← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·21.4.2005

C-192/04

ECLI:EU:C:2005:249

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62004CC0192

LAGARDÈRE ACTIVE BROADCAST

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 21. apríla 2005 1

I-Úvod na vysielanie takého fonogramu posiela z jedného členského štátu na satelit, ktorý ho smeruje na pozemný vysielač nachádza­ júci sa na území druhého členského štátu, z ktorého je signál vysielaný smerom do prvého štátu. V prípade, že sa na vec vzťahujú viaceré vnútroštátne predpisy, sa tiež pýta, či z práva Spoločenstva vyplýva 1. Rozsudkom zo 17. februára 2004 Cour de možnosť odpočítať v jednom členskom štáte cassation (francúzsky dovolací súd) položil to, čo bolo zaplatené v druhom členskom v zmysle článku 234 ES Súdnemu dvoru dve štáte. prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu smernice Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (ďalej len „smernica 92/100") 2, a smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri II — Právny rámec satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (ďalej len „smernica 93/83") 3.

Príslušné právo Spoločenstva

2. Vnútroštátny sudca sa predovšetkým pýta, ktorý členský štát má upraviť predpísané odmeny pre výkonných umelcov výrobcov 3. Účelom smernice 92/100 je upraviť zosú­ fonogramov v prípade, keď sa signál použitý ladený rámec vnútroštátnych právnych pred­ pisov o práve nájmu a vypožičiavania v oblasti autorského práva, ako aj určitých 1 — Jazyk prednesu: taliančina. práv príbuzných autorskému právu rozsahu 2 - Ú. v. ES L 346, s. 61; Mim. vyd. 17/001, s. 120. potrebnom na zabezpečenie riadneho fungo­ 3 - Ú. v. ES L 248, s. 15; Mim. vyd. 17/001, s. 134. vania vnútorného trhu.

I - 7201

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANo - VEC C-192/04

4. Ide však iba o minimálne zosúladenie, ako skému právu, ktoré sa vzťahujú na satelitné to vyplýva aj z dvadsiateho odôvodnenia tejto vysielanie a na káblové retransmisie, „aby sa smernice, ktoré výslovne členským štátom zamedzilo kumulatívnemu uplatneniu nie­ priznáva možnosť ustanoviť širšiu ochranu koľkých vnútroštátnych právnych predpisov nositeľom práv príbuzných autorskému na jediný akt [satelitného] vysielania" (odô­ právu, ako sa vyžaduje v tejto smernici. vodnenie č. 14).

7. Keďže práve v tomto odôvodnení sa uvádza, že „obvyklé technické operácie so signálmi prenášajúcimi program nie je 5. Táto ochrana je najmä predmetom možné považovať za prerušenie nepretrži­ článku 8 ods. 2 smernice, ktorý znie: tého vysielacieho reťazca", smernica definuje pojmy, ktoré používa.

8. Najmä v článku 1 ods. 1 ustanovuje, že „Členské štáty ustanovia právo na zabezpe­ „.satelit' znamená akýkoľvek satelit pracujúci čenie platby jedinej primeranej odmeny zo vo frekvenčných pásmach, ktoré sú podľa strany používateľa, ak je použitý fonogram zákona o telekomunikáciách vyhradené na vydaný na obchodné účely alebo rozmnože- vysielanie signálov určených na príjem verej­ niny takéhoto zvukového záznamu nosťou, alebo ktoré sú vyhradené na neve­ k bezdrôtovému vysielaniu alebo akémukoľ­ rejné vysielanie z bodu do bodu. V tomto vek inému verejnému šíreniu, a na zabezpe­ druhom prípade však okolnosti, za ktorých čenie toho, aby sa táto odmena rozdelila sa uskutočňuje individuálny príjem signálov, medzi príslušných výkonných umelcov musia byť porovnateľné s tými, ktoré platia a výrobcov fonogramov. Členské štáty môžu, v prvom prípade". ak nie je dohoda medzi výkonnými umelcami a výrobcami fonogramov, ustanoviť pod­ mienky, za ktorých sa táto odmena medzi nimi delí."

9. Odsek 2 tohto ustanovenia okrem iného, pokiaľ ide o to, čo nás teraz zaujíma, ustanovuje, že:

6. Smernica 93/83 má za cieľ koordináciu niektorých právnych predpisov v oblasti „a) Na účely tejto smernice .satelitné vysie­ autorského práva a práv príbuzných autor­ lanie pre verejnosť' znamená zavedenie,

I - 7202

LAGARDÈRE ACTIVE BROADCAST

pod kontrolou a zodpovednosťou vysie­ „Ak je fonogram vydaný na obchodné účely, lacej organizácie, signálov prenášajúcich výkonný umelec a výrobca nemôžu brániť: program určených na príjem verejno­ sťou do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na zem.

b) Akt satelitného vysielania pre verejnosť sa uskutočňuje výhradne v členskom štáte, kde pod kontrolou a zodpovedno­ sťou vysielacej organizácie, sa signály prenášajúce program zavádzajú do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na 2° Jeho vysielaniu ani simultánnemu káblo­ zem." vému a úplnému šíreniu tohto vysielania.

10. Pokiaľ potom ide o práva výkonných umelcov alebo o výrobcov fonogramov a vysielacích organizácií, článok 4 ods. 1 Použitie fonogramov vydaných na obchodné ustanovuje, že „na účely satelitného vysiela­ účely, bez ohľadu na miesto, kde boli tieto nia pre verejnosť sú [ich] práva... chránené záznamy urobené, zakladá výkonným umel­ v súlade s ustanoveniami článkov 6, 7, 8 a 10 com a výrobcom právo na odmenu. Táto smernice 92/100/EHS". odmena je vyplácaná osobami, ktoré pou­ žívajú fonogramy vydané na obchodné účely, za podmienok uvedených v ods. 1°a ods. 2° tohto článku.

