C-192/04

I - 7201

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANo - VEC C-192/04

4. Ide však iba o minimálne zosúladenie, ako skému právu, ktoré sa vzťahujú na satelitné to vyplýva aj z dvadsiateho odôvodnenia tejto vysielanie a na káblové retransmisie, „aby sa smernice, ktoré výslovne členským štátom zamedzilo kumulatívnemu uplatneniu nie­ priznáva možnosť ustanoviť širšiu ochranu koľkých vnútroštátnych právnych predpisov nositeľom práv príbuzných autorskému na jediný akt [satelitného] vysielania" (odô­ právu, ako sa vyžaduje v tejto smernici. vodnenie č. 14).

7. Keďže práve v tomto odôvodnení sa uvádza, že „obvyklé technické operácie so signálmi prenášajúcimi program nie je 5. Táto ochrana je najmä predmetom možné považovať za prerušenie nepretrži­ článku 8 ods. 2 smernice, ktorý znie: tého vysielacieho reťazca", smernica definuje pojmy, ktoré používa.

b) Akt satelitného vysielania pre verejnosť sa uskutočňuje výhradne v členskom štáte, kde pod kontrolou a zodpovedno­ sťou vysielacej organizácie, sa signály prenášajúce program zavádzajú do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na 2° Jeho vysielaniu ani simultánnemu káblo­ zem." vému a úplnému šíreniu tohto vysielania.

10. Pokiaľ potom ide o práva výkonných umelcov alebo o výrobcov fonogramov a vysielacích organizácií, článok 4 ods. 1 Použitie fonogramov vydaných na obchodné ustanovuje, že „na účely satelitného vysiela­ účely, bez ohľadu na miesto, kde boli tieto nia pre verejnosť sú [ich] práva... chránené záznamy urobené, zakladá výkonným umel­ v súlade s ustanoveniami článkov 6, 7, 8 a 10 com a výrobcom právo na odmenu. Táto smernice 92/100/EHS". odmena je vyplácaná osobami, ktoré pou­ žívajú fonogramy vydané na obchodné účely, za podmienok uvedených v ods. 1°a ods. 2° tohto článku.

Vnútroštátne právo

Odmena sa zakladá na príjmoch z používania alebo, pokiaľ nie je takto určená, stanoví sa paušálne..." 4 11. Keď pristúpime k francúzskej právnej úprave, postačí mi pripomenúť článok L. 214-1 francúzskeho Zákonníka duševného vlastníctva, podľa ktorého: 4 — Neoficiálny preklad.

I - 7203

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-192/04

14. Satelit prenáša signál tiež na tento vysielač, ktorý ho šíri v dlhých vlnách (DV) smerom do Francúzska, v súlade s koncesiou, ktorú v Nemecku získala Compagnie euro­ péenne de radiodiffusion et de télévision 18. Aby sa zabránilo kumulatívnemu plate­ Europe 1 (ďalej len „CERT"), spoločnosť niu odmien za používanie tých istých fono­ založená podľa nemeckého práva, ktorého gramov, Europe 1 a SPRE na základe dohody 99,70 % základného imania patrí Europe 1. predĺženej až do 31. decembra 1993 opráv-

I - 7204

LAGARDÊRE ACTIVE BROADCAST

nóvala prvú spoločnosť z predpísanej ceny ciálne otázky Súdnemu dvoru dospel odpočítať sumy zaplatené GVL spoločnosťou k záveru, že smernica 93/83 nie je uplatni- CERT. teľná, a zrušil druhostupňové rozhodnutie s tým, že vrátil vec na odvolací súd. Ten rozhodol prerušiť konanie, ktoré pred ním prebieha, až do vynesenia rozsudku Súdneho dvora v tejto veci.

19. Napriek tomu, že od 1. januára 1994 žiadna dohoda už neoprávňovala k takémuto odpočtu, Europe 1 ho naďalej vykonávala.

I - 7205

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-192/04

2. V prípade kladnej odpovede, je pôvodná zakladá právomoc právneho poriadku dru­ vysielacia spoločnosť oprávnená odpo­ hého členského štátu upraviť podľa progra­ čítať sumy vyplácané jej dcérskou spo­ mov, ktoré vysiela, predpísanú odmenu pre ločnosťou z poplatku, ktorý je výkonných umelcov a výrobcov fonogramov, požadovaný za celý príjem zazname­ ktoré sú použité. naný na vnútroštátnom území?"

