C-186/04
ECLI:EU:C:2005:70
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0186
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
HOUSIEAUX
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT z 20. januára 2005 *
I — Úvod ktorý Conseil d'Etat (aj Raad van State resp. Štátna rada) (Belgicko) podala na Súdny dvor.
1. Uvedený prípad sa zaoberá právom občana na prístup k informáciám o životnom prostredí, presnejšie povedané konaním o získaní takéhoto prístupu pred II — Právny rámec vnútroštátnymi inštitúciami.
A — Právo Spoločenstva
2. V belgickom regióne Brusel-hlavné mesto 4. Právny rámec tohto prípadu predstavuje (Région de Bruxelles-Capitale, resp. Brussels smernica Rady 90/313/EHS zo 7. júna 1990 Hoofdstedelijk Gewest) boli v rozhodujúcom o slobode prístupu k informáciám okamihu žiadosti o prístup k informáciám o životnom prostredí (ďalej len „smernica o životnom prostredí považované za impli 90/313") 2. citne zamietnuté, akonáhle uplynula lehota na ich vybavenie.
5. Článok 3 smernice Rady 90/313 upravuje vo svojom odseku 1 zásadu, že „musia členské štáty zabezpečiť, aby sa od verejných orgánov [orgánov verejnej moci — neofi- 3. Otázka, či je takáto domnienka podľa práva Spoločenstva prípustná, stojí v centre návrhu na začatie prejudiciálneho konania, 2 — U v. ES L 158, s. 56; Mím. vycl. 15/001, s. 402. Táto smernica bola zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamendi a Kady 2003/4/ES z 28. januára 2003 (Ú. v. EÚ L 41, s. 26; Mini. vyd. 15/007, s. 375, dale) len „smernica 2003/4"), avšak až k 14. februáru 2005; tým zostáva pre uvedený prípad 1 — Jazyk prednesú: nemčina. použiteľná smernica 90/313.
I - 3301
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-186/04
ciálny preklad\ požadovalo sprístupňovanie z 29. augusta 1991 o prístupe k informáciám informácií týkajúcich sa životného prostredia v regióne Brusel-hlavné mesto (ďalej len akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe na „regionálne nariadenie"). požiadanie a bez preukazovania dôvodu". V odsekoch 2 a 3 sú potom vymenované možné dôvody zamietnutia.
9. Podľa tohto regionálneho nariadenia pri náleží najprv príslušnému správnemu praco visku, aby preskúmal žiadosti o prístup 6. Podľa článku 3 ods. 4 tej istej smernice k informáciám o životnom prostredí počas poskytne orgán verejnej moci žiadateľovi jednomesačnej lehoty, a aby im eventuálne odpoveď „čo najskôr a najneskôr do dvoch vyhovel. Zamietnutie takýchto žiadostí je mesiacov. Musia sa uviesť aj dôvody pre vyhradené takzvaným delegátom regionálnej zamietnutie poskytnúť informácie, pre ktoré Rady Brusel-hlavné mesto (Délégués du bolo poskytnutie informácií zamietnuté". Conseil de la Région de Bruxelles-Capitale). Na rozhodnutie majú v zásade ďalšiu jedno mesačnú lehotu. Pokiaľ neprijmú v lehote dvoch mesiacov po podaní žiadosti žiadne rozhodnutie, žiadosť sa považuje za zamiet nutú.
7. Podľa článku 4 tejto smernice „osoba, ktorá sa domnieva, že jej žiadosť o poskytnutie informácie bola neodôvodnene zamietnutá alebo ignorovaná, alebo bola neprimerane zodpovedaná verejným orgá nom [orgánom verejnej moci — neoficiálny 10. Konkrétnejšie vyplýva táto právna situá preklad], môže žiadať o súdne alebo správne cia z nasledujúcich ustanovení regionálneho preskúmanie rozhodnutia v súlade nariadenia: s príslušným vnútroštátnym právnym poriadkom."
„Článok 8
B — Vnútroštátne právo
Iné údaje, ako sú dokumenty uvedené v článku 7, je úrad, ktorému bola žiadosť 8. Príslušné vnútroštátne ustanovenia sú adresovaná, povinný žiadateľovi písomne obsiahnuté v nariadení regiónu Brusel- sprístupniť v lehote jedného mesiaca, pričom hlavné mesto, a síce v nariadení tým nie je dotknutá možnosť úradu sprí-
I - 3302
HOUSIEAUX
stupnit' tieto údaje bezodkladne priamo na požadovaného údaju a dôvodmi, ktoré podľa mieste. úradu viedli k zamietnutiu prístupu. Lehota uvedená v článku 8 ods. 1 sa predlžuje o jeden mesiac odo dňa, kedy bolo žiadate ľovi oznámené, že žiadosť bola postúpená zástupcom Rady.
Ak žiadosť v ustanovenej lehote nebola vybavená, mlčanie úradu sa považuje za rozhodnutie o zamietnutí prístupu. V takomto prípade má žiadateľ právo, odchylne od článku 12 ods. 2, podať žiadosť Článok 13 priamo délégués du conseil, ktorí o nej následne rozhodnú.
V každom rozhodnutí o zamietnutí prístupu, úplnom alebo čiastočnom, musia byť jasným, presným, úplným a pravdivým spôsobom uvedené dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu.
