← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·18.1.2007

C-195/04

ECLI:EU:C:2007:28

Zamieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62004CC0195

KOMISIA/FÍNSKO

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 18. januára 2007 1

1. Táto žaloba predkladá pred Súdnym ktorá implikuje povinnosť transparentnosti, dvorom otázku, do akej miery je obstarávate!, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú ktorý zadáva verejnú zákazku, ktorej hodnota z článku 28 ES". je nižšia ako prahová hodnota stanovená v relevantnej smernici Spoločenstva upravu­ júcej verejné obstarávanie, viazaný povin­ nosťou transparentnosti. Hoci verejná zákazka, ktorej hodnota je nižšia ako prí­ slušná prahová hodnota, môže byť z hospodárskeho hľadiska stále významná, budem v týchto návrhoch pre zjednodušenie označovať takúto verejnú zákazku ako „zákazka nízkej hodnoty".

Príslušné právo Spoločenstva

2 3. Smernica Rady 93/36/EHS o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru stanovuje podmienky pre zadávanie takýchto zákaziek. 2. Komisia sa domáha, aby Súdny dvor v súlade s článkom 226 ES určil, že „Fínska republika si tým, že umožnila [orgánu správy nehnuteľností fínskej štátnej správy], v rámci 2 — Zo 14. júna 1993 (Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 110), osobitne v znení smernice Európskeho parlamentu zmluvy týkajúcej sa vybavenia stravovacieho a Rady 97/52/ES z 13. októbra 1997 (Ú. v. ES L 328, s. 1; Mim. vyd. 06/003, s. 3). Následne po predmetnom období boli ďalšie zariadenia porušiť základné pravidlá Zmluvy zmeny vykonané s m e r n i c o u Komisie 2001/78/ES o ES a najmä zásadu zákazu diskriminácie, z 13. septembra 2001 (Ú. v. ES L 285, s. 1; Mim. vyd. 06/004, s. 94). S účinnosťou od 31. januára 2006 bola smernica 93/36 zrušená a nahradená smernicou Európskeho parla­ mentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby 1 — Jazyk prednesu: angličtina. (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

I - 3353

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. S H A R P S T O N — VEC C-195/04

4. V r o z s a h u , a k ý je relevantný dodávky;... najmä pri vyhradených kona­ v prejednávanej veci, úvodné ustanovenie niach má zverejnenie umožniť dodávateľom stanovuje: členských štátov vyjadriť svoj záujem o zmluvu tým, že sa budú usilovať získať od obstarávateľov vyzvanie na predloženie ponúk podľa požadovaných podmienok."

„[10] ... zmluvy na dodanie tovaru, ktorých 5. Podľa článku 1 písm. a) verejné zmluvy na hodnota je nižšia ako [214 326 eur 3], môžu dodanie tovaru zahŕňajú zmluvy medzi byť oslobodené od súťaže, ako uvádza táto dodávateľom a obstarávateľom, ktorých smernica, a je preto vhodné zabezpečiť ich predmetom je kúpa tovarov. Obstarávateľmi oslobodenie od koordinačných opatrení; sú podľa článku 1 písm. b) štát, regionálne alebo miestne orgány, organizácie, ktoré sa spravujú verejným právom, združenia tvo­ rené jedným alebo niekoľkými takýmito orgánmi alebo organizáciami, ktoré sa spra­ vujú verejným právom.

[14] ... na zabezpečenie rozvoja účinnej súťaže v oblasti verejných zmlúv je nevy­ hnutné, aby oznámenia o vyhlásení metódy 6. Podľa článku 5 ods. 1 písm. a) bodu i) sa verejného obstarávania vypracované obstará- hmotnoprávne harmonizačné ustanovenia vateľmi členských štátov boli zverejnené smernice (články 6 až 27) — vrátane v celom spoločenstve;... informácie obsiah­ spoločných pravidiel oznamovania stanove­ nuté v týchto oznámeniach musia umožniť ných v článkoch 9 až 14 — vzťahujú na dodávateľom so sídlom v spoločenstve aby verejné zmluvy na dodanie tovaru uzatvo­ posúdili, či sa navrhované zmluvy týkajú ich rené obstarávateľmi uvedenými v článku 1 záujmov;... je preto vhodné poskytnúť im písm. b), „ktorých čistá predpokladaná hod­ príslušné informácie o tovare, ktorý má byť nota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) nie dodaný a podmienky na získanie takej je nižšia ako [214 326 eur 4]". Na zákazky nízkej hodnoty sa tak všeobecné pravidlá oznamovania nevzťahujú a členské štáty nie sú pre takéto zákazy povinné uplatniť 3 — Pozri prahové hodnoty stanovené smernicou 93/36 v Ú. v. ES C 379, 1999, s. 20, ktoré nadobudli platnosť 1. januára 2000. pravidlá stanovené touto smernicou, hoci sa Žiadny z účastníkov konania neinformoval Súdny dvor o presnom dátume, kedy bola sporná zmluva uzavretá. samozrejme môžu rozhodnúť tak urobiť Z dôvodov, ktoré uvediem nižšie v bode 24, sa domnievam, podľa vnútroštátnych právnych predpisov. že k tomu došlo v prvej polovici roku 2000. V predmetnom čase bola prahová hodnota na uplatnenie smernice 93/36 menená každé dva roky. S účinnosťou od 1. januára 2002 bola táto prahová hodnota zvýšená na 249 681 eur (pozri prahové hodnoty stanovené smernicou 93/36 v Ú. v. ES C 332, 2001, s. 21). 4 — Pozri poznámku pod čiarou 3.

I - 3354

KOMISIA/FÍNSKO

7. Zmluvy, ktoré spadajú do pôsobnosti Skutočnosti predchádzajúce podaniu smerníc upravujúcich verejné obstarávanie, žaloby o nesplnenie povinnosti musia byť uzavreté prostredníctvom otvore­ ného, užšieho alebo rokovacieho konania. V rámci užšej súťaže je vyhlásenie verejného obstarávania oznámené tak, že podniky sú vyzvané, aby prejavili záujem predložiť ponuku, a následne obstarávate! vyzve obme­ dzený počet podnikov, aby predložili ponuku. V rámci rokovacieho konania môže obstarávate! vybrať podniky, s ktorými 9. Komisia a Fínsko sa čiastočne odlišujú o zákazke rokuje, a to bez predchádzajúceho v opísaní skutkových okolností, ktoré viedli vyhlásenia verejného obstarávania a bez k prejednávanej žalobe, a tieto odlišnosti boli uskutočnenia výberového konania. 5 v priebehu celého konania predmetom váš­ nivých diskusií. Relevantné skutočnosti preto opíšem podrobnejšie a vyzdvihnem sporné body.

Prvé štádium: marec 1998

8. Podľa článku 6 ods. 3 písm. a) obstaráva- telia môžu uzatvoriť zmluvy na dodanie 10. V marci 1998, v rámci užšej súťaže verejného obstarávania, obstarávateľ 6 uverej­ tovaru v rokovacom konaní bez uverejnenia, ak „v otvorenej alebo užšej súťaži nie sú nil v Úradnom vestníku Európskych spolo­ čenstiev a Úradnom vestníku Fínskej podané žiadne ponuky alebo vhodné ponuky 7 za predpokladu, že pôvodné zmluvné pod­ republiky výzvu na predloženie ponúk týkajúcich sa prác na obnove a prestavbe mienky neboli podstatne zmenené, a za predpokladu, že sa Komisii podá správa".

6 — Valtion kiinteistölaitos je bývalým orgánom správy nehnuteľ­ ností fínskej štátnej správy. V roku 2001 bol premenovaný na 5 — V rámci druhej formy rokovacieho konania obstarávate! Senaatti-kiinteistöt. uverejní vyhlásenie verejného obstarávania a vyzve obmedzený 7 — Dodatok k Úradnému vestníku Európskych spoločenstiev S 48 počet podnikov, aby predložili ponuky; podmienky zmluvy z 10. marca 1998 a Úradný vestník Fínskej republiky, séria však môže do určitej miery aj vyjednať. verejné obstarávanie, č. 11 z 12. marca 1998.

I - 3355

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. S H A R P S T O N — VEC C-195/04

budov regionálnej správy v Turku. Fínsko to 13. Účastníci konania si odporujú v otázke, označuje ako „prvé štádium". 8 či v prvom štádiu bola doručená akákoľvek ponuka na obnovu kuchynského vybavenia stravovacieho zariadenia.

11. Uvedená zákazka bola rozdelená do položiek. Tieto okrem iného obsahovali inštalácie kuchynského vybavenia stravova­ cieho zariadenia. V súlade s prílohou IV 14. V odpovedi na otázku Súdneho dvora smernice Rady 93/37/EHS 9bolo spresnené, Fínsko na pojednávaní uviedlo, že v prvom že môžu byt' predložené ponuky pre jednot­ štádiu bola doručená len jedna ponuka na livé položky, ako aj pre väčšinu položiek obnovu kuchynského vybavenia stravova­ alebo pre všetky položky. Hodnota jednotli­ cieho zariadenia, a to od spoločnosti Kopal vých položiek sa pohybovala medzi 1 milió­ Markkinointi Oy (ďalej len „Kopal"). Bližšie nom a 22 miliónmi FIM (približne medzi informácie k tejto ponuke nebolo Fínsko 168 000 a 3,7 milióna eur) a celková hodnota schopné poskytnúť. Fínsko uviedlo, že keďže položiek prekračovala prahovú hodnotu na neboli doručené žiadne ďalšie ponuky, uplatnenie smernice o koordinácii postupov nebolo možné ponuky porovnať. Ponuka verejného obstarávania prác. 10 Práce sa mali spoločnosti Kopal bola preto zamietnutá. uskutočniť v dvoch fázach.