I - 7206

LAGARDÈRE ACTIVE BROADCAST

kam, je možné sa pýtať, či satelit, ktorý je možnosť priamo prijímať programy pochá­ predmetom tohto sporu, je skutočne „satelit" dzajúce zo satelitu; ale konkrétne overenie v zmysle smernice, ktorá je premetom tejto podmienky vedie v tomto prípade preskúmania. Keby to tak nebolo, bol by účastníkov k úplne opačným záverom. o to väčší dôvod domnievať sa, že smernica by sa na tento prípad nevzťahovala.

32. Francúzska vláda, Lagardère a SPRE sa 29. V tejto súvislosti pripomínam, že „sate­ totiž domnievajú, že v našom prípade je litom" podľa článku 1 ods. 1 smernice je iba podmienka splnená, pretože vďaka pozemnej ten satelit, ktorý pracuje „vo frekvenčných retransmisii signálu odoslanému zo satelitu pásmach, ktoré sú podľa zákona môže v každom prípade verejnosť programy o telekomunikáciách vyhradené": i) „na prijímať. V opačnom zmysle sa vyjadrili vysielanie signálov určených na príjem verej­ nemecká vláda a GVL, podľa ktorých keďže nosťou" alebo ii) „na neverejné vysielanie môže verejnosť prijímať programy iba pro­ z bodu do bodu. V tomto druhom prípade stredníctvom signálu inej povahy ako signálu však okolnosti, za ktorých sa uskutočňuje pochádzajúceho zo satelitu, okolnosti nie sú individuálny príjem signálov, musia byť „porovnateľné"; smernica teda nie je uplatni- porovnateľné s tými, ktoré platia v prvom teľná. K tomuto poslednému predpokladu sa prípade". v podstate pripojila na pojednávaní aj Komi­ sia, ktorá sa k tomuto bodu písomne nevyjadrila.

30. V tomto prípade z odpovedí poskytnu­ tých na osobitnú otázku, ktorú položil Súdny dvor, vyplýva, že signál, ktorý vysiela satelit smerom k vysielaču, ktorý sa nachádza vo Felsbergu, nemôže byť zachytený priamo 33. Rozbor vo veci existencie „satelitu" verejnosťou. Je teda nepochybné, že prvý v zmysle smernice sa teda v tomto prípade predpoklad uvedený v článku 1 ods. 1 tejto bude musieť sústrediť na dôsledky vyplýva­ smernice nie je splnený. júce zo skutočnosti, že verejnosť môže prijímať signál pochádzajúci zo satelitu iba vtedy, ak je vysielaný na hertzových vlnách.

35. Podľa článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/83 je totiž toto „vysielanie" kvalifikované ako „zavedenie, pod kontrolou a zodpoved­ nosťou vysielacej organizácie, signálov pre­ 38. i) Pokiaľ ide o prvý aspekt, pripomínam nášajúcich program určených na príjem predovšetkým, že ako vyplýva z odôvodnenia verejnosťou do neprerušeného prenosového č. 6 smernice 93/83, smernica bežne rozlišuje reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na medzi dvoma odlišnými druhmi satelitov: zem" 5 .To s upresnením uvedeným satelit s priamym vysielaním a komunikačný v odôvodnení č. 14 smernice, že obvyklé satelit. Po poznamenaní, že hoci „je dnes technické operácie nie je možné považovať za možný a finančne dostupný individuálny prerušenie nepretržitého vysielacieho príjem z oboch typov satelitov", v členských reťazca. štátoch „sa na účely autorského práva bežne rozlišuje" medzi komunikáciou s verejnosťou uskutočňovanou prostredníctvom jedného alebo druhého typu satelitu 6, smernica potvrdzuje, že chce ustanoviť spoločné právne predpisy, ktoré sa budú uplatňovať 36. Nech je názor na túto vec akýkoľvek, jej bez ohľadu na to, aký z dvoch druhov ústredný bod ostáva v podstate rovnaký. satelitov je použitý 7. V každom prípade ide v skutočnosti o určenie, či a ako je za okolností tohto prípadu podstatná skutočnosť, že verejnosť môže prijímať signál pochádzajúci zo satelitu iba prostredníctvom retransmisie jeho hert- zových vín.