Článok 12
Článok 14
1. Iba zástupcovia Rady sú oprávnení odmietnuť prístup k údaju, ktorý má k dispozícii úrad... Túto právomoc vykoná Zástupcovia Rady poskytnú žiadateľovi poža vajú v zbore a v rozsahu stanovenom dovaný dokument alebo mu oznámia zamiet v článku 9. nutie prístupu v lehote dvoch mesiacov od podania žiadosti. Po uplynutí tejto lehoty sa mlčanie považuje za r o z h o d n u t i e o zamietnutí prístupu. Rozhodnutie zástup cov Rady sa tiež oznámi úradu, na ktorý bola žiadosť o prístup podaná." 3 2. ... každý úrad, ktorý odmietne poskytnúť údaj tvoriaci predmet žiadosti o prístup, je povinný informovať o tejto skutočnosti 3 — Medzičasom bol zrušený článok 14 veta 2 regionálneho žiadateľa a zároveň postúpiť žiadosť zástup nariadenia („Po uplynuli tejto lehoty sa ich mlčanie považuje com Rady. Postúpenie žiadosti zástupcom za zamietavé rozhodnutie" rozhodnutím regiónu Brusel- hlavné mesto z 2. marca 2000 (Moniteur Belge, i. 69 Rady sa uskutočňuje doručením žiadosti z 5. aprila 2000, s. 10595). Z časového hľadiska zostáva toto ustanovenie vo svojom pôvodnom znení poużitelné na o prístup spolu s originálom alebo kópiou skutkový stav konania vo veci samej.
I - 3303
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT - VEC C-186/04
III — Skutkový stav a konanie vo veci 5. apríla 1994 zamietla s odvolaním sa na samej nedostatok procesných ustanovení, ktoré by upravovali kompetenciu.
11. Na území belgickej obce Ixelles (tiež Eisene) v regióne Brusel-hlavné mesto sa roku 1991 začala v areáli bývalej vojenskej nemocnice zmena územného plánu („reur- 14. Voči tomu podal žalobca 22. apríla 1994 banizácia"), pričom bola plánovaná najmä sťažnosť u žalovaných v konaní vo veci samej, obytná zástavba a väčšia zelená plocha. delegátov Rady regiónu Brusel-hlavné mesto (ďalej len „žalovaní") a potvrdil svoju žiadosť o nahliadnutie do zmluvy, ktorá je pred metom sporu.
12. Realizáciou tohto verejno-právneho pro jektu bola poverená Spoločnosť pre regio nálny rozvoj Société de développement régional de Bruxelles (ďalej len „SDRB") . 15. Po ďalšom písomnom kontakte sa žalo SDRB uzavrela v júli 1992 zmluvu so vaní na svojom zasadaní 1. februára 1995 súkromným dočasným združením, Associa rozhodli, že žiadosti čiastočne vyhovejú, tým, tion momentanée SA Bâtipont Immobilier — že mu poskytnú nahliadnutie do dvoch SA Immomills Louis De Waele Develop príloh spomínanej zmluvy, „keďže sa týkajú ment. V nej bolo súkromné pracovné zdru životného prostredia". Rozhodnutie bolo ženie poverené vybudovaním komplexov žalobcovi oznámené listom z 3. februára budov podľa programu vopred vypracova 1995, obe prílohy boli pripojené. ného SDRB.
13. Žalobca v konaní vo veci samej, pán 16. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca Housieaux (ďalej žalobca) požiadal listom 31. marca 1995 žalobu. z 21. marca 1993, ktorý adresoval SDRB, aby mu bolo umožnené nahliadnuť do tejto zmluvy a aby mu bola odovzdaná jedna kópia tejto zmluvy. Jeho žiadosť SDRB
4 — K Štatútu SDRB ako verejnoprávnej inštitúcie, ako aj k jej 17. V konaní vo veci samej namietajú úlohám porovnaj aj údaje pod <http://www.sdrb.irisnet.be/fr/ mainf.htmb (18. november 2004). žalovaní neprípustnosť žaloby. Sú presved-
I - 3304
HOUSIEAUX
cení, že ich rozhodnutie z 1. februára 1995 je a predložila Súdnemu dvoru nasledujúce iba konfirmatívnym rozhodnutím, voči kto prejudiciálne otázky: rému nie je možné podať žalobu. S výnimkou poskytnutého nahliadnutia do dvoch príloh spornej zmluvy potvrdzuje totiž rozhodnutie z 1. februára 1995 iba skoršie, implicitné rozhodnutie žalovaných. Následkom mlčania žalovaných počas vymedzenej dvojmesačnej lehoty platí, že žiadosť žalobcu je podľa „1. Je dvojmesačná lehota uvedená v článku článku 14 regionálneho nariadenia uplynu 3.4 smernice 90/313... lehotou poriad tím lehoty implicitne zamietnutá. Toto kovou, a teda má iba orientačný cha zamietavé rozhodnutie je právne účinné, rakter pre orgán, ktorému je žiadosť keďže žalobca voči nej včas nepostupoval adresovaná, alebo ide o lehotu záväznú, súdnou cestou. Z článku 14 ods. 1 koor ktorú je tento orgán povinný dodržia dinovaných zákonov o belgickej Conseil vať? d'État vyplýva žalobná lehota 60 dní.