12. Kuchyňa, v ktorej malo byť nainštalo­ vané vybavenie, bola súčasťou reštaurácie, 15. Komisia vyhlásila, že pokiaľ je jej známe, nachádzajúcej sa v priestoroch regionálnej spoločnosť Kopal v roku 1998 nepredložila správy v Turku. žiadnu ponuku.

8 — Na účely rozlíšenia sa budem pridržiavať fínskeho názvoslovia rozdelenia do troch štádií. Nižšie, v bodoch 60 až 63, sa zaoberám otázkou, či ide o tri štádiá toho istého postupu, alebo je potrebné ich považovať za samostatné postupy. 9 — Zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstará­ vania prác (Ú. v. ES L 199, 1993, s. 54; Mim. vyd. 06/002, s. 163) (ďalej len „smernica o verejnom obstarávaní prác"). Vyhlásenie verejného obstarávania (a následný postup) prác na obnovu a prestavbu, ktoré predstavovali väčšinu položiek, upravovala smernica o verejnom obstarávaní prác (skôr než 16. Súdnemu dvoru neboli, pokiaľ ide o prvé smernica 93/36). štádium, predložené žiadne ďalšie dôkazy. 10 — Pozri článok 6 ods. 3 smernice 93/37. Výška prahových hodnôt stanovených podľa smernice 93/37 v Ú. v. ES C 22, Účastníci konania sa v každom prípade 1998, s. 2 (ktorá platila v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 1999) predstavovala 5 000 000 SDR, čo je zhodujú na tom, že v tomto štádiu nebola 29 908 547 FIM. Podľa vyhlásenia verejného obstaráva­ prijatá žiadna ponuka na dodanie vybavenia nia predstavovala odhadovaná celková hodnota zmluvy 38 miliónov FIM. pre stravovacie zariadenie.

I - 3356

KOMISIA/FÍNSKO

Druhé štádium: začiatok roku 2000 nosťou Amica dohodol, že Amica stravovacie zariadenie kúpi na účet obstarávateľa. Obsta­ rávateľ súhlasil s tým, že za nákup stravova­ cieho zariadenia zaplatí 1 050 000 FIM (pri­ bližne 177 000 eur). Táto suma je nižšia ako prahová hodnota na uplatnenie smernice 13 93/36.

17. Na začiatku roku 2000 11 sa verejný obstarávateľ obrátil priamo na štyri podniky, ktoré vyzval na predloženie ponúk týkajúcich sa dodania a inštalácie vybavenia pre stravo­ vacie zariadenie. Na základe nasledujúceho listu z 9. apríla 2001 12 je možné vyvodiť záver, že týmito štyrmi podnikmi boli Dieta Oy (ďalej len „Dieta"), Electrolux Professio­ nal Oy (ďalej len „Electrolux"), Kopal Tretie štádium: koniec roku 2000 a nakoniec vybraný dodávateľ Hackman- -Metos Oy (ďalej len „Hackman-Metos"). Bol to teda obstarávate!, kto sa ako prvý obrátil na spoločnosť Hackman-Metos. Fín­ sko tvrdí, že medzi týmito podnikmi bol fínsky zástupca dodávateľa stravovacieho zariadenia so sídlom v inom členskom štáte 19. Vo februári 2000 verejný obstarávateľ (pravdepodobne Electrolux). Komisia toto tvrdenie nespochybnila. informoval vyššie uvedených adresátov o tom, že sa z dôvodu príliš vysokých cien doručených ponúk rozhodol všetky ponuky odmietnuť. Adresáti však boli vyzvaní, aby svoje nové ponuky predložili nájomcovi, ktorého kontaktné údaje boli priložené. Fínsko túto výzvu a udalosti, ktoré po nej nasledovali, označuje ako „tretie štádium".

18. V tom čase bola reštaurácia, v ktorej malo byť nainštalované stravovacie zariade­ nie, prenajatá obstarávateľom spoločnosti Amica Ravintolat Oy (ďalej len „Amica" alebo „nájomca"). Obstarávate!' sa so spoloč­ 20. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je, či toto oznámenie bolo zaslané 11 — Komisia uvádza, že k týmto výzvam na predloženie ponúk všetkým podnikom, ktoré v roku 2000 pred­ došlo v roku 2000, avšak ani Komisia, ani Fínsko neuviedli presný dátum. Vzhľadom na to, že následné ponuky boli odmietnuté vo februári 2000, museli byť výzvy zaslané v januári alebo vo februári 2000. 12 — Pozri bod 25 nižšie. 13 — Pozri body 4 a 6 vyššie.

I - 3357

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. S H A R P S T O N — VEC C-195/04

ložili ponuku na dodanie vybavenia pre odôvodniť. Fínsko ďalej poznamenáva, že stravovacie zariadenie. ponuka spoločnosti Rakentajamestarit sa týkala hlavných prác (obsahujúcich inštaláciu kuchynského nábytku), a nie dodania vyba­ venia pre stravovacie zariadenie.

23. Zastávam preto názor, že dôkaz ponuky 21. Fínsko tvrdí, že oznámenie bolo zaslané zo strany spoločnosti Rakentajamestarit je všetkým štyrom podnikom. Komisia vo svojej neprípustný a že v každom prípade sa zdá byť replike tvrdí, že nie všetky podniky, ktoré takisto irelevantný. 15 predtým predložili ponuku, boli informované o odmietnutí všetkých ponúk a následne boli vyzvané na predloženie ponuky v „treťom štádiu". Podľa Komisie najmenej jeden pod­ nik, a to spoločnosť Rakentajamestarit Oy (ďalej len „Rakentajamestarit"), ktorý pred­ tým predložil ponuku na dodanie vybavenia pre stravovacie zariadenie, nebol o odmietnutí všetkých ponúk informovaný 24. Nájomca uzatvoril zmluvu s Hackman- a nebol vyzvaný na predloženie ponuky -Metos. 16 Účastníci konania neboli schopní v treťom štádiu. Komisia poukazuje na Súdnemu dvoru oznámiť, kedy sa tak stalo. ponuku (priloženú k jej replike), predloženú Na pojednávaní Komisia poukázala na to, že spoločnosťou Rakentajamestarit. medzi uverejnením v úradnom vestníku a zakúpením vybavenia pre stravovacie zariadenie uplynuli dva roky. Predpokladám teda, že zmluva bola uzavretá pravdepo­ dobne v prvej polovici roku 2000. 17

14 — Pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. februára 1994, Grifoni/ ESAE, C-308/87, Zb. s. I-341, bod 7. 15 — Zo znenia ponuky totiž jasne vyplýva, že bola urobená v rámci druhej fázy prác na obnove a prestavbe, uvedenej vo vyhlásení verejného obstarávania uverejneného v marci 1998. Zdá sa, že Rakentajamestarit tiež ponúkla, že dodá určitý kuchynský nábytok (kredence na uskladnenie a podobne), ale Fínsko zdôraznilo, že Rakentajamestarit nevyrába ani nedo­ dáva žiadne vybavenia pre stravovacie zariadenia (v zmysle 22. Fínsko správne namieta, že Komisia tým, kuchynského zariadenia) a nikdy dodávku takéhoto vybave­ že predložila dôkazy o ponuke spoločnosti nia neponúkla. 16 — Táto informácia sa objavila až na pojednávaní. Rakentajamestarit bez vysvetlenia až vo 17 — Keďže tretie štádium začalo vo februári 2000, bola zmluva svojej replike, porušila článok 42 ods. 1 zrejme uzavretá po tomto dátume. Aj keď je pre zistenie, či prahová hodnota na uplatnenie smernice predstavovala rokovacieho poriadku, podľa ktorého účast­ 214 326 eur alebo 249 681 eur, rozhodujúci dátum uzavretia ník konania, ktorý v replike a v duplike zmluvy (pozri poznámku pod čiarou 3), hodnota zmluvy (približne 177 000 eur) celkom zjavne nedosahuje ani jednu navrhuje ďalšie dôkazy, musí toto omeškanie z týchto prahových hodnôt.

I - 3358

KOMISIA/FÍNSKO

25. Listom z 9. apríla 2001 poskytol obsta­ 27. Proti spornému uzavretiu zmluvy bola r á v a t e ľ adresátom, ktorým bolo zaslané na Komisiu podaná sťažnosť a 18. júla 2002 oznámenie z februára 2000, formulár pre Komisia zaslala Fínsku listom výzvu. Komisia opravný prostriedok proti rozhodnutiu zastávala názor, že obstarávateľ nezabezpečil, o odmietnutí ponúk, ktoré boli predložené aby bola verejná zmluva uzavretá dostatočne v druhom štádiu. transparentne, a Fínsko si preto nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu ukladá člá­ nok 28 ES (sic). Komisia dodala, že podľa informácií, ktoré má k dispozícii, Amica (ako splnomocnenkyňa obstarávateľa) uzavrela zmluvu s podnikom, s ktorým ju spájajú úzke väzby a v ktorom pracujú tí istí zamestnanci, avšak zdá sa, že po začatí súdneho konania Komisia od tohto tvrdenia upustila.

26. Zhrnutie: v prvom štádiu bolo v rámci užšej súťaže v Úradnom vestníku Európskej únie a Úradnom vestníku Fínskej republiky uverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, obsahujúce výzvu na predlože­ 28. Fínsko odpovedalo listom z 3. septembra nie ponúk, pričom jej oddelenou položkou 2002. Uznalo, že postup verejného obstará­ bolo inštalovanie vybavenia pre stravovacie vania podlieha požiadavkám zverejnenia zariadenie. Zdá sa, že jeden podnik, Kopal, a transparentnosti, ale poprelo, že by poru­ možno predložil v prvom štádiu (to znamená šilo článok 28 ES alebo iné ustanovenie práva počas užšej súťaže) ponuku na dodanie Spoločenstva. vybavenia pre stravovacie zariadenie, ale aj v prípade, že tak urobil, ponuka bola odmietnutá. V druhom štádiu sa obstarávateľ s výzvou na predloženie ponuky obrátil na spoločnosť Kopal a na troch ďalších poten­ ciálnych dodávateľov — spoločnosti Dieta, Electrolux a Hackman-Metos —, avšak všetky štyri p o n u k y boli o d m i e t n u t é z dôvodu príliš vysokých cien. V treťom štádiu poveril obstarávateľ nového nájomcu, 29. Keďže Komisia nebola s odpoveďou Fín­ spoločnosť Amica, aby ako jeho splnomoc- ska spokojná, zaslala Fínsku 19. decembra nenkyňa rokovala s tými zo štvorice pod­ 2002 odôvodnené stanovisko. Výslovne nikov (Kopal, Dieta, Electrolux a Hackman- odkázala na rozsudok Súdneho dvora vo veci -Metos), ktoré sa na ňu po predmetnej výzve Telaustria a Telefonadress (ďalej len „Telaus- obstarávateľa obrátia na účely rokovania. Amica uzavrela zmluvu o dodaní vybavenia pre stravovacie zariadenie so spoločnosťou Hackman-Metos.

I - 3359

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. S H A R P S T O N — VEC C-195/04

tria") a zopakovala, že podľa jej názoru vedľajší účastníci konania. Na pojednávaní obstarávateľ v prípade tejto verejnej zmluvy 8. júna 2006 sa Komisia, Fínsko, Nemecko 19 nezabezpečil dostatočnú transparentnost'. a Holandsko vyjadrili ústne.

30. Keďže Komisia nebola s odpoveďou Fín­ ska z 12. februára 2003 (ktorá sa obmedzila Prípustnosť na zopakovanie jeho stanoviska) spokojná, podala túto žalobu o nesplnenie povin- nosti. 20

Námietka neprípustnosti vznesená Fínskom

31. Potom, čo Komisia podala žalobu o nesplnenie povinnosti, informovalo Fínsko 1. decembra 2003 Komisiu o tom, že má v úmysle posilniť vo Fínsku povinnosť trans­ parentnosti. 2 1 33. Fínsko tvrdí, že žaloba je neprípustná. Podľa judikatúry Súdneho dvora je predmet žaloby vymedzený konaním pred podaním žaloby a žalobný návrh nemožno založiť na iných výhradách ako tých, ktoré boli vzne­ sené počas konania pred podaním žaloby. Fínsko je toho názoru, že Komisia rozšírila predmet žaloby nad rozsah vymedzený odôvodneným stanoviskom v dvoch ohľa­ 32. Dánsko, Nemecko a Holandsko pred­ doch. ložili Súdnemu dvoru svoje vyjadrenia ako

18 — Rozsudok Súdneho dvora zo 7. decembra 2000, C-324/98, Zb. s. I-10745. 19 — Pozri bod 62 rozsudku. 20 — Fínsko poukazuje na to, že obstarávanie bolo na vnútro­ štátnej úrovni napadnuté fínskym ministerstvom financií a fínskym ministerstvom obchodu a priemyslu, nie však pred jeho vnútroštátnym súdom na ochranu spotrebiteľov. 21 — V októbri 2004 bola zriadená pracovná skupina pre prípravu 34. Po prvé, Komisia prvýkrát v žalobe návrhu zákona zavádzajúceho povinnosť uverejňovať zmluvy uvádza, že obstarávateľ mal zorganizovať presahujúce stanovené vnútroštátne prahové hodnoty v elektronickej databáze. „verejné obstarávanie". V odôvodnenom sta-

I - 3360

KOMISIA/FÍNSKO

novisku bola uvedená len povinnosť zabez­ Posúdenie pečiť dostatočnú transparentnost'. 2

37. Napriek širokej formulácii navrhovaného určenia, ktorým sa budem zaoberať nižšie, nie som toho názoru, že námietka neprípust­ 35. Po druhé, v žalobe je uvedené, že nosti vznesená Fínskom je opodstatnená. pôvodná výzva nebola úspešná a následne Odôvodnené stanovisko uvádza záver, že verejná zmluva na dodanie vybavenia pre Fínsko pri obstaraní vybavenia pre stravova­ stravovacie zariadenie nebola uverejnená vo cie zariadenie porušilo základné pravidlá forme vyhlásenia verejného obstarávania. Zmluvy, a osobitne zásadu zákazu diskrimi­ Podľa odôvodneného stanoviska však malo nácie, ktorá zahŕňa povinnosť transpa­ nesplnenie povinnosti vyplývať zo skutoč­ rentnosti; v dôsledku toho Fínsko údajne nosti, že zmluvu uzatvoril nájomca konajúci porušilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú ako splnomocnenec obstarávateľa. z článku 28 ES. Žaloba smeruje k určeniu, že Fínsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 28 ES, lebo obstarávateľ pri uzatvorení verejnej zmluvy na dodanie vybavenia pre stravovacie zariadenie porušil základné pravidlá Zmluvy, osobitne zásadu zákazu diskriminácie, ktorá zahŕňa povin­ nosť transparentnosti. Nevidím možnosť ako účinne rozlišovať medzi spôsobom vyjadre­ nia týchto dvoch vyhlásení.

36. Komisia odpovedá, že predmet žaloby je presne uvedený na titulnej strane a v bode 23 žaloby (navrhované určenie). Na týchto miestach, ako aj v odôvodnenom stanovisku sa v podstate tvrdí, že si Fínsko nesplnilo svoje povinnosti, ktoré m u vyplývajú z článku 28 ES, pretože obstarávateľ porušil pri obstarávaní vybavenia pre stravovacie zariadenie základné pravidlá Zmluvy. 38. Je pravda, že Komisia po prvýkrát v žalobe výslovne poukázala na to, že „výzva na predloženie ponúk" mala byť uverejnená, 22 — V anglickom znení odôvodneného stanoviska: „a sufficient že pôvodná výzva nebola úspešná a verejné degree of advertising". Francúzsky preklad znie: „un degré de obstarávanie na dodanie vybavenia pre stra­ publicité adéquat". Na účely analýzy významového rozdielu pozri bod 82 nižšie. vovacie zariadenie následne nebolo vyhlá-

I - 3361

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. S H A R P S T O N — VEC C-195/04

sené vo forme výzvy na predloženie ponúk. 23 žaloby. 29 Zemepisný rozsah a vnútroštátny Žaloba však nie je neprípustná, pokiaľ sa právny základ žaloby o nesplnenie povinnosti obmedzuje na rozšírenie žalobného dôvodu predstavujú jednoznačne podstatu predmetu uplatneného v odôvodnenom stanovisku, bez tohto druhu žalôb. To isté neplatí pre toho aby uvádzala novy žalobný dôvod. 24 podrobné údaje týkajúce sa tvrdení uplatne­ Zdá sa mi, že sa tieto dve podrobné tvrdenia ných v žalobe na podporu hlavného žalob­ uvedené v žalobe obmedzujú na vysvetlenie ného dôvodu Komisie. Je preto potrebné uplatneného žalobného dôvodu, podľa kto­ tieto rôzne prípady rozlišovať. rého predmetná verejná zákazka nebola zverejnená zodpovedajúcim spôsobom, 25 a že tak došlo k porušeniu povinnosti trans­ parentnosti. Nemenia predmet žaloby Komi­ sie.

40. Z toho vyplýva, že námietka vznesená Fínskom nie je dôvodná.

39. Fínsko sa odvoláva na rozsudky Komi­ sia/Holandsko 2 6 a Komisia/Taliansko 2 7 . V prvom uvedenom rozsudku Súdny dvor vyhlásil za neprípustnú časť žaloby Komisie, Navrhované určenie ktorá sa týkala znečistenia vôd, ktorého zemepisný rozsah sa líšil od rozsahu ozna­ čeného Komisiou počas konania pred po­ daním žaloby. 28 V druhom uvedenom roz­ sudku bola žaloba Komisie neprípustná v rozsahu, v akom sa zakladala a) na vnútroštátnych ustanoveniach, na ktoré sa 41. Mám však iné dôvody vážne pochybovať omylom odkázalo počas konania pred po­ o prípustnosti a opodstatnenosti žaloby daním žaloby, a b) na vnútroštátnych usta­ Komisie. noveniach, ktoré sa líšili od ustanovení uplatnených počas konania pred podaním

23 — Komisia chcela pravdepodobne v skutočnosti poukázať na to, že po neúspešnej užšej súťaži sa malo zorganizovať nové verejné obstarávanie, ktorým mohlo byť rokovacie konanie. 24 — Rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 2004, Komisia/ Francúzsko, C-340/02, Zb. s. I-9845, bod 29. 42. Súdny dvor uviedol, že Komisia je 25 — Pozri bod 34 vyššie. povinná v návrhoch žaloby podanej na 26 — Rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2001, C-152/98, Zb. s. I-3463, bod 23. 27 — Rozsudok Súdneho dvora z 15. januára 2002, C-439/99, Zb. s. I-305, bod 11. 28 — Body 24 a 25. 29 — Pozri body 13 a 14.

I - 3362

KOMISIA/FÍNSKO

základe článku 226 ES predložiť presné Zmluvy alebo (pravdepodobne) iv) všetkých žalobné dôvody, o ktorých má Súdny dvor týchto uvedených pravidiel. rozhodnúť, a že tieto návrhy sa musia formulovať jednoznačným spôsobom, aby Súdny dvor nerozhodol ultra petita alebo neopomenul rozhodnúť o žalobnom 30 dôvode.

46. Po druhé, Komisia výslovne neuvádza, prečo je pre jej žalobu relevantný člá­ nok 28 ES.

43. Komisia sa domáha, aby Súdny dvor určil, že „Fínska republika si tým, že umožnila [orgánu správy nehnuteľností fín­ skej štátnej správy] v súvislosti so zmluvou 47. Článok 28 ES stanovuje, že množstevné týkajúcou sa vybavenia stravovacieho zaria­ obmedzenie dovozu a všetky opatrenia denia porušiť základné pravidlá Zmluvy o ES s rovnocenným účinkom sú medzi členskými a najmä zásadu zákazu diskriminácie, ktorá štátmi zakázané. Tento zákaz sa vzťahuje na implikuje povinnosť t r a n s p a r e n t n o s t i , všetky vnútroštátne opatrenia. 31 nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 28 ES".

48. Vo svojej žalobe však Komisia presne neuvádza, ktorý akt predstavuje opatrenie, 44. Táto formulácia rozhodne nie je presná. akt alebo postup, ktorý bol údajne v rozpore s článkom 28 ES. Komisia len všeobecne vytýka konanie obstarávateľa „v súvislosti so zmluvou" týkajúcou sa vybavenia pre stravo­ vacie zariadenie.

45. Po prvé, z takto formulovaného textu nie je možné zistiť, či sa Komisia domáha, aby bolo určené porušenie i) článku 28 ES; ii) v ňom uvedenej zásady zákazu diskrimi­ 49. Preto zastávam názor, že navrhované nácie; iii) ďalších základných pravidiel určenie neuvádza presné žalobné dôvody,

30 — Rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 2006, Komisia/Francúz­ 31 — Rozsudok Súdneho dvora z 24. novembra 2005, Schwarz, sko, C-255/04, Zb. s. I-5251, bod 24. C-366/04, Zb. s. I-10139, bod 28.

I - 3363

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-195/04

o ktorých má Súdny dvor rozhodnúť, to tak, potom Komisia nevysvetlila, že je to a žaloba musí byť vyhlásená za neprípustnú. tak aj v tomto prípade. Podľa môjho názoru má táto skutočnosť za následok neprípust­ nosť žaloby v rozsahu, v akom jasne neuvá­ dza, do akej miery údajné porušenie povin­ nosti t r a n s p a r e n t n o s t i porušuje článok 28 ES.

50. V prípade, že by Súdny dvor nebol toho istého názoru, budem sa teraz zaoberať preskúmaním samotnej veci.

53. Pre prípad, že ani s týmto mojím názorom nebude Súdny dvor súhlasiť, pod­ robne preskúmam žalobný dôvod Komisie.

O veci samej

Úvodné otázky 54. Je nesporné, že napadnutá zákazka bola zákazkou nízkej hodnoty, a že teda nespadá do pôsobnosti smernice 93/36.

51. Komisia nevysvetlila, do akej miery porušil obstarávateľ negatívnu povinnosť stanovenú v článku 28 ES, keď nezabezpečil uverejnenie spornej zákazky alebo nezačal novy postup verejného obstarávania, pričom obidva postupy zahŕňajú pozitívne povin­ 55. Je navyše ustálenou judikatúrou, že hoci nosti. sú niektoré zmluvy vylúčené z pôsobnosti smerníc Spoločenstva upravujúcich verejné obstarávanie, obstarávatelia, ktorí ich uza­ tvárajú, sú povinní dodržiavať základné pravidlá Zmluvy. 32 Obstarávatelia musia

52. Upresňujem, že nepopieram, že člá­ 32 — Pozri uznesenie Súdneho dvora z 3. decembra 2001, nok 28 ES môže zakladať povinnosť trans­ Vestergaard, C-59/00, Zb. s. I-9505, bod 20, a rozsudok Súdneho dvora z 20. októbra 2005, Komisia/Francúzsko, parentnosti. Chcem tým povedať, že pokiaľ je C-264/03, Zb. s. I-8831, bod 32.

I - 3364

KOMISIA/FÍNSKO

dodržiavať osobitne zásadu zákazu diskrimi­ 58. V prípade, že to tak nebolo, splnil si nácie z dôvodu štátnej príslušnosti, zásadu, obstarávateľ povinnosť transparentnosti ktorá opäť zahŕňa povinnosť transparent­ v roku 2000 (v druhom a treťom štádiu), nosti, ktorá obstarávateľom umožňuje pre­ keď sa dvakrát s výzvou na predloženie svedčiť sa o tom, že sa zásada zákazu ponuky priamo obrátil na štyroch potenciál­ 33 diskriminácie dodržiava. nych záujemcov?

59. Pri posudzovaní tejto otázky zdôrazňu­ 56. Úspech žaloby Komisie tak závisí od jem, že opatrenia prijaté v roku 1998 (prvé otázky, či opatrenia prijaté obstarávateľom štádium) a v roku 2000 (druhé a tretie počas verejného obstarávanie na dodanie štádium) predstavujú veľmi rozdielne stupne vybavenia pre stravovacie zariadenie boli uverejnenia. Nie je možné pochybovať o tom, postačujúce pre dodržanie povinnosti trans­ že povinnosť transparentnosti je splnená parentnosti, tak ako to stanovuje judikatúra. uverejnením oznámenia o vyhlásení verej­ Odpoveď na túto otázku závisí od zodpove­ ného obstarávania na zmluvu, ktorá musí byť dania dvoch ďalších otázok. uzavretá v rámci užšej súťaže, v Úradnom vestníku Európskej únie (bez ohľadu na to, že k pôvodnému uverejneniu došlo na základe požiadaviek smernice o verejnom obstará­ vaní prác, a nie smernice 93/36). Je skôr možné diskutovať o tom, či povinnosť trans­ parentnosti je splnená aj pri priamom kontaktovaní štyroch podnikov. 57. Bola oznámením o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré obstarávateľ uverejnil v marci 1998 v rámci užšej súťaže, v súlade so smernicou o koordinácii postupov verej­ ného obstarávania prác, uverejnená v podstate tá istá verejná zmluva o dodaní ako tá, ktorá bola nakoniec uzavretá začiat­ kom roku 2000, a tým zabezpečená dosta­ točná transparentnosť? Vzťahuje sa oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania z roku 1998 na verejnú zmluvu o dodaní vybavenia uzavretú začiatkom roku 33 — Rozsudok Súdneho dvora zo 7. decembra 2000, Telaustria (už 2000, a bola teda splnená povinnosť trans­ citovaný v poznámke pod čiarou 18, body 60 a 61). Kľúčový parentnosti?

výrok

tejto judikatúry bol medzitým potvrdený druhým b o d o m odôvodnenia smernice 2004/18, už citovanej v poznámke pod čiarou 2, ktorý uvádza, že „zadávanie zákaziek v členských štátoch v mene štátu, regionálnych alebo miestnych orgánov a ďalších inštitúcií v správe subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom, podlieha rešpektovaniu zásad zmluvy, najmä... zásady voľného pohybu tovaru, zásady slobody usadiť sa a zásady slobody poskytovať služby a zásad z nich vyplývajúcich, napríklad zásada rovnakého zaobchádzania, zásada nediskriminácie, zásada vzájomného uznávania, zásada proporcionality a zásada 60. Fínsko tvrdí, že na účely posúdenia transparentnosti". otázky súladu s článkom 28 ES sa uskutočnil

I - 3365

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-195/04

„len jeden postup verejného obstarávania". loženie ponúk skôr, ako sa stal vlastníkom Upresňuje, že zmluva o dodaní vybavenia pre stravovacieho zariadenia. Táto výčitka sa týka stravovacie zariadenie bola najskôr uverej­ druhého a tretieho štádia. Podľa Komisie nená ako oddelená položka v rámci celkovej preto obstarávateľ pri vyhlásení verejného zmluvy na stavebné práce týkajúce sa budov obstarávania na zmluvu o dodaní vybavenia v Turku. Táto zmluva bola všetkým poten­ pre stravovacie zariadenie nezabezpečil ade­ ciálnym dodávateľom oznámená uverejne­ kvátny stupeň uverejnenia, čím si nesplnil ním oznámenia o vyhlásení verejného obsta­ povinnosť, ktorá mu vyplýva z povinnosti rávania v Úradnom vestníku EÚ v roku 1998. transparentnosti. Tri štádiá predstavujú tri časti toho istého postupu.

63. Nesúhlasím s Fínskom, že z formálneho hľadiska predstavujú tieto tri štádiá jediný postup verejného obstarávania. Prvé štádium pozostávalo z užšej súťaže, ktorá, pokiaľ ide o položku týkajúcu sa dodania vybavenia pre 61. Fínsko zastáva názor, že v prípade stravovacie zariadenie, nebola úspešná. Počas zákazky nízkej hodnoty si povinnosť trans­ druhého štádia obstarávateľ priamo kontak­ parentnosti n u t n e nevyžaduje osobitnú toval štyri podniky, z ktorých najmenej tri formu uverejnenia ani formálnu výzvu na nepredložili ponuku v užšej súťaži. Preto ssa predloženie ponúk. Uplatnenie povinnosti zdá, že druhým štádiom sa začalo oddelené transparentnosti závisí od okolností a riadi rokovacie konanie. Po odmietnutí ponúk sa v prvom rade vnútroštátnymi právnymi predložených v tomto konaní bolo v treťom predpismi. Fínsko v tomto názore podporujú štádium začaté nové rokovacie konanie. Dánsko, Nemecko a Holandsko.

64. To znamená, že je nutné preskúmať, či druhé a tretie štádium je možné za daného

62. Komisia sa snaží oddeliť každé z troch vyššie uvedených štádií. Obstarávateľovi 34 — Z toho odvodzujem, že skutočným žalobným dôvodom je, že obstarávateľ nezačal nový postup verejného obstarávania: vytýka, že neuverejnil novú výzvu na pred­ pozri poznámku pod čiarou 23.

I - 3366

KOMISIA/FÍNSKO

skutkového stavu považovať za priamy robný opis prác znie: „Mestská budova, následok neúspešného prvého štádia, takže rozsiahle renovačné práce a úprava, sta­ požiadavky na transparentnost' pre druhé vebné, klampiarske a ventilačné práce, práce a tretie štádium boli splnené už v roku na monitorovacích, chladiacich, bezpečnost­ 1998 a to uverejnením výzvy na predkladanie ných a elektrických zariadeniach a inštalácia ponúk v Úradnom vestníku Európskej únie. vybavenia pre stravovacie zariadenia". Vyhlá­ senie verejného obstarávania takisto jasne uvádzalo, 36 že záujemcovia môžu predložiť ponuky pre jednotlivé položky, alebo pre väčšinu položiek, ako aj pre všetky položky, a potenciálni záujemcovia boli vyzvaní, aby kontaktovali obstarávateľa 37 (vo fínskom jazyku) s cieľom získať dodatočné informácie o technických a správnych aspektoch zákazky. 38

65. Na účely zodpovedania na túto otázku je 67. Komisia sa nesnaží tvrdiť, že oznámenie potrebné najskôr určiť, či výzva uverejnená o vyhlásení verejného obstarávania nebolo v roku 1998 v rámci užšej súťaže sa musí dostatočne jasné. Zdá sa, že uznáva, že naozaj považovať za výzvu na predloženie vyhlásením verejného obstarávania došlo ponúk na dodanie vybavenia pre stravovacie naozaj k výzve na predloženie ponúk na zariadenie ako samostatnú položku a po dodanie vybavenia pre stravovacie zariade­ druhé, či podmienky verejného obstarávania nie. 3 9 Zdá sa, že sa jej argumentácia na dodanie, uverejnené v rámci užšej súťaže obmedzuje na tvrdenie, že to, čo sa stalo boli v podstate tie isté ako podmienky v roku 2000, nie je možné považovať len za zákazky dotknutej v druhom a treťom štádiu. pokračovanie udalostí z roku 1998.

68. Podľa môjho názoru by sa oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania z roku

35 — Bod 3 písm. b) pôvodného fínskeho znenia vyhlásenia verejného obstarávania. Hoci to nič nemení na skutočnosti, že obstarávateľ sám vykonal potrebné opatrenia, aby v rámci Spoločenstva hľadal záujemcov o inštalovanie vybavenia pre stravovacie zariadenie, je potrebné poznamenať, že iné jazykové verzie vyhlásenia verejného obstarávania (ktoré sú v skutočnosti zhrnutím pôvodného znenia) túto osobitnú 66. Po prvé, verejná zmluva na práce uve­ položku nespomenuli. 36 — Bod 3 c). rejnená v úradnom vestníku v roku 1998 má 37 — Bod 6 b). názov „Stavebné práce (rekonštrukcia, roz­ 38 — Bod 13. šírenia, prestavba a opravné práve)". Pod­ 39 — Bod 21 žaloby.

I - 3367

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-195/04

1998, hoci nepredstavuje model jasnosti, 70. Fínsko odpovedá, že základné pod­ mohlo prima facie považovať za výzvu na mienky zákazky neboli počas postupu verej­ vyjadrenie záujmu na predložení ponúk na ného obstarávania zmenené. Upresňuje, že inštaláciu vybavenia pre stravovacie zariade­ za uzavretie bol od začiatku do konca nie; a Komisia to nepoprela. Súhlasím preto zodpovedný obstarávateľ. Fínsko uvádza, že s Fínskom, keď tvrdí, že potenciálni záujem­ jediné zmeny, ku ktorým došlo, spočívajú covia pochopili znenie vyhlásenia verejného v skutočnosti, že počas tretieho štádia obstarávania uverejneného v ú r a d n o m uzavrela Amica zmluvu ako splnomocnená vestníku v marci 1998 tak, že sa o dodaní zástupkyňa a obstarávateľ vopred stanovil vybavenia pre stravovacie zariadenie môžu sumu, ktorú za nákup zaplatí. informovať a predložiť ponuky týkajúce sa tohto dodania, ako ku samostatnej po­ ložke. 40

71. Nemyslím si, že Komisia preukázala, že sa podmienky zákazky zmenili počas týchto t r o c h štádií n a t o ľ k o , aby t o stačilo k prerušeniu kontinuity medzi týmito štá­ 69. Po druhé, Komisia uvádza, že podmienky diami. Hoci počas tretieho štádia obstaráva­ verejného obstarávania sa medzi rôznymi teľ použil spoločnosť Amica ako splnomoc- štádiami zmenili. Zdôrazňuje, že oznámenie nenkyňu pre vykonanie nákupu a znášanie o vyhlásení verejného obstarávania v roku nákladov, boli výzvy na predloženie ponúk 1998 neuvádza nájomnú zmluvu uzavretú so v treťom štádiu urobené v mene obstaráva- spoločnosťou Amica a jej účasť na uzavretí teľa, a nie v mene spoločnosti Amica. Okrem zmluvy. 4 1 Na pojednávaní Komisia toho suma, ktorú obstarávateľ určil ako svoj s odkazom na list (priložený k jej replike) príspevok na nákup, sa nachádza v pásme poukázala tiež na zmenu plánu pre reštau­ hodnôt, ktoré boli stanovené pre samostatné ráciu, zmenu sumy pridelenej zákazke položky uverejnené v rámci verejného obsta­ a zmenu financovania nákupu (o ktoré sa rávania na stavebné práce v roku 1998. Podľa teraz mali deliť obstarávateľ a Amica). môjho názoru ani výzvy na predloženie ponúk zaslané počas tretieho štádia nepotvr­ dzujú tvrdenie Komisie, že nájomná zmluva uzavretá medzi obstarávateľom 40 — Na podporu tohto postoja Fínsko zdôrazňuje, že jeden potenciálny obstarávateľ (Kopal) toto vyhlásenie v tomto a spoločnosťou Amica spôsobila zmenu zmysle pochopil a predložil ponuku osobitne na dodanie podmienok zákazky. Objasňujú len úlohu vybavenia pre stravovacie zariadenie. 41 — Vzhľadom na chronológiu by to ťažko mohlo spomenúť. spoločnosti Amica ako splnomocnenkyne.

I - 3368

KOMISIA/FÍNSKO

72. V rozpore s článkom 42 ods. 1 Rokova­ parentnosti tým, že sa následne na účely cieho poriadku Súdneho dvora Komisia nákupu vybavenia pre stravovacie zariadenia nevysvetlila, prečo bol list, ktorý obstarávateľ rozhodol pre rokovacie konanie bez ďalšieho zaslal fínskemu ministerstvu o b c h o d u uverejnenia. a priemyslu, predložený ako dôkaz, až ako príloha k jej replike. Tento list tak pred­ stavuje nový dôkaz predložený oneskorene v zmysle článku 42 ods. 1 rokovacieho poriadku a nie je možné ho vziať do úvahy. 42 Komisia nepredložila žiadny iný dôkaz, že došlo k podstatnej zmene v povahe alebo množstve vybavenia pre stravovacie zariade­ nie, ktoré sa malo dodať, tak ako to bolo uverejnené počas týchto troch rôznych štádií. 75. Podľa článku 6 ods. 3 písm. a) smernice 93/36 môžu obstarávatelia uzatvoriť zmluvy na dodanie tovaru v rokovacom konaní bez uverejnenia vo forme vyhlásenia verejného obstarávania, pokiaľ nie sú v rámci užšej súťaže p o d a n é žiadne ponuky, pokiaľ zmluvné podmienky neboli podstatne zme­ nené a za predpokladu, že sa Komisii podá správa.

73. Z týchto dôvodov zastávam názor, že verejné obstarávanie na dodanie vybavenia pre stravovacie zariadenie uverejnené v roku 1998 v rámci užšej súťaže bolo v podstate totožné s obstarávaním z roku 2000 v rámci rokovacieho konania.

76. Nedávno bolo zdôraznené, 43 že ak je použitie výnimky zo smerníc upravujúcich verejné obstarávanie výslovne povolené, čiže rokovacie konanie bez predchádzajúceho oznámenia o vyhlásení verejného obstaráva­ nia je odôvodnené, nemôže potom existovať žiadna povinnosť oznamovania. Zásady, ktoré sú odvodené zo Zmluvy, nemôžu 74. Ak je to tak, a užšia súťaž nebola úspešná zaviesť povinnosť oznamovania tam, kde z dôvodu, že nebola predložená žiadna prijateľná ponuka, vzniká ďalšia otázka, a to, či obstarávate!' porušil povinnosť trans­ 43 — V návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 2. j ú n a 2005 vo veci Komisia/Taliansko (rozsudok z 27. októbra 2005, C-525/03, Zb. s. I-9405), bod 47. Súdny dvor sa touto otázkou nezaoberal, lebo zastával názor, že žaloba je neprípustná. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesla 42 — Pozri rozsudok Grifoni/ESAE, už citovaný v poznámke pod generálna advokátka Stix-Hackl 14. septembra 2006 vo veci čiarou 14, bod 7. Komisia/Írsko (C-532/03, vec v konaní), bod 111.

I - 3369

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-195/04

smernice výslovne stanovujú výnimku, inak Boli výzvy na predloženie ponúk zaslané by táto výnimka nemala zmysel v roku 2000 samy osebe postačujúce pre splnenie povinnosti transparentnosti?

77. Podľa môjho názoru sa rovnaké úvahy 79. V prípade, že by Súdny dvor dospel uplatnia na obstarávanie, ktoré spadá do k záveru, že na rozdiel od môjho názoru pôsobnosti smernice 93/36 z dôvodu jeho druhé a tretie štádium nesúvisia s prvým nízkej hodnoty. 4 4 Článok 6 ods. 3 písm. a) štádiom a nie je možné domnievať sa, že sa výslovne povoľuje uplatnenie rokovacieho na ne vzťahuje oznámenie o vyhlásení verej­ konania bez predchádzajúceho uverejnenia ného obstarávania z roku 1998, musím oznámenia o vyhlásení verejného obstaráva­ posúdiť, či výzvy na predloženie ponúk nia, pokiaľ ide o zákazky, na ktoré sa zaslané priamo štyrom podnikom v roku smernica vzťahuje. Z toho vyplýva, že tento 2000 boli v súlade s povinnosťou trans­ postup sa môže podobne uplatniť na zákazku parentnosti. nízkej hodnoty.

80. Komisia preto uvádza, že aby napadnutá zmluva zabezpečila dodržanie povinnosti 78. Dospela som preto k záveru, že obstará- transparentnosti, musela by byť uzavretá vateľ neporušuje povinnosť transparentnosti v súlade s podmienkou stanovenou stanovenú právom Spoločenstva, ak sa po 45 v rozsudku Telaustria . V tomto rozsudku uskutočnení užšej súťaže uverejnením vyhlá­ Súdny dvor rozhodol, že povinnosť trans­ senia o neúspechu tohto postupu z dôvodu parentnosti uložená obstarávateľovi „zabez­ neexistencie vhodných ponúk uplatní roko­ pečuje pre každého potenciálneho uchádzača vacie konanie bez uverejnenia verejnej adekvátny stupeň zverejnenia, umožňujúci zmluvy na dodanie a ak sú podmienky sprístupnenie [dotknutého trhu] konkuren­ zákazky v obidvoch postupoch v podstate cii, ako aj kontrolu nestrannosti postupov totožné. verejného obstarávania".

44 — Generálny advokát Jacobs vyjadril rovnaký postoj v bode 48 svojich návrhov prednesených vo veci Komisia/Taliansko. 45 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 62.

I - 3370

KOMISIA/FÍNSKO

81. Fínsko, Nemecko a Holandsko sú toho zmluvu. Vo svojich návrhoch prednesených názoru, že obstarávateľ pri uzavretí zmluvy, vo veci Telaustria 48 generálny advokát Fen- ktorá nespadá do pôsobnosti smerníc, musí nelly uviedol, že Komisia v tejto veci tvrdila, dodržiavať povinnosť transparentnosti, avšak že povinnosť transparentnosti nevyžaduje naďalej zostáva otázkou, čo v kontexte kon­ uverejnenie, pričom generálny advokát zastá­ krétneho verejného obstarávania pre splne­ val ten istý názor. 49 nie tejto povinnosti predstavuje „dostatočný stupeň" zverejnenia. 46 V podstate je na obstarávateľovi, aby pod kontrolou prísluš­ ných súdov posúdil, či sú podrobné pod­ mienky vyhlásenia primerané pre danú zákazku. 47

83. Zdá sa mi, že pokiaľ zmluva nespadá do pôsobnosti smerníc, musí sa adekvátny stupeň uverejnenia určovať podľa potenciál­ neho trhu pre túto zmluvu. Obstarávateľ musí zabezpečiť dostatočnú transparentnosť umožňujúcu otvorenie tohto trhu konkuren­ cii, ako aj kontrolu nestrannosti postupov verejného obstarávania. 5 0 V zásade preto musí byť pre dotknutú verejnú zmluvu zabezpečená určitá transparentnosť. Bez takéhoto uverejnenia je ťažké vidieť, ako 82. Ako zdôraznilo Dánsko a Holandsko, môže existovať rovnocenné zaobchádzanie použitie slova „advertising" je v anglickom alebo transparentnosť. znení rozsudku problematické. Na jednej strane tento pojem znamená povinnosť uverejniť. Na druhej strane sú slová použité v iných jazykových verziách („Öffentlichkeit" v nemčine ako jazyku konania; „publicite" vo francúzštine; „pubblicità" v taliančine; „publicidad" v španielčine) bližšie anglic­ kému pojmu „publicity". Podľa môjho názoru pojem „publicity" neznamená nutne povin­ nosť uverejniť. Znamená však povinnosť urobiť viac než len kontaktovať jediného 84. Majú byť požiadavky uverejnenia pre potenciálneho záujemcu a uzavrieť s ním takéto zmluvy stanovené právom Spoločen-

46 — Pozri tiež bod 75 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Stix-Hackl 14. septembra 2006 vo veci Komisia/ 48 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 18. Írsko (C-507/03, vec v konaní), a body 75 až 77 návrhov, 49 — Pozri body 42 a 43 návrhov. ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 21. apríla 2005 vo 50 — Toto je postoj, ktorý navrhla generálna advokátka Stix-Hackl veci Impresa Portuale di Cagliari (C-174/03, vec v konaní). vo svojich návrhoch zo 14. septembra 2006 vo veci Komisia/ 47 — Rozsudok Súdneho dvora z 13. októbra 2005, Parking Brixen, Írsko (C-507/03, už citovaných v poznámke pod čiarou 46), C-458/03, Zb. s. I-8585, bod 50. bod 80.

I - 3371

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. S H A R P S T O N — VEC C-195/04

stva, alebo majú byť ponechané vnút­ stupeň uverejnenia, ponecháva však na roštátnemu právu? vnútroštátnom zákonodarcovi, aby podrobne určil, aké toto uverejnenie má byť.

86. Tento logický záver je potvrdený Súd­ 85. Zdá sa mi, že existuje podstatný rozdiel nym dvorom, ktorý v rozsudku vo veci medzi potenciálnym trhom pre zákazku, Coname 5 2 uviedol, že vzhľadom na osobitné ktorej hodnota presahuje prahovú hodnotu, okolnosti, akou je veľmi obmedzený hospo­ ale ktorá je z akéhokoľvek dôvodu vylúčená dársky zisk, by bolo možné rozumne tvrdiť, z pôsobnosti príslušnej smernice, že podnik nachádzajúci sa v inom členskom a potenciálnym trhom pre zákazku nízkej štáte by sa nezaujímal o predmetnú koncesiu. hodnoty. V prípade skôr uvedenej zákazky Účinky na dotknuté základné slobody by teda môže aj napriek tomu ísť o hospodársky mali byť považované za príliš náhodné veľmi významnú zmluvu. Je ľahko pochopi­ a príliš nepriame nato, aby sa mohol vyvodiť teľné, prečo by mal zákaz diskriminácie, záver o neexistencii akejkoľvek transparent­ spolu s povinnosťou transparentnosti, ktorá nosti. 5 3 Tam uvedené „osobitné okolnosti" z neho vyplýva, viesť k požiadavke práva predstavujú výnimku zo všeobecného pra­ Spoločenstva zabezpečiť zodpovedajúce nad­ vidla, podľa ktorého má existovať určité národné uverejnenie takejto zákazky. Takáto uverejnenie. Z tohto konštatovania však zákazka sa pojmovo nachádza pod prahovou nevyvodzujem záver, že sú týmto prenesené hodnotou, od ktorej sa uplatňuje prahová do súvislosti všetky požiadavky uverejnenia hodnota. Táto prahová hodnota označuje smerníc upravujúcich verejné obstarávanie bod, od ktorého sa zákonodarca rozhodol (zákazky nízkej hodnoty), ktoré zákonodarca vedome neuplatňovať podrobné požiadavky Spoločenstva vedome vylúčil z pôsobnosti uverejnenia. Podľa môjho názoru tým záko­ týchto smerníc. nodarca taktiež implicitne definoval, ktoré verejné zákazky si zaslúžia, aby z dôvodu ich hospodárskeho významu podliehali podrob­ ným požiadavkám uverejnenia uložených právom Spoločenstva. 51 Zastávam názor, že právo Spoločenstva požaduje, aby pre takúto zákazku existoval v podstate vždy určitý

87. V dôsledku toho neprijímam tvrdenie 51 — Podobne generálna advokátka Stix-Hackl uviedla vo svojich návrhoch prednesených vo veci Komisia/Írsko, C-507/03, Komisie, podľa ktorého právo Spoločenstva uvedené vyššie v poznámke pod čiarou 46, bod 62, že sa zákonodarca Spoločenstva vedome rozhodol stanoviť obme­ dzené povinnosti transparentnosti pre uzatváranie zmlúv na neprioritné služby — povinnosti, ktoré sú menej rozsiahle ako povinnosti uložené smernicou Rady 92/50/EHS z 18. júla 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb 52 — Rozsudok z 21. júla 2005, C-231/03, Zb. s. I-7287. (Ú. v. ES L 209, 1992, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322). 53 — Body 18 až 20.

I - 3372

KOMISIA/FÍNSKO

požaduje, aby obstarávatelia uplatnili pod­ uverejnenia vo vzťahu k potenciálnemu trhu robné požiadavky práva Spoločenstva pre — povinnosť, ktorej skutočné podrobnosti zabezpečenie uverejnenia zmlúv nízkej hod­ však nie je možné nájsť v žiadnom predpise noty. Tento záver podporujú dva hlavné prijatom na úrovni Spoločenstva — viedlo by argumenty. to k značnej právnej neistote pre obstaráva- teľov a potenciálnych záujemcov, ktorí by chceli uzavrieť zákazky nízkej hodnoty. Odpoveď na otázku, kedy, kde a v akej forme majú byť takéto zákazky uverejnené, nie je možné nájsť priamo v judikatúre a ako som už naznačila, táto oblasť nie je upravená sekundárnym právom.

88. Po prvé, zásada subsidiarity zakotvená v článku 5 ES stanovuje, že právo Spoločen­ stva môže vnútroštátne právo obmedziť len do tej miery, do akej je to odôvodnené posúdením výhod a nevýhod. 54 Uloženie podrobnej povinnosti stanovenej právom Spoločenstva spočívajúcej v uverejnení záka­ ziek nízkej hodnoty v celom Spoločenstve znamená, že nepovšimnutou zostane časť legislatívneho zámeru, ktorý viedol k prijatiu smernice 93/36. Prahové hodnoty stanovené v rôznych smerniciach upravujúcich verejné obstarávanie označujú hranicu medzi tým, čo 90. Právna neistota, ktorá by uložením tejto podľa dohody členských štátov má byť povinnosti vznikla, je znázornená pochyb­ harmonizované na úrovni Spoločenstva nosťami samotnej Komisie. V odpovedi na a tým, čo zostáva v právomoci členských priamu otázku Súdneho dvora bola schopná štátov. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, len vágne formulovať, aká forma uverejnenia že stanovenie podrobných požiadaviek uve­ by sa požadovala pre splnenie povinnosti rejnenia na úrovni Spoločenstva pre zákazky transparentnosti v prejednávanej veci. Komi­ nízkej hodnoty je nezlučiteľné so zásadou sia nedávno argumentovala, v kontexte uza­ subsidiarity. tvárania zmlúv na služby pohotovostnej prepravy sanitnými vozidlami, ktoré nespa­ dali do pôsobnosti smerníc upravujúcich verejné obstarávanie, že pre „dostatočné" uverejnenie nebolo potrebné žiadne vnútro­ štátne alebo m e d z i n á r o d n é oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania — posta­ čovali oznámenia zaslané niektorým podni­ kom. 55 Toto tvrdenie je v priamom proti­ 89. Po druhé, pokiaľ by bola na úrovni klade so stanoviskom, ktoré v prejednávanej Spoločenstva zavedená podrobná povinnosť veci zaujala Komisia.

54 — Pozri BRAUN, P.: A Matter of Principle(s) — the Treatment of Contracts Falling Outside the Scope of the European 55 — Pozri bod 29 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Public Procurement Directives. (2000) In: 9 Public Procure­ Stix-Hackl 14. septembra 2006 vo veci Komisia/Írsko ment Law Review (1), s. 47. (C-532/03, už citovaných v poznámke pod čiarou 43).

I - 3373

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. S H A R P S T O N — VEC C-195/04

91. Krátko po pojednávaní v prejednávanej 92. Nedomnievam sa, že záver, ku ktorému veci vydala Komisia oznámenie, v ktorom som dospela, je v rozpore s judikatúrou veľmi podrobne uviedla svoj názor na otázku vychádzajúcou z r o z s u d k u Telaustria, kedy, kde a v akej forme sa majú „uverejniť" v ktorom Súdny dvor od obstarávateľov zákazky, ktoré nespadajú do pôsobnosti požadoval, aby zabezpečili dostatočný „stu­ smerníc upravujúcich verejné obstaráva­ peň" uverejnenia, ktorý umožňuje otvorenie 56 nie. Počas argumentácie v prejednávanej verejného obstarávania služieb hospodárskej veci Komisia nevysvetlila, ako údajné poru­ súťaže v rámci Spoločenstva a zároveň kon­ šenie Zmluvy, ktoré sa vytýka Fínsku, súvisí trolu nestrannosti postupov verejného obsta­ s požiadavkami, ktoré v tomto oznámení rávania. 5 8 Po bližšom preskúmaní je zrejmé, navrhuje. Okrem toho, v samotnom úvode že sa tieto prípady týkali koncesií na verejné oznámenia sa uvádza, že oznámenie nevy­ služby, ktoré sú bez ohľadu na svoju tvára žiadne nové predpisy a že príslušným hospodársku hodnotu vylúčené pre výklad právnych predpisov Spoločenstva z pôsobnosti smerníc upravujúcich verejné je vo všetkých prípadoch výlučne Súdny obstarávanie. Hodnoty koncesií, ktoré boli dvor. 57 dotknuté v týchto prípadoch zodpovedali zmluvám podliehajúcim požiadavkám uve-

56 — Výkladové oznámenie Komisie o právnych predpisoch Spoločenstva uplatnitelných na zadávanie zákaziek, na ktoré sa úplne alebo čiastočne nevzťahujú smernice o verejnom obstarávaní (Ú. v. EÚ C 179, 2006, s. 2): pozri osobitne bod 2.1. Jazykové rozdiely konštatované v bode 82 pre­ trvávajú. Napríklad anglické jazykové znenie oznámenia používa „advertising". Nemecké znenie kolíše medzi „Bekanntmachung" a „Öffentlichkeit". Francúzske, talianske a španielske jazykové znenia používajú obmeny pojmu „publicity" („publicite", „pubblicità" a „publicidad"). Všetky uvedené príklady však predstavujú formy uverejnenia. Oznámenie uvádza, že za rozhodnutie o tom, aké bude najvhodnejšie médium pre uverejnenie, zodpovedajú verejní obstarávatelia, ale že ich voľba by sa mala riadiť posúdením významu danej zmluvy pre vnútorný trh. Čím väčší je potenciálny záujem v iných členských štátoch, tým väčší dosah by malo médium mať. Oznámenie ďalej uvádza niekoľko prostriedkov uverejnenia, ktoré je za konkrétnych okolností možné považovať za „vhodné", ako je internet, vrátane internetových stránok obstarávateľa a portálových internetových stránok, úradných vestníkov EÚ a členských štátov, vnútroštátne časopisy zamerané na oznámenia o verejnom obstarávaní, noviny s celoštátnym alebo regio­ 58 — Súdny dvor túto požiadavku uložil tiež so zreteľom na nálnym dosahom, odborné publikácie, miestne prostriedky potrebu uverejnenia výberových kritérií záujemcov, ktorí uverejnenia, ako napríklad noviny, obecný spravodajca budú vyzvaní na predloženie ponúk v rámci užšej súťaže pre a informačné tabule. Nie je mi jasné, ako toto oznámenie zmluvu spadajúcu do pôsobnosti smernice Rady 93/37 (už rieši problém právnej neistoty, ktorý som opísala vyššie. citovaná v poznámke pod čiarou 9), pokiaľ táto smernica 57 — Súdny dvor vo svojom rozsudku z 15. septembra 1994, neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie týkajúce sa KYDEP/Rada a Komisia (C-146/91, Zb. s. I-4199), zdôraznil požiadaviek uverejnenia (pozri rozsudok Súdneho dvora nezáväznú povahu výkladu opatrenia práva Spoločenstva z 12. decembra 2002, Universale Bau, C-470/99, Zb. podaného Komisiou. s. I-11617, body 87, 92 a 93, ako aj nasledujúcu analýzu).

I - 3374

KOMISIA/FÍNSKO

rejnenia stanoveným v smerniciach upravu­ potrebné uplatňovať, pokiaľ ide o takéto júcich verejné obstarávanie. zmluvy na koncesiu, povinnosť transparent­ nosti založenú Zmluvou a stanoviť, že uverejnenie takýchto zmlúv sa musí posu­ dzovať vo vzťahu k právu Spoločenstva.

93. Neexistuje preto žiadny rozpor medzi skutočnosťou, že Súdny dvor rozhodol, že uzavretie takýchto zmlúv musí mať dosta točný stupeň uverejnenia, ktoré umožňuje otvorenie verejného obstarávania služieb hospodárskej súťaže v celom Spoločenstve,

a prístupu, ktorý by sa podľa mňa mal uplatniť, pokiaľ ide o zákazky nízkej hodnoty. 94. Je možné namietať, že z hospodárskeho Záujem, ktorý vyvolávajú tieto koncesie hľadiska môže mať zákazka, ktorej hodnota je vysokej hodnoty u potenciálnych záujemcov tesne pod prahovou hodnotou stanovenou v celom Spoločenstve, je možné odôvodnene príslušnou smernicou upravujúcou verejné považovať za rovnocenný záujem, ktorý obstarávanie, hodnotu postačujúcu nato, aby smernice upravujúce verejné obstarávanie v prípade podnikov, ktoré majú sídlo majú za cieľ chrániť so zreteľom na zmluvy v susedných členských štátoch vyvolala spadajúce do ich pôsobnosti. 60 Je preto záujem. V prejednávanej veci bola hodnota uzavretej zmluvy (približne 177 000 eur) asi o 47 000 eur pod prahovou hodnotou na 59 — Vo veci Telaustria predstavovala hodnota reklamnej plochy, uplatnenie smernice 93/36. 6 1 Bola tak zjavne týkajúca sa zoznamov, ktoré boli predmetom koncesie, podľa nižšia ako hodnota zmlúv, ktoré zákonodarca vyhlásenia spoločnosti Telaustria 35 miliónov ECU.