39. Práve z hľadiska týchto predpokladov je podľa môjho názoru potrebné pochopiť hypotézy uvedené v bode 29. V minulosti totiž iba satelity pre priame vysielanie vysielali signály, ktoré mohli byť prijímané 37. Na odpovedanie tejto otázky je teda verejnosťou, s použitím frekvenčných pásiem vhodné preskúmať dva aspekty otázky, a to určených výslovne na tento účel. Komuni­ ustanoviť, či možno v tomto prípade hovoriť kačné satelity naopak používali (a dosiaľ o vysielaní: i) ku ktorému dochádza za

43. Za okolností, ktoré sú vyššie opísané, teda verejnosť neprijíma signály priamo zo satelitu prostredníctvom príslušnej parabo­ lickej antény; verejnosť ich naopak prijíma prostredníctvom jednoduchej antény lak, ako boli transformované a znova vysielané vysielačmi, ktoré sa nachádzajú vo Francúz­ 40. Zdá sa mi teda, že len tieto posledné sku a v Nemecku, vo formáte FM DV. uvedené okolnosti sú „porovnateľnými okol­ nosťami", na ktoré odkazuje posledná veta článku 1 ods. 1 smernice 93/83. V prípade, ktorý nás teraz zaujíma, však satelit nevysiela za takých okolností, ktoré by umožnili individuálny príjem vysielaného signálu; naopak, aby ho mohla verejnosť prijímať, je v každom prípade potrebná retransmisia vo vlnách Hertz. 44. Napokon, ako na pojednávaní podčiarkol GVL, úloha, akú satelit zohráva v tomto prípade, spočíva iba v tom, že nahrádza predchádzajúci pozemný audionumerický obvod, ktorý od počiatkov činnosti spoloč­ nosti Europe 1 uskutočňoval prenos signálu zo štúdií v Paríži na zariadenie vo Felsbergu a ktorý sa okrem iného naďalej používa v prípade porúch satelitu (pozri body 13 až 15 vyššie). Inovácia, ku ktorej došlo pro­ stredníctvom prechodu k satelitnému 41. Spolu s nemeckou vládou, Komisiou systému, sa teda obmedzuje výlučne na a GVL som skôr toho názoru, že v tomto spôsoby napojenia vysielača bez toho, aby prípade nie sú okolnosti „porovnateľné" a že to spôsobilo akékoľvek zmeny z hľadiska teda nemožno hovoriť ani o „satelite" verejnosti, ktorá môže prijímať signál, pochá­ v zmysle smernice 93/83. dzajúci z Felsbergu. Keďže totiž tam nachá-

46. Nezdá sa mi ani, že je možné obísť prekážku, ktorú predstavuje prerušenie pre­ nosového reťazca tak, že sa navrhne, ako to 48. Zdá sa mi však, že táto námietka skončí urobila francúzska vláda, Lagardère a SPRE tak, že oknom (pojem „nepretržitý prenosový široký výklad pojmu „obvyklé technické reťazec") vojde to, čo odišlo dverami (pojem operácie". „porovnateľné okolnosti"). V každom prípade musím odpovedať, že ak sa prijme, ako sa mi zdá, že to navrhuje aj Komisia, pojem „obvyklé technické operácie", ktorý pokrýva iba tie technické zmeny signálu, ktoré nemenia povahu satelitného vysielania 9, smernica vôbec nestratí význam. Naopak, 47. Francúzska vláda na pojednávaní najmä tvrdila, že skutočnosť, že ide o retransmisiu signálu do hertzových vín, nevylučuje mož­ 9 — Je to tak napríklad v prípade postupov, ktoré umožňujú vysielanie signálu zo štúdií smerom na satelit (ako použitie kábla zo štúdií na vysielaciu stanicu smerom na satelit) a jeho príjem verejnosťou v okamihu jeho návratu na zem (ako 8 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. spojenie na parabolickú anténu a domáce káble).

I - 7210

LAGARDÈRE ACTIVE BROADCAST

zdá sa mi, že takým spôsobom by sa 52. Ako som už viackrát povedal, iba koherentnejšie vyložili pojmy „satelit" v prípade takéhoto druhu vysielania je a „satelitné vysielanie pre verejnosť". v zmysle smernice úprava predpísanej odmeny pre výkonných umelcov a výrobcov fonogramov, ktoré sa použili, vyhradená výlučne zákonu štátu, z ktorého vychádza vysielaný signál. Z toho vyplýva, že v tomto prípade nebude možné toto pravidlo uplat­ niť.

54. V časti venovanej káblovej retransmisii 50. Obdobne, neodmysliteľný prechod na programov pochádzajúcich z iných členských hertzové vlny, ktorý musí satelitný signál štátov a vysielaných pôvodne prostredníc­ podstúpiť pred tým, ako môže byť prijímaný tvom satelitu pre verejnosť smernica vôbec verejnosťou, nemožno považovať za „obvyklé nezakladá výlučné uplatňovanie zákona kra­ technické operácie" s tým, že v našom jiny pôvodu signálu, ako k tomu naopak prípade nedochádza k žiadnemu „nepretrži­ dochádza pri „satelitnom vysielaní pre verej­ tému prenosovému reťazcu", a teda, nosť". Naopak, podľa článku 8 ods. 1 členské k žiadnemu satelitnému vysielaniu pre verej­ štáty, v ktorých sa taká retransmisia usku­ nosť. točňuje, zabezpečia, aby bolo „dodržané platné autorské právo a príbuzné práva", očividne tak, že budú uplatňovať vlastné právne predpisy v tejto oblasti a nie predpisy krajiny pôvodu prvého (satelitného) signálu.