2. V prípade, ak je dvojmesačná lehota záväznou lehotou a ak po uplynutí tejto lehoty orgán, ktorému bola žiadosť 18. V konaní vo veci samej sú SDRB, SA o informácie adresovaná, neprijal žiadne Bâtipont Immobilier a SA Immomills Louis rozhodnutie, čo sa považuje za „roz de Waele Development vedľajšími účast hodnutie" uvedené v článku 4 in fine níkmi na strane žalovaných. vyššie citovanej smernice, ktoré môže byť súdne alebo správne preskúmané „v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym poriadkom"?
IV — Návrh na začatie prejudiciálncho 3. Je v rozpore s článkami 3.4 a 4 vyššie konania citovanej smernice, ak „príslušný vnú troštátny právny poriadok" interpretuje mlčanie orgánu, na ktorý bola podaná žiadosť o informácie počas dvoch mesia cov uvedených v článku 3.4 smernice, ako implicitné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, teda ako rozhodnutie, ktoré síce nie je odôvodnené, môže byť však 19. Rozsudkom z 1. apríla 2004 prerušila súdne alebo správne preskúmané podľa belgická Conseil d'État svoje konanie článku 4?
I - 3305
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-186/04
4. V prípade, ak je dvojmesačná lehota A — O prvej otázke: Obligatórna povaha uvedená v článku 3. 4 smernice lehotou lehoty v článku 3 ods. 4 smernice 90/313 poriadkovou, je v rozpore s článkami 3. 4 a 4 smernice, ak „vnútroštátny právny p o r i a d o k " u m o ž n í žiadateľovi o informácie opätovne požiadať orgán o vybavenie jeho žiadosti o informácie v určitej lehote, inak bude pretrvávajúce mlčanie orgánu považované za impli citné rozhodnutie o odmietnutí sprí stupniť informáciu, teda za rozhodnutie, ktoré môže byť správne preskúmané? 22. So svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd obracia na Súdny dvor, aby vyložil, či lehota uvedená v článku 3 ods. 4 smernice 90/313 má pre členské štáty záväznú povahu, alebo či ide výlučne o poriadkový predpis.
20. V konaní pred Súdnym dvorom podali žalobca, žalovaní, SDRB, ako aj Komisia písomné a ústne vyjadrenia.
23. Už doslovné znenie hovorí proti prijatiu poriadkového predpisu a v prospech záväznej procesnej lehoty. Upravuje totiž, že dotknutý orgán dá navrhovateľovi „čo najskôr, najne skôr však do dvoch mesiacov" odpoveď. Preto predstavuje lehota dvoch mesiacov V — Právne zhodnotenie maximálnu hranicu doby na vybavenie („naj neskôr"), zatiaľ čo okrem toho platí zásada zrýchleného konania, podľa ktorej — v súlade so zásadou dobrej správy 5— treba odpovedať „čo najskôr", teda podľa možnosti skôr než do dvoch mesiacov. Priestor pre flexibilitu tým existuje v rámci dvojmesačnej lehoty — a aj to iba na účely urýchlenia —, 21. Štyri otázky belgickej Conseil d'État sa ale nie nad túto lehotu. týkajú procesných aspektov práva na prístup k informáciám o životnom prostredí. Pova žujem za zmysluplné, aby sa preskúmali 5 — K tomu porovnaj aj bod 41 mojich návrhov z 30. marca 2004, v trochu zmenenom poradí, to znamená Komisia/Helénska republika, C-417/02 (rozsudok tretia otázka pred druhou. z 9. septembra 2004, Zb. s. I-7973).
I - 3306
HOUSIEAUX
24. Tento výsledok výkladu zodpovedá zmy ochrana v prípade nečinnosti by bola prinaj slu a účelu predpisu. Smernica 90/313 menšom sťažená, ak nie dokonca znemož smeruje totiž k tomu, aby sa jednotlivcovi nená. poskytlo individuálne právo na prístup k informáciám. Toto právo by však mohlo byť znehodnotené, ak by si úrad ponechal na prijatie rozhodnutia ľubovoľne veľa času. Hodnota informácie o životnom prostredí závisí v neposlednom rade aj od toho, že jednotlivec s ňou môže čo možno najrý chlejšie disponovať. Tak uľahčuje žalobcovi okamžitý prístup k aktuálnej informácii o životnom prostredí najmä ďalej ju použiť, napríklad v prebiehajúcom stavebnom alebo 26. Nakoniec treba uvážiť, že výklad dvoj územno-plánovacom konaní, v ktorom je mesačnej lehoty ako lehoty poriadkovej ako sused možno dotknutý a chce ochrániť môže prispieť k vzniku odlišných správnych svoje záujmy. praktík v členských štátoch. V závislosti na tom, či sa poverený orgán pri spracovaní žiadostí drží prísne alebo menej prísne časového zadania dvoch mesiacov, bol jed notlivcovi poskytnutý rýchlo alebo pomalšie prístup k požadovaným informáciám o životnom prostredí. Potom by ale právo na prístup k informáciám bolo v závislosti od toho, v akom členskom štáte bola podaná žiadosť a možno aj v závislosti od orgánu, ktorému bola žiadosť podaná, rozdielne silné. Takýto vývoj by bol v rozpore k cieľom smernice 90/313, ktorým je starosť o rovnaké zaobchádzanie s občanmi Spoločenstva a o zamedzenie odlišným podmienkam hospodárskej súťaže. 6
25. Poňatím poriadkovej lehoty by sa stala právna ochrana jednotlivca podľa článku 4 smernice ilúziou. V ňom je uvedená povin nosť členských štátov poskytnúť opravný prostriedok, keď sa osoba domnieva, že jej žiadosť bola „neprávom zamietnutá alebo nebolo k nej prihliadnuté". Pokiaľ však orgán nepodlieha žiadnym záväzným procesným lehotám, ale iba čisto oznamovacím poriad 27. Z uvedených dôvodov súhlasím so všet kovým lehotám, nedá sa z prekročenia lehoty kými účastníkmi konania, že lehota, ktorá je vyvodiť, že by k žiadosti o prístup upravená v článku 3 ods. 4 smernice 90/313 k informáciám o životnom prostredí "v rozpore s právom nebolo prihliadnuté". V článku 4 smernice upravená právna 6 — Porovnaj piale odôvodnenie smernice 90/313/EHS.