V rozsudku Parking Brixen, už citovanom v poznámke pod považoval za zaujímavé pre dodávateľov so čiarou 47, nebola hodnota koncesie uvedená Súdnym dvorom. Skutočnosť, že poskytovateľ, k t o r é m u bola sídlom v rámci celého Spoločenstva. 62 Prí koncesia udelená, však obstarávateľovi platil ročný poplatok padný zisk, ktorý by dodávateľ so sídlom 151 700 eur, ktorý bol stanovený v závislosti od ceny parkovacích lístkov (pozri bod 26 rozsudku), ukazuje, že napr. v Španielsku mohol dosiahnuť zo príjem z týchto parkovacích lístkov musel byť značný.

Súdny dvor konštatoval, že nemohlo byť vylúčené, že by podniky so zmluvy v hodnote 177 000 eur, by bol podľa sídlom v iných členských štátoch mali o zmluvu záujem (bod môjho názoru značne znížený nákladmi na

55). V dôsledku toho bola transparentnosť obstarávania hodnotená vo svetle požiadavky stanovenej v rozsudku dopravu a prípadnými ďalšími nákladmi, ako Telaustria zabezpečiť dostatočný stupeň „uverejnenia" (pozri sú náklady na úpravu zariadení a dodanie bod 49 a nasledujúcu analýzu). V rozsudku zo 6. apríla 2006, ANAV (C-410/04, Zb. s. I-3303), bola koncesia na služby návodov na použitie zrozumiteľných pre udelená na poskytovanie dopravných služieb v obci Bari, ktoré poskytovateľ aspoň čiastočne financoval predajom cestovných lístkov užívateľom.

Ani v tomto prípade Súdny dvor neuviedol presnú hodnotu koncesie. Vzhľadom na skutočnosť, že jedinou činnosťou podniku, ktorému bola koncesia udelená, bolo poskytovanie miestnych mestských 61 — Pozri bod 6 vyššie. verejných dopravných služieb v meste Bari (vyjadrenie 62 — Je to zjavné z článku 5 ods. 1 písm. a) v spojení so štrnástym Comune di Bari, bod 5), zdá sa byť veľmi pravdepodobné,

bodom odôvodnenia. V každom prípade stanovenie číselnej že hodnota koncesie presahuje prahovú hodnotu stanovenú prahovej hodnoty na uplatnenie predpisu nevyhnutne pre nekoncesné verejné zmluvy v dotknutej smernici. znamená, že sa (skôr či neskôr) vyskytnú jednotlivé prípady, 60 — Pozri napríklad štrnásty bod odôvodnenia smernice 96/39, už ktorých hodnota bude spadať tesne pod prahovú hodnotu citovanej v bode 4. a na ktoré sa preto nebude vzťahovať dotknuté pravidlo.

I - 3375

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. S H A R P S T O N — VEC C-195/04

osoby hovoriace po fínsky. Situácia by bola naliehavé dôvody pre vyvodenie záveru, že možno odlišná pre potenciálneho dodávateľa obstarávateľ musí vykonať dôkladné posúde­ so sídlom (napríklad) vo Švédsku alebo nie situácie na trhu, a teda zabezpečiť v Dánsku. Komisia však neuviedla, že by sa v určitých prípadoch vyšší stupeň uverejne­ ceny vybavenia pre stravovacie zariadenie nia, než aký sa požaduje podľa vnútroštát­ v členských štátoch navzájom výrazne odli­ neho práva? šovali. O to menej, že v tejto súvislosti nepredložila žiadny dôkaz. Zdá sa mi preto, že by pre Súdny dvor bolo zložité, so zreteľom na poznatky, ktorými disponuje, s istotou vyhlásiť, že by pre prípadných z á u j e m c o v zo s t r a n y obstarávateľov a dodávateľov v iných (susedných) členských štátoch bolo výhodné uložiť požiadavku, vyplývajúcu z práva Spoločenstva, a to aby bola zákazka uverejnená v niektorých ďalších členských štátoch.

96. Nemyslím si, že by sa povinnosť trans­ parentnosti existujúca v práve Spoločenstva mala vykladať tak, že sa táto požiadavka ukladá zákazkám, ktoré nedosahujú prahové hodnoty. Obstarávatelia by boli povinní posudzovať pre každú zákazku nízkej hod­ noty, ktorá má „potenciálny" význam (bez ohľadu na definíciu), záujem t r h u v neurčenom (a neurčiteľnom) počte člen­ ských štátov pod hrozbou sankcií, 6 5 ak tak 95. Všeobecnejšie povedané, sú obstarávate- neurobia. Takáto situácia by bola opakom lia na základe povinnosti transparentnosti právnej istoty. Okrem toho sa mi zdá, že by povinní posudzovať záujem trhu takáto požiadavka pravdepodobne častejšie v jednotlivých susedných členských štátoch postihla malých obstarávateľov (akými sú a následne podľa tohto posúdenia určovať, miestne orgány), ktorí uzatvárajú skôr v ktorých štátoch a akou formou by sa mala zákazky nízkej hodnoty, než veľkých obsta- zákazka uverejniť? 6 4 Inak povedané: existujú

65 — Vo svojom oznámení (bod 1.3) Komisia uisťuje, že „keď [sa] 63 — Uznávam, že v roku 2000 vyzval obstarávateľ na predloženie dozvie o možnom porušení... posúdi význam príslušnej ponuky zástupcu dodávateľa so sídlom v inom členskom zákazky pre vnútorný trh... Konanie o porušení práva... sa štáte. Nenaznačuje však, že by aj samotný zástupca nemal začne iba v prípadoch, keď to bude primerané vzhľadom na sídlo vo Fínsku. Ak by to tak bolo, nachádzal by sa dodávateľ závažnosť porušenia a jeho účinku na vnútorný trh". Bez a jeho zástupca v situácii odlišnej od dodávateľov vybavenia ohľadu na otázku, či prejednávaná žaloba o nesplnenie pre stravovacie zariadenia v Spoločenstve, ktorí nemajú povinnosti v tomto teste objektívne obstojí, je jasné, že by zástupcov vo Fínsku. neúspešnému konkurentovi nič nebránilo podať žalobu na 64 — Toto je stanovisko, ktoré Komisia výslovne zaujala vo svojom vnútroštátny súd a domáhať sa rozhodnutia o začatí pre- oznámení: pozri body 1.3 a 2.1.2. judiciálneho konania podľa článku 234 ES.

I - 3376

KOMISIA/FÍNSKO

rávateľov. Pokiaľ sa v tomto bode nemýlim, o nesplnenie povinnosti. Takýmto spôsobom b o l i by v y s t a v e n í neprimeranej by m o ž n o boli p r o s t r i e d k y K o m i s i e a nerealizovateľnej záťaži. a Súdneho dvora užitočnejšie uplatnené, než ako by to bolo v prípade preskúmania údajných porušení pri uzatváraní jednotli­ vých zákaziek nízkej hodnoty.

97. Podľa môjho názoru prevažuje výhoda zamedzenia právnej neistoty, ktorá vyplýva 99. Z tohto dôvodu som dospela k záveru, že z môjho postoja, m a r g i n á l n u výhodu žalobu Komisie treba zamietnuť. v prospech integrácie trhov verejného obsta­ rávania, ktorú by možno priniesli podrobné požiadavky práva Spoločenstva týkajúce sa uverejňovania zákaziek nízkej hodnoty.

O trovách

98. Som preto toho názoru, že je vecou vnútroštátneho práva, aby stanovilo, čo predstavuje dostatočný stupeň uverejne­ n i a . 6 6 Ak sa na základe analýzy Komisia domnieva, že vnútroštátne pravidlá uplatni­ 100. Vo svojich žalobných návrhoch navr­ teľné v oblasti verejného obstarávania hovalo Fínsko zaviazať Komisiu na náhradu v konkrétnych členských štátoch nezabezpe- trov konania. Hoci spôsob, akým Fínsko čujú d o s t a t o č n ú t r a n s p a r e n t n o s ť viedlo svoju obhajobu, neumožnil získať a v dôsledku toho ohrozujú uplatnenie všetky potrebné informácie, nevidím dôvod zásady rovnosti zaobchádzania, určite podá na to, aby sa Súdny dvor odchýlil od svojej proti dotknutému členskému štátu žalobu bežnej praxe. Podľa článku 69 ods. 2 roko­ vacieho poriadku je preto potrebné zaviazať Komisiu ako účastníka konania, ktorý vo veci nemal úspech, na náhradu trov konania. 66 — Je potrebné poznamenať, že v bode 62 svojich návrhov prednesených 8. novembra 2006 vo veci Komisia/Taliansko Podľa článku 69 ods. 4 rokovacieho poriadku (C-412/04), generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer podobne uviedol, že stanovenie presných pravidiel týkajúcich sa členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako sprístupnenia ponúk na účely splnenia povinnosti trans­ vedľajší účastníci konania, znášajú svoje parentnosti je s určitými obmedzeniami vecou každého členského štátu. vlastné trovy konania.

I - 3377

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-195/04

Návrh

101. Navrhujem preto, aby Súdny dvor:

— určil, že žaloba je neprípustná,

— subsidiárne zamietol žalobu,

— rozhodol, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a nahradí trovy konania, ktoré vznikli Fínsku,

— rozhodol, že členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania.

I - 3378

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-195/04 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik