C-206/04

MUELHENS/ÚHVT

NÁVRHY GENEÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 10. novembra 2005 1

1. Predmetom tohto odvolania je rozsudok nými známkami na trh a pravidla zavede­ Súdu prvého stupňa Európskych spoločen­ ného Súdom prvého stupňa v skoršej judi­ stiev (štvrtej komory) z 3. marca 2004 2, katúre, podľa ktorej môže prevaha koncepč­ ktorým bola zamietnutá žaloba o neplatnosť ného prvku neutralizovať fonetické po­ rozhodnutia druhého odvolacieho senátu dobnosti. Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ďalej len „ÚHVT“) zamietajúceho námietku podanú spoločnosťou Muelhens GmbH & Co. KG (ďalej len „Muelhens“) majiteľom obrazovej ochrannej známky Spoločenstva „Sir“ a odvolateľom v tomto konaní proti slov­ nému označeniu „Zirh“ pre parfumy a kozmetické výrobky.

5. Podľa jeho článku 4 tak môže ochranná známka Spoločenstva pozostávať z „akýchkoľvek označení, ktoré sa dajú ..." znázorniť graficky, najmä slov vrátane osob­ ných mien, vzorov, písmen, číslic, tvaru tovarov alebo ich obalov, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov 7. Je potrebné uviesť články nariadenia a služieb iných podnikov“. č. 40/94 týkajúce sa na jednej strane uplatniteľnej právnej úpravy v prípade poru­ šenia práv k priemyselnému vlastníctvu a na druhej strane súdov pre ochranné známky Spoločenstva, aj keď nemajú priamy vplyv na podstatu tejto veci. 6. Relatívne dôvody zamietnutia sú uvedené v článku 8, ktorého odsek 1 písm. b) stanovuje:

8. Pokiaľ ide o prvý z týchto aspektov, článok 14 uvádza:

„1. Na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky, ochranná známka, o zápis ktorej sa žiada, nebude zapísaná: „1. Účinky ochrannej známky spoločenstva sú [výlučne — neoficiálny preklad] upravené ustanoveniami tohto nariadenia. V iných ohľadoch je porušenie ochrannej známky spoločenstva upravené vnútroštátnym prá­ vom týkajúcim sa porušenia národnej ochrannej známky v súlade s ustanoveniami a) … hlavy X.

I - 2720

MUELHENS/ÚHVT

2. ... b) žaloby o vyhlásenie o neporušení, pokiaľ sú povolené na základe vnútroštátneho práva;

známky pre všetky výrobky a služby uvedené výskum a vývoj v oblasti kozmetických v prihláške. Námietka sa zakladala na skoršej výrobkov; výskum a vývoj v oblasti obrazovej ochrannej známke Spoločenstva parfumov“, ktoré patria do triedy 42. obsahujúcej slovný prvok „Sir“, ktorý ozna­ čuje výrobky patriace do triedy 3 Niceskej dohody a zodpovedá tomuto opisu: „parfu­ méria, éterické oleje, kozmetika, vlasové vody, prípravky na čistenie zubov, mydlá“. 15. Spoločnosť Muelhens však na svojej námietke trvala.

I - 2722

MUELHENS/ÚHVT

19. Muelhens návrhom podaným do kance­ kolidujúcimi ochrannými známkami je lárie Súdu prvého stupňa 4. decembra 2002 dostatočne vysoký na to, aby vznikla takáto podal proti tomuto zamietajúcemu rozhod­ pravdepodobnosť. nutiu žalobu o neplatnosť.

23. Porovnával ich z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska a dospel k záveru, že B — Napadnutý rozsudok vykazujú fonetickú podobnosť iba v niektorých krajinách 5.

20. Žaloba sa zakladala na jedinom žalob­ nom dôvode, podľa ktorého bol porušený článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Odvolateľ zdôrazňoval fonetickú podobnosť 24. Následne Súd prvého stupňa vykonal existujúcu medzi označeniami „Sir“ a „Zirh“, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora podľa, ktorá ich podľa jeho názoru stotožňuje, ktorej môže samotná fonetická podobnosť najmä ak sa zohľadní skutočnosť, že spôsob ochranných známok spôsobiť pravdepo­ distribúcie parfumov a kozmetických výrob­ dobnosť zámeny 6, celkové posúdenie všet­ kov neumožňuje spotrebiteľom vždy vnímať kých relevantných faktorov v prejednávanej ich vzhľad. veci, skúmajúc celkový dojem, ktorý kolido­ vané ochranné známky vytvárajú, s osobitým dôrazom na ich rozlišovacie a prevládajúce prvky.