51. Zdá sa mi teda, že z toho, čo bolo dosiaľ uvedené, možno vyvodiť, že vysielanie, akým je vysielanie, ktoré je predmetom tohto konania, nespadá do pojmu „satelitné vysie­ 55. Pokiaľ sa pravidlo uplatňovania jediného lanie pre verejnosť" v zmysle smernice 93/83. zákona štátu, z ktorého vychádza satelitný

I - 7211

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-192/04

signál, nepoužije, keď sa príjem programu otázku. Pýta sa najmä, či môže spoločnosť, verejnosťou uskutočňuje prostredníctvom ktorá vysiela pôvodný signál z jedného člen­ káblovej retransmisie, nie je žiadny dôvod, ského štátu, z požadovanej odmeny za všetky ako to pripomína Komisia, aby sa vylúčilo, že vysielania uskutočnené na vnútroštátnom rovnaké riešenie platí aj v prípade, keď sa území odpočítať sumy zaplatené jeho dcér­ retransmisia uskutočňuje, ako je to v tomto skou spoločnosťou v členskom štáte, prípade, nie káblom, ale hertzovými vlnami. v ktorom sa nachádza pozemný vysielač, ktorý hoci šíri vysielanie najmä do prvého členského štátu, umožňuje jeho príjem aj v oblastiach iného členského štátu v blízkosti vysielača.

I - 7212

LAGARDÈRE ACTIVE BROADCAST

smernice 92/100, ktorý ustanovuje, že kto 62. Právo Spoločenstva preto umožňuje používa fonogramy pre jedno alebo viaceré príslušným orgánom týchto dvoch dotknu­ vysielania pre verejnosť, je povinný zaplatiť tých členských štátov pri uplatňovaní svojho výkonným umelcom a výrobcom fonogra- vnútroštátneho práva vyžadovať platbu pred­ mov „jedinú primeranú" odmenu. Z toho písanej odmeny pre výkonných umelcov podľa Lagardère vyplýva, že by sa mal vo a výrobcov fonogramov, ktoré sa vysielajú Francúzsku povoliť odpočet toho, čo bolo pre verejnosť z ich územia. zaplatené v Nemecku. Opačný je záver Komisie, podľa ktorej by sa malo odpočítať v Nemecku to, čo sa zaplatilo vo Francúzsku. Pre Komisiu by sa však takéto riešenie malo uplatniť iba podporne, podľa jej názoru by sa mal totiž pri neexistencii presnejšieho zosú­ ladenia v tejto oblasti Súdny dvor obmedziť na ustanovenie, že celková cena súm poža­ 63. Ako sme však pred chvíľou videli, dovaných z dôvodu jedinej primeranej článok 8 ods. 2 smernice ustanovuje, že odmeny neprekročí úroveň, ktorá umožní odmena umelcom musí byť „jediná prime­ vysielanie fonogramov za rozumných pod­ raná". Z toho je možné vyvodiť rovnaký mienok, a ktorý berie do úvahy rozsah záver, aký urobila Komisia a Lagardère, že skutočných a potenciálnych poslucháčov keď sa uplatňuje vlastné vnútroštátne právo, bez toho, aby sa mechanizmus odpočtu musí každý štát pri vyžadovaní platby pred­ ustanovil priamo. písanej odmeny pre umelcov prihliadať na vyššie uvedené požiadavky, ktoré sa vzťahujú na odmenu.