I - 3307
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-186/04
má pre verejné orgány členských štátov zdôraznil, že v prípade implicitného zamiet záväzný charakter. nutia žiadosti o prístup k informáciám v rámci dvoch mesiacov po podaní pôvodnej žiadosti treba oznámiť dôvody pre toto zamietnutie, keďže na toto oznámenie sa hľadí v tomto prípade ako na „odpoveď' 10 v zmysle článku 3 ods. 4 smernice.
B — O tretej otázke: Implicitné zamietnutie žiadostí uplynutím lehoty
28. Svojou treťou otázkou chce vnútroštátny súd v podstate zistiť, či článok 3 ods. 4 30. Na prvý pohľad sú tieto výpovede prijaté smernice 90/313 nebráni vnútroštátnej práv v rozsudku Komisia/Francúzsko rozporné. nej úprave, podľa ktorej sa mlčanie orgánu Na jednej strane má byť implicitné zamietavé uplynutím lehoty dvoch mesiacov považuje rozhodnutie prípustné. Na druhej strane za implicitné zamietnutie žiadosti o prístup však má existovať záväzok dať navrhovateľovi v rámci dvojmesačnej lehoty výslovnú odpo k informáciám o životnom prostredí, pričom veď, totiž oznámiť mu dôvody možného zamietnutie v takomto prípade nie je odô zamietnutia. Oboje sa zdá vzájomne nezlu vodnené. čiteľné, pretože keď je orgán povinný oboz námiť navrhovateľa s dôvodmi svojho roz hodnutia, potom nezostáva žiadne miesto na implicitné zamietavé rozhodnutie prostred níctvom uplynutia procesnej lehoty. 29. Východiskovým pre zodpovedanie tejto otázky by mal byť rozsudok vo veci Komisia/ Francúzsko 8. V tejto veci totiž Súdny dvor uviedol, že je celkom prípustné, aby sa v oblasti pôsobenia smernice 90/313 pova žovalo mlčanie verejného orgánu za impli citné rozhodnutie o zamietnutí. 9 Súčasne
31. Tento zdanlivý rozpor zanikne, keď sa vezme do úvahy právo na účinnú ochranu 7 — Podobnými úvahami sa schvaľuje v oboch rozsudkoch z 20. januára 2005, Merck, Sharp & Dome, C-245/03, Zb. s. 1-637, body 20 až 24, a Glaxosmithkline, C-296/03, Zb. s. I-669, body 26 až 30, záväzný charakter lehoty podľa článku 6 bodu 1 smernice Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988 o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien 10 — Rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod humánnych liekov a ich zaraďovanie do vnútroštátnych čiarou 8, bod 118. systémov zdravotného poistenia (Ú. v. ES L 40, s. 8; Mim. 11 — Rozsudky z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, vyd. 05/001, s. 345, ďalej len „smernica 89/105"); pozri k tomu body 18 a 19; z 25. júla 2002, Unión de Pequeños aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano Agricultores, C-50/00 P, Zb. s. 1-6677, bod 39, 30. septembra 2004 k veciam Merck, Sharp & Dome a zo 16. novembra 2004, Panayotova a i., C-327/02, Zb. a Glaxosmithkline, už citované, bod 35 a nasi. s. I-11055, bod 27; porovnaj aj článok 47 ods. 1 Charty 8 — Rozsudok z 26. júna 2003, Komisia/Francúzsko, C-233/00, Zb. základných práv EU (Ú. v. ES C 364, s. 1, k právnemu s. 1-6625. postaveniu tejto Charty pozri moje návrhy zo 14. októbra 2004, Berlusconi a i„ C-387/02, (rozsudok z 3. mája 2005, Zb. 9 — Rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod s. 1-3565, s. 1-3568), poznámka pod čiarou 83. čiarou, Q bod 111
I - 3308
HOUSIEAUX
a právo na dobrú správu 12. Ako je známe, nebolo zlučiteľné, keby orgán mohol nechať majú členské štáty, pokiaľ sa pohybujú dvojmesačnú lehotu článku 3 ods. 4 smernice v oblasti pôsobnosti práva Spoločenstva, 90/313 jednoducho uplynúť a aby to zname dodržiavať 1 3na úrovni Spoločenstva uzná nalo, že ide podľa zákona o zamietnutie vané všeobecné zásady práva Spoločenstva 14 , žiadosti o prístup k informáciám o životnom a najmä základné práva Spoločenstva 1 5 . prostredí. V dôsledku toho Súdny dvor rozhodol, že občanovi treba ex offo oznámiť
odôvodnenie
zamietnutia jeho žiadosti — síce nie nevyhnutne spolu s rozhodnutím vo veci samej, ale v každom prípade v rámci lehoty dvoch mesiacov. 1 8
32. Z práva na dobrú správu vyplýva povin nosť správnych orgánov svoje rozhodnutia odôvodniť.16Takéto odôvodnenie nie je iba všeobecný výraz transparentnosti správneho konania, ale má najmä umožniť jednotliv covi, aby sa rozhodol so znalosťou všetkých okolností, či je pre neho užitočné obrátiť sa na súd. 17 Existuje teda súvislosť medzi povinnosťou odôvodnenia a základným prá vom na účinnú právnu ochranu.
34. Za týchto okolností súhlasím — na rozdiel od žalovaných a SDRB — s pánom Housieaux a Komisiou, že samotné mlčanie orgánu počas lehoty dvoch mesiacov nemôže byť nikdy postupom, ktorý by bol zlučiteľný so smernicou na vybavenie žiadosti o prístup k informáciám o životnom prostredí. Skôr 33. Ani s právom na dobrú správu, ani môže byť kvôli zákonu vydaný výklad mlča s právom na účinnú právnu ochranu by teda nia orgánu ako zamietnutia podanej žiadosti iba pomocnou konštrukciou, ktorou sa má občanovi umožniť, aby získal účinnú právnu ochranu proti (protiprávnej) nečinnosti 12 — Článok 41 Charty základných práv EÚ; pozri a) rozsudok z 25. septembra 2003, Vydavateľstvo Schlüssel, ). S. Moser a i„ orgánu navonok. Takto chápaná je dom C-170/02 P, Zb. s. I-9889, bod 29, kde sa hovorí o primerane/ nienka mlčania ako zamietnutia (alebo ako správe. 13 — Rozsudky r. 26. októbra 1995, Siesse, C-36/94, Zb. s. 1-3575, súhlasu) predovšetkým prostriedkom vede bod 21, a z 12. júla 2001, Louloudakis, C-262/99, Zb. nia orgánu k disciplíne. V prvom rade má s. I-5547, bod 67. Pozri aj rozsudok z 3. júla 2003, Lennox, C-220/01, Zb. s. I-7091, bod 76. posilniť práva dotknutých, v najlepšom prí- 14 — Rozsudky z 18. júna 1991, KRT, C-260/89, Zb. s. I-2925, bod 42; z 12. júna 2003, Schmidberger, C-112/00, Zb. s. I-5659, body 74 a 75, a Panayotova a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 27. 15 — Porovnaj aj článok 51 ods. 1 Charty základných práv EÚ. 18 — Rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod 16 — Článok 41 ods. 2 tretia zarážka Charty základných práv EÚ. čiarou 8, body 113 až 118. V budúcnosti bude treba oznámiť dôvody zamietnutia v rozsahu použitia novej smernice 17 — Rozsudok r. 15. októbra 1987, Heylens, 222/86, Zb. s. 4097, 2003/4 podľa jej článku 4 ods. 5 vety 2 navrhovateľa spoločne bod 15. s rozhodnutím o zamietnutí.
I - 3309
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-186/04
pade môže okrem toho slúžiť aj všeobec Komisia v rámci upravenej lehoty nezačne nému urýchleniu správneho konania. konanie vo veci preskúmania štátnej pomoci, ktorá je u nej nahlásená.
36. Stále ide pri takýchto domnienkach o pomocné konštrukcie, ktoré majú posilniť práva navrhovateľa. V žiadnom prípade takéto domnienky neslúžia na odbremenenie orgánov Spoločenstva alebo dokonca ich oslobodenie od zákonnej povinnosti poskyt 35. Domnienky tohto druhu nie sú na núť navrhovateľovi v každom jednotlivom úrovni Spoločenstva v žiadnom prípade prípade výslovnú a odôvodnenú odpoveď. neznáme. Osobitne hodné pozornosti je v tejto súvislosti, že podľa „nariadenia o transparentnosti" Spoločenstva žiadosť o prístup k dokumentom Európskeho parla mentu, Rady alebo Komisie sa považuje za zamietnutú, pokiaľ dotknutý orgán sám neodpovie na druhú žiadosť navrhovateľa 37. Pokiaľ sa totiž orgánu dovolí, aby namie v rámci predpísanej lehoty.19 Rovnako sa sto výslovnej odpovede na predloženú žia považuje v európskych zákonoch dosť nechal uplynúť lehotu, ktorá je určená a predpisoch o štátnych úradníkoch mlčanie na jeho vybavenie, tak by sa neuplatnila orgánu, ktorý je príjemcom žiadosti alebo povinnosť odôvodnenia, ktorá vyplýva sťažnosti úradníka, za implicitné zamietnu z práva Spoločenstva.23 Na rozdiel od tie. 2 0 Aj právo hospodárskej súťaže pozná názoru žalovaných totiž nemôže mlčanie domnienky pozitívneho rozhodnutia: podľa orgánu ako také poskytnúť vysvetlenie mož neho sa považuje na Komisii prihlásená ných dôvodov pre poskytnutie alebo zamiet koncentrácia za povolenú, keď Komisia 24 nutie požadovaného konania. Tak je podľa v rámci určitej procesnej lehoty neprijme článku 3 ods. 2 a 3 smernice 90/313 žiadne rozhodnutie, ktoré je upravené zamietnutie žiadosti o prístup v nariadení ES o fúziách, to isté platí, keď k informáciám o životnom prostredí z najrozličnejších dôvodov možné. Rovnaké