21. Aj keď ÚHVT čiastočne pripustil fone­ tickú podobnosť kolidujúcich ochranných známok, vzhľadom na veľké koncepčné roz­ diely medzi prvým označením, ktoré má v angličtine jasný význam, a druhým ozna­ 25. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že čením čisto fantazijným sa nedomnieval, že slovo „Sir“ má jasný a vymedzený význam, táto podobnosť vytvárala pravdepodobnosť ktorý je cieľová skupina verejnosti schopná zámeny. okamžite pochopiť 7, aj keď toto slovo neoznačuje žiadnu vlastnosť výrobkov. Z tejto okolnosti vyvodil, že fonetické prvky boli neutralizované koncepčnými prvkami

27. V dôsledku toho Súd prvého stupňa konštatoval, že stupeň podobnosti medzi obidvomi ochrannými známkami nie je dostatočne vysoký, aby mohla vzniknúť 31. Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor: pravdepodobnosť zámeny, pokiaľ ide o po­ dnik, od ktorého predmetné výrobky a služby pochádzajú, aj keď sú čiastočne podobné alebo zhodné 11. Súd prvého stupňa teda žalobu o neplatnosť zamietol. — zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa Muelhens /ÚHVT (T-355/02), 8 — Body 49 až 51. 9 — Súd prvého stupňa zaviedol toto pravidlo v rozsudku zo 14. októbra 2003, Phillips-Van Heusen/ÚHVT — PASH Textilvertrieb und Einzel-handel (BASS) (T-292/01, Zb. s. II-4335), a neskôr ho uplatnil v rozsudkoch zo 17. marca 2004, El Corte Inglés/ÚHVT (T-183/02 a T-184/02, Zb. s. II-965, bod 93), a z 22. júna 2004, Ruiz-Picasso a i./­ ÚHVT (T-185/02, Zb. s. II-1739, bod 56, ktorý je v súčasnosti — zrušil rozhodnutie druhého odvolacieho predmetom odvolania). 10 — Body 51 až 54. senátu ÚHVT z 1. októbra 2002 (vec 11 — Body 55 a 56 napadnutého rozsudku. č. R-657/2001-2) týkajúce sa námietko-

I - 2724

MUELHENS/ÚHVT

vého konania medzi Muelhens a Zirh druhá časť spochybňuje pravidlo, podľa International Corp., ktorého môžu byť v určitých prípadoch fonetické podobnosti neutralizované kon­ cepčnými rozdielmi.

— zaviazal ÚHVT na náhradu trov kona­ nia.

A — O prvej časti jediného odvolacieho 32. ÚHVT podporovaný vedľajším účastní­ dôvodu kom konania v prvostupňovom konaní navrhol, aby Súdny dvor:

37. Význam fonetickej podobnosti je podľa jeho názoru umocnený okolnosťou, že zákaz­ ník nemá vždy možnosť vidieť výrobok pri nákupe, pretože výrobky sa k spotrebiteľovi často dostanú spôsobmi distribúcie, 40. ÚHVT neprikladá veľký význam výslov­ v ktorých vyslovenie ochrannej známky nosti označení pri uvádzaniu na trh zohráva významnú úlohu, ako je tomu a nepovažuje príklady uvedené odvolateľom v prípade darčekov, výrobkov predávaných za dostatočné a reprezentatívne. Podľa jeho prostredníctvom zásielkového predaja alebo názoru nie sú tieto prípady pravidlom, zatiaľ telefonicky, alebo na základe odporúčania čo cieľom kritérií stanovených judikatúrou v špecializovaných obchodoch, akými sú Súdneho dvora je práve určenie typických salóny krásy, kaderníctva alebo parfumérie. alebo bežných situácií.

42. Po tom, čo sa preukázala prípustnosť 45. Porovnanie ostatných jazykových verzií prvej časti odvolacieho dôvodu, je potrebné tohto rozsudku Súdneho dvora potvrdzuje sústrediť skúmanie veci samej na analýzu uvedený rozbor. Tak to vyplýva z nemeckej judikatúry Súdneho dvora v jeho vyššie verzie — nemčina bola jazykom konania vo uvedenom rozsudku Lloyd Schuhfabrik veci Lloyd Schuhfabrik Meyer —, podľa Meyer, a najmä na jeho bod 28, podľa ktorej „sich nicht ausschließen lässt, daß ktorého „nemožno vylúčiť, že samotná audi­ allein die klangliche Ähnlichkeit der Marken tívna podobnosť ochranných známok môže eine Verwechslungsgefahr... hervorrufen vytvárať pravdepodobnosť zámeny...". kann“, ako aj z francúzskej verzie, podľa ktorej „il ne saurait être exclu que la seule similitude auditive des marques puisse créer un risque de confusion“ alebo anglickej verzie, podľa ktorej „it is possible that 43. V skutočnosti nie je presný význam tejto a mere aural similarity between trade marks vety absolútny, ako to tvrdí odvolateľ, pre­ may create a likelihood of confusion“. tože táto veta naznačuje, že auditívna po­ Uvediem tiež, nie však kvôli úplnosti, ale dobnosť postačuje na to, aby súdy a quo preto, aby sa vylúčila akákoľvek pochybnosť, konštatovali v prípade zhodných výrobkov holandskú verziu, podľa ktorej „niet valt uit existenciu takejto pravdepodobnosti. te sluiten, dat de enkele auditieve gelijkenis Z gramatického rozboru tejto vety vyplýva, tussen de merken verwarring... kan doen že Súdny dvor nevylučuje, že by sa z takejto ontstaan“, alebo taliansku verziu, podľa podobnosti mohla vyvodiť pravdepodobnosť ktorej „non si può escludere che la somi­ zámeny, avšak netvrdí, že by k vyvodeniu glianza fonetica dei marchi possa creare un tejto pravdepodobnosti nevyhnutne muselo rischio di confusione“. dôjsť na základe samotnej auditívnej po­ dobnosti.

de 53 napadnutého rozsudku zamietol len B — O druhej časti jediného odvolacieho z toho dôvodu, že odvolateľ adekvátne dôvodu nepreukázal jeho dôvodnosť. V dôsledku toho je časť odvolacieho dôvodu, ktorou Muelhens uvedenému rozsudku vytýka, že neprikladal týmto spôsobom uvádzania na taký význam, aký si údajne zaslúžili, neúčinný, pretože sa týka tvrdenia, ktoré je 49. Druhou časťou odvolacieho dôvodu uvedené v bode 54 ako nadbytočné a ktoré odvolateľ spochybňuje pravidlo, ktoré uplat­ nespôsobuje neplatnosť tvrdenia uvedeného nil Súd prvého stupňa vo viacerých roz­ v predchádzajúcom bode. sudkoch 16, podľa ktorého môžu byť audi­ tívne podobnosti „neutralizované“ koncepč­ nými rozdielmi, ktoré oddeľujú ochranné známky. Na jednej strane spochybňuje jeho základ, pretože sa domnieva, že je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. Na druhej strane pochybuje, že v tejto veci by príslušná skupina verejnosti pri vyslovení anglického 47. Okrem toho, pokiaľ ide o posúdenie slova „Sir“ zachytila jeho význam. dôkazov, je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 225 ES a článkom 58 Štatútu Súdneho dvora sa odvolanie obmedzuje len na právne otázky, pretože výlučne Súd prvého stupňa je príslušný na zistenie a posúdenie relevantného skutkového stavu, ako aj na posúdenie dôkazných prostriedkov 50. Odvolateľ svojím prvým tvrdením spo­ s výnimkou prípadov, ak by došlo k ich chybňuje, že celkové posúdenie všetkých skresleniu. 15 V dôsledku toho nie je Súdny aspektov zahŕňa preskúmanie označení po­ dvor oprávnený skúmať toto zistenie dľa fonetických, vizuálnych a koncepčných a posúdenie skutočností, ktoré vykonal Súd kritérií. Odvolateľ sa totiž domnieva, a opäť prvého stupňa. jasne vychádza z už citovaného rozsudku Lloyd Schuhfabrik Meyer a najmä z bodu 28 tohto rozsudku, že ak je podobnosť v jednom zo zmyslových kritérií zjavná, môže vzniknúť pravdepodobnosť zámeny.