Vnútroštátne právo

Odmena sa zakladá na príjmoch z používania alebo, pokiaľ nie je takto určená, stanoví sa paušálne..." 4 11. Keď pristúpime k francúzskej právnej úprave, postačí mi pripomenúť článok L. 214-1 francúzskeho Zákonníka duševného vlastníctva, podľa ktorého: 4 — Neoficiálny preklad.

I - 7203

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-192/04

III — Skutkový stav a konanie 15. V tejto súvislosti upresňujem, že v prípade porúch satelitného systému môže byť signál pochádzajúci z parížskych štúdií prenesený do nemeckého vysielača pozem­ ným audionumerickým obvodom, ktorý pred pristúpením k satelitnému systému pred­ stavoval bežný prostriedok vysielania. 12. Spoločnosť Europe 1 communication SA, do ktorej bola začlenená spoločnosť Lagardère Active Broadcast (dalej len „Europe 1" a „Lagardère"), je vysielacia spoločnosť usadená vo Francúzsku. Jej vysie­ lanie sa vyrába v Paríži a najskôr sa prenáša na satelit. Signál sa potom vracia na zem smerom k vysielačom, ktoré sa nachádzajú na francúzskom území a ktoré ho šíria vo 16. Upresňujem tiež, že hoci sú programy Francúzsku vo frekvenčnej modulácii (FM). určené výlučne pre francúzsku verejnosť, programy vysielané z vysielača vo Felsbergu môžu byť prijímané v zúženom rozsahu aj na nemeckom území.

13. Práve uvedený systém vysielania nie je jediný, ktorý Europe 1 používa. Má totiž aj vysielač, ktorý sa nachádza za nemeckou hranicou, vo Felsbergu v spolkovej krajine 17. Europe 1 platila vo Francúzsku spoloč­ Sársko, ktorý používala už od začiatku svojej nosti Société pour la perception de la činnosti, aby obišla vtedy platnú francúzsku rémunération équitable (d'alej len „SPRE") právnu úpravu, ktorá vyhradzuje právo mať predpísanú odmenu pre výkonných umelcov antény na retransmisiu na francúzskom a výrobcov fonogramov použitých vo svojom území iba pre verejnoprávne vysielacie orga­ vysielaní. CERT platila v Nemecku za šírenie nizácie. tých istých fonogramov ročný paušálny poplatok spoločnosti Gesellschaft zur Verwertung von Leistungsschutzrechten (d'alej len „GVL"), nemeckej obdobe SPRE.

14. Satelit prenáša signál tiež na tento vysielač, ktorý ho šíri v dlhých vlnách (DV) smerom do Francúzska, v súlade s koncesiou, ktorú v Nemecku získala Compagnie euro­ péenne de radiodiffusion et de télévision 18. Aby sa zabránilo kumulatívnemu plate­ Europe 1 (ďalej len „CERT"), spoločnosť niu odmien za používanie tých istých fono­ založená podľa nemeckého práva, ktorého gramov, Europe 1 a SPRE na základe dohody 99,70 % základného imania patrí Europe 1. predĺženej až do 31. decembra 1993 opráv-

I - 7204

LAGARDÊRE ACTIVE BROADCAST

nóvala prvú spoločnosť z predpísanej ceny ciálne otázky Súdnemu dvoru dospel odpočítať sumy zaplatené GVL spoločnosťou k záveru, že smernica 93/83 nie je uplatni- CERT. teľná, a zrušil druhostupňové rozhodnutie s tým, že vrátil vec na odvolací súd. Ten rozhodol prerušiť konanie, ktoré pred ním prebieha, až do vynesenia rozsudku Súdneho dvora v tejto veci.

19. Napriek tomu, že od 1. januára 1994 žiadna dohoda už neoprávňovala k takémuto odpočtu, Europe 1 ho naďalej vykonávala.

23. Medzitým však francúzske súdne kona­ nie z iniciatívy Lagardère, ktorá vstúpila do konania namiesto Europe 1, pokračovalo, 20. Keďže SPRE považovala tento odpočet za najskôr žalobou na Cour d'appel de Paris neodôvodnený, obrátila sa na Tribunal de proti prvostupňovému rozhodnutiu grande instance de Paris, ktorý rozhodol v jej v prospech SPRE a potom po zamietnutí prospech. tohto pokusu ďalšou žalobou na Cour de cassation. Bol to práve tento súd, ktorý vzhľadom na pochybnosti týkajúce sa výkladu niektorých predpisov práva Spolo­ čenstva prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: 21. Na základe toho CERT vypovedala dohodu, ktorá ustanovovala platbu odmeny GVL, ktorá preto začala v Nemecku súdne konanie. Po prvostupňovom rozsudku v prospech GVL a rozsudku Saarländisches Oberlandesgericht (Odvolací súd spolkovej krajiny Sársko) v prospech spoločnosti CERT bola otázka predložená na Bundesgerichtshof „1. Keď vysielacia organizácia, ktorá vysiela (Nemecký dovolací súd). z územia členského štátu, používa na rozšírenie prenosu svojich programov na časť vnútroštátnych poslucháčov vysielač, ktorý sa nachádza v blízkosti a na ktorý jej majoritná dcérska spoloč­ nosť má koncesiu, na území iného členského štátu, upravuje právo tohto 22. Keďže sa tento súd domnieval, že pred­ štátu primeraný a jednotný poplatok metné vysielanie patrí do pôsobnosti nemec­ stanovený v článku 8 ods. 2 smernice kého práva, pretože sa šíri vysielačmi, ktoré 92/100/EHS z 19. novembra 1992 sa nachádzajú v Nemecku, a že predpísaná a článku 4 smernice 93/83/EHS odmena pre GVL mala byť znížená z 27. septembra 1993 za fonogramy s prihliadnutím na to, čo bolo zaplatené vo vydané na obchodné účely a obsiahnuté Francúzsku, bez toho, aby položil prejudi- v prenášaných programoch?