68. V tejto súvislosti predovšetkým pripo­ mínam, že ako som naznačil v návrhoch prednesených vo veci SENA 11 a ako to potvrdil Súdny dvor v súvisiacom rozsudku, pojem „odmena" je pojem, ktorý má povahu 66. Preto pristúpim k ich rozboru v tomto Spoločenstva, keďže sa používa v smernici zmysle, pričom hneď upresním, že bez toho, aby sa akokoľvek, či už priamo v skutočnosti sa spor týka iba požiadavky alebo nepriamo, odkazovalo na vnútroštátne „primeranosti" odmeny. Zdá sa mi totiž právo v prípade jeho výkladu. V takýchto zrejmé, že požiadavka na to, aby odmena prípadoch teda musí v rámci Spoločenstva bola jediná, nemôže poskytnúť v tomto dôjsť „k autonómnemu a jednotnému prípade užitočné usmernenie vzhľadom na výkladu s prihliadnutím na kontext ustano­ to, že to jednoducho znamená, že odmena venia a účel sledovaný právnym predpi­ zaplatená používateľom fonogramu musí som" 12 . prihliadať na všetky práva rôznych dotknu­ tých subjektov (výkonní u m e l c i a výrobcovia), ale bez toho, aby sa čo i len nevýslovné zdôrazňovalo, že platba sa musí uskutočniť v jedinom členskom štáte. Iba takéto znenie požiadaviek je totiž jediné v súlade s duchom skúmaného ustanovenia, ktoré znie: „aby sa táto odmena rozdelila 69. Pokiaľ však ide o skúmaný pojem, medzi príslušných výkonných umelcov smernica nielen že neposkytuje presnú defi­ a výrobcov fonogramov. Členské štáty môžu, níciu, ale nesnaží sa ani poskytnúť v tejto ak nie je dohoda medzi výkonnými umelcami súvislosti či už priame, alebo nepriame a výrobcami fonogramov, ustanoviť pod­ usmernenia. Je teda potrebné vyvodiť, že mienky, za ktorých sa táto odmena medzi mala v úmysle ponechať široký priestor pre nimi delí". vnútroštátne právne poriadky v predpokla­ danom presvedčení, že užšie zosúladenie v tejto oblasti nebolo potrebné alebo 13 vhodné . Určenie presnejších kritérií na zabezpečenie dodržiavania tohto pojmu Spo­

73. Ak je teda pravda, že do právomoci členských štátov patrí určenie uplatniteľného právneho predpisu za okolností, ktoré sú predmetom tohto sporu, je potom tiež pravda, že musia v každom prípade zaručiť, že celková suma, zaplatená z dôvodu „pri­ 71. Ako najmä Súdny dvor upresnil vo veci meranej" odmeny prihliada na skutočnú SENA, keďže „odmena, ktorá predstavuje obchodnú hodnotu použitia fonogramu na protihodnotu za použitie fonogramu na príslušných územiach a najmä, pokiaľ ide obchodné účely... jej primeraný charakter je o to, čo nás teraz zaujíma, na veľkosť predovšetkým analyzovaný vzhľadom na skutočného a potenciálneho okruhu poslu­ hodnotu tohto použitia v rámci hospodár­ cháčov v každom z týchto členských štátov. skych výmen" 15. Okrem toho spôsoby uplat­ ňovania smernice, ktoré si členské štáty zvolia, „majú umožniť dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi záujmom výkonných umelcov a výrobcov fonogramov na odmenu za vysielanie daného fonogramu a záujmom tretích osôb môcť vysielať tento fonogram za primeraných podmienok" 16.

74. Uplatňovanie tohto kritéria teda môže 14 — Pozri návrhy, už citované, body 38 a '10, a rozsudok SENA, už. spôsobiť, že v prípade potreby môže každý citovaný, bod 38. členský štát vyžadovať iba predpísané sumy 15 — Rozsudok SKNA, už citovaný, bod 37. za vysielanie fonogramov na vlastnom území. 16 — Rozsudok SHNA, už citovaný, bod 46 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Domnievam sa však, že vzhľadom na to, že

I - 7215

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-192/04

smernica sa nesnaží ustanoviť mechanizmy judiciálnu otázku v tom zmysle, že pokiaľ sa delenia, tento dôsledok nemožno považovať na vysielanie fonogramu vzťahujú príslušné za automatický, ale prípadne môže vyplynúť právne predpisy dvoch členských štátov, z posúdenia vyššie uvedenej zásady. predpísaná odmena pre výkonných umelcov a výrobcov fonogramov je v zmysle článku 8 ods. 2 smernice 92/100 „primeraná", ak jej celková suma prihliada na skutočnú obchodnú hodnotu použitia fonogramu v dotknutých členských štátoch a najmä na veľkosť skutočného a potenciálneho okruhu 75. Na základe toho, čo bolo dosiaľ uvedené, poslucháčov v každom z týchto členských preto navrhujem odpovedať na druhú pre- štátov.

2. Pokiaľ sa na vysielanie fonogramov vzťahujú príslušné právne predpisy dvoch členských štátov, predpísaná odmena pre výkonných umelcov a výrobcov fonogramov je v zmysle článku 8 ods. 2 smernice Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 „primeraná", ak jej celková suma prihliada na skutočnú obchodnú hodnotu použitia fonogramu v dotknutých členských štátoch a najmä na veľkosť skutočného a potenciálneho okruhu poslucháčov v každom z týchto členských štátov.

I - 7217