55. Už som v iných návrhoch 21 uviedol, že toto preskúmanie by bolo relevantné iba vtedy, ak by sa napadnuté pravidlo použilo absolútne a a priori, teda pred vykonaním osobitného rozboru jednotlivých prvkov, pretože by to znamenalo automatické uplat­ nenie tohto pravidla, čo je jasne v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou Súdneho dvora. Odvolateľ by samozrejme mohol tiež tvrdiť, že došlo k skresleniu skutkových 53. Nie je to po prvýkrát, keď má Súdny dvor okolností 22, avšak táto možnosť sa musí rozhodnúť o platnosti tohto pravidla posu­ zamietnuť, pretože nebola uplatňovaná dzovania pravdepodobnosti zámeny; a tiež to v odvolaní. nie je po prvýkrát, čo sa k tejto otázke vyjadrujem 17. Rámec judikatúry predovšet­ kým tvorí rozsudok SABEL, v ktorom Súdny dvor požadoval zváženie všetkých relevant­ ných faktorov prejednávaného prípadu 18 a dodal, že celkové posúdenie, pokiaľ ide o vizuálnu, auditívnu a koncepčnú po­ dobnosť predmetných ochranných známok, sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý 56. Po tom, čo Súd prvého stupňa v súlade vytvárajú ochranné známky 19, s osobitým s touto judikatúrou preskúmal v bodoch 44 zreteľom na rozlišovacie a prevládajúce až 47 napadnutého rozsudku všetky prvky, prvky 20. zameral sa v bode 50 na koncepčný prvok, ktorý považoval za určujúci a ktorý sa týka významu slovného prvku ochrannej známky „Sir“. 17 — Návrhy, ktoré som predniesol 8. septembra 2005 vo veci Ruiz-Picasso a i./ÚHVT (C-361/04 P, v ktorej Súdny dvor zatiaľ nerozhodol, body 27 a nasl.). 18 — Rozsudok z 11. novembra 1997, C-251/95, Zb. s. I-6191, bod 22. 21 — Návrhy z 8. septembra 2005 vo veci Ruiz-Picasso a i./ÚHVT, 19 — Rozsudok SABEL, bod 23. už citované, bod 35. 20 — Pozri tiež rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný, 22 — Rozsudok z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, C-53/92 P, bod 25. Zb. s. I-667, bod 42.

61. Táto spojitosť s vnútroštátnym právom C — O rozsudku, ktorý vyhlásil Landgericht sa prejaví v prípade, ak dôjde k porušeniu Hamburg práv k ochranným známkam Spoločenstva, čo je oblasť, ktorá sa riadi európskym právom a subsidiárne právom členských štátov 25, ako by išlo o obrátené uplatnenie zásady subsi­ diarity 26. Článok 14 nariadenia č. 40/94 tak stanovuje, že zatiaľ čo sú účinky ochrannej 58. Ako som to uviedol v bode 38 týchto známky Spoločenstva výlučne upravené jeho návrhov, Landgericht Hamburg vyhlásil ustanoveniami, porušenia práv 6. mája 2004 rozsudok, ktorý pripúšťa k priemyselnému vlastníctvu sa riadi vnútro­ pravdepodobnosť zámeny v konaní štátnymi predpismi uplatniteľnými na o porušení medzi odvolateľom v tomto národné ochranné známky, čo je pravidlo, odvolacom konaní a vedľajším účastníkom ktoré časť právnej teórie oprávnene kvalifi­ konania v prvostupňovom konaní, ktorého predmetom boli tie isté označenia. kuje ako nejasné 27.

59. S ohľadom na štruktúru systému Spolo­ 62. Právomoc vo veciach žalôb pre poruše­ čenstva na ochranu ochranných známok nie nie práv k ochranným známkam Spoločen­ je takáto skutočnosť prekvapivá, aj keď nie je stva sa podľa článku 92 písm. a) uvedeného bežná, a tým ešte menej žiaduca.

23 — Álvarez, J.: „Marca comunitaria y marcas nacionales“, in: Bercovitz Rodríguez-Cano, A., (Coor.): Marca y Diseño Comunitarios, Ed. Aranzadi, Pampelune, 1996, s. 191 a nasl., najmä body 195 a nasl. 24 — Piate odôvodnenie uvedeného nariadenia

25 — Článok 14 ods. 1 nariadenia č. 40/94. 60. Ochranné známky Spoločenstva 26 — Tento obrazový výraz pre dobre známu zásadu práva a národné ochranné známky nie sú uzatvo­ Spoločenstva pochádza z diela Gastinel, E.: La marque communautaire, LGDJ, Paríž, 1998, s 197. rené vo vzduchoprázdnom priestore a bez 27 — Bender, A.: „Artikel 14“ in: Ekey, F. L., a Klippel, D.: akéhokoľvek spojenia, ale existujú vedľa seba Heidelberger Kommentar zum Markenrecht, CF. Müller, Heidelberg, 2003, s. 953; v tom istom zmysle Gastinel, E.: v spoločnom priestore; aj keď sa vzájomne c. d., s. 197.

28 — Podľa článku 91 ods. 1 nariadenia č. 40/94 ide o národné súdy prvého a druhého stupňa, ktoré členské štáty určia, aby plnili funkcie pridelené na základe nariadenia.. Z toho vyplýva, že na rozdiel od konaní smerujúcich proti aktom a rozhodnutiam ÚHVT Súdny dvor nerozhoduje o žalobách pre porušenie v poslednej inštancii, aj keď sa v takýchto 65. Naopak, ostatné žaloby, najmä žaloby konaniach podľa článku 234 ES uplatňuje mechanizmus súdnej spolupráce. V tejto súvislosti pozri von Kapff, P.: týkajúce sa zodpovednosti za škodu, sa podľa „Artikel 91“, in: Ekey, F. L, a Klippel, D.: c d., s. 1248. článku 98 ods. 2 nariadenia č. 40/94 riadia 29 — Kritika je jednomyseľná, Desantes Real, M.: „La marca comunitaria y el Derecho internacional privado“, právnymi predpismi členského štátu, na in: Bercovitz Rodríguez-Cano, A., (Coord.): c. d., s. 247, okrem toho ponúka návod výkladu článkov nariadenia č. 40/94 určujúcich uplatniteľné právo, najmä článok 14 ods. 1, a články 97 a 98. 30 — O problémoch vyvolaných pravidlami medzinárodného práva 31 — Morenilla Allard, P.: La protección jurisdiccional de la marca súkromného nariadenie č. 40/94, Desantes Real, M.: c. d., comunitaria, COLEX, Madrid, 1999, s. 141, sa domnieva, že s. 225 a nasl.; von Kapff, P.: „Artikel 93“ a „Artikel 94“ dovolávanie sa procesných pravidiel členských štátov bolo in: Ekey, F. L., a Klippel, D.: c. d., s. 1249 a nasl., a Lobato skôr nutnosťou ako voľbou. V tom istom zmysle pozri García-Miján, M.: La marca comunitaria — Aspectos Gastinel, E.: c. d., s. 198. procesales y de Derecho Internacional Privado del Regla­ mento sobre la marca comunitaria, Publicaciones del Real 32 — Článok 10 nariadenia č. 40/94. Colegio de España, Bologne, 1997. 33 — Lobato García-Miján, M.: c. d., s. 183.

68. Normotvorca, ktorý si bol vedomý skry­ tého nebezpečenstva obsiahnutého v tejto spleti procesných a hmotnoprávnych pravi­ diel, začlenil do nariadenia č. 40/94 určité mechanizmy, ktoré mali tomu zabrániť. Je potrebné zdôrazniť jeho šestnáste odôvod­ nenie 37, ako aj články týkajúce sa súvisiacich žalôb (článok 100) a prípadu podobného 38 prekážke začatého konania (článok 105). Do tejto kategórie spadá tiež článok 96 ods. 7 o právomoci súdu pre ochranné známky Spoločenstva v prípade protinávrhu. 66. Predbežné a ochranné opatrenia naria­ dené súdmi pre ochranné známky Spoločen­ stva podliehajú v súlade s článkom 99 nariadenia č. 40/94 lex fori. Ich dosah je však závislý na pôvode právomoci súdov: ak vyplýva z článku 93 ods. 1, 2, 3 alebo 4, sú predbežné a ochranné opatrenia uplatniteľné v akomkoľvek členskom štáte; naopak, ak sú nariadené súdom pre ochranné známky 69. Všetky tieto ustanovenia však stanovujú Spoločenstva, ktorého sídlo je na území prípadné zastavenie prebiehajúceho konania členského štátu, v ktorom došlo alebo zamietnutie návrhu na jeho začatie, k porušeniu práv k ochrannej známke, sú a to buď súdom pre ochranné známky účinné len v členskom štáte, na ktorého Spoločenstva, alebo iným vnútroštátnym území má tento súd sídlo 36.

37 — Podľa ktorého „by sa malo zabrániť protichodným roz- sudkom v žalobách, ktoré sa týkajú rovnakých aktov 34 — Von Mühlendahl, A./Ohlgart, D. C.: Die Gemeinschafts­ [rovnakej skutkovej podstaty — neoficiálny preklad] marke Ed. C .H. Beck a Stämpfli + Cie AG, Mníchov, 1998, , a rovnakých strán [účastníkov konania — neoficiálny s. 213 a 214. preklad] a ktoré sú vznesené na základe ochrannej známky 35 — Lobato García-Miján, M.: c. d., s. 187. spoločenstva a paralelných národných ochranných zná­ mok...". 36 — Bumiller, U.: Durchsetzung der Gemeinschaftsmarke in der Europäischen Union, Ed. C. H. Beck, Mníchov, 1997, s. 21. 38 — Lobato García-Miján, M.: c. d., s. 219.

71. Neexistencia výslovnej normy však nebráni uplatneniu hmotnoprávnych pravi- 40 — Naopak, prejudiciálna otázka týkajúca sa platnosti má povinný charakter pre všetky vnútroštátne súdy (rozsudok z 22. október 1987, Foto-Frost, 314/85, Zb. s. 4199). O dosahu tejto povinnosti však pozri návrhy prednesené 30. júna 2005 vo veci Gaston Schul Douane-expediteur (C-461/03), v ktorej Súdny dvor zatiaľ nerozhodol, body 60 39 — Vhodné riešenie sporu pred Landgericht Hamburg sa a nasl.

nenachádza ani v smernici Európskeho parlamentu a Rady 41 — Rozsudky zo 6. apríla 1962, De Geus, 13/61, Zb. s. 89, 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv a z 24. mája 1977, Hoffmann-La Roche, 107/76, Zb. s. 957, duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, s. 45; Mim. vyd. bod 5. 17/002, s. 32), ktorá je uplatniteľná na ochranné známky podľa svojho článku 1, ktorého cieľom je podľa odôvodnenia 42 — V tejto súvislosti pozri Von Bogdandy, A: „Artikel 10“ č. 10 „priblížiť [právne poriadky členských štátov v oblasti in: Grabitz, E., a Hilf, M, Das Recht der Europäischen Union, ochrany práv duševného vlastníctva] tak, aby zabezpečovali Ed. C. H. Beck, Mníchov, 2005, s. 19, body 53 a nasl. vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany na vnútor­ 43 — Rozsudok zo 14. júla 1994, Faccini Dori, C-91/92, nom trhu“. Zb. s. I-3325, body 22 a nasl.

I - 2733

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-206/04 P

75. V rozhodnutí, ktoré vydal Landgericht Hamburg, je vylúčená téza Súdu prvého stupňa, podľa ktorej je stupeň auditívnej podobnosti medzi obidvomi ochrannými známkami tak bezvýznamný, že nestačí na 77. Ako to zdôrazňuje Komisia, okolnosť, že vytvorenie pravdepodobnosti zámeny, pre­ proti rozhodnutiu, ktoré v prvom stupni tože stupeň zhodnosti medzi označeniami vydal Landgericht Hamburg, bolo možné nie je dostatočne vysoký. Landgericht Ham­ podať opravný prostriedok, nezmenšuje spô­ burg sa pri odôvodnení svojho rozhodnutia sobenú škodu, teda najmä právnu neistotu. opieral o judikatúru Bundesgerichtshof (Naj­ V prípade zjavnej kolízie týkajúcej sa výkladu vyšší nemecký súd v oblasti občianskeho normy Spoločenstva bolo jediným riešením a trestného práva), podľa ktorej posudzova­ uplatniť článok 234 ES 45. Možno však dúfať, nie pravdepodobnosti zámeny bez toho, aby že odvolací súd takúto situáciu napraví sa zohľadnila fonetická podobnosť, neopráv­ prísne výkladovým spôsobom nene zbavuje majiteľa ochrannej známky a v európskom duchu, ktorý dosiaľ nemecké časti ochrany, na ktorú má právo. súdy, vždy pripravené k lojálnej spolupráci so Súdnym dvorom stanovenej zmluvami, pre­ ukazovali.

44 — Annand, R., a Norman, H.: Guide to the Community trade mark, Ed. Blackstone Press Limited, Londýn, 1998, s. 210. 45 — Tieto priame strety s právomocou súdu Spoločenstva by mohli mať za následok vznik zodpovednosti členského štátu za porušenie práva Spoločenstva vnútroštátnym súdom, aj 76. Aj keď pripustíme, že vnútroštátne súdy keď nejde o najvyšší súd, rozšírením judikatúry zavedenej Súdnym dvorom v rozsudku z 30. septembra 2003, Köbler spadajúce do pôsobnosti článku 234 druhého (C-224/01, Zb. s. I-10239).