I - 7205

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-192/04

2. V prípade kladnej odpovede, je pôvodná zakladá právomoc právneho poriadku dru­ vysielacia spoločnosť oprávnená odpo­ hého členského štátu upraviť podľa progra­ čítať sumy vyplácané jej dcérskou spo­ mov, ktoré vysiela, predpísanú odmenu pre ločnosťou z poplatku, ktorý je výkonných umelcov a výrobcov fonogramov, požadovaný za celý príjem zazname­ ktoré sú použité. naný na vnútroštátnom území?"

24. V konaní, ktoré sa takto začalo pred Súdnym dvorom, predložili svoje pripo­ mienky Lagardère a CERT, SPRE, GVL, ako aj francúzska a nemecká vláda a Komisia. 27. Ako zdôrazňuje Komisia a GVL, odpo­ veď na túto otázku závisí na kvalifikácii vysielania, ktoré je predmetom tejto veci. Ak sa totiž bude považovať za „satelitné vysielanie pre verejnosť" v zmysle smernice 93/83, predpísaná odmena pre výkonných umelcov a výrobcov fonogramov, ktoré sú 25. Tie isté subjekty sa zúčastnili na pojed­ použité, by mala byť vzhľadom na článok 1 návaní 2. marca 2005. ods. 2 pism. b) tej istej smernice upravená výlučne právom štátu, z ktorého je signál vysielaný, a teda v tomto prípade francúz­ skym právom. V opačnom prípade by táto situácia určite nepatrila do pôsobnosti smer­ nice 93/83 s tým, že by nebolo vylúčené uplatňovanie nemeckého zákona na pred­ písanú odmenu za používanie fonogramov IV — Posúdenie šírených vysielačom vo Felsbergu.

O prvej otázke

26. Svojou prvou otázkou sa sudca vnútro­ 28. Pri hlbšej úvahe by však mohla neuplat- štátneho súdu pýta, či skutočnosť, že časť niteľnosť smernice v tomto prípade vyplývať verejnosti prijíma rozhlasové vysielanie vyro­ aj z odpovede na inú otázku, spojenú bené v jednom členskom štáte, prostredníc­ a v istom zmysle aj predbežnú oproti pred­ tvom signálu odoslaného najskôr na satelit chádzajúcej, ktorú účastníci už v priebehu a potom na pozemný vysielač, ktorý sa konania prejednávali. Keďže sa totiž smer­ nachádza v inom členskom štáte, ktorý šíri nica netýka každého druhu satelitu, ale iba uvedené programy smerom do prvého štátu, tých, ktoré zodpovedajú určitým podmien-

I - 7206

LAGARDÈRE ACTIVE BROADCAST

kam, je možné sa pýtať, či satelit, ktorý je možnosť priamo prijímať programy pochá­ predmetom tohto sporu, je skutočne „satelit" dzajúce zo satelitu; ale konkrétne overenie v zmysle smernice, ktorá je premetom tejto podmienky vedie v tomto prípade preskúmania. Keby to tak nebolo, bol by účastníkov k úplne opačným záverom. o to väčší dôvod domnievať sa, že smernica by sa na tento prípad nevzťahovala.

32. Francúzska vláda, Lagardère a SPRE sa 29. V tejto súvislosti pripomínam, že „sate­ totiž domnievajú, že v našom prípade je litom" podľa článku 1 ods. 1 smernice je iba podmienka splnená, pretože vďaka pozemnej ten satelit, ktorý pracuje „vo frekvenčných retransmisii signálu odoslanému zo satelitu pásmach, ktoré sú podľa zákona môže v každom prípade verejnosť programy o telekomunikáciách vyhradené": i) „na prijímať. V opačnom zmysle sa vyjadrili vysielanie signálov určených na príjem verej­ nemecká vláda a GVL, podľa ktorých keďže nosťou" alebo ii) „na neverejné vysielanie môže verejnosť prijímať programy iba pro­ z bodu do bodu. V tomto druhom prípade stredníctvom signálu inej povahy ako signálu však okolnosti, za ktorých sa uskutočňuje pochádzajúceho zo satelitu, okolnosti nie sú individuálny príjem signálov, musia byť „porovnateľné"; smernica teda nie je uplatni- porovnateľné s tými, ktoré platia v prvom teľná. K tomuto poslednému predpokladu sa prípade". v podstate pripojila na pojednávaní aj Komi­ sia, ktorá sa k tomuto bodu písomne nevyjadrila.