19 — Článok 8 ods. 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady č. 1049/2001/ES z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 22 — Článok 4 ods. 6 nariadenia Rady (ES) 659/1999 z 22. marca (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331, ďalej len 1999 ustanovujúci podrobné pravidlá pre použitie článku 93 „nariadenie č. 1049/2001"). Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 20 — Článok 90 Služobného poriadku úradníkov Európskych 23 — Povinnosť odôvodnenia vyplýva, ako je uvedené, z článku 41 spoločenstiev, prijatý nariadením Rady (EHS, Euratom, ods. 2 tretej zarážky Charty záldadných práv EU. Pre orgány ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968 (U. v. ES L 56, s. 1; Spoločenstva platí článok 253 ES, vnútroštátne orgány, ktoré Mim. vyd. 01/002, s. 5), naposledy zmenený nariadením Rady sa zaoberajú žiadosťami o prístup k informáciám, podliehajú (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004 (Ú. v. EU L 124, už spomínanej povinnosti odôvodnenia podľa článku 3 ods. 4 s. 1¡ Mim. vyd. 01/002, s. 130). smernice 90/313. 21 — Článok 10 ods. 6 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 24 — Vo svojich písomných vyjadreniach hovoria žalovaní z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi o „motivation interne", teda o odôvodnení, ktoré je (Nariadenie ES o fúziách, Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. obsiahnuté v rozhodnutí, hoci navonok (formálne videné) 08/003, s. 40). by neboli známe žiadne dôvody.
I - 3310
HOUSIEAUX
platí pre možné zamietnutie prístupu k informáciám o životnom prostredí bez k dokumentom podľa článku 4 nariadenia odôvodnenia samotným mlčaním orgánu č. 1049/2001. Rozhodnutie o zlučiteľnosti počas lehoty dvoch mesiacov. spojenia alebo štátnej pomoci so spoločným trhom vyžaduje spravidla posúdenie kom plexných hospodárskych súvislostí. Ktoré dôvody boli v jednotlivých prípadoch roz hodujúce pri uplynutí mlčania orgánu, či si vôbec orgán v lehote utvoril mienku, o tom Naproti tomu článok 3 ods. 4 v spojení by si mohli osoby, ktorých sa rozhodnutie s článkom 4 tej istej smernice nebráni týkalo (navrhovateľ resp. tretí 2 5 ) vytvoriť vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v každom prípade domnienky. Odkázanosť na účely poskytnutia účinnej právnej ochrany na domnienky by však nebola primeraná sa mlčanie orgánu počas lehoty dvoch právu občana na dobrú správu a jeho mesiacov považuje podľa právneho poriadku základnému právu na účinnú právnu jednotlivých štátov za napadnutelné roz ochranu. hodnutie.
C — O druhej otázke: Opravné prostriedky v prípade mlčania orgánu
38. Zhrnutie:
39. Svojou druhou otázkou by vnútroštátny súd chcel vedieť, ktoré je napadnuteľné „rozhodnutie" v zmysle článku 4 smernice 90/313, keď orgán počas dvojmesačnej lehoty podľa článku 3 ods. 4 tej istej smernice v reakcii na žiadosť mlčal.
Článok 3 ods. 4 smernice 90/313 bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej môže byť zamietnutá žiadosť o prístup 40. V prvom rade sa zdá táto otázka, vzhľadom na to, čo bolo povedané k otázke 3, už zodpovedaná. Pri bližšom pozorovaní však, najmä pri zohľadnení známeho skutko 25 — Ak zákon finguje zamietnutie, tak sú to prirodzene vého stavu konania vo veci samej, by sa touto žalobcovia, ktorí sa pýtajú na dôvody a pravdepodobne požadujú právnu ochranu. Naproti tomu, ak sa fingine otázkou malo vysvetliť, ako treba zaobchá pozitívnerozhodnutie,teda povolenie, tak to budú skôr tretí, ktorí sa ocitnú v situácii, ic sa budú pýtať na dôvody, aby dzať s tými prípadmi, v ktorých nasleduje po prípadne molili obhajovať svoje záujmy. implicitnom zamietnutí neskôr, to znamená
I - 3311
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-186/04
po uplynutí lehoty dvoch mesiacov určených tavého rozhodnutia k žiadosti o prístup na spracovanie žiadosti, výslovné (prinaj k informáciám. Naproti tomu neobsahuje menšom čiastočne zamietavé) rozhodnutie článok 4 pre prípad nezohľadnenia žiadosti príslušného orgánu. o poskytnutie informácie, teda mlčania orgánu, žiadny konkrétny príklad pre možný opravný prostriedok, a to aj preto, lebo v členských štátoch môže byť procesná úprava právnej ochrany pri nečinnosti orgánu rôzna. Mysliteľná totiž nie je iba žaloba na nečinnosť29, ale najmä už spomí naná zákonná domnienka mlčania ako zamietnutia, spojená s možnosťou podať voči takémuto implicitnému zamietnutiu opravný prostriedok. ° 41. Článok 4 smernice 90/313 udáva iba cieľ, a síce poskytnúť účinnú právnu ochranu, ako to vyžadujú základné práva Spoločenstva. Táto právna ochrana sa poskytuje nielen v prípade výslovného (a čiastočne negatív neho) odpovedania na žiadosť o prístup k informáciám o životnom prostredí, ale aj v prípade nečinnosti (mlčania) orgánu. Oproti tomu je v súlade s článkom 249 ods. 3 ES, keď je členským štátom ponechaná volba formy a prostriedkov, aby sa dosiahol tento cieľ.
43. Podľa zásady procesnej autonómie člen 31 ských štátov je preto — ako už bolo v odpovedi na tretiu otázku uvedené — prípustné, upraviť vo vnútroštátnej právnej úprave na účely poskytnutia účinnej právnej ochrany, že mlčanie orgánu počas lehoty dvoch mesiacov sa považuje podľa právneho 42. V článku 4 smernice 90/313 sa hovorí o „rozhodnutí", ktoré môže navrhovateľ „napadnúť", slúži iba pri exemplárnej ilus trácii právnej ochrany pre prípad nedodrža 29 — Takáto možnosť žaloby existuje napríklad v nemeckom práve, porovnaj § 42 ods. 1, tretia možnosť, správny súdny poriadok nia výslovného, ale (aspoň čiastočne) zamie z 21. januára 1960, (BGBl. I, s. 70, nové znenie v oznámení z 19. marca 1991, BGBl. I, s. 686, naposledy zmenené zákonom z 24. augusta 2004, BGBl. I, s. 2198). 30 — Túto cestu zvolil vydavateľ nariadení regiónu Brusel-hlavné mesto v znení článku 14 vety 2 regionálneho nariadenia, 26 — K základnému právu na účinnú právnu ochranu pozri dôkazy ktoré je použiteľné na konanie vo veci samej. To isté platí pre francúzsku právnu situáciu, ktorú namieta Komisia vo veci v poznámke pod čiarou 11. Komisia/Francúzsko, už citovanej v poznámke pod čiarou 6, 27 — Článok 4 smernice 90/313 hovorí o tom, že žiadosť najmä body 13 až 15. o poskytnutie informácie bola zamietnutá alebo bola neprimerane zodpovedaná orgánom verejne) moci. 31 — O autonómii v konaní pozri rozsudok zo 7. januára 2004, 28 — Článok 4 smernice 90/313 hovorí o tom, že žiadosť Wells, C-201/02, Zb. s. I-723, bod 67. o poskytnutie informácie „bola neodôvodnene zamietnutá". 32 — Pozri body 34 až 38 týchto návrhov.
I - 3312
HOUSIEAUX
poriadku členských štátov za napadnuteľné kov), že stanovenie primeraných lehôt na rozhodnutie. vylúčenie právneho stíhania v záujme práv nej istoty môže byť zlučiteľné s právom Spoločenstva, najmä so zásadou efektivity. 34 Podobne sú mysliteľné prípady, v ktorých žiadateľ stratí svoje práva podať žalobu proti neskoršiemu výslovnému (a prinajmenšom 44. Právo Spoločenstva však ohraničuje pro čiastočne zamietavému) rozhodnutiu orgánu cesnú autonómiu členských štátov. Procesné verejnej moci, keď sa už vopred včas nebránil možnosti pre žaloby na presadenie nárokov nečinnosti toho istého orgánu verejnej moci. podľa práva Spoločenstva nesmú byť upra Takáto strata práva podať žalobu je napríklad vené menej výhodne než možnosti zodpove stanovená v európskych predpisoch dajúcich vnútroštátnych žalôb (zásada ekvi o verejnej službe. Úradníkovi Spoločenstva valencie) a nesmú prakticky znemožňovať začína plynúť lehota na podanie žaloby už alebo neprimerane sťažovať výkon práv, s implicitným zamietnutím ním podanej ktoré zakotvuje právo Spoločenstva (zásada sťažnosti 35; neskoršie výslovné rozhodnutia efektivity). 33 ustanovujúceho orgánu môžu byť napadnuté len vtedy, keď boli prijaté ešte v rámci pôvodnej lehoty na podanie žaloby. 36
45. Vnútroštátne procesné predpisy, podľa ktorých sú opravné prostriedky proti nečin nosti orgánu verejnej moci možné iba v rámci určitej lehoty, môžu byť s ohľadom na zásadu efektivity problematické. Tento problém sa zostruje vtedy, keď podľa vnú troštátneho procesného práva okrem toho 47. Situácia úradníka Spoločenstva, ktorý sa nie je prípustná ani žaloba proti neskor stavia proti svojmu ustanovujúcemu orgánu, šiemu, výslovne zamietavému rozhodnutiu, sa však nedá porovnať so situáciou občana, pretože predtým už z mlčania orgánu ktorý podáva pred orgánom verejnej moci verejnej moci vyplynulo implicitné zamiet žiadosť o prístup k informáciám o životnom nutie a lehota pre napadnutie tohto impli prostredí. Úradníci sú totiž spravidla infor citného zamietnutia už uplynula. m o v a n í už pri svojom prijatí o najdôležitejších aspektoch služobných predpisov a sú okrem toho oboznámení s fungovaním každodennej správy. To isté sa nedá predpokladať u občana, a najmä u občana, ktorý nie je oboznámený s právom. 46. Súdny dvor v inej súvislosti rozhodol (o náhrade neprávom zaplatených poplat 34 — Pozri k tomu rozsudky Edis, bod 35, a Recheio — Cash & Carry, bod 18, už citované v poznámke pod čiarou 33. 35 — Tým sa mysli, keď sa v článku 91 ods. 3 druhej zarážke 33 — Pozri rozsudky z 15. septembra 1998, Edis, C-231/96, Zb. Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev s. I-4951, bod 34; z 10. apríla 2003, Steffensen, C-276/01, Zb. uvádza, že lehota na podanie žaloby začína plynúť „odo dňa, s. 1-3735, bod 60, a zo 17. júna 2004, Recheio — Cash v ktorom uplynula leliota na podanie odpovede". & Carry, C-30/02, Zb. s. I-6051, bod 17; analogický pre 36 — Článok 90 ods. 2 v spojení s článkom 91 ods. 3 druhou správne konanie je rozsudok Wells, už citovaný v poznámke zarážkou Služobného poriadku úradníkov európskych Spo pod čiarou 31, bod 67. ločenstiev.
I - 3313
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-186/04
V bežnom prípade nebude žiadateľ, ktorý 50. Zhrnutie: žiada o prístup k informáciám o životnom prostredí, vôbec vedieť, či a kedy uplynie lehota na podanie odpovede na jeho žiadosť a kedy mu prípadne začne plynúť lehota na podanie prípadných opravných prostriedkov. Súdny dvor však v už inej súvislosti (k náhrade neprávom zaplatených odvodov) Článok 3 ods. 4 v spojení s článkom 4 rozhodol, že stanovenie primeraných pre- smernice 90/313 nebráni vnútroštátnej práv kluzívnych lehôt pre vymáhanie práva nej úprave, podľa ktorej sa považuje nečin v záujme právnej istoty je zlučiteľné nosť orgánu verejnej moci počas lehoty s právom Spoločenstva, najmä zásadou dvoch mesiacov za rozhodnutie, ktoré sa efektivity. môže stať predmetom preskúmania podľa právneho poriadku jednotlivých štátov.
48. Keby sa na tomto základe pripustilo Nezávisle od toho musí však byť každé zavedenie záväzných lehôt na podanie výslovné rozhodnutie orgánu verejnej moci, žaloby, v rámci ktorých sa musí občan brániť v ktorom tento orgán po uplynutí lehoty proti nečinnosti orgánu verejnej moci, mohla dvoch mesiacov čiastočne zamieta prístup by sa domnienka nečinnosti ako zamietnutia k informáciám o životnom prostredí, pre- — ktorá má, ako bolo uvedené, práve zaručiť skúmateľné podľa právneho poriadku jedno účinnosť jeho súdnej ochrany — stať pre tlivých štátov. občana pascou. Žalobca toto presne vystihol pri ústnej časti konania: žiadateľ, ktorý ešte po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie odpovede čaká na reakciu orgánu verejnej moci a nezačne ihneď právny spor, by bol potrestaný za svoju trpezlivosť.
D — O štvrtej otázke: Mlčanie verejného orgánu pri poriadkových lehotách
49. Právo občana na slobodný prístup k informáciám o životnom prostredí by tak 51. Vzhľadom na odpoveď, ktorú navrhujem bolo výrazne sťažené. Toto však nie je na prvú otázku — článok 3 ods. 4 smernice v súlade s literou a duchom smernice 90/313 obsahuje záväznú lehotu, a nie oby 90/313, ktorá smeruje práve k tomu, aby čajnú poriadkovú lehotu — netreba na štvrtú bol takýto prístup umožnený a uľahčený. otázku odpovedať.
I - 3314
HOUSIEAUX
VI — Návrh
52. Na základe uvedených úvah preto navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré mu predložila belgická Conseil d'État, odpovedal takto:
„1. Lehota, ktorá je upravená v článku 3 ods. 4 smernice Rady 90/313/EHS zo 7. júna 1990 o slobode prístupu k informáciám o životnom prostredí má pre orgány záväzný charakter.
2. Článok 3 ods. 4 smernice 90/313 bráni vnútroštátnej právnej úprave, podlá ktorej môže byť žiadosť o prístup k informáciám o životnom prostredí zamietnutá bez odôvodnenia samotným mlčaním orgánu počas lehoty dvoch mesiacov.
Naproti tomu článok 3 ods. 4 v spojení s článkom 4 tej istej smernice nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej na účely poskytnutia účinnej právnej ochrany sa mlčanie orgánu počas lehoty dvoch mesiacov považuje podlá právneho poriadku jednotlivých štátov za napadnuteľné rozhodnutie.
Nezávisle od toho musí však byť každé výslovné rozhodnutie orgánu verejnej moci, v ktorom tento orgán po uplynutí lehoty dvoch mesiacov čiastočne zamieta prístup k informáciám o životnom prostredí, preskúmateľné podľa právneho poriadku jednotlivých štátov.
I - 3315