24. a teda aj nespôsobilé na odôvodnenie takého vylúčenia odpočtu dane. Podľa AVL totiž investície do nehnuteľností, resp. stavebné a rekonštrukčné náklady súvisiace s nehnuteľnosťou nie sú v zásade druhom výdavkov, ktoré nemožno odpočítať. Článok 102 ods. 1 pododsek 1 AVL totiž stanovuje možnosť odpočítať investície v súvislosti s nehnuteľnosťami za predpokladu, že na­ dobudnutie sa uskutoční na účely zdaniteľnej 77. Historické pozadie vzniku článku 17 činnosti a v čase, keď sa táto činnosť ods. 6 vysvetľuje jednak skutočnosť — na vykonáva. Úplné vylúčenie sa ktorú Komisia odkazovala v dôvodovej v prejednávanej veci týka len dane správe k svojmu návrhu —, že niektoré z pridanej hodnoty zaplatenej pred podaním výdavky, aj keď sú vynaložené v rámci bežnej žiadosti, pokiaľ sa žiadosť nepodá do šiestich prevádzky podniku, je ťažké rozdeliť na časť mesiacov po tom, čo bola nehnuteľnosť daná určenú na profesionálne použitie a na časť do užívania. Ide teda tiež, ako vyplýva určenú na súkromné použitie; okrem toho z mojich úvah k prvým trom prejudiciálnym treba poznamenať, že členské štáty sa pri otázkam, predovšetkým o právnu úpravu vydaní šiestej smernice nemohli dohodnúť opravy v zmysle článku 20 šiestej smernice, o výdavkoch na osobnú dopravu 25. a nie o právnu úpravu odpočtu DPH ako takej podľa článku 17 šiestej smernice.

VIII — O obmedzení časových účinkov rozsudku

B — Posúdenie

A — Hlavné tvrdenia účastníkov konania

81. Fínska vláda žiada Súdny dvor, aby 83. Najskôr treba pripomenúť, že podľa v prípade, že by neprijal jej argumentáciu, ustálenej judikatúry výklad pravidla práva časovo obmedzil účinok rozsudku na obdo­ Spoločenstva, ktorý podáva Súdny dvor bie po jeho vyhlásení. Fínska vláda odkazuje v rámci výkonu svojej právomoci podľa na nepresnú povahu dotknutých ustanovení, článku 234 ES, objasňuje a upresňuje význam ako aj na praktické ťažkosti, ktoré sú spojené a dosah tohto pravidla tak, ako má alebo so spätným uplatnením. Fínska vláda pre­ malo by byť chápané a uplatňované od dovšetkým v ústnej časti konania uviedla, že okamihu, keď nadobudlo účinnosť. Z toho konala v dobrej viere. Upozornila pritom na vyplýva, že takto vykladané pravidlo môže to, že o fínskej právnej úprave sa diskutovalo a má byť uplatňované sudcom dokonca aj na na dvoch schôdzach výboru pre DPH v roku právne vzťahy vzniknuté a vytvorené pred 1995 a Komisia ani ostatné členské štáty vydaním rozsudku, ktorý určuje na základe proti tejto právnej úprave nevzniesli žiadosti o výklad, či sú okrem iného splnené námietky. podmienky umožňujúce predložiť prísluš-

I - 3060

UUDENKAUPUNGIN KAUPUNKI

87. V prejednávanej veci je potrebné kon­ štatovať, že fínska vláda — výlučne — poukázala na praktické ťažkosti, s ktorými by bolo potrebné počítať, ak by neboli časovo obmedzené účinky rozsudku, bez toho, aby podrobne doložila, že následkom tohto roz­ 85. Súdny dvor sa totiž uchýlil k takémuto sudku budú vážne ekonomické dôsledky. riešeniu len výnimočne za presne stanove­ ných okolností, jednak keď existovalo riziko vážnych ekonomických dôsledkov, predov­ šetkým vzhľadom na veľký počet právnych vzťahov, ktoré vznikli v dobrej viere na základe platnej právnej úpravy, jednak keď sa javilo, že jednotlivci a vnútroštátne úrady boli nabádaní k správaniu, ktoré nie je 88. Okrem toho považujem aj vzhľadom na v súlade s právnou úpravou Spoločenstva výnimočnú povahu, ktorým by sa malo z dôvodu vážnej a objektívnej neistoty použitie možnosti obmedzenia časových účinkov rozsudku vyznačovať, za príliš roz­ širujúce pripustiť dobrú vieru fínskej vlády 26 — Pozri najmä moje návrhy z 8. júla 2004 vo veci Linneweber a Akritidis, bod 60, a rozsudok zo 17. februára 2005 v tejto veci, Zb. s. I-1131, bod 41, ako aj rozsudky z 11. augusta 1995, Roders a i., C-367/93 až C-377/93, Zb. s. I-2229, bod 42, a z 3. októbra 2002, Barreira Pérez, C-347/00, Zb. s. I-8191, 28 — Rozsudky z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C-184/99, bod 44. Zb. s. I-6193, bod 53, a z 15. marca 2005, Bidar, C-209/03, 27 — Pozri najmä rozsudky z 23. mája 2000, Buchner a i., Zb. s. I-2119, bod 69. C-104/98, Zb. s. I-3625, bod 39, a Barreira Pérez, už citovaný, 29 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2001, bod 45. Heininger, C-481/99, Zb. s. I-9945, bod 52.

30 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs zo 17. marca 2005, C-475/03, vec prejednávaná pred Súdnym dvorom, bod 80. 31 — Preto nie je dôvod zaoberať sa tu otázkou doby, ktorá sa zdá ako primeraná hranica na stanovenie časových účinkov, ako 90. Prejednávanú vec je teda potrebné odlíšiť to urobil generálny advokát Jacobs v návrhoch vo veci Banca popolare di Cremona (už citované v poznámke pod čia­ od veci, ktorou sa zaoberal generálny advo- rou 30).

I - 3062

UUDENKAUPUNGIN KAUPUNKI

X — Návrh

93. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky takto:

1. Článok 20 šiestej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie zaväzuje členské štáty, aby upravili opravu odpočtu v prípade investičného majetku, pokiaľ z odseku 5 tohto článku nevyplýva niečo iné.