30. V tomto prípade z odpovedí poskytnu­ tých na osobitnú otázku, ktorú položil Súdny dvor, vyplýva, že signál, ktorý vysiela satelit smerom k vysielaču, ktorý sa nachádza vo Felsbergu, nemôže byť zachytený priamo 33. Rozbor vo veci existencie „satelitu" verejnosťou. Je teda nepochybné, že prvý v zmysle smernice sa teda v tomto prípade predpoklad uvedený v článku 1 ods. 1 tejto bude musieť sústrediť na dôsledky vyplýva­ smernice nie je splnený. júce zo skutočnosti, že verejnosť môže prijímať signál pochádzajúci zo satelitu iba vtedy, ak je vysielaný na hertzových vlnách.

31. Ťažšie bude zistiť, či sa uplatní druhý predpoklad, najmä z dôvodu, že nie je jasné, čo sa myslí „porovnateľnými okolnosťami". Je totiž nepochybné, že tento výraz v sebe 34. Odpoveď na túto otázku je rozhodujúca zahŕňa skutočnosť, že verejnosť musí mať aj preto, aby sa vyjasnila vyššie uvedená

I - 7207

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-192/04

pochybnosť (bod 27) týkajúca sa kvalifikácie „porovnateľných okolností" s okolnosťami, za vysielania, o ktorom sa hovorí v tomto ktorých satelit vysiela signály, ktoré môže prípade ako o „satelitnom vysielaní pre verejnosť prijímať, a ii) ktoré predstavuje verejnosť". „satelitné vysielanie pre verejnosť" vzhľadom na to, že je charakterizované „neprerušeným prenosovým reťazcom".

35. Podľa článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/83 je totiž toto „vysielanie" kvalifikované ako „zavedenie, pod kontrolou a zodpoved­ nosťou vysielacej organizácie, signálov pre­ 38. i) Pokiaľ ide o prvý aspekt, pripomínam nášajúcich program určených na príjem predovšetkým, že ako vyplýva z odôvodnenia verejnosťou do neprerušeného prenosového č. 6 smernice 93/83, smernica bežne rozlišuje reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na medzi dvoma odlišnými druhmi satelitov: zem" 5 .To s upresnením uvedeným satelit s priamym vysielaním a komunikačný v odôvodnení č. 14 smernice, že obvyklé satelit. Po poznamenaní, že hoci „je dnes technické operácie nie je možné považovať za možný a finančne dostupný individuálny prerušenie nepretržitého vysielacieho príjem z oboch typov satelitov", v členských reťazca. štátoch „sa na účely autorského práva bežne rozlišuje" medzi komunikáciou s verejnosťou uskutočňovanou prostredníctvom jedného alebo druhého typu satelitu 6, smernica potvrdzuje, že chce ustanoviť spoločné právne predpisy, ktoré sa budú uplatňovať 36. Nech je názor na túto vec akýkoľvek, jej bez ohľadu na to, aký z dvoch druhov ústredný bod ostáva v podstate rovnaký. satelitov je použitý 7. V každom prípade ide v skutočnosti o určenie, či a ako je za okolností tohto prípadu podstatná skutočnosť, že verejnosť môže prijímať signál pochádzajúci zo satelitu iba prostredníctvom retransmisie jeho hert- zových vín.

39. Práve z hľadiska týchto predpokladov je podľa môjho názoru potrebné pochopiť hypotézy uvedené v bode 29. V minulosti totiž iba satelity pre priame vysielanie vysielali signály, ktoré mohli byť prijímané 37. Na odpovedanie tejto otázky je teda verejnosťou, s použitím frekvenčných pásiem vhodné preskúmať dva aspekty otázky, a to určených výslovne na tento účel. Komuni­ ustanoviť, či možno v tomto prípade hovoriť kačné satelity naopak používali (a dosiaľ o vysielaní: i) ku ktorému dochádza za

6 — Odôvodnenie č. 6. 5 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát 7 — Odôvodnenie č. 13.

I - 7208

LAGARDÈRE ACTIVE BROADCAST

používajú) pásma, ktoré nie sú vyhradené na 42. ii) Obdobne, keď posúdime ďalší nazna­ príjem verejnosťou. Vďaka technologickému čený aspekt, s nemeckou vládou, Komisiou rozvoju je však možné vysielať na týchto a GVL sa domnievam, že v tomto prípade posledných frekvenčných pásmach silnejšie nejde ani o „satelitné vysielanie pre verej­ signály ako v minulosti, a tak tiež neprofe­ nosť", keďže prenosový reťazec nie je vôbec sionálne parabolické antény dostupnej ceny nepretržitý, ako to naopak vyžaduje smer­ umožňujú prijímať programy takto vysielané nica. satelitmi. Z toho vyplýva, že hoci používané pásma nie sú vyhradené na vysielanie pre verejnosť, verejnosť môže v každom prípade programy priamo zo satelitu prijímať.

43. Za okolností, ktoré sú vyššie opísané, teda verejnosť neprijíma signály priamo zo satelitu prostredníctvom príslušnej parabo­ lickej antény; verejnosť ich naopak prijíma prostredníctvom jednoduchej antény lak, ako boli transformované a znova vysielané vysielačmi, ktoré sa nachádzajú vo Francúz­ 40. Zdá sa mi teda, že len tieto posledné sku a v Nemecku, vo formáte FM DV. uvedené okolnosti sú „porovnateľnými okol­ nosťami", na ktoré odkazuje posledná veta článku 1 ods. 1 smernice 93/83. V prípade, ktorý nás teraz zaujíma, však satelit nevysiela za takých okolností, ktoré by umožnili individuálny príjem vysielaného signálu; naopak, aby ho mohla verejnosť prijímať, je v každom prípade potrebná retransmisia vo vlnách Hertz. 44. Napokon, ako na pojednávaní podčiarkol GVL, úloha, akú satelit zohráva v tomto prípade, spočíva iba v tom, že nahrádza predchádzajúci pozemný audionumerický obvod, ktorý od počiatkov činnosti spoloč­ nosti Europe 1 uskutočňoval prenos signálu zo štúdií v Paríži na zariadenie vo Felsbergu a ktorý sa okrem iného naďalej používa v prípade porúch satelitu (pozri body 13 až 15 vyššie). Inovácia, ku ktorej došlo pro­ stredníctvom prechodu k satelitnému 41. Spolu s nemeckou vládou, Komisiou systému, sa teda obmedzuje výlučne na a GVL som skôr toho názoru, že v tomto spôsoby napojenia vysielača bez toho, aby prípade nie sú okolnosti „porovnateľné" a že to spôsobilo akékoľvek zmeny z hľadiska teda nemožno hovoriť ani o „satelite" verejnosti, ktorá môže prijímať signál, pochá­ v zmysle smernice 93/83. dzajúci z Felsbergu. Keďže totiž tam nachá-

I - 7209

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-192/04

dzajúci sa vysielač naďalej vysiela v DV — nosť hovoriť v tejto súvislosti o „nepreruše­ ako to robil už aj v minulosti, keď k nemu nom vysielacom reťazci"; a to z dôvodu, že signál prichádzal prostredníctvom kábla smernica do svojej pôsobnosti zahrnula aj a nie cez satelit — poslucháči nemuseli satelity, ktoré nevysielajú signály, ktoré by v ničom zmeniť svoje prístroje, ktoré im mohla verejnosť priamo prijímať. Podľa stále slúžili na prijímanie programov názoru tejto vlády teda popieranie toho, že Europe 1. vloženie pozemnej pasáže medzi satelit a verejnosť je „obvyklá technická operácia", a v dôsledku toho úsudok, že v tomto prípade nepôjde o pojem satelitné vysielanie pre verejnosť, by spôsobilo, že časť článku 1 ods. 1 smernice 93/83, ktorý považuje za 45. Smernica 93/83 zaviedla osobitnú satelity aj tie, ktoré hoci nepoužívajú pásma úpravu pre „satelitné vysielanie pre verej­ vyhradené na vysielanie pre verejnosť, pre­ nosť" práve na to, aby sa prihliadalo na nášajú signály, ktorých individuálny príjem skutočnosť, že „je dnes možný a finančne sa uskutočňuje za „okolností porovnateľ­ dostupný individuálny príjem z oboch typov ných" s tými, ktoré platia v prípade, keď sa satelitov", ako to vyplýva z odôvodnenia používajú skôr uvedené pásma, by stratil č. 6 8.Z toho spolu s GVL vyvodzujem, že význam. pravidlá ustanovené pre takýto druh vysiela­ nia sa týkajú nových spôsobov prijímania signálu verejnosťou, ktoré sú možné v dôsledku technologického rozvoja, nie tých, ktoré už boli dlho k dispozícii, ako je to v prípade hertzových vín.

46. Nezdá sa mi ani, že je možné obísť prekážku, ktorú predstavuje prerušenie pre­ nosového reťazca tak, že sa navrhne, ako to 48. Zdá sa mi však, že táto námietka skončí urobila francúzska vláda, Lagardère a SPRE tak, že oknom (pojem „nepretržitý prenosový široký výklad pojmu „obvyklé technické reťazec") vojde to, čo odišlo dverami (pojem operácie". „porovnateľné okolnosti"). V každom prípade musím odpovedať, že ak sa prijme, ako sa mi zdá, že to navrhuje aj Komisia, pojem „obvyklé technické operácie", ktorý pokrýva iba tie technické zmeny signálu, ktoré nemenia povahu satelitného vysielania 9, smernica vôbec nestratí význam. Naopak, 47. Francúzska vláda na pojednávaní najmä tvrdila, že skutočnosť, že ide o retransmisiu signálu do hertzových vín, nevylučuje mož­ 9 — Je to tak napríklad v prípade postupov, ktoré umožňujú vysielanie signálu zo štúdií smerom na satelit (ako použitie kábla zo štúdií na vysielaciu stanicu smerom na satelit) a jeho príjem verejnosťou v okamihu jeho návratu na zem (ako 8 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. spojenie na parabolickú anténu a domáce káble).

I - 7210

LAGARDÈRE ACTIVE BROADCAST

zdá sa mi, že takým spôsobom by sa 52. Ako som už viackrát povedal, iba koherentnejšie vyložili pojmy „satelit" v prípade takéhoto druhu vysielania je a „satelitné vysielanie pre verejnosť". v zmysle smernice úprava predpísanej odmeny pre výkonných umelcov a výrobcov fonogramov, ktoré sa použili, vyhradená výlučne zákonu štátu, z ktorého vychádza vysielaný signál. Z toho vyplýva, že v tomto prípade nebude možné toto pravidlo uplat­ niť.

49. Ako som totiž zdôraznil vyššie, nemož­ nosť, aby verejnosť mohla priamo prijímať satelitný signál, bráni tomu, aby sa hovorilo, že individuálny príjem signálu sa uskutoč­ ňuje za „porovnateľných okolností" s tými, pri ktorých signál prijíma priamo verejnosť 53. Napokon dodám, že sa mi zdá, že tento s tým, že nemožno hovoriť o „satelite" záver ďalej podporuje systematický výklad v zmysle smernice 93/83 (pozri body 39 až smernice 93/83. 41 vyššie).

54. V časti venovanej káblovej retransmisii 50. Obdobne, neodmysliteľný prechod na programov pochádzajúcich z iných členských hertzové vlny, ktorý musí satelitný signál štátov a vysielaných pôvodne prostredníc­ podstúpiť pred tým, ako môže byť prijímaný tvom satelitu pre verejnosť smernica vôbec verejnosťou, nemožno považovať za „obvyklé nezakladá výlučné uplatňovanie zákona kra­ technické operácie" s tým, že v našom jiny pôvodu signálu, ako k tomu naopak prípade nedochádza k žiadnemu „nepretrži­ dochádza pri „satelitnom vysielaní pre verej­ tému prenosovému reťazcu", a teda, nosť". Naopak, podľa článku 8 ods. 1 členské k žiadnemu satelitnému vysielaniu pre verej­ štáty, v ktorých sa taká retransmisia usku­ nosť. točňuje, zabezpečia, aby bolo „dodržané platné autorské právo a príbuzné práva", očividne tak, že budú uplatňovať vlastné právne predpisy v tejto oblasti a nie predpisy krajiny pôvodu prvého (satelitného) signálu.

51. Zdá sa mi teda, že z toho, čo bolo dosiaľ uvedené, možno vyvodiť, že vysielanie, akým je vysielanie, ktoré je predmetom tohto konania, nespadá do pojmu „satelitné vysie­ 55. Pokiaľ sa pravidlo uplatňovania jediného lanie pre verejnosť" v zmysle smernice 93/83. zákona štátu, z ktorého vychádza satelitný

I - 7211

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-192/04

signál, nepoužije, keď sa príjem programu otázku. Pýta sa najmä, či môže spoločnosť, verejnosťou uskutočňuje prostredníctvom ktorá vysiela pôvodný signál z jedného člen­ káblovej retransmisie, nie je žiadny dôvod, ského štátu, z požadovanej odmeny za všetky ako to pripomína Komisia, aby sa vylúčilo, že vysielania uskutočnené na vnútroštátnom rovnaké riešenie platí aj v prípade, keď sa území odpočítať sumy zaplatené jeho dcér­ retransmisia uskutočňuje, ako je to v tomto skou spoločnosťou v členskom štáte, prípade, nie káblom, ale hertzovými vlnami. v ktorom sa nachádza pozemný vysielač, ktorý hoci šíri vysielanie najmä do prvého členského štátu, umožňuje jeho príjem aj v oblastiach iného členského štátu v blízkosti vysielača.

56. Na základe dosiaľ uvedeného preto navrhujem odpovedať na prvú otázku, ktorú položil Cour de cassation, v tom zmysle, že v prípadoch, keď časť verejnosti prijíma 58. Podľa nemeckej vlády neexistujú pred­ rozhlasové programy vyrobené v jednom pisy práva Spoločenstva, ktorých výklad by členskom štáte prostredníctvom signálu mohol poslúžiť na odpovedanie skúmanej vysielaného najskôr na satelit a potom otázky. Rovnakým spôsobom sa pripája GVL, z neho na pozemný vysielač, ktorý sa podľa ktorej, ak sa smernica 93/83 na tento nachádza v inom členskom štáte, ktorý šíri prípad nevzťahuje, nemôže sa naň vzťahovať tieto programy v dlhých vlnách smerom do ani smernica 92/100. prvého členského štátu, nejde o „satelitné vysielanie pre verejnosť" v zmysle smernice 93/83, takže právo Spoločenstva nebráni tomu, aby bol primeraný a jediný poplatok ustanovený v smernici 92/100 pre výkonných umelcov a výrobcov fonogramov za použí­ vanie fonogramov šírených z členského štátu, 59. Francúzska vláda a SPRE sa naopak v ktorom sa nachádza pozemný vysielač, domnievajú, že na túto otázku sa nemá upravený zákonom tohto členského štátu. odpovedať, keďže sa na prvú otázku odpo­ vedalo v zmysle, že v Nemecku nemožno žiadať žiadnu úhradu. Podporne však SPRE podotýka, že zo smerníc 93/83 a 92/100 nemožno vyvodiť žiadny mechanizmus odpočtu; v každom prípade a subsidíame sa domnieva, že by sa mal v Nemecku povoliť odpočet toho, čo bolo zaplatené vo Francúz­ sku. O druhej otázke

60. Pokiaľ ide o Komisiu a Lagardère, dom- 57. V prípade kladnej odpovede na prvú nievajú sa napokon, že dvojité spoplatnenie otázku kladie vnútroštátny sudca druhú by nebolo v súlade s článkom 8 ods. 2

I - 7212

LAGARDÈRE ACTIVE BROADCAST

smernice 92/100, ktorý ustanovuje, že kto 62. Právo Spoločenstva preto umožňuje používa fonogramy pre jedno alebo viaceré príslušným orgánom týchto dvoch dotknu­ vysielania pre verejnosť, je povinný zaplatiť tých členských štátov pri uplatňovaní svojho výkonným umelcom a výrobcom fonogra- vnútroštátneho práva vyžadovať platbu pred­ mov „jedinú primeranú" odmenu. Z toho písanej odmeny pre výkonných umelcov podľa Lagardère vyplýva, že by sa mal vo a výrobcov fonogramov, ktoré sa vysielajú Francúzsku povoliť odpočet toho, čo bolo pre verejnosť z ich územia. zaplatené v Nemecku. Opačný je záver Komisie, podľa ktorej by sa malo odpočítať v Nemecku to, čo sa zaplatilo vo Francúzsku. Pre Komisiu by sa však takéto riešenie malo uplatniť iba podporne, podľa jej názoru by sa mal totiž pri neexistencii presnejšieho zosú­ ladenia v tejto oblasti Súdny dvor obmedziť na ustanovenie, že celková cena súm poža­ 63. Ako sme však pred chvíľou videli, dovaných z dôvodu jedinej primeranej článok 8 ods. 2 smernice ustanovuje, že odmeny neprekročí úroveň, ktorá umožní odmena umelcom musí byť „jediná prime­ vysielanie fonogramov za rozumných pod­ raná". Z toho je možné vyvodiť rovnaký mienok, a ktorý berie do úvahy rozsah záver, aký urobila Komisia a Lagardère, že skutočných a potenciálnych poslucháčov keď sa uplatňuje vlastné vnútroštátne právo, bez toho, aby sa mechanizmus odpočtu musí každý štát pri vyžadovaní platby pred­ ustanovil priamo. písanej odmeny pre umelcov prihliadať na vyššie uvedené požiadavky, ktoré sa vzťahujú na odmenu.

61. Pokiaľ ide o mňa, predovšetkým pripo­ 64·. Ide teda o zistenie, či a v akom rozsahu mínam, že hoci smernica 92/100 zosúlaďuje môžu takéto požiadavky zohrávať úlohu aj vo niektoré aspekty rozdielnych právnych úprav veci, ktorá nás teraz zaujíma, pričom z ich existujúcich v členských štátoch, nezmenila rozboru je možné pre tento prípad, v ktorom prevažnú úlohu, ktorú zastáva zásada terito- odmena, ktorá sa má stanoviť, je určená riality v rámci autorského práva a práv s odkazom na fonogramy, ktoré tak povediac príbuzných autorskému právu, zásada, ktorá spadajú do pôsobnosti viacerých vnútroštát­ je okrem iného uznaná aj platnými medzi­ nych orgánov, vyvodiť užitočné usmernenia. národnými právnymi predpismi v tejto obla­ sti. 1 0

10 — Pozri článok 11a Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1886 (naposledy doplne­ nom v Paríži 24. júla 1971), kde sa uvádza, že „zákonodar­ stvám štátov Únie [zavedenej dohovorom] sa vyhradzuje, aby ustanovili podmienky výkonu [dotknutých], práv..., ale 65. Zdá sa, že pojmy článku 8 ods. 2 účinnosť týchto podmienok bude prísne obmedzená na štáty, ktoré ich ustanovili". kvalifikujú odmenu ako takú a vo všeobec-

I - 7213

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-192/04

nom zmysle, nie ako niečo súvisiace meranosť odmeny možno získať odpoveď na s jediným členským štátom. Myslím si teda, skúmanú otázku. že dotknuté požiadavky môžu byť posúdené, aj pokiaľ ide o kvalifikáciu odmeny v situácii, ktorá sa tu preskúmava.

68. V tejto súvislosti predovšetkým pripo­ mínam, že ako som naznačil v návrhoch prednesených vo veci SENA 11 a ako to potvrdil Súdny dvor v súvisiacom rozsudku, pojem „odmena" je pojem, ktorý má povahu 66. Preto pristúpim k ich rozboru v tomto Spoločenstva, keďže sa používa v smernici zmysle, pričom hneď upresním, že bez toho, aby sa akokoľvek, či už priamo v skutočnosti sa spor týka iba požiadavky alebo nepriamo, odkazovalo na vnútroštátne „primeranosti" odmeny. Zdá sa mi totiž právo v prípade jeho výkladu. V takýchto zrejmé, že požiadavka na to, aby odmena prípadoch teda musí v rámci Spoločenstva bola jediná, nemôže poskytnúť v tomto dôjsť „k autonómnemu a jednotnému prípade užitočné usmernenie vzhľadom na výkladu s prihliadnutím na kontext ustano­ to, že to jednoducho znamená, že odmena venia a účel sledovaný právnym predpi­ zaplatená používateľom fonogramu musí som" 12 . prihliadať na všetky práva rôznych dotknu­ tých subjektov (výkonní u m e l c i a výrobcovia), ale bez toho, aby sa čo i len nevýslovné zdôrazňovalo, že platba sa musí uskutočniť v jedinom členskom štáte. Iba takéto znenie požiadaviek je totiž jediné v súlade s duchom skúmaného ustanovenia, ktoré znie: „aby sa táto odmena rozdelila 69. Pokiaľ však ide o skúmaný pojem, medzi príslušných výkonných umelcov smernica nielen že neposkytuje presnú defi­ a výrobcov fonogramov. Členské štáty môžu, níciu, ale nesnaží sa ani poskytnúť v tejto ak nie je dohoda medzi výkonnými umelcami súvislosti či už priame, alebo nepriame a výrobcami fonogramov, ustanoviť pod­ usmernenia. Je teda potrebné vyvodiť, že mienky, za ktorých sa táto odmena medzi mala v úmysle ponechať široký priestor pre nimi delí". vnútroštátne právne poriadky v predpokla­ danom presvedčení, že užšie zosúladenie v tejto oblasti nebolo potrebné alebo 13 vhodné . Určenie presnejších kritérií na zabezpečenie dodržiavania tohto pojmu Spo­

11 — Návrhy z 26. septembra 2002 vo veci C-245/00, ukončenej rozsudkom zo 6. februára 2003, SENA, C-245/00, Zb. s. I-1251. 12 — Pozri rozsudok SENA, už citovaný, bod 23, a moje súvisiace 67. Po tomto zistení uvidíme, či naopak návrhy, bod 32. prostredníctvom rozboru požiadavky na pri­ 13 — Návrhy SENA, už citované, body 34 a 37.

I - 7214

LAGARDÈRE ACTIVE BROADCAST

ločenstva teda patrí do právomoci členských 72. Zdá sa mi, že za okolností tohto prípadu, štátov a vnútroštátnych súdov. na ktorý sa vzťahujú právne úpravy dvoch členských štátov bez toho, aby právo Spolo­ čenstva zabezpečilo medzi nimi formu koor­ dinácie na účel zabránenia dvojitého spo- platnenia, sa musí „primeranosť" odmeny zabezpečiť aj z tohto hľadiska, a teda že za vysielanie fonogramov neplatí podnik vyššiu celkovú sumu, ako je hodnota za použitie tohto fonogramu v rámci hospodárskych výmen. V opačnom prípade by sa totiž, ako 70. Voľnosť, ktorá im bola v tejto súvislosti podotýka Komisia, vysielanie neuskutočňo­ priznaná, však nie je neobmedzená, ale musí valo „za primeraných podmienok". sa stále vykonávať vo vzťahu k uplatňovaniu pojmu Spoločenstva, a teda pod kontrolou inštitúcií Spoločenstva, najmä Súdneho dvora, pri dodržiavaní obmedzení vyplývajú­ cich zo smernice, ako aj všeobecnejšie, zo zásad a systému Zmluvy 14 .

73. Ak je teda pravda, že do právomoci členských štátov patrí určenie uplatniteľného právneho predpisu za okolností, ktoré sú predmetom tohto sporu, je potom tiež pravda, že musia v každom prípade zaručiť, že celková suma, zaplatená z dôvodu „pri­ 71. Ako najmä Súdny dvor upresnil vo veci meranej" odmeny prihliada na skutočnú SENA, keďže „odmena, ktorá predstavuje obchodnú hodnotu použitia fonogramu na protihodnotu za použitie fonogramu na príslušných územiach a najmä, pokiaľ ide obchodné účely... jej primeraný charakter je o to, čo nás teraz zaujíma, na veľkosť predovšetkým analyzovaný vzhľadom na skutočného a potenciálneho okruhu poslu­ hodnotu tohto použitia v rámci hospodár­ cháčov v každom z týchto členských štátov. skych výmen" 15. Okrem toho spôsoby uplat­ ňovania smernice, ktoré si členské štáty zvolia, „majú umožniť dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi záujmom výkonných umelcov a výrobcov fonogramov na odmenu za vysielanie daného fonogramu a záujmom tretích osôb môcť vysielať tento fonogram za primeraných podmienok" 16.

74. Uplatňovanie tohto kritéria teda môže 14 — Pozri návrhy, už citované, body 38 a '10, a rozsudok SENA, už. spôsobiť, že v prípade potreby môže každý citovaný, bod 38. členský štát vyžadovať iba predpísané sumy 15 — Rozsudok SKNA, už citovaný, bod 37. za vysielanie fonogramov na vlastnom území. 16 — Rozsudok SHNA, už citovaný, bod 46 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Domnievam sa však, že vzhľadom na to, že

I - 7215

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-192/04

smernica sa nesnaží ustanoviť mechanizmy judiciálnu otázku v tom zmysle, že pokiaľ sa delenia, tento dôsledok nemožno považovať na vysielanie fonogramu vzťahujú príslušné za automatický, ale prípadne môže vyplynúť právne predpisy dvoch členských štátov, z posúdenia vyššie uvedenej zásady. predpísaná odmena pre výkonných umelcov a výrobcov fonogramov je v zmysle článku 8 ods. 2 smernice 92/100 „primeraná", ak jej celková suma prihliada na skutočnú obchodnú hodnotu použitia fonogramu v dotknutých členských štátoch a najmä na veľkosť skutočného a potenciálneho okruhu 75. Na základe toho, čo bolo dosiaľ uvedené, poslucháčov v každom z týchto členských preto navrhujem odpovedať na druhú pre- štátov.

V — Návrh

76. Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na préjudiciable otázky, ktoré položil francúzsky Cour de cassation, takto:

1. Keďže v prípadoch, keď časť verejnosti prijíma rozhlasové programy vyrobené v jednom členskom štáte prostredníctvom signálu odoslaného najskôr na satelit

I - 7216

LAGARDĖRE ACTIVE BROADCAST

a potom z neho na pozemný vysielač nachádzajúci sa v inom členskom štáte, ktorý šíri tieto programy v dlhých vlnách smerom do prvého štátu, nejde o „satelitné vysielanie pre verejnosť v zmysle smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii, nebráni právo Spoločenstva tomu, aby jediná a primeraná odmena za používanie fonogramov vysielaných z členského štátu, v ktorom sa nachádza pozemný vysielač ustanovený v smernici Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva, bola upravená na základe zákona tohto členského štátu.

2. Pokiaľ sa na vysielanie fonogramov vzťahujú príslušné právne predpisy dvoch členských štátov, predpísaná odmena pre výkonných umelcov a výrobcov fonogramov je v zmysle článku 8 ods. 2 smernice Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 „primeraná", ak jej celková suma prihliada na skutočnú obchodnú hodnotu použitia fonogramu v dotknutých členských štátoch a najmä na veľkosť skutočného a potenciálneho okruhu poslucháčov v každom z týchto členských štátov.

I - 7217

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-192/04 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik